Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 31999L0030

    Smernica Rady 1999/30/ES z 22. apríla 1999 o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší

    Ú. v. ES L 163, 29.6.1999, p. 41–60 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT, FI, SV)

    Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (CS, ET, LV, LT, HU, MT, PL, SK, SL, BG, RO)

    Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 10/06/2010; Zrušil 32008L0050

    ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1999/30/oj

    31999L0030

    Smernica Rady 1999/30/ES z 22. apríla 1999 o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší

    Úradný vestník L 163 , 29/06/1999 S. 0041 - 0060
    CS.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 164 - 183
    ET.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 164 - 183
    HU.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 164 - 183
    LT.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 164 - 183
    LV.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 164 - 183
    MT.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 164 - 183
    PL.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 164 - 183
    SK.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 164 - 183
    SL.ES Kapitola 15 Zväzok 04 S. 164 - 183


    Smernica Rady 1999/30/ES

    z 22. apríla 1999

    o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší

    RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

    so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 130s ods. 1,

    so zreteľom na návrh Komisie [1],

    so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

    konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 189c zmluvy [3],

    (1) keďže na základe zásad obsiahnutých v článku 130r zmluvy, program politiky a konania Európskych spoločenstiev týkajúci sa životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja (piaty akčný program pre životné prostredie) [4] predvída novelizáciu právnych predpisov súvisiacich s látkami znečisťujúcimi ovzdušie; keďže tento program odporúča stanovenie dlhodobých cieľov v oblasti kvality ovzdušia;

    (2) keďže článok 129 zmluvy hovorí, že požiadavky na ochranu zdravia sa stanú súčasťou iných politík spoločenstiev; keďže článok 3 písm. o) zmluvy stanovuje, že činnosť spoločenstiev bude zahŕňať snahu o dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia;

    (3) keďže v zmysle článku 4 ods. 5 smernice Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia [5], musí Rada prijať právne predpisy obsiahnuté v odseku 1 a opatrenia v odsekoch 3 a 4 toho istého článku;

    (4) keďže limitné hodnoty stanovené v tejto smernici sú minimálne požiadavky; keďže v súlade s článkom 130t dohody si môžu členské štáty zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; keďže sa môžu zaviesť najmä prísnejšie opatrenia na ochranu zdravia zvlášť zraniteľných skupín obyvateľstva, ako sú deti a hospitalizovaní pacienti; keďže členský štát môže požadovať, aby sa limitné hodnoty dosiahli pred termínmi uloženými touto smernicou;

    (5) keďže by sa mali chrániť ekosystémy pred nežiaducimi účinkami oxidu siričitého; keďže by sa malo chrániť rastlinstvo pred nežiaducimi účinkami oxidov dusíka;

    (6) keďže rôzne typy tuhých znečisťujúcich látok môžu mať rôzne škodlivé účinky na ľudské zdravie; keďže existujú dôkazy o tom, že riziko pre ľudské zdravie spojené s expozíciou syntetickými tuhými znečisťujúcimi látkami je vyššie než riziko spojené s expozíciou prirodzene sa vyskytujúcimi časticami v okolitom ovzduší;

    (7) keďže smernica 92/62/ES vyžaduje, aby sa pripravovali akčné plány pre zóny, v ktorých koncentrácia znečisťujúcich látok presahuje limitné hodnoty a všetky dočasné hranice tolerancie, ktoré platia s cieľom zabezpečiť splnenie limitných hodnôt k uvedenému termínu alebo termínom; keďže akčné plány a iné redukčné stratégie, pokiaľ sa týkajú tuhých znečisťujúcich látok by mali mať za cieľ znížiť koncentrácie jemných častíc ako súčasť celkového zníženia koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok;

    (8) keďže smernica 96/62/ES stanovuje, že číselné vyjadrenie limitných hodnôt a výstražných prahov sa musia zakladať na výsledkoch práce uskutočnenej medzinárodnými skupinami činnými v tejto oblasti; keďže Komisia musí zobrať do úvahy najnovšie vedeckovýskumné údaje v príslušných oblastiach epidemiológie a životného prostredia a najnovší pokrok v metrológii pri opätovnom preskúmaní prvkov, na ktorých sa limitné hodnoty a výstražné prahy zakladajú;

    (9) keďže na to, aby sa uľahčila revízia tejto smernice v roku 2003, by Komisia a členské štáty mali uvažovať o podpore výskumu účinkov znečisťujúcich látok uvedených v tejto smernici, konkrétne oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova;

    (10) keďže normalizované presné meracie techniky a spoločné kritériá pre umiestnenie meracích staníc sú významným prvkom v posudzovaní kvality okolitého ovzdušia so zreteľom na dosiahnutie porovnateľných údajov v rámci spoločenstva;

    (11) keďže v súlade s článkom 12 ods. 1 smernice 96/62/ES sa novelizácia potrebná pre prispôsobovanie technickému a vedeckému pokroku môže vzťahovať len na kritériá a techniky používané pri posudzovaní koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova alebo na konkrétne spôsoby podávania informácií Komisii a nesmú priamo alebo nepriamo modifikovať limitné hodnoty alebo výstražné prahy;

    (12) keďže aktualizované informácie o koncentrácii oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v ovzduší by mali byť dostupné verejnosti,

    PRIJALA TÚTO SMERNICU:

    Článok 1

    Ciele

    Ciele tejto smernice budú:

    - posúdiť limitné hodnoty a tam, kde to bude potrebné, výstražné prahy pre koncentrácie oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v ovzduší s úmyslom vyhýbať sa, predchádzať a znižovať škodlivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie ako celok,

    - posúdiť koncentrácie oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v ovzduší na základe spoločných metód a kritérií,

    - získať primerané informácie o koncentrácii oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova a zabezpečiť, aby boli dostupné verejnosti,

    - udržať kvalitu ovzdušia v prípade, že vyhovuje a zlepšovať ju v iných prípadoch s ohľadom na oxid siričitým, oxid dusičitý a oxidy dusíka, tuhé znečisťujúce látky a olovo.

    Článok 2

    Definície

    Na účely tejto smernice:

    1. "okolité ovzdušie" znamená vonkajší vzduch v troposfére, s výnimkou pracovísk;

    2. "znečisťujúca látka" znamená každú látku človekom priamo alebo nepriamo vypustenú do okolitého ovzdušia s pravdepodobnými škodlivými účinkami na ľudské zdravie a/alebo životné prostredie ako celok;

    3. "úroveň" znamená koncentráciu znečisťujúcej látky v okolitom ovzduší alebo jej ukladanie na povrchoch v danom čase;

    4. "posudzovanie" znamená každú metódu použitú na meranie, výpočet, predpoveď alebo odhad úrovne znečisťujúcej látky v okolitom ovzduší;

    5. "limitná hodnota" znamená úroveň určenú na základe vedeckých poznatkov s cieľom vyhnúť sa, predísť alebo znížiť škodlivé účinky na ľudské zdravie a/alebo životné prostredie ako celok, ktorá sa dosiahne za dané obdobie a po jej dosiahnutí sa už neprekročí;

    6. "výstražný prah" znamená úroveň, ktorej presiahnutie znamená riziko pre ľudské zdravie pri krátkom vystavení a pri ktorej členské štáty musia podniknúť okamžité kroky tak, ako to predpisuje smernica 96/62/ES;

    7. "hranica tolerancie" znamená percentuálny podiel limitnej hodnoty, ktorým možno túto hodnotu prekročiť za podmienok predpísaných smernicou 96/62/ES;

    8. "zóna" znamená časť územia členských štátov, ktorú si určia;

    9. "aglomerácia" znamená zónu s koncentráciou populácie vyše 250000 alebo tam, kde je koncentrácia obyvateľstva 250000 alebo menej, hustota obyvateľstva na kilometer štvorcový, ktorá pre členský štát oprávňuje potrebu posudzovania a riadenia kvality okolitého ovzdušia;

    10. "oxidy dusíka" znamenajú spolu oxid dusičný a oxid dusičitý v častiach na miliardu a sú vyjadrené ako oxid dusičitý v mikrogramoch na meter kubický;

    11. "PM10" znamená tuhé znečisťujúce látky, ktoré prechádzajú vstupom selektujúcim na veľkosť s aerodynamickým priemerom záchytu 10 μm s päťdesiatpercentnou účinnosťou;

    12. "PM2,5" znamená tuhé znečisťujúce látky, ktoré prechádzajú vstupom selektujúcim na veľkosť s aerodynamickým priemerom záchytu 2,5 μm s päťdesiatpercentnou účinnosťou;

    13. "horný prah posudzovania" znamená úroveň uvedenú v prílohe V, pod ktorú možno použiť kombináciu meraní a vzorkovacích techník na posúdenie kvality okolitého ovzdušia v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice 96/62/ES;

    14. "dolný prah posudzovania" znamená úroveň uvedenú v prílohe V, pod ktorú možno použiť len vzorkovacie techniky alebo techniky odhadu na posúdenie kvality okolitého ovzdušia v súlade s článkom 6 ods. 4 smernice 96/62/ES;

    15. "prírodné udalosti" znamenajú výbuchy sopiek, seizmickú aktivitu, geotermálnu aktivitu, požiare v prírode, silné vetry, alebo atmosferické poruchy, či prenos prírodných častíc zo suchých regiónov;

    16. "pevné merania" znamenajú merania urobené v súlade s článkom 6 ods. 5 smernice 96/62/ES.

    Článok 3

    Oxid siričitý

    1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby koncentrácie oxidu siričitého v okolitom ovzduší posúdené v súlade s článkom 7 nepresiahli limitné hodnoty uvedené v časti I prílohy I od termínov v nej uvedených.

    Hranice tolerancie stanovené v časti I prílohy I sa uplatnia v súlade s článkom 8 smernice 96/62/ES.

    2. Výstražný prah pre koncentrácie oxidu siričitého v okolitom ovzduší sa uvedie v časti II prílohy I.

    3. Členské štáty s cieľom pomôcť Komisii pri príprave správy uvedenej v článku 10 do 31. decembra 2003, budú podľa možnosti zaznamenávať koncentrácie oxidu siričitého priemerované na desať minút z istých meracích staníc, ktoré si vybrali ako reprezentatívne pre kvalitu ovzdušia v obývaných oblastiach v blízkosti zdrojov a v ktorých sa merajú hodinové koncentrácie v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 96/62/ES, členské štáty budú hlásiť Komisii počet desaťminútových koncentrácií, ktoré prekročili 500 μg/m3 v týchto vybraných meracích staniciach, počet dní v kalendárnom roku, v ktorých došlo k prekročeniu, počet dní, v ktorých hodinové koncentrácie oxidu siričitého súčasne prekročili 350 μg/m3 a zaznamenané maximálne desaťminútové koncentrácie.

    4. Členské štáty môžu určiť zóny alebo aglomerácie, v ktorých boli limitné hodnoty oxidu siričitého uvedené v časti I prílohy I prekročené v dôsledku koncentrácie oxidu siričitého v okolitom ovzduší z prírodných zdrojov. Členské štáty zašlú Komisii zoznamy takých zón alebo aglomerácií spolu s informáciami o koncentráciách a zdrojoch oxidu siričitého. Pri podávaní informácií Komisii v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 96/62/ES, členské štáty poskytnú aj potrebné dôkazy, že všetky prekročenia hodnôt boli spôsobené prírodnými zdrojmi.

    V takýchto zónach alebo aglomeráciách sú členské štáty povinné realizovať akčné plány v súlade s článkom 8 ods. 3 smernice 96/62/ES iba vtedy, ak sa limitné hodnoty uvedené v časti I prílohy I prekročia v dôsledku emisií.

    Článok 4

    Oxid dusičitý a oxidy dusíka

    1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby koncentrácie oxidu dusičitého a v prípade, že je to aktuálne, oxidov dusíka v okolitom ovzduší posúdené v súlade s článkom 7, neprekročili po určených termínoch limitné hodnoty uvedené v časti I prílohy II.

    Hranice tolerancie uvedené v časti I prílohy II budú platiť v súlade s článkom 8 smernice 96/62/ES.

    2. Výstražný prah v prípade koncentrácií oxidu dusičitého v okolitom ovzduší bude uvedená v časti II prílohy II.

    Článok 5

    Tuhé znečisťujúce látky

    1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby koncentrácie PM10 v okolitom ovzduší stanovené v súlade s článkom 7 neprekročili od uvedených termínov limitné hodnoty uvedené v časti I prílohy III.

    Hranice tolerancie uvedené v časti I prílohy III budú platiť v súlade s článkom 8 smernice 96/62/ES.

    2. Členské štáty zabezpečia, aby boli inštalované a uvedené do prevádzky meracie stanice, ktoré budú poskytovať údaje o koncentráciách PM2,5. Každý členský štát si vyberie počet a umiestnenie staníc, v ktorých sa bude merať PM2,5 , ktoré budú reprezentovať koncentrácie PM2,5 v tomto členskom štáte. Podľa možnosti sa miesta odberu pre PM 2,5 umiestnia spolu s miestami odberu pre PM10.

    Do deviatich mesiacov po skončení roka zašle členský štát Komisii aritmetický priemer, medián a 98. percentil a maximálnu koncentráciu vypočítanú z meraní PM 2,5 za každých dvadsaťštyri hodín v priebehu toho roka. 98. percentil sa vypočíta v súlade s postupom uvedeným v časti 4 prílohy I rozhodnutia Rady 97/101/ES z 27. januára 1997, ustanovujúceho vzájomnú výmenu informácií a údajov zo sietí a jednotlivých staníc, ktoré merajú znečistenie okolitého ovzdušia v členských štátoch [6].

    3. Akčné plány pre PM10 pripravené v súlade s článkom 8 smernice 96/62/ES a všeobecnými stratégiami na znižovanie koncentrácií PM10 budú mať tiež cieľ znížiť koncentrácie PM 2,5.

    4. V prípade, že budú prekročené limitné hodnoty pre PM10 uvedené v časti I prílohy III v dôsledku koncentrácií PM10 v okolitom ovzduší ako následok prírodných udalostí, ktoré vyústia do významného prekročenia v porovnaní s normálnymi úrovňami z prírodných zdrojov, členské štáty o tom budú informovať Komisiu v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 96/62/ES a poskytnú potrebné dôkazy, že takéto prekročenie bolo spôsobené prírodnými zdrojmi. V takých prípadoch budú členské štáty povinné realizovať akčné plány v súlade s článkom 8 ods. 3 smernice 96/62/ES iba vtedy, ak limitné hodnoty uvedené v časti I prílohy III boli prekročené v dôsledku iných ako prírodných udalostí.

    5. Členské štáty môžu určiť zóny alebo aglomerácie, v ktorých limitné hodnoty PM10, ako to uvádza časť I prílohy III sú prekročené v dôsledku koncentrácií PM10 ako následok odvievania tuhých znečisťujúcich látok po zimnom posype ciest. Členské štáty zašlú Komisii zoznamy takých zón alebo aglomerácií spolu s informáciami o koncentráciách a zdrojoch PM10. Členské štáty súčasne Komisii poskytnú v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 96/62/ES potrebné dôkazy o tom, že zvýšenie je dôsledkom odvievania tuhých znečisťujúcich látok a že sa podnikli primerané opatrenia na zníženie koncentrácií.

    V takých zónach alebo aglomeráciách členské štáty budú povinné realizovať akčné plány v súlade s článkom 8 ods. 3 smernice 96/62/ES iba v prípade, že limitné hodnoty uvedené v časti I prílohy III boli prekročené z dôvodu úrovní PM10 spôsobených inými príčinami ako je zimný posyp ciest.

    Článok 6

    Olovo

    Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby koncentrácie olova v okolitom ovzduší stanovené v súlade s článkom 7 neprekročili od stanovených termínov limitné hodnoty uvedené v časti I prílohy IV.

    Hranice tolerancie uvedené v časti I prílohy IV sa budú uplatňovať v súlade s článkom 8 smernice 96/62/ES.

    Článok 7

    Posudzovanie koncentrácií

    1. Horné a dolné prahy posudzovania pre oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, tuhé znečisťujúce látky a olovo na účel článku 6 smernice 96/62/ES budú tie, ktoré sú uvedené v časti I prílohy V.

    Klasifikácia každej zóny alebo aglomerácie na účel toho istého článku 6 sa bude aktualizovať najmenej každých päť rokov v súlade s postupom uvedeným v časti II prílohy V. Klasifikácia sa bude aktualizovať skôr v tom prípade, že dôjde k významným zmenám v činnostiach relevantných pre koncentrácie oxidu siričitého, oxidu dusičitého alebo ak je to potrebné, oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok alebo olova.

    2. Kritériá pre určenie umiestnenia miest odberu na meranie oxidu siričitého, oxidu dusičitého alebo oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova budú tie, ktoré sú uvedené v prílohe VI. Minimálny počet miest odberu pre stále meranie koncentrácií každej znečisťujúcej látky je uvedený v prílohe VII a stanice budú inštalované v každej zóne alebo aglomerácii, kde je požadované meranie, ak je tam stále meranie jediným zdrojom údajov o koncentrácii.

    3. Pre zóny a aglomerácie, v ktorých sa informácie zo stálych meraní dopĺňajú informáciami z iných zdrojov, ako sú zoznamy emisií, indikatívne meracie metódy a vzorkovanie kvality okolitého ovzdušia, musí byť počet stálych meracích staníc, ktoré sa budú inštalovať, a rozmiestnenie iných techník pre posúdenie koncentrácií znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší v súlade s časťou I prílohy VI a časťou I prílohy VIII postačujúce.

    4. Pre zóny a aglomerácie, v ktorých sa nepožaduje meranie, možno použiť techniky vzorkovania alebo odhadu.

    5. Referenčné metódy analýzy oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, pre odbery vzoriek a analýzu olova je uvedená v časti I – III prílohy IX.

    Referenčná metóda odberu vzoriek a merania PM10 je uvedená v časti IV prílohy IX.

    Provizórna referenčná metóda pre odbery vzoriek a meranie PM2,5 je uvedená v časti V prílohy IX.

    Referenčné techniky vzorkovania kvality okolitého ovzdušia budú tie, ktoré uvádza časť VI prílohy IX.

    6. Lehota, v ktorej musia členské štáty informovať Komisiu o metódach, ktoré použili pre predbežné posudzovanie kvality okolitého ovzdušia podľa článku 11 ods. 1 písm. d) smernice 96/62/ES je osemnásť mesiacov potom, čo táto smernica nadobudne účinnosť.

    7. Všetky zmeny a doplnky potrebné na prispôsobenie tohto článku a príloh V až IX vedeckému a technickému pokroku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 12 smernice 96/62/ES.

    Článok 8

    Informovanie verejnosti

    1. Členské štáty zabezpečia, aby boli pravidelne pre verejnosť ako aj príslušné organizácie, ako sú organizácie životného prostredia, spotrebiteľské organizácie, organizácie predstavujúce záujmy citlivých skupín obyvateľstva a iné relevantné orgány zdravotnej starostlivosti sprístupnené aktuálne informácie o koncentráciách oxidu siričitého, oxidu dusičitého alebo oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova prostredníctvom, napríklad masových komunikačných prostriedkov, tlače, informačných tabúľ alebo služieb poskytovaných počítačovou sieťou.

    Informácie o koncentráciách oxidu, oxidu dusičitého alebo oxidov dusíka, a tuhých znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší sa budú aktualizovať najmenej v denných intervaloch a v prípade hodinových hodnôt oxidu siričitého a oxidu dusičitého budú podľa možnosti informácie aktualizované v hodinových intervaloch. Informácie o koncentráciách olova v okolitom ovzduší sa budú aktualizovať v trojmesačných intervaloch.

    Takéto informácie budú pri najmenšom oznamovať každé prekročenie koncentrácií limitných hodnôt a výstražných prahov za priemerované obdobia uvedené v prílohách I až IV. Musia tiež obsahovať krátke hodnotenie vo vzťahu k limitným hodnotám a výstražným prahom, ako aj vhodné informácie o ich účinkoch na zdravie.

    2. Pri príprave plánov a programov, ktoré sú verejnosti sprístupnené podľa článku 8 ods. 3 smernice 96/62/ES vrátane programov alebo plánov uvedených v článkoch 3 ods. 4, 5 ods. 4 a 5 ods. 5 tejto smernice, ich členské štáty sprístupnia aj organizáciám uvedeným v odseku 1.

    3. Ak sa prekročí výstražný prah uvedená v prílohe I alebo II, informácie sprístupnené verejnosti v zmysle článku 10 smernice 96/62/ES budú prinajmenšom obsahovať položky uvedené v časti III príslušnej prílohy.

    4. Informácie sprístupnené verejnosti a organizáciám podľa odsekov 1 a 3 musia byť jasné, zrozumiteľné a dostupné.

    Článok 9

    Zrušovacie a prechodné opatrenia

    1. Smernica Rady 80/779/EHS z 15. júla 1980 o limitných hodnotách pre kvalitu ovzdušia a smerných hodnotách oxidu siričitého a rozptýlených častíc [7] sa ruší s účinnosťou od 19. júla 2001 okrem jej článkov 1, 2 ods. 1, 3 ods. 1, 9, 15 a 16 a príloh I, IIIb a IV, ktoré sa zrušia s účinnosťou od 1. januára 2005.

    2. Smernica Rady 82/884/EHS z 3. decembra 1982 o limitnej hodnote olova v ovzduší [8] sa ruší s účinnosťou od 19. júla 2001 okrem jej článkov 1, 2, 3 ods. 1, 7, 12 a 13, ktoré sa rušia s účinnosťou od 1. januára 2005.

    3. Smernica Rady 85/203/EHS zo 7. marca 1985 o normách kvality ovzdušia pre oxid dusičitý [9] sa ruší s účinnosťou od 19. júla 2001 okrem jej článkov 1 ods. 1 prvá zarážka a ods. 2, 2 prvá zarážka, 3 ods. 1, 5, 9, 15 a 16 smernice 85/203/EHS a prílohy I, ktoré sa rušia s účinnosťou od 1. januára 2010.

    4. Od 19. júla 2001 až dovtedy, kým sa neprestanú uplatňovať limitné hodnoty uvedené v smerniciach 80/779/EHS, 82/884/EHS a 85/203/EHS, budú členské štáty používať na posudzovanie koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého a olova v okolitom ovzduší meracie stanice a iné metódy posudzovania kvality okolitého ovzdušia, ktoré sú v súlade s touto smernicou, aby sa získali údaje na účely dokázania plnenia limitných hodnôt uvedených v smerniciach 80/779/EHS, 82/884/EHS a 85/203/EHS.

    5. Od 19. júla 2001 smú členské štáty používať na posudzovanie koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok PM10 meracie stanice a iné metódy posudzovania kvality okolitého ovzdušia, ktoré sú v súlade s touto smernicou na účely dokázania plnenia limitných hodnôt pre tuhé znečisťujúce látky uvedené v prílohe IV smernice 80/779/EHS, na účely dokázania tohto plnenia sa však údaje budú násobiť koeficientom 1,2.

    6. Členské štáty budú informovať Komisiu o všetkých prekročeniach limitných hodnôt uvedených v smerniciach 80/779/EHS, 82/884/EHS a 85/203/EHS spolu so zaznamenanými hodnotami, dôvodmi pre každý zaznamenaný prípad a prijatými opatreniami na predchádzanie opakovaniu takého prípadu do deviatich mesiacov od konca každého roka v súlade s postupom uvedeným v článku 11 smernice 96/62/ES dovtedy, kým sa budú limitné hodnoty uvedených v týchto smerniciach uplatňovať.

    7. V zónach, v ktorých členský štát považuje za potrebné obmedziť alebo predísť predvídateľnému nárastu znečistenia oxidom siričitým, oxidom dusičitým, oxidmi dusíka alebo rozptýlenými tuhými znečisťujúcimi látkami, môže naďalej používať smerné hodnoty pre ochranu ekosystémov uvedené v prílohe II smernice 80/779/EHS a v prílohe II k smernici 85/203/EHS.

    Článok 10

    Správa a revízia

    Najneskôr do 31. decembra 2003 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu vychádzajúcu zo skúseností získaných pri uplatňovaní tejto smernice a obsahujúcu najmä výsledky najnovšieho vedeckého výskumu týkajúceho sa účinkov expozície oxidom siričitým, oxidom dusičitým, oxidom dusíka, rôznymi frakciami tuhých znečisťujúcich látok a olova na ľudské zdravie a ekosystémy, vývoja technológií vrátane dosiahnutého pokroku v oblasti merania a iného posudzovania koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší a ukladania tuhých znečisťujúcich látok a olova na povrchoch.

    S cieľom udržať vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia a pri zohľadnení skúseností získaných pri uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch vrátane najmä podmienok uvedených v prílohe VI, podľa ktorých sa vykonalo meranie, budú k uvedenej správe priložené prípadné návrhy novelizácie tejto smernice. Komisia bude obzvlášť skúmať limitné hodnoty v druhej fáze pre PM10 s cieľom urobiť ich povinnými a zváži potvrdenie alebo zmenu limitných hodnôt pre druhú fázu, prípadne pre prvú fázu. Okrem toho bude Komisia venovať zvláštnu pozornosť stanoveniu limitných hodnôt pre PM2,5 prípadne pre rôzne iné frakcie tuhých znečisťujúcich látok. Ďalej Komisia preskúma ročné limitné hodnoty pre oxidy dusíka z hľadiska ochrany ľudského zdravia a pripraví návrh, ktorý potvrdí alebo zmení túto hodnotu. Tiež preskúma hodinové limitné hodnoty oxidu dusičitého z hľadiska odporúčaní Svetovej organizácie zdravia a zváži, či majú byť tieto limitné hodnoty potvrdené alebo zmenené.

    Komisia tiež zváži, či sa majú stanoviť výstražné prahy PM10, PM2,5, prípadne konkrétne frakcie tuhých znečisťujúcich látok tak ako u iných znečisťujúcich látok v tejto smernici.

    Článok 11

    Sankcie

    Členský štát určí sankcie platné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

    Článok 12

    Vykonávanie

    1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 19. júla 2001. Bezodkladne o tom budú informovať Komisiu.

    Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

    2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

    Článok 13

    Nadobudnutie účinnosti

    Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiaty deň po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

    Článok 14

    Adresáti

    Táto smernica je adresovaná členským štátom.

    V Luxemburgu 22. apríla 1999

    Za Radu

    predseda

    W. Müller

    [1] Ú. v. ES C 9, 14.1.1998, s. 6.

    [2] Ú. v. ES C 214, 10.7.1998, s. 1.

    [3] Stanovisko Európskeho parlamentu z 13. mája 1998 (Ú. v. ES C 167, 1.6.1998, s. 103), spoločná stanoviská Rady z 24. septembra 1998 (Ú. v. ES C 360, 23.11.1998, s. 99) a Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. januára 1999 (Ú. v. ES C 104, 14.4.1999, s. 44).

    [4] Ú. v. ES C 138, 17.5.1993, s. 5.

    [5] Ú. v. ES L 296, 21.11.1996, s. 55.

    [6] Ú. v. ES L 35, 5.2.1997, s. 14.

    [7] Ú. v. ES L 229, 30.8.1980, s. 30.

    [8] Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 15.

    [9] Ú. v. ES L 87, 27.3.1985. s. 1.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA I

    LIMITNÉ HODNOTY A VÝSTRAŽNÉ PRAHY PRE OXID SIRIČITÝ

    1. Limitné hodnoty pre oxid siričitý

    Limitné hodnoty musia byť vyjadrené v μg/m3. Objem musí byť normalizovaný pri teplote 293 oK a tlaku 101,3 kPa.

    | Priemerované obdobie | Limitná hodnota | Hranica tolerancie | Dátum, ku ktorému je potrebné splniť limitnú hodnotu |

    1.Hodinová limitná hodnota pre ochranu ľudského zdravia | 1 hodina | 350 μg/m3 nesmie byť prekročená viac ako 24x za kalendárny rok | 150 μg/m3 (43 %) pri vstupe tejto smernice do platnosti, zníženie 1. januára 2001 a následne každých ďalších 12 mesiacov rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 2005 dosiahlo 0 % | 1. januára 2005 |

    2.Denná limitná hodnota pre ochranu ľudského zdravia | 24 hodín | 125 μg sa nesmie prekročiť viac ako 3x za kalendárny rok | žiadna | 1. januára 2005 |

    3.Limitná hodnota pre ochranu ekosystémov | Kalendárny rok a zima (od 1. októbra do 31. marca) | 20 μg/m | žiadna | 19. júla 2001 |

    II. Výstražné prahy pre oxid siričitý

    500 μg/m3 meraných počas troch za sebou nasledujúcich hodín na vybraných miestach predstavujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km2 alebo celú zónu či aglomeráciu, v závislosti na tom, čo je menšie.

    III. Minimálne údaje, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti, ak sa prekročí výstražný prah pre oxid siričitý

    Údaje, ktoré sa sprístupnia verejnosti, by mali obsahovať aspoň:

    - dátum, hodinu a miesto výskytu a dôvody výskytu, ak sú známe,

    - všetky predpovede:

    - zmien koncentrácií (zlepšenie, stabilizácia, zhoršenie) spolu s dôvodmi týchto zmien,

    - príslušná geografická oblasť,

    - trvanie výskytu,

    - typ potenciálne citlivého obyvateľstva na výskyt,

    - preventívne opatrenia, ktoré má citlivé obyvateľstvo vykonať.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA II

    LIMITNÉ HODNOTY PRE OXID DUSIČITÝ (NO2), OXIDY DUSÍKA (NOX) A VÝSTRAŽNÉ PRAHY PRE OXID DUSIČITÝ

    1. Limitné hodnoty pre oxid dusičitý a oxidy dusíka

    Limitné hodnoty musia byť vyjadrené v μg/m3. Objem musí byť normalizovaný pri teplote 293 oK a tlaku 101,3 kPa.

    | Priemerované obdobie | Limitná hodnota | Hranica tolerancie | Dátum, ku ktorému je potrebné splniť limitnú hodnotu |

    1.Hodinová limitná hodnota pre ochranu ľudského zdravia | 1 hodina | 200 μg/m3 NO2 nesmie byť prekročená viac ako 18x za kalendárny rok | 50 % pri vstupe tejto smernice do platnosti, zníženie od 1. januára 2001 a následne každých ďalších 12 mesiacov rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 2010 dosiahlo 0 % | 1. januára 2010 |

    2.Ročná limitná hodnota pre ochranu ľudského zdravia | Kalendárny rok | 40 μg/m3 NO2 | 50 % pri vstupe tejto smernice do platnosti zníženie od 1. januára 2001 a následne každých ďalších 12 mesiacov rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 2010 dosiahlo 0 % | 1. januára 2010 |

    3.Limitná hodnota pre ochranu rastlinstva | Kalendárny rok | 30 μg/m3 NOx | žiadna | 19. júla 2001 |

    II. Výstražné prahy pre oxid dusičitý

    400 μg/m3 meraných po tri za sebou nasledujúce hodiny na vybraných miestach predstavujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km2 alebo celú zónu či aglomeráciu v závislosti na tom, čo je menšie.

    III. Minimálne údaje, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti, ak sa prekročí výstražný prah pre oxid dusičitý

    Údaje, ktoré sa sprístupnia verejnosti by mali zahrnúť aspoň:

    - dátum, hodinu a miesto výskytu a dôvody výskyt, ak sú známe,

    - všetky predpovede:

    - zmien koncentrácií (zlepšenie, stabilizácia, zhoršenie) spolu s dôvodmi týchto zmien,

    - príslušná geografická oblasť,

    - trvanie výskytu,

    - typ potenciálne citlivého obyvateľstva na výskyt,

    - preventívne opatrenia, ktoré má citlivé obyvateľstvo vykonať.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA III

    LIMITNÉ HODNOTY PRE TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY (PM10)

    | Priemerované obdobie | Limitná hodnota | Limit tolerancie | Dátum, ku ktorému je potrebné splniť limitná hodnota |

    FÁZA 1

    1.24-hodinová limitná hodnota pre ochranu ľudského zdravia | 24 hodín | 50 μg/m3 PM10 nesmie byť prekročená viac ako 35x za kalendárny rok | 50 % pri vstupe tejto smernice do platnosti, zníženie od 1. januára 2001 a následne každých ďalších 12 mesiacov rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 2005 dosiahlo 0 % | 1. januára 2005 |

    2.Ročná limitná hodnota pre ochranu ľudského zdravia | Kalendárny rok | 40 μg/m3 PM10 | 20 % pri vstupe tejto smernice do platnosti, zníženie od 1. januára 2001 a následne každých 12 mesiacov rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 2005 dosiahlo 0 % | 1. januára 2005 |

    FÁZA 2 [1]

    1.24-hodinová limitná hodnota pre ochranu ľudského zdravia | 24 hodín | 50 μg/m3 PM10 nesmie byť prekročená viac ako 7x za kalendárny rok | Odvodí sa od údajov a bude sa rovnať limitnej hodnote fázy l | 1. januára 2010 |

    2.Ročná limitná hodnota pre ochranu ľudského zdravia | Kalendárny rok | 20 μg/m3 PM10 | 50 % 1. januára 2005 so znížením následne každých ďalších 12 mesiacov o rovnakým ročným percentom tak, aby sa 1. januára 2010 dosiahlo 0 % | 1. januára 2010 |

    [1] Indikatívne limitné hodnoty sa budú revidovať v zmysle ďalších informácií o účinkoch na zdravie a životné prostredie, technickej dostupnosti a skúsenosti pri uplatňovaní limitných hodnôt vo fáze I v členských štátoch.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA IV

    LIMITNÉ HODNOTY PRE OLOVO

    | Priemerované obdobie | Limitná hodnota | Hranica tolerancie | Dátum, ku ktorému je potrebné splniť limitnú hodnotu |

    Ročná limitná hodnota pre ochranu ľudského zdravia | Kalendárny rok | 0,5 μg/m3 [1] | 100 % pri vstupe tejto smernice do platnosti, zníženie od 1. januára 2001 a následne každých ďalších 12 mesiacov rovnakým ročným percentom tak, aby sa k 1. januáru 2005 dosiahlo 0 % alebo k 1. januáru 2010 v bezprostrednej blízkosti určitých špecifických bodových zdrojov, o ktorých musí byť Komisia informovaná. | 1. januára 2005 alebo 1. januára 2010 v bezprostrednej blízkosti určitých priemyselných zdrojov umiestnených na miestach znečistených desaťročiami priemyselnej činnosti. Komisia musí byť o týchto zdrojoch informovaná do 19. júla 2001 [2] V takýchto prípadoch bude limitná hodnota od 1. januára 2005 1,0 μg/m3. |

    [1] Proces revízie tejto smernice uvedený v článku 10 zohľadní možnosti doplnenia alebo nahradenia limitných hodnôt limitnými hodnotami pre ukladanie v bezprostrednej blízkosti bodových zdrojov.

    [2] K takémuto oznámeniu musí byť priložené aj primerané zdôvodnenie. Oblasť, pre ktorú platia zvýšené limitné hodnoty, nesmie siahať ďalej ako 1000 m od takých určitých zdrojov.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA V

    URČENIE POŽIADAVIEK NA POSUDZOVANIE KONCENTRÁCIÍ OXIDU SIRIČITÉHO, OXIDU DUSIČITÉHO (NO2) A OXIDOV DUSÍKA (NOx), TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK (PM10) A OLOVA V OKOLITOM OVZDUŠÍ V ZÓNE ALEBO AGLOMERÁCII

    1. Horné a dolné prahy posudzovania

    Použijú sa nasledujúce horné a dolné prahy posudzovania:

    a) OXID SIRIČITÝ

    | Ochrana zdravia | Ochrana ekosystémov |

    Horný prah posudzovania | 60 % 24-hodinových limitných hodnôt (75 μg/m3), nesmie sa prekročiť viac ako 3x za kalendárny rok) | 60 % zimnej limitnej hodnoty (12 μg/m3) |

    Dolný prah posudzovania | 40 % 24-hodinových limitných hodnôt (50 μg/m3), nesmie sa prekročiť viac ako 3x za kalendárny rok | 40 % zimnej limitnej hodnoty (8 μg/m3) |

    b) OXID DUSIČITÝ A OXIDY DUSÍKA

    | Hodinové limitné hodnoty pre ochranu ľudského zdravia (NO2) | Ročné limitné hodnoty pre ochranu ľudského zdravia (NO2) | Ročné limitné hodnoty pre ochranu rastlinstva (Nox) |

    Horný prah posudzovania | 70 % limitných hodnôt (140 μg/m3, nesmie sa prekročiť viac ako 18x za kalendárny rok) | 80 % limitných hodnôt (32 μg/m3) | 80 % limitných hodnôt (24 μg/m3) |

    Dolný prah posudzovania | 50 % limitných hodnôt (100 μg/m3, nesmie sa prekročiť viac ako 18x za kalendárny rok) | 65 % limitných hodnôt (26 μg/m3) | 65 % limitných hodnôt (19,5 μg/m3) |

    c) TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

    Horné a dolné prahy posudzovania PM

    10

    sa zakladajú na indikatívnych limitných hodnotách k 1. januáru 2010.

    | Horný prah posudzovania | Dolný prah posudzovania |

    Horný prah posudzovania | 60 % limitných hodnôt (30 μg/m3, nesmie sa prekročiť viac ako 7x za kalendárny rok) | 70 % limitnej hodnoty (14 μg/m3) |

    Dolný prah posudzovania | 40 % limitných hodnôt (20 μg/m3, nesmie sa prekročiť viac ako 7x za kalendárny rok) | 50 % limitnej hodnoty (10 μg/m3) |

    d) OLOVO

    | Ročný priemer |

    Horný prah posudzovania | 70 % limitných hodnôt (0,35 μg/m3) |

    Dolný prah posudzovania | 50 % limitných hodnôt (0,25 μg/m3) |

    II. Určenie prekročení horných a dolných prahov posudzovania

    Prekročenie horných a dolných prahov posudzovania sa musí určiť na základe koncentrácií za posledných päť rokov, ak je k dispozícii dostatok údajov. Prah posudzovania sa bude považovať za prekročený, ak je za týchto posledných päť rokov celkový počet prekročení číselne vyjadrených koncentrácií prahov tri krát vyšší ako počet povolených prekročení na každý rok.

    V prípade, že je k dispozícii menej údajov ako za päť rokov, môžu členské štáty s cieľom určiť prekročenia horných a dolných prahov posudzovania kombinovať meracie kampane kratšieho trvania počas jedného roka a v lokalitách, ktoré sa vyznačujú najvyššími úrovňami znečistenia s výsledkami, ktoré získali zo zoznamov emisií a vzoriek.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA VI

    UMIESTNENIE MIEST ODBERU VZORIEK NA MERANIE OXIDU SIRIČITÉHO, OXIDU DUSIČITÉHO A OXIDOV DUSÍKA, TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK A OLOVA V OKOLITOM OVZDUŠÍ

    Pri stálych meraniach sa uplatnia nasledujúce aspekty.

    I. Všeobecné podmienky umiestnenia

    a) Ochrana ľudského zdravia

    Miesta odberu zamerané na ochranu ľudského zdravia by sa mali umiestniť:

    i) tak, aby poskytovali údaje o oblastiach v zónach alebo aglomeráciách, kde sa vyskytujú najvyššie koncentrácie, ktorým bude obyvateľstvo pravdepodobne priamo alebo nepriamo vystavené po dobu, ktorá je významná v súvislosti s priemerovacím obdobím limitnej hodnoty (limitov);

    ii) tak, aby poskytovali údaje o úrovniach v iných zónach alebo aglomeráciách, ktoré sú reprezentatívne v zmysle vystavenia bežného obyvateľstva znečisťujúcim látkam.

    Miesta odberu by mali byť vo všeobecnosti umiestnené tak, aby sa predišlo meraniu v rámci veľmi malých mikropriestorov v ich bezprostrednej blízkosti. Ako zásada platí, že miesto odberu by mal byť umiestnený tak, aby reprezentoval kvalitu okolitého ovzdušia zóny nie menšej ako 200 m2 na miestach dopravných trás a niekoľko kilometrov štvorcových na miestach v okolí miest.

    Miesta odberu by mali byť tiež podľa možnosti reprezentatívne pre podobné lokality, ktoré nie sú v blízkosti.

    Mala by sa brať do úvahy aj potreba umiestniť miesta odberu na ostrovoch, ak je to potrebné pre ich ochranu ľudského zdravia.

    b) Ochrana ekosystémov a rastlinstva

    Miesta odberu pre ochranu ekosystémov a rastlinstva by sa mali umiestniť viac ako 20 km od aglomerácií alebo viac ako 5 km od iných zastavaných oblastí, priemyselných objektov alebo diaľnic. Ale zásada platí, že miesto odberu by malo byť umiestnený tak, aby reprezentovalo kvalitu okolitého ovzdušia zóny nie menšej ako 1000 km2. Členský štát môže umiestniť miesto odberu v menšej vzdialenosti alebo tak, aby reprezentoval kvalitu okolitého ovzdušia v menšej zóne, zohľadniac geografické podmienky.

    Mala by sa brať do úvahy potreba posúdiť kvalitu okolitého ovzdušia na ostrovoch.

    II. Konkrétne podmienky umiestnenia

    Podľa možnosti by sa mali splniť nasledujúce pokyny:

    - prúdenie okolo vstupného otvoru vzorkovacej sondy by malo byť neobmedzené, bez prekážok, ktoré by mohli ovplyvniť prúd vzduch v blízkosti odberu vzoriek (niekoľko metrov od budov, balkónov, stromov a iných prekážok a aspoň pol metra od najbližšej budovy v prípade miest odberu, ktoré reprezentujú kvalitu okolitého ovzdušia v línii zástavby),

    - vo všeobecnosti by mal byť bod vstupného otvoru vzorkovacej sondy medzi 1,5 m (dýchacia zóna) a 4 m nad zemou. Za istých okolností môžu byť potrebné vyššie stanovištia (do 8 m). Vyššie umiestnenie môže byť žiaduce, ak stanica reprezentuje väčšiu oblasť,

    - vstupný otvor sondy by nemal byť v bezprostrednej blízkosti zdrojov, aby sa predišlo priamemu odberu emisií, ktoré nie sú zmiešané s okolitým ovzduším,

    - výstupný otvor sondy by mal byť umiestnený tak, aby sa predišlo recirkulácii odobratého vzduchu do vstupného otvoru sondy,

    - lokalizácia sond v blízkosti dopravných trás:

    - pre všetky znečisťujúce látky by mali byť takéto miesta odberu aspoň 25 m od okraja veľkej križovatky a aspoň 4 m od stredu najbližšej dopravnej línie,

    - pre oxid dusičitý by mali byť vstupné otvory do 5 m od obrubníka,

    - pre tuhé znečisťujúce látky a olovo by mali byť vstupné otvory umiestnené tak, aby reprezentovali kvalitu okolitého ovzdušia v blízkosti línie zástavby.

    Do úvahy sa môžu brať aj nasledujúce faktory:

    - zdroje rušivých faktorov,

    - bezpečnosť,

    - prístupnosť,

    - dostupnosť zdroja elektrickej energie a telefónneho spojenia,

    - viditeľnosť miesta vo vzťahu k jeho okoliu,

    - bezpečnosť verejnosti a obsluhy,

    - možnosť umiestnenia rôznych miest odberu pre rôzne znečisťujúce látky,

    - požiadavky na plánovanie.

    III. Dokumentácia a kontrola výberu umiestnenia

    Postup pri výbere miest by sa mal plne zdokumentovať v jeho klasifikačnej fáze takými prostriedkami, ako sú fotografie okolia s vyznačenými svetovými stranami a podrobné mapy. Lokality by sa mali v pravidelných intervaloch kontrolovať s opakovanou dokumentáciou, aby sa zabezpečila platnosť výberových kritérií počas celého obdobia.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA VII

    KRITÉRIÁ PRE URČENIE MINIMÁLNYCH POČTOV MIEST ODBERU PRE STÁLE MERANIE KONCENTRÁCIÍ OXIDU SIRIČITÉHO (SO2), OXIDU DUSIČITÉHO (NO2) A OXIDOV DUSÍKA (NOX), TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK A OLOVA V OKOLITOM OVZDUŠÍ

    1. Minimálny počet miest odberu pre stále merania na posúdenie plnenia limitných hodnôt pre ochranu ľudského zdravia a výstražných prahov v zónach a aglomeráciách, kde sú stále merania jediným zdrojom informácií

    Plošné zdroje Populácia aglomerácie alebo zóny (v tisícoch) | Ak koncentrácie prekročia horný prah posudzovania | Ak sú maximálne koncentrácie medzi horným a dolným prahom posudzovania | Pre SO2 a NO2 v aglomeráciách, kde sú maximálne koncentrácie pod dolným prahom posudzovania |

    0 – 250 | 1 | 1 | neplatí |

    250 – 499 | 2 | 1 | 1 |

    500 – 749 | 2 | 1 | 1 |

    750 – 999 | 3 | 1 | 1 |

    1000 – 1499 | 4 | 2 | 1 |

    1500 – 1999 | 5 | 2 | 1 |

    2000 – 2749 | 6 | 3 | 2 |

    5750 – 3749 | 7 | 3 | 2 |

    3750 – 4749 | 8 | 4 | 2 |

    4750 – 5999 | 9 | 4 | 2 |

    > 6000 | 10 | 5 | 3 |

    | Pre NO2 a tuhé znečisťujúce látky: zahrnúť aspoň jednu stanicu v rámci urbanizácie a jednu stanicu v blízkosti dopravných trás | | |

    a) b) Bodové zdroje

    Pre posúdenie znečistenia v blízkosti bodových zdrojov by sa mal vypočítať počet miest odberu na stále merania tak, že sa budú brať do úvahy koncentrácie emisií, pravdepodobný režim šírenia znečistenia okolitého ovzdušia a potenciálne vystavenie obyvateľstva znečisťujúcim látkam.

    II. Minimálny počet miest odberu pre stále merania na posúdenie plnenia limitných hodnôt pre ochranu ekosystémov alebo rastlinstva v zónach iných ako aglomerácie

    Ak maximálne koncentrácie presiahnu horný prah posudzovania | Ak sú maximálne koncentrácie medzi horným a dolným prahom posudzovania |

    1 stanica na každých 20000 km2 | 1 stanica na každých 40000 km2 |

    V ostrovných zónach by mal byť počet miest odberu pre stále meranie vypočítaný tak, že sa bude brať do úvahy pravdepodobný režim šírenia znečistenia okolitého ovzdušia a potenciálne vystavenie ekosystémov a rastlinstva znečisťujúcim látkam.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA VIII

    CIELE KVALITY ÚDAJOV A ZOSTAVENIE VÝSLEDKOV POSUDZOVANIA KVALITY OKOLITÉHO OVZDUŠIA

    1. Ciele kvality údajov

    Programy, ktoré majú zabezpečiť kvalitu údajov sa riadia podľa nasledujúcich cieľov kvality údajov na dosiahnutie požadovanej presnosti posudzovacích metód, minimálne časové pokrytie a zber údajov merania:

    | Oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka | Tuhé znečisťujúce látky a olovo |

    Nepretržité meranie

    Presnosť | 15 % | 25 % |

    Minimálne zachytenie údajov | 90 % | 90 % |

    Indikatívne merania

    Presnosť | 25 % | 50 % |

    Minimálne zachytenie údajov | 90 % | 90 % |

    Minimálne časové pokrytie | 14 % (Jedno náhodné meranie týždenne, rovnomerne rozložené počas roka alebo osem týždňov rovnomerne rozložených počas roka) | 14 % (Jedno náhodné meranie týždenne, rovnomerne rozložené počas roka alebo osem týždňov rovnomerne rozložených počas roka) |

    Vzorkovanie

    Presnosť:

    Hodinové priemery | 50 % – 60 % | |

    Denné priemery | 50 % | V súčasnosti nie je definované [1] |

    Ročné priemery | 30 % | 50 % |

    Odhad cieľa

    Presnosť: | 75 % | 100 % |

    Presnosť merania sa definuje v "Manuáli k vyjadreniu neistoty meraní" (ISO 1993) alebo v ISO 5725-1 "Presnosť (správnosť a numerická presnosť) meraní metód a výsledkov" (1994). Percentami v tabuľke sa uvádzajú jednotlivé merania vyjadrené ako priemer za príslušné obdobie určené pre jednotlivé limitné hodnoty, pre 95 % interval spoľahlivosti (stredná hodnota + dvakrát smerodajná odchýlka). Presnosť nepretržitých meraní by sa mala interpretovať ako taká, ktorú možno uplatniť v oblasti príslušnej limitnej hodnoty.

    Presnosť vzorkovania a objektívneho odhadu sa definuje ako maximálna odchýlka meraných a vypočítaných úrovní koncentrácií počas obdobia uvažovaného pre limitnú hodnotu, bez ohľadu na načasovanie udalostí.

    Požiadavky na minimálny zber údajov a časové pokrytie sa nevzťahujú na straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo normálnou údržbou prístrojov.

    Členské štáty môžu formou odchýlky používať náhodné merania miesto nepretržitých v prípade tuhých znečisťujúcich látok a olova, ak môžu preukázať Komisii, že presnosť v rámci 95 % intervalu spoľahlivosti vzhľadom na nepretržité meranie je do 10 %. Náhodné odbery vzoriek musia byť rovnomerne rozložené počas roka.

    II Výsledky posudzovania kvality okolitého ovzdušia

    Pre zóny a aglomerácie, v ktorých sa použijú na doplnenie iné zdroje informácií ako merania alebo ako jediné prostriedky posudzovania kvality okolitého ovzdušia, je potrebné zozbierať nasledujúce informácie:

    - opis realizovaného posudzovania,

    - použité konkrétne metódy, s odkazmi na opis metód,

    - zdroje údajov a informácií,

    - opis výsledkov, vrátane presností, a najmä rozsah všetkých oblastí, alebo ak je to relevantné, dĺžka cesty v zóne alebo aglomerácii, na ktorej koncentrácie presahujú limitnú(-é) hodnotu(-y), prípadne limitnú(-é) hodnotu(-y) plus platnú hranicu(-e) tolerancie a všetkých oblastí, v ktorých koncentrácie presahujú horný prah posudzovania alebo dolný prah posudzovania,

    - pre limitné hodnoty, ktorých cieľom je ochrana ľudského zdravia, obyvateľstvo potenciálne vystavené koncentráciám, ktoré presahujú limitnú hodnotu.

    Podľa možnosti by mali členské štáty zostaviť mapy, ktoré znázornia rozloženie koncentrácie v každej zóne a aglomerácii.

    III. Normalizácia

    Pre oxid siričitý a oxidy dusíka sa musí normalizovať objem pri teplote 293 oK a tlaku 101,3 kPa.

    [1] Každá zmena potrebná na prispôsobenie tohto bodu vedeckému a technickému pokroku sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 smernice 96/62/ES.

    --------------------------------------------------

    PRÍLOHA IX

    REFERENČNÉ METÓDY POSUDZOVANIA KONCENTRÁCIÍ OXIDU SIRIČITÉHO, OXIDU DUSIČITÉHO A OXIDOV DUSÍKA, TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK (PM10 A PM2,5) A OLOVA

    I. Referenčná metóda analýzy oxidu siričitého:

    ISO/FDIS 10498 (návrh normy) Ovzdušie – určenie oxidu siričitého – metóda ultrafialovej fluorescencie.

    Členský štát môže použiť inú metódu, ak preukáže, že dáva rovnaké výsledky ako vyššie uvedená metóda.

    II. Referenčná metóda analýzy oxidu dusičitého a oxidov dusíka:

    ISO 7996: 1985 Ovzdušie – určenie hmotnostných koncentrácií oxidov dusíka – chemiluminiscenčná metóda.

    Členský štát môže použiť inú metódu, ak preukáže, že dáva rovnaké výsledky ako vyššie uvedená metóda.

    III.A Referenčná metóda odberu vzoriek olova:

    Referenčná metóda odberu vzoriek olova je metóda opísaná v prílohe k smernici 82/884/EHS až do doby plnenia limitných hodnôt uvedených v prílohe IV k tejto smernici, potom bude referenčná metóda taká ako pre PM10 uvedená v časti IV tejto prílohy.

    Členský štát môže použiť inú metódu, ak sa preukáže, že dáva rovnaké výsledky ako vyššie uvedená metóda.

    III.B Referenčná metóda analýzy olova

    ISO 9855: 1993 Ovzdušie – určenie obsahu olova v aerosóloch z filtrov. Spektroskopická metóda atómovej absorpcie.

    Členský štát môže použiť inú metódu, ak preukáže, že dáva rovnaké výsledky ako vyššie uvedená metóda.

    IV. Referenčná metóda odberu vzoriek a merania PM10

    Referenčná metóda pre odber vzoriek a meranie PM10 je opísaná v EN 12341 "Kvalita ovzdušia – postup pre terénny test na dokázanie referenčnej rovnocennosti metód odberu vzoriek frakcie PM10 pre tuhé znečisťujúce látky". Princíp merania sa zakladá na zbere frakcie PM10 na filtri a gravimetrickom stanovení hmotnosti.

    Členský štát môže použiť inú metódu, ak preukáže, že dáva rovnaké výsledky ako vyššie uvedená metóda alebo každú inú metódu, pri ktorej môže preukázať, že je rovnocenná s referenčnou metódou. V tom prípade sa výsledky dosiahnuté touto metódu musia korigovať príslušným faktorom, aby sa získali výsledky rovnajúce sa tým, ktoré by sa boli dosiahli pri použití referenčnej metódy.

    Každý členský štát musí informovať Komisiu o metóde, ktorú použil pre odber vzoriek a meranie PM10. Komisia musí v čo najkratšom čase vykonať vzájomné porovnanie vzorkovania a meracích metód PM10, aby mohla poskytnúť informácie pre revíziu tejto smernice v zmysle článku 10.

    V. Provizórna referenčná metóda pre odber vzoriek a meranie PM2,5

    Komisia do 19. júla 2001 vydá po konzultácii s výborom, na ktorý sa odvoláva článok 12 smernice 96/62/EHS pokyny pre vhodnú provizórnu referenčnú metódu odberu vzoriek a stanovovania PM2,5.

    Členský štát môže použiť akúkoľvek inú metódu, ktorú bude považovať za vhodnú.

    Každý členský štát musí informovať Komisiu o metóde, ktorú použil pre odber vzoriek a meranie PM2,5. Komisia musí v čo najkratšom čase vykonať vzájomné porovnanie odberu vzoriek a metód merania PM2,5, aby mohla poskytnúť informácie pre revíziu tejto smernice v zmysle článku 10.

    VI. Referenčné vzorkovacie techniky

    V súčasnosti nie je možné konkretizovať referenčné vzorkovacie techniky. Všetky zmeny prispôsobujúce tento bod vedeckému a technickému pokroku sa musia prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 12(2) smernice 96/62/ES.

    --------------------------------------------------

    Top