1.

Má sa posúdenie primeranosti, a teda výšky stornovacieho poplatku, uskutočniť podľa času ponuky organizátora, uzatvorenia zmluvy o balíku cestovných služieb, vyhlásenia cestujúceho o ukončení zmluvy, plánovaného ukončenia zájazdu, alebo iného okamihu?

2.

Má sa posúdenie primeranosti, a teda výšky stornovacieho poplatku, uskutočniť, pokiaľ ide o výšku, podľa správnej obchodnej kalkulácie, alebo podľa iných kritérií, napríklad paušálneho odhadu, ktorý sa riadi určitou percentuálnou sadzbou z ceny služieb?

3.

Má sa toto ustanovenie vykladať tak, že v prípade neprimerane vysokého stornovacieho poplatku dohodnutého v zmluve o poskytnutí balíka cestovných služieb si organizátor ponecháva svoj nárok na získanie primeraného stornovacieho poplatku (v zmysle odpovedí na prvú a druhú prejudiciálnu otázku), alebo sa tento nárok vypočíta konkrétne podľa skutočnej ujmy pre organizátora, alebo tento nárok stráca v plnom rozsahu?

4.

Možno pri posúdení primeranosti stornovacieho poplatku, predovšetkým, keď bol dohodnutý ako paušálna suma, použiť vnútroštátne právo, keď toto právo umožňuje určiť sumu podľa vlastného uváženia sudcu, ak sa očakáva, že procesné úsilie bude neprimerané?