Odvolanie podané 14. septembra 2009: Mineralbrunnen Rhön-Sprudel Egon Schindel GmbH proti rozsudku Súdu prvého stupňa (ôsma komora) z 8. júla 2009 vo veci T-226/08, Mineralbrunnen Rhön-Sprudel Egon Schindel GmbH/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), ďalší účastník konania: Schwarzbräu GmbH

(Vec C-364/09 P)

2009/C 267/81

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Mineralbrunnen Rhön-Sprudel Egon Schindel GmbH (v zastúpení: P. Wadenbach, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Schwarzbräu GmbH

Návrhy odvolateľky

Subsidiárne k návrhu v bode 3 odvolateľka navrhuje:

vyhlásiť neplatnosť ochrannej známky Spoločenstva „ALASKA“ č. 505503 aspoň pre nasledujúce výrobky: „minerálne vody a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje triedy 32“.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetné odvolanie smeruje proti rozsudku Súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba odvolateľky proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 8. apríla 2008. Týmto rozhodnutím odvolací senát zamietol návrh odvolateľky na vyhlásenie neplatnosti slovnej ochrannej známky Spoločenstva „ALASKA“ pre všetky výrobky, ktoré boli predmetom zápisu (minerálne vody a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje, ovocné nápoje a ovocné džúsy, sirupy a iné prípravky na výrobu nápojov).

Predmetom sporu medzi účastníkmi konania je najmä otázka existencie absolútneho dôvodu zamietnutia spočívajúceho v dostupnosti údajov zemepisného pôvodu.

Odvolateľka vo svojom odvolaní vytýka nesprávny výklad článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 40/94 (ďalej len „nariadenie o ochrannej známke Spoločenstva“), ktorý vykonal Súd prvého stupňa, a to najmä vo vzťahu k zásadám vytvoreným judikatúrou.

Zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva vyplýva, že pre vylúčenie zápisu ochrannej známky Spoločenstva postačuje, ak ochranná známka pozostáva výlučne z označení alebo údajov, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie zemepisného pôvodu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky. Z toho vyplýva, že aj zemepisné označenia, ktoré podniky môžu používať, musia byť pre ne dostupné ako údaje o zemepisnom pôvode pre dotknutú skupinu výrobkov. Uplatnenie uvedeného ustanovenia nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva nevyžaduje, aby existovala konkrétna, aktuálna alebo vážna potreba zabezpečiť dostupnosť týchto údajov.

Ak by Súd prvého stupňa z právneho hľadiska správne uplatnil článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva na predmetný prípad, zistil by, že Aljaška je najväčším rezervoárom pitnej vody v Spojených štátoch, že príslušná skupina verejnosti asociuje Aljašku s prirodzeným prebytkom čistej vody v rozličných formách, že na Aljaške sa vyrába minerálna voda v ekonomicky relevantnom rozsahu, a že k uvádzaniu na trh v Spoločenstve už dochádza, čím ďalšie uvádzanie na trh by celkom vážne prichádzalo do úvahy. Preto je jasné, že v budúcnosti budú môcť označenie „ALASKA“ používať konkurenti ako údaj pôvodu.

Namiesto toho Súd prvého stupňa nesprávne uplatnil ustanovenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva a zásady judikatúry tým, že skúmaním vhodnosti, teda či predaj minerálnej vody z Aljašky v Spoločenstve je alebo nie je z ekonomického hľadiska (konkurencia, náklady na dopravu) výhodný, stanovil ďalšie požiadavky idúce nad rámec uvedených zásad. Tieto rozšírené požiadavky musia byť v zmysle úpravy článku 7 ods. 1 písm. c), jeho znenia a najmä v zmysle zásad vytvorených judikatúrou považované za nadsadené, ktoré mali za následok veľmi široký výklad, ktorý nie je zlučiteľný s účelom právnej úpravy Spoločenstva.