Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej efektívnosti (prepracované znenie)

[COM(2021) 558 final – 2021/0203 (COD)]

(2022/C 152/22)

Spravodajkyňa:

Alena MASTANTUONO

Konzultácia	Európsky parlament, 13. 9. 2021 Rada Európskej únie, 20. 9. 2021
Právny základ	článok 194 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v pléne	9. 12. 2021
Plenárne zasadnutie č.	565
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	118/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta návrh na prepracovanie smernice o energetickej efektívnosti, keďže tento návrh sa zaoberá oblasťou činnosti, ktorá je kľúčová pre dosiahnutie úplnej dekarbonizácie hospodárstva a spoločnosti EÚ.

1.2.

EHSV víta záväzný charakter nového cieľa EÚ. EHSV si uvedomuje, že čoraz náročnejšie ciele energetickej efektívnosti na úrovni EÚ, v rámci ktorých sa od členských štátov požaduje, aby do roku 2030 znížili spotrebu energie o 9 % v porovnaní s prognózami referenčného scenára z roku 2020, sú neľahké a ambiciózne. Podľa správy o pokroku za rok 2020 (1) len 12 členských štátov viac-menej splnilo svoje indikatívne národné ciele do roku 2020.

1.3.

Pandémia COVID-19 oslabila kolektívne úsilie EÚ a určite bude mať ďalšie dôsledky, pokiaľ ide o splnenie vyšších cieľov. Dosiahnutie indikatívnych národných príspevkov si vyžiada väčšie úsilie všetkých členských štátov a mali by sa pritom zohľadniť rozdielne okolnosti každého členského štátu.

1.4.

EHSV opakuje svoj postoj vyjadrený v stanovisku k európskemu klimatickému predpisu (2), že cieľom by malo byť dosiahnuť čo možno najvyššie zníženie emisií skleníkových plynov pri čo možno najnižších sociálno-ekonomických nákladoch. EHSV odporúča v prípade potreby kombinovať nástroje zlučiteľné s vhodne regulovanými trhovými a finančnými opatreniami vrátane finančných nástrojov s podporou viacročného finančného rámca a nástroja NextGenerationEU s cieľom prispieť k efektívnejšiemu energetickému prostrediu.

1.5.

EHSV víta vedúcu úlohu verejného sektora vrátane miestnych a regionálnych samospráv, ktorá je stanovená v navrhovanom prepracovanom znení smernice o energetickej efektívnosti, a zdôrazňuje, že si vyžiada dostatočnú finančnú a technickú pomoc, ako aj vyškolených pracovníkov. Výbor súhlasí s opatreniami týkajúcimi sa obnovy a znižovania spotreby energie, ktoré má prijať verejný sektor, a považuje ich za pomoc sektoru stavebníctva, konkrétne MSP, a za stimul na vývoj a zavádzanie nových technológií a tvorbu pracovných miest v rámci iniciatívy „vlna obnovy“.

1.6.

EHSV oceňuje aj väčší dôraz na informovanie a posilnenie postavenia spotrebiteľov napríklad v oblasti zmluvných požiadaviek alebo používania jasného a zrozumiteľného jazyka. Zdôrazňuje dôležitú úlohu občianskej spoločnosti v informačných kampaniach o prínosoch energetickej efektívnosti.

1.7.

Zvýšenie cien energie odhalilo, ako rýchlo a závažne môže tento problém ovplyvniť domácnosti a podniky. Význam opatrení na zmiernenie týchto nákladov sa prejavil skôr, ako sa očakávalo. EHSV v tejto súvislosti podporuje stimuly a nástroje na vykonávanie smernice o energetickej efektívnosti s cieľom pomôcť zraniteľným odberateľom a domácnostiam a poukazuje na to, že ambiciózne ciele v oblasti diaľkového vykurovania/chladenia môžu zhoršiť podmienky sociálneho bývania. Výbor preto víta návrh vytvoriť Sociálno-klimatický fond a žiada, aby sa dodržiavala zásada „spravodlivej transformácie“ s cieľom zohľadniť rozdielne situácie v jednotlivých členských štátoch.

1.8.

EHSV rozumie účelu a prínosom zásady prvoradosti energetickej efektívnosti. Nie je to však vždy nákladovo efektívne riešenie. V niektorých prípadoch môže byť efektívnejšie nie šetriť energiou, ale vyrábať ju z bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových zdrojov.

1.9.

EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby zabezpečili synergie medzi iniciatívami v rámci balíka Fit for 55. V prípade podstatných zmien balíka EHSV žiada inštitúcie EÚ, aby vypracovali posúdenie vplyvu.

2.   Súvislosti a skutočnosti

2.1.

Energetická efektívnosť je kľúčovou oblasťou činnosti na ceste k úplnej dekarbonizácii hospodárstva Únie. Navrhované prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti je dôležitou súčasťou balíka Fit for 55, ktorým sa vykonávajú zásady Európskej zelenej dohody a stanovuje spôsob, ako dosiahnuť nové ciele Únie v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 %.

2.2.

Návrh je súčasťou tejto širšej politiky a mal by byť plne v súlade s ďalšími iniciatívami balíka Fit for 55 (ako sú zmeny v systéme EU ETS; úprava finančného mechanizmu s cieľom podporiť vykonávanie balíka; nariadenie o spoločnom úsilí; smernica o obnoviteľných zdrojoch energie; prísnejšie emisné normy pre motorové vozidlá a revidovaná smernica o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá), aby sa zabezpečil požadovaný udržateľný rozvoj EÚ.

2.3.

Hlavným účelom návrhu je zmenšiť celkovú spotrebu energie a znížiť emisie. Medzi jeho základné ciele patrí: využiť nevyužitý potenciál úspor energie v celom hospodárstve; zohľadňovať zvýšené ciele energetickej efektívnosti stanovené v pláne cieľov v oblasti klímy a stanoviť pre členské štáty opatrenia zlučiteľné s ambicióznejším cieľom v oblasti klímy do roku 2030 znížiť emisie o 55 %. Zrealizovať sa to musí s náležitým ohľadom na spoločenské faktory a faktory udržateľnosti, a to prispením k cenovo dostupnej a inkluzívnej spotrebe energie, ako sa schválilo v spoločnom sociálnom záväzku z Porta, a pri plnom dodržiavaní zásady „spravodlivej transformácie“.

2.4.

Vychádza sa pri tom z hlavnej zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorá by sa mala zohľadňovať vo všetkých odvetviach, pričom presiahne rámec energetického systému a obsiahne finančný sektor.

2.5.

V prepracovanom znení smernice sa navrhuje stanoviť ambicióznejší záväzný ročný cieľ zníženia spotreby energie na úrovni EÚ. Cieľom je tiež usmerniť stanovovanie národných príspevkov, ktorými sa takmer zdvojnásobia povinnosti členských štátov v oblasti ročných úspor energie.

2.6.

Verejný sektor ako katalyzátor a ako príklad pre ostatné odvetvia bude musieť každoročne obnoviť 3 % svojho fondu budov, aby sa urýchlila vlna obnovy a aby sa energetická efektívnosť zohľadňovala vo verejnom obstarávaní tovaru, služieb, prác a budov. Obe iniciatívy majú potenciál vytvárať nové udržateľné pracovné miesta a znižovať verejné výdavky na spotrebu energie a náklady.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta návrh prepracovaného znenia smernice o energetickej efektívnosti, pretože sa zaoberá oblasťou činnosti, ktorá je kľúčová pre dosiahnutie úplnej dekarbonizácie hospodárstva a spoločnosti EÚ. Celkovo si dosiahnutie cieľov Parížskej dohody vyžaduje prepracovanie všetkých politík v oblasti klímy a energetiky. Posilnenie politického rámca v oblasti energetickej efektívnosti prostredníctvom osobitného súboru opatrení pomôže mobilizovať investície potrebné na prechod. EHSV sa preto domnieva, že revízia smernice, ktorá zahŕňa celkovú cieľovú hodnotu v oblasti energetickej efektívnosti pre EÚ, by mala vyslať správny signál pre túto reformu.

3.2.

EHSV oceňuje úspechy smernice o energetickej efektívnosti. Výbor si zároveň dobre uvedomuje nedostatky v spoločnom úsilí EÚ o zníženie spotreby energie.

3.3.

Pandémia COVID-19 oslabila kolektívne úsilie EÚ a určite bude mať ďalšie dôsledky, pokiaľ ide o splnenie vyšších cieľov. Dosiahnutie indikatívnych národných príspevkov si vyžiada väčšie úsilie všetkých členských štátov. EHSV odporúča, aby sa v prípade potreby nástroje zlučiteľné s vhodne regulovaným trhom, ako sú dane, spotrebné dane a obmedzené, ale obchodovateľné práva, ako napr. ETS, kombinovali s regulačnými opatreniami.

3.4.

EHSV opakuje svoje pripomienky uvedené v stanovisku k európskemu klimatickému predpisu (3), že cieľom by malo byť dosiahnuť čo možno najvyššie zníženie emisií skleníkových plynov pri čo možno najnižších sociálno-ekonomických nákladoch. Je potrebné dosiahnuť rovnováhu a plniť ciele EÚ pri minimálnych celkových nákladoch. Nákladová efektívnosť opatrení na úsporu energie sa spravidla so zvyšujúcim sa objemom ušetrenej energie znižuje: počiatočné opatrenia sa uplatňujú ľahko, ale ďalšie opatrenia sú nákladnejšie a prinášajú menšie výsledky. Týmto návrhom by sa mala dosiahnuť rovnováha a malo by sa zabezpečiť, aby sa vysoké náklady neprenášali na spotrebiteľov energie.

3.5.

EHSV podporuje stimuly a nástroje na vykonávanie smernice o energetickej efektívnosti s cieľom zmierniť sociálne dôsledky návrhu a pomôcť zraniteľným zákazníkom a domácnostiam mimoriadne zasiahnutým pandémiou COVID-19. Výbor preto osobitne víta návrh vytvoriť Sociálno-klimatický fond, ktorý by mal poskytnúť dodatočné finančné prostriedky, aby sa zabránilo prehlbovaniu energetickej chudoby, a žiada, aby sa dodržiavala zásada „spravodlivej transformácie“ s cieľom zohľadniť rozdielne situácie v jednotlivých členských štátoch.

3.6.

EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby zabezpečili synergie medzi iniciatívami v rámci balíka Fit for 55. V prípade podstatných zmien balíka EHSV žiada inštitúcie EÚ, aby vypracovali posúdenie vplyvu.

3.7.

EHSV víta vedúcu úlohu stanovenú v smernici pre verejný sektor, ktorý by mal pracovať na znižovaní spotreby energie v službách a budovách. EHSV rozumie výzve dosiahnuť pokrok vo všetkých príslušných odvetviach, predovšetkým v doprave, vo verejných budovách, v IKT, priestorovom plánovaní a v hospodárení s vodami a nakladaní s odpadom. EHSV s potešením konštatuje, že článkom 6 smernice sa rozširuje rozsah záväzkov v oblasti obnovy na všetky verejné subjekty na všetkých úrovniach správy a všetky aspekty ich činností. EHSV zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať dostatočnú finančnú a technickú pomoc, ako aj vyškolených pracovníkov. Z tohto dôvodu a v súlade so svojím stanoviskom o prepracovaní fiškálneho rámca EÚ (4) EHSV odporúča zaviesť tzv. zlaté pravidlo pre verejné investície na zabezpečenie produktivity a sociálnej a ekologickej základne pre dobré životné podmienky budúcich generácií. EHSV nabáda miestne a regionálne samosprávy, aby spolupracovali s ústrednou štátnou správou a so všetkými časťami sektora stavebníctva s cieľom dosiahnuť synergie a odstrániť zbytočné prekážky plnenia cieľov obnovy.

3.8.

EHSV súhlasí s opatreniami, ktoré má prijať verejný sektor s cieľom podporiť sektor stavebníctva, konkrétne MSP, a vývoj a zavádzanie nových technológií v rámci iniciatívy „vlna obnovy“. Kritériá, ako je nákladová efektívnosť a hospodárska uskutočniteľnosť, ako aj kvalitatívne a sociálne kritériá by sa mali uplatňovať vo verejnom obstarávaní a naďalej zohrávať úlohu v iných oblastiach s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky.

3.9.

EHSV víta záväzný charakter nového cieľa EÚ a odporúča preto, aby indikatívne národné ciele zohľadňovali rozdielne východiskové pozície členských štátov, ich špecifickú vnútroštátnu situáciu a potenciál na znižovanie emisií, a to aj pokiaľ ide o ostrovné členské štáty a ostrovy, ako aj vynaložené úsilie v súlade so závermi Rady z decembra 2020 (5).

3.10.

EHSV zdôrazňuje úzke prepojenie medzi úsilím o dosiahnutie energetickej efektívnosti a účelom a cieľmi nástroja NextGenerationEU, najmä Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. EHSV požaduje, aby sa značný podiel z 37 % prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré sú vyčlenené na zelené projekty, pridelil na projekty v oblasti energetickej efektívnosti v súlade so skutočným dopytom a potrebou v jednotlivých členských štátoch.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV rozumie účelu a prínosu zásady prvoradosti energetickej efektívnosti. Nie je to však vždy nákladovo efektívne riešenie a táto zásada by sa nemala vnímať ako dogma. V niektorých prípadoch môže byť efektívnejšie nie šetriť energiou, ale vyrábať ju z bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových zdrojov.

4.2.

EHSV odporúča, aby sa pri úprave percentuálnych podielov v článku 8 smernice o energetickej efektívnosti zohľadnili rozdiely medzi členskými štátmi: nemala by sa uplatňovať jedna paušálna sadzba na všetky členské štáty, ale skôr diferencované sadzby prispôsobené podmienkam jednotlivých krajín. Ak má byť vzorec na výpočet príspevkov členských štátov na ciele v oblasti energetickej efektívnosti čiastočne založený na energetickej náročnosti HDP, mal by sa upraviť tak, aby zodpovedal podielu priemyslu na HDP, aby priemyselnejšie krajiny neboli znevýhodnené.

4.3.

EHSV víta požiadavku, aby členské štáty podávali správy o nástrojoch na financovanie energetickej efektívnosti vrátane ich výkonnosti. Zároveň je EHSV spolu s organizáciami občianskej spoločnosti aktívnymi v členských štátoch vrátane sociálnych partnerov pripravený poskytovať podporu pri vytváraní mechanizmov pomoci na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité náležite informovať všetky zainteresované strany (výrobcov, poskytovateľov, správcov zariadení, používateľov a spotrebiteľov) o dodatočných požiadavkách, aby sa zvýšila miera uzatvárania zmlúv o energetickej efektívnosti a hospodárnosti. Očakáva, že Európska komisia prevezme aktívnu a vedúcu úlohu, a opätovne zdôrazňuje význam občianskej spoločnosti, ktorá chce prispievať k zvyšovaniu informovanosti a informačným kampaniam a podporovať programy odbornej prípravy.

4.4.

EHSV víta skutočnosť, že Komisia neuložila záväzné povinnosti v oblasti auditov, pretože by tým nariadila podmienky pre investičné plány spoločností. Spoločnosti sú vždy ochotné zvyšovať svoju energetickú efektívnosť a systémy energetického manažérstva sa ukázali ako nákladovo efektívna alternatíva k auditom.

4.5.

EHSV oceňuje aj väčší dôraz na informovanie a posilnenie postavenia spotrebiteľov, pokiaľ ide o zmluvné požiadavky, a používanie jasného a zrozumiteľného jazyka. Zdôrazňuje dôležitú úlohu regulačných orgánov v tejto oblasti, najmä na trhoch s obmedzeným počtom hospodárskych subjektov.

4.6.

Podľa názoru EHSV je zásadné, aby všetci odborníci, ktorí prispievajú k novému prístupu k politike v oblasti energetickej efektívnosti, absolvovali primeranú odbornú prípravu, aby mali potrebné zručnosti a kvalifikáciu, pričom uznáva, že je v tomto odvetví nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

4.7.

Rovnako ako vo svojom stanovisku k vlne obnovy výbor zdôrazňuje, že izolácia dutých stien a podláh predstavuje najefektívnejšie opatrenie na úsporu CO2, ktoré je zároveň najjednoduchšie a najmenej nákladné. Aj tieto pomerne lacné opatrenia sú však pre mnohých vlastníkov domov príliš drahé, a to aj napriek tomu, že prinášajú nižšie náklady na energiu. EHSV sa preto zasadzuje za to, aby vlády členských štátov zaviedli systém dotácií na tieto opatrenia, keďže tiež majú potenciál vytvárať pracovné miesta. Zo štúdie Renovate Europe vyplýva, že za každý milión EUR investovaných do energetickej renovácie budov sa v EÚ vytvorí v priemere 18 pracovných miest (6).

4.8.

Hoci sa EHSV domnieva, že obmedzenie spotreby energie je veľmi užitočným ukazovateľom v otázkach, ako je spotreba domácností, má pochybnosti, či je tento ukazovateľ sám osebe vhodný pre odvetvie priemyslu. Inovačné technológie na dekarbonizáciu sú často energeticky náročnejšie než konvenčné (ale viac znečisťujúce) alternatívy. Uplatnenie obmedzenia spotreby energie na priemysel by mohlo zabrániť tomuto odvetviu v dekarbonizácii jeho procesov a zároveň ohroziť priemyselnú výrobu.

4.9.

EHSV poukazuje na to, že ambiciózne ciele v oblasti diaľkového vykurovania/chladenia môžu prispieť k prehĺbeniu energetickej chudoby, keďže mnoho domácnosti s nízkym príjmom býva v sociálnych bytoch, ktoré sa zvyčajne riadia centrálne. Zmeny smernice o energetickej efektívnosti nesmú mať spätnú účinnosť a zmena vymedzenia efektívneho centrálneho vykurovania/chladenia (článok 24) by sa nemala vzťahovať na systémy, ktoré sú už v prevádzke, ale iba na nové alebo obnovené systémy.

---

(1)  COM(2020) 564 final.

(2)  Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 143.

(3)  Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 143.

(4)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Prepracovanie fiškálneho rámca EÚ pre udržateľnú obnovu a spravodlivú transformáciu, prijaté 20. októbra 2021 (Ú. v. EÚ C 105, 4.3.2022, s. 11).

(5)  https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-22-2020-INIT/sk/pdf.

(6)  https://www.renovate-europe.eu/wp-content/uploads/2020/06/BPIE-Research-Layout_FINALPDF_08.06.pdf.