—

zrušil napadnutý rozsudok vydaný Súdom pre verejnú službu z 18. mája 2015 vo veci F-79/13, Gyarmathy/EMCDDA,

—

zrušil rozhodnutie (bývalého) riaditeľa EMCDDA z 11. septembra 2012, ktorým sa zamietla žiadosť odvolateľky o pomoc,

—

zrušil rozhodnutie (bývalého) riaditeľa EMCDDA zo 14. septembra 2012 neobnoviť pracovnú zmluvu odvolateľky,

—

zrušil rozhodnutie (bývalého) predsedu správnej rady EMCDDA z 13. mája 2013 a rozhodnutie (bývalého) riaditeľa EMCDDA z 25. júna 2013,

1.

Prvý odvolací dôvod: návrh na zrušenie rozhodnutia riaditeľa EMCDDA z 11. septembra 2012, ktorým sa zamietla žiadosť odvolateľky o pomoc

Odvolateľka tvrdí, že Súd pre verejnú službu tým, že vo svojom prvostupňovom rozsudku vo veci F-79/13 z 18. mája 2015 konštatoval, že sťažnosti odvolateľky agentúra riadne vybavila, skreslil skutkový stav a je v rozpore s množstvom dôkazov dostupných v spise. (Bývalý) riaditeľ EMCDDA zamietol žiadosť odvolateľky o pomoc, predovšetkým jej žiadosť o preloženie, aby sa zbavila dlhodobého a rozsiahleho šikanovania a obťažovania zo strany svojho priameho nadriadeného. (Bývalý) riaditeľ porušil svoju povinnosť poskytnúť službu a povinnosť riadnej správy (rozsudky z 27. novembra 2008, Klug/EMEA, F-35/07, EU:F:2008:150, bod 74, a z 12. júla 2011, Komisia/Q, T-80/09 P, EU:T:2011:347, bod 84). Na základe skutkových okolností a dôkazov v spise, článku 24 služobného poriadku a relevantnej ustálenej judikatúry (bývalý) riaditeľ EMCDDA, konajúci v postavení menovacieho orgánu, neposkytol odvolateľke požadovanú pomoc a neprijal nevyhnutné opatrenia na ochranu pokojného priebehu služby vo všeobecnosti, konkrétne na ochranu odvolateľky pred zneužívaním, ktorého bola obeťou. Prvostupňový rozsudok Súdu pre verejnú službu je teda, pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, vecne nesprávny a okrem toho je v rozpore s právnymi predpismi Spoločenstva a ustálenou judikatúrou. Spolu s napadnutým rozhodnutím sa preto musí zrušiť.

2.

Druhý odvolací dôvod: návrh na zrušenie rozhodnutia zo 14. septembra 2012 neobnoviť pracovnú zmluvu odvolateľky

Napadnutý prvostupňový rozsudok Súdu pre verejnú službu sa opiera o odôvodnenie, že rozhodnutie (bývalého) riaditeľa EMCDDA z 19. decembra 2012 sa týka formálnej sťažnosti odvolateľky z 10. decembra 2012, v ktorom napadla okrem iného rozhodnutie (bývalého) riaditeľa EMCDDA zo 14. septembra 2012 neobnoviť jej pracovnú zmluvu. Zo samotného znenia uvedeného listu však zjavne vyplýva, že ho takto nemožno vykladať. Ide naopak o rozhodnutie o začatí správneho prešetrenia na základe sťažnosti odvolateľky. Okrem toho v tomto liste (bývalý) riaditeľ popiera, že by vôbec prijal nejaké rozhodnutie o pracovnej zmluve odvolateľky. Okrem toho, keby sa aj potvrdil zjavne nesprávny výklad napadnutého rozhodnutia, je toto rozhodnutie protiprávne a nezákonné, pretože odvolateľka nebola vopred vypočutá (rozsudok z 12. decembra 2013, CH/Parlament, F-129/12, EU:F:2013:203), a ide o čisto prípravný akt (rozsudok zo 16. februára 2009, R/Komisia, T-156/08 P, EU:T:2009:69), ktorý nemožno samostatne napadnúť (rozsudok z 10. decembra 2009, N/Parlament, F-71/08, EU:F:2009:150, a uznesenie z 23. novembra 2012, Possanzini/Frontex, F-61/11, EU:F:2012:146). Napadnuté rozhodnutie predstavuje – na základe dôkazov obsiahnutých v spise – aj zneužitie právomoci (rozsudky z 19. októbra 1995, Obst/Komisia, T-562/93, EU:T:1995:181, z 12. decembra 2000, Dejaiffe/ÚHVT, T-223/99, EU:T:2000:292, a z 25. septembra 2012, Bermejo Garde/EHSV, F-41/10, EU:F:2012:135). Je dokonca sporné, či (bývalý) riaditeľ EMCDDA mal v čase prijatia napadnutého rozhodnutia na to právomoc (uznesenie z 25. októbra 1996, Lopes/Súdny dvor, T-26/96, EU:T:1996:157). Treba pripomenúť, že žalovaný nepredložil vyjadrenie k žalobe, čo viedlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. V odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku Súd pre verejnú službu vychádzal z tvrdenia žalovaného predloženého vo vyjadrení k žalobe v inej veci (F-22/14, Gyarmathy/EMCDDA) a porušil tak procesné hranice. Prvostupňový rozsudok Súdu pre verejnú službu je teda, pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod, takisto v rozpore so skutkovými okolnosťami a dôkazmi uvedenými v spise. Predstavuje tiež zjavné porušenie procesných hraníc. Spolu s napadnutým rozhodnutím sa preto musí takisto zrušiť.