20.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 236/30

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) zo 17. marca 2015 vo veci T-89/09 v rozsahu, v akom zrušuje rozhodnutie Komisie C(2008) 6017 v konečnom znení z 21. októbra 2008, štátna pomoc N 512/2007 – Nemecko, Abalon Hardwood Hessen GmbH,

—

zamietnuť žalobu v celom rozsahu,

—

zaviazať spoločnosť Pollmeier Massivholz GmbH & Co. KG na náhradu trov konania odvolateľky v konaniach pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.

1.

Odvolateľka svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd po právnej stránke nesprávne posúdil mieru voľnej úvahy Komisie. Stanovenie výšky pomoci v podobe záruk je komplexná ekonomická otázka, v rámci ktorej má Komisia mieru voľnej úvahy. Komisia uplatňovala túto mieru voľnej úvahy počas svojej dlhoročnej rozhodovacej praxe tak, že výšku pomoci v podobe záruk nemeckých spolkových krajín vypočítala v súlade s pokynmi nemeckých orgánov na 0,5 % hodnoty záruky. Neskoršie uverejnenie oznámenia z roku 2000 o zárukách nemôže na tom nič zmeniť.

2.

Všeobecný súd okrem toho neprihliadol na to (druhý odvolací dôvod), že pojem pomoc článku 107 ZFEÚ je objektívny pojem, ktorý nemožno ovplyvniť schválením Komisie. Výšku pomoci v podobe záruky nemožno zmeniť schválením schémy pomoci. Platí to predovšetkým v prípade pomoci de minimis, pretože tieto pomoci nespadajú pod článok 107 ZFEÚ a nemôžu tak byť predmetom rozhodnutia Komisie o schválení.

3.

Tretím odvolacím dôvodom odvolateľka namieta porušenie zásady rovnosti. Pri výpočte výšky pomoci v podobe záruky na základe schválených a neschválených schém pomoci ide o vecne rovnaké pomoci, s ktorými sa zaobchádzalo rozdielne bez objektívneho odôvodnenia. Pri uplatnení metódy 0,5 % okrem toho Všeobecný súd po právnej stránke nesprávne rozlišuje záruky, ktoré sa poskytli pred a po uverejnení oznámenia z roku 2000 o zárukách. V prejednávanom prípade je však prax Komisie voči Nemecku v pomere špeciality voči všeobecnému oznámeniu o zárukách, a sporná metóda výpočtu by bola okrem toho prípustná aj v prípade, že by sa pri nej malo vychádzať z oznámenia z roku 2000 o zárukách.

4.

Odvolateľka napokon svojím štvrtým odvolacím dôvodom namieta nesprávne právne posúdenie zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Jednak si ochranu zaslúži dôvera spolkovej krajiny Hesensko, že Komisia vo svojej dlhoročnej rozhodovacej praxi prijala metódu 0,5 % a okrem toho ju výslovne potvrdila vo svojom liste z roku 1998. Navyše, Komisia v priebehu podrobného prieskumu hesenských smerníc o zárukách nevzniesla proti metóde 0,5 % žiadne námietky.