Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/841, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa dodržiavania záväzkov, stanovenie cieľov členských štátov na rok 2030 a záväzok spoločne dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2035 v sektore využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, a nariadenie (EÚ) 2018/1999, pokiaľ ide o zlepšenie monitorovania, podávania správ, sledovania pokroku a preskúmania

[COM(2021) 554 final]

(2022/C 152/32)

Spravodajca:

Anastasis YIAPANIS

Konzultácia	Európsky parlament, 13.9.2021 Rada, 17.9.2021
Právny základ	článok 304 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	25.11.2021
Prijaté v pléne	8.12.2021
Plenárne zasadnutie č.	565
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	145/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa veľmi aktívne angažuje v boji proti zmene klímy a jednoznačne súhlasí s tým, že je potrebné zaviesť účinné a okamžité opatrenia. Je potrebné vyvinúť spoločné úsilie verejných i súkromných subjektov na zabezpečenie aktívneho zapojenia, podpory a zodpovednosti občanov a miestnych komunít a na vytvorenie dodatočných finančných prostriedkov na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

1.2.

Európu zasiahli bezprecedentné lesné požiare a povodne a súčasne rekordné suchá a vlny horúčav. Prostredníctvom inteligentného a udržateľného hospodárenia s vodami možno do veľkej miery zlepšiť schopnosť EÚ zmierniť požiare a bojovať proti nim a zvýšiť odolnosť proti intenzívnym dažďom, povodniam a suchám.

1.3.

Zmena klímy a strata biodiverzity sú navzájom prepojené a musia sa riešiť spoločne. Je nevyhnutné riešiť stratu biotopov, znečistenie, nadmerné využívanie prírodných zdrojov, znečistenie a šírenie inváznych druhov s cieľom zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov a plnenie životne dôležitej sociálnej a hospodárskej úlohy sektorov súvisiacich s pôdou.

1.4.

Členské štáty by mali navrhnúť legislatívne rámce na stimulovanie poľnohospodárov a lesných hospodárov, aby zavádzali nové udržateľné obchodné modely, ktoré podporujú biodiverzitu, v ktorých sa uplatňujú pravidlá obehového hospodárstva a ktoré vytvárajú udržateľné postupy pri produkcii biomasy. EHSV požaduje vnútroštátne programy na obnovu vysoko kvalitných mokradí a domnieva sa, že emisie z mokradí by sa mali započítavať čo najskôr, a nie až od roku 2026.

1.5.

Vzhľadom na to, že zmiernenie zmeny klímy je celosvetovým problémom, EHSV sa domnieva, že úsilie EÚ musí byť doplnené cielenými účinnými externými diskusiami o okamžitom celosvetovom zapojení, spravodlivom rozdelení zaťaženia a spravodlivej hospodárskej súťaži.

1.6.

EHSV vyzýva na rozsiahlu propagáciu a podporu udržateľných poľnohospodárskych postupov ako striedanie plodín, zhodnocovanie organického odpadu, presné poľnohospodárstvo, permakultúra atď. Pôda sa musí vo všetkých členských štátoch obhospodarovať starostlivo, pri zabezpečení primeranej rovnováhy medzi konkurencieschopnosťou a udržateľnosťou a poskytnutí potrebných možností financovania. EHSV víta zámer Komisie navrhnúť regulačný rámec pre odstraňovanie uhlíka v odvetví poľnohospodárstva.

1.7.

Výroba bioenergie na báze dreva a iných druhov bioenergie má veľmi dôležitú úlohu a mala by sa realizovať, ak sa má biomasa produkovať udržateľným spôsobom. Dovoz biomasy však prináša osobitné súvisiace riziká, na ktoré sa legislatívny rámec EÚ nezameriava. Obchodná politika EÚ by mala pomôcť predchádzať dovozu biomasy, ktorý vedie k odlesňovaniu v krajinách pôvodu.

1.8.

EHSV víta návrh Komisie vykonať komplexné posúdenie národných inventarizačných údajov v roku 2025, keďže analýza údajov sa zakladá najmä na národných inventároch lesov (NFI), ktoré sú nekorelované a niekedy neúplné alebo nepresné.

1.9.

Sú potrebné programy na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácie pre podnikateľov aj pracovníkov s cieľom zabezpečiť prístup k najnovším dostupným technológiám a digitálnym zručnostiam posilňujúcim udržateľnosť. Sociálni partneri a príslušné organizácie občianskej spoločnosti majú dôležitú úlohu a musia sa zapojiť do fáz plánovania aj vykonávania balíka Fit for 55.

1.10.

Je potrebná podpora projektov v oblasti výskumu a vývoja týkajúcich sa udržateľného poľnohospodárstva a produkcie drevnej biomasy. EHSV požaduje prispôsobený podporný legislatívny rámec pre MSP a žiada členské štáty, aby zvážili vytvorenie daňových stimulov na uľahčenie prechodu.

1.11.

Napokon EHSV vyjadruje znepokojenie, že sociálny rozmer vykonávania Európskej zelenej dohody sa nezohľadňuje v plnej miere. Osobitnú pozornosť treba venovať regiónom, priemyselným odvetviam, pracovníkom a občanom, ktorí budú čeliť najväčším výzvam.

2.   Súvislosti a úvod

2.1.

V pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030 (1) prijatom v septembri 2020 sa stanovujú nové a ambicióznejšie ciele týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 % oproti úrovniam v roku 1990, v porovnaní s predchádzajúcou dohodou o čistom znížení najmenej o 40 %. V balíku Fit for 55 (2) uverejnenom v júli 2021 sa stanovuje 13 legislatívnych návrhov, ktorých cieľom je revidovať súčasné právne predpisy v oblasti klímy vrátane nariadenia o LULUCF (3) z roku 2018 a zabezpečiť spravodlivú, konkurencieschopnú a účinnú zelenú transformáciu do roku 2030 a v neskorších rokoch.

2.2.

Pôda poskytuje spoločnostiam potravu a krmivo, ale aj suroviny pre hospodárstvo využívajúce biologické materiály (vlákna a drevo na výrobu papiera, textilu, stavebného materiálu a biopaliva); poskytuje biotopy pre biodiverzitu a má významnú schopnosť sekvestrovať uhlík z ovzdušia. Poľnohospodárske a lesnícke činnosti zároveň produkujú emisie skleníkových plynov. Rozsah pôsobnosti nariadenia o LULUCF sa rozšíril len z lesov na všetko využívanie pôdy (vrátane odvetvia poľnohospodárstva od roku 2031) a stanovujú sa v ňom záväzné záväzky pre všetky členské štáty na dodržanie tzv. pravidla nulového dlhu. Malo by sa to uskutočniť prostredníctvom iniciovania legislatívnych opatrení v rámci daného odvetvia, ktorými sa má zabezpečiť, aby sa započítané emisie z využívania pôdy v plnej miere kompenzovali ekvivalentom započítaného odstránenia CO2 z ovzdušia. Takisto sa navrhuje nový proces riadenia EÚ, ktorého cieľom je spresniť monitorovanie výpočtov emisií a odstraňovania uhlíka členských štátov.

2.3.

Členské štáty musia v zásade zabezpečiť, aby emisie zo sektorov LULUCF nepresahovali odstraňovanie za obdobie 2021 – 2025, dosiahli celkové čisté odstraňovanie vo výške najmenej 310 miliónov ton CO2 do roku 2030, dosiahli klimatickú neutralitu do roku 2035 vo všetkých sektoroch pôdy a v nasledujúcich rokoch zaznamenali záporné hodnoty.

2.4.

Členské štáty však budú povinné predložiť integrované plány na zmiernenie vo všetkých sektoroch pôdy a vyzývajú sa, aby na účely monitorovania využívali moderné digitálne technológie vrátane pozorovania formou diaľkového snímania, ktoré sú dostupné prostredníctvom programu Copernicus (satelitné snímanie s vysokým rozlíšením a celoplošné satelitné snímanie) a údajov zhromaždených v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Okrem toho sa návrhom nariadenia zavádza možnosť procesu transakcií medzi členskými štátmi, prostredníctvom ktorého sa budú stimulovať, aby sa usilovali o vyššie odstraňovanie CO2, dokonca nad rámec svojich požadovaných cieľov.

2.5.

Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy prostredníctvom zachovania a zvýšenia záchytov a zásob uhlíka. Komisia navrhuje politiky na pomoc lesným hospodárom pri zabezpečení väčšieho prínosu pre klímu pri výrobe produktov z dreva a stimulovaní poľnohospodárov, aby uplatňovali udržateľné poľnohospodárske postupy šetrné ku klíme.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Európska občianska spoločnosť sa veľmi aktívne angažuje v boji proti zmene klímy a jednoznačne súhlasí s tým, že je potrebné zaviesť účinné a okamžité opatrenia. EHSV sa domnieva, že je potrebné vyvinúť spoločné úsilie verejných i súkromných subjektov na zvýšenie informovanosti o súčasnej naliehavej potrebe konať, zabezpečenie aktívneho zapojenia a spoluzodpovednosti občanov a miestnych komunít a na získanie dodatočných finančných prostriedkov na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. EÚ nemôže viac strácať čas zdĺhavými diskusiami.

3.2.

V sektore LULUCF sa znížilo čisté odstraňovanie CO2 o pätinu (4), najmä z dôvodu zvýšenej ťažby dreva a nedostatku stimulov. Okrem toho Európu zasiahli bezprecedentné lesné požiare a povodne a súčasne rekordné suchá a vlny horúčav. Lesy sú takisto osobitne zraniteľné proti napadnutiam škodcami, pričom mokrade sú vystavené pokračujúcej degradácii. Hoci podstatné zvýšenie pôdnych záchytov možno dosiahnuť pri relatívne nízkych nákladoch, musia sa zintenzívniť opatrenia v rámci každého typu využívania pôdy vrátane zlepšeného obhospodarovania lesov a ornej pôdy a zalesňovania.

3.3.

EHSV zdôrazňuje, že existujú rôzne spôsoby na zvýšenie sekvestrácie uhlíka vrátane obhospodarovania pôdy, obnovy lesa a obnovy prirodzených ekosystémov. Zmena klímy a strata biodiverzity sú navzájom prepojené a musia sa riešiť spoločne. Je potrebné riešiť stratu biotopov, znečistenie, nadmerné využívanie prírodných zdrojov, znečistenie a šírenie inváznych druhov s cieľom zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov a plnenie životne dôležitej sociálnej a hospodárskej úlohy sektorov súvisiacich s pôdou.

3.4.

Členské štáty by mali vytvoriť vnútroštátne stratégie na zachovanie a opätovné zavlažovanie vysoko kvalitných rašelinísk, keďže predstavujú významnú príležitosť na ochranu a zvýšenie zásob uhlíka v organickej pôde a zabezpečenie obnovy biodiverzity. EHSV preto navrhuje, aby medzi najdôležitejšie ciele patrila obnova vysoko kvalitných rašelinísk (pomocou paludikultúry (5)) a mokradí, a domnieva sa, že emisie z mokradí by sa mali započítavať čo najskôr, a nie až od roku 2026, ako navrhuje Európska komisia.

3.5.

Z výskumu vyplýva, že veľké prírodné požiare desaťročia prispievajú k čistým emisiám CO2 a bránia opätovnému rastu rastlinstva. Hospodárenie s vodami, najmä zadržiavanie vody v pôde a akumulácia vody v nádržiach, môže do veľkej miery zlepšiť schopnosť zmierňovať požiare a bojovať proti nim. Zároveň zvyšuje odolnosť proti intenzívnym dažďom, povodniam a suchám. EHSV preto odporúča, aby Komisia stimulovala a podporila členské štáty pri zlepšovaní politík hospodárenia s vodami s cieľom zvýšiť poľnohospodársku produktivitu a schopnosť sekvestrácie uhlíka.

3.6.

Je potrebné stimulovať poľnohospodárov a lesných hospodárov, aby zavádzali nové udržateľné obchodné modely, ktoré podporujú biodiverzitu a v ktorých sa uplatňujú pravidlá obehového hospodárstva. EHSV už požadoval vytvorenie komplexného a spravodlivého legislatívneho rámca, ktorý by umožnil „vlastníkom a užívateľom pôdy uskutočniť primerane účinné opatrenia, pokiaľ ide o využívanie pôdy, zmeny jej využívania a lesné hospodárstvo, a to hospodársky vhodným spôsobom a nielen vo svoj neprospech“ (6). Teraz je potrebné, aby každý členský štát navrhol tieto dôležité stimulačné rámce so zreteľom na svoje vlastné osobitné okolnosti. EHSV už povzbudil členské štáty, „aby prostredníctvom prístupu zdola nahor vytvorili pre LULUCF ambiciózne vnútroštátne politiky so zapojením orgánov na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni“ (7).

3.7.

Musia pokračovať diskusie o tom, ako by sa mali lesy obhospodarovať a ktoré časti stromov možno používať na výrobu energie. Hoci sa v návrhu Európskej komisie o revízii smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (8) zakazuje ťažba biomasy z pralesov a zavádzajú sa obmedzenia na spaľovanie niektorých druhov dreva, nezohľadňujú sa súčasné osvedčené postupy, pri ktorých sa rôzne druhy stromov a rôzne časti stromov používajú na účely, na ktoré sú najviac vhodné, čím sa dosahuje optimálna celková pridaná hodnota bez plytvania prírodnými zdrojmi. EHSV vyzýva, aby sa vo všetkých členských štátoch zaviedli vnútroštátne legislatívne rámce, ktorými sa podporí a stimuluje používanie udržateľných postupov pri výrobe biomasy.

3.8.

Okrem toho podpora zručností, znalostí a podpora na úrovni poľnohospodárov a lesných hospodárov dokáže posilniť uplatňovanie nových udržateľných postupov a prelomových technológií (napr. presné poľnohospodárstvo, riadený pohyb strojov, správne zneškodňovanie odpadu, vyhýbanie sa používaniu chemických pesticídov, zachovávanie genetickej diverzity v rámci pôdy atď.). EHSV víta zámer Komisie navrhnúť regulačný rámec pre odstraňovanie uhlíka v odvetví poľnohospodárstva.

3.9.

Sú potrebné celosvetové koordinované opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa zmena klímy riešila rýchlo a efektívne. Ako sa uvádza v správe IPCC z roku 2021 (9), je k dispozícii vedecký dôkaz, že časté katastrofy v Európe v nedávnom období jasne súvisia s teplejšou klímou a so zvýšenými emisiami skleníkových plynov. Okrem toho sa v nej uvádza, že vplyvom ľudskej činnosti „sa klíma otepľuje tempom, ktoré minimálne za posledných 2 000 rokov nemá obdobu“. Preto sa EHSV domnieva, že úsilie EÚ musí byť doplnené cielenými, účinnými opatreniami na medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť celosvetové zapojenie, spravodlivé rozdelenie zaťaženia a spravodlivú hospodársku súťaž.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Legislatívny balík Fit for 55 predstavuje skvelý a ambiciózny krok a opäť preukazuje, že EÚ stojí na čele boja proti zmene klímy. Takisto je skvelou témou diskusie pred 26. konferenciou OSN o zmene klímy v Glasgowe, na ktorej by sa EÚ mala pokúsiť presvedčiť zvyšok sveta, že je naliehavo potrebné, aby realizoval podobné opatrenia. EHSV zdôrazňuje, že koordinovaná celosvetová reakcia je jediným účinným spôsobom na riešenie zmeny klímy a že spolupráca s našimi partnermi v rámci skupín G7, G20 a iných medzinárodných orgánov je správnou cestou vpred.

4.2.

Strata poľnohospodárskej pôdy v dôsledku degradácie pôdy, urbanizácie a opustenia predstavuje už dlhé roky zložitý problém vo všetkých členských štátoch. Územné plánovanie má zásadný význam pre udržateľný rozvoj EÚ a EHSV žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala efektívnemu využívaniu prírodných zdrojov, najmä vzhľadom na to, že v dôsledku zvyšovania počtu obyvateľstva sa zmenšuje plocha pôdy. EHSV už navrhol ucelený rámec EÚ, ktorý by chránil poľnohospodársku pôdu (10).

4.3.

S cieľom zvýšiť produktivitu a ukladanie CO2 v odvetví poľnohospodárstva EHSV vyzýva na rozsiahlu propagáciu a podporu udržateľných poľnohospodárskych postupov ako striedanie plodín, zhodnocovanie organického odpadu, presné poľnohospodárstvo atď. Poľnohospodárom by sa mali takisto poskytnúť potrebné možnosti financovania a aktualizované informácie o najlepších poľnohospodárskych postupoch a možnostiach zlepšenia kvality pôdy. Napokon sa pôda musí vo všetkých členských štátoch obhospodarovať starostlivo, pri zabezpečení primeranej rovnováhy medzi konkurencieschopnosťou a udržateľnosťou.

4.4.

V marci 2021 Európska komisia uverejnila akčný plán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu (11) s cieľom pomôcť členským štátom dosiahnuť do roku 2030 cieľ 25 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom. EHSV zdôrazňuje význam zvýšenia podielu ekologického poľnohospodárstva, ktorý by znamenal obrovský skok pre odvetvie poľnohospodárstva z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov a zachovania biodiverzity. EHSV takisto poukazuje na ďalšie možnosti zníženia rizika socioekonomického využívania (artificializácie) pôdy, ako sú agroekológia, agrolesníctvo, permakultúra, bezorbové obrábanie pôdy atď.

4.5.

Z číselných údajov vyplýva, že spaľovanie biomasy sa od roku 2000 zdvojnásobilo a polovica všetkého vyťaženého dreva sa spaľuje na výrobu energie (12). EHSV sa nazdáva, že tento nepriaznivý tlak na lesy viedol k nedávnemu poklesu sekvestrácie uhlíka, a domnieva sa, že hoci výroba bioenergie na báze dreva a iných druhov bioenergie má veľmi dôležitú úlohu, mala by sa realizovať, len keď sa biomasa vyrába udržateľným spôsobom. Okrem toho, EHSV už uviedol, že v záujme toho, aby sa „predišlo oslabeniu environmentálnej integrity, fosílne emisie z ostatných sektorov by nemali byť kompenzované výrubom lesov, v dôsledku ktorého by sa mohla znížiť dostupnosť dreva pre biohospodárstvo“ (13).

4.6.

EHSV poukazuje na to, že dovoz biomasy prináša osobitné súvisiace riziká, na ktoré sa nariadenie EÚ nezameriava. Preto sú potrebné široké medzinárodné dohody s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na jednotnom trhu, zatiaľ čo obchodná politika EÚ by mala pomôcť predchádzať dovozu biomasy, ktorá vedie k odlesňovaniu v krajinách pôvodu.

4.7.

Členským štátom sa povoľuje vylúčiť zo započítavania emisie spôsobené extrémnymi prírodnými javmi, ako sú búrky, požiare alebo napadnutia škodcami. Je naliehavo potrebné zlepšiť monitorovanie prírodných rušivých faktorov v lesoch s cieľom zabezpečiť správne a účinné uplatňovanie ustanovenia o prírodných rušivých faktoroch, ktoré je technicky náročné, ale mimoriadne dôležité. Je potrebné, aby sa povinnosti každého členského štátu v oblasti podávania správ riadili štandardizovaným protokolom, ktorým sa zabezpečí účinný zber a interpretácia údajov a efektívne vykonávanie a plánovanie politiky.

4.8.

Analýza údajov sa zakladá najmä na národných inventároch lesov v každom členskom štáte, ktoré sú nekorelované a niekedy neúplné alebo nepresné. Okrem toho, sa národné inventarizácie lesov vo všetkých členských štátoch nerealizujú často. EHSV víta návrh Komisie vykonať komplexné posúdenie národných inventarizačných údajov v roku 2025 s cieľom stanoviť presné ciele na obdobie 2026 – 2030.

4.9.

Je potrebná podpora výskumu a vývoja v oblasti udržateľnejšej produkcie drevnej biomasy. EHSV už zdôraznil, že „podpora týchto odvetví si vyžaduje intenzívny výskum a inovácie, ale aj odmeňovanie za preukázateľné záchyty CO2 “ (14). EHSV sa takisto domnieva, že každý členský štát by mal navrhnúť osobitný systém daňových stimulov, ktorým by sa uľahčil prechod, a odporúča v plnej miere využiť dostupné financovanie SPP.

4.10.

Takisto sú potrebné programy na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pre podnikateľov a pracovníkov s cieľom zabezpečiť prístup k najnovším dostupným technológiám a digitálnym zručnostiam, ktoré posilňujú udržateľnosť. Program Európskej zelenej dohody môže uspieť, len ak ho budú sprevádzať programy vzdelávania a odbornej prípravy, ktorými možno posilniť zručnosti európskych pracovníkov, pri zabezpečení konkurencieschopnosti a sociálnej spravodlivosti. Preto EHSV žiada, aby sa sociálni partneri a príslušné organizácie občianskej spoločnosti v plnej miere zapojili do fáz plánovania aj vykonávania tohto balíka.

4.11.

EHSV sa domnieva, že MSP potrebujú prispôsobený podporný legislatívny rámec, ktorý by im pomohol zabezpečiť inovácie, rozširovanie a udržateľný rast. Hoci je k dispozícii viacero finančných možností na financovanie adaptácie, EHSV opätovne požaduje „lepšie objasnenie jednotlivých možností, ako aj ľahko použiteľné postupy na zabezpečenie včasného prístupu subjektov k finančným prostriedkom na praktickej úrovni“ (15).

4.12.

Napokon, EHSV vyjadruje znepokojenie, že sociálny rozmer vykonávania Európskej zelenej dohody (prostredníctvom legislatívneho balíka Fit for 55) sa nezohľadňuje a že najviac zasiahnutá bude verejnosť, keďže občania budú musieť zmeniť vozidlá, priplatiť si za vykurovanie domácnosti, platiť viac za najlacnejšie dovolenkové lety atď. EHSV preto vyjadruje vážne obavy v súvislosti s vyššími účtami, ktoré budú musieť domácnosti platiť po vykonaní balíka Fit for 55. EHSV je takisto pevne presvedčený, že počas tohto prechodu je potrebné venovať osobitnú pozornosť regiónom, priemyselným odvetviam a pracovníkom, ktorí budú čeliť najväčším výzvam, a že tento prechod „sa musí uskutočniť uplatňovaním konkurencieschopného, sociálne spravodlivého a mnohostranného prístupu a že na dosiahnutie plného zapojenia občianskej spoločnosti vrátane všetkých občanov, podnikov a organizácií a na akceptáciu z ich strany sa musia zaviesť vhodné nástroje“ (16).

---

(1)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov –Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030: Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov.

(2)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov –„Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite, COM(2021) 550 final.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).

(4)  SWD(2021) 610 final [dostupné iba v angličtine]

(5)  Pestovanie vo vlhkých podmienkach.

(6)  Stanovisko EHSV na tému Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF) (Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 85).

(7)  Stanovisko EHSV na tému Rozhodnutie o spoločnom úsilí týkajúce sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 a emisií a záchytov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF) (Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 103).

(8)  Európska komisia – revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.

(9)  Climate- AR6: The Physical Science Basis., IPCC (2021).

(10)  Stanovisko EHSV na tému Využívanie pôdy na udržateľnú výrobu potravín a ekosystémové služby (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 72).

(11)  11. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby COM/ 2021/ 141 final

(12)  Forests sacrificed for EU climate policy

(13)  Stanovisko EHSV na tému Rozhodnutie o spoločnom úsilí týkajúce sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 a emisií a záchytov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF) (Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 103).

(14)  Stanovisko EHSV na tému Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (Ú. v. EÚ C 374, 16.9.2021, s. 84).

(15)  Stanovisko EHSV na tému Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

(16)  Stanovisko EHSV na tému Čistá planéta pre všetkých – európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 51).