52018IE0984

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52018IE0984 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52018IE0984

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Vplyv novej, decentralizovanej a digitalizovanej štruktúry dodávok energie bez emisií CO2 na pracovné miesta a regionálne hospodárstvo (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

EESC 2018/00984

Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, p. 1–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

10.10.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 367/1

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 367/01)

Spravodajca:

Lutz RIBBE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15.2.2018
Právny základ	článok 29 odsek 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	28.6.2018
Prijaté v pléne	11.7.2018
Plenárne zasadnutie č.	536
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	123/1/1

1. Závery a odporúčania

1.1.

Transformácia energetického systému smerom k decentralizovaným a digitalizovaným dodávkam energie bez emisií CO2 prináša obrovské príležitosti, a to najmä pre znevýhodnené a vidiecke regióny Európy. Rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov môže mať významný pozitívny vplyv na zamestnanosť a možno ho zrealizovať takým spôsobom, ktorý regionálnemu hospodárstvu prinesie úplne nové stimuly.

1.2.

Predovšetkým ide o potenciál v oblasti vzájomného posilnenia pozitívnych účinkov európskej energetickej politiky a politiky súdržnosti. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia ani členské štáty tento potenciál doteraz dostatočne nerozpoznali, a už vôbec nemožno hovoriť o jeho využití.

1.3.

Politika súdržnosti od zmeny svojho smerovania síce prispieva k podpore energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti, čo EHSV víta, avšak európska energetická politika doteraz sotva podporovala politiku súdržnosti. Ignoruje sa skutočnosť, že energia z obnoviteľných zdrojov by mohla výrazne podporiť hospodársky rozvoj práve v znevýhodnených regiónoch. Tým vychádza navnivoč enormný politický potenciál pre regionálny rast.

1.4.

Ak sa má tento potenciál využiť, musí sa regiónom poskytnúť možnosť a podpora, aby mohli stimulovať rast regionálneho hospodárstva prostredníctvom rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov a s tým súvisiacej osobitnej sieťovej infraštruktúry a podporovať širokú účasť spoločnosti na tomto raste. Formou účasti, ktorá je obzvlášť dôležitá pre regionálnu tvorbu hodnôt, je posilnenie úlohy spotrebiteľov, ktorí by mohli ako výrobcovia-spotrebitelia aj vďaka digitalizácii preberať úplne novú zodpovednosť v oblasti energetiky, mať hospodársku účasť a podporiť väčšie politické ciele v súlade s prístupom „zdola nahor“ v oblasti klímy.

1.5.

K rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov sa v rámci regionálneho hospodárstva musí zaujať holistický prístup. To znamená, že výroba a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov – a to prierezovo v sektore elektrickej energie, vykurovania a mobility – sa musia koordinovať na miestnej úrovni. Významne k tomu môžu prispieť umelá inteligencia a inteligentné siete.

1.6.

Do akej miery sa to regiónom podarí, bude možné zistiť na pomere medzi dopytom regiónov po energii a regionálne vyrobenou alebo vyrobiteľnou energiou z obnoviteľných zdrojov. EHSV odporúča, aby sa v rámci regionálnych plánov pre obehové hospodárstvo týkajúcich sa energie vypracovali analýzy, ktoré umožnia diferencované posudzovanie regionálneho hospodárskeho potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov pre každý región. Tieto plány by mali zohľadňovať aj vplyvy na zamestnanosť v jednotlivých regiónoch. Hoci vo všeobecnosti môže platiť, že prechodom na iné zdroje energie sa môže vytvoriť viac pracovných miest než v doterajšom energetickom systéme, budú existovať regióny, ktoré budú z tohto vplyvu ťažiť viac než iné.

1.7.

Regionálne plány pre energetické obehové hospodárstvo by mohli byť základom pre štruktúrovaný a diferencovaný dialóg s miestnym obyvateľstvom, ktorý je dôležitý pre a) udržanie resp. dosiahnutie pozitívneho postoja k energii z obnoviteľných zdrojov na miestnej úrovni a b) posilnenie regionálnych hospodárskych centier. EHSV je prekvapený, že takéto analýzy a plány v súčasnosti existujú len vo veľmi malom počte prípadov.

1.8.

Holistický prístup k rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov v rámci regionálneho hospodárstva by mohol nielen významne prispieť k európskej politike súdržnosti. V jeho prospech hovoria tiež viaceré dôvody týkajúce sa politiky v oblasti energetiky (zníženie energetickej závislosti a energetickej chudoby, podpora prepojenia sektorov, využívanie inovačného potenciálu digitalizácie, odľahčenie siete).

1.9.

EHSV v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili kroky, ktoré sú potrebné na prijatie holistického prístupu k rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov v rámci energetického hospodárstva: definovanie energetických regiónov, podpora empirického zisťovania pomeru medzi dopytom regiónov po energii a regionálne vyrobenou alebo vyrobiteľnou energiou z obnoviteľných zdrojov, cielená odborná príprava a celoživotné vzdelávanie, stimuly pre vykonávanie napríklad podporou budovania infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov, otvorenie sietí a zodpovedajúce stanovenie výšky nákladov na sieť.

2. Kontext

2.1.

Európska únia čelí veľkým zmenám v oblasti dodávok energie a energetickej politiky. Týkajú sa nielen výroby (prechod od fosílnych palív obsahujúcich uhlík smerom k rozšírenému využívaniu obnoviteľných zdrojov), ale prinesú so sebou aj obrovské štrukturálne zmeny, pokiaľ ide o miesto výroby (ústup od veľkých ústredných elektrární smerom k decentralizovaným štruktúram), ako aj štruktúru poskytovateľov a spotrebiteľov (nové zainteresované strany, nové spotrebiteľské a distribučné modely – okrem iného v dôsledku digitalizácie).

2.2.

EHSV sa už vo viacerých stanoviskách zaoberal vplyvom energetickej transformácie na regióny, ktoré ňou budú negatívne zasiahnuté, napr. uhoľné regióny (1). V takýchto regiónoch už mnoho ľudí prišlo o pracovné miesto, pričom sa sotva možno vyhnúť rušeniu ďalších pracovných miest. O to viac je dôležité včas rozpoznať štrukturálne zmeny a sprevádzať ich politickými opatreniami, aby sa tak minimalizovali a zmierňovali sociálne dôsledky. EHSV preto víta iniciatívu Komisie, ktorá je prvou tohto druhu (2).

2.3.

EHSV však postrehol, že o pozitívnych zmenách, ktoré môžu ovplyvniť napr. regionálnu tvorbu hodnôt a pracovných miest, sa doteraz diskutovalo len okrajovo. Je pravda, že Komisia v odôvodneniach súčasnej smernice (2009/28/ES) na rôznych miestach spomína význam energie z obnoviteľných zdrojov pre rozvoj regionálneho hospodárstva, avšak EHSV v rámci svojho skúmania zistil, že a) sotva existujú štúdie o prípadných dôsledkoch energie z obnoviteľných zdrojov na regionálne hospodárstvo a b) v rámci Komisie, ale ani v členských štátoch neexistuje konkrétna stratégia ako skutočne cielene prepojiť energetickú politiku s regionálnym rozvojom. O konkrétnej politickej stratégii pre plné využitie uvedeného potenciálu preto nemôže byť ani reči.

2.4.

Napriek tomu existuje v Európa už v súčasnosti obrovské množstvo pozitívnych príkladov „zdola nahor“ v oblasti rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov na miestnej a regionálnej úrovni. Ako náhodný príklad možno uviesť tepláreň využívajúcu drevo, ktorá bola vybudovaná vo východofrancúzskom Langres (10 000 obyvateľov) a ktorá prostredníctvom päť kilometrov dlhej vykurovacej siete zásobuje 22 zariadení na ohrev vody a nepriamo okrem iného aj hotel, bazén a zariadenie pre seniorov, pričom sa ročne ušetrí 3 400 ton CO2. V prípade mnohých iniciatív tohto druhu je prekvapujúce, že sa len zriedka systematicky posudzuje ich význam pre regionálne hospodárstvo. V tejto súvislosti treba konštatovať veľký nedostatok štatistických poznatkov.

2.5.

Vo Feldheime (pri Berlíne) sa už asi 20 rokov nielen cielene využívajú miestne zdroje na výrobu energie a zásobovanie energiou na miestnej úrovni, ale sa aj obšírne popisujú vplyvy na regionálne hospodárstvo. Objem vyrobenej energie niekoľkonásobne prevyšuje dopyt obce po energii, dopyt po teple sa pokrýva v plnej miere. Popri priamych príjmoch z predaja energie sú pozoruhodné aj úspory vo výdavkoch: obyvatelia platia za elektrinu 16,6 ct/k/Wh, čo predstavuje len o trochu viac než je 50 % priemernej ceny za elektrinu v Nemecku. V dôsledne uplatňovanom energetickom obehovom hospodárstve je miestne obyvateľstvo intenzívne zapájané ako „hnacia sila“ (3).

Pre EHSV je dôležité, aby sa v celkovom hodnotení tieto potenciálne pozitívne účinky na regionálne hospodárstvo porovnali s uvedenými negatívnymi vedľajšími účinkami energetickej transformácie.

2.6.

Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je podnietiť konečne dôkladnú diskusiu a pomenovať potenciál a osvedčené postupy, ako aj nedostatky.

3. Význam energie z obnoviteľných zdrojov pre hospodársky a sociálny rozvoj Európy a jej regiónov

3.1.

EÚ je najväčším dovozcom energie na svete: každoročne sa dováža objem pokrývajúci 53 % jej dopytu po primárnej energii v hodnote 400 miliárd EUR. Závislosť EÚ od dovozu energie predstavuje vážny hospodársky a geopolitický problém.

3.2.

Cieľom európskej energetickej únie je a) posilniť energetickú bezpečnosť Európy znížením dovozu energie, b) podporiť ochranu klímy a c) vytvoriť nové pracovné miesta. EHSV sa domnieva, že má zmysel stanovovať a vykonávať európske makroekonomické ciele aj na regionálnej úrovni.

3.3.

V tomto kontexte musí byť podpora energie z obnoviteľných zdrojov ako domácich zdrojov energie, ktoré sú na rozdiel od fosílnych zdrojov k dispozícii vo všetkých regiónoch Únie, predmetom diskusie nielen z dôvodov ochrany klímy, ale aj ako dôležitý cieľ regionálneho hospodárstva: výroba energie by mohla a mala stimulovať regionálny rast.

3.4.

Čím viac sa umožní regionálnym subjektom – občanom, regionálnym podnikom alebo samotným spoločenstvám – hospodársky sa na tom podieľať, tým vyššia bude potrebná podpora budovania infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov zo strany verejnosti. Regionálna tvorba hodnôt prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov je tým vyššia, čím aktívnejšie sú zapojené regionálne zainteresované strany.

3.5.

Akú konkrétnu podobu môže mať takáto hospodárska účasť, objasňuje diferencovaný pohľad na hodnotový reťazec týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov.

—

V prvom rade sa treba zmieniť o samotných investíciách do zariadení pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Tieto zariadenie sa väčšinou „dovážajú“ z iných regiónov. To isté platí aj pre proces plánovania, ktorý často – najmä v prípade väčších projektov – riadia inžinierske a developerské spoločnosti, ktoré nezriedka sídlia inde než v danom regióne, takže vplyv na regionálne hospodárstvo je skôr obmedzený.

—

K priamej regionálnej tvorbe hodnôt dochádza na druhej strane prostredníctvom nákladov na prevádzku a údržbu týchto zariadení. Tieto náklady sú však v prípade zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov pomerne nízke. Pozitívne účinky majú napríklad v prípade veterných alebo fotovoltických pozemných inštalácií platby nájomného miestnym vlastníkom pozemkov a tiež prípadné daňové príjmy pre obce.

—	Skutočné hospodárske výhody zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajú z využívania alebo predaja vyrobenej energie. Pre regionálne hospodárstvo je preto rozhodujúce, kto je prevádzkovateľom zariadení a kto z ich prevádzkovania môže vytvárať zisky.

3.6.

Jedna z foriem hospodárskej účasti sa prejavuje v podobe regionálnych pracovných miest, ktoré môžu vzniknúť v sektore energetiky počas rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Z mnohých štúdií – naposledy napríklad zo štúdie pre Holandsko (4) – vyplýva, že čistý účinok transformácie energetického systému na pracovné miesta je jednoznačne pozitívny. Treba vyzdvihnúť skutočnosť, že podľa tejto štúdie budú z tohto pozitívneho účinku profitovať všetky holandské provincie.

Na dosiahnutie takéhoto pozitívneho vývoja vo všetkých európskych regiónoch je potrebné, aby sa čo možno najskôr investovalo do príslušných zručností ľudí.

3.7.

Je zrejmé, že tieto pozitívne účinky nemôžu vo všetkých prípadoch v plnej miere kompenzovať nevýhody štrukturálnych zmien, čo platí napríklad pre uhoľné regióny. Prechod na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov však ponúka veľké príležitosti na pozitívny vývoj v mnohých európskych regiónoch, ktoré sú v súčasnosti čistými dovozcami energie.

3.8.

Ďalšia forma regionálnej hospodárskej účasti sa uskutočňuje priamym zapojením do investícií do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, a tým aj do ich prevádzky. Kapitálové náklady na zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov predstavujú najväčší podiel z celkových nákladov. Pre regionálnu tvorbu hodnôt je teda o to dôležitejšie, aby sa regionálnym subjektom umožnilo investovať do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Podľa štúdie vypracovanej pre nemeckú spolkovú krajinu Hesensko sa regionálna tvorba hodnôt môže osemnásobne zvýšiť, ak veterný park prevádzkuje subjekt z regiónu (5).

3.9.

V niektorých európskych regiónoch politickí predstavitelia uznali tento význam a spustili iniciatívy, prostredníctvom ktorých sa má posilniť účasť regiónu na výrobe energie z obnoviteľných zdrojov: Community Empowerment Bill (Škótsko), Lov om fremme af vedvarende energi (Dánsko), zákon o účasti občanov a obcí (nemecká spolková krajina Meklenbursko-Predpomoransko) alebo litovská Národná stratégia pre energetickú nezávislosť.

3.10.

Tretia možná forma účasti spočíva v tom, že spotrebitelia môžu priamo získavať energiu, ktorá sa vyrobila v zariadeniach v ich regióne, a to napríklad prostredníctvom tzv. dohôd o nákupe elektrickej energie. Digitalizácia sprístupní dohody o nákupe elektrickej energie aj menším spotrebiteľom energie a vývoj nákladov je prísľubom toho, že náklady na lokálne vyrobenú veternú alebo slnečnú energiu budú čoraz častejšie nižšie ako veľkoobchodné trhové ceny.

3.11.

Dôležitý je aj ďalší možný vplyv. Keď bude regionálne energetické obehové hospodárstvo prostredníctvom úspor, resp. príjmov v súvislosti s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov vytvárať nové hodnoty alebo zmenší odlev finančných zdrojov v dôsledku dovozu energie, bude k dispozícii kapitál, ktorý možno investovať aj do iných hospodárskych odvetví, t. j. aj mimo sektor energetiky. To znamená, že zohľadniť treba nielen „priame“ účinky na pracovné miesta (ako sú miesta v sektore výroby energie z obnoviteľných zdrojov), ale aj „nepriame“, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku nových regionálnych finančných rokov.

4. Energia z obnoviteľných zdrojov ako regionálna politika – osvedčený postup z Poľska (Podleské vojvodstvo)

4.1.

Poľské Podleské vojvodstvo je príkladom, ktorý obzvlášť názorne ukazuje, ako by sa úvahy z kapitoly 3 mohli zrealizovať na regionálnej úrovni. Tento príklad objasňuje, ako možno v znevýhodnených regiónoch rozvojom výroby energie z obnoviteľných zdrojov realizovať úspešnú regionálnu politiku, a to pri nie práve optimálnych vnútroštátnych cieľoch. Predpokladom je však systematický prístup, ktorý sa opisuje nižšie.

4.2.

Regionálny parlament (Sejmik) prijal v roku 2012 plán regionálneho rozvoja, ktorý poskytuje základ pre vykonávanie operačných programov na využívanie európskych štrukturálnych fondov.

4.3.

Podleské vojvodstvo, ktoré patrí k najviac znevýhodneným európskym regiónom s najnižšími príjmami, dováža ročne energiu za približne 5,2 miliardy PLN (1,25 miliardy EUR). Vlastnými zdrojmi fosílnych palív toto vojvodstvo nedisponuje.

4.4.

V stratégii rozvoja sa hovorí o plánovanej „revolúcii“ s týmito štyrmi cieľmi: 1) nezávislosť od dovozu elektrickej energie; 2) zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci energetickej spotreby; 3) zníženie emisií CO2 a 4) posilnenie hospodárskeho potenciálu regiónu, v ktorom sa dovážané zdroje (obsahujúce uhlík) nahradia regionálnymi (čistými) formami energie.

4.5.

Podleské vojvodstvo uznalo, že „regionálna energetická politika“ môže byť úspešná len vtedy, ak bude brať do úvahy aj štruktúru subjektov na trhu s energiou. Cieľom je, aby „vlastníkmi decentralizovaných zdrojov energie boli občania a podnikatelia z Podleského vojvodstva“.

4.6.

Od konca roku 2016 zrealizovala obec Turośń Kościelna pre svojich občanov kúpu 38 tepelných čerpadiel, 77 fotovoltických panelov a 270 solárnych tepelných zariadení z prostriedkov EFRR. Koordinuje kalkulácie, objednávky a inštalácie a vybavuje pre svojich občanov všetky právnické záležitosti a technické práce. Investície boli z 85 % spolufinancované zo štrukturálnych fondov EÚ. V budúcnosti bude asi 25 % všetkých domov vybavených modernou technikou na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

4.7.

S využitím systému čistého merania, ktorý existuje v Poľsku pre malé fotovoltické zariadenia, vyrábajú občania svoju vlastnú „zelenú“ elektrickú energiu za približne 0,18 PLN/kWh (ca. 4,3 ct/kWh) (vrátane všetkých vedľajších nákladov). Pre porovnanie: za elektrickú energiu odoberanú zo siete (vyrábanú najmä z uhlia) sa v súčasnosti platí 0,65 PLN/kWh (15,5 ct/kWh). Z toho vyplýva zníženie nákladov na elektrickú energiu o asi 75 %, pričom ušetrené finančné prostriedky zostávajú v regionálnom hospodárstve.

4.8.

Kancelária maršálka prevzala tento prístup a umožnila v roku 2017 podobné projekty v ďalších 62 obciach. Dovedna sa žiadalo o podporu pre približne 4 700 solárnych tepelných strešných systémov a 2 250 fotovoltických strešných panelov s celkovou kapacitou vyše 7 mWp, ktorých realizácia sa má uskutočniť v roku 2018.

4.9.

Už dávnejšie sa však pripravujú ďalšie projekty, napríklad v oblasti elektromobility. Z 5,2 miliardy PLN, ktoré idú v Podleskom vojvodstve ročne na dovoz energie, pripadá približne 1,5 miliardy PLN na dovoz benzínu a nafty pre osobné automobily.

4.9.1.

V Podleskom vojvodstve predpokladajú, že osobné automobily registrované v regióne prejdú ročne asi 5,2 miliardy kilometrov. Ak by mali všetky tieto vozidlá elektrický pohon, bolo by pri spotrebe 15 kWh/100 km treba približne 800 000 MWh elektriny. Pri súčasných nákladoch na odber elektriny zo siete 0,63 PLN/kWh by sa na to vynaložilo asi 500 miliónov PLN namiesto 1,5 miliardy, ktorá sa momentálne vynakladá na fosílne palivá. Približne jedna miliarda PLN by tak zostala priamo v regióne a mohla by prispieť k posilneniu hospodárstva!!

4.9.2.

Potrebný objem elektrickej energie by mohlo vyrobiť asi 70 veterných turbín (nainštalovaných v regióne). Objem elektrickej energie, ktorý ročne vyrobí jedno takéto zariadenie, postačuje na prevádzkovanie asi 7 000 osobných vozidiel, pričom jedna kWh stojí asi 6 – 7 centov. Ak by sa spojilo 7 000 vodičov, ktorí by spoločne prevádzkovali jedno takéto zariadenie, dali by sa ich náklady na prevádzkovanie elektrického automobilu znížiť ešte výraznejšie. Muselo by sa to však umožniť po právnej a administratívnej stránke napr. tým, že by sa otvorili siete pre partnerskú distribúciu. Zatiaľ čo digitalizácia takéto možnosti ponúka, politická realita ich blokuje!

4.10.

V Podleskom vojvodstve sa uvažuje aj o využívaní regionálne vyrobenej veternej elektriny ako náhrade za uhlie používané v tepelných elektrárňach. Veterná energia by sa mohla použiť v priemyselných tepelných čerpadlách a tepelných akumulátoroch. Zdá sa to byť veľmi hospodárne. Tieto úvahy sú však stále len vo fáze prípravných plánov. Financie sa nenašli ani len na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti.

5. Väčšia regionálna tvorba hodnôt prostredníctvom regionálneho využívania regionálne vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov

5.1.

Príklad Podleského vojvodstva ukazuje, že energia z obnoviteľných zdrojov má významný prínos pre potenciálne posilnenie regionálnej kúpnej sily. Na jeho posúdenie je dôležité najprv v rámci regionálneho energetického obehového hospodárstva odhadnúť potenciál, a to tak v sektoroch elektrickej energie, ako aj vykurovania a dopravy.

5.2.

Potenciál regionálneho hospodárskeho prístupu sa dá dobre znázorniť na príklade slnečnej tepelnej energie. Regionálna tvorba hodnôt súvisiace s inštaláciou je obmedzená a zároveň čelí negatívnym vplyvom, ako je napríklad situácia, keď sa vo vykurovaní upustí od používania vykurovacích olejov a v dôsledku toho budú ohrozené pracovné miesta v podnikoch obchodujúcich s vykurovacím olejom. V skutočnosti sú však solárne tepelné technológie veľkým prínosom pre spotrebiteľov. Čím vyšší je totiž podiel tepla získaného zo slnečnej tepelnej energie na ich celkovej potrebe tepla, tým viac môžu upustiť od dovozu zdrojov energie, ako sú uhlie, ropa a zemný plyn, ktorý spôsobuje zníženie kúpnej sily regiónov v prospech kúpnej sily krajín vyvážajúcich uhlie, ropu a zemný plyn alebo medzinárodných ropných či plynárenských koncernov.

5.3.

Z celkového hľadiska sa zdá byť potrebné zostaviť regionálnu energetickú bilanciu, ktorá by ukázala, do akej miery sa darí, resp. mohlo by sa podariť pokrývať regionálnu spotrebu energie prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej (a prípadne dočasnej uskladnenej) v regióne. Táto bilancia musí zahŕňať štyri aspekty:

Je potrebné definovať, aký objem energie región potrebuje v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a mobility. Zohľadnenie sektorov vykurovania a mobility je dôležité z dvoch dôvodov: po prvé na tieto oblasti pripadá 75 % spotreby energie a po druhé predstavuje využívanie v oblasti vykurovania a mobility dôležité flexibilné možnosti, ktoré sú k dispozícii zväčša len priamo na mieste.

Treba posúdiť, aký je veľký potenciál na to, aby sa táto potreba pokryla prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v regióne. Na to treba okrem iného určiť, do akej miery bude skutočne presmerovaný tok kapitálu v prospech daného regiónu. V prípade bioenergie záleží na pôvode biomasy a v prípade všetkých technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov je dôležitý pôvod zariadení a podnikov, ktoré ich inštalovali a vykonávajú údržbu. Okrem toho treba na základe štruktúry prevádzkovateľa prípadne objemu medziregionálnej spotreby elektrickej energie určiť, či obrat tohto podniku zostáva v regióne a do akej miery zahŕňa hospodársku účasť regionálnych subjektov.

Rozdiel medzi regionálnym dopytom po energii a podielom, ktorý na ňom možno pokryť energiou z obnoviteľných zdrojov vyrobenou v regióne, ukazuje, aký objem energie sa musí dovážať z iných regiónov (odlev kapitálu z regiónu). Ani v budúcnosti nebudú môcť mnohé európske regióny upustiť od dovozu energie, a to z dôvodu, že by bolo neefektívne, nehospodárne alebo jednoducho technicky nemožné, aby pokrývali regionálne celkový regionálny dopyt po energii.

4.	Ak sa v regióne vyrába viac energie, než sa v ňom spotrebuje, treba určiť, kto má podiel na výnosoch z predaja elektrickej energie.

5.4.

Pre každý európsky región by sa mala vypracovať bilancia regionálnej výroby a regionálnej spotreby energie bez toho, aby to bolo právne záväzné. Malo by byť skôr v záujme každého regiónu vypracovať dobrovoľne takéto bilancie. Je potrebné preskúmať, či na to možno využiť stanovené kategórie regiónov NUTS-3. V niektorých prípadoch sa javí ako atraktívna aj možnosť cezhraničných energetických regiónov, čo je tiež v zmysle idey Európa regiónov. V tejto súvislosti by mohla prevziať koordinačnú úlohu informačná služba pre energetiku, ktorej zriadenie EHSV požadoval v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (6).

6. Energetický a regionálno-politický potenciál vyrovnanej alebo kladnej energetickej bilancie

6.1.

Ak sa podarí zlepšiť bilanciu regionálnej vyrobenej a regionálnej spotrebovanej energie tak, ako je to opísané v kapitole 5, prispeje to k zníženiu energetickej závislosti Európy.

6.2.

Ak by sa zvýšila hospodárska účasť regionálnych subjektov na výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, posilnila by sa regionálna súdržnosť. Dôvodom je skutočnosť, že znevýhodnené regióny často vykazujú najväčší územný potenciál pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a prínos takejto energie pre regionálne hospodárstvo je často najväčší.

6.3.

Zostavenie osobitných regionálnych energetických bilancií by umožnilo posúdiť, aký význam má transformácia energetiky pre jednotlivé regióny. Diskusia o štrukturálnej zmene v daných regiónoch by sa potom mohla opierať o odborný základ. Príslušné regionálno-politické opatrenia by sa mohli vypracúvať lepšie než v súčasnosti, keď sa pomerne paušálne hovorí o „uhoľných regiónoch“ alebo „energetických ostrovoch“.

6.4.

Skutočnosť, či je región vývozcom alebo dovozcom energie alebo či má vyrovnanú energetickú bilanciu, má konkrétne dôsledky pre miestne obyvateľstvo. Preto sa musí viesť dialóg s regionálnymi zainteresovanými stranami. Neexistuje žiadne dokonalé riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým regiónom rovnako. Namiesto toho treba hľadať spravodlivejšie riešenia – aj vzhľadom na priestorovú spravodlivosť, t. j. účely využitia jednotlivých plôch –, ktoré sú špecificky prispôsobené regiónom. Predstavitelia regionálnej politiky a zástupcovia správnych orgánov musia mať zodpovedajúcu kvalifikáciu.

6.5.

Čím viac sa podarí pokryť regionálny dopyt po energii prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov, tým menej budú spotrebitelia žijúci a pracujúci v regiónoch závislí od vývoja na svetových trhoch, predovšetkým pokiaľ ide o ropu a zemný plyn. To je najlepší predpoklad zníženia energetickej chudoby a zraniteľnosti spotrebiteľov. Keďže ceny energie sú čoraz dôležitejším kritériom pri prijímaní investičných rozhodnutí, môže sa súčasne zvýšiť príťažlivosť hospodárskej a priemyselnej štruktúry daného miesta.

6.6.

Začlenenie odvetvia vykurovania a mobility do elektrizačnej sústavy, ku ktorému dôjde v budúcnosti, by sa mohlo cielene podporiť a posilniť stimulmi pre regionálne využívanie energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej regionálne.

6.7.

Veľké príležitosti ponúka digitalizácia sektora energetiky. Aj tu by mohli stimuly na zlepšenie regionálneho využívania regionálne vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov viesť k tomu, že by sa uvoľnil špecifický potenciál digitalizácie a podporili by sa inovácie.

6.8.

Cieľom európskej energetickej únie je posilniť úlohu občanov, resp. spotrebiteľov energie v rámci energetickej transformácie. Na energetických trhoch presahujúcich hranice regiónov však existujú veľké prekážky brániace vstupu na trh, pričom dôležitú úlohu zohrávajú úspory z rozsahu (7). Ide napokon o dôsledok monopolistických trhových štruktúr, ktoré sa vytvorili v minulosti. Novú, aktívnu úlohu občanov a spotrebiteľov možno oveľa ľahšie zohrávať na regionálnej úrovni, t. j. v rámci regionálneho energetického obehového hospodárstva.

6.9.

Ak by sa regionálne vyrobená energia z obnoviteľných zdrojov využívala v regióne vo väčšej miere, znamenalo by to odľahčenie siete a prípadne by sa tým aj znížila potreba masívneho budovania európskych energetických prenosových sietí (pozri aj odôvodnenie 52 návrhu smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov [COM(2016) 767 final]).

7. Požiadavky týkajúce sa regionálneho energetického obehového hospodárstva

7.1.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby regionálne využívanie regionálne vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov vnímalo ako cieľ európskej energetickej politiky a politiky súdržnosti a aby ako kritérium dosahovania tohto cieľa používali bilanciu regionálneho dopytu po energii a regionálnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. To na jednej strane znamená, že pri ďalšom plánovaní podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov sa zohľadnia osobitné charakteristiky energie vyrábanej občanmi a inými regionálnymi subjektmi, ktoré neprofitujú z úspor z rozsahu (8). Cieľom musí byť najmä odstránenie prekážok brániacich v prístupe na trh, ktoré obmedzujú trhové príležitosti malých (regionálnych) subjektov. Pomôcť môže aj európsky program zvyšovania kvalifikácie regionálnych subjektov a posilnenia výmeny osvedčených postupov.

7.2.

Predpokladom je prijatie strategického rozhodnutia zamerať energetickú politiku na decentralizáciu. V tejto súvislosti existujú v balíku Čistá energie pre všetkých Európanov ešte stále značné rozpory medzi skôr decentralizovanou a jednoznačne decentralizovanou energetickou politikou. Bolo by potrebné, aby európske regióny a obce mali právomoc priamo riadiť účasť regionálnych subjektov na využívaní regionálnych obnoviteľných zdrojov energie. Bolo by to tiež v súlade s tradíciou služieb všeobecného záujmu existujúcou v mnohých členských štátoch.

7.3.

EHSV vyzýva Komisiu, aby predložila koncepciu, v ktorej sa uvedie, aké opatrenia týkajúce sa energetického mixu pomôžu na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni podporiť regionálnu energiu. Jej súčasťou môže byť aj príslušné znenie právnych predpisov o zadávaní zákaziek a verejnom obstarávaní. Okrem toho by sa mala vypracovať metodológia, podľa ktorej by regióny mohli zostavovať svoju konkrétnu energetickú bilanciu. Vhodná by bola aj elektronická aplikácia pre regionálnych politikov a zainteresované strany, ktorá by ukazovala aspoň približné výsledky.

7.4.

Reštrukturalizácia sieťových taríf, prípadne aj iných poplatkov a daní by mohla pomôcť dosiahnuť opísané účinky rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov na regionálne hospodárstvo. Ceny vývozu a najmä dovozu by mali byť nastavené tak, aby v nich boli zohľadnené aspoň náklady na dopravu.

7.5.

Diferencované uplatňovanie sieťových taríf – t. j. stanovenie ceny v obchodovaní s elektrinou podľa toho, koľko úrovní siete sa využilo pre vykonanie transakcie – v kombinácii so širším pokrytím regionálneho energetického dopytu regionálnou energiou z obnoviteľných zdrojov uľahčí trhovo orientovaným spôsobom zistiť skutočnú potrebu budovania prenosových sietí. Bude síce dôležité dobre prepojiť európske energetické regióny v rámci siete, neznamená to však, že by malo byť budovanie siete bezpodmienečne a v každom prípade prioritou. V súčasnosti k tomu často dochádza bez toho, aby to bolo ekonomicky odôvodniteľné (9).

V Bruseli 11. júla 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 1.

(2) https://ec.europa.eu/info/news/no-region-left-behind-launch-platform-coal-regions-transition-2017-dec-08_sk.

(3) Ďalšie podrobnosti sú uvedené v prípadovej štúdii v rámci vypočutia EHSV na tému Transformácia energetiky v európskych regiónoch – posúdenie vplyvu prechodu na inteligentné a nízkouhlíkové dodávky energie na regionálne hospodárstvo, 31. mája 2018, https://www.eesc.europa.eu/en/news-media/presentations/presentation-michael-knape.

(4) Weterings, A. et al. (2018): Effecten van de energietransitie op de regionale arbeidsmarkt – een quickscan, PBL, Den Haag, S. 36.

(5) Inštitút pre decentralizované energetické technológie (2016). Regionálna tvorba hodnôt v priemysle veternej energie: príklad Severného Hesenska.

(6) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 86.

(7) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91.

(8) Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 55.

(9) Pozri Peter, F.; Grimm, V. & Zöttl, G. (2016). Dezentralität und zellulare Optimierung – Auswirkungen auf den Netzausbaubedarf. https://www.fau.de/files/2016/10/Energiestudie_Studie.pdf.

Top

Choose the experimental features you want to try