13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/88

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenie z 24. mája 2007 o prípade stanice Radio Caracas TV (1), uznesenie z 23. októbra 2008 o zákazoch politickej činnosti (2), uznesenie zo 7. mája 2009 o prípade Manuela Rosalesa (3), uznesenie z 11. februára 2010 o Venezuele (4) a uznesenie z 8. júla 2010 o prípade Maríe Lourdes Afiuniovej (5),

—

so zreteľom na Americkú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, ktorá sformalizovala založenie Medziamerického systému ochrany ľudských práv (IAHRS), a so zreteľom na vytvorenie Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR) Organizáciou amerických štátov (OAS) v roku 1959, ktorej členom sa Venezuela stala v roku 1977, a so zreteľom na oficiálne zriadenie IACHR v roku 1979,

—

so zreteľom na zriadenie Medziamerického súdu pre ľudské práva v roku 1979, ktorého členom je Venezuela od roku 1981,

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv (6) a z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv (7),

—

so zreteľom na obavy, ktoré 4. mája 2012 vyjadril hovorca vysokého komisára OSN pre ľudské práva Rupert Colville o možnom odchode Venezuely z IACHR,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na články 122 ods. 5 a 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže OAS vytvorila svoj vlastný systém v oblasti ľudských práv, a to Medziamerickou komisiou pre ľudské práva, ktorá vznikla v roku 1959, a Medziamerickým súdom, ktorý bol zriadený v roku 1979 a ktorého pravidlá vychádzajú z Amerického dohovoru o ľudských právach alebo „Paktu z San José“, ktorý nadobudol účinnosť v roku 1978 ako doplnenie a náprava ochabujúcich systémov vnútroštátnej spravodlivosti;

B.

keďže Americká deklarácia ľudských práv zahrnuje jednu zo zakladajúcich zásad OAS, ktorou sú „základné práva jednotlivca“;

C.

keďže doteraz 24 z 34 členov OAS ratifikovalo Americký dohovor o ľudských právach;

D.

keďže Venezuela je zmluvnou stranou Amerického dohovoru o ľudských právach a v súčasnosti je členom IACHR a podlieha jurisdikcii Medziamerického súdu pre ľudské práva, v ktorého zodpovednosti je výklad a presadzovanie ustanovení dohovoru; keďže Venezuela sa zúčastňuje na mechanizmoch Rady OSN pre ľudské práva;

E.

keďže prezident Chávez 2. mája 2012 oznámil zriadenie štátneho výboru na posúdenie možnosti odchodu z IACHR; keďže minister zahraničných vecí Venezuely 3. mája 2012 vyzval ďalšie vlády v regióne, aby urobili to isté;

F.

keďže v období od roku 1970 do roku 2011 sa Venezuely týkali štyri rozhodnutia IACHR a keďže súd vydal v období rokov 2004 – 2012 rozsudky v dvanástich prípadoch; keďže OAS prostredníctvom IACHR niekoľkokrát dôrazne upozornila Venezuelu na porušenia slobody prejavu, osobnej bezpečnosti a beztrestnosti a porušenia politických práv;

G.

keďže v ostatných rokoch Venezuela niekoľkokrát kritizovala IACHR a súd a opakovane hrozila odchodom s odôvodnením, že IACHR je zaujatá a uplatňuje dvojité normy; keďže toto je prvýkrát, čo Venezuela podniká vážne kroky vedúce k odchodu; keďže od roku 2002 Venezuela odmietla všetky žiadosti IACHR o návštevu krajiny;

H.

keďže obsah uznesení EP, najmä uznesení o zákazoch politickej činnosti vodcov opozície a o aktoch politického prenasledovania, napríklad zatvorení stanice RCTV, podporila IACHR niekoľkými rozhodnutiami a odporúčaniami; keďže v dôsledku týchto nepriaznivých odporúčaní a ich ignorovania alebo nevykonania venezuelskými orgánmi prezident Chávez spustil mechanizmus odchodu krajiny z uvedených medzinárodných orgánov;

I.

keďže predseda najvyššieho súdu a generálny prokurátor Venezuelskej bolívarovskej republiky podporili návrh prezidenta Cháveza na odchod Venezuely z IACHR, čo je jasným dôkazom plnej podriadenosti verejných orgánov – a najmä súdnych orgánov – politickým rozhodnutiam hlavy štátu;

J.

keďže IACHR, vysoko vážený orgán s pozitívnym vplyvom v regióne, zohrala kľúčovú úlohu pri dosahovaní spravodlivosti pre veľký počet obetí porušovania ľudských práv, ako i pri prechode k demokracii od diktátorských režimov, ktoré predtým vládli v mnohých krajinách regiónu;

K.

keďže IACHR ako autonómny panel tvorený siedmimi nezávislými členmi, ktorí konajú vo svojom mene a nezastupujú žiadnu konkrétnu krajinu, predkladá súdne prípady Medziamerickému súdu, žiada členské štáty OAS, aby prijali „preventívne opatrenia“ s cieľom zabrániť nenapraviteľným poškodeniam ľudských práv v závažných a súrnych prípadoch, a prijíma, analyzuje a prešetruje jednotlivé ohlásenia údajných porušení ľudských práv;

L.

keďže regionálne orgány pre ľudské práva zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri podpore a ochrane mechanizmov v oblasti ľudských práv a posilňujú všeobecne platné normy a zmluvy v oblasti ľudských práv, ako to bolo opakovane uznané Valným zhromaždením OSN a jeho Radou pre ľudské práva, ako i MVO a obhajcami ľudských práv;

M.

keďže podľa článku 1 svojich stanov je Medziamerický súd autonómnou súdnou inštitúciou, ktorej cieľom je uplatňovať a vykladať Americký dohovor; keďže jeho rozhodnutia sú pre signatárov dohovoru záväzné;

1.

vyjadruje obavy nad tým, že Venezuela oznámila zriadenie štátneho výboru na posúdenie možnosti odchodu z Medziamerickej komisie pre ľudské práva, a vyzýva venezuelské orgány, aby svoj postoj prehodnotili;

2.

vyjadruje obavy, že odchod Venezuely z Medziamerického systému by mohol viesť k jej izolácii a ďalšiemu zhoršeniu situácie v oblasti ľudských práv;

3.

nabáda vládu Venezuely a všetky ďalšie štáty v regióne, aby uznali a vykonávali rozhodnutia a odporúčania IACHR spolupracovať s regionálnymi a medzinárodnými mechanizmami v oblasti ľudských práv, a naliehavo ich vyzýva, aby nepodnikli žiadne kroky, ktoré by oslabili ochranu ľudských práv;

4.

víta všetku prácu, ktorú vykonala IACHR, najmä prácu týkajúcu sa otázok slobody prejavu, práv pôvodného obyvateľstva, zabránenia mučeniu, otázok sociálnych práv a práv žien a zvýšenia informovanosti verejnosti o ľudských právach v regióne, a nabáda komisiu, aby sa touto prácou naďalej snažila o dosiahnutie plného dodržiavania ľudských práv;

5.

podporuje regionálne orgány pre ľudské práva ako súčasť medzinárodného systému ľudských práv a vyzýva inštitúcie EÚ, aby zintenzívnili svoju celkovú podporu Medziamerickému súdu pre ľudské práva, IACHR a dohovoru;

6.

vyzýva krajiny, ktoré zatiaľ neratifikovali Medziamerický systém ľudských práv, aby tak urýchlene urobili a aby sa do systému v plnej miere zapojili, čím sa posilní jeho inštitucionálna autorita;

7.

vyzýva vládu Venezuelskej bolívarovskej republiky, aby dodržiavala a plnila medzinárodné a regionálne dohovory a charty, ktoré Venezuela podpísala; pripomína, že podľa venezuelskej ústavy sú všetky tieto podpísané medzinárodné dohovory záväzné;

8.

vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutiami venezuelskej zákonodarnej a súdnej moci podporiť pokus prezidenta o odchod krajiny z IACHR, čo zreteľne ukazuje, že krajina nedodržiava zásady oddelenia mocí a že zákonodarná a súdna moc sú absolútne podriadené politickým rozhodnutiam prezidenta;

9.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov (OAS), Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a vláde Venezuelskej bolívarovskej republiky.