—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0095),

—

so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 285 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0091/2007),

—

so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0285/2007),

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na podnet Fínskej republiky (16336/2006) (1),

—

so zreteľom na článok 10 ods. 1 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole), ktorý bol vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii a bol podpísaný v Bruseli 26. júla 1995 (2),

—

so zreteľom na článok 30 ods. 1 písm. b), článok 30 ods. 2 a článok 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o EÚ,

—

so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o EÚ, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0048/2007),

—

so zreteľom na akt Rady z 3. novembra 1998, ktorým sa prijímajú pravidlá uplatniteľné na analytické súbory Europolu (3),

—

so zreteľom akt Rady z 27. novembra 2003 na základe článku 43 ods. 1 dohovoru o Europole na vypracovanie protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený dohovor (4),

—

so zreteľom na články 93 a 51 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0288/2007),

1.

schvaľuje zmenený a doplnený podnet Fínskej republiky;

2.

vyzýva Radu, aby text zodpovedajúco zmenila a doplnila;

3.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť podnet Fínskej republiky;

5.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii a vláde Fínskej republiky.

—

so zreteľom na články 2, 6 a 174 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. septembra 2006 o lesných požiaroch a povodniach (1), z 5. septembra 2002 o povodniach v Európe (2), zo 14. apríla 2005 o suchách v Portugalsku (3), z 12. mája 2005 o suchách v Španielsku (4), z 8. septembra 2005 o živelných pohromách (požiaroch a záplavách) v Európe (5) a z 18. mája 2006 o živelných pohromách (lesných požiaroch, suchách a záplavách) - poľnohospodárske aspekty (6), aspekty regionálneho rozvoja (7) a environmentálne aspekty (8),

—

so zreteľom na obe spoločné verejné vypočutia zorganizované Výborom pre regionálny rozvoj, Výborom pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výborom pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskeho parlamentu o európskej stratégii pre živelné pohromy (20. marca 2006) a o Európskej jednotke civilnej ochrany: európskej pomoci (5. októbra 2006),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany (9), na blížiace sa prijatie prepracovaného znenia rozhodnutia Rady, ktorým sa ustanovuje mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany, a na pozíciu Európskeho parlamentu z 24. októbra 2006 (10),

—

so zreteľom na Komisiou predložený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým by sa zriadil Fond solidarity Európskej únie (KOM(2005)0108) a na pozíciu Európskeho parlamentu z 18. mája 2006 (11),

—

so zreteľom na správu Michela Barniera z 9. mája 2006 s názvom Za európsku jednotku civilnej ochrany: Europe aid,

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 25. apríla 2007 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení a manažmente povodňových rizík (12),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany (13),

—

so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 12. a 13. júna 2007 o rozšírení koordinačných kapacít monitorovacieho a informačného centra v rámci mechanizmu civilnej ochrany Spoločenstva,

—

so zreteľom na Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) z 11. decembra 1997 a jeho ratifikáciu Spoločenstvom 4. marca 2002,

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 2152/2003 zo 17. novembra 2003 (14) (nariadenie o Forest Focus),

—

so zreteľom na 12. bod záverov rokovania Európskej rady v Bruseli z 15. a 16. júna 2006 o schopnosti EÚ reagovať v núdzových a krízových situáciách a pri pohromách,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade nazvané Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii (KOM(2007)0414),

—

so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

so zreteľom na ničivé požiare a živelné povodne, ktoré v lete 2007 spôsobili na rôznych miestach Európy smrť a skazu, najmä v Grécku a Spojenom kráľovstve, pričom postihli členské štáty EÚ, najvzdialenejšie regióny, najmä Martinique a Guadeloupe, ktoré zasiahol hurikán Dean, kandidátske krajiny a bezprostredných susedov EÚ; keďže plocha, ktorá bola zničená požiarmi iba za júl, predstavuje celkovú rozlohu vypálených oblastí za celý minulý rok; keďže v auguste Grécko postihla ťažká národná tragédia spôsobená jedným z najničivejších požiarov na svete od roku 1871,

B.

keďže celková rozloha oblastí s vegetáciou a zalesnených oblastí, medzi nimi lokality s významom pre Spoločenstvo (SCI) začlenených do siete NATURA 2000 a iné oblasti s vysokou ekologickou hodnotou a prepojením s celým regiónom, ktoré boli toto leto postihnuté požiarmi v Európe, presahuje 700 000 hektárov, pričom najvážnejšie postihnutými krajinami sú Grécko, Taliansko, Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Španielsko (najmä Kanárske ostrovy a provincia Castillón), Ukrajina, Turecko a Albánsko,

C.

keďže len nedávne zničujúce lesné požiare v Grécku spôsobili stratu vyše 60 ľudských životov a zranenia mnohých ľudí, pričom zhorelo viac ako 250 000 hektárov lesov a krovinatých oblastí, zahynuli zvieratá, mnohé príbytky a majetok boli zničené, vymizli celé dediny,

D.

keďže iné časti Európy, najmä Spojené kráľovstvo, zastihli v rovnakom čase veľké povodne, ktoré si vyžiadali minimálne 10 ľudských životov a spôsobili škodu na domoch, školách, infraštruktúre a poľnohospodárstve v odhadovanej výške 5 miliárd EUR, pričom 420 000 ľudí trpelo prerušením dodávky čistej vody, čo viedlo k presídľovaniu veľkého množstva osôb a spôsobilo značné straty v obchode, poľnohospodárstve a cestovnom ruchu; keďže Taliansko zažilo kritickú situáciu spôsobenú povodňami v strede a na severe krajiny a suchom a požiarmi na juhu; pričom extrémne sucho postihlo východnú Európu, najmä Rumunsko,

E.

keďže mechanizmus civilnej ochrany Spoločenstva bol v období dvoch mesiacov aktivovaný dvanásťkrát pri rovnakom druhu núdzovej situácie, pričom sedem takýchto situácií sa vyskytlo v rovnakom čase; keďže pomoc členských štátov nepostačovala na zabezpečenie rýchlej a primeranej reakcie civilnej ochrany vo všetkých týchto núdzových situáciách,

F.

keďže v dôsledku čoraz intenzívnejších horúčav a sucha v letných obdobiach v južnej Európe sa lesné a iné nekontrolovateľné požiare stávajú častým javom, ktorý však každým rokom môže dramaticky meniť intenzitu a geografické umiestnenie; keďže tendencia týchto ničivých javov je ovplyvnená aj zmenou klímy a súvisí s čoraz častejším výskytom vĺn horúčav a sucha, ako to konštatovala Komisia vo svojom vyššie uvedenom oznámení o obdobiach sucha; keďže investície do boja proti klimatickým zmenám preto znamenajú investície na zabraňovanie katastrofám spôsobeným suchom a lesnými požiarmi; keďže v obdobiach sucha, ktoré sú čoraz dlhšie, bude čoraz ťažšie obnoviť lesné oblasti spálené požiarom, čo prináša nebezpečenstvo dezertifikácie,

G.

so zreteľom na škodlivé hospodárske a spoločenské dôsledky živelných pohrôm pre regionálne hospodárstva, výrobnú činnosť a cestovný ruch,

H.

keďže vysoký počet požiarov v južnej Európe v roku 2007, ako aj ich rozsah, je výsledkom viacerých faktorov vrátane klimatických zmien, nedostatočného vymedzenia pojmu a starostlivosti o lesy a kombinácie prirodzených príčin a ľudskej nedbalosti, ale aj trestnej činnosti spolu s nedostatočným uplatňovaním zákonov zakazujúcich ilegálnu výstavbu na spálených pozemkoch,

I.

keďže EÚ musí uznať osobitnú povahu živelných pohrôm, ktoré sa vyskytujú počas sucha a požiarov v oblasti Stredozemného mora, a prispôsobiť svoje preventívne opatrenia, výskum, riadenie rizík, civilnú ochranu a nástroje solidarity,

1.

vyjadruje svoju sústrasť a rozhodnú podporu príbuzným tých, ktorí prišli o život, a obyvateľom postihnutých oblastí;

2.

vzdáva poctu požiarnikom, odborníkom a dobrovoľníkom, ktorí vytrvalo pracovali a riskovali svoje životy pri hasení požiarov, záchrane osôb a obmedzovaní rozsahu škôd spôsobených živelnými pohromami v lete tohto roku, ako aj mnohým jednotlivcom, ktorí bojovali o záchranu svojich životov a okolitého prostredia;

3.

žiada Komisiu, aby čo najpružnejšie a bezodkladne mobilizovala súčasný Fond solidarity EÚ a odstránila zdĺhavé postupy a administratívne prekážky; v tejto súvislosti sa domnieva, že z Fondu solidarity EÚ a prostredníctvom ďalších nástrojov Spoločenstva (napr. štrukturálnych fondov alebo Európskeho fondu rozvoja vidieka) treba uvoľniť zdroje alebo iné dostupné finančné prostriedky potrebné na zmiernenie utrpenia a uspokojenie materiálnych potrieb všetkých obetí a ich najbližších rodín, a to na základe uplatňovania podmienok pre finančné prostriedky Spoločenstva, ako je zásada partnerstva a zásada trvalo udržateľného rozvoja;

4.

vyzýva Komisiu, aby predložila mimoriadne pomocné opatrenia Spoločenstva, najmä finančného charakteru, určené na obnovu regiónov, ktoré utrpeli rozsiahle škody, oživenie výrobného potenciálu postihnutých oblastí, aby sa usilovala o obnovenie tvorby pracovných miest a prijala vhodné opatrenia na náhradu spoločenských nákladov súvisiacich so stratou zamestnania a ďalších zdrojov príjmu;

5.

zdôrazňuje potrebu urýchlenia postupu sprístupňovania finančných prostriedkov EÚ na ozdravenie poľnohospodárskej pôdy po záplavách a požiaroch a vyčlenenia vyššej finančnej pomoci pri budovanie protipovodňových bariér; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili a sprístupnili najlepšie postupy v súvislosti s najnovším výskumom v oblasti zvýšeného nebezpečenstva povodní a lesných požiarov spôsobených tým, ako sa spravuje pôda, biotopy a odvodňovanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v čo najväčšej miere podporovali prirodzené odvodňovanie a zachytávanie vody v prírode; a zároveň zvyšovali schopnosť kontroly povodní a odvodňovacích infraštruktúr, čím by sa obmedzili škody spôsobené extrémne intenzívnymi zrážkami;

6.

oceňuje solidaritu EÚ, jej členských štátov a ďalších krajín pri poskytovaní pomoci postihnutým regiónom počas lesných požiarov a zabezpečovaním lietadiel, hasiacej techniky a odbornej pomoci, ako aj chvályhodnej pomoci príslušným orgánom a záchranným oddielom; domnieva sa, že rozsah a následky týchto fenoménov často prevyšujú regionálnu a vnútroštátnu úroveň a ich kapacity, a požaduje ako súrnu vec prijatie účinného európskeho záväzku;

7.

uznáva prínos monitorovacieho a informačného centra pri podpore a uľahčovaní mobilizácie a pri koordinácii pomoci v rámci zabezpečovania civilnej ochrany v núdzových situáciách; konštatuje však, že zdroje členských štátov určené na boj proti lesným požiarom, najmä letecky, sú obmedzené a členské štáty nemôžu vždy ponúknuť pomoc, keď sú tieto zdroje potrebné na ich území; konštatuje, že v dôsledku toho niektoré členské štáty dostali menšiu pomoc ako iné a pri hľadaní pomoci sa museli spoliehať na dvojstranné dohody s krajinami mimo EÚ; vyjadruje preto poľutovanie, že EÚ ako celok v niektorých prípadoch neprejavila dostatočnú solidaritu;

8.

dôrazne vyzýva Radu, aby bez ďalších prieťahov prijala rozhodnutie o novom nariadení týkajúcom sa Fondu solidarity EÚ, pričom treba mať na pamäti, že Európsky parlament prijal svoju pozíciu už v máji 2006, považuje oneskorenie Rady v tejto súvislosti za neprijateľné; vyjadruje presvedčenie, že novým nariadením, ktorým sa okrem zavedenia ďalších opatrení znižuje dolná hranica na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ, sa umožní náprava škôd účinnejším, pružnejším a včasnejším spôsobom; vyzýva úradujúce portugalské predsedníctvo, ako aj ministrov EÚ z oblasti financií, životného prostredia, poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja, aby okamžite podnikli rázne kroky; preto navrhuje zvolanie mimoriadneho spoločného zasadnutia Rady, na ktorom by sa stretli zodpovední ministri EÚ, za účasti Európskeho parlamentu a Komisie ako pozorovateľov;

9.

žiada vytvorenie európskej jednotky na okamžitú reakciu v núdzových situáciách, ako sa navrhuje v správe člena Európskej komisie Barniera, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou odozvou a nadväznými opatreniami v tejto veci; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj potrebu pokračovať v rozvoji schopnosti rýchlo reagovať na základe mechanizmov civilnej obrany členských štátov, ako sa uvádza vo výzve Európskej rady prijatej na rokovaní 16. a 17. júna 2006 v Bruseli; žiada Komisiu, aby na tento účel vypracovala konkrétny návrh; zdôrazňuje úlohu členských štátov a ich miestnych orgánov pri účinnej prevencii a v účinnom boji s požiarmi;

10.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty o existujúce operačné programy na riešenie živelných pohrôm a skúsenosti pri ich uplatňovaní v prípade živelných pohrôm a aby preskúmala primeranosť preventívnych, pohotovostných a odvetných opatrení s cieľom zabezpečiť výmenu skúseností a vyvodiť závery o okamžitých opatreniach, koordinácii administratívnych a operačných orgánov a dostupnosti potrebných ľudských zdrojov a materiálu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti spolupráce so susednými štátmi EÚ a ďalšími tretími krajinami v oblasti boja proti ničivým požiarom a výmeny osvedčených postupov a zdieľania kapacít počas nebezpečných letných mesiacov v záujme lepšej pripravenosti na sezónu lesných požiarov v roku 2008;

11.

domnieva sa, že zo skúseností z predchádzajúcich rokov a z nedávnych skúseností vyplýva potreba v rámci civilnej ochrany Spoločenstva posilniť pripravenosť predchádzať lesným a iným nekontrolovaným požiarom a zlepšiť schopnosť reagovať na ne, a dôrazne vyzýva Komisiu, aby s týmto cieľom prevzala iniciatívu;

12.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť disponovať vopred pripraveným prístupom k dodatočným kapacitám na zabezpečenie rýchlej reakcie na závažné núdzové situácie, ktoré sa môžu získať z iných zdrojov vrátane komerčného trhu; navrhuje, že náklady na záložnú silu by sa mohli kryť prostredníctvom finančného nástroja civilnej ochrany;

13.

víta nedávne rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany, a domnieva sa, že činnosťami, ktorým sa v rámci tohto nástroja pridelí finančná pomoc, by sa malo zabezpečiť jasné vyjadrenie európskej solidarity a tieto činnosti by mali byť dodatočným európskym prínosom k účinnému riadeniu živelných pohrôm; je však znepokojený tým, že suma vyčlenená pre tento nový nástroj nebude postačujúca na účinné vykonávanie ambicióznych úloh, ktoré patria do jeho rámca;

14.

zdôrazňuje potrebu vypracovať účinnejšie opatrenia zamerané na predchádzanie živelným pohromám a v tejto súvislosti s napätím očakáva zverejnenie dvoch štúdií Komisie v roku 2008, ktorých cieľom je vytvorenie integrovanej stratégie na predchádzanie živelným pohromám; okrem toho navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť využívania otvorenej koordinácie na účel predchádzania živelným katastrofám, prostredníctvom všeobecnej starostlivosti o územie s cieľom zvýšiť čas zadržiavania vody vo vodných útvaroch a všeobecnej starostlivosti o lesy na čo najmenšie zaťažovanie lesov požiarmi a čo najväčšie obmedzenie rýchlosti šírenia ohňa; poukazuje na to, že získaná biomasa by mohla prispieť k tomu, aby sa z hospodárskeho hľadiska operácia dala realizovať;

15.

vyzýva Európsku komisiu, aby uskutočnila ďalší výskum zameraný na zlepšenie predchádzania lesným požiarom a požiarnych metód a materiálu, ako prehodnotila plánovanie a využívanie pôdy; vyzýva preto členské štáty, aby podnikli rázne kroky na zlepšenie a uplatnenie svojich legislatívnych rámcov na ochranu lesov a aby sa zdržali komercializácie, zmien zatriedenia pôdy a privatizácie a obmedzili tak prenikanie na pôdu a špekulácie; domnieva sa, že na tento cieľ by sa malo použiť kompletné dostupné knowhow EÚ vrátane satelitných systémov;

16.

odsudzuje skutočnosť, že mnoho z týchto požiarov bolo dôsledkom podpaľačstva, pričom ho znepokojuje predovšetkým skutočnosť, že za lesnými požiarmi v Európe sú čoraz častejšie trestné činy podpaľačstva; vyzýva členské štáty, aby posilnili postihy za trestné činy, ktoré poškodzujú životné prostredie, a predovšetkým za činy, ktoré spôsobujú lesné požiare, a verí, že pohotové a efektívne vyšetrovanie, ktorým by sa určili zodpovednosti a po ktorom by nasledoval primeraný trest, by malo odradzujúci účinok na nedbalosť a úmyselné správanie;

17.

vyjadruje svoje znepokojenie rastúcim počtom katastrof spôsobených extrémnymi klimatickým javmi, ktoré podľa odborníkov možno do veľkej miery prisúdiť klimatickým zmenám spôsobeným globálnym otepľovaním; v súlade s tým vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky potrebné na splnenie cieľov Kjótskeho protokolu, a vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy na zabezpečenie plnenia záväzkov z Kjóta a na kontrolu ich plnenia; vyzýva Komisiu a všetky príslušné verejné orgány, aby pri stanovovaní rozpočtu a rezerv na nepredvídateľné udalosti pre núdzové služby brali do úvahy klimatické zmeny a zvýšenú pravdepodobnosť živelných pohrôm, akými sú záplavy a lesné požiare;

18.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom vypracovať politiky, ktoré minimalizujú ekologické následky požiarov; požaduje vypracovanie politiky opätovného zalesňovania založenej na rešpektovaní bioklimatických a ekologických osobitostí; zdôrazňuje potrebu zbierať a zaznamenávať údaje o prírodných zdrojoch každého členského štátu vytvorením tzv. zelených zoznamov jednotlivých členských štátov v podobe databázy, ktorá by bola dostupná pre všetkých občanov;

19.

zdôrazňuje, že v prípade živelných pohrôm treba venovať osobitnú pozornosť špecifickým potrebám osôb so zdravotným postihnutím pri všetkých opatreniach prijatých prostredníctvom mechanizmov civilnej ochrany;

20.

domnieva sa, že by sa mali bezodkladne presadzovať a podporovať dobrovoľnícke aktivity civilnej ochrany vrátane základných cvičných aktivít a zariadení, ktoré by mohli využívať moderné technológie, pretože predstavujú jeden z hlavných zdrojov, ktoré majú členské štáty k dispozícii pri riešení núdzových situácií vyplývajúcich z živelných katastrof; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali opatrenia, na základe ktorých si spoločnosť uvedomí hodnotu našich lesov a jej zdrojov a výhody ich ochrany, a podporovali zapojenie občianskej spoločnosti prostredníctvom organizovanej dobrovoľníckej práce alebo inými metódami;

21.

verí, že predpokladom dlhodobej ochrany lesných oblastí a územnej starostlivosti o ne je udržateľné plánovanie a plnenie regionálnych plánov a plánov rozvoja vidieka, ktorých cieľom je znižovať vysťahovalectvo obyvateľstva z vidieckych oblastí, vytvárať, najmä pre mladšiu generáciu, nový, rozvetvenejší vidiecky príjem a zriaďovať potrebnú modernizovanú infraštruktúru, ktorá by do vidieckych oblastí prilákala udržateľný cestovný ruch a služby;

22.

zdôrazňuje, že živelné pohromy, a najmä lesné požiare, tento rok vážne ohrozili pamiatky a archeologické lokality, ktoré majú z hľadiska európskeho kultúrneho dedičstva veľký význam; v tejto súvislosti pripomína ohrozenie rodiska olympijských hier, antickej Olympie, a najmä jej múzea ako miesta svetového dedičstva; žiada o bezodkladné uvoľnenie finančných zdrojov na prípadnú opravu, ak by miesta európskeho kultúrneho dedičstva boli poškodené pokračujúcimi lesnými požiarmi;

23.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky spálené lesné územia zostanú lesmi a zaradia sa do programov opätovného zalesňovania spolu s povinnými podmienkami a že by sa nemala povoliť zmena vo využívaní pôdy; aby vykonávali príslušné právne predpisy na ochranu a primerané využívanie pôdy vrátane trvalo udržateľných poľnohospodárskych a lesníckych postupov, vodného hospodárstva a účinného riadenia rizík, a aby bezodkladne pripravili politiky obnovy pre cestovný ruch a postihnuté miestne hospodárstvo;

24.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala riadne, účinné a efektívne využívanie všetkých núdzových fondov, ktoré majú členské štáty k dispozícii na riešenie následkov živelných pohrôm, a vyzýva členské štáty na zaistenie vrátenia nesprávne využitej pomoci Spoločenstva, napríklad v prípade nesplnenia plánov opätovného zalesňovania a na zabezpečenie aktualizácie katastra;

25.

odsudzuje prax legalizácie nezákonnej výstavby v chránených a všeobecne zakázaných oblastiach a naliehavo žiada, aby sa okamžite zastavili všetky pokusy na oslabovanie ochrany lesov zmenou gréckej ústavy (článku 24);

26.

navrhuje, aby sa delegácia Európskeho parlamentu vyslala do krajín, ktoré sú najviac postihnuté nedávnymi živelnými pohromami, aby vyjadrila obyvateľstvu solidaritu Európskeho parlamentu, aby zistila rozsah škôd na životoch, majetku, sociálnych sieťach, životnom prostredí a hospodárstve a aby navrhla užitočné závery na lepšiu prevenciu a reakciu na podobné extrémne situácie v EÚ v budúcnosti;

27.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2000 o správach Komisie Európskej rade s názvami „Lepšia tvorba práva 1998 - Spoločná zodpovednosť (1998)“ a „Lepšia tvorba práva 1999“ (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2001 o Bielej knihe Komisie o Európskej verejnej správe (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. apríla 2003 o správach Komisie Európskej rade s názvami „Lepšia tvorba práva 2000“ a „Lepšia tvorba práva 2001“ (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2004 o správe Komisie s názvom Lepšia tvorba práva 2002 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2004 o oznámení Komisie o zjednodušení a zlepšení regulačnej aktivity Spoločenstva (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2004 o posudzovaní vplyvu právnych predpisov Spoločenstva a konzultačných postupoch (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o stratégii pre zjednodušenie regulačného prostredia (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o lepšom zákonodarstve 2004: uplatňovanie zásady subsidiarity - 12. výročná správa (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o výsledku preskúmania legislatívnych návrhov v legislatívnom procese (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 14. novembra 2006 s názvom Strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii (KOM(2006)0689),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0273/2007),

A.

keďže úspešné plnenie cieľov programu Lepšej právnej regulácie predstavuje pre EÚ jednu z hlavných priorít, pričom maximalizácia výhod modernej, racionálnej a účinnej legislatívy na jednej strane a minimalizácia súvisiacich nákladov na strane druhej by zabezpečili najvyššiu úroveň produktivity, rastu, akceptovania a nakoniec aj zamestnanosti v celej Európe,

B.

keďže Komisia vo vyššie uvedenom oznámení zo 14. novembra 2006 analyzuje pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť v oblasti lepšej právnej regulácie, a vytyčuje úlohy, ktoré čakajú v budúcnosti, pričom upresňuje, čo treba dosiahnuť na úrovni EÚ ako aj na úrovni členských štátov, takže v oznámení je načrtnutý celkový prístup, ktorého cieľom je uľahčiť uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov a tým aj znížiť náklady,

C.

keďže tento prístup, ktorý je pre Komisiu, Radu a Európsky parlament užitočným nástrojom na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie, vyžaduje úzke partnerstvo v tejto oblasti, v prvom rade medzi inštitúciami EÚ navzájom a potom medzi inštitúciami a vnútroštátnymi orgánmi,

D.

keďže Komisia vo vyššie uvedenom oznámení navrhuje posilnenie preskúmavania hodnotení vplyvov prostredníctvom vytvorenia nezávislej Rady pre hodnotenie vplyvu pod vedením predsedu Komisie a zaväzuje sa, že bude vykonávať viac preventívnych činností a že bude spolupracovať s členskými štátmi v skoršom štádiu, aby sa uľahčila správna transpozícia kľúčových smerníc,

E.

keďže podľa názoru Komisie by Európsky parlament a Rada mali predkladať systematickejšie hodnotenia vplyvu najdôležitejších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k predloženým návrhom Komisie a zvýšiť prioritu očakávaných návrhov na zjednodušenie, kodifikácie a zrušovanie zastaraných právnych predpisov,

F.

keďže Komisia navrhuje, aby členské štáty rozvinuli a presadzovali konzultačné mechanizmy a programy zjednodušovania v prípadoch, keď chýbajú, a mali by posilniť systematickejšie hodnotenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov, zároveň zo zlepšeným uplatňovaním práva Spoločenstva,

G.

keďže lepšia právna regulácia je zameraná nielen na zlepšenie administratívnej výkonnosti a znižovanie byrokracie, zjednodušenie platných právnych predpisov alebo dereguláciu, ale aj na zabezpečenie toho, že sa na legislatívnom procese zúčastnia všetky príslušné vládne a mimovládne subjekty na všetkých úrovniach, a že medzi európskymi inštitúciami a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi úradmi sa vytvorí blízke partnerstvo s cieľom tvoriť kvalitnú právnu reguláciu,

H.

keďže každý stupeň riadenia sa musí zaviazať k lepšej právnej regulácii, aby sa dosiahlo zníženie administratívnej záťaže,

I.

keďže miestne a regionálne orgány často čelia úlohe vykonávať a presadzovať právo EÚ,

J.

keďže Komisia nakoniec navrhuje, aby EÚ a členské štáty začali ambicióznu stratégiu na zníženie administratívnej záťaže, ktorá vyplýva z európskych a vnútroštátnych právnych predpisov, a aby sa súvisiaci spoločný cieľ redukcie dosiahol do roku 2012,

1.

rozhodne podporuje proces lepšej právnej regulácie s cieľom zvýšiť efektívnosť, účinnosť, súdržnosť, zodpovednosť a transparentnosť práva EÚ; zdôrazňuje však, že takýto proces sa musí zakladať na niekoľkých predpokladoch:

2.

podporuje cieľ Komisie, ktorým je zlepšenie kvality právnych predpisov a zníženie administratívneho zaťaženia; je presvedčený, že opatrenia uvedené v oznámení Komisie odrážajú jasné a trvalé odhodlanie dosiahnuť tento cieľ, ale domnieva sa, že vo viacerých oblastiach je potrebné vyvinúť ešte väčšie úsilie, aby sa zabezpečilo, že uplatňovanie právnych predpisov pre vnútorný trh prinesie čo najväčší hospodársky prospech;

3.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula všetko úsilie potrebné na zefektívnenie a modernizáciu právnych predpisov Spoločenstva prostredníctvom primeranej stratégie zjednodušovania, na ktorej by sa riadne mali podieľať členské štáty a zainteresované strany; znovu však zdôrazňuje, že aj keď zlepšenie právnej regulácie má byť cieľom všetkých európskych inštitúcií, Komisia hrá kľúčovú úlohu pri príprave kvalitných legislatívnych návrhov, ktoré predstavujú východiskový bod pre celý proces zjednodušenia;

4.

naliehavo žiada Komisiu, aby kládla väčší dôraz na vykonávanie, presadzovanie a hodnotenie právnych predpisov Spoločenstva, ktoré sú základnými súčasťami procesu lepšej právnej regulácie;

5.

súhlasí s Komisiou, že ciele lepšej tvorby práva nemožno dosiahnuť bez celkového prehľadu o hospodárskych, sociálnych, environmentálnych, zdravotných a medzinárodných účinkoch každého legislatívneho návrhu; v plnej miere preto podporuje zriadenie Rady pre hodnotenie vplyvu v rámci Komisie, ktorú by viedol predseda Komisie a ktorej zámerom by bolo monitorovanie uplatňovania týchto zásad pri navrhovaní hodnotení vplyvu, ktoré vykonávajú príslušní pracovníci Komisie;

6.

zdôrazňuje však, že na zabezpečenie minimálnej úrovne nezávislej kontroly pri navrhovaní hodnotení vplyvov by mala byť zriadená nezávislá skupina odborníkov, ktorá by náhodnými kontrolami monitorovala kvalitu stanovísk predkladaných Radou pre hodnotenie vplyvu, a že by zástupcovia zainteresovaných strán mali mať možnosť podieľať sa na ich vykonávaní;

7.

považuje za nevyhnutné, aby Rada pre hodnotenie vplyvu zaručila uplatňovanie spoločnej metodiky pre všetky hodnotenia vplyvu s cieľom vyhnúť sa vzájomne si odporujúcim prístupom a zjednodušiť porovnateľnosť;

8.

trvá na tom, aby Európsky parlament pravidelne dostával informácie o rozhodnutiach, ktoré pod dohľadom predsedu Komisie prijíma Rada pre hodnotenie vplyvu s cieľom zabezpečiť medzi obidvomi inštitúciami transparentný dialóg;

9.

vyzýva Komisiu, aby predkladala hodnotenia vplyvu, ktoré budú uvádzať dostatočný počet scenárov a možností politiky (podľa potreby aj vrátane možnosti nekonania) a budú základom nákladovo efektívnych, udržateľných a sociálne prijateľných riešení;

10.

považuje za všeobecné pravidlo, že všetky hodnotenia vplyvu musia riadne zohľadniť všetky možné závažné účinky politického návrhu na spoločnosť, životné prostredie a hospodárstvo, a ďalej, kedykoľvek to bude možné a v súlade s príslušnou oblasťou legislatívy, hodnotenia vplyvu musia zohľadniť aj všetky možné významné účinky na slabšie skupiny obyvateľstva a menšiny, ako aj aspekty uplatňovania rodového hľadiska a situáciu iných citlivých cieľových skupín, napríklad národnostných menšín, rodičov vychovávajúcich deti, starších osôb, chronicky chorých a zdravotne postihnutých osôb (tzv. sociálny benchmarking);

11.

žiada Komisiu, aby konzultovala so všetkými dôležitými zúčastnenými subjektmi, predovšetkým s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, pri príprave hodnotenia vplyvu, tak aby sa náležite zohľadnili miestne alebo regionálne rozdiely, a aby včas oznámila Európskemu parlamentu, Výboru regiónov a všetkým príslušným vládnym orgánom na regionálnej a miestnej úrovni výsledky hodnotenia vplyvu;

12.

domnieva sa, že na tento účel je potrebné vo všetkých fázach konzultovať so všetkými dôležitými zúčastnenými subjektmi, a to napríklad intenzívnejším využívaním internetovej stránky Komisie na oznamovanie verejných vypočutí, ktorých výsledok môže byť v opačnom prípade neistý, a pomocou nových a štruktúrovanejších spôsobov konzultácie navrhnutých v oznámení Komisie s názvom „Smerom k posilneniu kultúry konzultácie a dialógu - všeobecné zásady a minimálne štandardy konzultácie Komisie so zainteresovanými stranami“ (KOM(2002)0704); zastáva názor, že v tejto súvislosti musí Komisia zabezpečiť maximálnu transparentnosť tým, že zverejní reakcie zainteresovaných strán;

13.

zdôrazňuje, že Európsky parlament a Rada by mali zabezpečovať systematickejšie hodnotenia vplyvu najdôležitejších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k predloženým návrhom Komisie;

14.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby špecifikovala štádium prípravy hodnotení vplyvu, ktoré zatiaľ neboli zverejnené, a aby súčasne objasnila, či sa na týchto hodnoteniach pracuje, alebo či boli z rôznych dôvodov stiahnuté, odložené alebo sa na nich začalo opätovne pracovať, atď., a aby so zainteresovanými stranami uskutočnila konzultácie o hodnoteniach, na ktorých sa stále pracuje;

15.

trvá na tom, aby členské štáty predložili hodnotenie vplyvu iniciatív v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach v zmysle článku 34 ods. 2 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že členské štáty by sa mali zaviazať k uznaniu skutočných záväzkov v tejto oblasti;

16.

podporuje Komisiu v jej pravidelnom monitorovaní a sťahovaní predložených návrhov; zastáva však názor, že túto činnosť treba vnímať v kontexte výsad jednotlivých inštitúcií Spoločenstva v legislatívnom procese, ako ich ustanovujú zmluvy a v súlade so zásadou lojálnej spolupráce inštitúcií;

17.

podporuje právne predpisy založené na príslušných zásadách a zameranie na kvalitu namiesto kvantity; považuje diskusiu o „lepšej právnej regulácii“ za príležitosť pristupovať k zákonodarstvu ako ku procesu, ktorého cieľom je dosiahnuť jasne definované politické ciele tým, že všetky zúčastnené subjekty sa zaviažu k účasti na všetkých etapách tohto procesu od prípravy až po presadzovanie a budú do nich zapojené;

18.

považuje skúsenosť s Lamfalussyho postupom v oblasti právnej regulácie finančných trhov, predovšetkým dialóg medzi regulačnými orgánmi a účastníkmi trhu, za veľmi cenný príklad dynamického legislatívneho procesu;

19.

domnieva sa, že Lamfalussyho postup je užitočným mechanizmom; domnieva sa, že zbližovanie postupov v oblasti dohľadu je kľúčové; víta v tomto ohľade činnosť výborov úrovne 3 a podporuje ich výzvu vytvoriť súbor vhodných nástrojov; je presvedčený, že pokiaľ ide o manévrovací priestor orgánov dohľadu, zaťaženie spôsobené technickými detailmi v právnych predpisoch môže byť z veľkej časti odstránené a že je možné vytvoriť primerané pravidlá pre dynamický trh; zároveň však zdôrazňuje, že toto nemôže odstrániť politickú zodpovednosť za konečné ciele; trvá na tom, aby zákonodarcovia starostlivo sledovali tento proces a opakovane pripomína, že legislatívne právomoci Európskeho parlamentu by mali byť plne rešpektované;

20.

je presvedčený o tom, že Komisia by mala význam rozpracovaných právnych predpisov prehodnocovať priebežne a nielen bezprostredne po nástupe do funkcie, a že by mala stiahnuť návrhy, ktoré sú už bezpredmetné, pričom by mala venovať osobitnú pozornosť návrhom, ktoré sú už určitý čas otvorené;

21.

zdôrazňuje, že je tiež potrebné zjednodušiť interakciu Komisie s občanmi, napríklad v oblasti zadávania zákaziek, finančných služieb, výskumných programov, pravidiel štátnej pomoci a žiadostí o poskytnutie grantu;

22.

v zásade podporuje rýchlejšie prijatie návrhov na zjednodušenie, ktoré dosiaľ neboli schválené, ale považuje za potrebné posudzovať jednotlivo, či návrh nemá širšie dôsledky, pretože v takom prípade bude potrebné viac času;

23.

je si vedomý skutočnosti, že zákonodarná práca v rámci EÚ by sa mohla vykonávať systematickejším spôsobom; vyzýva preto Komisiu, aby znovu zvážila svoje pracovné metódy a spôsob, akým sú organizované, aby mohla riešiť rôzne záležitosti horizontálnejším spôsobom a aby hlavným účelom bolo zabezpečenie väčšej koherentnosti, stavanie na možných súčinnostiach, ako aj zabránenie nezrovnalostiam;

24.

domnieva sa, že Komisia by mala pri stiahnutí otvorených návrhov zohľadniť stanovisko Európskeho parlamentu, aby zostal zachovaný základný prvok dôvery medzi Komisiou a Európskym parlamentom;

25.

víta oznámenie Komisie týkajúce sa stiahnutia 68 návrhov, ktoré boli podľa jej názoru v rozpore s cieľmi Lisabonskej stratégie a so zásadami lepšej právnej regulácie, ľutuje však, že Komisia stiahla návrh smernice o štatúte Európskej vzájomnej spoločnosti napriek tomu, že ide o jeden z kľúčových prvkov Lisabonskej stratégie, a preto vyzýva Komisiu, aby ešte do konca roku 2007 prijala iniciatívu, ktorá umožní vypracovať návrh štatútu Európskej vzájomnej spoločnosti ako aj Európskeho združenia;

26.

uznáva, že Rada, ako aj Európsky parlament, musia zvážiť vplyv svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov na hodnotenie vplyvu vypracované Komisiou; zdôrazňuje potrebu analýz nákladov a prínosov, ktoré zobrazujú komplexné štruktúry regulačných nákladov, keď sa smernice uplatňujú prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov a menia regulačný rámec, v ktorom spoločnosti a jednotlivci fungujú; naliehavo sa zasadzuje o transparentnosť a nezávislú kontrolu hodnotenia vplyvu, za čo majú niesť zodpovednosť zákonodarcovia v kontexte svojich politických priorít;

27.

plne podporuje úsilie Komisie o všeobecné posilnenie presadzovania práva Spoločenstva prostredníctvom viac preventívnych opatrení, v nadväznosti na členské štáty v skorom štádiu s cieľom uľahčiť správnu transpozíciu kľúčových smerníc, a odporúča, aby bol Európsky parlament riadne zapojený do iniciatív tohto druhu;

28.

domnieva sa že pri monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva členskými štátmi by Komisia mala povinne vyžadovať a nie iba požiadať členské štáty o dobrovoľné predloženie tabuliek zhody a oznámení o transpozícii, najmä s cieľom kontrolovať proces transpozície smerníc v každom jednotlivom členskom štáte; domnieva sa preto, že Komisia by mala vyzvať členské štáty na prijatie spoločnej referenčnej metodiky;

29.

domnieva sa, že dôraz kladený na význam hodnotení vplyvu by nemal v Komisii viesť ku situácii, kde by zdroje určené na monitorovanie správnej transpozície práva Spoločenstva a na spracovávanie prípadov jeho porušenia boli pridelené na hodnotenia vplyvu; zdôrazňuje potrebu zvýšiť zdroje určené na zabezpečenie toho, aby sa uplatňovanie práva Spoločenstva účinne monitorovalo;

30.

odsudzuje zvyk členských štátov „pozlacovať“ (gold plating) a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké ďalšie opatrenia sa môžu prijať s cieľom zabrániť tejto praxi vrátane zavedenia práva občanov na priamu žalobu; vyzýva na následné hodnotenie dôsledkov, ktoré by analyzovalo, ako sa v skutočnosti uplatňujú rozhodnutia v členských štátoch a na miestnej úrovni; podporuje prípadné zvýšené používanie nariadení;

31.

pripomína dôležitosť rozumného používania klauzuly o skončení platnosti (sunset clause) pri zabezpečovaní primeranosti právnych predpisov;

32.

trvá na tom, že pri predkladaní legislatívnych návrhov sa Komisia musí vyhýbať používaniu nejasných a nadbytočných výrazov a používať jednoduchý a zrozumiteľný jazyk a zároveň zachovať terminologickú presnosť a právnu istotu; domnieva sa preto, že sa treba vyvarovať najmä používania nezrozumiteľných skratiek a nadmerného počtu nepotrebných odôvodnení; vyzýva všetky úrovne riadenia, aby podľa možnosti používali jednoduchý jazyk, ktorý je pre občanov ľahko zrozumiteľný;

33.

vyzýva Komisiu, aby počas rozvíjania lepšej regulácie zabezpečila, aby nové nariadenia a ich presadzovanie boli konzistentné, odôvodniteľné, transparentné a zrozumiteľné pre zúčastnené subjekty a príjemcov;

34.

vyzýva Komisiu, aby v prípade nariadení vopred vypracovala usmernenia pre ich vykonávanie, určené členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom a špecializovaným agentúram;

35.

dôrazne pripomína, že lepšia právna regulácia musí vždy znamenať plnú účasť Európskeho parlamentu tak v medziinštitucionálnej rozprave, ako aj v úlohe spoluzákonodarcu pri prijímaní právnych predpisov, ktoré sa prijímajú v tomto postupe; zdôrazňuje tiež, že Európsky parlament má vždy možnosť posúdiť primeranosť výberu prijímaného právneho nástroja (nariadenia, smernice alebo rozhodnutia) a/alebo hodnotiť, či by bolo vhodnejšie použiť alternatívne metódy regulácie;

36.

podporuje Komisiu pri skúmaní alternatív k právnym predpisom, aby sa zlepšilo fungovanie vnútorného trhu vrátane samoregulácie a vzájomného uznávania vnútroštátnych predpisov; pričom zdôrazňuje, že by to nemalo brániť demokratickej kontrole zo strany Európskeho parlamentu a parlamentov členských štátov; zdôrazňuje, že právnu reguláciu Spoločenstva je potrebné vnímať v kontexte medzinárodnej hospodárskej súťaže a celosvetových trhov;

37.

domnieva sa, že nové predpisy o komitológii, ktoré posilňujú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu a Rady pokiaľ ide o vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu, sú ďalším krokom k zjednodušeniu právnych predpisov Spoločenstva, pretože umožňujú previesť rozsiahle regulačné právomoci týkajúce sa nepodstatných prvkov a technických detailov na Komisiu, čo Európskemu parlamentu a Rade umožňuje sústrediť sa na legislatívnu činnosť a podstatnejšie ustanovenia;

38.

víta závery zo zasadnutia Európskej rady na jar 2007 o lepšej právnej regulácii, a najmä rozhodnutie znížiť o 25 % administratívne zaťaženie MSP spôsobené právnymi predpismi Spoločenstva do roku 2012; zastáva názor, že tento cieľ by mohol viesť k rozumnejším, účinnejším a viac na užívateľov zameraných právnych predpisov, čím by sa znížilo zbytočné zaťaženie malých a stredných podnikov bez toho, aby sa znižovali normy uvedené v súčasných právnych predpisoch; osobitne podporuje rozhodnutie Rady vyzvať členské štáty k tomu, aby do roku 2008 stanovili vnútroštátne ciele, a žiada, aby Komisia a členské štáty ustanovili jednotné mechanizmy monitorovania s cieľom zabezpečiť účinnú realizáciu tohto postupu v členských štátoch na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

39.

vyzýva Komisiu, aby každoročne informovala o dosiahnutých úspechoch a plánoch na dosiahnutie sľúbených cieľov pokiaľ ide o znižovanie administratívnej záťaže;

40.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Radou a Európskym parlamentom vypracovala inštitucionálne reformy v rámci Spoločenstva, ktoré pomôžu zabezpečiť väčšie finančné úspory a uľahčia spoluprácu pri zabezpečovaní lepšej a rozumnejšej regulácie;

41.

žiada Komisiu, aby pri svojej ďalšej práci v rámci lepšej právnej regulácie zohľadnila výsledky štúdie „Zjednodušenie environmentálnej politiky EÚ“ (10), vypracovanej na základe žiadosti Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súvislosti s procesom zjednodušovania;

42.

je znepokojený zisteniami viacerých nezávislých štúdií (11), že generálne riaditeľstvá Komisie nerešpektujú v plnej miere usmernenia Komisie o hodnotení vplyvov, že vyhodnotenie a vyčíslenie hospodárskych vplyvov sa príliš zdôrazňovalo na úkor environmentálnych, sociálnych a medzinárodných vplyvov, že náklady na právne predpisy sa posudzujú oveľa viac než ich prínosy a že krátkodobé úvahy prevyšujú nad dlhodobými; víta zámer Komisie vytvoriť Radu pre hodnotenie vplyvu (IAB), ako aj zavedenie externého vyhodnotenia systému hodnotenia vplyvov Komisie, ktoré by mali prispieť k tomu, aby boli vyššie uvedené pretrvávajúce nedostatky konečne odstránené;

43.

podporuje záver štúdie Zjednodušenie environmentálnej politiky EÚ, v ktorom sa uvádza, že hodnotenie vplyvu môže zohrať kľúčovú úlohu v procese zabezpečovania lepšej právnej regulácie a že je potrebné zlepšiť kvalitu niektorých týchto hodnotení; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila:

uznáva, že hodnotenia vplyvu by mohli tiež zohrávať významnú úlohu v prípade pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu alebo Rady a mohli by mať významný dosah;

44.

vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala výmenu informácií o osvedčených postupoch v oblasti zjednodušovania environmentálnej politiky EÚ v členských štátoch, ako sú:

45.

vyzýva členské štáty, aby počas legislatívneho procesu rozvíjali a uplatňovali konzultačné mechanizmy s regionálnymi a miestnymi orgánmi a zohľadnili ich hľadiská v rámci rokovaní na úrovni ministrov a posilnili ich úlohu počas transpozície a vykonávania právnych predpisov EÚ;

46.

žiada Komisiu, aby úzko spolupracovala so všetkými orgánmi členských štátov, ktoré zodpovedajú za transpozíciu právnych predpisov EÚ, a aby zároveň odporučila Komisii zorganizovať semináre na miestnej úrovni o transpozícii právnych predpisov EÚ do vnútroštátneho práva tak, aby zabezpečila, že zúčastnené subjekty dostanú potrebné informácie priamo a jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom;

47.

vyzýva členské štáty, aby rozvíjali a presadzovali potrebné, účinné a jasné postupy pre lepšiu spoluprácu medzi vládami na regionálnej a centrálnej úrovni, aby uľahčili transpozičný proces a uznali narastajúcu úlohu regiónov, ktoré majú legislatívne právomoci;

48.

podporuje orgány v členských štátoch vo vypracovaní formálnej transpozičnej stratégie, aby jasne definovali úlohy a povinnosti vlád na regionálnej a vnútroštátnej úrovni pre lepšiu a rýchlejšiu transpozíciu;

49.

podporuje Európsku komisiu, aby vydala usmernenia pre transpozíciu smerníc tam, kde je to možné v rovnakom čase, ako samotné smernice, aby ich vnútroštátne a regionálne vlády vzali do úvahy pred začatím transpozičného procesu a povolili korektnú a včasnú transpozíciu v členských štátoch;

50.

vyzýva Komisiu, aby urýchlila dokončenie rozsiahlej, voľne prístupnej verejnej databázy vykonávacích predpisov jednotlivých členských štátov vrátane zohľadnenia prípadných regionálnych rozdielov;

51.

domnieva sa, že lepšia regulácia by nemala viesť k zníženiu environmentálnych, sociálnych a kvalitatívnych noriem;

52.

vyzýva členské štáty, aby počas transpozície právnych predpisov EÚ zabezpečili, že neuložia na fyzické a právnické osoby povinnosti presahujúce požiadavky transponovaných právnych predpisov, ktoré kladú zbytočnú administratívnu záťaž najmä na malé a stredné podniky, ktoré sú hybnou silou trvalo udržateľného rozvoja Európskych regiónov;

53.

žiada Európsku komisiu, aby zlepšila poskytovanie informácií o procesoch týkajúcich sa transpozície a konania o porušení, aby boli tieto informácie uverejnené a ľahko prístupné na internetovej stránke Komisie;

54.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2000 o správach Komisie Európskej rade s názvami „Lepšia tvorba práva 1998 - Spoločná zodpovednosť (1998)“ a „Lepšia tvorba práva 1999“ (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2001 o Bielej knihe Komisie o Európskej verejnej správe (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. apríla 2003 o správach Komisie Európskej rade s názvami „Lepšia tvorba práva 2000“ a „Lepšia tvorba práva 2001“ (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2004 o správe Komisie s názvom „Lepšia tvorba práva 2002“ (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2004 o oznámení Komisie o zjednodušení a zlepšení regulačnej činnosti Spoločenstva (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2004 o posudzovaní vplyvu právnych predpisov Spoločenstva a konzultačných postupov (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom „Lepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť v Európskej únii“ (KOM(2005)0097),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o stratégii pre zjednodušenie regulačného prostredia (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o Lepšom zákonodarstve 2004: uplatňovanie zásady subsidiarity - 12. výročná správa (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o výsledku preskúmania legislatívnych návrhov v legislatívnom procese (9),

—

so zreteľom na správu Komisie - „Kvalitnejšia legislatíva 2005“ podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (13. správa) (KOM(2006)0289),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie - Meranie administratívnych nákladov a zníženie administratívnej záťaže v Európskej únii (KOM(2006)0691),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v Európskej únii (KOM(2007)0023),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii (KOM(2006)0689),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0280/2007),

A.

keďže úspechy pri plnení cieľov „Lepšej tvorby práva“ predstavujú pre EÚ jednu z hlavných priorít, pričom na jednej strane maximalizácia výhod modernej, racionálnej a účinnej tvorby práva a minimalizácia jej nákladov na strane druhej by zabezpečili najvyššiu úroveň produktivity, rastu a nakoniec aj zamestnanosti v celej Európe,

B.

keďže zásada subsidiarity má kľúčovú úlohu pri budovaní autority právnych predpisov Spoločenstva a pri rozhodovaní o tom, či by sa zákony mali prijímať na úrovni EÚ, čo by dokazovalo, že táto zásada je veľmi dôležitým prvkom pri monitorovaní oddelenia moci medzi EÚ a členskými štátmi a užitočným nástrojom, ktorý umožňuje členským štátom preberať legislatívnu zodpovednosť,

C.

keďže úplné dodržiavanie zásady proporcionality je jednoznačne nevyhnutné na posilnenie právnej istoty tak v prípade európskych, ako aj vnútroštátnych právnych predpisov,

D.

keďže Súdny dvor zodpovedá za monitorovanie uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality,

E.

keďže európske právne predpisy sú často výsledkom náročného politického kompromisu, predsa len nemusia byť jasné a členské štáty ich možno nedokážu alebo nie sú ochotné správne vykonávať,

F.

keďže zbytočná a neprimeraná administratívna záťaž, ktorú na občanov a podniky často kladú pravidlá EÚ, ovplyvňuje povesť a účinnosť európskych právnych predpisov,

G.

keďže zníženie zbytočnej administratívnej záťaže v EÚ o 25% môže pre európsky HDP znamenať dôležitý stimul a tým môže hodnotne prispieť k dosiahnutiu lisabonských cieľov,

H.

keďže zbytočná administratívna záťaž vychádzajúca z európskych právnych predpisov podrýva jej účinnosť a vierohodnosť,

I.

keďže európske právne predpisy musia občanom a podnikom pomáhať v tom, aby mali z vnútorného trhu čo najväčší osoh, a nie ich zaťažovať vysokými nákladmi, ktorým sa dá vyhnúť,

J.

keďže zefektívnenie acquis communautaire zjednodušením a znížením zbytočnej administratívnej záťaže by nemalo byť na úkor právnej istoty a ochrany, ktorú zaručujú európske právne predpisy,

1.

súhlasí s tým, že regulačný rámec, v ktorom podniky fungujú, je rozhodujúcim faktorom pre ich konkurencieschopnosť, udržateľný rast a výsledky v oblasti zamestnanosti a že trvalé zabezpečenie transparentnosti, jasnosti a účinnosti súčasného a budúceho regulačného rámca a celkovo jeho vysokej kvality by malo byť dôležitým cieľom politiky EÚ;

2.

domnieva sa, že nízka kvalita regulácie v členských štátoch a na úrovni Spoločenstva oslabuje zásady právneho štátu a zväčšuje priepasť medzi občanmi a ich inštitúciami;

3.

v plnej miere podporuje úsilie Komisie presadzovať všeobecné posilňovanie účinnosti právnych predpisov Spoločenstva a ich dodržiavanie prostredníctvom každej významnej iniciatívy;

4.

víta úspech internetového portálu „Váš hlas v Európe“ a vyzýva Komisiu, aby vypracovala ďalšie účinné spôsoby konzultácie so zainteresovanými stranami ku všetkým aspektom legislatívnych návrhov vrátane hodnotenia vplyvu, ktorá bude predchádzať predloženiu návrhu;

5.

zdôrazňuje význam primeraných a nezávislých hodnotení vplyvov vychádzajúcich z rozsiahlej konzultácie so zainteresovanými stranami a vyzýva Komisiu, aby pripravila dostatočný počet scenárov a politických variantov (vrátane prípadného variantu nečinnosti) ako základ efektívnych a trvalo udržateľných riešení;

6.

víta záväzok Komisie zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s jej skupinami odborníkov, ako aj vypracovať zoznam existujúcich prípadov samoregulácie a spoluregulácie v EÚ;

7.

zdôrazňuje dôležitosť inštitúcií Spoločenstva a členských štátov, cez regionálne a miestne orgány až po ústrednú vládnu úroveň, pričom stále dbá na uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality;

8.

víta akčný program Komisie na meranie administratívnych nákladov pre podniky v Európe a na zníženie zbytočnej a neprimeranej administratívnej záťaže o 25 % najneskôr do roku 2012;

9.

poukazuje na to, že stratégia znižovania záťaže o 25 % sa týka zbytočnej administratívnej záťaže pre podniky, a preto ju v nijakom prípade nemožno klásť na jednu úroveň s dereguláciou a nemôže viesť k zmene cieľov politiky ani zmierniť ambície stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva; žiada Komisiu, aby dozerala na to, aby znižovanie zbytočnej administratívnej záťaže vyplývajúcej z právnych predpisov nešlo na úkor ich pôvodného zámeru;

10.

podporuje záver, že toto musí byť spoločným cieľom, ktorý možno dosiahnuť len na základe spoločného úsilia členských štátov a európskych inštitúcií;

11.

zdôrazňuje predovšetkým, že efektívnu stratégiu na znižovanie zbytočnej európskej administratívnej záťaže musí uplatňovať tak Komisia, pokiaľ ide o zbytočnú administratívnu záťaž v dôsledku európskych nariadení a smerníc, ako aj členské štáty v prípade tejto záťaže v dôsledku vnútroštátnych právnych predpisov; žiada Komisiu, aby prevzala vedenie a aby svoje činnosti zamerané na znižovanie zbytočnej administratívnej záťaže na úrovni EÚ nevykonávala tak, že budú závisieť od činností, ktoré členské štáty plnia na vnútroštátnej úrovni s cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž spôsobenú vnútroštátnymi právnymi predpismi;

12.

víta skutočnosť, že Komisia identifikovala 13 prioritných oblastí, v rámci ktorých sa majú merať administratívne náklady a znižovať zbytočná administratívna záťaž, ako pragmatický a účinný prístup, ale žiada Komisiu, aby dlhodobo merala administratívne náklady a znižovala zbytočnú administratívnu záťaž aj mimo týchto prioritných oblastí; domnieva sa, že toto by sa mohlo uskutočniť počas hodnotenia predpísaného príslušnými európskymi právnymi predpismi;

13.

je vážne znepokojený skutočnosťou, že v oznámení Komisie (KOM(2007)0023) (príloha I) sa navrhuje obmedziť rozsah pôsobnosti akčného programu na povinnosti podnikov; domnieva sa však, že stratégia pre rozvoj a zamestnanosť si vyžaduje, aby akčný program zahŕňal všetku administratívnu záťaž;

14.

zdôrazňuje význam zapojenia zainteresovaných strán do zisťovania výberu legislatívnych návrhov, ktoré spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž, a definovania opatrení, ktoré túto záťaž znižujú; žiada Komisiu, aby sa v rámci každého generálneho riaditeľstva Komisie začal dialóg so zainteresovanými stranami tak v súvislosti s 13 prioritnými oblasťami, ako aj pri určovaní nových prioritných oblastí;

15.

zdôrazňuje, že zníženie zbytočnej administratívnej záťaže o 25 % musí predstavovať realistický obraz skutočného zníženia záťaže; zdôrazňuje preto dôležitosť toho, aby sa uskutočnilo úvodné meranie a aby sa cieľ 25 percentného zníženia definoval ako čistý cieľ, ktorý v konečnom hodnotení v roku 2012 obsiahne nárast zbytočnej administratívnej záťaže v dôsledku nových európskych právnych predpisov s cieľom zistiť, či sa zbytočná administratívna záťaž v EÚ znížila o štvrtinu;

16.

podporuje návrh Komisie zaviesť hraničné hodnoty pre všetky informačné požiadavky a obmedziť ich pre MSP všade tam, kde je to možné;

17.

zdôrazňuje, že každé generálnej riaditeľstvo Komisie sa musí zapojiť do znižovania zbytočnej administratívnej záťaže; zdôrazňuje, že každé generálne riaditeľstvo musí získať prehľad o zbytočnej administratívnej záťaži, ktorú spôsobuje, pomocou úvodného merania a na základe tohto východiskového merania musí dokázať stanoviť ciele na znižovanie záťaže pre každé generálne riaditeľstvo;

18.

žiada Komisiu, aby každý rok uverejňovala informácie o tom, ktoré opatrenia na zníženie zbytočnej administratívnej záťaže v EÚ prijala a ktoré opatrenia pripravuje, o náraste administratívnej záťaže v EÚ v dôsledku novej legislatívy a o tom, akým percentuálne vyjadreným podielom majú tieto opatrenia prispieť k dosiahnutiu cieľa na zníženie o 25 % do roku 2012;

19.

víta zámer Komisie do skončenia hodnotenia zbytočnej administratívnej záťaže v roku 2008 významnou mierou prispieť v krátkodobom časovom horizonte k zníženiu zbytočnej administratívnej záťaže prostredníctvom takzvaných priamočiarych krokov v najevidentnejších prípadoch zbytočnej administratívnej záťaže; vyzýva Komisiu, aby na základe skúseností členských štátov, ktoré už uskutočnili úvodné merania, určila ďalšie oblasti, kde možno dosiahnuť jednoduché zníženia zbytočnej administratívnej záťaže, a aby navrhla plánované zníženia;

20.

podporuje úsilie Komisie evidovať zbytočnú administratívnu záťaž spôsobenú novými európskymi právnymi predpismi tým, že sa do postupu hodnotenia vplyvov zavedie metóda štandardných nákladov (Standard Cost Method - SCM); považuje za nevyhnutné, aby zúčastnené strany pomáhali zhromažďovať informácie potrebné na použitie metódy SCM; zdôrazňuje, že kvalitu hodnotenia vplyvu záťaže musí kontrolovať Rada pre hodnotenie vplyvu prostredníctvom verejne prístupných stanovísk;

21.

zdôrazňuje, že Európsky parlament by nemal brať do úvahy žiadny legislatívny návrh Komisie, ku ktorému nie je priložené nezávisle preskúmané hodnotenie vplyvu, súčasťou ktorého je posúdenie akejkoľvek zbytočnej administratívnej záťaže metódou SCM;

22.

domnieva sa, že pridaná hodnota, ktorú vykazujú postupy Rady pre hodnotenie vplyvu, by mala byť vyhodnotená najneskôr do konca roku 2008; vyzýva Komisiu, aby na tento účel vypracovala ukazovatele, pričom bude vychádzať z doteraz získaných skúseností medzinárodných organizácií a členských štátov;

23.

navrhuje, aby sa finančné prostriedky, ktoré boli nedávno uvoľnené z rozpočtu EÚ na pilotný projekt na znižovanie administratívnej záťaže, použili na vytvorenie grémia nezávislých odborníkov, ktoré by náhodne kontrolovalo kvalitu vydaných stanovísk IAB, predovšetkým vzhľadom na mapovanie zbytočnej administratívnej záťaže, a dohliadalo nad vykonávaním európskeho akčného programu pre zníženie administratívnej záťaže;

24.

zdôrazňuje význam jasného rozlíšenia medzi prípadmi zastaraných, nadbytočných alebo príliš normatívnych informačných povinností a prípadmi, kde sú informačné povinnosti naďalej nevyhnutné z dôvodov ochrany verejného zdravia, zdravia, bezpečnosti, kvality práce a práv pracujúcich, životného prostredia alebo finančných záujmov Spoločenstva;

25.

konštatuje, že Rada a Európsky parlament musia rýchlejšie prijímať zjednodušené návrhy, a preto zdôrazňuje význam záveru Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva zo 16. decembra 2003 (10) zmeniť pracovné metódy Rady a Európskeho parlamentu napríklad zavádzaním ad hoc štruktúr, ktoré sú osobitne poverené zjednodušovaním právnych predpisov;

26.

navrhuje, aby Komisia súbežne s akčným programom pre zníženie zbytočnej administratívnej záťaže vypracovala štúdiu s cieľom:

27.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby posúdili prípady, keď sa z rôznych zdrojov často požaduje poskytovanie tých istých informácií, a aby zamedzili duplicite informácií;

28.

vyzýva členské štáty, aby rozšírili svoje úsilie o zmenšenie záťaže, ktorá vzniká v dôsledku čisto vnútroštátnych právnych predpisov;

29.

vyzýva tiež členské štáty, aby nahradili tlačené informácie informáciami elektronickými a informáciami z internetu a aby, pokiaľ je to možné, využívali inteligentné internetové portály;

30.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva, podpísanú 16. decembra 2003 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2000 o správach Komisie Európskej rade s názvami „Lepšia tvorba práva 1998 - Spoločná zodpovednosť (1998)“ a „Lepšia tvorba práva 1999“ (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2001 o Bielej knihe Komisie o európskej verejnej správe (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. apríla 2003 o správach Komisie Európskej rade s názvami „Lepšia tvorba práva 2000“ a „Lepšia tvorba práva 2001“ (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2004 o správe Komisie s názvom „Lepšia tvorba práva 2002“ (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2004 o oznámeniach Komisie o zjednodušení a zlepšení regulačnej aktivity Spoločenstva (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2004 o hodnotení vplyvu právnych predpisov Spoločenstva a konzultačných postupov (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o stratégii pre zjednodušenie regulačného prostredia (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o lepšom zákonodarstve 2004: uplatňovanie zásady subsidiarity - 12. výročná správa (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o výsledku preskúmania legislatívnych návrhov v legislatívnom procese (10),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie zo 14. novembra 2006 s názvom „Prvá správa o pokroku v súvislosti so stratégiou zjednodušenia regulačného prostredia“ (KOM(2006)0690),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0271/2007),

A.

vzhľadom na sústavnú a systematickú zaangažovanosť Komisie, Rady a Európskeho parlamentu pri realizácii, určovaní a zlepšovaní uplatňovania nástrojov zjednodušenia právnych predpisov,

B.

keďže zjednodušenie legislatívneho prostredia na zabezpečenie jasnosti, efektívnosti a kvality právnych predpisov je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie cieľa „lepšej tvorby práva“, ktorý je pre EÚ prioritou v rámci zvyšovania rastu a zamestnanosti,

C.

keďže jedným z hlavných prínosov zjednodušenia je jeho postupné rozšírenie na všetky odvetvia, do ktorých EÚ zasahuje prostredníctvom právnych predpisov,

D.

vzhľadom na záväzky a ciele vyplývajúce z Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, najmä tie, ktoré sú zamerané na zjednodušenie a zníženie objemu právnych predpisov Spoločenstva, a tie, ktoré sa týkajú účinkov právnych predpisov Spoločenstva v členských štátoch,

E.

keďže vyššie uvedený pracovný dokument Komisie priamo nadväzuje a vykonáva oznámenie Komisie z 25. októbra 2005 s názvom „Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva - Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia“ (KOM(2005)0535),

F.

keďže uvedený pracovný dokument obsahuje nový otvorený program pre zjednodušenie na obdobie rokov 2006 - 2009, v rámci ktorého sa uvádzajú opatrenia na zjednodušenie formy zahŕňajúce 43 prípadov prepracovaní, 12 kodifikácií a 8 zrušení, ako aj 46 ďalších opatrení na zjednodušenie podstaty, ktoré sa vo všeobecnosti označujú ako prípady „revízie“,

G.

keďže k predchádzajúcim opatreniam zjednodušenia sa dopĺňa približne 500 nových legislatívnych iniciatív (z ktorých je asi 200 len na rok 2007), ktoré sú súčasťou samostatného otvoreného programu osobitne zameraného na kodifikácie,

H.

keďže Komisia spresňuje, že program kodifikácie je zatiaľ predbežný vzhľadom na to, že závisí od dostupnosti právnych predpisov, ktoré sa majú kodifikovať, vo všetkých jazykoch a keďže podľa Európskeho parlamentu kodifikáciu treba odložiť, keď sa predpokladajú nové zmeny a doplnenia aktov tak, aby Komisia mohla s ohľadom na tieto dve skutočnosti meniť poradie predkladania aktov na kodifikáciu, ktoré sú uvedené v otvorenom programe,

I.

keďže v uvedenom pracovnom dokumente Komisia navrhuje, aby sa upevnil postup zahŕňania úvodného zhrnutia do návrhov, ktoré vypracúva, na účely lepšieho objasnenia sledovaných cieľov zjednodušenia,

J.

keďže faktory úspešnosti iniciatív na zjednodušenie stoja na pevnom metodickom základe, vylepšenom v dôsledku konzultácie medzi všetkými zainteresovanými stranami a rozvoja odvetvových analýz, úzkej spolupráce s Komisiou, Európskym parlamentom a Radou, ako aj častejším využívaním samoregulácie a spoluregulácie,

K.

keďže zjednodušenie propagované na európskej úrovni musí sprevádzať primerané zjednodušenie na vnútroštátnej úrovni, čím sa zaručí, že výhody, ktoré prinesie zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva, nebudú ohrozené vnútroštátnymi predpismi alebo prekážkami technickej povahy,

1.

naliehavo žiada Komisiu, aby kládla väčší dôraz na vykonávanie, uplatňovanie a hodnotenie právnych predpisov Spoločenstva, ktoré sú základnými súčasťami procesu lepšej právnej regulácie;

2.

vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že po prvý raz boli iniciatívy na zjednodušenie zahrnuté do legislatívneho a pracovného programu Komisie na rok 2007, čím sa opätovne potvrdilo to, že stratégia zjednodušenia musí byť politickou prioritou;

3.

žiada Komisiu, aby odteraz pravidelne zahŕňala iniciatívy na zjednodušenie do príslušnej časti legislatívneho a pracovného programu a aby v nej uvádzala, akú prioritu má v úmysle prisúdiť jednotlivým iniciatívam na zjednodušenie a aby na tieto účely spresnila už vo výročnej politickej stratégii návrhy na zjednodušenie na začiatku každoročného postupu legislatívneho plánovania; vyzýva Komisiu, aby zabránila tomu, aby narastal počet dokumentov so zoznamom iniciatív na zjednodušenie, s cieľom vytvoriť čo možno najpresnejší referenčný rámec;

4.

navrhuje, aby Európsky parlament, Komisia a Rada uzavreli medziinštitucionálnu dohodu o zrýchlenej pracovnej metóde s cieľom zjednodušiť opatrenia ako celok tak, ako to urobili na účel kodifikácie acquis Spoločenstva (11);

5.

víta úsilie Komisie zamerané na zintenzívnenie činnosti kodifikácie acquis Spoločenstva ako prvoradý a základný spôsob zjednodušenia regulačného prostredia;

6.

vyzýva Komisiu, aby sa čo najskôr začala zaoberať ťažkosťami spojenými s prekladom a aby zabránila negatívnemu dosahu predkladania nových legislatívnych návrhov na iniciatívy kodifikácie, čím by sa narušil celý proces zjednodušenia; trvá na tom, že Komisia by mala byť vnútorne dôsledná, a preto by v legislatívnom a pracovnom programe nemala uvádzať plány kodifikácie na tému, na ktorú má v úmysle predložiť legislatívne návrhy;

7.

navrhuje Komisii, aby definitívne prijala prepracovanie ako bežný legislatívny postup s cieľom umožniť, aby každá iniciatíva bola dostupná v jej úplnom znení, a to aj vtedy, ak sa k nej navrhujú podrobné zmeny a doplnenia, a aby jasne vyznačila nové časti a časti, ktoré zostali nezmenené, čím by sa umožnila lepšia čitateľnosť a väčšia transparentnosť právnych predpisov Spoločenstva;

8.

vyzýva Komisiu, aby mala na pamäti skutočnosť, že tam, kde prepracovanie nie je možné, by mala byť bežnou legislatívnou technikou v lehote šiestich mesiacov kodifikácia danej legislatívnej oblasti; domnieva sa, že v súlade s vyššie uvedenou medziinštitucionálnou dohodou by sa mohli vytvoriť osobitné štruktúry ad hoc na presadzovanie zjednodušenia, a to spoločne s Radou a Komisiou a za predpokladu primeraného zapojenia zúčastnených strán;

9.

víta záväzok Komisie vypracovať pevný metodický základ na postupovanie pri zjednodušovaní; na tieto účely vyzýva Komisiu, aby trvala na konzultáciách so zúčastnenými stranami, napríklad rozšírením iniciatív, ktoré boli ohlásené už v októbri 2005, na ďalšie odvetvia v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu a posilnením opatrení, ktoré v tejto súvislosti zamýšľa prijať vo sfére práva obchodných spoločností a autorského práva; nabáda Komisiu, aby ďalej rozvíjala odvetvovú analýzu a meranie administratívneho zaťaženia v dôsledku platných právnych predpisov Spoločenstva;

10.

zdôrazňuje zásadný význam spolupráce inštitúcií Spoločenstva ako nevyhnutnej podmienky úspechu akejkoľvek stratégie na zjednodušenie; v tejto súvislosti vyzdvihuje významný prejav dobrej vôle zo strany Európskeho parlamentu prostredníctvom zmien a doplnení jeho rokovacieho poriadku, ktoré sú jednotlivo zamerané na uľahčenie postupu prijímania kodifikácií a na zavedenie legislatívneho postupu ad hoc v prípade prepracovaní;

11.

pripomína, že tradičné legislatívne nástroje treba naďalej využívať ako všeobecné pravidlo, aby sa dosiahli ciele stanovené v zmluve; domnieva sa, že spoluregulácia a samoregulácia môžu do seba užitočným spôsobom začleňovať legislatívne opatrenia alebo ich nahrádzať, pokiaľ tieto metódy prinášajú zlepšenia v rovnakom alebo väčšom rozsahu, ako je rozsah zlepšení, ktoré je možné uskutočniť pomocou právnych predpisov; zdôrazňuje, že využívanie alternatívnych spôsobov regulácie musí prebiehať v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou o lepšom zákonodarstve; pripomína, že Komisia musí stanoviť podmienky a obmedzenia, ktoré musia pri uplatňovaní postupov koregulácie a samoregulácie dodržiavať všetky strany, a že by sa v každom prípade mali použiť len pod dohľadom Komisie a bez toho, aby bolo dotknuté právo Európskeho parlamentu namietať proti ich použitiu;

12.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby na proces zjednodušenia a vo všeobecnosti zlepšenia kvality regulácie, ktorý je propagovaný na európskej úrovni, nemali negatívny vplyv vnútroštátne predpisy alebo prekážky technickej povahy na vnútroštátnej úrovni; žiada Komisiu, aby tento proces usmerňovala a monitorovala aj na vnútroštátnej úrovni, napríklad tým, že by fungovala ako centrum získavania a šírenia informácií o osvedčených postupoch, rozvinutých v rámci EÚ a v členských štátoch, a to aj na základe upozornenia zúčastnených strán;

13.

zdôrazňuje, že pravidelné a dôkladné hodnotenia vplyvu majú zásadný význam v procese zjednodušenia a že Rada a Európsky parlament by ho mali zohľadňovať pri predkladaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k určitému návrhu v rámci legislatívneho procesu;

14.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

—

so zreteľom na Zmluvu o ES, najmä na jej články 211, 230 a 249,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre ústavné veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0259/2007),

A.

keďže pojem „soft law“ (tzv. mäkké právo), založený na obvyklej praxi, je nejasný a nenáležitý a nemal by sa používať v žiadnych dokumentoch inštitúcií Spoločenstva,

B.

keďže by sa nemal prijímať a uznávať rozdiel medzi dura lex a mollis lex, pretože je pojmovo zavádzajúci,

C.

keďže nástroje tzv. soft law, akými sú napríklad odporúčania, zelené a biele knihy alebo závery Rady, nemajú žiadnu právnu hodnotu, ani záväznosť,

D.

keďže tzv. soft law neposkytuje úplnú právnu ochranu,

E.

keďže výrazne siahať po nástrojoch tzv. soft law by znamenalo odkláňať sa od jedinečného modelu Spoločenstva k modelu tradičnej medzinárodnej organizácie,

F.

keďže v súčasnosti prebieha spor o tom, ako zefektívniť regulačnú úlohu EÚ s ohľadom na tzv. soft law aj tzv. hard law,

G.

keďže Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo veci Van Gend & Loos konštatoval, že zmluva „je viac ako dohoda, ktorá iba vytvára vzájomné záväzky medzi zmluvnými štátmi... Spoločenstvo vytvára nový právny poriadok medzinárodného práva, v prospech ktorého štáty obmedzili, hoci len v niektorých oblastiach, svoju suverenitu a ktorého subjektmi sú nielen členské štáty, ale aj ich štátni príslušníci... Právo Spoločenstva preto neukladá len povinnosti jednotlivcom, ale im tiež priznáva práva, ktoré sa stávajú súčasťou ich právneho dedičstva. Tieto práva nevznikajú len vtedy, keď sú výslovne priznané zmluvou, ale aj na základe povinností, ktoré zmluva ukladá presne určeným spôsobom tak jednotlivcom, ako aj členským štátom a inštitúciám Spoločenstva.“ (1),

H.

keďže v dôsledku toho možno právo Spoločenstva odlíšiť od medzinárodného práva verejného na základe skutočnosti, že je záväzné nielen pre štáty, ale aj pre jednotlivcov, ktorí si z neho odvodzujú vynútiteľné práva, a zahŕňa súbor inštitúcií vrátane Európskeho parlamentu, ktorý je volený priamo občanmi EÚ; keďže európsky právny poriadok je navyše založený na demokracii a zásadách právneho štátu, ako to jasne uvádza článok 6 a preambula Zmluvy o EÚ,

I.

keďže to znamená, že inštitúcie EÚ môžu konať len v súlade so zásadou zákonnosti, teda tam, kde im právny základ vymedzuje príslušnosť a v rozsahu svojich právomocí, a keďže nad týmto postupom dohliada Súdny dvor,

J.

keďže v oblastiach spadajúcich pod zákonodarnú moc Spoločenstva sa za primeraný postup považuje prijímanie právnych predpisov demokratickými inštitúciami EÚ, Európskym parlamentom a Radou, pokiaľ sa to pri primeranom zohľadnení zásad subsidiarity a proporcionality javí ako vhodné; keďže právnu istotu, zásady právneho štátu, uplatniteľnosť práva pred súdmi a vynútiteľnosť práva možno zabezpečiť iba prostredníctvom prijatia právnych predpisov inštitucionálnymi postupmi stanovenými zmluvou a keďže to zahŕňa aj dodržiavanie inštitucionálnej rovnováhy uvedenej v zmluve a umožňuje to otvorenosť pri rozhodovaní,

K.

keďže vo všeobecnosti nemožno v oblastiach, v ktorých je Spoločenstvo oprávnené prijímať právne predpisy, využívať „soft law“ alebo „pravidlá konania stanovené v nástrojoch, ktorým nebola priznaná právna záväznosť ako taká, ktoré ale predsa len môžu mať isté nepriame právne účinky, a ktoré sú zamerané na praktické účinky a tieto účinky môžu vyvolať“ (2), ktoré sa tradične používajú na prekonanie nedostatku formálnej zákonodarnej právomoci a/alebo na vynútenie dodržiavania predpisov a ako také sú typické pre medzinárodné právo verejné,

L.

keďže v prípadoch, ak zmluva výslovne stanovuje nástroje tzv. soft law, majú tieto nástroje legitímny charakter, pokiaľ sa nepoužívajú ako náhrada za právne predpisy v oblastiach spadajúcich pod zákonodarnú moc Spoločenstva a v oblastiach, v ktorých sa ako vhodná naďalej javí právna úprava na úrovni Spoločenstva primerane zohľadňujúca zásady subsidiarity a proporcionality, pretože takýto postup by taktiež znamenal porušenie zásady udelených osobitných právomocí, a keďže sa to hlavne vzťahuje na oznámenia Komisie, ktorých účelom je výklad právnych predpisov Spoločenstva; keďže prípravné nástroje, napríklad zelené a biele knihy, tiež predstavujú legitímne používanie tzv. soft law, rovnako ako aj oznámenia a usmernenia, ktoré vydáva Komisia s cieľom vysvetliť, akým spôsobom uplatňuje politiku v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci,

M.

keďže by sa s takýmito nástrojmi, ktoré sa môžu použiť ako výkladové alebo prípravné nástroje záväzných legislatívnych aktov, nemalo zaobchádzať ako s právnymi predpismi a ani by sa im nemali pripisovať žiadne normotvorné účinky,

N.

keďže takáto situácia by vniesla zmätok a neistotu do oblasti, v ktorej by v záujme členských štátov a ich občanov mala vládnuť jednoznačnosť a právna istota,

O.

keďže Európsky parlament, aj keď rešpektuje právo iniciatívy Komisie, má aj vlastné právo vyzvať Komisiu, aby predložila legislatívny návrh (článok 192 Zmluvy o ES),

P.

keďže otvorená metóda koordinácie môže pomôcť pri podpore dosahovania výsledkov na vnútornom trhu, ale je poľutovaniahodné, že zapojenie Európskeho parlamentu a Súdneho dvora v tomto smere je veľmi slabé; keďže vzhľadom na tento demokratický deficit otvorenej metódy koordinácie by sa táto metóda nemala zneužívať na nahrádzanie chýbajúcej zákonodarnej moci Spoločenstva, a teda aj na to, aby sa členským štátom de facto ukladali povinnosti, ktoré sú rovnocenné s právnymi predpismi, ale nie sú výsledkom legislatívnych postupov stanovených v zmluve,

Q.

keďže podľa článku 211 Zmluvy o ES „na zabezpečenie riadneho fungovania a rozvoja spoločného trhu Komisia ... podáva odporúčania ... v oblastiach, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak to táto zmluva výslovne stanovuje alebo ak to Komisia považuje za potrebné“, ale podľa článku 249 ods. 5 Zmluvy o ES nie sú odporúčania záväzné a podľa Súdneho dvora sú „opatreniami, ktoré dokonca, pokiaľ ide o osoby, ktorým sú určené, nie sú určené na to, aby mali záväzné účinky“ (3) a nevytvárajú práva, o ktoré sa jednotlivci môžu pred vnútroštátnymi súdmi dovolávať (4) a keďže článok 230 Zmluvy o ES vylučuje vyhlásenie odporúčaní za neplatné, keďže nie sú záväzné,

R.

keďže Súdny dvor predsa len konštatoval, že o takýchto aktoch „nemôžeme uvažovať v tej rovine, že nemajú právny účinok. Vnútroštátne súdy sú povinné vziať do úvahy odporúčania pri rozhodovaní o sporoch, ktoré im boli predložené, najmä ak objasňujú výklad vnútroštátnych opatrení, prijatých na ich vykonanie alebo sú určené na doplnenie záväzných predpisov Spoločenstva“ (5),

S.

keďže je možné, že ak sa odporúčania nepoužijú dostatočne obozretne, môžu mať za následok, že určité akty Komisie budú predstavovať prekročenie právomocí,

T.

keďže článok I-33 Zmluvy o Ústave pre Európu obsahuje podobné ustanovenie ako článok 211 Zmluvy o ES, ale dodáva, že „pri posudzovaní návrhov legislatívnych aktov sa Európsky parlament a Rada zdržia prijatia aktov, ktoré nie sú zaistené príslušným legislatívnym postupom v príslušnej oblasti“,

U.

keďže v roku 2005 Komisia prijala odporúčanie o cezhraničnej správe autorských práv na zákonné on-line hudobné služby podľa článku 211 Zmluvy o ES, označené ako „nástroj soft law... navrhnutý tak, aby umožnil trhu pohnúť sa správnym smerom“, ktorý má podľa všetkého doplniť súčasné smernice o autorských právach v informačnej spoločnosti (6), o nájomnom a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami (7), a keďže jeho hlavným cieľom je podporovať poskytovanie licencií pre viac území a odporučiť spôsob jeho regulácie, Komisia uvádza konkrétne možnosti politiky prostriedkami tzv. soft law,

V.

keďže Komisia zvažovala alebo zrejme uvažuje o tom, že bude konať na základe odporúčaní v ostatných oblastiach, v ktorých má Spoločenstvo zákonodarnú moc, vrátane regulácie poplatkov za autorské práva a obmedzenia zodpovednosti audítorov,

W.

keďže projekt európskeho zmluvného práva má navyše stále charakter tzv. soft law,

X.

keďže v oblastiach, v ktorých má Spoločenstvo zákonodarnú moc, ale zdá sa, že chýba politická vôľa zaviesť právne predpisy, používanie tzv. soft law vedie k obchádzaniu príslušných legislatívnych orgánov, k možnému porušeniu zásad demokracie a právneho štátu v zmysle článku 6 Zmluvy o ES, ako aj zásad subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o ES, a k tomu, že Komisia prekročísvoje právomoci,

Y.

keďže tzv. soft law má tiež tendenciu vytvárať vo verejnosti dojem „superbyrokracie“ bez demokratickej legitímnosti, ktorá je od občanov nielen vzdialená, ale je voči nim vlastne nepriateľská, a chce dosiahnuť kompromis s mocnými záujmovými skupinami, v rámci ktorých sú rokovania pre občanov netransparentné a nezrozumiteľné, a keďže to môže vyvolať legitímne očakávania zo strany dotknutých tretích strán (napríklad spotrebiteľov), ktorí nemajú možnosť ich pred súdom obhájiť vzhľadom na akty, ktoré na nich majú negatívne právne účinky,

Z.

keďže program lepšej tvorby práva by nemal byť porušený s cieľom umožniť výkonnej moci Spoločenstva účinne prijímať právne predpisy prostredníctvom nástrojov tzv. soft law, čo by potenciálne viedlo k narušeniu právneho poriadku Spoločenstva, obídeniu účasti demokraticky zvoleného Európskeho parlamentu a právneho preskúmania zo strany Súdneho dvora a k zbaveniu občanov ich právnych prostriedkov nápravy,

AA.

keďže pre konzultáciu s Európskym parlamentom o navrhovanom používaní nástrojov tzv. soft law, napríklad formou odporúčaní a výkladových oznámení, nie je stanovený žiadny postup,

1.

domnieva sa, že tzv. soft law príliš často predstavuje v kontexte Spoločenstva nejasný a neúčinný nástroj, ktorý má tendenciu nepriaznivo ovplyvňovať právne predpisy Spoločenstva a rovnováhu medzi inštitúciami a mal by sa používať citlivo, dokonca aj v oblastiach, ktoré uvádza zmluva;

2.

pripomína, že tzv. soft law nemôže nahrádzať právne akty ani nástroje, ktoré sú k dispozícii na zabezpečenie kontinuity legislatívneho procesu, najmä v oblasti kultúry a vzdelávania;

3.

zdôrazňuje, že každá inštitúcia EÚ vrátane Európskej rady musí v jednotlivých prípadoch pri rozhodovaní o tom, či a ako konať, zvažovať ako legislatívne, tak nelegislatívne možnosti;

4.

považuje metódu otvorenej koordinácie za problematickú z právneho hľadiska, pretože funguje bez primeranej účasti Európskeho parlamentu a súdneho preskúmania; je presvedčený, že ju preto treba použiť iba vo výnimočných prípadoch a mala by sa preskúmať možnosť účasti Európskeho parlamentu;

5.

vyjadruje nesúhlas s tým, že Komisia používa tzv. soft law v oblastiach, kde nahrádza právne predpisy EÚ, ktoré sú pri náležitom zohľadnení zásad subsidiarity a proporcionality ako také stále potrebné, alebo kde extrapoluje judikatúru Súdneho dvora na iné oblasti;

6.

naliehavo vyzýva inštitúcie, aby konali analogicky s článkom I-33 Ústavnej zmluvy a neprijímali nástroje tzv. soft law pri prerokúvaní návrhov legislatívnych aktov; domnieva sa, že aj podľa platných právnych predpisov vyplýva táto požiadavka zo zásady právneho štátu podľa článku 6 Zmluvy o ES;

7.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa osobitne snažila zaručiť transparentnosť, zviditeľnenie a verejnú zodpovednosť v procese prijímania nezáväzných aktov Spoločenstva a aby v rozhodovacom procese väčšmi využívala posudzovanie vplyvu;

8.

vyzýva Komisiu, aby osobitne zohľadnila vplyv nástrojov tzv. soft law na spotrebiteľov a ich možné prostriedky nápravy predtým, ako navrhne akékoľvek opatrenie zahŕňajúce nástroje tzv. soft law;

9.

domnieva sa, že pokiaľ ide o oznámenia Komisie, nevyplývajú zo zelených a bielych kníh žiadne priame zákonné povinnosti; je však toho názoru, že zo schválených konzultačných dokumentov a politických vyhlásení by nemala vyplývať žiadna právna povinnosť prijať príslušné právne predpisy;

10.

domnieva sa, že výkladové oznámenia Komisie sledujú legitímny cieľ zabezpečiť právnu istotu, mali by sa však obmedzovať len na tento účel; je toho názoru, že ak výkladové oznámenia ukladajú nové povinnosti, predstavujú neprípustné rozšírenie tvorby práva prostredníctvom nástrojov tzv. soft law; má za to, že keď oznámenie stanovuje podrobné opatrenia, ktoré nevyplývajú priamo zo slobôd stanovených v zmluve, odchyľuje sa od svojho účelu a je neplatné (8);

11.

domnieva sa, že oznámenia, ktoré spĺňajú vyššie uvedené kritériá, by sa preto mali prijímať iba vtedy, ak Európsky prlament a Rada, inými slovami zákonodarné orgány, vyzvali Komisiu, aby vypracovala potrebné výkladové oznámenia; domnieva sa, že prenesenie zmluvy do reality je zodpovednosťou zákonodarnému orgánu a za jej výklad je zodpovedný Súdny dvor;

12.

zastáva názor, že normalizácia a kódexy správania sú dôležitými prvkami samoregulácie; domnieva sa však, že normalizácia nesmie viesť k nadmernej regulácii a tým predstavovať dodatočné zaťaženie najmä pre malé a stredné podniky; je preto presvedčený, že by príslušný právny základ mal obsahovať ochranné prvky voči nadmernej regulácii;

13.

poukazuje na to, že keďže je Komisia oprávnená používať predlegislatívne nástroje, predlegislatívny postup by sa nemal zneužívať a príliš predlžovať; domnieva sa, že v oblastiach, ako je napríklad projekt zmluvného práva, Komisia musí rozhodnúť, či využije svoje právo iniciatívy a na akom právnom základe;

14.

zdôrazňuje, že s Európskym parlamentom ako jedinou demokraticky zvolenou inštitúciou Spoločenstva sa v súčasnosti nekonzultuje o používaní nástrojov tzv. soft law, napr. odporúčaní Komisie na základe článku 211 Zmluvy o ES a výkladových oznámení a iných dokumentov podobnej povahy;

15.

domnieva sa, že medziinštitucionálne dohody môžu mať právne účinky len na vzťahy medzi inštitúciami EÚ a že preto nepredstavujú žiaden nástroj tzv. soft law v zmysle právnych účinkov voči tretím osobám;

16.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom vyvinula pracovný postup, ktorý zaručí účasť demokraticky zvolených orgánov, a to podľa možnosti aj prostredníctvom medziinšitucionálnej dohody, a tým zabezpečí účinnejšie sledovanie potreby prijatia nástrojov tzv. soft law;

17.

vyzýva Komisiu, aby s Európskym parlamentom konzultovala možnosti konzultácie predtým, než Komisia prijme nástroje tzv. soft law, aby sa mohli navrhnuté opatrenia tzv. soft law preskúmať a aby sa zabránilo zneužitiu právomocí zo strany orgánov výkonnej moci; v súvislosti s tým navrhuje začať rozhovory o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody o tejto otázke; domnieva sa, že cieľom takejto dohody by malo byť najmä vyriešenie rozporu medzi článkami 211, 249 ods. 5 a 230 Zmluvy o ES a judikatúrou Súdneho dvora, keď Súdny dvor požaduje, aby vnútroštátne súdy v prebiehajúcich súdnych konaniach náležite zohľadnili odporúčania, ktoré ako také nie sú podľa zmluvy záväzné;

18.

znovu zdôrazňuje význam účasti Európskeho parlamentu, ako hlavného obhajcu záujmov občanov EÚ, na všetkých rozhodovacích postupoch s cieľom prispieť k zníženiu súčasnej nedôvery občanov voči európskej integrácii a európskym hodnotám;

19.

zdôrazňuje, že by sa malo vyhýbať používaniu výrazu „soft law“, ako aj odvolávaniu sa naň vždy a vo všetkých úradných dokumentoch európskych inštitúcií;

20.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov nazvané Jednotný trh pre občanov - Predbežná správa na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 (KOM(2007)0060),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade nazvané Agenda občanov - výsledky pre Európu (KOM(2006)0211),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie jarnému zasadnutiu Európskej rady nazvané Implementácia obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť - „Rok konkrétnych výsledkov“ (KOM(2006)0816),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov nazvané Politická stratégia na rok 2008 (KOM(2007)0065),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru nazvané Vnútorný trh pre tovar: základný kameň konkurencieschopnosti Európy (KOM(2007)0035),

—

so zreteľom na Zelenú knihu o revízii spotrebiteľského acquis predloženú Komisiou (KOM(2006)0744),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov nazvané Strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii (KOM(2006)0689),

—

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli, ktorá sa konala 8. a 9. marca 2007,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2007 o verejnoprospešných sociálnych službách v Európskej únii (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o vplyvoch a následkoch vylúčenia zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu (2),

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie zo 4. Európskej konferencie o remeselných a malých podnikoch, ktorá sa uskutočnila 16. a 17. apríla 2007 v Štutgarte,

—

so zreteľom na Berlínske vyhlásenie z 25. marca 2007,

—

so zreteľom na ekonomický magazín Komisie č. 271 Kroky k hlbšej hospodárskej integrácii: vnútorný trh v 21. storočí - príspevok k preskúmaniu jednotného trhu,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0295/2007),

A.

keďže jednotný trh je dôležitým úspechom na európskej úrovni, poskytuje spotrebiteľom väčšie možnosti výberu a nižšie ceny, vytvára konkurenčné a dynamické prostredie pre podniky a umožňuje výmenu nápadov a skúseností medzi európskymi kultúrami,

B.

keďže Lisabonská stratégia zdôraznila cieľ sociálnej súdržnosti a zvýšila význam sociálneho rozmeru v sektorových politikách EÚ,

C.

keďže jednotný trh a jeho štyri základné piliere, voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu, bol rozhodujúcim krokom vpred pri európskej integrácii,

D.

keďže zriadenie jednotného trhu v roku 1992 bolo založené na troch nasledujúcich zásadách:

E.

keďže Lisabonská stratégia bude viesť k štrukturálnym reformám v členských štátoch a k otvoreniu trhov, ale takisto zvýši potrebu regulácie na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže,

F.

keďže prijatie smernice 2006/123/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (3) umožnilo výrazný pokrok pri dokončovaní jednotného trhu služieb,

G.

keďže euro prinieslo transparentnosť, efektívnosť a jednoduchší prístup na jednotný trh,

H.

keďže v postupoch správnych orgánov členských štátov sa naďalej prejavuje otvorený alebo skrytý protekcionistický prístup,

I.

keďže stále existuje množstvo prekážok pri uplatňovaní štyroch základných slobôd; keďže je nevyhnutné zlepšovať fungovanie jednotného trhu a sústrediť sa na vytvorenie jednotného trhu bez prekážok,

J.

keďže je potrebné usilovať o vytvorenie dynamického, globálneho a pružného konceptu jednotného trhu, aby sa tak získala podpora našich spoluobčanov,

K.

keďže je potrebné dokončiť otváranie sieťových odvetví, ako sú doprava, telekomunikácie, poštové služby a preprava energie, ktoré sú podľa definície zamerané na vytváranie väzieb medzi podnikmi a súkromnými osobami, a keďže sú v dôsledku svojho rozvoja a otvárania najlepším prostriedkom na dosiahnutie jednotného trhu v rámci uvedomelej trhovej ekonomiky, ktorej napomáhajú efektívne regulačné mechanizmy,

L.

keďže EÚ v posledných rokoch prijala rôzne legislatívne opatrenia zamerané na zlepšenie jednotného trhu s finančnými službami, akými sú bankové služby, správa aktív, poistenie, dôchodkové fondy a účtovníctvo, ktoré prinášajú výhody podnikom aj spotrebiteľom a robia z EÚ celosvetovo vedúcu mocnosť určujúcu trendy a normy v odvetví finančných služieb,

M.

keďže napriek veľkému pokroku, ktorý sa dosiahol pri dokončovaní jednotného trhu s veľkoobchodnými finančnými službami svedčí zatiaľ veľmi málo dôkazov o významnom pokroku aj na úrovni maloobchodu, často v dôsledku kultúrnych a tradičných preferencií občanov, ale aj pre právnych a daňových prekážok,

N.

keďže Komisia má veľkú zodpovednosť za presadzovanie dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom zaručiť spravodlivé a rovné podmienky pre podniky v EÚ a možnosť plne využívať výhody jednotného trhu pre spotrebiteľov v EÚ,

O.

keďže aj keď si členské štáty naďalej udržia výhradné práva v daňových otázkach, Komisia môže stále zohrávať užitočnú úlohu v určitých aspektoch daňovej politiky, ktorá podporí vytvorenie skutočného jednotného trhu,

P.

keďže je potrebné znížiť administratívnu záťaž podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP),

Q.

keďže EÚ trpí v porovnaní s jej hlavnými konkurentmi nedostatkom inovácií,

R.

keďže jednotný trh je najefektívnejším nástrojom, pomocou ktorého je možné čeliť výzvam globalizácie vytváraním konkurenčnejšieho a dynamickejšieho európskeho hospodárstva,

S.

keďže Komisia musí pri zavádzaní svojich politík a najmä politiky vnútorného trhu brať plne do úvahy rozšírenie EÚ a dôsledky týchto politík v nových členských štátoch, ako aj vplyv nových faktorov ako spoločenské zmeny a technologický pokrok,

T.

keďže rozšírenie, ktoré obohatilo príležitosti ponúkané jednotným trhom, predstavuje zvýšením rôznorodosti medzi jeho členmi aj výzvu na jeho riadne fungovanie; keďže rôznorodosť v oblasti spoločného daňového systému predstavuje potenciálny zdroj napätia medzi členskými štátmi,

1.

víta aktívnu úlohu Komisie, perspektívny koncept jednotného trhu a jej prácu na preskúmaní jednotného trhu a zdôrazňuje dôležitosť zapojenia všetkých zúčastnených strán do tohto procesu;

2.

želá si, aby bolo preskúmanie jednotného trhu príležitosťou ukázať európskym občanom všetky výhody, ktoré môžu získať z efektívneho dokončenia jednotného trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili priepasť medzi potenciálnou a skutočnou situáciou na jednotnom trhu;

3.

zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť, aby mohli všetci občania využívať možnosti jednotného trhu; domnieva sa, že niektoré zraniteľné skupiny nemajú zabezpečený tento prístup v plnej miere, a zdôrazňuje že vo vyhlásení č. 22 pripojenom k záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy sa stanovuje, že inštitúcie Spoločenstva majú brať ohľad na potreby osôb s postihnutím pri vypracovávaní opatrení podľa článku 95 zmluvy;

4.

želá si, aby sa posilnili pracovné vzťahy s národnými parlamentmi tak, aby sa otázky a výhody jednotného trhu stali jasnejšími pre zástupcov občanov členských štátov; v tejto súvislosti poukazuje na konštruktívny dialóg medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom v rámci ročných stretnutí venovaných lisabonskej agende ako na dobrý príklad spolupráce, na ktorom možno v budúcnosti stavať;

5.

zdôrazňuje neodkladnú potrebu plniť obsah záverečného vyhlásenia zo 4. Európskej konferencie o remeselných a malých podnikoch vzhľadom na ich dôležitú úlohu pre európske hospodárstvo; žiada preto, aby boli tieto závery zohľadnené pri vypracovávaní a plnení politík Spoločenstva, najmä v súvislosti s preskúmaním jednotného trhu a prehodnocovaním politiky týkajúcej sa MSP;

6.

s poľutovaním konštatuje, že členské štáty po praktickej stránke nepociťujú dostatočné zapojenie do jednotného trhu;

7.

uznáva, že na jednotnom trhu, ktorý má zlepšiť kvalitu života, sa musí brať do úvahy tematika životného prostredia a ochrany spotrebiteľa;

8.

domnieva sa, že nové iniciatívy v oblasti politík by sa mali viac opierať o analýzu ich vplyvu na jednotlivé trhy, rôzne sektory hospodárstva, životné prostredie a v sociálnej oblasti;

9.

keďže sociálna a územná súdržnosť je jednou zo základných súčastí jednotného trhu, pripomína dôležitosť zvyšovania dôvery občanov podporovaním spoločných sociálnych a environmentálnych cieľov členských štátov, ako sú kvalitné pracovné miesta, rovnosť príležitostí, ochrana zdravia a životného prostredia rešpektujúc európsku kultúrnu rozmanitosť; žiada Komisiu, aby zabezpečila ochrannú úlohu EÚ v týchto oblastiach a aby v nich zabránila regulačnej konkurencii medzi členskými štátmi;

10.

zdôrazňuje, že sociálna súdržnosť v kombinácii s dôslednou ochranou spotrebiteľa môže viesť k lepšiemu vnímaniu výhod plynúcich z jednotného trhu zo strany verejnosti;

11.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať voľný pohyb pracovníkov v rámci jednotného trhu; poukazuje na to, že mobilita pracovníkov v rámci hraníc EÚ je hlavným pozitívnym prvkom, ktorý podporuje konkurencieschopnosť podnikov, stimuluje inovácie prostredníctvom výmeny odborných znalostí a zvýšenej hospodárskej súťaže;

12.

zdôrazňuje, že dobrá politika jednotného trhu má zásadný význam pre stimulovanie inovácií prostredníctvom zvýšenej hospodárskej súťaže a pre vytvorenie priaznivého prostredia pre podnikanie zvlášť dôležitého pre MSP; žiada najmä Komisiu a členské štáty, aby zaviedli konkrétne opatrenia na podporu inovačného potenciálu malých a remeselných podnikov, najmä nástroje na financovanie inovácií, ktoré sú prispôsobené osobitným charakteristikám týchto podnikov;

13.

naliehavo žiada Komisiu, aby prijala celkovú stratégiu týkajúcu sa práv duševného vlastníctva a posilnila ochranu týchto práv s cieľom podporiť inováciu, priemyselnú kapacitu Európy a jej rast; zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia európskeho patentu, ako aj kvalitného, nákladovo efektívneho a inováciám nakloneného súdneho systému pre európske patenty, ktorý rešpektuje kompetencie Súdneho dvora; berie na vedomie oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o zlepšení patentového systému v Európe (KOM(2007)0165);

14.

zastáva názor, že efektívna politika hospodárskej súťaže prispeje k posilneniu dôvery spotrebiteľov tým, že zaručí občanom väčšie možnosti výberu, nižšie ceny a vyššiu kvalitu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti lepšej integrácie opatrení politiky hospodárskej súťaže do širšej politiky jednotného trhu;

15.

zdôrazňuje dôležitosť boja proti podvodom a falšovaniu v rámci jednotného trhu;

16.

domnieva sa, že je mimoriadne dôležité čeliť klimatickým zmenám a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj, že tento cieľ možno dosiahnuť iba vyváženou kombináciou zdrojov energie a že politika jednotného trhu podporujúca trvalo udržateľnú a konkurencieschopnú energiu je na tieto účely životne dôležitá; víta uvedené závery predsedníctva bruselskej Európskej rady; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa dostatočne nezdôraznil potenciálny prínos jadrovej energie;

17.

v súlade s oddielom III ods. 19, bodu i) mandátu MVK 2007 (4) v súvislosti s protokolom o verejnoprospešných službách, ktorý bude prílohou zmlúv, vyzýva Komisiu, aby vyvinula iniciatívy s cieľom predísť právnej neistote týkajúcej sa štatútu verejnoprospešných služieb, predovšetkým pokiaľ ide o štátnu pomoc a pravidlá verejného obstarávania, víta iniciatívy Komisie, ktorých cieľom je objasniť nejasnosti v oblastiach zdravotníckych služieb a verejnoprospešných sociálnych služieb na jednotnom trhu; domnieva sa, že spoľahlivé a moderné služby všeobecného záujmu sú nevyhnutné na zabezpečenie cieľov verejného záujmu, ako je sociálna a územná súdržnosť, ochrana životného prostredia a kultúrna rôznorodosť;

18.

zdôrazňuje potrebu zvýšiť účinnosť spotrebiteľského práva na jednotnom trhu, víta Zelenú knihu Komisie o revízii spotrebiteľského acquis; konštatuje, že súčasné ustanovenia minimálnej harmonizácie uvedené v ôsmych smerniciach, ktorých sa revízia týka, sú pre podniky a spotrebiteľov zdrojom právnej neistoty; bez toho, že by predvídal výsledky konzultácie, zastáva názor, že pre zvýšenie dôvery spotrebiteľov sa ako najvhodnejší spôsob javí zmiešaný prístup s horizontálnym nástrojom;

19.

poukazuje na skutočnosť, že iba 6% spotrebiteľov využíva cezhraničné elektronické obchodovanie s tovarom; zdôrazňuje preto, že je dôležité zvýšiť dôveru spotrebiteľov voči cezhraničným nákupom tým, že sa odstráni trieštenie jednotného trhu v digitálnom prostredí; za týmto účelom vyzýva Komisiu, aby poskytla podporu vhodnému rámcu pre rozvoj elektronického obchodu, aby preto vytvorila priaznivejšie ekonomické prostredie, zlepšila kvalitu právnych predpisov a posilnila práva spotrebiteľov a postavenie MSP na trhu;

20.

zdôrazňuje, že ani spotrebitelia ani poskytovatelia služieb nedokážu vždy určiť, ktorý právny režim sa uplatňuje na jednotlivé aspekty ich činností; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla vysvetlenie vzájomného pôsobenia medzi nástrojmi medzinárodného práva súkromného a nástrojmi jednotného trhu, aby už neboli žiadne pochybnosti o tom, či sa uplatňujú predpisy krajiny pôvodu alebo hostiteľskej krajiny, a aby sa odstránili medzery v režime zodpovednosti, ktorý sa vzťahuje na poskytovateľov služieb;

21.

žiada, aby sa navrhnuté normy neustále vyvíjali s cieľom ďalej zlepšovať prístupnosť pre osoby s postihnutím, staršie osoby a deti; zdôrazňuje význam tohto procesu napríklad v súvislosti s mestskými autobusmi, výťahmi, elektrickými spotrebičmi a informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) tým, že umožní, aby aj zraniteľné osoby mohli využívať výhody jednotného trhu, vytvára väčšiu istotu a bráni vytváraniu prekážok pre priemysel v EÚ;

22.

zdôrazňuje, že zákazky verejného obstarávania sa majú zadávať spravodlivo a transparentne, pričom je potrebné dodržiavať pravidlá v tejto oblasti, že môžu tiež prispieť k podpore inovácie a technologického rozvoja a môžu prispieť k riešeniu problémov v oblasti životného prostredia a v sociálnej oblasti vrátane dostupnosti pre hendikepované osoby; žiada Komisiu, aby podporila členské štáty v úsilí zlepšiť dostupnosť verejných zákaziek pre MSP a zadávať zákazky pred uvedením na trh, aby sa zlepšila inovačná schopnosť jednotného trhu;

23.

domnieva sa, že voľný pohyb tovaru je pre účinnosť jednotného trhu zásadný; pripomína, že na 25 % tovaru vyrobeného v EÚ sa ešte stále nevzťahujú harmonizačné opatrenia; víta preto iniciatívu Komisie na zlepšenie fungovania jednotného trhu v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby plne využívali vzájomné uznávanie s cieľom zabezpečiť uplatňovanie tejto základnej slobody v záujme spotrebiteľov a podnikov;

24.

zdôrazňuje dôležitosť odstránenia prekážok pri budovaní jednotného platobného priestoru, ako aj ďalšej liberalizácie poštových trhov a zabezpečenia financovania efektívnej univerzálnej služby;

25.

zastáva názor, že je potrebná ďalšia finančná integrácia v EÚ na prispenie k trvalo udržateľnému rastu, najmä prostredníctvom nižších transakčných nákladov, väčšieho množstva príležitostí na spoločné znášanie rizika a efektívnejšieho rozdeľovania zdrojov;

26.

domnieva sa, že súčasné systémy DPH a spotrebnej dane sú prekážkou dokončenia jednotného trhu, najmä vo vzťahu k cezhraničnému obchodu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala daňové problémy týkajúce sa zásielkových služieb a nakupovania cez internet a aby predložila návrhy, ktoré občanom EÚ umožnia plne využívať voľný pohyb tovaru;

27.

žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť záujmom MSP v súvislosti s jednotným trhom, najmä prostredníctvom zlepšení v oblasti nákladov a rýchlosti zakladania nových podnikov, dostupnosti rizikového kapitálu, nákladov a rýchlosti platobných služieb a mobility osôb, tovaru a služieb; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa rizikový kapitál z Európskeho investičného fondu účelne dostal k MSP a inovačným podnikom;

28.

domnieva sa, že neformálne siete ako Solvit a sieť európskych spotrebiteľských centier (sieť ECC) sú dôležitým doplnkom k formálnym a právnym nástrojom, ktoré majú občania a podniky k dispozícii; víta iniciatívu zameranú na vytvorenie informačnej siete vnútorného trhu (IMI - Internal Market Information system); naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje personálne zdroje a zlepšila svoju informačnú stratégiu, aby občania a podniky o existencii týchto sietí vedeli a aby ich plne využívali;

29.

domnieva sa, že treba preskúmať možnosti lepších konzultácií a využitia vhodných mechanizmov na dosiahnutie rýchlejšieho riešenia sporov; žiada preto zavedenie účinného a rýchleho rozhodovacieho nápravného mechanizmu na úrovni EÚ na podporu rýchleho riešenia sporov týkajúcich sa pravidiel jednotného trhu;

30.

víta iniciatívy Komisie na zníženie administratívnej záťaže podnikov a naliehavo žiada, aby sa pokračovalo v takomto úsilí s cieľom zlepšiť prístup na jednotný trh bez toho, aby sa znížila potrebná ochrana občanov, spotrebiteľov a zamestnancov;

31.

zdôrazňuje, že vzájomné uznávanie predstavuje dôležitý prvok jednotného trhu, ktorý v prípade potreby nebráni aproximácii právnych predpisov;

32.

zdôrazňuje však, že jednotný trh v 21. storočí musí fungovať na základe súboru potrebných a primeraných pravidiel; zastáva názor, že v niektorých odvetviach sa môže vyžadovať väčšia harmonizácia, najmä v maloobchodných finančných službách (vrátane platobných prostriedkov) a v oblasti fungovania daňových systémov; víta Zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách na jednotnom trhu (KOM(2007)0226) a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala opatrenia, ktoré už boli prijaté alebo sa prijímajú a ktoré slúžia na vytváranie podmienok pre jednotný trh, na ktorom sa spotrebitelia a dodávatelia zúčastňujú podľa vlastného rozhodnutia, pričom vezme do úvahy miestny charakter týchto finančných služieb; zastáva názor, že na tento účel by potenciálne iniciatívy mal vyskúšať veľký počet spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby pokročila v príprave návrhov spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu obchodných spoločností;

33.

zdôrazňuje, že „lepšie“ právne predpisy neznamenajú nevyhnutne „menej“ právnych predpisov; naliehavo žiada Komisiu, aby zvážila nové iniciatívy na zlepšenie fungovania a integrácie jednotného trhu; a aby konsolidovala a zjednodušila právne predpisy;

34.

zastáva názor, že konzultačné postupy Komisie musia byť transparentnejšie a zamerané konkrétnejšie, aby sa podporila účasť všetkých zainteresovaných strán a najmä MSP;

35.

je presvedčený, že oživenie hospodárskej súťaže prostredníctvom regulačnej reformy je impulzom, ktorý Európa potrebuje na zlepšenie produktivity; znovu zdôrazňuje, že práva Európskeho parlamentu v súvislosti s regulačnou reformou by mali byť plne rešpektované;

36.

domnieva sa, že štúdie vplyvu zo strany Komisie musia byť dôslednejšie a musia zohľadňovať názory všetkých zúčastnených strán; víta preto vytvorenie výboru Komisie pre hodnotenie analýz vplyvu a vyzýva ju, aby tieto stanoviská zverejňovala; žiada, aby Európsky parlament na podporu svojich návrhov vypracúval viac analýz vplyvu;

37.

vyzýva Komisiu, aby podľa odporúčania Európskeho parlamentu zahrnula do lepšej tvorby právnych predpisov „test kompatibility s vnútorným trhom“, aby sa zaručilo, že regulačné orgány budú vždy zohľadňovať dosah svojich činností na štyri základné slobody jednotného trhu, popri ostatných aspektoch, ktoré majú brať do úvahy, najmä popri trvalej udržateľnosti a zamestnanosti;

38.

pripomína, že by sa malo vykonávať spätné hodnotenie právnych predpisov, aby sa zabezpečilo, že pravidlá fungujú v súlade so zamýšľaným cieľom, a aby sa odhalili akékoľvek nepredvídané negatívne dôsledky;

39.

súhlasí s názorom Komisie, že koregulácia a samoregulácia môžu byť nástrojmi, ktoré môžu pri rešpektovaní právomocí zákonodarcu v niektorých oblastiach doplniť legislatívne iniciatívy; zdôrazňuje tiež účinnosť užšej spolupráce v niektorých oblastiach, čo umožňuje napredovanie k harmonizácii na dobrovoľnom základe;

40.

domnieva sa, že nedostatočná transpozícia je jednou z hlavných prekážok pri dokončení jednotného trhu a že členské štáty sú zodpovedné za zlepšovanie transpozície a vykonávania právnych predpisov EÚ; víta zlepšenie transpozície do vnútroštátneho práva a cieľ stanovený hore uvedenou bruselskou Európskou radou postupne znížiť deficit transpozície na 1%; vyzýva členské štáty, aby sa vyhli hrozbe „pozlacovania“ vnútroštátnych predpisov („gold-plating“);

41.

zdôrazňuje význam posilnenia a zlepšenia administratívnej spolupráce medzi orgánmi v členských štátoch, ktoré sú zodpovedné za jednotný trh;

42.

s poľutovaním konštatuje, že niektoré členské štáty prijímajú opatrenia na ochranu svojich vnútroštátnych trhov; zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre celý jednotný trhu; zdôrazňuje, že dobre fungujúci jednotný trh je pre Európu v kontexte globalizácie konkurenčnou výhodou;

43.

vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní vnútorných politík systematicky hodnotila a zohľadňovala porovnateľné politiky hlavných partnerov EÚ ako USA, Rusko, Čína, India, Brazília, Japonsko atď., s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ a odstraňovať prekážky brzdiace svetový obchod;

44.

zdôrazňuje, že politické iniciatívy na zvýšenie konkurencieschopnosti nesmú viesť k znižovaniu európskych noriem; pripomína, že je dôležité rozvíjať konštruktívny a vyvážený regulačný dialóg s vonkajšími partnermi s cieľom ovplyvniť vypracovávanie medzinárodných noriem;

45.

berie na vedomie iniciatívu Komisie pristúpiť k dôkladnému preskúmaniu obchodných ochranných nástrojov EÚ; zdôrazňuje, že účinné obchodné ochranné nástroje sú kľúčové pre konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť v rýchlo sa meniacom svetovom hospodárstve; pripomína, že EÚ by si mala udržať vedúcu úlohu, ktorú v minulosti zohrávala pri zlepšovaní a posilňovaní disciplíny na úrovni WTO;

46.

zastáva názor, že EÚ bude môcť v rámci svetového hospodárstva prospievať iba vtedy, ak dosiahne alebo dokonca prekoná inovačné schopnosti svojich obchodných partnerov; trvá na tom, že EÚ potrebuje osobitné opatrenia na zvýšenie inovačných schopností jednotného trhu; okrem toho vyzýva inštitúcie EÚ, aby ju postavili do pozície aktéra, ktorý zohľadňuje budúce tendencie svetového hospodárstva, čo jej umožní zaručiť efektívnosť ochrany obchodu aj udržateľnú konkurencieschopnosť; domnieva sa, že transatlantický vnútorný trh by mohol byť vhodným nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov;

47.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.