1.

V súlade s ostatnými ustanoveniami rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku a zámermi konferencie strán, je cieľom týchto usmernení pomôcť stranám pri plnení ich povinností podľa článku 8 dohovoru. Vychádzajú z najlepších dostupných dôkazov a skúseností strán, ktoré úspešne vykonali účinné opatrenia na zníženie vystavenia tabakovému dymu.

2.

Usmernenia obsahujú dohodnuté vyhlásenia o zásadách a vymedzenia relevantných termínov, ako aj dohodnuté odporúčania pre kroky potrebné na splnenie povinností vyplývajúcich z dohovoru. Okrem toho sa v usmerneniach určujú aj opatrenia potrebné na dosiahnutie účinnej ochrany pred rizikami sekundárneho tabakového dymu. Strany sa vyzývajú k tomu, aby používali tieto usmernenia nielen pri plnení svojich právnych povinností podľa dohovoru, ale takisto, aby sa riadili najlepšou praxou pri ochrane verejného zdravia.

3.

Tieto usmernenia majú dva súvisiace ciele. Prvým cieľom je pomôcť stranám pri plnení ich povinností podľa článku 8 rámcového dohovoru WHO spôsobom, ktorý je v súlade s vedeckými dôkazmi, týkajúcimi sa vystavenia sekundárnemu tabakovému dymu a celosvetovou najlepšou praxou pri vykonávaní opatrení v prospech prostredia bez dymu, s cieľom ustanoviť vysokú úroveň zodpovednosti za dodržiavanie dohovoru a pomôcť stranám pri zaistení čo najvyššej úrovne zdravia. Druhým cieľom je určiť kľúčové prvky právnych predpisov potrebné na účinnú ochranu ľudí pred vystavením tabakovému dymu, ako sa vyžaduje v článku 8.

4.

Tieto usmernenia vychádzajú z týchto hlavných aspektov.

5.

Ako sa uvádza v článku 4 rámcového dohovoru WHO, na prijatie opatrení na ochranu všetkých osôb pred vystavením tabakovému dymu je potrebný silný politický záväzok. Vykonávanie článku 8 dohovoru by sa malo riadiť týmito dohodnutými zásadami.

6.

Ako sa uvádza v článku 8 rámcového dohovoru WHO, predpokladom účinných opatrení na zaistenie ochrany pred vystavením tabakovému dymu jeúplné odstránenie fajčenia a tabakového dymu v určitom priestore alebo prostredí na účely vytvorenia prostredia, v ktorom nie je žiadny dym. Bezpečná úroveň vystavenia tabakovému dymu neexistuje a termíny ako prahová hodnota toxicity zo sekundárneho dymu by sa mali odmietnuť, pretože sú v rozpore s vedeckými dôkazmi. Iné prístupy ako prostredia, v ktorých nie je žiadny dym, vrátane vetrania, filtrácie vzduchu a používania vyhradených fajčiarskych priestorov (so samostatnými vetracími systémami alebo bez nich) sa opakovane ukázali ako neúčinné a existujú presvedčivé vedecké a iné dôkazy, že technické prístupy neposkytujú ochranu pred vystavením tabakovému dymu.

7.

Všetky osoby by mali byť chránené pred vystavením tabakovému dymu. Všetky vnútorné priestory na pracoviskách a vnútorné verejné miesta by mali byť nefajčiarske.

8.

Právne predpisy sú potrebné na ochranu ľudí pred vystavením tabakovému dymu. Dobrovoľné politiky v prospech prostredia bez dymu neposkytujú primeranú ochranu a opakovane sa ukázali ako neúčinné. Na zaistenie účinnosti právnych predpisov by tieto mali byť jednoduché, jasné a vynútiteľné.

9.

Dobré plánovanie a primerané zdroje sú kľúčové pri úspešnom vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov v prospech prostredia bez dymu.

10.

Občianska spoločnosť má ústrednú úlohu pri budovaní podpory a zaistení dodržiavania opatrení v prospech prostredia bez dymu a mala by byť zaradená ako aktívny partner v procese vypracúvania, vykonávania a presadzovania právnych predpisov.

11.

Vykonávanie právnych predpisov v prospech prostredia bez dymu, ich presadzovanie a vplyv by sa mali monitorovať a hodnotiť. Toto by malo zahŕňať monitorovanie činností tabakového priemyslu, ktoré sťažujú vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov, ako sa uvádza v článku 20 bode 4 rámcového dohovoru WHO a reagovanie na ne.

12.

Ochrana ľudí pred vystavením tabakovému dymu by mala byť v prípade potreby posilnená a rozšírená; takáto činnosť môže zahŕňať nové alebo zmenené a doplnené právne predpisy, lepšie presadzovanie a ďalšie opatrenia, ktoré odrážajú nové vedecké dôkazy a poznatky z prípadových štúdií.

13.

Pri tvorbe právnych predpisov je dôležité dôkladne vymedziť kľúčové termíny. Ďalej sa uvádza niekoľko odporúčaní založených na skúsenostiach z mnohých krajín v súvislosti s vhodnými vymedzeniami. Vymedzenia v tomto oddiele dopĺňajú vymedzenia už začlenené v rámcovom dohovore WHO.

14.

Pri opise typu dymu, ktorým sa zaoberá článok 8 rámcového dohovoru WHO, sa bežne používa niekoľko alternatívnych termínov. Medzi tieto patrí „sekundárny dym“, „environmentálny tabakový dym“ a „dym iných osôb“. Termíny ako „pasívne fajčenie“ a „nedobrovoľné vystavenie tabakovému dymu“ by sa nemali používať, keďže zo skúseností vo Francúzsku a inde vyplýva, že tabakový priemysel môže použiť tieto termíny na podporu názoru, že „dobrovoľné“ vystavenie je prijateľné. „Sekundárny tabakový dym“ (Second-hand tobacco smoke), niekedy v skratke „SHS“ a „environmentálny tabakový dym“ (environmental tobacco smoke), niekedy v skratke „ETS“ sú preferovanými termínmi; v týchto usmerneniach sa používa termín „sekundárny tabakový dym“.

15.

Sekundárny tabakový dym sa môže vymedziť ako „dym vychádzajúci z horiaceho konca cigarety alebo iných tabakových výrobkov, zvyčajne v kombinácii s dymom, ktorý fajčiar vydychuje“.

16.

„Vzduch bez dymu“ je vzduch, ktorý neobsahuje žiadny dym. Toto vymedzenie zahŕňa okrem iného vzduch, v ktorom nie je možné vidieť, cítiť, zachytiť alebo zmerať tabakový dym (1).

17.

Tento pojem by sa mal vymedziť tak, aby zahŕňal držanie alebo manipuláciu so zapáleným tabakovým výrobkom bez ohľadu na to, či sa dym aktívne vdychuje, alebo vydychuje.

18.

Aj keď presné vymedzenie verejných miest sa bude rozlišovať medzi jurisdikciami, je dôležité, aby právne predpisy vymedzili tento pojem v čo najširšej miere. Použité vymedzenie by malo zahŕňať všetky miesta prístupné širokej verejnosti alebo miesta kolektívneho využitia, bez ohľadu na to, kto ich vlastní alebo kto má na ne právo vstupu.

19.

V článku 8 sa vyžaduje ochrana pred tabakovým dymom vo „vnútorných“ priestoroch na pracoviskách a na verejných miestach. S prihliadnutím na potenciálne úskalia pri vymedzovaní „vnútorných“ priestorov by sa mali osobitne preskúmať skúsenosti rôznych krajín pri vymedzovaní tohto termínu. Vymedzenie by malo byť čo najobsažnejšie a čo najjasnejšie a malo by sa pri ňom dbať na to, aby nedochádzalo k vytváraniu zoznamov, ktoré by sa mohli vykladať tak, že vylučujú určité potenciálne dôležité „vnútorné“ priestory. Odporúča sa, aby vymedzenie „vnútorných“ (alebo „uzavretých“) priestorov zahŕňalo akýkoľvek priestor pokrytý strechou alebo uzavretý jednou alebo viacerými múrmi alebo stenami, pričom nezáleží na type materiálu použitom na stavbu strechy, múru alebo steny a nezáleží na tom, či je konštrukcia trvalá alebo dočasná.

20.

Pracovisko by sa malo širšie vymedziť ako „akékoľvek miesto používané ľuďmi pri svojom zamestnaní alebo pri práci“. Vymedzenie by sa malo vzťahovať nielen na prácu vykonávanú za odmenu, ale tiež na dobrovoľnú prácu, ak ide o typ práce, za ktorú sa bežne poskytuje odmena. Okrem toho, „pracoviská“ zahŕňajú nielen miesta výkonu práce, ale tiež všetky susediace a pridružené miesta, ktoré pracovníci spoločne používajú pri svojom zamestnaní, vrátane napríklad chodieb, výťahov, schodísk, vestibulov, spoločných zariadení, kafetérií, toaliet, salónikov, jedální a tiež priestorov okolo budov, ako napríklad prístreškov a prístavkov. Pracoviskom sú aj vozidlá používané pri práci a mali by byť ako také osobitne označené.

21.

Dôkladne je treba posúdiť pracoviská, ktoré sú zároveň domovom alebo miestom, kde sú osoby ubytované, napríklad väznice, psychiatrické liečebne alebo zariadenia starostlivosti. Tieto miesta tiež predstavujú pracoviská pre iné osoby, ktoré by mali byť ochránené pre vystavením tabakovému dymu.

22.

Vymedzenie verejnej dopravy by malo zahŕňať akékoľvek vozidlo používané vo verejnej doprave, zvyčajne spoplatnené alebo prevádzkované na účely obchodného zisku. Vzťahovalo by sa to aj na vozidlá taxi služby.

23.

V článku 8 sa vyžaduje prijatie účinných opatrení na ochranu osôb pred vystavením tabakovému dymu vo 1. vnútorných priestoroch na pracoviskách, 2. na vnútorných verejných miestach, 3. vo verejnej doprave a 4. „prípadne“ na „iných verejných miestach“.

24.

Týmto vzniká povinnosť poskytnúť všeobecnú ochranu vo všetkých vnútorných verejných miestach, všetkých vnútorných priestoroch na pracoviskách, v akejkoľvek verejnej doprave a pokiaľ možno na ostatných (vonkajších alebo polootvorených) verejných miestach, a to zamedzením vystaveniu sekundárnemu tabakovému dymu. Žiadne výnimky na základe zdravotných alebo právnych argumentov nie sú odôvodnené. Ak sa musia na základe iných argumentov posúdiť výnimky, mali by byť minimálne. Ak okrem toho nie je strana schopná dosiahnuť okamžite všeobecné pokrytie, článkom 8 vzniká priebežný záväzok postupovať čo najrýchlejšie na odstránení akýchkoľvek výnimiek a zaistení všeobecnej ochrany. Každá strana by sa mala snažiť zabezpečiť všeobecnú ochranu počas piatich rokov od nadobudnutia platnosti rámcového dohovoru WHO pre danú stranu.

25.

Neexistuje žiadna bezpečná úroveň vystavenia sekundárnemu dymu a, ako už uznala konferencia strán v rozhodnutí FCTC/COP1(15), technické prístupy, ako napríklad vetranie, výmena vzduchu a použitie vyhradených priestorov pre fajčiarov, nechránia pred vystavením tabakovému dymu.

26.

Ochrana by sa mala poskytovať na všetkých vnútorných alebo uzavretých pracoviskách vrátane motorových vozidiel používaných ako pracovisko (napríklad vozidlá taxi služby, sanitné vozidlá alebo dodávacie vozidlá).

27.

Znenie dohody vyžaduje ochranné opatrenia nielen vo všetkých „vnútorných“ verejných miestach, ale aj v „ostatných“ (t. j. vonkajších alebo polootvorených) verejných miestach tam, kde je to „vhodné“. Pri identifikácií týchto vonkajších a polootvorených verejných miest, na ktoré sa môžu vzťahovať právne predpisy, by mali strany zvážiť dôkazy o možných zdravotných rizikách v rôznych prostrediach a presadzovať prijatie najúčinnejšej ochrany voči/proti vystaveniu, vždy keď dôkazy preukážu, že takéto riziko existuje.

28.

Dôležitou úlohou pre vládne agentúry zaisťujúce v spolupráci s občianskou spoločnosťou, aby verejnosť pochopila a podporovala legislatívne opatrenia, je zvyšovanie povedomia verejnosti a mienkotvorných vedúcich predstaviteľov o rizikách vystavenia sekundárnemu tabakovému dymu prostredníctvom priebežných informačných kampaní. Medzi kľúčové zainteresované strany patria podniky, reštaurácie a združenia stravovacích a ubytovacích služieb, skupiny zamestnávateľov, odborové zväzy, médiá, odborný zdravotnícky personál, organizácie zastupujúce deti a mládež, vzdelávacie alebo náboženské inštitúcie, výskumná obec a široká verejnosť. Úsilie o zvýšenie povedomia by malo zahŕňať konzultácie s príslušnými podnikmi a ostatnými organizáciami a inštitúciami pri vypracovávaní právnych predpisov.

29.

Kľúčové informácie by sa mali zamerať na škodlivé účinky spôsobené vystavením sekundárnemu tabakovému dymu, na skutočnosť, že zákaz tabakového dymu vo vnútorných priestoroch je jediným vedecky podloženým riešením na zaistenie úplnej ochranu pred vystavením, na právo všetkých pracovníkov na rovnakú právnu ochranu a na skutočnosť, že medzi zdravím a ekonomikou neexistuje žiadny kompromis, pretože skúsenosti z čoraz väčšieho počtu jurisdikcií dokazujú, že prostredie bez dymu je prospešné pre zdravie aj pre ekonomiku. Kampane verejného vzdelávania by sa tiež mali zamerať na miesta, kde uplatňovanie právnych predpisov nemusí byť možné ani vhodné, napríklad na domácnosti.

30.

Rozsiahle konzultácie so zúčastnenými stranami majú tiež kľúčový význam pre vzdelávanie a mobilizáciu verejnosti a zvýšenie podpory právnych predpisov po ich prijatí. Po prijatí právnych predpisov by mala nasledovať vzdelávacia kampaň zameraná na ich vykonávanie, informovanie majiteľov podnikov a správcov budov o týchto predpisoch a zodpovedností z nich pre nich vyplývajúcich a o výrobe zo zdrojov, napríklad označení. Tieto opatrenia zvýšia pravdepodobnosť plynulého vykonávania a vysokých úrovní dobrovoľného dodržiavania uvedených predpisov. Informácie o posilnení postavenia nefajčiarov a poďakovanie fajčiarom za to, že dodržujú právne predpisy, posilní zapojenie verejnosti do ich presadzovania a plynulého vykonávania.

31.

Účinnými právnymi predpismi by sa mala ustanoviť právna zodpovednosť za ich dodržiavanie príslušnými podnikmi a jednotlivými fajčiarmi a mali by sa ustanoviť sankcie za ich porušenie pre podniky a prípadne pre fajčiarov. Presadzovanie by sa malo bežne zamerať na podniky. Zodpovednými za dodržiavanie by na základe právnych predpisov mali byť vlastník, vedúci alebo inú osobu zodpovedná za priestory a mali by jasne určiť opatrenia, ktoré tieto osoby musia vykonať. Tieto povinnosti by mali zahŕňať:

32.

V právnych predpisoch by sa mali určiť pokuty alebo iné peňažné sankcie za porušenie. Aj keď výška týchto sankcií bude nevyhnutne odrážať osobitné praktiky a zvyky každej krajiny, toto rozhodnutie by sa malo riadiť niekoľkými zásadami. Sankcie by mali byť predovšetkým dostatočne vysoké, aby odrádzali od porušovania právnych predpisov, pretože ináč ich môžu porušovatelia môžu prehliadať alebo považovať iba za súčasť nákladov na podnikanie. Vyššie sankcie majú odradiť porušovateľov z radov podnikov skôr ako jednotlivých fajčiarov, ktorých zdroje sú zvyčajne obmedzenejšie. Sankcie by sa mali zvýšiť v prípade opakovaného porušenia a mali by byť v súlade s tým, ako daná krajina rieši iné, rovnako závažné priestupky.

33.

Okrem peňažných sankcií by právne predpisy mali v súlade s praxou a právnym poriadkom danej krajiny tiež povoliť správne sankcie, napr. pozastavenie povolenia na podnikanie. Tieto „sankcie v krajnom prípade“ sa používajú zriedkakedy, ale sú veľmi dôležité pri presadzovaní práva voči ktorýmkoľvek podnikom, ktoré sa rozhodnú opakovane nedodržiavať zákon.

34.

Pokiaľ je to vhodné v rámci právneho a kultúrneho kontextu danej krajiny, je možné zvážiť aj začlenenie trestnoprávnych sankcií za porušenia.

35.

V právnych predpisoch by sa mal určiť orgán alebo orgány zodpovedné za presadzovanie a mali by sa do nich začleniť systémy tak na monitorovanie dodržiavania právnych predpisov ako aj na stíhanie porušovateľov.

36.

Monitorovanie by malo zahŕňať proces inšpekcie podnikov v súvislosti s dodržiavaním právnych predpisov. Zriedkakedy je potrebné vytvoriť nový inšpekčný systém presadzovania právnych predpisov v prospech prostredia bez dymu. Dodržiavanie uvedených predpisov je možné zvyčajne monitorovať pomocou jedného alebo viacerých mechanizmov, ktoré sa už používajú na inšpekciu priestorov a pracovísk jednotlivých podnikov. Na tieto účely zvyčajne existuje celá škála možností. V mnohých krajinách je možné kontrolu dodržiavania právnych predpisov začleniť do inšpekcií povolení na podnikanie, zdravotných a hygienických inšpekcií, inšpekcií bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, protipožiarnej bezpečnosti alebo podobných programov. Mohlo by byť cenné použiť súčasne viacero takýchto zdrojov zberu informácií.

37.

Ak je to možné, odporúča sa využitie inšpektorov alebo orgánov presadzovania práva na miestnej úrovni; čím sa pravdepodobne zvýšia dostupné zdroje presadzovanie a úroveň dodržovania právnych predpisov. Tento prístup vyžaduje zavedenie vnútroštátneho koordinačného mechanizmu na zaistenie zosúladeného prístupu na celoštátnej úrovni.

38.

Bez ohľadu na použitý mechanizmus by malo byť sledovanie založené na celkovom pláne presadzovania a malo by zahŕňať proces účinnej odbornej prípravy inšpektorov. Účinné monitorovanie môže kombinovať pravidelné inšpekcie s neplánovanými, neohlásenými inšpekciami alebo kontrolami na základe sťažností. Takéto návštevy môžu mať charakter poučení v počiatočnom období po nadobudnutí účinnosti právneho predpisu, keďže väčšina porušení bude pravdepodobne neúmyselná. Na základe právnych predpisov by mali byť inšpektori oprávnení na vstup do priestorov podliehajúcich zákonu a zber vzoriek a dôkazov, ak už táto právomoc nie je ustanovená v existujúcich právnych predpisoch. Podobne by sa v právnych predpisoch mal ustanoviť zákaz pre podniky mariť činnosť inšpektorov.

39.

Náklady na účinné monitorovanie nie sú nadmerné. Nie je potrebné zamestnávať veľký počet inšpektorov, pretože inšpekcie sa môžu vykonať využitím existujúcich programov a zamestnancov a skúsenosti ukazujú, že právne predpisy v prospech prostredia bez dymu sa rýchlo začnú presadzovať samy (teda prevažne ich presadzuje verejnosť). Ak sa budú právne predpisy vykonávať opatrne a podniky a verejnosť budú dostatočne poučené, prípadov žalôb nebude mnoho.

40.

Aj keď tieto programy nie sú finančne náročné, na vzdelávanie podnikov, odbornú prípravu inšpektorov, na koordináciu inšpekčného procesu a odmeny zamestnancov za inšpekcie podnikov mimo bežných pracovných hodín sú potrebné zdroje. Na tieto účely by sa mal identifikovať mechanizmus financovania. Účinné monitorovacie programy používali viacero zdrojov financovania vrátane vyhradeného príjmu z daní, poplatkov z povolení na podnikanie a vyhradených príjmov zo zaplatených pokút.

41.

Strategické prístupy k presadzovaniu právnych predpisov môžu maximalizovať ich dodržiavanie, zjednodušiť ich vykonávanie a znížiť úroveň zdrojov potrebných na ich presadzovanie.

42.

Pre úspech právneho predpisu a úspech monitorovania a presadzovania právneho predpisu v budúcnosti sú mimoriadne dôležité činnosti zamerané na presadzovanie hneď po nadobudnutí účinnosti uvedeného právneho predpisu. V mnohých jurisdikciách sa odporúča počiatočné obdobie ľahšieho presadzovania, počas ktorého sú porušovatelia varovaní, ale nie sankcionovaní. Tento prístup by sa mal kombinovať s aktívnou kampaňou zameranou na poučenie majiteľov podnikov o ich právnych povinnostiach a podniky by mali pochopiť, že po tomto počiatočnom miernejšom období alebo období postupného zavádzania bude nasledovať prísnejšie presadzovanie.

43.

Po začatí aktívneho presadzovania mnoho jurisdikcií odporúča použitie dôrazných trestných stíhaní na posilnenie odradzujúceho účinku. Identifikáciou najvýznamnejších osôb, ktoré porušujú zákon a nedodržujú ho alebo osôb, ktoré sú verejne známe, prijatím rozhodných a rýchlych opatrení a zaistením maximálneho verejného povedomia o týchto činnostiach sú orgány schopné preukázať svoju rozhodnosť a závažnosť daného právneho predpisu. Toto zvyšuje dobrovoľné dodržiavanie a znižuje zdroje potrebné na budúce monitorovanie a presadzovanie.

44.

Aj keď právne predpisy v prospech prostredia bez tabakového dymu začne rýchlo presadzovať sama verejnosť, je predsa len dôležité, aby orgány boli pripravené rýchlo a rozhodne reagovať na jednotlivé prípady otvoreného odporu. Predovšetkým vtedy, keď právny predpis po prvýkrát nadobudne účinnosť, sa môže príležitostne vyskytnúť osoba, ktorá chce ukázať verejnosti pohŕdanie zákonom. Rázna reakcia v týchto prípadoch stanovuje očakávanie dodržovania právnych predpisov, ktoré uľahčí budúce úsilie, pričom nerozhodnosť môže rýchlo viesť k rastúcemu počtu prípadov ich porušovania.

45.

Účinnosť programu monitorovania a presadzovania sa posilňuje začlenením verejnosti do programu. Využitie podpory verejnosti a povzbudzovanie občanov, aby sledovali dodržiavanie predpisov a hlásili ich porušenie výrazne rozširuje dosah inštitúcii, ktoré ich vymáhajú a znižuje zdroje potrebné na dosiahnutie dodržovania. V mnohých krajinách a regiónoch sú sťažnosti verejnosti v podstate primárnym prostriedkom na zaisťovanie dodržovania právnych predpisov. Z tohto dôvodu by sa malo v právnych predpisoch v prospech prostredia bez dymu určiť, že občania môžu iniciovať sťažnosti a každá osoba alebo mimovládna organizácia by mala byť oprávnená podať opatrenie na vynútenie dodržovania opatrení upravujúcich vystavenie sekundárnemu dymu. V programe presadzovania právnych predpisov by mala byť aj bezplatná telefonická linka pre podávanie sťažností alebo podobný systém na povzbudenie verejnosti, aby hlásila porušovanie právnych predpisov.

46.

Monitorovanie a hodnotenie opatrení na zníženie vystavenia tabakovému dymu sú dôležité z viacerých dôvodov, napríklad:

47.

Rozsah a komplexnosť monitorovania a hodnotenia sa bude líšiť medzi jurisdikciami, v závislosti od dostupných odborných poznatkov a zdrojov. Je však dôležité zhodnotiť výsledok vykonaných opatrení, predovšetkým v súvislosti s kľúčovým ukazovateľom vystavenia sekundárnemu dymu na pracoviskách a vo verejných miestach. To je možné dosiahnuť nákladovo účinnými spôsobmi, napríklad použitím údajov alebo informácii zozbieraných v rámci bežných činností, ako sú kontroly na pracoviskách.

48.

Existuje osem kľúčových procesných a výsledných ukazovateľov, ktoré by sa mali posúdiť (2):

a)

znalosti, postoje a podpora politík v prospech prostredia bez dymu medzi všeobecným obyvateľstvom a potenciálne u osobitných skupín, napríklad pracovníkov v baroch;

b)

presadzovanie politík v prospech prostredia bez dymu a ich dodržiavanie;

a)

zníženie vystavenia zamestnancov sekundárnemu tabakovému dymu na pracoviskách a na verejných miestach;

b)

zníženie obsahu sekundárneho tabakového dymu vo vzduchu na pracoviskách (predovšetkým v reštauráciách) a na verejných miestach;

c)

zníženie úmrtnosti a chorobnosti z vystavenia sekundárnemu tabakovému dymu;

d)

zníženie vystavenia sekundárnemu tabakovému dymu v domácnostiach;

e)

zmeny vo výskyte fajčenia a v správaní fajčiarov;

f)

ekonomické vplyvy.