1.

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 (2) bol vytvorený systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (EU ETS), zatiaľ čo smernicou 2009/29/ES (3) bol tento systém zlepšený a rozšírený s účinnosťou od 1. januára 2013. Smernica 2003/87/ES v znení zmien (4) je ďalej uvedená ako „smernica o ETS“. Smernica 2009/29/ES je súčasťou legislatívneho balíka, ktorý obsahuje opatrenia na boj proti zmene klímy a na podporu energie z obnoviteľných a nízkouhlíkových zdrojov. Tento balík bol vypracovaný najmä s cieľom dosiahnuť celkový cieľ Únie znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % oproti roku 1990 a dosiahnuť 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie v Únii do roku 2020.

2.

Smernicou o ETS sa zavádzajú nasledujúce osobitné a dočasné opatrenia pre určité podniky: pomoc určená na kompenzáciu zvýšenia cien elektrickej energie v súvislosti so zahrnutím nákladov na emisie skleníkových plynov do cien elektrickej energie v dôsledku zavedenia EU ETS (všeobecne uvádzané ako „náklady na nepriame emisie“), investičná pomoc pre vysoko účinné elektrárne vrátane nových elektrární, ktoré sú pripravené na environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2 (pripravené na CCS), voliteľné prechodné prideľovanie bezodplatných kvót v odvetví elektroenergetiky v niektorých štátoch EZVO (5) a vylúčenie niektorých malých zariadení z EU ETS, ak zníženie emisií skleníkových plynov možno dosiahnuť mimo rámca EU ETS s nižšími administratívnymi nákladmi.

3.

Osobitné a prechodné opatrenia, ktoré sa zavádzajú v rámci uplatňovania smernice o ETS, zahŕňajú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. V súlade s oddielom II časti 2 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde musia štáty EZVO oznámiť štátnu pomoc Dozornému úradu EZVO a tá nesmie nadobudnúť účinnosť, kým ju dozorný úrad neschváli.

4.

S cieľom zaistiť transparentnosť a právnu istotu sú v týchto usmerneniach ozrejmené kritériá zlučiteľnosti, ktoré sa budú na tieto opatrenia štátnej pomoci uplatňovať v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, ktorý bol zlepšený a rozšírený smernicou 2009/29/ES.

5.

V súlade s testom vyváženosti uvedeným v akčnom pláne štátnej pomoci z roku 2005 (6) je základným cieľom kontroly štátnej pomoci v súvislosti s uplatňovaním EU ETS zabezpečiť, aby výsledkom opatrení štátnej pomoci bolo väčšie zníženie emisií skleníkových plynov, než by sa dosiahlo bez poskytnutia takejto štátnej pomoci, a aby pozitívne účinky tejto pomoci vyvážili jej negatívne vplyvy, pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Štátna pomoc musí byť nevyhnutná na dosiahnutie environmentálneho cieľa EÚ ETS (nevyhnutnosť pomoci) a musí byť obmedzená na minimum potrebné na dosiahnutie plánovanej ochrany životného prostredia (proporcionalita pomoci) bez nežiaduceho narúšania hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu.

6.

Keďže ustanovenia zavedené smernicou 2009/29/ES sa uplatňujú od 1. januára 2013, štátna pomoc nemôže byť považovaná za nevyhnutnú na zmiernenie akejkoľvek záťaže vyplývajúcej z tejto smernice pred uvedeným dátumom. Z tohto dôvodu môžu byť opatrenia, ktoré sú predmetom týchto usmernení, povolené iba pre náklady vynaložené 1. januára 2013 a po tomto dátume, s výnimkou štátnej pomoci zahrnutej vo voliteľnom a prechodnom prideľovaní bezodplatných kvót, určenej na modernizáciu výroby elektrickej energie (v určitých štátoch EZVO), ktorá môže za určitých podmienok zahŕňať investície uskutočnené od 25. júna 2009 a zahrnuté do národného plánu.

7.

Podľa článku 10a ods. 6 smernice o ETS môžu štáty EZVO poskytnúť štátnu pomoc v prospech odvetví alebo pododvetví, v prípade ktorých bolo zistené značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov spojených s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie (ďalej len „náklady na nepriame emisie“), a to s cieľom vykompenzovať tieto náklady, ak sú v súlade s platnými pravidlami štátnej pomoci. Na účely týchto usmernení znamená „únik uhlíka“ predpoklad zvýšenia celkových emisií skleníkových plynov v prípade, že podniky presunú svoju výrobu mimo EHP, pretože nemôžu preniesť zvýšené náklady vyvolané EU ETS na svojich zákazníkov bez značného zníženia trhového podielu.

8.

Riešenie rizika úniku uhlíka slúži environmentálnemu cieľu, pretože cieľom pomoci je zabrániť zvýšeniu celkových emisií skleníkových plynov spôsobených presunom výroby mimo EHP pri absencii záväznej medzinárodnej dohody o znížení emisií skleníkových plynov. Pomoc určená na krytie nákladov na nepriame emisie môže mať zároveň negatívny vplyv na efektívnosť EU ETS. Ak by bola pomoc nedostatočne zacielená, oslobodzovala by príjemcov od nákladov ich nepriamych emisií a obmedzovala by tým stimuly na znižovanie emisií a inovácie v danom odvetví. V dôsledku toho by náklady znižovania emisií museli znášať prevažne ostatné odvetvia hospodárstva. Takáto štátna pomoc by okrem toho mohla viesť k značnému narúšaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, najmä ak sa s podnikmi v tom istom odvetví zaobchádza v jednotlivých štátoch EZVO v dôsledku rôznych rozpočtových obmedzení rozdielne. Z tohto dôvodu je potrebné v týchto usmerneniach riešiť tri konkrétne ciele: minimalizovať riziko úniku uhlíka, zachovať cieľ EÚ ETS spočívajúci v nákladovo efektívnej eliminácii emisií uhlíka a minimalizovať narúšanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

9.

V priebehu procesu prijímania smernice 2009/29/ES Komisia vydala vyhlásenie (7), v ktorom uviedla hlavné zásady, ktoré zamýšľa uplatňovať, pokiaľ ide o štátnu pomoc určenú na krytie nákladov na nepriame emisie s cieľom predísť nežiaducemu narúšaniu hospodárskej súťaže.

10.

Komisia na úrovni Únie posúdila mieru, do akej má príslušné odvetvie alebo pododvetvie možnosť premietnuť náklady na nepriame emisie do cien výrobkov bez výraznej straty trhového podielu v porovnaní s menej účinnými zariadeniami z hľadiska emisií CO2 mimo Únie.

11.

Maximálna výška pomoci, ktorú môžu štáty EZVO poskytnúť, sa musí vypočítať podľa vzorca, v ktorom sa berie do úvahy východisková úroveň produkcie zariadenia alebo východisková úroveň spotreby elektrickej energie zariadenia, ako sú vymedzené v týchto usmerneniach, ako aj emisný faktor CO2pri výrobe elektrickej energie dodávanej zo spaľovacích zariadení nachádzajúcich sa v rôznych geografických oblastiach. V prípade zmlúv o dodávke elektrickej energie, ktoré neobsahujú žiadne náklady na CO2, sa neposkytne žiadna štátna pomoc. Týmto vzorcom sa zabezpečí, aby pomoc bola primeraná a aby sa zachovali stimuly pre efektívnosť elektrickej energie a prechod od tradične vyrábanej elektrickej energie k ekologickej v súlade s odôvodnením 27 smernice 2009/29/ES.

12.

Okrem toho, aby sa minimalizovali narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a aby sa zachoval cieľ EU ETS spočívajúci v dosiahnutí nákladovo efektívnej eliminácie emisií uhlíka, pomoc nesmie úplne kompenzovať náklady na kvóty EÚ v cenách elektrickej energie a musí sa postupne znižovať. Degresívne intenzity pomoci sú základným prvkom riadenia štátnej pomoci, ktorým sa zabraňuje vzniku závislosti od pomoci. Navyše zachovajú dlhodobé stimuly pre úplnú internalizáciu environmentálnej externality, ako aj krátkodobé stimuly na prechod na generáciu technológií s nižšími emisiami CO2 , pričom sa zároveň zvýrazní dočasný charakter pomoci a prispeje k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

13.

V súlade vyhlásením Komisie pre Európsku radu (8) k článku 10 ods. 3 smernice o ETS o využívaní príjmov pochádzajúcich z obchodovania s kvótami formou aukcie, v období 2013 – 2016 budú môcť štáty EHP využívať tieto príjmy na podporu výstavby vysoko účinných elektrární vrátane nových elektrární pripravených na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS). Ako obmedzenie tohto vymedzenia platí, že v zmysle článku 33 smernice Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého (9), štáty EHP musia zabezpečiť, aby prevádzkovatelia spaľovacích zariadení s nominálnym elektrickým výkonom 300 megawattov alebo viac posúdili, či sú splnené určité podmienky: či sú k dispozícii vhodné úložiská, či prepravné zariadenia sú technicky a ekonomicky realizovateľné a či dodatočná montáž na zachytávanie CO2 je technicky a ekonomicky uskutočniteľná. V prípade, že posudok je kladný, treba na mieste zariadenia vyčleniť vhodný priestor na umiestnenie vybavenia potrebného na zachytávanie a stláčanie CO2  (10).

14.

Zámerom takejto pomoci musí byť zvýšenie ochrany životného prostredia, ktoré vedie k zníženiu emisií CO2 v porovnaní s najnovšími technológiami, a riešenie zlyhania trhu pri súčasnom výraznom dosahu na ochranu životného prostredia. Pomoc musí byť nevyhnutná a primeraná a musí mať stimulačný účinok. Pomoc na zavedenie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS) nespadá do rozsahu pôsobnosti týchto usmernení a posudzuje sa podľa ďalších existujúcich pravidiel štátnej pomoci, a to predovšetkým podľa kapitoly o usmerneniach pre štátnu pomoc v prípade štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (11).

15.

S cieľom zabezpečiť primeranosť pomoci sa maximálne intenzity pomoci musia líšiť v závislosti od prínosu z hľadiska zvýšenia ochrany životného prostredia a zníženia emisií CO2 (cieľ smernice o ETS) novej elektrárne. Začatie realizácie kompletného reťazca CCS (t. j. vybudovanie a skutočné začatie zachytávania, dopravy a skladovania CO2 ) zo strany nových elektrárni pred rokom 2020 sa preto musí odmeniť v porovnaní s novými elektrárňami, ktoré sú na CCS len pripravené, avšak bez toho, aby k začatiu uplatňovania CCS došlo pred rokom 2020. Okrem toho, v prípade posudzovania dvoch podobných projektov nových elektrární, ktoré sú pripravené na CCS, sú maximálne prípustné intenzity pomoci vyššie v prípade projektov vybraných na základe skutočne súťažného ponukového postupu založeného na jasných transparentných a nediskriminačných kritériách, ktorý efektívne zabezpečí, že pomoc sa obmedzí na nevyhnutné minimum a podporí hospodársku súťaž na trhu výroby elektrickej energie. Za takýchto okolností možno totiž usudzovať, že v príslušných ponukách sú zohľadnené všetky výhody, ktoré môžu vyplynúť z dodatočných investícií.

16.

Podľa článku 10c smernice o ETS sa štáty EHP, ktoré spĺňajú určité podmienky, pokiaľ ide o prepojenosť ich vnútroštátnej elektrickej sústavy alebo podiel fosílnych palív na výrobe elektrickej energie a výšky HDP na obyvateľa v porovnaní s priemerom Únie, môžu prechodne odchýliť od zásady povinného obchodovania formou aukcie a prideľovať bezodplatné kvóty zariadeniam na výrobu elektrickej energie, ktoré boli v prevádzke do 31. decembra 2008, alebo zariadeniam na výrobu elektrickej energie, v súvislosti s ktorými bol proces modernizačných investícií fyzicky iniciovaný do toho istého dňa. Výmenou za možnosť prideľovať bezodplatné kvóty oprávnené štáty EHP majú predložiť národný plán investícií („národný plán“) s uvedením investícií, ktoré vynaložili príjemcovia bezodplatných kvót alebo iní prevádzkovatelia na dodatočné vybavenie alebo modernizáciu infraštruktúry, ďalej do čistých technológií a na diverzifikáciu energetického mixu a zdrojov dodávok energie.

17.

Táto odchýlka od zásady povinného obchodovania formou aukcie poskytovaním prechodných bezodplatných kvót predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, pretože štáty EHP sa prideľovaním bezodplatných kvót vzdávajú príjmov do štátneho rozpočtu a poskytujú selektívnu výhodu výrobcom energie. Výrobcovia energie môžu súťažiť s výrobcami energie v iných štátoch EHP, čiže to môže viesť k narušeniu alebo ohrozeniu hospodárskej súťaže a ovplyvneniu obchodu na vnútornom trhu. Štátna pomoc je zahrnutá aj vo výške investícií, ktoré príjemcovia bezodplatných kvót vynaložia pri znížených nákladoch.

18.

Podľa článku 27 smernice o ETS môžu štáty EHP vylúčiť z EU ETS malé zariadenia a nemocnice, pokiaľ tieto podliehajú opatreniam, ktorými sa dosahuje rovnocenné zníženie emisií skleníkových plynov. Štáty EHP môžu navrhnúť opatrenia uplatňované na malé zariadenia a nemocnice, ktorými sa dosiahne rovnaké zníženie emisií ako prostredníctvom EU ETS. Táto možnosť ich vylúčenia z EU ETS má zabezpečiť maximálny prínos z hľadiska zníženia administratívnych nákladov na každú tonu ekvivalentu CO2 vylúčeného z ETS.

19.

Vylúčenie malých zariadení a nemocníc z EU ETS môže predstavovať štátnu pomoc. Štáty EHP majú široký priestor na vlastné uváženie pri rozhodovaní, či sa majú malé zariadenia vylúčiť z EÚ ETS, a ak áno, ktoré typy zariadení vylúčia a ktoré rovnocenné opatrenia budú požadovať. Nemožno preto vylúčiť, že opatrenia uložené štátmi EHP môžu vyústiť do ekonomickej výhody v prospech malých zariadení alebo nemocníc vylúčených z EÚ ETS, ktorá môže narušiť alebo ohroziť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod na vnútornom trhu.

20.

Tieto usmernenia sa uplatňujú iba na osobitné opatrenia pomoci, ktoré sa zavádzajú v rámci uplatňovania smernice o ETS. Na tieto opatrenia sa neuplatňuje kapitola o usmerneniach pre štátnu pomoc v prípade štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (12).

21.

Na účely týchto usmernení sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v dodatku I.

22.

Štátnu pomoc možno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, pokiaľ povedie k zvýšeniu ochrany životného prostredia (zníženiu emisií skleníkových plynov) a za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Pri posudzovaní zlučiteľnosti opatrenia pomoci Dozorný úrad EZVO zvažuje pozitívny vplyv opatrenia pomoci pri dosahovaní cieľa predstavujúceho spoločný záujem oproti jeho možným negatívnym vedľajším účinkom, napríklad narušeniu obchodu a hospodárskej súťaže. Z tohto dôvodu nesmie byť trvanie schém pomoci dlhšie, ako je trvanie účinnosti týchto usmernení. Týmto nie je dotknutá možnosť štátov EZVO znovu notifikovať určité opatrenie trvajúce nad rámec časovej lehoty stanovenej rozhodnutím Dozorného úradu EZVO, ktorým sa schéma pomoci povolila.

23.

V prípade odvetví a pododvetví uvedených v dodatku II sa pomoc na kompenzáciu v súvislosti s premietnutím nákladov emisných kvót v rámci EÚ ETS do cien elektrickej energie vynaložených od 1. januára 2013 bude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, pokiaľ budú splnené podmienky uvedené v tomto oddiele.

24.

Na účely týchto usmernení je cieľom tejto pomoci zabrániť značnému riziku úniku uhlíka v súvislosti s prenesením nákladov EUA do cien elektrickej energie, ktoré znáša príjemca, ak jeho konkurenti z tretích krajín nemusia zahrnúť podobné náklady na CO2 do svojich cien elektrickej energie a príjemca nemá možnosť preniesť tieto náklady do cien výrobkov bez toho, aby stratil značný trhový podiel.

25.

Na účely týchto usmernení sa značné riziko úniku uhlíka považuje za existujúce len v tých prípadoch, keď príjemca pôsobí v odvetví alebo pododvetví uvedenom v dodatku II.

26.

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 85 % oprávnených nákladov vynaložených v rokoch 2013, 2014 a 2015, 80 % oprávnených nákladov vynaložených v rokoch 2016, 2017 a 2018, resp. 75 % oprávnených nákladov vynaložených v rokoch 2019 a 2020.

27.

Maximálna výška pomoci, ktorú je možné vyplatiť na jedno zariadenie na výrobu výrobkov v odvetviach a pododvetviach uvedených v dodatku II, sa musí vypočítať podľa nasledujúceho vzorca:

a)

Ak sa na výrobky vyrábané príjemcom vzťahujú referenčné hodnoty efektívnosti spotreby elektrickej energie uvedené v dodatku III, maximálna suma pomoci, ktorú je možné vyplatiť na jedno zariadenie za náklady vynaložené v roku t, sa rovná nasledujúcej hodnote: V tomto vzorci je Ait intenzita pomoci v roku t, vyjadrená ako zlomok (napr. 0,8), Ct je platný emisný faktor CO2 (tCO2/MWh) (v roku t), Pt-1 forwardová cena EUA v roku t-1 (EUR/tCO2), E je uplatniteľná produktovo-špecifická referenčná hodnota efektívnosti spotreby elektrickej energie uvedená v dodatku III a BO je základný výkon. Tieto pojmy sú vymedzené v dodatku I.

b)

Ak sa na výrobky vyrábané príjemcom nevzťahujú referenčné hodnoty efektívnosti spotreby elektrickej energie uvedené v dodatku III, maximálna suma pomoci, ktorú je možné vyplatiť na jedno zariadenie za náklady vynaložené v roku t, sa rovná nasledujúcej hodnote: V tomto vzorci je Ait intenzita pomoci v roku t, vyjadrená ako zlomok (napr. 0,8), Ct je platný emisný faktor CO2(tCO2/MWh) (v roku t), Pt-1 forwardová cena EUA v roku t-1 (EUR/tCO2), EF je znížená referenčná hodnota efektívnosti spotreby elektrickej energie a BEC je základná spotreba elektrickej energie (MWh). Tieto pojmy sú vymedzené v dodatku I.

28.

Ak určité zariadenie vyrába výrobky, na ktoré sa vzťahuje referenčná hodnota efektívnosti spotreby elektrickej energie uvedená v dodatku III, ako aj výrobky, na ktoré sa vzťahuje znížená referenčná hodnota efektívnosti spotreby elektrickej energie [0,7], potom sa spotreba elektrickej energie pre každý z týchto výrobkov musí rozdeliť v pomere podľa výrobnej tonáže jednotlivých výrobkov.

29.

Ak určité zariadenie vyrába výrobky, ktoré sú oprávnené na pomoc (t. j. patria medzi oprávnené odvetvia alebo pododvetvia uvedené v dodatku II), ako aj výrobky, ktoré na pomoc nie sú oprávnené, maximálna suma pomoci, ktorú je možné vyplatiť, sa vypočíta len pre tie výrobky, ktoré sú oprávnené na pomoc.

30.

Pomoc možno vyplatiť príjemcovi v roku vynaloženia nákladov alebo v nasledujúcom roku. Ak sa pomoc vypláca v roku, v ktorom sa náklady vynaložili, musí byť zavedený mechanizmus následnej úpravy platieb, ktorým sa zabezpečí, aby akékoľvek platby pomoci navyše boli vrátené pred 1. júlom nasledujúceho roku.

31.

Požiadavka stimulačného účinku považuje za splnenú, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v oddiele 3.1.

32.

Investičná pomoc poskytnutá medzi 1. januárom 2013 a 31. decembrom 2016 pre nové vysoko účinné elektrárne sa bude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, ak budú splnené podmienky uvedené v tomto oddiele.

33.

Investičnú pomoc možno novým vysoko účinným elektrárňam poskytnúť, len ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

34.

Štáty EHP musia preukázať, že cieľom pomoci je riešenie zlyhania trhu pri súčasnom výraznom dosahu na ochranu životného prostredia. Pomoc musí mať stimulačný účinok v tom zmysle, že povedie k zmene správania príjemcu pomoci; tento stimulačný účinok sa musí preukázať pomocou protikladného scenára, ktorý dokazuje, že bez pomoci by sa príjemca nepodujal na túto investíciu. Podporený projekt sa navyše nesmie začať realizovať pred predložením žiadosti o pomoc. Štáty EHP musia napokon preukázať, že táto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodu tak, že je to v rozpore so spoločným záujmom, a to najmä v prípade, že sa pomoc zameriava na obmedzený počet príjemcov, resp. že pomoc pravdepodobne posilní postavenie príjemcov na trhu (na úrovni skupiny).

35.

Oprávnené náklady budú obmedzené vo výške celkových nákladov investícií do nového zariadenia (hmotný a nehmotný majetok), ktoré sú nevyhnutne potrebné na výstavbu novej elektrárne. V prípade výstavby elektrárne pripravenej na CCS sa za oprávnené náklady budú považovať náklady na preukázanie celkovej ekonomickej a technickej realizovateľnosti zavedenia kompletného reťazca CCS. Náklady na inštaláciu zariadenia na zachytávanie, prepravu a ukladanie sa nebudú pokladať za oprávnené náklady podľa týchto usmernení, pretože pomoc na zavedenie CCS sa posudzuje podľa kapitoly o usmerneniach pre štátnu pomoc v prípade štátnej pomoci na ochranu životného prostredia.

36.

V prípade nových vysoko účinných elektrární, ktoré sú pripravené na CCS a v ktorých sa kompletný reťazec CCS začne realizovať pred rokom 2020, pomoc nesmie presiahnuť 15 % oprávnených nákladov.

37.

V prípade nových vysoko účinných elektrární pripravených na CCS, ktoré nezačnú realizovať kompletný reťazec CCS pred rokom 2020 a na ktoré sa pomoc poskytne na základe skutočne súťažného ponukového postupu, ktorý podporuje i) najekologickejšie technológie výroby energie v novej elektrárni, vďaka ktorým bude mať nová elektráreň znížené emisie CO2 v porovnaní s najnovšími technológiami, a ii) hospodársku súťaž na trhu výroby elektrickej energie, nesmie táto pomoc presiahnuť 10 % oprávnených nákladov. Takéto ponukové konanie musí byť založené na jasných, transparentných a nediskriminačných kritériách a musí zabezpečovať účasť dostatočného počtu podnikov. Okrem toho musí mať rozpočet určený pre ponukové konanie povinné obmedzenie v tom zmysle, že nie všetci účastníci môžu pomoc dostať.

38.

V prípade nových vysoko účinných elektrární, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v bodoch 36 a 37, pomoc nesmie presiahnuť 5 % oprávnených nákladov.

39.

V prípade, že sa realizácia kompletného reťazca CCS nezačne pred rokom 2020, pomoc sa znižuje na 5 % oprávnených nákladov investície alebo na 10 %, ak sú splnené podmienky stanovené v bode 37 oddiele 3.2 uvedenom vyššie. V prípade zálohového vyplatenia pomoci štáty EZVO musia vrátiť prevyšujúcu sumu pomoci.

40.

V období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2019 sa štátna pomoc zahrnutá v prechodnom a voliteľnom prideľovaní bezodplatných kvót, určená na modernizáciu výroby elektrickej energie, a investície zahrnuté do národných plánov v súlade s článkom 10c smernice o ETS považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

41.

Oprávnené náklady musia byť obmedzené na výšku celkových investičných nákladov (hmotný a nehmotný majetok) uvedených v národnom pláne zodpovedajúcich trhovej hodnote bezodplatných kvót (vypočítaných v súlade s oznámením Komisie z 29. marca 2011 (17) alebo s príslušnými pokynmi platnými v čase poskytnutia pomoci) poskytnutých jednému príjemcovi bez ohľadu na prevádzkové náklady a prínosy príslušného zariadenia.

42.

Pomoc nesmie presiahnuť 100 % oprávnených nákladov.

43.

Pomoc súvisiaca s vylúčením malých zariadení alebo nemocníc vyňatých z EÚ ETS v období od 1. januára 2013 sa bude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, pokiaľ tieto malé zariadenia alebo nemocnice podliehajú opatreniam dosahujúcim rovnocenné zníženie emisií skleníkových plynov podľa článku 27 smernice o ETS a pokiaľ štáty EZVO dodržia podmienky stanovené v článku 27 smernice o ETS.

44.

Požiadavka stimulačného účinku považuje za splnenú, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v oddiele 3.4.

45.

Štáty EZVO musia preukázať, že výška pomoci pre príjemcu je obmedzená na nevyhnutné minimum. Štáty EZVO môžu poskytovať najmä pomoc s nižšími intenzitami pomoci, ako sa uvádzajú v týchto usmerneniach.

46.

Stropy pomoci uvedené v týchto usmerneniach sa nesmú presiahnuť a to bez ohľadu na to, či sa podpora financuje v celom rozsahu zo zdrojov štátu alebo sčasti zo zdrojov Únie.

47.

Pomoc, ktorá sa v zmysle týchto usmernení považuje za zlučiteľnú, sa nemôže kombinovať s inou štátnou pomocou v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP alebo inými formami financovania zo zdrojov Únie, pokiaľ by takéto prekrývanie malo za následok vyššiu intenzitu pomoci než je stanovená v týchto usmerneniach. Pokiaľ však výdavky oprávnené na pomoc pri opatreniach, ktoré sú predmetom týchto usmernení, sú v celom rozsahu alebo sčasti oprávnené na pomoc určenú na iný účel, ich spoločná časť bude podliehať najvýhodnejšiemu stropu pomoci v zmysle platných pravidiel.

48.

V súlade s časťou II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde (18) a rozhodnutím č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 (19), musia štáty EZVO predkladať Dozornému úradu EZVO ročné správy.

49.

Nad rámec požiadaviek uvedených v časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde a rozhodnutia č. 195/04/COL musia výročné správy o opatreniach environmentálnej pomoci obsahovať dodatočné informácie o príslušných schválených schémach. Štáty EZVO musia do svojich ročných správ zahrnúť najmä tieto informácie:

50.

Dozorný úrad EZVO bude pravidelne monitorovať pomoc pre podniky v odvetviach a pododvetviach, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov emisných kvót v rámci EÚ ETS do cien elektrickej energie, ako sa uvádza v oddiele 3.1. V rámci tohto monitorovania zároveň aktualizuje svoje údaje o výške premietnutia nepriamych nákladov do týchto cien a možných následkov úniku uhlíka.

51.

Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú pre nové vysoko účinné elektrárne vrátane tých, ktoré sú pripravené na CCS, štáty EZVO musia zahrnúť do svojich ročných správ tieto informácie:

52.

Dozorný úrad EZVO je toho názoru, že na zlepšenie transparentnosti štátnej pomoci v rámci štátov EZVO sú potrebné ďalšie opatrenia. Predovšetkým je potrebné zabezpečiť, aby členské štáty EZVO, hospodárske subjekty, zainteresované strany a Dozorný úrad EZVO mali jednoduchý prístup k úplnému zneniu všetkých uplatniteľných schém environmentálnej pomoci.

53.

Tento cieľ možno dosiahnuť zriadením internetových lokalít. Z tohto dôvodu bude Dozorný úrad EZVO pri posudzovaní schém pomoci systematicky požadovať od príslušných štátov EZVO, aby zverejnili úplné znenie všetkých konečných schém pomoci na internete a oznámili Dozornému úradu EZVO internetovú adresu tohto zverejnenia.

54.

Štáty EZVO musia zabezpečiť, aby sa pri všetkých opatreniach pomoci uchovávali podrobné záznamy o poskytnutí pomoci. Takéto záznamy, ktoré musia obsahovať všetky informácie nevyhnutné na overenie toho, že podmienky týkajúce sa oprávnených nákladov a maximálnej povolenej intenzity pomoci boli dodržané, sa musia uchovávať 10 rokov odo dňa, kedy bola pomoc poskytnutá a musia sa na požiadanie predložiť Dozornému úradu EZVO.

55.

Dozorný orgán EZVO bude uplatňovať tieto usmernenia odo dňa nasledujúceho po dni ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP.

56.

Tieto usmernenia budú uplatniteľné do 31. decembra 2020. Po konzultácii so štátmi EZVO ich Dozorný úrad EZVO pred týmto dátumom môže zmeniť na základe dôležitých dôvodov politiky hospodárskej súťaže alebo environmentálnej politiky alebo aby zohľadnil iné oblasti politiky EHP alebo medzinárodné záväzky. Takéto zmeny by mohli byť potrebné najmä v súvislosti s budúcimi medzinárodnými dohodami v oblasti zmeny klímy a s budúcou legislatívou v EHP týkajúcou sa zmeny klímy. Dozorný úrad EZVO môže vykonať revíziu týchto usmernení každé dva roky po ich prijatí.

57.

Dozorný úrad EZVO uplatní tieto usmernenia na všetky notifikované opatrenia pomoci, v prípade ktorých bude vyzvaný na prijatie rozhodnutia po tom, čo sa usmernenia uverejnia v Úradnom vestníku a v dodatku EHP, a to aj vtedy, keď projekty boli notifikované pred uverejnením usmernení. Dozorný úrad EZVO uplatní pravidlá z kapitoly o usmerneniach pre štátnu pomoc v prípade pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (20) na každú neoprávnene poskytnutú štátnu pomoc.