8.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/44

—

určiť, že je neplatné rozhodnutie Komisie z 15. mája 2007 o Národnom alokačnom pláne emisných kvót skleníkových plynov, ktoré oznámilo Taliansko na základe normy smernice 2003/87/ES Parlamentu a Rady – z dôvodu porušenia Zmluvy ES a právnych zásad a pravidiel prijatých na jej uplatnenie – v časti, v ktorej ukladá povinnosť zmeny Národného alokačného plánu, ktoré sa týka zrušenia prijateľnosti racionalizačných opatrení, z ktorých vyplýva, že prevádzkovateľ si môže ponechať časť z pridelených kvót v prípade „uzavretia v dôsledku racionalizácie výroby“ (článok 1 bod 4 a článok 2 bod 4 Rozhodnutia),

—

zaviazať Komisiu na náhradu trov tohto konania, ktoré vznikli žalobkyni.

—

že žalovaná nesprávne vykladá pojem „úprava alokácie“ tak, že vylučuje možnosť takzvaných „úprav ex-post“. Z tohto hľadiska sa žalobkyňa domnieva, že tento druh úprav skresľuje trh a vytvára neistotu pre podniky a porušuje kritérium č. 100 Prílohy III vyššie uvedenej smernice. Podľa žalobkyne skôr ide o to vyhnúť sa zániku právneho dôvodu vlastnenia kvóty, ktorý je predmetom úpravy, a teda zániku spôsobilosti nakladať s ňou prostredníctvom prevádzkovania iného zariadenia. V podstate ide o to, aby sa vyhlo prekážke slobodnému usporiadaniu a uplatneniu subjektívneho práva podniku, ktorá je koniec-koncov v rozpore so zásadami logiky, proporcionality a ochrany prostredia a hospodárskej súťaže, tak ako ich zakotvujú články 5, 174 a 175 Zmluvy ES,

—

z napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva rozporuplnosť vzhľadom na logickú premisu, na ktorej je založené. Treba v tejto súvislosti upresniť, že v odôvodnení č. 4 napadnutého rozhodnutia Komisia pripúšťa, že smernica stanovuje pre členské štáty možnosť úpravy, za splnenia podmienky, že úprava nebude mať retroaktívne účinky a že nebude na ujmu fungovania systému Spoločenstva. V osobitnom prípade prevádzkovateľ uzavretých zariadení pokračuje v zúčastňovaní sa a v prevádzkovaní ostatných povolených zariadení. Teda v zmysle názoru Komisie je možná „úprava alokácie“,

—

žalovaná neodôvodnila logiku, ktorou postupovala, keď považovala mechanizmus „ex-post úpravy“ za nezlučiteľný,

—

porušenie zásady rovnosti zaobchádzania vzhľadom na rozhodnutie Komisie o schválení Národného alokačného plánu Spojeného kráľovstva.