EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62008CA0132

Vec C-132/08: Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z  30. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Bíróság — Maďarsko) — Lidl Magyarország Kereskedelmi Bt/Nemzeti Hírközlési Hatóság Tanácsa (Voľný pohyb tovaru — Rádiové zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia — Vzájomné uznávanie zhody — Neuznanie vyhlásenia o zhode vydaného výrobcom usadeným v inom členskom štáte)

Ú. v. EÚ C 153, 4.7.2009, p. 12–13 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

4.7.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 153/12


Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 30. apríla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Bíróság — Maďarsko) — Lidl Magyarország Kereskedelmi Bt/Nemzeti Hírközlési Hatóság Tanácsa

(Vec C-132/08) (1)

(Voľný pohyb tovaru - Rádiové zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia - Vzájomné uznávanie zhody - Neuznanie vyhlásenia o zhode vydaného výrobcom usadeným v inom členskom štáte)

2009/C 153/23

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Lidl Magyarország Kereskedelmi bt

Žalovaný: Nemzeti Hírközlési Hatóság Tanácsa

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Fővárosi Bíróság — Výklad článku 30 ES, článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (Ú. v. ES L 91, s. 10; Mim. vyd. 13/023, s. 254), ako aj článku 2 písm. e) a f), článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 2 smernice 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, s. 4; Mim. vyd. 15/006, s. 447) — Vnútroštátny právny predpis požadujúci, aby dovozca rádiových zariadení, ktoré využívajú pásmo frekvencií neharmonizované v celej Európskej únii a ktoré sú označené značkou CE, vystavil prehlásenie o zhode v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, napriek tomu, že predmetné zariadenie má prehlásenie o zhode vydané výrobcom, ktorý má sídlo v inom členskom štáte

Výrok rozsudku

1.

Členské štáty nemôžu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody vyžadovať od osoby, ktorá uvádza rádiové zariadenie na trh, aby predložila vyhlásenie o zhode, ak výrobca tohto zariadenia so sídlom v inom členskom štáte pre toto zariadenie získal označenie „CE“ a vydal vyhlásenie o zhode tohto výrobku.

2.

Smernica 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov sa neuplatňuje na posúdenie otázok, ktoré sa vzťahujú na povinnosť osoby predložiť vyhlásenie o zhode rádiového zariadenia. Pokiaľ ide o právomoc členských štátov ukladať podľa smernice 2001/95 v súvislosti s uvádzaním rádiových zariadení na trh iné povinnosti, ako je povinnosť predložiť vyhlásenie o zhode, možno osobu uvádzajúcu výrobok na trh považovať jednak za výrobcu iba za podmienok uvedených v článku 2 písm. e) tejto smernice a jednak za distributéra iba za podmienok uvedených v článku 2 písm. f) uvedenej smernice. Výrobcovi a distributérovi možno uložiť iba povinnosti, ktoré každému z nich stanovuje smernica 2001/95.

3.

Akékoľvek vnútroštátne opatrenie v oblasti, ktorá je predmetom úplnej harmonizácie na úrovni Spoločenstva, sa má posudzovať vo vzťahu k ustanoveniam tohto harmonizačného právneho predpisu, a nie vo vzťahu k ustanoveniam článkov 28 ES a 30 ES. V oblastiach spadajúcich do pôsobnosti smernice 1999/5/ES musia členské štáty dosiahnuť úplný súlad s ustanoveniami tejto smernice a nesmú uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktoré im odporujú. Ak sa členský štát domnieva, že zhoda s harmonizovanou normou nezaručuje dodržiavanie základných požiadaviek stanovených smernicou 1999/5, ktoré má táto smernica zahŕňať, tento členský štát je povinný uplatniť postup upravený v článku 5 tejto smernice. Naproti tomu členský štát môže na podporu obmedzenia uvádzať dôvody, ktoré nepatria do oblasti harmonizovanej smernicou 1999/5. V takomto prípade sa môže odvolávať iba na dôvody uvedené v článku 30 ES alebo na kogentné požiadavky verejného záujmu.


(1)  Ú. v. EÚ C 183, 19.7.2008.


Top