Tämä asiakirja on ote EUR-Lex-verkkosivustolta
Asiakirja 62018CN0117
Case C-117/18 P: Appeal brought on 14 February 2018 by PGNiG Supply & Trading GmbH against the order of the General Court (First Chamber) made on 14 December 2017 in Case T-849/16, PGNiG Supply & Trading GmbH v European Commission
Vec C-117/18 P: Odvolanie podané 14. februára 2018: PGNiG Supply & Trading GmbH proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) zo 14. decembra 2017 vo veci T-849/16, PGNiG Supply & Trading GmbH/Európska komisia
Vec C-117/18 P: Odvolanie podané 14. februára 2018: PGNiG Supply & Trading GmbH proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) zo 14. decembra 2017 vo veci T-849/16, PGNiG Supply & Trading GmbH/Európska komisia
Ú. v. EÚ C 161, 7.5.2018, s. 33—34
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
7.5.2018 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 161/33 |
Odvolanie podané 14. februára 2018: PGNiG Supply & Trading GmbH proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) zo 14. decembra 2017 vo veci T-849/16, PGNiG Supply & Trading GmbH/Európska komisia
(Vec C-117/18 P)
(2018/C 161/37)
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Odvolateľka: PGNiG Supply & Trading GmbH (v zastúpení: J. Jeżewski, Rechtsanwalt)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
|
— |
zrušiť napadnuté uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. decembra 2017, ktorým bol zamietnutý ako neprípustný návrh spoločnosti PGNiG Supply & Trading vo veci T-849/16, |
|
— |
rozhodnúť o prípustnosti a určiť, že tento návrh spoločnosti PGNiG Supply & Trading vo veci T-849/16, ktorého predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ na neplatnosť rozhodnutia Komisie C(2016) 6950 final z 28. októbra 2016 o preskúmaní výnimky z požiadaviek na prístup tretích osôb a tarifné pravidlá udelenej pre plynovod Opal na základe smernice 2003/55/ES, je prípustný. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Všeobecný súd porušil článok 263 ods. 4 ZFEÚ, keď nesprávne usúdil, že rozhodnutie Európskej komisie z roku 2016 sa odvolateľky nedotýka priamo ani osobne a nie je regulačným aktom, čo vyplynulo z chybného výkladu povahy a účinkov novej regulačnej výnimky z roku 2016, pričom bol zároveň porušený aj článok 36 ods. 1 písm. a) až e) smernice o plyne tým, že neboli uplatnené predpoklady výnimky pre „nové infraštruktúry zemného plynu“ a ich splnenie nebolo skúmané spôsobom, ktorý by dostatočne umožňoval posúdiť povahu a status výnimky zavedenej na základe rozhodnutia Európskej komisie z roku 2016 a novej regulačnej výnimky z roku 2016, keďže odsek 1 nebol uplatnený na rozhodnutie Európskej komisie z roku 2016, ktoré zmenilo rozsah regulačnej výnimky z roku 2009. Všeobecný súd sa nezaoberal povahou novej regulačnej výnimky, čo ho viedlo k tomu, že nesprávne posúdil dopady rozhodnutia Komisie na odvolateľku.
Článok 263 Zmluvy bol vyložený nesprávne, keď bolo konštatované, že odvolateľka nebola priamo dotknutá rozhodnutím Európskej komisie. Záver Všeobecného súdu, že odvolateľka nebola priamo dotknutá rozhodnutím Európskej komisie, je chybný. Názor zastávaný Všeobecným súdom nie je v súlade s doterajšou judikatúrou, v ktorej sa odkazuje na bezprostredné účinky rozhodnutia Komisie na osoby, ktoré nie sú národnými regulačnými orgánmi – adresátov rozhodnutia.
Článok 263 Zmluvy bol vyložený nesprávne, keď bolo konštatované, že odvolateľka nebola osobne dotknutá rozhodnutím Európskej komisie. Trhové postavenie odvolateľky umožňuje v predmetnej veci individualizáciu v zmysle judikatúry týkajúcej sa prípustnosti žalôb.
Článok 263 koniec štvrtého odseku Zmluvy bol vyložený nesprávne, keď bolo konštatované, že sporné rozhodnutie Komisie nie je regulačným aktom. Podľa názoru odvolateľky uvedené rozhodnutie je regulačným aktom.