1

Svojou žalobou Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Maďarsko si tým, že:

2

Článok 3 ods. 1 smernice 91/271 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, že všetky aglomerácie sú vybavené zbernými systémami pre komunálnu odpadovú vodu:

Pre vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do zberných vôd, ktoré sa považujú za ‚citlivé oblasti‘, ako sú definované podľa článku 5, členské štáty zabezpečia, že zberné systémy sa zabezpečia pre aglomerácie s viac ako 10000 p. k. najneskôr do 31. decembra 1998.

Tam, kde nie je vytvorenie zberného systému opodstatnené buď kvôli tomu, že by nepredstavoval prínos pre životné prostredie, alebo by vyžadoval rozsiahle náklady, použijú sa individuálne systémy alebo iné primerané systémy dosahujúce rovnakú úroveň ochrany životného prostredia.“

3

Články 4 až 7 smernice 91/271 stanovujú súbor požiadaviek týkajúcich sa čistenia komunálnych odpadových vôd.

4

Článok 4 ods. 1 tejto smernice uvádza:

„Členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením takto:

5

Podľa článku 5 uvedenej smernice:

„1.   Na účely odseku 2 členské štáty identifikujú do 31. decembra 1993 citlivé oblasti podľa kritérií stanovených v prílohe II.

2.   Členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením v citlivých oblastiach náročnejším čistením ako tým, ktoré je uvedené v článku 4, najneskôr do 31. decembra 1998 pre všetky vypúšťania z aglomerácií s viac ako 10000 p. k.

…

4.   Alternatívne sa požiadavky pre jednotlivé zariadenia stanovené v odsekoch 2 a 3 nemusia použiť v citlivých oblastiach, kde sa dá preukázať, že minimálne percento zníženia celkovej záťaže vstupujúcej do všetkých čističiek komunálnych odpadových vôd v tejto oblasti je aspoň 75 % pre celkový obsah fosforu a aspoň 75 % pre celkový obsah dusíka.

…“

6

Článok 10 tej istej smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, že čističky komunálnych odpadových vôd postavené kvôli splneniu požiadaviek článkov 4, 5, 6 a 7 sú navrhnuté, skonštruované, prevádzkované a udržiavané tak, aby zabezpečili dostatočnú výkonnosť pri všetkých normálnych miestnych klimatických podmienkach. …“

7

Článok 15 smernice 91/271 uvádza:

„1.   Príslušné orgány alebo subjekty monitorujú:

2.   Príslušné orgány alebo subjekty monitorujú vody podliehajúce vypúšťaniu z čističiek komunálnych odpadových vôd a priamym vypúšťaniam, ako sú uvedené v článku 13, v prípadoch, kde sa môže očakávať, že zberné prostredie bude výrazne ovplyvnené.

…“

8

Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33; ďalej len „akt o pristúpení z roku 2003“), v bode 8 B. ods. 1 písm. a) prílohy X uvádza:

„Bez ohľadu na ustanovenia článkov 3 a 4 a článku 5 ods. 2 smernice 91/271/EHS sa do 31. decembra 2015 nebudú v Maďarsku uplatňovať požiadavky na verejné kanalizácie a čistenie komunálnych odpadových vôd, pričom sa však dodržia tieto čiastkové ciele:

9

Dňa 16. februára 2017 Komisia zaslala Maďarsku výzvu, v ktorej v podstate uviedla, že z informácií, ktorými disponuje, vyplýva, že v dátumoch stanovených aktom o pristúpení z roku 2003 tento členský štát nesplnil určité požiadavky stanovené smernicou 91/271 pre niektoré maďarské aglomerácie.

10

Maďarsko odpovedalo na túto výzvu listom z 21. apríla 2017.

11

Keďže Komisia nebola spokojná s touto odpoveďou, zaslala 8. decembra 2017 Maďarsku odôvodnené stanovisko na základe článku 258 ZFEÚ, v ktorom vytýkala tomuto členskému štátu, že si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice 91/271.

12

Maďarsko na odôvodnené stanovisko odpovedalo 13. februára 2018.

13

Keďže Komisia nepovažovala túto odpoveď za presvedčivú, podala túto žalobu o nesplnenie povinnosti.

14

Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza štyri výhrady založené po prvé na porušení článkov 3 a 10 smernice 91/271, po druhé na porušení článkov 4 a 10 tejto smernice, po tretie na porušení článkov 5 a 10 uvedenej smernice a po štvrté na porušení článku 15 tej istej smernice.

15

Komisia v prvom rade uvádza, že Maďarsko neprijalo opatrenia v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 3 ods. 1 smernice 91/271, pokiaľ ide o aglomerácie Békés, Dabas, Dunavarsány, Hódmezővásárhely, Keszthely, Kéthely, Kiskunhalas, Köröm, Marcali, Mezőtúr, Nagykőrös, Pilisvörösvár, Soltvadkert, Szécsény, Szentendre, Szentes, Szigetszentmiklós, Tököl, Tolna, Veresegyház, Zalaegerszeg a Zalakaros.

16

Po prvé informácie, ktorými disponuje, totiž preukazujú, že k dátumom stanoveným v bode 8 B. ods. 1 písm. a) prílohy X k aktu o pristúpení z roku 2003 všetky tieto aglomerácie opakovane vo veľkej miere požívali individuálne zberné systémy komunálnych odpadových vôd. Okrem toho rozsah pripojenia k zberným systémom týchto vôd, ak takéto systémy existujú, je nízky vo všetkých uvedených aglomeráciách.

17

Po druhé opakované a vo veľkej miere používanie individuálnych zberných systémov komunálnych odpadových vôd v dotknutých aglomeráciách nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 3 ods. 1 smernice 91/271. Toto ustanovenie totiž v prvom a druhom pododseku uvádza, že vybavenie uvedených aglomerácií zbernými systémami pre komunálne odpadové vody je pravidlom, a v treťom pododseku, že jedine v prípade, ak vytvorenie takýchto zberných systémov nie je odôvodnené environmentálnymi alebo finančnými dôvodmi, môžu byť výnimočne za určitých podmienok použité individuálne zberné systémy týchto vôd. V prejednávanej veci však Maďarsko nikdy nepreukázalo, že vytvorenie zberných systémov nie je v predmetných aglomeráciách odôvodnené. Okrem toho tento členský štát nepreukázal ani to, že maďarská právna úprava týkajúca sa používania individuálnych zberných systémov komunálnych odpadových vôd umožňuje zaručiť, že tieto systémy zabezpečujú rovnakú úroveň ochrany životného prostredia, ako je úroveň, ktorá by bola zabezpečená zbernými systémami.

18

Komisia v druhom rade v podstate tvrdí, že vzhľadom na to, že dotknuté aglomerácie nie sú vybavené zbernými systémami spĺňajúcimi požiadavky stanovené v článku 3 ods. 1 smernice 91/271, je preto nutné konštatovať, že Maďarsko nesplnilo ani požiadavky, ktoré sa uplatňujú na čističky podľa článku 10 tejto smernice.

19

Po prvé Maďarsko v podstate odpovedá, že otázka, či sú splnené požiadavky stanovené v článku 3 ods. 1 smernice 91/271, sa musí posúdiť na úrovni aglomerácií, ako sú definované v tejto smernici.

20

Po druhé tento žalobný dôvod spočíva v nesprávnom výklade článku 3 ods. 1 smernice 91/271. Z tohto ustanovenia totiž vyplýva, že zber komunálnych odpadových vôd môže byť zabezpečený nielen zbernými systémami, ale aj individuálnymi systémami. V dôsledku toho, hoci zber týchto vôd predstavuje podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora povinnosť dosiahnuť jasný a jednoznačný výsledok, túto povinnosť možno splniť využitím všetkých týchto systémov, pokiaľ na jednej strane je používanie individuálnych systémov odôvodnené a na druhej strane tieto systémy zabezpečujú rovnakú úroveň ochrany životného prostredia, ako je úroveň, ktorú by zabezpečili zberné systémy.

21

Po tretie tieto jednotlivé požiadavky boli v prejednávanej veci splnené.

22

Prvá výhrada má dve časti.

23

Pokiaľ ide o prvú časť tohto žalobného dôvodu založenú na porušení článku 3 ods. 1 smernice 91/271, treba pripomenúť, že prvé dva pododseky tohto odseku ukladajú členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby všetky aglomerácie boli vybavené zbernými systémami pre komunálnu odpadovú vodu najneskôr k určitým dátumom stanoveným v týchto pododsekoch. Tretí pododsek uvedeného odseku uvádza, že ak nie je vytvorenie zberného systému opodstatnené buď kvôli tomu, že by nepredstavoval prínos pre životné prostredie, alebo by vyžadoval rozsiahle náklady, použijú sa individuálne systémy alebo iné primerané systémy dosahujúce rovnakú úroveň ochrany životného prostredia.

24

V prvom rade zo znenia a štruktúry článku 3 ods. 1 tejto smernice vyplýva, že toto ustanovenie ukladá členským štátom povinnosť dosiahnuť presný, jasný a jednoznačný výsledok spočívajúci v zabezpečení toho, aby každá aglomerácia, na ktorú sa táto smernica vzťahuje, bola vybavená zberným systémom umožňujúcim zber všetkých komunálnych odpadových vôd, ktoré vypúšťa [pozri najmä rozsudky zo 6. novembra 2014, Komisia/Belgicko,C‑395/13, EU:C:2014:2347, bod 31, ako aj z 5. marca 2020, Komisia/Cyprus (Zber a čistenie komunálnych odpadových vôd), C‑248/19, EU:C:2020:171, bod 27].

25

Okrem toho možno využiť individuálne systémy zberu komunálnych odpadových vôd len ako výnimku z tejto povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2014, Komisia/Belgicko,C‑395/13, EU:C:2014:2347, bod 36).

26

Napokon z článku 3 ods. 1 tretieho pododseku smernice 91/271 vyplýva, že použitie takýchto individuálnych systémov v danej aglomerácii je možné len vtedy, ak sú splnené dve kumulatívne požiadavky. Na jednej strane musí dotknutý členský štát preukázať, že vytvorenie zberného systému v tejto aglomerácii nie je odôvodnené z environmentálnych alebo finančných dôvodov. Na druhej strane v prípade, že táto predbežná požiadavka je splnená, prináleží mu ešte preukázať, že individuálne zberné systémy komunálnych odpadových vôd alebo iné vhodné systémy, ktoré sa využívajú namiesto takéhoto zberného systému, zabezpečujú ochranu životného prostredia rovnocennú ochrane, ktorú by zabezpečoval tento zberný systém (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. mája 2018, Komisia/Taliansko,C‑251/17, EU:C:2018:358, bod 37).

27

V prejednávanej veci treba po prvé konštatovať, že Maďarsko nespochybňuje, že individuálne zberné systémy komunálnych odpadových vôd sa používajú opakovane a v značnej miere v aglomeráciách, ktorých sa týka prvý žalobný dôvod. Túto situáciu preto treba považovať za preukázanú.

28

Po druhé tento členský štát netvrdí ani nepreukazuje, že uvedená situácia sa pri každej z dotknutých aglomerácií vysvetľuje neodôvodnenosťou používania zberných systémov pre komunálne odpadové vody z environmentálnych alebo finančných dôvodov. Obmedzuje sa totiž v podstate len na tvrdenie, že individuálne zberné systémy týchto vôd, ktoré využívajú namiesto uvedených zberných systémov, podliehajú právnym a technickým podmienkam vybavenia a prevádzky, na základe ktorých možno konštatovať, že ich používanie je odôvodnené. Týmto tvrdením však Maďarsko neuvádza nijaký environmentálny alebo finančný dôvod, ktorý by preukazoval, že používanie zberných systémov nie je odôvodnené.

29

Z toho vyplýva, že prvej časti prvej výhrady treba vyhovieť.

30

Pokiaľ ide o druhú časť prvej výhrady založenú na porušení článku 10 smernice 91/271, treba uviesť, že tento článok ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby čističky komunálnych odpadových vôd postavené na účely splnenia požiadaviek článkov 4 až 7 tejto smernice boli navrhnuté, skonštruované, prevádzkované a udržiavané tak, aby zabezpečili dostatočnú výkonnosť pri všetkých normálnych miestnych klimatických podmienkach.

31

Ako vyplýva zo znenia uvedeného článku 10, povinnosť, ktorú tento článok ukladá členským štátom, pokiaľ ide o čističky, dopĺňa povinnosti, ktoré im vyplývajú z článkov 4 až 7 smernice 91/271 v oblasti čistenia komunálnych odpadových vôd. Čističky, ktorými majú byť členské štáty vybavené na základe povinnosti uvedenej v článku 10 tejto smernice, musia byť navrhnuté, skonštruované, prevádzkované a udržiavané tak, aby spĺňali požiadavky čistenia týchto vôd podľa článkov 4 až 7 uvedenej smernice od okamihu, keď tieto vody vstúpia do zberných systémov, ktoré sa musia vytvoriť podľa článku 3 tej istej smernice.

32

V tejto súvislosti Súdny dvor už viackrát rozhodol, že povinnosť, ktorú článok 10 smernice 91/271 ukladá členským štátom, pokiaľ ide o čističky komunálnych odpadových vôd, predpokladá, že požiadavky stanovené v článkoch 4 až 7 tejto smernice v oblasti čistenia týchto vôd sú splnené, takže túto povinnosť nemožno považovať za splnenú, pokiaľ tieto predchádzajúce požiadavky nie sú splnené [pozri najmä rozsudky z 19. júla 2012, Komisia/Taliansko,C‑565/10, EU:C:2012:476, body 41 až 44, ako aj zo 6. októbra 2021, Komisia/Taliansko (Zber a čistenie komunálnych odpadových vôd), C‑668/19, EU:C:2021:815, bod 94].

33

Rovnako vzhľadom na súvislosť medzi ustanoveniami článkov 4 až 7 smernice 91/271 a článkom 3 tejto smernice Súdny dvor rozhodol, že tieto ustanovenia treba považovať za porušené, ak nie je splnená povinnosť spočívajúca v predchádzajúcom overení, že každá aglomerácia, na ktorú sa vzťahuje tento článok 3, je vybavená zberným systémom umožňujúcim zber všetkých komunálnych odpadových vôd, ktoré táto aglomerácia vypúšťa [pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o článok 4 uvedenej smernice, rozsudky z 25. októbra 2007, Komisia/Grécko,C‑440/06, EU:C:2007:642, bod 25, ako aj zo 4. mája 2017, Komisia/Spojené kráľovstvo,C‑502/15, EU:C:2017:334, bod 46, a pokiaľ ide o článok 5 tej istej smernice, rozsudok z 28. marca 2019, Komisia/Írsko (Systém zberu a čistenia odpadových vôd), C‑427/17, EU:C:2019:269, body 166 a 184].

34

V tejto súvislosti treba uviesť, že v prípade neexistencie zberných systémov pre komunálne odpadové vody, ako sú upravené v článku 3 smernice 91/271, čističky komunálnych odpadových vôd nemožno na rozdiel od toho, čo stanovuje článok 10 tejto smernice, považovať za navrhované, skonštruované, prevádzkované a udržiavané tak, aby spĺňali požiadavky uvedené v článkoch 4 až 7 uvedenej smernice.

35

Vzhľadom na súvislosť, ktorá spája všetky tieto články, porušenie článku 3 ods. 1 smernice 91/271 spôsobuje porušenie článku 10 tejto smernice.

36

V prejednávanej veci, keďže, ako vyplýva z bodov 23 až 29 tohto rozsudku, si Maďarsko nesplnilo povinnosť stanovenú v článku 3 ods. 1 smernice 91/271, je nutné dospieť k záveru, že tento členský štát si tiež nesplnil povinnosť stanovenú v článku 10 tejto smernice.

37

Z toho vyplýva, že aj druhá časť prvej výhrady je dôvodná, a preto treba prvej výhrade vyhovieť v celom rozsahu.

38

Na rozdiel od prvého žalobného dôvodu, ktorý sa týka zberu komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách, ktorých sa týka táto žaloba, sa druhá a tretia výhrada týkajú otázky čistenia týchto vôd v tých istých aglomeráciách, a preto musia byť preskúmané spoločne.

39

Komisia v rámci druhej výhrady uvádza, že Maďarsko neprijalo opatrenia v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 4 ods. 1 smernice 91/271, pokiaľ ide o aglomerácie Békés, Dabas, Dunavarsány, Hódmezővásárhely, Keszthely, Kéthely, Kiskunhalas, Köröm, Marcali, Mezőtúr, Nagykőrös, Pilisvörösvár, Soltvadkert, Szécsény, Szentendre, Szentes, Szigetszentmiklós, Tököl, Tolna, Veresegyház, Zalaegerszeg a Zalakaros.

40

V tejto súvislosti najprv uvádza, že toto ustanovenie ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli pred vypustením sekundárnym alebo ekvivalentným čistením.

41

Domnieva sa ďalej, že splnenie tejto povinnosti znamená, že zberné systémy, ktorými musia byť vybavené všetky aglomerácie, úplne a účinne zaručujú, že komunálne odpadové vody prejdú sekundárnym alebo ekvivalentným čistením.

42

Napokon v podstate uvádza, že v prejednávanej veci vzhľadom na to, že dotknuté aglomerácie nie sú vybavené zbernými systémami spĺňajúcimi požiadavky stanovené v článku 3 ods. 1 smernice 91/271, tieto systémy treba v dôsledku toho považovať za nespĺňajúce ani požiadavky stanovené v článku 4 ods. 1 a článku 10 tejto smernice.

43

V rámci tretej výhrady Komisia tvrdí, že Maďarsko nesplnilo prísnejšie požiadavky uplatniteľné na aglomerácie nachádzajúce sa v citlivej zóne podľa článku 5 ods. 2 smernice 91/271, pokiaľ ide o aglomerácie Keszthely, Kéthely, Marcali, Zalaegerszeg a Zalakaros. Argumentácia, ktorú rozvíja na podporu tohto stanoviska, je v podstate podobná argumentácii, na ktorej je založená druhá výhrada. Komisia však navyše tvrdí, že ustanovenie, ktorého porušenie uvádza, je uplatniteľné na predmetné aglomerácie. Maďarsko sa totiž nemôže odvolávať na výnimku stanovenú v článku 5 ods. 4 smernice 91/271, keďže nepreukázalo, že splnilo požiadavky vyžadované na tento účel. Okrem toho sa na túto výnimku možno odvolávať len vtedy, ak bol vopred splnený článok 3 tejto smernice.

44

Maďarsko sa v prvom rade domnieva, že vzhľadom na to, že prvá výhrada uvedená Komisiou nie je dôvodná, nemôže to byť inak ani v prípade druhej výhrady.

45

Okrem toho a v každom prípade, aj keby sa pripustilo, že časť komunálnych odpadových vôd vypustených dotknutými aglomeráciami nie je zozbieraná zberným systémom, táto časť by sa aj tak prepravila z individuálnych systémov, ktoré ju zbierajú, do čističiek, kde by bola predmetom čistenia v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 4 ods. 1 smernice 91/271.

46

Napokon tretia výhrada musí byť zamietnutá z dôvodu, že Maďarsko sa rozhodlo využiť výnimku stanovenú v článku 5 ods. 4 smernice 91/271, že toto rozhodnutie nebolo Komisiou spochybnené a že všetky požiadavky vyžadované na to, aby sa mohlo odvolávať na túto výnimku, sú splnené.

47

V prvom rade treba uviesť, že článok 4 ods. 1 smernice 91/271 stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli pred vypustením sekundárnym alebo ekvivalentným čistením.

48

Pokiaľ ide o článok 5 ods. 2 tejto smernice, ten uvádza, že členské štáty musia zabezpečiť, aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli v citlivých oblastiach náročnejším čistením, než je čistenie stanovené v článku 4 ods. 1 uvedenej smernice.

49

Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, tieto ustanovenia ukladajú členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby všetky komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli sekundárnym alebo ekvivalentným čistením (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 2009, Komisia/Portugalsko,C‑530/07, EU:C:2009:292, body 53 a 56), a v citlivých oblastiach náročnejším čistením, ako je toto sekundárne alebo ekvivalentné čistenie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Komisia/Taliansko (Systém zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd), C‑668/19, EU:C:2021:815, bod 63].

50

Okrem toho vzhľadom na súvislosť, ktorá, ako je uvedené v bode 33 tohto rozsudku, spája uvedené ustanovenia s článkom 3 smernice 91/271, treba tieto ustanovenia považovať za porušené, ak nie je splnená povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorú tento článok vopred ukladá členským štátom, pokiaľ ide o vytvorenie zberných systémov pre komunálnu odpadovú vodu.

51

Z toho vyplýva, že na Maďarsko, ktoré si v prejednávanej veci nesplnilo povinnosť stanovenú v článku 3 ods. 1 smernice 91/271, pokiaľ ide o aglomerácie uvedené v tejto žalobe, sa musí a fortiori hľadieť tak, že si neplnilo povinnosti stanovené jednak v článku 4 ods. 1 a jednak v článku 5 ods. 2 tejto smernice.

52

V druhom rade, hoci je pravda, že článok 5 ods. 4 smernice 91/271 stanovuje, že podmienky vyžadované v súvislosti s čističkou najmä podľa odseku 2 tohto článku sa nevyhnutne neuplatňujú na citlivé oblasti, ak možno preukázať, že určité podmienky stanovené v tomto odseku 4 sú splnené, v prejednávanej veci treba konštatovať, že Maďarsko len tvrdí, že tieto podmienky sú splnené, a nepreukázalo na základe konkrétnych, presných a úplných dôkazov, v akom rozsahu boli uvedené podmienky splnené v primeranom čase pre každú z citlivých oblastí, ktorých sa týka táto žaloba.

53

Pokiaľ ide v treťom a poslednom rade o článok 10 smernice 91/271, treba pripomenúť, že vzhľadom na súvislosť, ktorá, ako je uvedené v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, spája tento článok 10 s článkami 4 až 7 tejto smernice, povinnosť, ktorú tento článok ukladá členským štátom, pokiaľ ide o čističky komunálnych odpadových vôd, sa musí považovať za nesplnenú, ak nie sú splnené požiadavky, ktoré tieto články 4 až 7 vopred ukladajú členským štátom v oblasti čistenia týchto vôd.

54

Vzhľadom na konštatovania uvedené v bodoch 36 a 51 tohto rozsudku z toho v prejednávanej veci vyplýva, že na Maďarsko treba hľadieť tak, že si nesplnilo uvedenú povinnosť.

55

Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhej a tretej výhrade treba vyhovieť.

56

Komisia uvádza, že vo svojom odôvodnenom stanovisku dospela k záveru, že Maďarsko si tým, že prostredníctvom aktualizovaných údajov v súlade s požiadavkami, na ktoré odkazuje tento článok, nepreukázalo, že si splnilo svoju povinnosť monitorovať vypúšťanie z čističiek, ktorými sú vybavené aglomerácie uvedené v tejto žalobe, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 15 smernice 91/271.

57

Maďarsko tvrdí, že si splnilo uvedené povinnosti.

58

V súlade s článkom 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článkom 120 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora musí každá žaloba okrem iného obsahovať zhrnutie uvádzaných dôvodov. Z toho vyplýva, že každá žaloba podaná Komisiou na základe článku 258 ZFEÚ musí nielen uvádzať presné výhrady, ku ktorým sa má Súdny dvor vyjadriť, ale tiež obsahovať dostatočne jasne a presne podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založená každá z týchto výhrad, pričom nesplnenie týchto požiadaviek má podľa okolností za následok neprípustnosť tejto žaloby alebo dotknutej výhrady (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2009, Komisia/Spojené kráľovstvo,C‑390/07, EU:C:2009:765, bod 339 a citovanú judikatúru).

59

V prejednávanej veci pritom treba konštatovať, že pokiaľ ide o túto výhradu, Komisia neuvádza právnu a skutkovú argumentáciu, ktorá by mohla spĺňať tieto požiadavky, ale v podstate len odkazuje na konštatovania a úvahy, ktoré sú uvedené v odôvodnenom stanovisku.

60

Štvrtá výhrada sa preto musí zamietnuť ako neprípustná.

61

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že:

62

Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

63

Keďže v prejednávanej veci Maďarsko nemalo úspech v podstatnej časti svojich návrhov, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť tri štvrtiny trov konania Komisie. Komisia znáša štvrtinu svojich vlastných trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto: