1.

Majú sa ustanovenia článku 19 ods. 1 druhej vety ZEÚ v spojení s ustanoveniami článku 4 ods. 3 tretej vety ZEÚ, ako aj článku 2 ZEÚ, článku 267 tretieho odseku ZFEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že zásada neodvolateľnosti sudcov, ktorá je prvkom zásad účinnej súdnej ochrany a právneho štátu, je porušená vtedy, keď vnútroštátny zákonodarca zníži vek odchodu do dôchodku (dôchodkový vek) sudcov súdu poslednej inštancie členského štátu (napríklad zo 70 na 65 rokov) a keď sa nový nižší dôchodkový vek uplatňuje na sudcov vo výkone funkcie bez toho, aby sa rozhodnutie, či využije nižší dôchodkový vek, ponechalo výlučne na posúdenie dotknutého sudcu?

2.

Majú sa ustanovenia článku 19 ods. 1 druhej vety ZEÚ v spojení s ustanoveniami článku 4 ods. 3 tretej vety ZEÚ a článku 2 ZEÚ, článku 267 tretieho odseku ZFEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že zásada právneho štátu a stupeň nezávislosti nevyhnutný na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany vo veciach, ktoré sa týkajú práva Únie, sú porušené vtedy, keď v rozpore so zásadou neodvolateľnosti sudcov vnútroštátny zákonodarca zníži zo 70 na 65 rokov obvyklý vek, do ktorého môže sudca súdu poslednej inštancie členského štátu zastávať funkciu sudcu a keď možnosť zotrvania v takej funkcii podmieni diskrečným súhlasom orgánu výkonnej moci?

3.

Majú sa ustanovenia článku 2 v spojení s ustanoveniami článku 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (1) vykladať v tom zmysle, že zníženie veku odchodu do dôchodku (dôchodkového veku) sudcov súdu poslednej inštancie členského štátu a podmienenie možnosti zotrvania sudcu, ktorý pôsobí na tomto súde vo svojej funkcii a ktorý dosiahol nový nižší vek odchodu do dôchodku, súhlasom orgánu výkonnej moci, je diskrimináciou z dôvodu veku?

4.

Majú sa ustanovenia článku 2, článku 9, ako aj článku 11 smernice 2000/78 v spojení s ustanoveniami článku 21 a článku 47 Charty vykladať v tom zmysle, že ak dôjde k diskriminácii založenej na veku uplatňovanej voči sudcom súdu poslednej inštancie členského štátu z dôvodu zníženia veku ich odchodu do dôchodku (dôchodkového veku) z predchádzajúcich 70 rokov na 65 rokov, tento súd, pokiaľ rozhoduje o akejkoľvek veci v senáte, ktorého členom je sudca dotknutý dôsledkami týchto vnútroštátnych diskriminačných noriem a ktorý nevyjadril želanie využiť nový vek odchodu do dôchodku, je povinný, na účely rozhodnutia o predbežnej otázke týkajúcej sa zloženia súdu, odmietnuť uplatnenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú v rozpore so smernicou 2000/78 a článkom 21 Charty a je povinný naďalej rozhodovať s účasťou tohto sudcu, pokiaľ je tento krok jediným efektívnym spôsobom zaistenia účinnej súdnej ochrany práv, ktoré sudca vyvodzuje z právneho poriadku Únie?