20.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 66/29

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2005 s názvom Akčný plán o biomase (KOM(2005)0628),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu a Európsky parlament z 10. januára 2007 s názvom Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu – Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti (KOM(2006)0848),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 1997 s názvom Energia pre budúcnosť: obnoviteľné zdroje energie – Biela kniha o stratégii a akčnom pláne Spoločenstva (KOM(1997)0599),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 26. mája 2004 s názvom Podiel obnoviteľnej energie v EÚ Správa Komisie v súlade s článkom 3 smernice 2001/77/ES, vyhodnotenie účinku legislatívnych nástrojov a ostatných politík Spoločenstva na rozvoj príspevku zdrojov obnoviteľnej energie v EÚ a návrhy konkrétnych opatrení (KOM(2004)0366),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1230/2003/ES z 26. júna 2003, ktorým sa prijíma viacročný akčný program pre oblasť energetiky: Inteligentná energia – Európa (2003 – 2006) (2) a na oznámenie Komisie z 8. februára 2006 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biopalív (KOM(2006)0034),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave (3),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (4), a nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (5),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (6),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o podiele obnoviteľnej energie v EÚ a návrhoch konkrétnych opatrení (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o podpore pestovania plodín určených na nepotravinové účely (9),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0034/2008),

A.

keďže vyššie uvedené oznámenie Komisie z 26. novembra 1997 stanovuje cieľ zvýšiť energiu z obnoviteľných zdrojov zo 6 % v roku 1995 na 12 % do roku 2010,

B.

keďže Komisia vo svojom vyššie uvedenom oznámení zo 7. decembra 2005 uviedla, že na dosiahnutie tohto cieľa sa objem energie z biomasy bude musieť viac než zdvojnásobiť,

C.

keďže poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo v EÚ výrazne prispieva k zmierneniu účinkov klimatických zmien, čoho dôkazom je pokles emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva o 10 % v období rokov 1990 až 2004 v EÚ-15 a o 14 % v EÚ-25; keďže sa očakáva, že do roku 2010 bude objem emisií z poľnohospodárstva EÚ o 16 % nižší v porovnaní s úrovňou v roku 1990,

D.

keďže existuje významný potenciál na podstatné zvýšenie výroby bioplynu, najmä vzhľadom na potenciálne príspevky živočíšnej výroby (živočíšny hnoj), kalov, odpadu a rastlín nevhodných na výrobu potravín a krmív ako uprednostňovaných materiálov na výrobu bioplynu; keďže však treba zohľadniť vplyv energetického využívania hospodárskych hnojív na pôdnu štruktúru a pôdny život,

E.

keďže doposiaľ sa s využitím živočíšneho hnoja, energetických rastlín, kalov a organického odpadu vyrába len 50 PJ bioplynu, hoci potenciál samotného hnoja predstavuje 827 PJ,

F.

keďže výroba bioplynu a zariadení na bioplyn je v Európe rozmiestnená nerovnomerne, čo je ďalším dôkazom toho, že potenciál sa nevyužíva v plnom rozsahu,

G.

keďže bioplyn možno využívať rôznymi užitočnými spôsobmi vrátane výroby elektrickej energie, vykurovania, chladenia a ako palivo pre motorové vozidlá atď.,

H.

keďže využívanie biomasy na výrobu elektrickej energie môže prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a považuje sa za jeden z najlacnejších energetických zdrojov pre vykurovanie,

I.

keďže vývoj zariadení na bioplyn využívajúcich energetické rastliny sa výrazne spomalil z dôvodu rýchlo rastúcich cien obilnín, zásobovania potravinami a z environmentálnych dôvodov,

J.

keďže obavy týkajúce sa prepojenia medzi výrobou bioenergie (predovšetkým bioetanolu a bionafty) a rastúcimi cenami obilia a potravín na svetovom trhu nie sú opodstatnené pri výrobe bioplynu zo živočíšneho hnoja, kalov, organického odpadu a vedľajších poľnohospodárskych produktov nevhodných na výrobu potravín a krmív, pričom sa tieto materiály musia spracovávať v každom prípade bezpečným spôsobom,

K.

keďže pre živočíšny hnoj v nových členských štátoch je typické najmä zmiešané zloženie s najmenej 20 % slamy a medzi vznikom hnoja a jeho odstránením môže uplynúť dlhšia doba, čo nie je vhodné pre žiadnu formu kvasenia,

1.

uznáva, že bioplyn je rozhodujúcim zdrojom energie, ktorý prispieva k trvalo udržateľnému hospodárskemu a poľnohospodárskemu rozvoju a rozvoju vidieka a k ochrane životného prostredia;

2.

zdôrazňuje prínos, ktorý môže bioplyn znamenať pre zníženie energetickej závislosti EÚ;

3.

zdôrazňuje, že výroba bioplynu zo živočíšneho hnoja, kalu, komunálneho, živočíšneho a organického odpadu slúži na diverzifikáciu energetických zdrojov a v rastúcej miere tak prispieva nielen k bezpečnosti, konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti energetického zásobovania, pričom zároveň otvára poľnohospodárom nové príjmové perspektívy;

4.

je presvedčený, že využívanie bioplynu najmä na výrobu tepla a elektrickej energie by mohlo významne prispieť k dosiahnutiu záväzného cieľa 20 % podielu obnoviteľných energií na celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2020;

5.

zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska a pod podmienkou ďalšieho intenzívnejšieho úsilia v oblasti výskumu môžu obnoviteľné zdroje energie ako bioplyn a biopalivá v kombinácii so slnečnou a veternou energiou viesť k väčšej nezávislosti od fosílnych zdrojov energie;

6.

podporuje EÚ a členské štáty, aby využívali obrovský potenciál bioplynu vytváraním priaznivého prostredia a udržiavaním a rozvíjaním podporných systémov s cieľom podporiť investície do zariadení na výrobu bioplynu a ich údržby;

7.

zdôrazňuje, že bioplyn vyrobený zo živočíšneho hnoja predstavuje pre životné prostredie množstvo výhod, akými sú zníženie emisií metánu a CO2, zníženie emisií častíc a oxidov dusíka, omnoho znesiteľnejšia vôňa, hygienizácia kalov a lepšie vlastnosti hnojenia dusíkom v spracovanom hnoji, čo znamená, že na dosiahnutie rovnakého účinku hnojenia treba menej dusíka;

8.

zdôrazňuje, že výroba agropalív z odpadov by sa nemala stať cieľom samým o sebe; poznamenáva, že prioritou environmentálnej politiky EÚ a členských štátov by malo naďalej zostať znižovanie množstva odpadov;

9.

žiada, aby sa ako surovina pri výrobe bioplynu vo zvýšenej miere využívala hnojovka, pretože sa tým otvárajú veľmi široké možnosti a zároveň sa posilňuje decentralizácia zariadení na výrobu bioplynu ako výrobcov energie; konštatuje, že rozsiahlejším využívaním hnojovky na tento cieľ možno podstatne znížiť uvoľňovanie metánu pri skladovaní hnojovky;

10.

zdôrazňuje, že živočíšny hnoj, komunálne odpadové vody a poľnohospodársko-priemyselný odpad môžu obsahovať látky (baktérie, vírusy, parazity, ťažké kovy, škodlivé organické látky), ktoré môžu byť potenciálnou hrozbou pre verejné zdravie alebo životné prostredie; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila prijatie vhodných opatrení s cieľom zabrániť znečisteniu a šíreniu týchto látok a akýchkoľvek chorôb, ktoré spôsobujú;

11.

zastáva názor, že využívaním kalov a živočíšneho alebo organického odpadu sa zlepší účinnosť zariadení na bioplyn; zastáva názor, že problémy spojené s hygienou pri využívaní živočíšneho odpadu možno vo väčšine prípadov pomerne jednoducho udržať pod kontrolou;

12.

rovnako žiada, aby sa ako biomasa pre zariadenia na výrobu bioplynu využívali spracovateľské výrobky prvého stupňa, napríklad zemiakové šupky alebo ovocná dužina;

13.

zdôrazňuje, že v blízkej budúcnosti sa očakáva technický vývoj a vývoj riadenia, ktorým sa ďalej zvýšia environmentálne a zdravotné výhody v súvislosti so zariadeniami na výrobu bioplynu využívajúcimi živočíšny hnoj, kaly a organický odpad;

14.

domnieva sa, že pre zariadenia na výrobu bioplynu je takisto ako pre poľnohospodárske podniky so živočíšnou výrobou nevyhnutná udržateľnosť a veľkosť prispôsobená danému regiónu, aby výhody pre životné prostredie mohli viesť aj k zlepšeniu pohľadu na poľnohospodárske podniky so živočíšnou výrobou, ktoré sa stretávajú s mnohými problémami vzhľadom na vysoký počet sťažností susedov a širokej verejnosti;

15.

upozorňuje, že zariadenia na bioplyn využívajúce živočíšny hnoj, kaly alebo organický odpad môžu viesť k vyššej miere lúhovania čpavku, zastáva však názor, že tento vedľajší účinok možno pomerne jednoducho potlačiť a že preventívne opatrenia sa majú začleniť do vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa zariadení na bioplyn a tiež do grantov na podporu takýchto zariadení;

16.

naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby zo zariadení na bioplyn neunikal metán, keďže by to mohlo oslabiť ich pozitívny vplyv na globálne otepľovanie;

17.

znovu pripomína, že každá finančná podpora zariadení na bioplyn má byť založená na účinnosti, technickom rozvoji a pozitívnej bilancii skleníkových plynov, vytváraní pridanej hodnoty pre poľnohospodárske podniky so živočíšnou výrobou a vidiecke regióny a na iných hospodárskych a environmentálnych výhodách takýchto zariadení; zdôrazňuje, že zabezpečenie zásobovania obyvateľstva potravinami sa nesmie ohroziť;

18.

s hlbokým znepokojením berie na vedomie, že v mnohých členských štátoch rastie hospodárska súťaž medzi využitím niektorých poľnohospodárskych produktov, napríklad kukurice, na výrobu energie a ich využitím v potravinovom a krmivovom reťazci; zdôrazňuje skutočnosť, že takáto hospodárska súťaž spôsobila značný nárast cien krmív;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v budúcnosti pri návrhoch na reguláciu odvetvia bioplynu nezohľadňovali len hľadiská životného prostredia, ale aby zahrnuli aj vplyvy na kvalitnú a trvalo udržateľnú výrobu potravín;

20.

zdôrazňuje, že výroba bioplynu založená na živočíšnom hnoji, kaloch a živočíšnom a organickom odpade sa má stať prioritou, keďže výhody týchto metód z hľadiska trvalej udržateľnosti a životného prostredia sú nesporné;

21.

pripomína, že optimálna veľkosť zariadenia na výrobu bioplynu závisí od rôznych okolností podmieňujúcich hospodárenie, ktoré treba dôkladne preskúmať; domnieva sa, že okrem hospodárskeho hodnotenia a bilancie skleníkových plynov je predovšetkým nevyhnutné vyhodnotiť vplyv veľkosti zariadenia na okolité prostredie so zreteľom na šírenie monokultúry určitých druhov plodín;

22.

zdôrazňuje, že pre prevádzkovateľov zariadení na výrobu bioplynu by z hospodárskeho i environmentálneho hľadiska bolo najlepšie kombinovať a využívať všetky dostupné organické hmoty;

23.

domnieva sa, že mladé a inovačné odvetvie bioplynu síce potrebuje počiatočnú podporu, ale takáto podpora by sa mala poskytovať len dovtedy, kým sa toto odvetvie stane z obchodného hľadiska životaschopným;

24.

zastáva názor, že financovanie zariadení na bioplyn využívajúcich výlučne rastliny sa má naďalej pozorne sledovať a treba sa pritom sústrediť na najpokročilejšie a najúčinnejšie zariadenia alebo systémy s cieľom zabezpečiť hospodársku a technickú výhodu EÚ v tejto oblasti a preskúmať možnosti do budúcnosti;

25.

žiada Komisiu, aby predložila správu o tom, ako možno pre energetické plodiny zaviesť kritériá hospodárskej a environmentálnej účinnosti a trvalej udržateľnosti, ktoré by viedli k lepšiemu zohľadňovaniu životného prostredia v rámci tejto pomerne novej metódy a ktoré by zabezpečili náležité riešenie otázok týkajúcich sa výroby a dodávky potravín;

26.

žiada zvýšené úsilie pri výskume a podpore nových technológií využívania bioplynu, najmä využívania biomasy (druhá generácia bioplynu) ako biopaliva, ako aj pri zvyšovaní výnosnosti zariadení na výrobu bioplynu, ktoré ponúkajú z ekologického hľadiska najväčšie výhody, pretože úžitkový efekt takýchto zariadení možno výrazne zvýšiť len prostredníctvom inovačných technológií, napríklad metód rekuperácie plynu;

27.

pripomína členským štátom a Komisii, že ďalší pokrok v oblasti bioplynu nie je možný bez ďalšieho financovania; pripomína, že finančné prostriedky treba poskytnúť na výskum a vývoj, propagáciu výsledkov vyplývajúcich z osobitných projektov, na zariadenia a zvýšenie podpory „zelenej elektrickej energie“ a „zeleného plynu“;

28.

pripomína, že tie členské štáty, ktoré poskytujú mimoriadne stimuly pre „zelenú energiu“ prostredníctvom vhodného dotovania cien alebo iných opatrení, majú najväčší úspech aj pri presadzovaní využívania bioplynu;

29.

domnieva sa, že výroba „zeleného plynu“ sa má dotovať rovnakým spôsobom ako „zelená elektrická energia“;

30.

žiada, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, že finančné zdroje z programov EÚ a z vnútroštátnych programov budú smerovať do najúčinnejších a najudržateľnejších zariadení, najmä do zariadení, ktoré vyrábajú elektrickú energiu a teplo, alebo do montáže zariadení a sústav na úpravu a dodávanie bioplynu do siete zemného plynu;

31.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dodávka elektrického prúdu, tepla a zemného plynu do sietí musí prebiehať nediskriminačným spôsobom, a žiada, aby sa s bioplynom zaobchádzalo rovnako ako so zemným plynom s cieľom bezprostredne po jeho dodávke do siete zemného plynu zabezpečiť jeho plnohodnotné využitie;

32.

domnieva sa, že zjednodušenie postupov obchodovania s CO2 môže významne prispieť k hospodárskej životaschopnosti a udržateľnosti zariadení na výrobu bioplynu;

33.

zdôrazňuje, že zariadenia na bioplyn môžu poľnohospodárom, ktorí zatiaľ nemajú dostatočné skladovacie priestory na živočíšny hnoj, pomôcť riešiť tento problém hospodársky životaschopným spôsobom;

34.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že zriaďovaniu zariadení na výrobu bioplynu a tiež schvaľovaniu využívania organického odpadu a kalov nebudú prekážať zbytočne zdĺhavé administratívne postupy a predpisy;

35.

poukazuje na veľké rozdiely v dĺžke a obsahu vnútroštátnych postupov jednotlivých členských štátov týkajúcich sa schvaľovania zariadení na bioplyn a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že požiadavky jednotlivých štátov v oblasti regionálneho plánovania, udeľovania licencií a schvaľovania nebudú vytvárať zbytočné prekážky;

36.

žiada, aby sa na výstavbu zariadení na výrobu bioplynu zaviedol zjednodušený postup vydávania stavebných povolení;

37.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločný zoznam produktov, ktorých používanie je v zariadeniach na bioplyn povolené, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov v rôznych členských štátoch;

38.

podporuje poľnohospodárov, aby spolupracovali na zakladaní a prevádzkovaní zariadení na výrobu bioplynu;

39.

žiada, aby Komisia a členské štáty vypracovali koherentnú politiku v oblasti bioplynu; žiada Komisiu, aby predložila osobitnú správu o bioplyne a jeho podpore v EÚ, v ktorej uvedie zmeny nevyhnutné v právnych predpisoch Spoločenstva a vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré uľahčia ďalší rozmach v odvetví bioplynu, poukážu na najúčinnejšie spôsoby využívania fondov a programov EÚ a poskytnú príklady najlepších postupov; v tejto súvislosti takisto žiada, aby sa vyhodnotil vplyv rôznych spôsobov výroby bioplynu na podnebie, ekológiu krajiny, vidiecke príjmy a celosvetovú bezpečnosť dodávok potravín;

40.

navrhuje, aby sa podpora používania bioplynu plne zahrnula do rámca navrhovanej smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (KOM(2008)0019), s osobitným dôrazom na:

41.

naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh smernice o biologickom odpade, ktorá má zahŕňať normy kvality; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť spoločnej smernice o bioplyne a biologickom odpade;

42.

žiada Komisiu, aby predložila návrhy právnych predpisov o využívaní rezíduí zo zariadení na bioplyn; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že v zariadeniach na bioplyn sa bude môcť využívať len organický materiál, ktorý umožňuje využívanie rezíduí bez toho, aby sa ohrozilo životné prostredie; žiada Komisiu, aby zvážila zákaz látok na podporu rastu v krmive obsahujúcich ťažké kovy, ak sa ukáže, že to v celej EÚ predstavuje problém pre následné využívanie rezíduí bioplynu na poliach;

43.

žiada Komisiu, aby zabezpečila účinné presadzovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (10), smernice o dusičnanoch (11), smernice o kaloch z čističiek odpadových vôd (12), rámcovej smernice o vode (13), smernice o vtákoch (14), smernice o biotopoch (15) a právnych predpisov o ťažkých kovoch vo všetkých členských štátoch a ich regiónoch, a tým zvýšila atraktívnosť zariadení na bioplyn využívajúcich živočíšny hnoj a kaly;

44.

žiada, aby Komisia čo najskôr predložila stratégiu začlenenia zariadení na bioplyn do kjótskeho mechanizmu, napríklad prostredníctvom zelených osvedčení, osobitných prémií alebo daňových úľav pre elektrickú energiu a teplo vyrobené v zariadeniach na bioplyn, alebo prostredníctvom iných opatrení; zdôrazňuje, že by sa tým posilnila nákladová účinnosť zariadení na bioplyn a zároveň by sa zvýšila transparentnosť úsilia vynaloženého v poľnohospodárstve na boj proti klimatickým zmenám;

45.

vyzýva, aby sa po úplnom vykonaní rámcovej smernice o vodách posúdilo, či smernica o dusičnanoch je alebo nie je nadbytočná;

46.

opätovne zdôrazňuje, že v právnych predpisoch EÚ by sa nemalo uprednostňovať používanie umelých hnojív pred živočíšnym hnojom a vedľajšími produktmi zo zariadení na bioplyn; naliehavo preto vyzýva, aby sa ako prvý krok prehodnotilo vymedzenie pojmu živočíšny hnoj v smernici o dusičnanoch;

47.

žiada Komisiu, aby podporila dodávanie bioplynu do sietí zemného plynu prostredníctvom odporúčaní alebo smernice;

48.

žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy na ďalšiu podporu využívania vedľajších produktov živočíšnej výroby a výroby poľnohospodárskych plodín na výrobu bioplynu, ako sa uvádza vo vyššie uvedenom oznámení Komisie zo 7. decembra 2005;

49.

žiada, aby členské štáty, ktoré do svojich súčasných vnútroštátnych rozvojových programov nezahrnuli žiadne opatrenia alebo zahrnuli len nedostatočné opatrenia, začlenili bioplyn do strednodobého hodnotenia súčasných programov regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka a navrhli opatrenia do budúcnosti;

50.

žiada Komisiu, aby zabezpečila spoluprácu a koordináciu členských štátov vrátane tých štátov, ktoré dosiaľ nemajú žiadne zariadenia na výrobu bioplynu alebo ich majú len v malom množstve, aby mohli prostredníctvom prenosu poznatkov a technológií získavať vedomosti o osvedčených postupoch, ktoré sa týkajú zariadení na výrobu bioplynu;

51.

žiada Komisiu, aby mu najneskôr do 15. decembra 2008 predložila komplexnú správu o výrobe bioplynu v EÚ a o jej budúcich výhľadoch vrátane hodnotenia vplyvu, v ktorej sa zohľadnia vyššie uvedené návrhy a dosiahnutý pokrok;

52.

vyzýva súčasné a budúce predsedníctva Rady Európskej únie, aby rozvíjali ďalšie diskusie o spôsoboch podpory trvalo udržateľnej výroby bioplynu; v tejto súvislosti by trvalo udržateľná podpora zariadení na výrobu bioplynu mala zahŕňať aj kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie;

*

**

53.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.