9.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 203/3

1.

Z pozície tvorcu a používateľa európskych štatistických údajov ECB víta navrhované nariadenie, ktoré je dôležitým krokom k ďalšiemu zvyšovaniu kvality európskych štatistických údajov, predovšetkým národných účtov, prostredníctvom ich zosúladenia so zmenami v hospodárskom a finančnom prostredí a pokrokom v metodike. Európsky systém národných a regionálnych účtov tvorí základ európskych makroekonomických štatistických údajov a preto má zásadný význam pre menovú politiku.

2.

ECB tiež víta zámer zosúladiť štatistické pojmy a ich vymedzenia uvedené v navrhovanom nariadení okrem iného so Systémom národných účtov (SNA 2008), ktorý prijala Štatistická komisia Organizácie spojených národov, so šiestym vydaním Manuálu Medzinárodného menového fondu o platobnej bilancii a medzinárodnej investičnej pozícii (BPM6), so štvrtým vydaním Referenčnej definície priamej zahraničnej investície vydanej Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a s európskou klasifikáciou priemyselných činností (NACE Rev.2). Uvedené dokumenty boli pre navrhované nariadenie prínosom, aj pokiaľ ide o súlad a harmonizované metodiky.

3.

Európskemu systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskemu štatistickému systému (ESS) boli v zmluve zverené úlohy vyvíjať, tvoriť a šíriť európske štatistické údaje, ale podľa osobitných právnych rámcov, aby odrážali ich príslušné štruktúry riadenia. Navrhované nariadenie má vplyv na štatistické údaje tvorené týmito dvoma systémami. Nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (2) oprávňuje ECB zberať s pomocou národných centrálnych bank štatistické informácie v medziach referenčnej spravodajskej skupiny a v rozsahu nutnom na plnenie úloh ESCB. Konkrétne referenčnú spravodajskú skupinu tvoria právnické a fyzické osoby, ktoré sú rezidentmi členského štátu a patria do sektoru „finančné korporácie“, ako je vymedzený v nariadení Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve (3), ako aj právnické a fyzické osoby, ktoré sú rezidentmi členského štátu, ak majú zahraničné pozície alebo vykonávajú zahraničné transakcie.

4.

Zabezpečenie úzkej spolupráce a vhodnej koordinácie medzi ESCB a ESS minimalizuje záťaž spojenú s vykazovaním a zabezpečuje ucelenosť potrebnú na tvorbu európskych štatistických údajov. Táto potreba úzkej spolupráce sa odráža aj v dokumente „Memorandum of Understanding on Economic and Financial Statistics“ z 10. marca 2003 medzi Generálnym riaditeľstvom ECB pre štatistiku a Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev (Eurostat) (4).

5.

Vzhľadom na úzku spoluprácu pri príprave metodologického rámca pre navrhované nariadenie ECB na žiadosť Eurostatu súhlasila s vypracovaním návrhov viacerých kapitol prílohy A, ktoré sú úzko späté so štatistickým rámcom ESCB. ECB sa predovšetkým významne podieľala na vymedzení sektora „finančné korporácie“, pokiaľ ide o inštitucionálne jednotky a podsektory v rámci kapitoly 2, a na popise finančných aktív a pasív a ich prezentácii v postupnosti účtov (kapitola 5 a časti kapitol 6 a 7). Návrhy boli poskytnuté aj ku kapitole 17 (sociálne poistenie vrátane dôchodkov) a k niektorým častiam kapitoly 21 (účty verejnej správy) a ku kapitole 19 (európske účty).

6.

Pokiaľ ide o vymedzenie inštitucionálneho sektora „finančné korporácie“ a jeho podsektorov (kapitola 2 prílohy A navrhovaného nariadenia), ECB víta, že vymedzenie podsektora monetárne finančné inštitúcie v odseku 2.67 prílohy A sa pridržiava vymedzenia ECB. Vymedzenia subsektorov sektora „iné finančné korporácie“ sú v prevažnej miere v súlade s prístupom použitým v právnych aktoch ECB. Za účelom minimalizácie záťaže spojenej s vykazovaním a na zabezpečenie ucelenosti potrebnej na tvorbu európskych štatistických údajov ECB navrhuje väčšie zosúladenie navrhovaného vymedzenia finančných spoločností osobitného účelu zapojených do sekuritizačných transakcií s nariadením ECB/2008/30 z 19. decembra 2008 o štatistike aktív a pasív finančných spoločností osobitného účelu zaoberajúcich sa sekuritizačnými transakciami (5).

7.

Vzhľadom na uvedené a berúc do úvahy vzájomnú previazanosť štatistického rámca ESCB a ESS je navrhované nariadenie veľmi dôležité pre požiadavky ECB na štatistické vykazovanie, okrem iného v oblastiach menovej štatistiky a štatistiky finančných inštitúcií a trhov, štatistiky platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície, štatistiky štvrťročných finančných účtov a štatistiky verejných financií. V súlade s aktuálnou praxou a potrebou úzkej spolupráce a primeranej koordinácie medzi ESCB a ESS by mala Komisia zabezpečiť, aby bola pri zmenách a doplneniach navrhovaného nariadenia prostredníctvom delegovaných právomocí v súlade s navrhovaným nariadením ECB riadne zapojená do prípravy návrhov delegovaných právnych aktov.

8.

Vzhľadom na dôležitosť delegovaných právnych aktov prijatých na základe článku 290 zmluvy má ECB nasledujúce pripomienky k výkonu jej poradnej úlohy podľa článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 zmluvy.

Po prvé, návrhy delegovaných právnych aktov vypracované Komisiou sú „návrhy aktov Únie“ v zmysle prvej zarážky článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 zmluvy (6). Delegované právne akty predstavujú právne akty Únie (7). Je príznačné, že väčšina jazykových verzií článku 282 ods. 5 zmluvy odkazuje na „navrhované“ právne akty Únie, pri ktorých sa vyžaduje, aby boli konzultované s ECB (8). Z tohto dôvodu nie je možné obmedziť rozsah povinnosti uskutočniť konzultácie s ECB iba na tie navrhované akty, ktoré sú založené na návrhu Komisie.

Po druhé, v rozsudku OLAF (9) Súdny dvor uviedol, že povinnosť konzultovať s ECB „má v podstate zaručiť, že autor takého právneho aktu tento neprijme skôr, ako vypočuje úrad, ktorý je na základe osobitnej právomoci, ktorú vykonáva v rámci Spoločenstva v danej oblasti, a s prihliadnutím na vysoký stupeň odbornosti obzvlášť spôsobilý účelne prispieť k zamýšľanému procesu prijatia aktu“.

V tejto súvislosti by sa v dostatočnom časovom predstihu mali s ECB uskutočňovať konzultácie o navrhovaných aktoch Únie vrátane návrhov delegovaných aktov, ktoré patria do oblasti pôsobnosti ECB, aby sa mohli plne využiť všetky výhody výkonu jej poradnej úlohy. ECB pri výkone svojej poradnej úlohy v najväčšej možnej miere zohľadní potrebu včasného prijatia týchto aktov.

9.

Vzhľadom na úlohy ECB v oblasti menovej politiky sa ECB v oblasti štatistiky zameriava na európske agregáty. ECB prikladá dôležitosť štvrťročným integrovaným účtom za eurozónu podľa inštitucionálnych sektorov. Na tento účel je pre rozhodnutia v oblasti menovej politiky potrebné včasné a dostatočné pokrytie údajov, pokiaľ ide o poskytnutie národných príspevkov.

10.

Zber údajov za jednotlivé členské štáty získal väčšiu dôležitosť v súvislosti s novými štatistickými požiadavkami na účely finančnej stability a na makroprudenciálne účely, najmä v súvislosti s nedávnym zriadením Európskeho výboru pre systémové riziká a jeho zodpovednosťou za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v rámci Únie. Včasné a spoľahlivé štatistiky národných účtov za jednotlivé členské štáty sú tiež potrebné na podporu cieľov presadzovaných paktom Euro Plus a na účely Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

11.

Pokiaľ ide o menovú politiku a finančnú stabilitu, ECB prikladá veľkú dôležitosť včasným štvrťročným údajom, ktoré sú dostatočne spoľahlivé, a ktoré majú prednosť pred detailnými ročnými údajmi alebo údajmi s ešte nižšou frekvenciou. Zostavenie kompletných tabuliek za posledné roky má navyše prioritu pred dlhou sériou detailných údajov za predchádzajúce obdobia.

12.

ECB vo všeobecnosti súhlasí s programom zasielania údajov (príloha B navrhovaného nariadenia). Program zasielania údajov by však mal zohľadniť zber štatistických údajov uskutočňovaný ECB s pomocou národných centrálnych bánk a mal by odrážať priority stanovené medzi užívateľmi a zostavovateľmi údajov.

13.

ECB víta zlepšenie, pokiaľ ide o včasnosť štvrťročných položiek 1 – 12, 27 a 28 v tabuľke 1 – Hlavné agregáty – štvrťročné a ročné výsledky, stanovenú na t + 2 mesiace. ECB však nesúhlasí s navrhovanými rozdielmi vo vykazovaní medzi väčšími a menšími členskými štátmi stanovenými v poznámkach 4 a 7 „Prehľadu tabuliek“ a v poznámke 10 v „Tabuľke 1“ a s tým súvisiacim zhoršením včasnosti pri menších členských štátoch na t + 80 dní pre hlavné agregáty. V súčasnosti by sa odlišné vykazovanie týkalo 17 členských štátov a v dôsledku rozšírenia Únie by pod navrhovanú hranicu pre odlišné vykazovanie spadalo čoraz viac členských štátov. V dôsledku toho sa zhorší kvalita tak európskych agregátov, ako aj štatistických informácií za menšie členské štáty.

14.

Rada ECOFIN v septembri 2000 schválila Akčný plán Hospodárskej a menovej únie pre štatistické požiadavky a stanovila pre potreby menovej politiky ECB lehotu pre štvrťročné integrované účty eurozóny podľa inštitucionálnych sektorov na t + 90 dní po referenčnom štvrťroku. Na základe toho by museli Eurostat a ECB zozbierať príslušné národné údaje za t + 82 dní. Vzhľadom na predpokladaný časový plán zasadnutí Rady guvernérov ECB v rokoch 2015 a 2016 by na tieto roky postačovalo skrátenie lehoty na t + 85. Vzhľadom na to ECB podporuje posun lehôt na vykazovanie pre štvrťročné sektorové účty podľa programu zasielania údajov ESA na t + 85 dní v roku 2014 s cieľom dosiahnuť t + 82 dní v roku 2017, aby sa podporilo zostavenie celkových štvrťročných integrovaných účtov eurozóny v lehote t + 90 dní. To je tiež v súlade s iniciatívou G-20 ohľadom chýbajúcich údajov, ktorá v dôsledku finančnej krízy ako jednu z priorít na doplnenie chýbajúcich údajov stanovuje sektorové účty. V programe zasielania údajov ESA 2010 to má vplyv na tabuľku 801.

15.

ECB tiež podporuje ustálenú lehotu pre prenos všetkých štvrťročných a ročných národných údajov za verejnú správu, čo zahŕňa synchronizáciu štvrťročných údajov za verejnú správu s termínmi včasnosti určenými pre tabuľku 801, ktoré ovplyvňujú tiež tabuľky 27 a 28 a podobne aj lehoty na vykazovanie pre tabuľku 2 a pre údaje o postupe pri nadmernom deficite. ECB preto podporuje posun lehôt na vykazovanie pre štvrťročné účty verejnej správy na základe programu zasielania údajov ESA a údajov o postupe pri nadmernom deficite na t + 85 v roku 2014 a s cieľom dosiahnuť lehotu t + 82 v roku 2017, aby sa podporilo zostavenie celkových štvrťročných integrovaných účtov eurozóny v lehote t + 90 dní.

16.

V stanovisku CON/2010/28 z 31. marca 2010 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 479/2009, pokiaľ ide o kvalitu štatistických údajov v kontexte postupu pri nadmernom deficite (10), ECB tiež podporila zvýšenie transparentnosti postupu pri vykazovaní s použitím deficitu národných účtov (B.9) na účely postupu pri nadmernom deficite. Vylúčením vyrovnania na základe swapových dojednaní a dohôd o forwardovej úrokovej miere z deficitu používaného v rámci postupu pri nadmernom deficite by sa údaje o rozpočte dali menej ovplyvniť manipuláciami vykonávanými prostredníctvom zložitých finančných transakcií. V tejto súvislosti ECB víta, že príloha A navrhovaného nariadenia už nevymedzuje EDP_B.9 a EDP_D.41. Vzhľadom na to by sa však mali z tabuľky 2 v prílohe B vypustiť všetky odkazy na tieto dve premenné. V dôsledku toho bude potrebné zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 479/2009 tak, aby sa zohľadnila skutočnosť, že deficit národných účtov (B.9) sa bude musieť použiť na účely postupu pri nadmernom deficite, a aby sa zohľadnilo vymedzenie nominálnej hodnoty v navrhovanom nariadení.

17.

Na naplnenie verejných a politických potrieb pre výpočet odmeny pripadajúcej na zamestnanca a na hodinu v sektore verejnej správy so zameraním na lepšie porozumenie dynamiky miezd a potenciálnych efektov prelievania medzi verejným a súkromným sektorom ECB navrhuje, aby sa do tabuľky 801 zahrnuli štvrťročné údaje o počte zamestnancov a odpracovaných hodín pre sektor verejnej správy, pričom odmeny zamestnancov v sektore verejnej správy sú už zahrnuté v programe zasielania údajov.