4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/67

A.

keďže EÚ je najkonkurencieschopnejším aktérom v oblasti obchodu so službami; keďže EÚ je najväčším vývozcom a najväčším poskytovateľom služieb na svete s podielom vyše 28 % na celkovom svetovom vývoze a má preto veľký záujem o to, aby sa zabezpečilo otváranie nových trhov s tovarom, službami a investíciami,

B.

keďže v roku 2007 predstavoval celkový podiel sektoru služieb na HDP v EÚ-25 vyše 75 %; keďže v roku 2007 predstavoval podiel služieb na HDP v Severnej Amerike približne 78 %, v Afrike 52 % a v Ázii 60 %,

C.

keďže obchod so službami predstavuje už 25 % svetového obchodu; keďže tento sektor má obrovský potenciál a vytvára sa v ňom viac pracovných miest než v ktoromkoľvek inom sektore hospodárstva,

D.

keďže rozvoj kvalitného zamestnania je spojený so zvyšovaním počtu pracovných miest; konštatuje, že v sektore služieb sa vytvorila najvyššia úroveň pracovných miest s čiastočným pracovným úväzkom a že je nevyhnutné brať do úvahy odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP), aby bolo možné zaistiť rozvoj tohto sektora,

E.

keďže mnohostranný obchodný systém zakotvený v Svetovej obchodnej organizácii (WTO) je aj naďalej najúčinnejším rámcom na dosiahnutie čestného a spravodlivého obchodu s tovarom a službami v celosvetovom meradle tým, že vytvára vhodné pravidlá a zabezpečuje ich dodržiavanie; keďže je potrebné, aby úloha WTO vzhľadom na GATS zohľadnila rôznorodý charakter sektoru služieb, ktorý sa nezameriava na kvantitatívne meranie úrovne jeho liberalizácie alebo zvyšných prekážok obchodu,

F.

keďže GATS je a musí byť mnohostranným rámcom na reguláciu obchodu so službami; keďže táto skutočnosť nezabraňuje štátom a najmä EÚ v tom, aby rokovali o dvojstranných dohodách, ktoré obsahujú rozsiahlejšie zoznamy špecifických záväzkov, berúc do úvahy, že dvojstranné dohody môžu mať negatívny vplyv na rozvoj a význam mnohostranného rámca,

G.

keďže efektívna infraštruktúra služieb je predpokladom hospodárskeho úspechu; keďže prístup k službám na svetovej úrovni pomáha vývozcom a producentom tovaru a služieb v rozvojových krajinách využiť svoju konkurencieschopnosť; keďže mnohé rozvojové krajiny boli tiež schopné na základe zahraničných investícií a skúseností zlepšiť svoje postavenie na medzinárodných trhoch so službami; keďže liberalizácia služieb sa preto stala kľúčovým prvkom mnohých rozvojových stratégií,

H.

keďže prekážky obchodu a prekážky, ktoré sa objavujú až za hranicami, nielen obmedzujú obchod s tovarom, ale majú tiež významný vplyv na obchod so službami a verejné obstarávanie,

I.

keďže pri otvorení trhu so službami je potrebné rozlišovať priemyselné krajiny a rozvojové krajiny a jednotlivé rozvojové krajiny s cieľom zohľadniť rôzne úrovne rozvoja,

J.

keďže je potrebné, aby niektoré rozvojové krajiny, a predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny, posilnili svoju správu vecí verejných a vytvorili účinné štruktúry a infraštruktúry na zlepšenie obchodovania a rozšírenie trhov so službami,

K.

keďže je dôležité, aby mal Európsky parlament včas prístup k textom rôznych mandátov na rokovania, ktorými bola poverená Komisia,

1.

konštatuje, že je nevyhnutné, aby medzinárodný obchod zameraný na rozvoj a odstránenie chudoby tiež prispel k sociálnemu rozvoju a kvalitnému zamestnaniu; predpisy v oblasti obchodu musia byť v súlade so sociálnymi normami MOP; pre vyvážený obchod v záujme všetkých sú nevyhnutné opatrenia na boj proti všetkým formám vykorisťovania na pracovisku (zákaz nútenej práce, a predovšetkým detskej práce), spolu s dodržiavaním slobôd odborových organizácií; opätovne zdôrazňuje nevyhnutnosť preskúmať vzájomné pôsobenie obchodu a sociálnych otázok;

2.

upozorňuje na vysokú úroveň vonkajšej konkurencieschopnosti poskytovateľov služieb v EÚ; vyzýva Komisiu, aby v rámci obchodných rokovaní presadzovala postupné a recipročné otvorenie trhu so službami a politiku väčšej transparentnosti a predvídateľnosti pravidiel a predpisov spolu s prísnymi pravidlami a sankciami s cieľom bojovať proti korupcii a monopolom, aby sa občanom a podnikateľom oboch strán dohody zabezpečil prístup k širšiemu okruhu služieb;

3.

plne uznáva existujúci rozdiel medzi rôznymi charaktermi služieb, najmä potrebu rozlišovať medzi komerčnými a nekomerčnými službami; zdôrazňuje potrebu diferencovaného prístupu pri otváraní trhov so službami všeobecného záujmu;

4.

pripomína, že Komisia musí pri rokovaniach o zoznamoch záväzkov zohľadňovať záujmy rôznych členských štátov a rozvojových krajín, a tiež ekonomické rozdiely medzi rôznymi kategóriami občanov;

5.

zastáva názor, že efektívne fungujúci vnútorný trh v oblasti služieb je dôležitý pre konkurencieschopnosť podnikov EÚ v celosvetovom meradle; zdôrazňuje, že na tento účel je dôležité včasné a správne vykonávanie a transpozícia právnych predpisov Spoločenstva vrátane smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (10);

6.

zdôrazňuje, že sektor služieb môže priniesť mnoho riešení problémov týkajúcich sa životného prostredia, a je presvedčený, že služby sú jedným z hlavných prvkov prínosu vývozu know-how zo strany EÚ; zdôrazňuje význam zohľadňovania potrieb sektoru služieb pri tvorbe politiky trvalo udržateľného rozvoja;

7.

víta dôraz, ktorý Komisia kladie na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia pocítili priaznivé účinky globalizácie; zdôrazňuje skutočnosť, že spravodlivá súťaž v oblasti služieb má v spojení s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľov kľúčový význam pre zabezpečenie toho, aby mali spotrebitelia prospech z liberalizácie trhov v EÚ;

8.

je presvedčený o tom, že služby hrajú dôležitú úlohu v každom hospodárstve a domnieva sa, že širšie otvorenie prístupu k trhu so službami, ktorý zohľadňuje rôzne hospodárske situácie, je preto dôležité nielen pre rozvinuté krajiny, ale tiež pre rozvojové krajiny;

9.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ, ak vyžaduje dereguláciu a liberalizáciu služieb, vzala do úvahy rôzne úrovne rozvoja, a preto zdôrazňuje, že EÚ nemôže a nemala by ostatným krajinám vnucovať rovnaký model;

10.

zastáva názor, že na zabezpečenie pozitívnych výsledkov je nevyhnutné, aby bola každá liberalizácia nového sektora služieb, predovšetkým v rozvojových krajinách, sprevádzaná novými predpismi a mechanizmami dohľadu a vykonávania, aby sa obmedzil negatívny vplyv na obyvateľstvo a životné prostredie a akékoľvek zneužitie dominantného postavenia alebo koncentrácie, a zavádzaná postupne a sprevádzaná nevyhnutnými pomocnými opatreniami;

11.

uvedomuje si, že nové navrhované pravidlá o vnútroštátnej regulácii by boli do GATS doplnené vo forme prílohy, čo by si vyžadovalo zmenu tejto dohody; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o výsledkoch pracovnej skupiny GATS pre vnútroštátnu reguláciu a aby mu v rámci postupu spolurozhodovania predložila každé rozhodnutie týkajúce sa zmien dohody GATS;

12.

uznáva zvrchovanosť štátov, a teda aj ich právo regulovať všetky oblasti služieb, najmä verejných služieb, bez ohľadu na to, či boli prijaté záväzky v rámci GATS, za predpokladu, že každá takáto regulácia sa bude uskutočňovať v súlade s článkom VI GATS týkajúcim sa vnútroštátnej regulácie; je presvedčený o tom, že trhy so službami potrebujú pre svoje efektívne fungovanie jasné a právne jednoznačné predpisy;

13.

zastáva názor, že zvýšenie efektívnosti, ktoré by sa mohlo dosiahnuť vďaka otvoreniu trhov hospodárskej súťaži v oblasti služieb, ak by bolo zároveň spojené s vnútroštátnymi regulačnými opatreniami, by umožnilo menej rozvinutým krajinám poskytovať širší rozsah služieb pre svojich občanov; zdôrazňuje, že univerzálne prístupné a trvalo udržateľné služby s prijateľnými cenami a vysokou kvalitou sú dôležité;

14.

zdôrazňuje, že na riadenie liberalizácie je potrebné prijať pravidlá a normy; požaduje dodržiavanie environmentálnych noriem a noriem kvality primeraným a objektívnym spôsobom bez toho, aby sa tým vytvárali zbytočné prekážky pre obchod;

15.

víta skutočnosť, že Komisia zverejnila súbor ponúk, ktoré Spoločenstvo predstavilo v rámci súčasných rokovaní o GATS; domnieva sa však, že Komisia by mala podrobnejšie diskutovať o súčasnom vývoji s Európskym parlamentom a jeho príslušnými výbormi;

16.

zdôrazňuje, že obchod so službami je z veľkej časti prenosom skúseností medzi krajinami, a preto je obchod so službami dôležitou súčasťou každej rozvojovej stratégie, pretože umožňuje široký prenos know-how rýchlym a účinným spôsobom;

17.

uznáva, že na niektorých problémoch týkajúcich sa čestnosti a transparentnosti poskytovania služieb sa v niektorých rozvojových krajinách často podieľajú spoločnosti z rozvinutých ekonomík;

18.

žiada Komisiu, aby predložila podrobný prehľad sektorov osobitných služieb, ako softvér, film, logistika a finančné služby, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu v niektorých rozvojových krajinách a ktoré sa poskytujú a rozširujú v celosvetovom meradle; ďalej žiada Komisiu, aby predložila podrobnú analýzu vplyvu tejto skutočnosti na európsky trh so službami;

19.

žiada Komisiu, aby predložila podrobný prehľad služieb získavajúcich dôležité údaje, ktoré sú prevádzkované v celosvetovom meradle; ďalej žiada Komisiu, aby predložila podrobné informácie o umiestnení, prevádzkovateľoch, rozsahu a kvalite služieb v tomto sektore;

20.

pripomína článok XIX GATS, v ktorom sa uvádza, že členovia začnú ďalšie kolá rokovaní najneskôr päť rokov od nadobudnutia platnosti Dohody WTO a pravidelne potom s cieľom dosiahnuť postupne vyššiu úroveň liberalizácie; pripomína, že tieto rokovania sa uskutočnia v rámci zásady jednotného záväzku, a preto je nevyhnutné, aby boli vyvážené v súvislosti so záujmami predloženými v iných oblastiach rokovaní;

21.

pripomína, že zásady stanovené v GATS nezakazujú privatizáciu ani dereguláciu; zdôrazňuje preto, že každý štát môže liberalizovať akýkoľvek sektor služieb; zdôrazňuje, že zoznamy GATS obsahujú záväzky každého člena WTO v oblasti obchodu so službami a že každý člen môže otvoriť svoj trh nad rámec svojich záväzkov prijatých v rámci GATS za predpokladu, že bude dodržaná zásada zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod v článku II alebo článok V GATS týkajúci sa hospodárskej integrácie;

22.

pripomína, že kolo rokovaní o rozvoji z Dohy sa musí zameriavať na rozvoj a že rokovania o obchode so službami preto musia slúžiť tak záujmom EÚ, ako aj hospodárskemu rastu najchudobnejších krajín;

23.

zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť rozvojovým krajinám politický priestor týkajúci sa úrovne reciprocity pri otváraní obchodu prostredníctvom poskytnutia možnosti zvoliť si hĺbku a rýchlosť snáh o dosiahnutie liberalizácie;

24.

berie na vedomie požiadavku zo strany rozvojových krajín voči EÚ a USA, aby najmä zlepšili ponuky v režime 4; považuje za nevyhnutné nájsť správnu rovnováhu, ktorá by uspokojila obe strany; žiada, aby ho Komisia informovala o každej zmene pôvodnej požiadavky;

25.

požaduje prijatie jednoznačných a ambicióznych záväzkov v nadchádzajúcich dvojstranných a regionálnych obchodných dohodách a v dohodách, o ktorých sa v súčasnosti rokuje; zdôrazňuje význam začlenenia ustanovení týkajúcich sa ľudských práv a sociálnych štandardov do týchto dohôd;

26.

berie na vedomie výsledky dosiahnuté v rámci dohody o hospodárskom partnerstve s Karibským fórom krajín AKT (CARIFORUM); je presvedčený o tom, že obchod so službami je prostriedkom rozvoja pod podmienkou, že budú vytvorené pevné a transparentné vnútroštátne predpisy na riadenie služieb; vyzýva na zabezpečenie univerzálnych, prístupných a trvalo udržateľných verejných služieb vysokej kvality pre všetkých;

27.

berie na vedomie, že kapitola o investíciách dohody o hospodárskom partnerstve so štátmi CARIFORUM-u zaručuje zahraničným investorom očakávaný prínos ako výsledok záväzkov vyplývajúcich z uvedenej dohody;

28.

podporuje konkrétne súhlas s režimom 4 v rámci dohody EÚ-CARIFORUM; domnieva sa, že tým bude možné zabrániť tzv. úniku mozgov;

29.

v súvislosti s rokovaním o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a združením ASEAN je presvedčený o tom, že aspekty tejto dohody týkajúce sa verejného obstarávania, investícií a služieb by mali zohľadňovať rozdielnu úroveň rozvoja členov združenia ASEAN a rešpektovať právo všetkých účastníkov na reguláciu verejných služieb, najmä tých, ktoré súvisia so základnými potrebami, čo by však nemalo brániť súkromným spoločnostiam v tom, aby vyplnili medzeru v prípadoch, keď štát nie je schopný poskytovať služby požadované občanmi;

30.

v súvislosti s rokovaním o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou si je vedomý toho, že zahraničné spoločnosti sa stretávajú s ťažkosťami pri získavaní prístupu na kórejský trh so službami vrátane bankovníctva, poisťovníctva, telekomunikácií, spravodajských agentúr a právneho poradenstva; zároveň naliehavo žiada Komisiu, aby pri riešení tejto otázky v rámci rokovaní o dohode o voľnom obchode vzala do úvahy skutočnosť, že v EÚ rastie znepokojenie v súvislosti s účinkami náchylnosti na krízy odvetvia bankovníctva a poisťovníctva, ktorých tempo liberalizácie nesprevádza riadna a transparentná vnútroštátna regulácia;

31.

v súvislosti s rokovaním o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou zdôrazňuje význam nášho partnerstva s Indiou a potrebu dosiahnuť ambicióznu dohodu zahŕňajúcu pevné a všeobecné záväzky, s minimálnymi obmedzeniami prístupu na indický trh v rámci všetkých dodávateľských modelov; zdôrazňuje, že liberalizácia obchodu so službami by mala tvoriť aspoň 90 % prostredníctvom sektorového pokrytia a objemu obchodu v súlade s požiadavkou týkajúcou sa významného pokrytia podľa článku V GATS; zdôrazňuje, že obmedzenia sú nevyhnutné predovšetkým v oblastiach, akými sú finančné služby, cenné papiere, účtovníctvo, telekomunikácie, distribúcia, poštové a kuriérne služby a právne služby;

32.

v súvislosti s rokovaniami týkajúcimi sa dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Radou pre spoluprácu v Golfskom zálive vyjadruje znepokojenie týkajúce sa úrovne transparentnosti a zodpovednosti v oblasti finančných služieb, a predovšetkým v oblasti investícií štátnych investičných fondov;

33.

konštatuje, že žiadny z členov WTO doteraz neprijal záväzky v rámci odvetvia distribúcie vody; zdôrazňuje, že ak bude takýto záväzok prijatý, nebude to danej krajine brániť v stanovení úrovní kvality, bezpečnosti, cien alebo iných politických cieľov, ktoré pokladá za vhodné, pričom by sa na zahraničných dodávateľov vzťahovali rovnaké predpisy ako na miestnych dodávateľov;

34.

zdôrazňuje význam kultúrnych služieb, akými sú audiovizuálne, hudobné a vydavateľské odvetvie pre priemysel EÚ a jej obchodných partnerov; vyzýva Komisiu, aby preto zaistila lepšie vyváženie obchodu so službami v oblasti kultúry, a zároveň aby boli dodržané práva duševného vlastníctva;

35.

zdôrazňuje, že konkrétne odvetvie cestovného ruchu predstavuje významný prínos pre hospodárstvo v mnohých rozvojových krajinách; domnieva sa preto, že je nevyhnutné, aby EÚ poskytovala podporu prostredníctvom rozvojovej spolupráce a technickej pomoci;

36.

je presvedčený o tom, že na základe vopred vytvorenej riadnej a transparentnej vnútroštátnej regulácie môže obozretné a postupné otvorenie trhu s finančnými službami v rozvojových krajinách poskytnúť občanom a podnikateľom prístup k finančným prostriedkom, ktoré im umožnia vytvárať pracovné miesta na miestnej úrovni a zmierňovať chudobu, pretože už nebudú nútení spoliehať sa na štátne monopoly či inštitúcie;

37.

domnieva sa, že v záujme zvýšenia svojej vonkajšej konkurencieschopnosti musí EÚ v rámci svojej obchodnej politiky prijať opatrenia na posilnenie bezpečnosti elektronických transakcií a obchodu a na zlepšenie ochrany údajov;

38.

konštatuje, že služby, a to najmä finančné, sa dotýkajú mnohých oblastí právomocí a zdôrazňuje, že toto uznesenie sa zameriava na obchod so službami, t. j. na dosiahnutie prístupu na trh prostredníctvom dobrovoľného otvorenia trhov, ku ktorému sa dospeje pomocou rokovaní založených na dopyte a ponuke; navrhuje, aby sa oblasťami, akými sú finančný dohľad, regulácia a iné otázky týkajúce sa rôznych aspektov finančných služieb, zaoberalo príslušné fórum;

39.

dôrazne podporuje názor Komisie, že prístup na trh a voľný obchod so službami sú nevyhnutnou súčasťou Lisabonskej agendy pre rast a zamestnanosť; zdôrazňuje, že otvorené trhy v spojení s vyváženým a regulovaným voľným obchodom so službami budú prínosné pre všetky zúčastnené krajiny a regióny;

40.

konštatuje, že spoločnosti z EÚ sú na medzinárodnej úrovni čoraz aktívnejšie, že svetový hospodársky rast vedú do veľkej miery tretie krajiny a že zlepšený prístup na trh by preto prispel k posilneniu konkurencieschopnosti EÚ;

41.

domnieva sa, že obchod so službami je nevyhnutným doplnkom obchodu s tovarom, avšak tieto trhy by sa mali považovať za odlišné;

42.

domnieva sa, že odvetvie služieb sa stalo z kvantitatívneho hľadiska najdôležitejším hospodárskym odvetvím v hospodárstvach krajín OECD a že zvýšený objem obchodu a dostupnosť služieb povedú k zvýšeniu hospodárskeho rastu a uľahčia obchodný rast a rozvoj a zvýšia výkonnosť iných priemyselných odvetví, keďže služby poskytujú kľúčové medzivstupy, najmä v čoraz prepojenejšom globalizovanom svete;

43.

uznáva, že úsilie o prístup na trh v oblasti služieb predstavuje náročný proces v rámci prebiehajúcich rokovaní WTO o rozvojovej agende z Dohy; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o vyvážený súbor opatrení, ktorého súčasťou bude ambiciózna ponuka v odvetví služieb, predovšetkým finančných služieb, v oblasti ktorých má priemysel v EÚ konkurencieschopné odborné skúsenosti a veľký potenciál rastu; poznamenáva, že dodržiavanie pravidiel a noriem je potrebné, aby nevznikali necolné prekážky, ktoré môžu byť citlivé v oblasti služieb;

44.

vyzýva Komisiu, aby v rámci obchodných rokovaní v plnej miere zohľadňovala existenciu služieb všeobecného záujmu a možný vplyv otvorenia trhov na ich organizáciu;

45.

konštatuje, že v oblasti finančných služieb je trh EÚ jedným z najotvorenejších trhov na svete, avšak zdôrazňuje, že EÚ sa musí usilovať o ofenzívnejšie a vyváženejšie rokovania o obchode so službami a presadzovať zásady otvorenosti, rozvoja a reciprocity;

46.

zdôrazňuje dôležitosť toho, aby orgány finančných služieb držali krok s celkovým vývojom na európskych a svetových trhoch s finančnými službami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili európske regulačné rámce a aby tiež zintenzívnili dialóg o regulácii medzi EÚ a jej obchodnými partnermi s cieľom obmedziť obchodné bariéry;

47.

vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala tzv. offshore praktikami tretích krajín, ktoré poškodzujú vzájomne výhodné otvorenie trhov;

48.

vyzýva členské štáty, aby sa predovšetkým v oblasti investovania usilovali spolu s Komisiou dosiahnuť integrovanejšiu a jednotnejšiu obchodnú politiku; upozorňuje na to, že členské štáty by nemali zveličovať riziko zahraničných investícií, ale mali by sa usilovať o efektívne otvorenie svojich ekonomík a o spoločný prístup v oblasti štátnych investičných fondov; berie na vedomie potrebu zhodnotiť také otázky ako je bezpečnosť dodávok, najmä pokiaľ ide o zahraničné investície štátnych subjektov v energetickej oblasti; pripomína, že takéto hodnotenie sa nemôže použiť ako ochranné opatrenie;

49.

upozorňuje Komisiu na možné riziká, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže v rámci EÚ, a to vzhľadom na to, že v dohode WTO o verejnom obstarávaní sa nestanovuje reciprocita;

50.

žiada Komisiu, aby intenzívnejšie bojovala proti falšovaniu, najmä prostredníctvom internetu, okrem iného presadzovaním užšej spolupráce medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi a posilňovaním prostriedkov sledovania a vyhodnocovania falšovania; ďalej žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila návrh s cieľom poskytnúť Spoločenstvu a jeho členským štátom kvalitatívne a štatistické údaje na európskej úrovni o falšovaní, najmä falšovaní prostredníctvom internetu;

51.

podporuje Komisiu a jej silnú podporu viacstranných obchodných rokovaní, avšak konštatuje, že v prípade obchodu so službami, najmä pokiaľ ide o finančné služby, sú na dosiahnutie prístupu na trh vhodnejšie dohody o voľnom obchode; domnieva sa, že keď sa majú finalizovať úplné dohody o hospodárskom partnerstve s krajinami AKT, mohli by zahŕňať nielen tovar, ale aj služby a investície, ale len vtedy, ak si to želajú tieto krajiny;

52.

zdôrazňuje, že účinný prístup na trh s finančnými službami vytvára lepšie príležitosti pre hospodársku súťaž, transparentnosť a diverzifikáciu; konštatuje, že najmä v rozvíjajúcich sa hospodárstvach by mohol účinný prístup na trh viesť k väčšiemu rozvoju miestneho finančného trhu, čo by bolo výhodné pre podniky, ktoré sa tu chcú usadiť, a zároveň by mohol spotrebiteľom poskytnúť väčší výber a lepšie produkty;

53.

so zreteľom na slabé finančné, administratívne a inštitucionálne kapacity krajín AKT vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o obchodných dohodách s krajinami, ktoré sa považujú za daňové raje, a pri vykonávaní týchto dohôd zabezpečila dodržiavanie medzinárodne schválených noriem pre reguláciu a dohľad v sektore finančných služieb;

54.

domnieva sa, že pre zapojenie jednotlivcov v rozvojových krajinách do základných ekonomických aktivít je potrebný predovšetkým prístup k finančným službám (mikroúvery, prístup k bankovým účtom, základným bankovým službám, hypotékam, lízingu a faktoringu, poisteniu, dôchodkom a miestnym a medzinárodným prevodom), a žiada preto Komisiu, aby v rozvojových krajinách podporovala lepší prístup na trh s finančnými službami a aby podporovala myšlienku riadnej a obozretnej regulácie, rozvoj konkurencieschopných trhov a vzdelávanie v oblasti finančných služieb;

55.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Svetovej obchodnej organizácii a jej členským krajinám.