—

so zreteľom na články 6, 153, 156 a 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä na jej články 21, 23, 24, 25, 26, 31, 32, 33, 34 a 35,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že zásada zákazu diskriminácie z dôvodu veku, ako osobitný prípad rovnakého zaobchádzania, je všeobecnou zásadou práva EÚ (1),

—

so zreteľom na závery Rady zo 7. júna 2010 o aktívnom starnutí,

—

so zreteľom na závery Rady zo 9. septembra 2020 o ľudských právach, účasti a životných podmienkach seniorov v ére digitalizácie,

—

– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a ciele udržateľného rozvoja OSN,

—

so zreteľom na politické vyhlásenie a madridský medzinárodný akčný plán týkajúci sa starnutia, ktorý bol prijatý na Druhom svetovom zhromaždení o starnutí z 8. – 12. apríla 2002,

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie prijaté na štvrtej ministerskej konferencii Európskej hospodárskej komisie OSN o starnutí v Lisabone 22. septembra 2017 s názvom Udržateľná spoločnosť pre všetky vekové kategórie: Využitie potenciálu dlhšieho života,

—

so zreteľom na správu nezávislého experta OSN pre uplatňovanie všetkých ľudských práv starších osôb o vplyve ochorenia COVID-19 na uplatňovanie všetkých ľudských práv starších osôb, ktorá bola predložená na 75. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN 21. júla 2020,

—

so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady zo 14. septembra 2011 č. 940/2011/EÚ, ktorým sa ustanovuje rok 2012 za Európsky rok aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity (2), a na pôvodné oznámenie Komisie zo 6. septembra 2010 (KOM(2010)0462),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých (3),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. septembra 2010 o úlohe žien v starnúcej spoločnosti (5) a z 15. novembra 2018 o službách starostlivosti v EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2017 o zavádzaní nástrojov politiky súdržnosti zo strany regiónov pri riešení demografickej zmeny (11),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Erasmus+: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 (12),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v oblasti zamestnania a povolania (13) a ktorou sa zavádza zásada nediskriminácie v zamestnaní a povolaní na základe náboženského vyznania, viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie,

—

so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady z 2. júla 2008 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426) a na pozíciu Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 k nemu (14),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2006 s názvom Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť (COM(2006)0571),

—

so zreteľom na správu Komisie zo 15. decembra 2006 s názvom Európske hospodárstvo – vplyv starnutia obyvateľstva na verejné výdavky: projekcie za členské štáty EÚ-25 v oblasti dôchodkového zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o dlhodobo chorých, vzdelávania a platieb v nezamestnanosti (2004 – 2050),

—

so zreteľom na správu Komisie a Výboru pre sociálnu ochranu pre ministrov Rady pre zamestnanosť a sociálne veci zo 7. októbra 2014 s názvom Adequate Social Protection for Long-Term Care Needs in an Ageing Society (Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

—

so zreteľom na správu Komisie z 24. novembra 2017 s názvom Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2018: podkladové predpoklady a prognostické metodiky,

—

so zreteľom na medziinštitucionálnu správu Komisie z 25. mája 2018 s názvom Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2018: hospodárske a rozpočtové prognózy pre 28 členských štátov EÚ (2016 – 2070),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

—

so zreteľom na správu Komisie zo 17. júna 2020 o vplyve demografickej zmeny (COM(2020)0241),

—

so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) z 1. apríla 2002 s názvom Aktívne starnutie: politický rámec,

—

so zreteľom na správu WHO z 1. októbra 2007 s názvom Global Age-Friendly Cities: A Guide (Globálne mestá priateľské pre vekové skupiny: príručka),

—

so zreteľom na svetovú správu WHO z 30. septembra 2015 o starnutí a zdraví,

—

so zreteľom na globálnu stratégiu a akčný plán WHO pre starnutie a zdravie na roky 2016 – 2020 a na rozhodnutie OSN vyhlásiť obdobie od roku 2021 do roku 2030 za dekádu zdravého starnutia,

—

so zreteľom na zásady OSN pre staršie osoby prijaté rezolúciou Valného zhromaždenia č. 46/91 zo 16. decembra 1991,

—

so zreteľom na Index globálneho starnutia za rok 2015,

—

so zreteľom na správu OSN z roku 2019 o starnutí svetového obyvateľstva,

—

so zreteľom na pozíciu, že aktívne starnutie je jedným z kľúčových prvkov stratégie Európa 2020,

—

so zreteľom na európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť,

—

so zreteľom na právny predpis Spojeného kráľovstva o rovnosti z roku 2010, vďaka ktorému je protiprávne diskriminovať ľudí na základe zmeny pohlavia, sexuálnej orientácie a pohlavia,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (15) (smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

—

so zreteľom na pozíciu v podobe pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0194/2021),

A.

keďže starnutie obyvateľstva Európy je demografickým javom, ktorý zahŕňa pokles pôrodnosti i úmrtnosti, ako aj vyššiu očakávanú dĺžku života;

B.

keďže počet obyvateľov Európy klesá; keďže v roku 1960 tvorili obyvatelia EÚ 13,5 % svetovej populácie, v roku 2018 6,9 % a očakáva sa, že do roku 2070 budú tvoriť približne 4 % (16); keďže táto situácia súvisí okrem iného s poklesom pôrodnosti v EÚ v porovnaní s ostatnými regiónmi sveta, čo vedie k starnutiu obyvateľstva s vplyvom na vekové zloženie a relatívne podiely rôznych vekových skupín a prispieva k inverzii demografickej pyramídy; keďže demografická transformácia je univerzálnym javom a klesajúci podiel EÚ na svetovej populácii odráža skorší začiatok tohto globálneho procesu (17); keďže aktívne zapojenie starších ľudí do spoločnosti by sa nemalo podceňovať; keďže viac ako 20 % ľudí vo veku 65 – 74 rokov a približne 15 % ľudí vo veku 75 a viac rokov sa zúčastňuje na formálnych a/alebo neformálnych dobrovoľných činnostiach (18);

C.

keďže súčasná demografická situácia vážne ovplyvňuje sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť EÚ; keďže je dôležité, aby EÚ začlenila demografické otázky do všetkých svojich politík; keďže sa očakáva, že počet obyvateľov v produktívnom veku (ľudia vo veku od 15 do 64 rokov) sa výrazne zníži, z 333 miliónov v roku 2016 na 292 miliónov v roku 2070; keďže sa predpokladá, že do roku 2100, budú ľudia vo veku 80 a viac rokov tvoriť 14,6 % obyvateľstva (19);

D.

keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ uznanou v zmluvách a v charte, a keďže sa EÚ zaviazala začleniť ju do všetkých svojich činností;

E.

keďže dlhovekosť je pozoruhodným kolektívnym úspechom podporeným výrazným pokrokom v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zdravia, ktorý výrazne zlepšil kvalitu života a prispel k zvýšeniu priemernej dĺžky života mužov a žien o desať rokov za posledných 50 rokov; keďže priemerná dĺžka života sa v rokoch 2016 až 2070 zrejme zvýši zo 78,3 na 86,1 roka u mužov a z 83,7 na 90,3 roka u žien; keďže zvýšenie priemernej dĺžky života sa za každých okolností musí považovať za faktor pokroku civilizácie a nikdy za prekážku; keďže podľa údajov bol v roku 2018 odhadovaný počet rokov zdravého života 64,2 rokov v prípade žien a 63,7 rokov v prípade mužov (20); keďže však nesúlad medzi priemernou dĺžkou života a rokmi zdravého života je znepokojujúci a mala by sa mu naliehavo venovať pozornosť;

F.

keďže dlhší a zdravší život má cenu pre jednotlivcov aj pre spoločnosti a vytvára nové príležitosti na účasť a začlenenie starších osôb do hospodárskeho a spoločenského života; keďže sociálne zapojenie vo vyššom veku navyše prispieva k zdraviu a dobrým životným podmienkam jednotlivcov; keďže existuje vzájomný vzťah medzi dlhovekosťou a sociálnym postavením; keďže účasť na rôznych spoločenských aktivitách, ako je dobrovoľníctvo, šport alebo koníčky, ako aj pravidelný kontakt s rodinou a priateľmi, má zvyčajne pozitívny vplyv na celkové zdravie starších ľudí a zabraňuje ich izolácii;

G.

keďže prirodzená zmena obyvateľstva EÚ je od roku 2012 negatívna, pričom v EÚ sa v roku 2019 zaznamenalo viac úmrtí (4,7 milióna) než pôrodov (4,2 milióna); keďže miera pôrodnosti sa v EÚ znižuje a v roku 2018 klesla na hodnotu 1,55; keďže to súvisí s rôznymi faktormi vrátane lepšieho zdravia a vyššej úrovne vzdelania (21), ale aj so všeobecnou sociálno-ekonomickou situáciou vrátane neistoty a znehodnocovania príjmov, ktorá ovplyvňuje všetky skupiny, ale predovšetkým mladých ľudí, najmä ich kvalitu života, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a životné plány; keďže demografické zmeny by mohli mať v strednodobom a dlhodobom horizonte vplyv na hospodársku a sociálnu udržateľnosť EÚ; keďže prístup ku kvalitným verejným službám je rozhodujúcim faktorom kvality života; keďže hospodársky a sociálny vplyv demografických zmien zvýrazňuje potrebu posilniť sociálne zabezpečenie a systémy zdravotnej starostlivosti;

H.

keďže výskum poukazuje na koreláciu medzi mierami pôrodnosti a politikami, ktoré podporujú lepšie pracovné príležitosti, dôstojné pracovné a životné podmienky, pružné pracovné režimy, veľkorysú rodinnú podporu, finančnú podporu počas materskej, rodičovskej a otcovskej dovolenky, kvalitnú starostlivosť o deti od prvých rokov a vyrovnanejšie rozdelenie zodpovedností za starostlivosť medzi mužov a ženy;

I.

keďže miera zamestnanosti na čiastočný úväzok je vyššia v prípade žien (31,3 %) než v prípade mužov (8,7 %) a týka sa aj starších žien (49,8 % starších mužov v porovnaní so 64,1 % starších žien); keďže v roku 2018 dĺžka obvyklej pracovnej doby bola v EÚ-28 v prípade mužov vo veku 65 až 74 rokov priemerne 30,3 hodín za týždeň a v prípade žien rovnakého veku 24,1 hodín za týždeň, a keďže sa očakáva, že muži budú súčasťou pracovnej sily 38,6 rokov, zatiaľ v prípade žien je táto hodnota 33,7 rokov (22);

J.

keďže odstraňovanie rozdielov v zamestnanosti žien a mužov je podmienené dodržiavaním základných sociálnych práv a poskytovaním základných sociálnych služieb;

K.

keďže ženy vo veku od 55 do 64 rokov majú nižšiu mieru zamestnanosti ako muži (52,4 % u žien v porovnaní so 65,4 % u mužov) a sú najpravdepodobnejšími poskytovateľmi neformálnych služieb starostlivosti v domácnosti (23);

L.

keďže celkový počet ľudí v produktívnom veku (15 – 64 rokov) sa v EÚ v rokoch 2005 až 2030 zníži o 20,8 milióna po odchode populačne silnej generácie do dôchodku, čo povedie k väčšej záťaži pre systémy zdravotnej starostlivosti a dôchodkové systémy členských štátov; keďže sa očakáva, že pomer celkovej vekovej závislosti dosiahne do roku 2100 57 %, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rokom 2019 (31 %);

M.

keďže vekový medián v krajinách EÚ-28 sa zvýšil z 38,3 roka v roku 2001 na 43,1 roka v roku 2018 (24); keďže v roku 2018 malo 19 % občanov EÚ 65 rokov alebo viac a keďže ich potreby by sa mali zohľadniť v politickom rozhodovacom procese na úrovni EÚ, na vnútroštátnej i regionálnej úrovni;

N.

keďže život sprevádzajú zmeny, ako sú strata partnera, príbuzných alebo priateľov, zhoršenie zdravia a zmeny v zvykoch, pracovných modeloch a finančnej situácii; keďže starší ľudia sú osobitne vystavení fenoménu sociálneho vylúčenia a izolácie; keďže čoraz väčší počet dospelých v EÚ zažíva sociálnu izoláciu (75 miliónov ľudí – 18 % obyvateľstva); keďže riziko sociálnej izolácie je najvyššie medzi staršími osobami, zatiaľ čo pocit osamelosti je najvýznamnejší vo vekovej skupine ľudí vo veku od 26 do 45 rokov (25);

O.

keďže viac ako 50 % opatrovateľov vo veku do 65 rokov kombinuje starostlivosť so zamestnaním; keďže, ako Komisia často zdôrazňuje, povinnosti v oblasti starostlivosti sú jedným z hlavných dôvodov nižšej účasti žien na trhu práce, a to preto, že ženy kvôli nim znižujú svoj pracovný čas alebo úplne opúšťajú platenú prácu, čo pre Európu predstavuje stratu 370 miliárd EUR ročne; keďže podľa odhadov 80 % všetkej starostlivosti v celej EÚ poskytujú neformálni opatrovatelia, väčšinou ženy (75 %), čo poukazuje na existenciu rodových rozdielov v oblasti opatrovateľskej starostlivosti, ktoré majú výrazný vplyv na rozdiely dôchodkov žien a mužov; keďže starostlivosť poskytovaná neformálnymi opatrovateľmi bez akejkoľvek formálnej pracovnej zmluvy je obzvlášť problematická, pretože ich ponecháva mimo trhu práce a bez akejkoľvek možnosti legalizácie; keďže tento typ situácie vedie k dvojitému negatívnemu účinku: na jednej strane títo neformálni opatrovatelia (väčšinou ženy) majú spravidla nízke mzdy, nemajú sociálnu ochranu, neplatia príspevky na sociálne zabezpečenie a v dôsledku toho na konci svojho pracovného života buď nedostávajú žiadne dôchodky, alebo len minimálny dôchodok, a na druhej strane takáto situácia má negatívny vplyv na štát a jeho príslušné inštitúcie, ktoré nedostávajú príspevky na sociálne zabezpečenie a dane platené zamestnávateľmi a zamestnancami;

P.

keďže osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby patriace k etnickej, rasovej, jazykovej, sexuálnej alebo inej menšine všetkých vekových skupín zatajili alebo zatajujú časť svojej identity zo strachu alebo kvôli hrozbe odmietnutia alebo zneužívania; keďže starší ľudia so zdravotným postihnutím alebo s odlišným rasovým, etnickým alebo sociálnym pôvodom, genetickými vlastnosťami, jazykom alebo sexuálnou orientáciou čelia väčšej diskriminácii, stigmám a nekonsenzuálnym postupom a sú vystavení vyššiemu riziku sociálneho vylúčenia;

Q.

keďže ochorenie COVID-19 má významný vplyv aj na demografickú situáciu; keďže mnohí starší ľudia zomreli a podľa niektorých štúdií má koronavírus značný vplyv na populačné trendy EÚ, ako napríklad zníženie strednej dĺžky života a plánovanie rodiny;

R.

keďže pri vypracúvaní našich politík v oblasti starnutia by sa mal náležite zohľadniť vplyv rodových rozdielov v oblasti zdravia a nerovností v oblasti zdravia súvisiacich so sociálno-kultúrnymi faktormi; keďže určité choroby a stavy spojené s vekom, ako sú depresie alebo kardiovaskulárne choroby, majú diferencovaný vplyv na ženy a mužov; keďže určité choroby a stavy postihujú viac ženy ako mužov, napríklad Alzheimerova choroba alebo demencia, rakovina prsníka, inkontinencia, osteoporóza a osteoartritída; keďže výskyt týchto stavov sa v našich starnúcich spoločnostiach zvýši;

S.

keďže demografické zmeny nemajú jednoliaty vplyv na všetky krajiny a regióny, ale majú väčší vplyv na regióny, ktoré už zaostávajú, čo zhoršuje existujúce územné a sociálne nerovnosti; keďže vyľudňovanie najviac postihuje vidiecke, okrajové a najvzdialenejšie regióny vrátane ostrovov, pričom najmä mladí ľudia a ženy opúšťajú tieto oblasti, čo vedie k rastúcemu podielu starších ľudí, ktorí tam žijú, čo by mohlo zvýšiť riziko sociálnej izolácie; keďže v niektorých regiónoch je v prípade vidieckeho obyvateľstva nižšia pravdepodobnosť ohrozenia chudobou a sociálnym vylúčením než v prípade mestského obyvateľstva (26);

T.

keďže počet starších ľudí (80 a viac rokov) v EÚ sa medzi rokmi 2010 a 2030 zvýši o 57,1 % (27), čo bude mať významné dôsledky pre systém sociálneho zabezpečenia;

U.

keďže opatrenia na obmedzenie pohybu a hospodárska recesia ochorenia COVID-19 mali neprimeraný vplyv na ženy z dôvodu nerovného rozdelenia povinností v oblasti starostlivosti, odvetvovej špecializácie a zvýšeného domáceho násilia;

V.

keďže v rokoch 2000 až 2015 sa počet obyvateľov starších ako 60 rokov v EÚ zvýšil v mestách o 68 % a vo vidieckych oblastiach o 25 %;

W.

keďže podľa Európskej pozorovacej siete pre územné plánovanie počet obyvateľov európskych aglomerácií sa do roku 2050 zvýši o 24,1 milióna a bude predstavovať takmer polovicu celkového počtu obyvateľov EÚ, a počet obyvateľov vidieka sa zníži o 7,9 milióna ľudí;

X.

keďže staršie ženy vo všeobecnosti častejšie ako starší muži čelia vážnym ťažkostiam v oblasti prístupu k základným tovarom a službám, ako sú zdravotnícke služby, dlhodobá starostlivosť a dôstojné bývanie, a to kvôli viacerým faktorom, ako sú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a rozdiely v dôchodkoch, vyššia dĺžka života žien alebo väčší podiel osamelo žijúcich starších žien (28);

Y.

keďže starší ľudia majú s väčšou pravdepodobnosťou obmedzený prístup na internet, ako aj nedostatočné povedomie a znalosti o existujúcich a vznikajúcich technológiách; keďže len 35 % ľudí vo veku 55 – 74 rokov má základné digitálne zručnosti v porovnaní s 82 % ľudí vo veku 16 – 24 rokov (29), a v dôsledku toho sú starší ľudia zraniteľnejší voči vylúčeniu vrátane digitálneho vylúčenia; keďže sociálne aj digitálne vylúčenie starších ľudí sa zhoršilo v dôsledku obmedzenia pohybu a sociálnych opatrení, ktoré členské štáty prijali v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19; keďže bezbariérové a používateľsky ústretové technológie môžu pomôcť prekonať tieto výzvy; keďže Rada sa tomuto problému venovala v roku 2020 a vydala závery ľudských právach, účasti a dobrých životných podmienkach starších osôb v ére digitalizácie;

Z.

keďže počet obyvateľov klesol v rokoch 1998 až 2018 v niektorých regiónoch EÚ až o 15 % v dôsledku rýchleho vyľudňovania a starnutia obyvateľstva; keďže rýchla demografická zmena spôsobuje neúmerne veľké náklady na prispôsobenie; keďže takmer dve tretiny regiónov s rýchlo klesajúcim počtom obyvateľov sú regióny s nízkym HDP na obyvateľa (30); keďže starnutie obyvateľstva spôsobuje pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku a môže viesť k úpadku obcí a dedín v celej EÚ; keďže rozhodnutia o zlúčení obcí a dedín alebo o ich začlenení do iných obcí alebo miest môžu tiež viesť k úplnému zániku obcí a dedín;

AA.

keďže všetky politiky zamerané na riešenie demografických príležitostí a výziev musia mať inkluzívny prístup založený na právach a dôkazoch, ktorý je zameraný na ľudí, a musia dodržiavať zásady rovnosti, najmä rodovej rovnosti a nediskriminácie, a chrániť práva žien vrátane ich sexuálnych a reprodukčných práv a hospodárskych práv; keďže riešenie demografických výziev nesmie žiadnym spôsobom oslabiť individuálnu reprodukčnú autonómiu; keďže prístup k službám a komoditám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia je nevyhnutný pre telesnú, duševnú a sociálnu pohodu;

AB.

keďže v niektorých členských štátoch existujú tendencie účelovo využívať demografické zmeny s cieľom oslabiť sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, čo prispieva k narúšaniu osobných slobôd; keďže všetky politiky zamerané na riešenie demografických zmien musia byť založené na právach, zamerané na ľudí, individuálne prispôsobené a založené na dôkazoch a musia dodržiavať sexuálne a reprodukčné práva;

AC.

keďže politiky a opatrenia EÚ v oblasti starnutia a demografických zmien musia byť plne v súlade so stratégiou EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025; keďže existuje úzka súvislosť medzi demografickými výzvami a uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti, čo by sa malo odraziť v príslušných politických reakciách;

AD.

keďže štatistické údaje o využívaní času ukazujú nerovnomerné rozdelenie práce v oblasti starostlivosti medzi pohlavia v celej Európe; keďže napriek významným národným rozdielom súvisiacim s rozšírením sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb a rozdielnou mierou aktivity žien ženy znášajú neprimeranú časť opatrovateľskej záťaže, čo má zásadný vplyv na ich výkonnosť na trhu práce a ich rozhodnutia pri plánovaní rodiny;

AE.

keďže sa osobitná pozornosť musí venovať aj extrémnej starobe, aby sa v prípade potreby pomohlo osobám, ktoré prišli o samostatnosť, a aby sa tieto osoby neocitli v izolácii;

AF.

keďže podiel dôchodcov vo veku nad 65 rokov vystavených riziku chudoby v EÚ sa od roku 2013 postupne zvyšuje;

AG.

keďže staršie osoby prispievajú k spoločnosti a pokračovali v tom aj počas pandémie ochorenia COVID-19, a to aj ako zamestnanci, opatrovatelia alebo dobrovoľníci; keďže napríklad mnoho starších zdravotníckych pracovníkov sa vrátilo z dôchodku, aby podporili úsilie o zamedzenie šírenia pandémie; keďže neformálni opatrovatelia, vo väčšine prípadov ženy, zvýšili počas pandémie svoje úsilie s cieľom kompenzovať zníženú mieru vzdelávacích služieb, služieb v oblasti starostlivosti o deti a služieb v oblasti dlhodobej starostlivosti;

AH.

keďže starnúce obyvateľstvo môže byť zdrojom poznatkov o miestnych tradíciách, gastronómii a spôsoboch života vo vidieckych oblastiach, ktoré sa môžu využiť na rozvoj miestneho cestovného ruchu a podnikania;

AI.

keďže pripravovaná dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti načrtne stratégiu EÚ na riešenie vplyvu demografických zmien na našu sociálno-ekonomickú štruktúru;

AJ.

keďže generačná obnova je jedným z osobitných cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) po roku 2020; keďže prenos znalostí a medzigeneračné vzdelávanie majú zásadný význam pre posilnenie spolupráce a solidarity medzi generáciami, čím prekonávajú rozdiely medzi generáciami;

AK.

keďže by sa mali vždy brať do úvahy etické riziká vyplývajúce z používania technológie v zdravotníctve;

AL.

keďže WHO definuje zdravé starnutie ako proces rozvoja a zachovania funkčnej schopnosti, ktorá umožňuje dobré životné podmienky vo vyššom veku; keďže existuje vzájomný vzťah medzi vnímaným zdravím a príjmami; keďže v roku 2017 menej ako tretina (32,4 %) starších ľudí v prvom príjmovom kvintile (20 % obyvateľstva s najnižším príjmom) považovala svoje zdravie za dobré alebo veľmi dobré, pričom v prípade starších ľudí patriacich k 20 % obyvateľstva s najvyšším príjmom bol tento podiel 54,7 % (31); keďže výsledky európskeho prieskumu zdravia formou rozhovoru ukázali, že u väčšiny starších ľudí sa potvrdilo, že trpia chronickými chorobami alebo sťažnosťami, pričom len každá deviata osoba uviedla, že takéto problémy nemá, a keďže mnohé zdravotné postihnutia vznikajú alebo sa prejavujú vo vyššom veku; keďže takmer polovica starších ľudí v EÚ (vo veku 65 a viac rokov) poukazuje na ťažkosti s aspoň jednou osobnou činnosťou alebo činnosťou v domácnosti; (32) keďže približne štvrtinu obyvateľov EÚ zasiahlo v roku 2018 dlhotrvajúce obmedzenie činnosti z dôvodu zdravotných problémov (33); keďže približne 15 % dospelých vo veku 60 rokov a viac má duševnú poruchu;

AM.

keďže vo väčšine rozvinutých krajín sa za starších ľudí považujú osoby vo veku 65 rokov a viac; keďže veková skupina 65 a viac rokov je veľmi heterogénna s výraznými rozdielmi, pokiaľ ide o zdravie, spôsob života, postavenie, ako aj životné a sociálne podmienky; keďže sa preto treba vyvarovať zovšeobecneniam; keďže zameranie sa na vek 65 rokov ako hornú vekovú hranicu zberu údajov často nezodpovedá realite hospodárskych a sociálnych činností starších ľudí, čo vedie k neúplným a nepresným údajom; keďže v mnohých štatistikách a zberoch údajov nie sú zahrnuté staršie osoby, keďže je bežné nezhromažďovať štatistické údaje pre osoby vo veku nad 65 rokov; keďže to už nie je primerané vzhľadom na rastúci podiel obyvateľstva, ktorý dosahuje vyšší vek;

AN.

keďže hoci rozdiely vo vzdelávaní žien a mužov sú vo väčšine európskych krajín v prospech žien, ženy v oblasti miery činnosti a miezd platia materskú pracovnú pokutu, zatiaľ čo muži majú otcovskú pracovnú bonifikáciu; keďže je dôležité poukázať na ťažkosti, ktorým čelia ženy pri zosúlaďovaní materstva s rozvojom profesionálnej kariéry a ktoré zmenšujú okruh dostupných možností materstva aj rozvoja profesionálnej kariéry; keďže snaha o nájdenie rovnováhy medzi kariérou a materstvom zvyčajne končí tým, že ženy odkladajú materstvo, čím sa znižuje potenciálny počet detí, alebo tým, že ženy zostávajú bez detí; keďže všetky tieto faktory znižujú pôrodnosť pod mieru nahradenia a teda vedú k následnému starnutiu obyvateľstva;

AO.

keďže počet ľudí, ktorí sú závislí od pomoci iných osôb alebo majú potreby v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, sa s vekom zvyšuje; keďže podiel jednotlivcov, ktorí potrebujú takéto služby, je vyšší u osôb vo veku 80 rokov a viac; keďže závislosť sa zvyšuje starnutím, ale aj inými faktormi, ako sú sociálno-ekonomické a environmentálne faktory, ako aj dosiahnuté vzdelanie, medziľudské vzťahy a osobný blahobyt; keďže potreby starostlivosti a podpory sú rôznorodé, a vhodné prostriedky na zabezpečenie samostatnosti a nezávislosti sa líšia; keďže prevažnú väčšinu starostlivosti o staršie závislé osoby poskytujú neformálne, zvyčajne neplatené opatrovateľky vo veku 60 rokov alebo viac;

AP.

keďže systémy neformálnej a formálnej starostlivosti sú pod tlakom demografických zmien, ktoré ešte zhoršuje nedostatok pracovníkov formálnej starostlivosti; keďže výskum nadácie Eurofound ukazuje, že je potrebné zabezpečiť prístup k domácej alebo komunitnej starostlivosti ľuďom s malými potrebami v oblasti dlhodobej starostlivosti, a to nielen na podporu neformálnych opatrovateľov a zlepšenie kvality života osôb, ktoré sú príjemcami starostlivosti, ale aj na to, aby sa rýchlejšie zistili vznikajúce potreby a reagovalo sa na ne;

AQ.

keďže v EÚ neexistuje jednotné vymedzenie odkázanosti; keďže vyšší vek sa nevyhnutne nerovná odkázanosti;

AR.

keďže niektorí starší ľudia nemôžu využívať opatrenia a politiky aktívneho starnutia z dôvodu rôznych faktorov, ako je miesto ich bydliska, zdravotný stav, nedostatok motivácie a zvyk alebo príležitosti na pravidelnú fyzickú, mentálnu, kultúrnu alebo sociálnu činnosť a rekreáciu; keďže starší ľudia môžu takisto čeliť ťažkostiam pri prístupe k športovým, kultúrnym a fyzickým rehabilitačným centrám a musia čeliť finančným obmedzeniam alebo nedostatočnej alebo neprimeranej činnosti prispôsobenej ich individuálnym psychofyzikálnym podmienkam; keďže účinná stratégia aktívneho starnutia by mala mať pozitívny vplyv na starších ľudí, spoločnosť a hospodárstvo ako celok;

AS.

keďže vytváranie podmienok pre zdravé starnutie a sebestačnosť žien a mužov prostredníctvom komplexného prístupu k starobe ako životnej etape, ako aj prispôsobenie bývania a miestneho prostredia tak, aby starším ľuďom umožňovali žiť v ich domove a jeho okolí čo najdlhšie, prinesie systémové a individuálne výhody;

AT.

keďže cieľom starostlivosti a podpory by malo byť zachovanie samostatnosti, nezávislosti a blahobytu starších osôb; keďže myšlienka starnutia v komunite jednotlivca v prostredí priaznivom pre vek má kľúčový význam pre mestské plánovanie a posilnenie prechodu od inštitucionálnej starostlivosti ku komunitným službám; keďže okrem toho možnosti zachovania samostatnosti a nezávislosti závisia od podmienok, ako sú prostredie priaznivé pre vek, prístupnosť a cenová dostupnosť služieb vrátane kvalitného bývania a komunitnej starostlivosti; keďže demografické zmeny si vyžadujú vhodné reakcie na osobitné potreby v oblasti zdravia a na podporné služby a zariadenia;

AU.

keďže sa šíria neštandardné formy práce, ktoré síce poskytujú flexibilitu na vykonávanie opatrovateľských povinností, nie vždy však reagujú na potreby pracujúcich ľudí, a keďže nemožnosť zorganizovať program starostlivosti sťažuje ženám kombinovanie materstva a práce;

AV.

keďže hromadenie zdravotných rizík, zranení a chronických chorôb počas celého života zvyšuje riziko zdravotného postihnutia; keďže starší ľudia častejšie konzultujú so všeobecnými lekármi a špecialistami, ale uvádzajú aj väčšie ťažkosti pri prístupe k zdravotníckym službám v niektorých členských štátoch, ako je tomu u priemernej populácie, okrem iného z dôvodu ceny lekárskych služieb, dlhých vzdialeností a dlhých poradovníkov (34); keďže investície do hospodárstva starostlivosti sú nevyhnutné na zabezpečenie slušného života pre všetkých, ktorí potrebujú starostlivosť a opatrovateľov; keďže ľudia v starších vekových skupinách sú zraniteľnejší, a teda náchylnejší na choroby a na komplikácie a úmrtia spojené s rôznymi chorobami vrátane ochorenia COVID-19; keďže ochorenie COVID-19 poukázalo na potrebu spoľahlivejších systémov zdravotnej starostlivosti a väčšej kapacity v oblasti intenzívnej starostlivosti; keďže v tejto súvislosti by sa mal bezodkladne zabezpečiť prístup k lekárskemu ošetreniu a poskytovanie osobných ochranných prostriedkov v zariadeniach dlhodobej starostlivosti;

AW.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 ukázala, že prístupné a vysokokvalitné verejné služby a služby starostlivosti sú najúčinnejšou reakciou na potreby obyvateľstva vrátane potrieb starších ľudí, ktorí za rôznych okolností počas pandémie zažili a naďalej zažívajú diskrimináciu, pokiaľ ide o prístup k zdravotníckym službám a službám starostlivosti vrátane prekážok zdravotného ošetrenia vo všeobecnosti; keďže pandémia ochorenia COVID-19 opäť vytiahla na svetlo nedostatok primeraného bývania, kvalitných zariadení v oblasti starostlivosti a dostatočných služieb v oblasti starostlivosti a podporných služieb; keďže najvyšší podiel infekcií a úmrtí v EÚ v súvislosti s ochorením COVID-19 súvisí so zariadeniami opatrovateľskej starostlivosti a domovmi opatrovateľských služieb, rezidenčnými službami pre starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, a s inými sociálnymi službami (35); keďže veľa starších ľudí zomrelo počas pandémie v dôsledku preťaženia mnohých jednotiek intenzívnej starostlivosti; keďže v niektorých prípadoch bol jedným z hlavných kritérií pre rozhodnutie o dostupnosti liečby intenzívnej starostlivosti vek pacienta; keďže mnohým starším osobám sa bráni v prístupe k lekárskej starostlivosti, ktorá nesúvisí s ochorením COVID-19, a keďže služby starostlivosti ako také sú počas pandémie obmedzené alebo úplne zastavené;

AX.

keďže starnutie obyvateľstva EÚ prináša nové výzvy v oblasti rodovej rovnosti, pretože ženy sú aj naďalej hlavnými poskytovateľmi starostlivosti (platenej aj neplatenej) (36); keďže kríza spôsobená koronavírusom túto situáciu zhoršila;

AY.

keďže starší ľudia sú menej odolní voči extrémnym poveternostným javom, ako sú opakované vlny vysokých teplôt;

AZ.

keďže zabezpečiť dôstojný život znamená zabezpečiť pracovníkom právo na včasný odchod do dôchodku, čo im umožní užívať si zdravý a nezávislý dôchodok; keďže právo na odchod do dôchodku musí byť spojené s odpracovanou dobou a nesmie závisieť od kolísania priemernej dĺžky života alebo akéhokoľvek iného dôvodu, ktorý sa používa na vyvíjanie tlaku na pracovníkov; keďže užívanie si dôchodku by malo byť založené na príjme, ktorý umožňuje dôstojné životné podmienky, vrátane ochrany zdravia, kultúrneho obohacovania a získavania nových zručností, čím sa umožní plné začlenenie dôchodcov do spoločenského prostredia, v ktorom žijú;

BA.

keďže dôstojný život, najmä seniorov, nemožno oddeliť od práva na dostupné bývanie, v hygienických a pohodlných podmienkach, ktoré starším ľuďom umožní starnúť so sociálnou a rodinnou ochranou; keďže v mnohých situáciách, v ktorých dochádza k tlaku vyplývajúcemu z majetkových špekulácií, boli najskôr vysťahovaní seniori, čím sa zvýšila ich sociálna izolácia a funkčná závislosť;

BB.

keďže ženy sú vystavené väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia okrem iného z dôvodu pretrvávajúceho problému zamestnanosti žien a mužov, rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, väčšieho počtu prerušení kariéry z dôvodu rodinných povinností a opatrovateľských povinností a väčšieho počtu čiastočných pracovných úväzkov (37), niekedy neistých a dočasných zamestnaní (38), najmä v prípade osamelých matiek; keďže tieto faktory sťažujú mnohým ženám šetrenie na neskoršie obdobie života a robia ich mimoriadne zraniteľnými voči chudobe v starobe;

BC.

keďže podľa Eurostatu dostávajú ženy vo všetkých členských štátoch EÚ nižšie dôchodky než muži; keďže ženy v EÚ vo veku nad 65 rokov dostávajú dôchodok, ktorý je v priemere o 30 % nižší než v prípade mužov;

BD.

keďže z prieskumu Eurobarometra z roku 2019 vyplýva, že 40 % ľudí v EÚ pociťuje diskrimináciu na základe veku; keďže vekový prístup je prítomný na rôznych úrovniach a prejavuje sa v rôznych formách, a to aj v individuálnych prístupoch a vnímaní seba a vo vzťahoch medzi generáciami; keďže sa preukázalo, že vekový prístup znižuje zdravie a očakávanú dĺžku života a bráni plnej účasti na spoločenskom, kultúrnom a občianskom živote a môže viesť k obmedzeniu prístupu starších ľudí k službám alebo aktívnej účasti na trhu práce na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ a k službám na pracovisku, čo vedie k marginalizácii a sociálnemu vylúčeniu; keďže podľa najnovšieho európskeho prieskumu pracovných podmienok bola diskriminácia na základe veku najbežnejšou formou diskriminácie na pracovisku; keďže medzi ďalšie formy diskriminácie, na ktoré poukazujú starší ľudia, patrí prístup k finančným produktom a službám, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava a voľný čas (39); keďže úspešný boj proti diskriminácii na základe veku a vekovým stereotypom, a to aj na trhu práce, má zásadný význam pre aktívne starnutie, vytváranie väčšej solidarity medzi generáciami a pre využívanie skúseností starších pracovníkov; keďže v tejto súvislosti je nevyhnutné posilniť aj rovnaký prístup k tovaru a službám;

BE.

keďže podľa WHO je aktívne starnutie proces optimalizácie príležitostí pre zdravie, účasť a bezpečnosť s cieľom zvýšiť kvalitu života starnúcich ľudí, umožniť ľuďom využiť svoj potenciál dobrých životných podmienok počas celého života a podieľať sa na živote spoločnosti podľa svojich potrieb, želaní a spôsobilostí, a zároveň im poskytnúť primeranú ochranu, bezpečnosť a starostlivosť, keď potrebujú pomoc;

BF.

keďže EÚ a viaceré členské štáty sa aktívne podieľajú na úvahách o nových nástrojoch na medzinárodnej úrovni na ochranu práv starších osôb; keďže tieto medzinárodné úvahy by sa mali aktívne podporovať a podnecovať; keďže smernica 2000/78/ES ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, nerieši však diskrimináciu v iných oblastiach spoločenského života, ani viacnásobnú diskrimináciu;

BG.

keďže starší ľudia sa niekedy stávajú obeťami násilia, zneužívania a iných znepokojujúcich činov, ako sú podvody a nekalé obchodné praktiky, zbavenie právnej spôsobilosti a prostriedky na riadenie vlastných záležitostí; keďže jav zneužívania starších ľudí by mal byť lepšie pokrytý údajmi a výskumom o jeho výskyte a spôsoboch, ako mu predchádzať; keďže je potrebné vyvinúť komplexnejšie údaje o zlom zaobchádzaní so staršími ľuďmi;

BH.

keďže EÚ financuje pilotné iniciatívy ako EUROPeAN, MILCEA a WeDO v oblasti boja proti trestnej činnosti voči starším ľuďom;

BI.

keďže starší ľudia vo vidieckych alebo odľahlých oblastiach môžu čeliť vyšším rizikám súvisiacim s vekom vrátane chudoby, horšieho prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a službám, menšej sociálnej podpory alebo obmedzenejších príležitostí na sociálnu interakciu a nedostatočného prístupu k službám verejnej dopravy;

BJ.

keďže podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2012 bolo 60 % ľudí v EÚ proti zvýšeniu zákonného veku odchodu do dôchodku, zatiaľ čo 61 % sa domnievalo, že každý by mal mať možnosť pokračovať v práci aj po dosiahnutí zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku; keďže takmer polovica pracovníkov vo veku 50 a viac rokov by v závislosti od svojich finančných potrieb uprednostnila kratšiu pracovnú dobu, pričom značná časť dôchodcov by rada pracovala aspoň niekoľko hodín týždenne (40); keďže práca nad rámec veku odchodu do dôchodku je spojená s politikami na pracovisku, ktoré podporujú zamestnateľnosť a zotrvávanie pracovníkov v zamestnaní dlhšie, ak si to želajú; keďže miera prijímania starších osôb, ktoré nie sú zamestnané, je však mimoriadne nízka, a keďže starší pracovníci sú vystavení vysokému riziku, že sa stanú dlhodobo nezamestnanými; keďže miera chudoby a sociálneho vylúčenia osôb vo veku 55 až 64 rokov je vyššia než priemer EÚ pre všetky vekové skupiny; keďže 56 % ľudí v EÚ sa obáva, že ich príjem v starobe nebude dostatočný (41); keďže pravdepodobnosť nájdenia nového pracovného miesta sa znižuje s vekom, sčasti na základe štrukturálnych prekážok vrátane diskriminácie na základe veku (42); keďže z údajov vyplýva, že ľudia, ktorí odišli do dôchodku, ale naďalej pracujú z vlastného rozhodnutia, majú v priemere vyššiu mieru spokojnosti so životom ako ľudia, ktorí odišli do plného dôchodku (43); keďže pocit, že má život zmysel, vo všeobecnosti klesá po dovŕšení 50 rokov, ale stále je oveľa silnejší v prípade jednotlivcov, ktorí po odchode do dôchodku naďalej pracujú alebo sa podieľajú na starostlivosti o deti alebo dlhodobej starostlivosti (44); keďže boj proti nezamestnanosti starších pracovníkov v EÚ je naďalej veľmi dôležitý;

BK.

keďže primerané pracovné podmienky a podmienky zamestnania, vrátane zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, veku primeraného pracovného prostredia, nižších kvantitatívnych požiadaviek a autonómie v pracovnom čase môžu podnietiť veľa starších ľudí k tomu, aby zostali na trhu práce, ak si to želajú;

BL.

keďže osobitnú pozornosť treba venovať potrebám pracovníkov vo veľmi fyzicky alebo psychicky náročných pracovných miestach; keďže túto otázku možno riešiť prostredníctvom stratégií v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, politík na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, prístupu k možnostiam vzdelávania a odbornej prípravy a ich využívania v práci alebo mimo nej, podpory medzigeneračných výmen na pracoviskách a možnosti postupného odchodu do dôchodku, čo prinesie individuálne aj spoločenské výhody;

BM.

keďže staršia EÚ s menšou pracovnou silou môže vyvíjať tlak na verejné rozpočty a systémy sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti; keďže sa odhaduje, že celkové náklady na starnutie obyvateľstva (45) dosiahnu do roku 2070 26,7 % HDP (46); keďže v štúdii vypracovanej pre Komisiu v roku 2018 o striebornej ekonomike (ľudia vo veku 50 rokov a viac) sa odhaduje, že príspevok striebornej ekonomiky EÚ k HDP do roku 2025 dosiahne 6,4 bilióna EUR a 88 miliónov pracovných miest; keďže by to zodpovedalo 32 % HDP EÚ a 38 % zamestnanosti v EÚ (47);

BN.

keďže podpora zohľadňovania celého životného cyklu a zvyšovanie povedomia zamestnávateľov o význame pracovného prostredia priaznivého pre starších ľudí má zásadný význam pre aktívne starnutie; keďže boj proti nezamestnanosti mladých a starších ľudí je aj naďalej kľúčovou výzvou v mnohých regiónoch; keďže EÚ a členské štáty stále musia primerane reagovať na výzvy na trhu práce; keďže je potrebné prispôsobiť zručnosti starších pracovníkov, ktorí sú obzvlášť ohrození hospodárskou reštrukturalizáciou, a uskutočňovať politiky na podporu mobility starších ľudí na trhu práce, najmä pokiaľ ide o opätovné zamestnanie;

BO.

keďže zamestnávatelia sa často zdráhajú ponúknuť primeranú odbornú prípravu starším pracovníkom; keďže celoživotné vzdelávanie prispieva k aktívnemu starnutiu a umožňuje ľuďom pracovať a plne sa zapájať do života spoločnosti; keďže Parlament prijal uznesenie o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Erasmus+;

BP.

keďže zaručenie kvalitného zamestnania vrátane dôstojných miezd, zdravia a bezpečnosti pri práci a rovnováhy pracovného a osobného života pracovníkov počas celej ich profesionálnej kariéry je nevyhnutným predpokladom vyváženého pracovného života a aktívneho starnutia pri dobrom zdraví po odchode do dôchodku; keďže to znamená nielen zníženie výskytu rizík pri práci, ale aj podnecovanie a podporu zdravie podporujúcich návykov pracovníkov a riešenie rizík ako psychosociálne riziká a muskuloskeletálne poruchy; keďže zdravie a výkonnosť starších pracovníkov neurčuje ich vek, ale súbor úzko súvisiacich faktorov ako individuálny životný štýl a vystavenie rizikám na pracovisku (48); keďže kvalitné pracovné miesta, ako aj bezpečné a zdravé pracoviská, sú dôležité nielen pre blaho pracovníkov, ale aj pre konkurencieschopnosť podnikov a udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia;

BQ.

keďže vplyv demografických zmien na trh práce zdôraznil význam ďalšieho zlepšovania postupov riadenia podnikov a pracovných metód, ako aj významnú úlohu digitálnych riešení ako práca na diaľku, najmä v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, keďže ponúkajú množstvo príležitostí na zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov, a to aj pre zamestnancov vo veku blízkom veku odchodu do dôchodku, a na zabezpečenie inkluzívnejšieho pracovného prostredia, najmä na účely rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a pre osoby so zdravotným postihnutím;

BR.

keďže regióny s vysokou mierou nezamestnanosti sa vyznačujú vyššou mierou starnutia a klesajúcim počtom obyvateľov;

BS.

keďže v roku 2019 predstavovali zamestnaní pracovníci vo vekovej skupine 55 – 64 rokov 59,1 % pracovnej sily v EÚ (49); keďže v roku 2016 približne jedna tretina manažérov rodinných poľnohospodárskych podnikov bola vo veku 65 rokov a viac a väčšina (57 %) mala aspoň 55 rokov; keďže len 1 z 10 manažérov poľnohospodárskych podnikov mal menej ako 40 rokov;

BT.

keďže programy, projekty a akcie, ktoré podporujú stratégie aktívneho starnutia, by sa mali odzrkadľovať vo všetkých oblastiach politiky a keďže členské štáty by mali na riešenie demografických výziev využívať všetky dostupné nástroje EÚ, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, najmä Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Kohézny fond, Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“) a Nástroj na prepájanie Európy; keďže finančné prostriedky EÚ uľahčujú poskytovanie základnej infraštruktúry;

BU.

keďže iniciatívy ako cena „Access City“ motivujú k tomu, aby sa verejné priestory prispôsobovali potrebám starších osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou a majú pozitívny vplyv na ich nezávislosť; keďže takéto iniciatívy nielen zlepšujú kvalitu ich života, zabezpečujú ich sociálne začlenenie a zaručujú im rovnaké uplatňovanie základných práv, ale môžu mať aj pozitívny hospodársky vplyv;

BV.

keďže počet jednočlenných domácností sa od roku 2010 zvýšil o 19 %; keďže v roku 2019 žilo 40 % žien starších ako 65 rokov v EÚ osamote, čo je viac ako dvojnásobok podielu mužov žijúcich osamote (50); keďže v mnohých členských štátoch je bývanie mladých ľudí, slobodných ľudí, starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, chronickými chorobami a funkčnými obmedzeniami neprimerané z dôvodu problémov s prístupnosťou, nízkymi normami alebo vysokými nákladmi na živobytie a domácnosť; keďže obydlia by mali byť dostupné, prístupné, bezpečné a pohodlné, čo sú všetko je mimoriadne dôležité faktory nielen pre starších ľudí; keďže u mnohých starších ľudí je menej pravdepodobné, že zrenovujú svoje domovy, ak nie sú vlastníkmi;

BW.

keďže ľudské práva sú všeobecné a neodňateľné, nedeliteľné, vzájomne závislé a vzájomne prepojené a patria všetkým ľuďom a všetkým generáciám bez diskriminácie na akomkoľvek základe; keďže starší ľudia vrátane ľudí so zdravotným postihnutím sú pre spoločnosť hodnotní a preto by sa mali zapájať do spoločnosti v čo najväčšom rozsahu a žiť dôstojne a čo najviac nezávisle; keďže solidarita medzi generáciami by mala usmerňovať obnovu EÚ smerujúcu k spravodlivejšej, inkluzívnejšej a odolnejšej spoločnosti, ktorá na nikoho nezabudne;

BX.

keďže všetky členské štáty aj EÚ sú stranami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a teda majú právnu povinnosť zaručiť osobnú samostatnosť, nediskrimináciu, plnohodnotné a účinné zapojenie do spoločnosti, ako aj rovnosť príležitostí a prístupnosť; keďže v Európskej únii je viac než 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím, z ktorých väčšinu tvoria ženy a dievčatá, a keďže väčšina zdravotných postihnutí sa získava s vekom; keďže osoby so zdravotným postihnutím sú vystavené vyššiemu riziku chudoby a diskriminácie (51); keďže politiky starnutia musia zabezpečiť ochranu a sociálne začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, ako aj ich prístup na trh práce a k službám; keďže mobilita je kľúčom k podpore nezávislého života a autonómie; keďže zabezpečenie plne prístupného dopravného reťazca od dverí k dverám je rozhodujúce;

BY.

keďže neurodegeneratívne choroby ako Alzheimerova choroba a iné formy demencie sú vo väčšine európskych krajín naďalej nedostatočne diagnostikované; keďže existujú jasné náznaky, že súčasný počet 9 miliónov potvrdených prípadov demencie sa do roku 2050 zdvojnásobí (52); keďže demencia je hlavnou príčinou závislosti a zdravotného postihnutia starších osôb v Európskej únii, ktorá v súčasnosti postihuje približne 10 miliónov ľudí, a keďže sa očakáva, že jej výskyt sa do roku 2030 zdvojnásobí;

BZ.

keďže SPP zostáva kľúčovým nástrojom na podporu vidieckeho hospodárstva a vytvárania pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

CA.

keďže naša potravinová bezpečnosť závisí od úspešnej generačnej výmeny v poľnohospodárstve;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

103.