This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document E2011J0002
Judgment of the Court of 23 January 2012 in Case E-2/11 — STX Norway Offshore AS and Others v The Norwegian State, represented by the Tariff Board (Freedom to provide services — Directive 96/71/EC — Posting of workers — Minimum rates of pay — Maximum working hours — Remuneration for work assignments requiring overnight stay — Compensation for expenses)
Rozsudok súdu z 23. januára 2012 vo veci E-2/11 – STX Norway Offshore AS a i./Nórsky štát zastúpený tarifnou komisiou (Voľný pohyb služieb – Smernica 96/71/ES – Vysielanie pracovníkov – Minimálna mzda – Maximálna dĺžka pracovného času – Odmeňovanie za pracovné úlohy vyžadujúce prenocovanie – Náhrada za výdavky)
Rozsudok súdu z 23. januára 2012 vo veci E-2/11 – STX Norway Offshore AS a i./Nórsky štát zastúpený tarifnou komisiou (Voľný pohyb služieb – Smernica 96/71/ES – Vysielanie pracovníkov – Minimálna mzda – Maximálna dĺžka pracovného času – Odmeňovanie za pracovné úlohy vyžadujúce prenocovanie – Náhrada za výdavky)
Ú. v. EÚ C 136, 11.5.2012, p. 8–8
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
11.5.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 136/8 |
ROZSUDOK SÚDU
z 23. januára 2012
vo veci E-2/11
STX Norway Offshore AS a i./Nórsky štát zastúpený tarifnou komisiou
(Voľný pohyb služieb – Smernica 96/71/ES – Vysielanie pracovníkov – Minimálna mzda – Maximálna dĺžka pracovného času – Odmeňovanie za pracovné úlohy vyžadujúce prenocovanie – Náhrada za výdavky)
2012/C 136/05
Vo veci E-2/11 STX Norway Offshore AS a i./Nórsky štát zastúpený tarifnou komisiou – žiadosť o poradné stanovisko Súdu EZVO, ktorú predložil Borgarting lagmannsrett (odvolací súd Borgarting, Nórsko) podľa článku 34 Dohody medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu a ktorá sa týka zlučiteľnosti pracovných podmienok stanovených kolektívnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená za všeobecne uplatniteľnú pre odvetvie lodiarstva, s právom EHP a výkladu článku 36 Dohody o EHP a článku 3 aktu uvedeného v bode 30 prílohy XVIII k Dohode o EHP, t. j. smernice 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, začleneného do Dohody o EHP protokolom 1 k tejto dohode, Súd EZVO v zložení Carl Baudenbacher, predseda, Per Christiansen a Páll Hreinsson (sudca spravodajca), sudcovia, vyniesol 23. januára 2012 rozsudok, ktorého výroková časť znie takto:
|
1. |
Výraz „maximálna dĺžka pracovného času a minimálna doba odpočinku“ uvedený v článku 3 ods. 1 prvom pododseku písm. a) smernice 96/71/ES sa vzťahuje na pracovné podmienky týkajúce sa „maximálnej bežnej dĺžky pracovného času“, ako je napríklad tá, ktorá je opísaná v žiadosti o poradné stanovisko. |
|
2. |
Podľa ustanovení článku 3 ods. 1 prvého pododseku písm. c) smernice 96/71/ES, ktoré je potrebné vykladať so zreteľom na článok 36 Dohody o EHP, v zásade nie je možné, aby štát EHP požadoval, aby podnik so sídlom v inom členskom štáte EHP, ktorý poskytuje služby na území prvého štátu, platil svojim pracovníkom minimálnu odmenu stanovenú vnútroštátnymi predpismi tohto štátu pre pracovné úlohy vyžadujúce prenocovanie mimo domova, okrem prípadov, keď cieľom týchto predpisov, ktoré stanovujú ďalšiu odmenu, je naplnenie verejného záujmu a ich uplatňovanie nie je neprimerané. Vnútroštátne orgány alebo prípadne súdy prijímajúceho štátu EHP rozhodujú, či tieto pravidlá v skutočnosti sledujú cieľ verejného záujmu a či sú použité prostriedky primerané. |
|
3. |
Smernica 96/71/ES neumožňuje štátu EHP, aby pracovníkom vysielaným na jeho územie z iného štátu EHP zabezpečil náhrady za cestovné, ubytovanie a stravu v prípade pracovných úloh vyžadujúcich prenocovanie mimo domova, pokiaľ tento postup nemôže byť odôvodnený dosiahnutím cieľa verejného poriadku. |
|
4. |
Podiel zamestnancov, na ktorých sa vzťahovala príslušná kolektívna zmluva predtým, ako bola vyhlásená za všeobecne uplatniteľnú, nemá žiadny vplyv na zodpovedanie otázok 1a), 1b) a 1c). |