7.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 267/30

a)

nemecká dcérska spoločnosť banky so sídlom v Spojenom kráľovstve nakúpila autá v Spojenom kráľovstve s cieľom poskytnúť ich na lízing spoločnosti v Spojenom kráľovstve, ktorá s ňou nie je prepojená, a zaplatila pri tejto kúpe daň z pridanej hodnoty,

b)

podľa relevantnej právnej úpravy Spojeného kráľovstva sa plnenia spočívajúce v prenájme áut považovali za poskytnutie služieb uskutočnené v Nemecku a nepodliehali preto v Spojenom kráľovstve dani z pridanej hodnoty. Podľa nemeckého práva sa tieto plnenia považovali za dodanie tovaru uskutočnené v Spojenom kráľovstve a z tohto dôvodu v Nemecku nepodliehali dani z pridanej hodnoty. Dôsledkom týchto skutočností bolo, že v žiadnom členskom štáte nebola z týchto plnení odvedená daň na výstupe.

c)

Banka so sídlom v Spojenom kráľovstve si zvolila svoju nemeckú dcérsku spoločnosť ako poskytovateľa lízingu a stanovila dĺžku trvania lízingových zmlúv tak, aby získala daňovú výhodu spočívajúcu v tom, že lízingové splátky nebudú podliehať DPH:

1.

Má sa článok 17 ods. 3 písm. a) šiestej smernice (1) [teraz článok 169 písm. a) hlavnej smernice o DPH] vykladať tak, že daňovým orgánom Spojeného kráľovstva umožňuje zamietnuť žiadosť nemeckej dcérskej spoločnosti o odpočet DPH, ktorú zaplatila v Spojenom kráľovstve pri kúpe áut?

2.

Má vnútroštátny súd pri hľadaní odpovede na prvú otázku rozšíriť analýzu aj o posúdenie prípadného uplatnenia zásady zákazu obchádzania zákona?

3.

Ak je odpoveď na druhú otázku kladná, bol by odpočet dane na vstupe zaplatenej pri kúpe áut v rozpore s účelom relevantných ustanovení šiestej smernice a napĺňal by tak prvý predpoklad konštatovania obchádzania zákona, ako je opísaný v bode 74 rozsudku Súdneho dvora z 21. februára 2006, Halifax plc a i. (C-255/02, Zb. s. I-1609), majúc na zreteli okrem iného zásadu daňovej neutrality?

4.

Opäť v prípade, že odpoveď na druhú otázku bude kladná, mal by sa súd domnievať, že hlavným cieľom transakcií je získať daňovú výhodu, takže druhý predpoklad pre konštatovanie obchádzania zákona, ako je opísaný v bode 75 uvedeného rozsudku Súdneho dvora, je naplnený v situácii, keď v rámci obchodnej transakcie uskutočnenej medzi stranami za bežných trhových podmienok sa voľba nemeckej dcérskej spoločnosti ako poskytovateľa lízingu áut zákazníkovi v Spojenom kráľovstve a voľba podmienok lízingovej zmluvy uskutočnia s cieľom získať daňovú výhodu spočívajúcu v tom, že z lízingových splátok nebude odvedená žiadna daň na výstupe?