—

zrušil napadnutý rozsudok,

—

vrátil vec Všeobecnému súdu.

—

Všeobecný súd neuviedol odôvodnenie svojho záveru, že v rozhodnutí Komisie C(2020) 9625 final z 22. decembra 2020 o štátnej pomoci SA.59029 (2020/N) – Taliansko – COVID-19: (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), neuviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, že požiadavka minimálnej odmeny je neoddeliteľne spojená so sporným opatrením pomoci a že táto požiadavka nie je neoddeliteľne spojená s cieľom tohto opatrenia.

—

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia rozsahu týchto dvoch pojmov, keď kritizoval údajnú protirečivosť posúdenia prvku opatrenia pomoci, ktorý je zároveň neoddeliteľne spojený s opatrením a nie je súčasťou jeho cieľa.

—

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia rozsahu povinnosti odôvodnenia, keď požadoval konkrétne odôvodnenie, prečo je určitý prvok opatrenia pomoci spojený s týmto opatrením, resp. nie je neoddeliteľnou súčasťou jeho cieľa.

—

Všeobecný súd skreslil napadnuté rozhodnutie tým, že sa nesprávne domnieval, že Komisia preskúmala zlučiteľnosť požiadavky minimálnej odmeny len z hľadiska článku 8 ods. 1 nariadenia Rím I.

—

Všeobecný súd nesprávne vyložil rozsah povinnosti odôvodnenia, keď uložil Komisii povinnosť rozhodnúť o relevantnosti článku 56 ZFEÚ na posúdenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom.

—

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie neskúmať zlučiteľnosť požiadavky minimálnej odmeny s článkom 56 ZFEÚ, keďže toto ustanovenie sa nevzťahuje na sektor leteckej dopravy.

—

Všeobecný súd skreslil napadnuté rozhodnutie a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia vzťahu medzi článkom 8 ods. 1 nariadenia Rím I a pravidlami vnútorného trhu, keď dospel k záveru, že Komisia nedostatočne odôvodnila súlad požiadavky minimálnej odmeny s pravidlami vnútorného trhu.