Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup

[COM(2018) 236 final]

(2018/C 440/32)

Spravodajca:

Martin SIECKER

Konzultácia	Európska komisia 18. 6. 2018
Právny základ	článok 304 ZFEÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	6. 9. 2018
Prijaté v pléne	19. 9. 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	121/16/34

1.   Závery a odporúčania

1.1

V Európskej únii je sloboda informácií a prejavu nedotknuteľná. Táto sloboda sa však používa na popretie princípov Únie, aby sa znemožnila diskusia a kritické myslenie, a nie ako nástroj informovania alebo argumentácie, ale ako zbraň. Dezinformácie sa používajú ako extrémna forma zneužívania médií na ovplyvnenie sociálnych a politických procesov a sú obzvlášť účinné, ak ich podporujú vlády a ak sa používajú v medzinárodných vzťahoch. Aktuálnym a frapantným prípadom sú (okrem mnohých ďalších) ruským štátom financované dezinformácie a brexitová kampaň, ktoré nemožno klasifikovať inak ako frontálny útok na EÚ, a zasahovanie do volieb v USA. Všetky tieto destabilizačné kroky vyvolávajú veľké obavy európskej občianskej spoločnosti.

1.2

V súčasnosti sa používajú rôzne nástroje a metódy na oslabovanie európskych hodnôt a vonkajších činností EÚ, ako aj na vyvolávanie separatistických a nacionalistických postojov, manipulovanie verejnosti a priame zasahovanie do vnútornej politiky zvrchovaných krajín a EÚ ako celku. Okrem toho možno pozorovať rastúci vplyv kybernetických útokov a častejšie používanie technológií ako zbrane na dosiahnutie politických cieľov. Vplyv takýchto krokov sa často podceňuje (1).

1.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) súhlasí s výzvou Komisie, aby platformy sociálnych médií prevzali väčšiu zodpovednosť. Hoci existuje viacero štúdií a politických dokumentov, ktoré v posledných rokoch vypracovali európski odborníci, v oznámení chýbajú praktické záväzné kroky na zabezpečenie tejto zodpovednosti.

1.4

Na základe dostupných vedeckých informácií by mala EÚ zabezpečiť, aby sa v skúmaní vplyvu dezinformácií v Európe pokračovalo. Preto by sa napríklad v budúcich prieskumoch Eurobarometra mala monitorovať odolnosť Európanov voči dezinformáciám. Tieto prieskumy by nemali zahŕňať iba všeobecné informácie o dezinformáciách, ale mala by sa nimi tiež zisťovať skutočná odolnosť Európanov voči dezinformáciám. Nedostatočný pocit naliehavosti a nedostatočná miera ambícií na strane Komisie znamená, že sa neriešia základné otázky, ako sú napríklad opatrenia na podporu tradičných médií, aby sa zaručilo základné právo občanov na kvalitné a spoľahlivé informácie, preskúmanie realizovateľnosti zavedenia verejno-súkromných partnerstiev s cieľom vytvárať platené online platformy, ktoré ponúkajú bezpečné a cenovo dostupné online služby, preskúmanie možností zavedenia väčšej transparentnosti a kontroly základných algoritmoch týchto online systémov a preskúmanie toho, či je možné odstrániť monopoly a obnoviť rovnaké podmienky spravodlivej hospodárskej súťaži, aby sa zabránilo postupnému narúšaniu spoločnosti.

1.5

EHSV ľutuje, že v oznámení ani v správe expertnej skupiny na vysokej úrovni sa nespomína Rusko ako hlavný zdroj nepriateľských dezinformácií namierených proti EÚ. Prvým krokom k riešeniu akéhokoľvek problému je však priznať si, že ho máme.

1.6

Na základe uznesenia Európskeho parlamentu z 15. júna 2017 o online platformách a jednotnom digitálnom trhu (2) Komisia odkazuje na výzvu EHSV týkajúcu sa riadneho presadzovania platných právnych predpisov v oblasti online platforiem. Okrem toho EHSV vyzýva Komisiu, aby ukončila rokovania o režime právnej zodpovednosti online platforiem a zaviedla cielenú reguláciu online platforiem, pokiaľ ide o ich vymedzenie a charakter. Online platformy a sociálne siete by sa v záujme transparentnosti mali k takýmto opatreniam zaviazať a vysvetliť, ako algoritmy vyberajú predkladané správy. Mali by sa podporovať v tom, aby prijali účinné opatrenia na zlepšenie viditeľnosti spoľahlivých, dôveryhodných správ a používateľom uľahčili prístup k takýmto správam.

1.7

Jedným z problémov v súvislosti s dezinformáciami je fakt, že totožnosť zdrojov šíriacich dezinformácie na internete nie je možné overiť. V kybernetickom priestore sa príliš jednoducho používa falošná totožnosť a vo všeobecnosti presne to robia osoby, ktoré aktívne a so zlým úmyslom pôsobia online. Komisia predkladá niekoľko návrhov, ktoré sa uvádzajú v spoločnom oznámení o kybernetickej bezpečnosti uverejnenom v septembri 2017. Problém je, že tieto návrhy nie sú záväzné. Ak však chceme naozaj dosiahnuť zmenu v boji proti šíreniu dezinformácií, pravdepodobne budeme potrebovať prísnejšie identifikačné opatrenia v prípade, keď ľudia proaktívne používajú internet. Koniec koncov takto fungujú kvalitné médiá v súlade s Kódexom z Bordeaux z roku 1954, ktorý vytvorila Medzinárodná federácia novinárov a v ktorom stanovila veľmi jasné a prísne zásady práce so zdrojmi. Mená a adresy zdrojov musia byť redakcii vždy známe.

1.8

EHSV súhlasí s Komisiou, že komunita, ktorá overuje fakty, by mala úzko spolupracovať. Podobné siete vrátane siete pod záštitou pracovnej skupiny East StratCom už existujú. Problém je v tom, že potrebujú dostatočné finančné prostriedky, čo im momentálne chýba. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnom rozsahu podporili úsilie pracovnej skupiny East StratCom. Súčasťou toho by mal byť primeraný rozpočet, ale aj aktívne zapojenie všetkých členských štátov do činnosti pracovnej skupiny prostredníctvom vyslania národných expertov a vytvorenia kontaktných miest. O webových stránkach, na ktorých sa prezentujú výsledky práce tejto pracovnej skupiny (3), by sa malo proaktívnejšie informovať, aby sa zvýšila informovanosť verejnosti o hrozbách v EÚ.

2.   Zhrnutie oznámenia Komisie

2.1

Dobre fungujúci, slobodný a pluralitný informačný ekosystém založený na vysokej úrovni profesionality je neodmysliteľnou súčasťou zdravej demokratickej diskusie. Komisia pozorne vníma hrozby, ktoré pre naše otvorené a demokratické spoločnosti predstavujú dezinformácie.

2.2

Komisia zamýšľa predstaviť komplexný prístup riešenia týchto hrozieb propagovaním digitálnych ekosystémov (4) založených na transparentnosti a uprednostňovaním vysokokvalitných informácií, posilňovaním postavenia občanov v boji proti dezinformáciám a ochranou našich demokracií a procesov tvorby politiky.

2.3

Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby výrazne zintenzívnili úsilie s cieľom adekvátne riešiť problém dezinformácií. Domnieva sa, že ak sa navrhované opatrenia vykonajú účinne, citeľne prispejú k boju proti šíreniu dezinformácií online.

2.4

Komisia rozoznáva tri hlavné príčiny tohto problému (vytvorenie dezinformácie, zosilnenie prostredníctvom sociálnych a iných online médií, šírenie používateľmi online platforiem) a predstavuje niekoľko návrhov, ako s nimi bojovať v piatich politických oblastiach: — vytvorenie transparentnejšieho, dôveryhodnejšieho a zodpovednejšieho online ekosystému, — bezpečné a odolné volebné procesy, — podporovanie vzdelávania a mediálnej gramotnosti, — podporovanie kvalitnej žurnalistiky ako základného prvku demokratickej spoločnosti, — boj proti vnútorným a vonkajším hrozbám v oblasti šírenia dezinformácií prostredníctvom strategickej komunikácie.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

Nárast organizovaného šírenia dezinformácií rôznymi štátnymi a neštátnymi subjektmi je pre demokraciu skutočnou hrozbou. Tieto destabilizačné sily zahŕňajú vlády krajín, ktoré sú väčšie než ktorýkoľvek členský štát EÚ. EÚ je vhodným partnerom pre boj proti tejto hrozbe, pretože na rozdiel od jediného členského štátu disponuje kritickou masou, vďaka ktorej má jedinečnú možnosť navrhovať a realizovať stratégie a politiky na riešenie tohto problému.

3.2

Riadne fungovanie demokracie závisí od dobre informovaných občanov, ktorí dokážu robiť informované rozhodnutia založené na spoľahlivých faktoch a dôveryhodných názoroch. Nevyhnutným predpokladom toho je systém nezávislých, spoľahlivých a transparentných mediálnych spoločností, kde má osobitné postavenie verejnoprávne vysielanie s dostatočným počtom odborných zamestnancov, ktorí zbierajú, overujú, hodnotia, analyzujú a interpretujú spravodajské zdroje, aby zabezpečili určitú úroveň kvality a spoľahlivosť zverejnených príbehov.

3.3

Medzi falošnými správami a dezinformáciami je rozdiel. Falošné správy existovali odjakživa: ide o súhrnný pojem, ktorý zahŕňa fámy, vojenskú propagandu, nenávistné prejavy, senzácie, klamstvá, selektívne používanie faktov atď. Vynález tlačiarenského lisu v pätnástom storočí umožnil šírenie (falošných) správ vo väčšom rozsahu a ich geografický dosah sa ešte zväčšil po zavedení poštovej známky v roku 1840. Digitálne technológie a internet odstránili aj posledné prekážky v ich neobmedzenom šírení.

3.4

Dezinformácia je definovaná ako overiteľne nepravdivá alebo zavádzajúca informácia, ktorá je vytvorená, prezentovaná a šírená na účely hospodárskeho zisku alebo zámerného zavádzania verejnosti, čo môže škodiť demokratickým procesom a ovplyvniť voľby, pričom ide o vážnu hrozbu pre spoločnosť (5).

3.5

Dezinformačný reťazec tvorí viacero strán: pôvodcovia dezinformácií, ich prijímatelia, ako aj online platformy, ktoré zohrávajú centrálnu úlohu v celom procese tým, že uľahčujú šírenie dezinformácií. Pôvodcovia (ako napr. vlády, náboženské inštitúcie, obchodné konglomeráty, politické strany, ideologické organizácie) vytvárajú dezinformácie z rôznych dôvodov (na ovplyvnenie verejnej mienky a manipulovanie s ňou, potvrdenie svojej domnelej nadradenosti, dosiahnutie zisku, získanie moci, vyvolávanie nenávisti, odôvodnenie vylúčenia atď.). Šíritelia dezinformácií (najmä online platformy, ale aj tradičné médiá) majú rôzne dôvody vrátane finančných výhod alebo zámernej manipulácie. Prijímatelia (používatelia internetu) často nie sú ako spotrebitelia dostatočne kritickí a následne sú online platformami zámerne manipulovaní. Sprostredkovateľské technologické spoločnosti ako Twitter, Google a Facebook (a mnoho iných) umožňujú neobmedzené a nekontrolované zdieľanie obsahu na online platformách výmenou za zber súkromných údajov, ktoré týmto platformám umožňujú vytvárať obrovské zisky s mikrocielenou reklamou, ktorá presne vymedzeným cieľovým skupinám prináša cielené obchodné správy. Nevedomosť spotrebiteľov o digitálnej ochrane seba samých prispieva k rastu tohto problému.

3.6

Uvedené technologické spoločnosti nesú spoločnú zodpovednosť, pretože v tomto procese zohrávajú zastrešujúcu úlohu. Neoznačujú sa za vydavateľov, ale „iba“ za online platformy, ktoré distribuujú informácie a ďalší obsah vytvorený etablovanými médiami bez toho, aby museli platiť náklady súvisiace s vytváraním obsahu v podobe zamestnancov redakcií. Obsah je šírený z ďalších zdrojov bez toho, aby sa overoval, hodnotil, analyzoval či interpretoval materiál, ktorý uverejňujú. „Google nie je ‚iba‘ platforma. Pripravuje, utvára a skresľuje, ako vnímame svet,“ bol jeden zo záverov článku s názvom „Veľká krádež počas brexitu: ako nám ukradli demokraciu“, ktorý uverejnil denník The Guardian a v ktorom sa analyzovalo, ako „pochybná globálna operácia […] rôznych síl podporujúcich kampaň za odchod z EÚ ovplyvnila výsledok referenda o EÚ“. Keďže dezinformácie a spoľahlivé správy sa prezentujú rovnako, používatelia ich nevedia dobre odlíšiť. Technologické spoločnosti by preto mali uprednostňovať transparentné pravidlá a údaje. Mimoriadne dôležité je to, aké transparentné sú prepojenia medzi stratégiami platforiem v oblasti reklamných ziskov a šírením dezinformácií. (V tejto súvislosti by sa mali pozorne sledovať súčasné rokovania o kódexe postupov o dezinformáciách, ktoré mali byť uverejnené už koncom júla 2018).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Napriek rozmanitosti posolstiev, kanálov, nástrojov, ambícií a taktických cieľov a bez ohľadu na ich vysokú adaptabilitu je strategickým cieľom dezinformačných kampaní narušiť liberálnu demokraciu a zasiať a prehlbovať nedôveru v dôveryhodné zdroje informácií, v geopolitické smerovanie krajiny a v prácu medzivládnych organizácií. Dezinformácie sa používajú na využívanie a prehlbovanie rozdielov medzi rôznymi sociálno-ekonomickými skupinami na základe ich príslušnosti k národu, rase a na základe príjmu, veku, vzdelania a zamestnania. Okrem dobre známych foriem, ako sú spravodajské stanice, používanie online platforiem a hromadných emailov atď. fungujú dezinformácie aj prostredníctvom rôznych agentúr pre styk s verejnosťou, lobistov, skupín expertov, mimovládnych organizácií, elitných vplyvných osôb, politikov rôznych strán, odbornej komunity, kultúrnych aktivít a európskych hnutí extrémnej pravice a ľavice, ktoré za to dostávajú platby cez rôzne „nezávislé“ verejné nadácie, zahraničné účty atď.

4.2

Ruská vláda vo svojich dezinformačných kampaniach využíva širokú škálu nástrojov a prostriedkov, ako to už uviedli Európsky parlament (6), Európska komisia (7) a Európska rada (8). Tieto dezinformačné kampane by sa mali brať čo najserióznejšie. Sú súčasťou ruskej vojenskej doktríny a prijala ich najvyššia hierarchia v najdôležitejších ruských štátnych médiách. Tieto kampane sú priamo zamerané na poškodzovanie liberálnej demokracie, právneho štátu a ľudských práv a na umlčovanie tých inštitúcií, medzivládnych organizácií, politikov a jednotlivcov, ktorí ich obhajujú (9).

4.3

Žijeme v dobe, ktorá sa vyznačuje veľmi polarizovanými politickými a demokratickými vzťahmi. Podľa think-tankov, ako sú Freedom House, Economist Intelligence Unit a ďalšie, je demokracia od globálnej hospodárskej krízy v roku 2008 pod stále väčším tlakom. Jedným z výsledkov tohto vývoja je nový typ politického štýlu líderstva, ktorý predstavuje odklon od demokratickej tradície, ktorú sme v Európe vybudovali za posledných 70 rokov. Namiesto demokraticky zvolených liberálnych lídrov vidíme čoraz častejšie „silných mužov“, ktorí vzišli z volieb sprevádzaných kritickými otázkami týkajúcimi sa bezúhonnosti volebných procesov. Doteraz sme tento druh lídrov poznali z tretích krajín ako je Rusko a Čína. Tento fenomén sa však stáva mimoriadne viditeľným a neuveriteľne hrozivým pri pohľade na politikov, ako sú Trump, Erdogan a zvolení „neliberálni demokrati“ v členských štátoch EÚ, ktorí sa stali známi pre svoju obľubu dezinformácií, pohŕdanie demokraciou a pochybný vzťah ku zásadám právneho štátu.

4.4

Dobre fungujúca demokracia sa opiera o dobre informovaných občanov, ktorí robia informované rozhodnutia založené na spoľahlivých faktoch a dôveryhodných názoroch, avšak „spoľahlivosť“ a „dôvera“ sú pojmy, ktoré v našej spoločnosti už nie sú samozrejmé. V takejto silne polarizovanej spoločenskej klíme s veľkým množstvom informácií sú ľudia veľmi náchylní dezinformáciám, vďaka čomu je relatívne jednoduché manipulovať s ich správaním. Takéto veľmi úspešné destabilizačné operácie sme videli počas parlamentných volieb vo viacerých členských štátoch a aj počas iných udalostí, ako bola kampaň súvisiaca s brexitom, dezinformačné kampane týkajúce sa útokov na Krym a Ukrajinu a útoku na let MH 17 malajzijských aerolínií ruským raketovým systémom BUK v roku 2014, pri ktorom zahynulo všetkých 298 cestujúcich. Žiadame Komisiu, aby hľadala proaktívnejšie spôsoby, ako vzdelávať verejnosť o hrozbách spojených s dezinformačnými kampaňami, kybernetickými útokmi a celkovým dosahom zahraničného vplyvu na spoločnosť, a to napríklad sledovaním najnovšieho vývoja v iných krajinách s cieľom poskytovať občanom prístupné a atraktívne informácie o naliehavých otázkach kybernetickej bezpečnosti, ktoré zahŕňajú tipy a osvedčené postupy o tom, ako čo najlepšie ochrániť svoje každodenné digitálne okolie.

4.5

EHSV súhlasí s Komisiou, že vzhľadom na zložitosť problému a na rýchle tempo vývoja digitálneho prostredia by akákoľvek politická reakcia mala byť komplexná, fenomén dezinformácií by sa mal nepretržite posudzovať a politické ciele by sa tomuto vývoju mali prispôsobovať. Neexistuje jedno riešenie na všetky problémy, ale nemôžeme sa len prizerať. Návrhy Komisie predstavujú krok správnym smerom, musíme však urobiť viac a lepšie. Boj proti dezinformáciám by sa mal riadiť zásadami transparentnosti, rozmanitosti, dôveryhodnosti a inkluzívnosti, a zároveň by sa mala chrániť sloboda slova a ďalšie základné práva.

4.6

Rusko sa zdá byť obzvlášť aktívne v oblasti dezinformácií a hybridnej vojny proti Západu s dôrazom na EÚ. Ak tomu chceme zabrániť, súrne potrebujeme transparentnejší, dôveryhodnejší a zodpovednejší online ekosystém. EHSV odporúča používať Pražskú príručku (The Prague Manual), štúdiu, ktorú financovalo ministerstvo zahraničných vecí Holandska a Medzinárodný vyšehradský fond a ktorá poskytuje jasný prehľad ruskej nepriateľskej rozvratnej činnosti v EÚ a hrozby, ktorú predstavuje pre demokraciu. I keď niektoré členské štáty ešte stále pochybujú o existencii takejto hrozby alebo dokonca pomáhajú jej šíreniu, v štúdii sa veľmi jasne vyslovuje názor, že je absolútne nevyhnutné, aby EÚ konala. V štúdii sa uvádzajú konkrétne návrhy, ako skoncipovať a vykonávať stratégie namierené proti nepriateľským a rozvratným vplyvom.

4.7

Úloha online platforiem v súvislosti s dezinformáciami je z morálneho hľadiska trestuhodná. Za relatívne krátky čas tieto platformy v podstate vyvinuli podobný druh verejnoprospešnej funkcie, akú v minulosti zastávali telefonické spoločnosti, vysielacie spoločnosti a noviny. Za „bezplatné“ používanie služieb online platforiem používatelia platia osobnými údajmi, ktoré týmto platformám umožňujú predávať obrovské množstvo mikrocielenej reklamy, ako to dokazuje prípad Cambridge Analytica. Tento kontroverzný model príjmov (z pohľadu súkromia) je pre uvedené platformy príliš lukratívny, aby ho dobrovoľne zrušili. Podľa niektorých by platformy ako Facebook mali ponúkať aj dôveryhodnú a dobre fungujúcu službu podobnú Facebooku, za ktorú by používatelia platili cenovo dostupné poplatky výmenou za záruku, že sa bude rešpektovať ich súkromie. Otázkou však je, či potenciálni používatelia stále dostatočne dôverujú portálom, ako je Facebook, a či sú presvedčení o ich dôveryhodnosti a integrite aj po tom, ako sa táto spoločnosť zodpovedala za svoje správanie pred americkým senátom. V snahe zvýšiť dôveru verejnosti v online platformy a chrániť občanov proti tejto forme zneužívania vrátane zlého zaobchádzania a zdieľania osobných údajov musia byť tieto platformy regulované kódexom správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete z roku 2016, všeobecným nariadením o ochrane údajov alebo smernicami kybernetickej bezpečnosti, ako sa už uviedlo. Samoregulácia, ako navrhuje Komisia, je však v tomto smere iba prvým krokom a mali by ju sprevádzať ďalšie opatrenia Komisie.

4.8

Andrew Keen, britský podnikateľ a spisovateľ, ktorý je známy ako antikrist internetu, vydal štyri veľmi kritické knihy o rozvoji internetu. Nie je proti internetu alebo sociálnym médiám, avšak za hlavný problém považuje činnosti veľkých technologických spoločností, ktorých cieľom je zhromažďovať citlivé informácie o ľuďoch. Súkromie je veľmi vzácny tovar, pretože definuje, kto sme. Takzvaný bezplatný obchodný model, v ktorom neplatíme peniazmi, ale sa vzdávame svojho súkromia, naše súkromie zničí. Keen ukazuje podobnosť s 19. storočím, keď v dôsledku priemyselnej revolúcie došlo k zmene v takom rozsahu, ktorý možno porovnať s rozsahom zmeny, ktorú teraz prináša digitálna revolúcia. Ak sa zmena definuje ako revolúcia, zvyčajne prináša obrovské problémy. V 19. storočí sa nám podarilo tieto problémy vyriešiť prostredníctvom nástrojov ako inovácia, regulácia, výber spotrebiteľa, občianske súdne konanie a vzdelávanie. Keenov odkaz je, že ľudská a nie umelá inteligencia to dokáže urobiť aj v tomto prípade. Musíme preto využiť všetky zdroje, ktoré sme použili na ovládnutie predchádzajúcej revolúcie, aby sme digitálnu revolúciu udržali pod kontrolou a zabránili tomu, aby nás ovládla.

4.9

Na základe dostupných vedeckých informácií by mala EÚ zabezpečiť, aby sa v skúmaní vplyvu dezinformácií v Európe pokračovalo. Preto by sa napríklad v budúcich prieskumoch Eurobarometra mala monitorovať odolnosť Európanov voči dezinformáciám. Tieto prieskumy by nemali zahŕňať iba všeobecné informácie o dezinformáciách, ale mala by sa nimi tiež zisťovať skutočná odolnosť Európanov voči dezinformáciám. Nedostatočný pocit naliehavosti a nedostatočná miera ambícií na strane Komisie znamená, že sa neriešia základné otázky, ako sú napríklad opatrenia na podporu tradičných médií, aby sa zaručilo základné právo občanov na kvalitné a spoľahlivé informácie, preskúmanie realizovateľnosti zavedenia verejno-súkromných partnerstiev s cieľom vytvárať platené online platformy, ktoré ponúkajú bezpečné a cenovo dostupné online služby, preskúmanie možností zavedenia väčšej transparentnosti a kontroly základných algoritmoch týchto online systémov a preskúmanie toho, či je možné odstrániť monopoly a obnoviť rovnaké podmienky spravodlivej hospodárskej súťaži, aby sa zabránilo postupnému narúšaniu spoločnosti.

4.10

Mohlo by byť napríklad užitočné preskúmať, či je možné vytvoriť online platformu založenú na verejno-súkromnom partnerstve, ktorá zaručuje súkromie používateľov. Európska platforma tohto druhu s Komisiou ako jej verejným partnerom spolufinancovania by mohla byť veľmi atraktívnym a sľubným návrhom, ktorý by bol alternatívou k manipulatívnej mašinérii Marka Zuckerberga a k ďalším veľkým súkromným a komerčným monopolom z USA a Číny. Takáto platforma by mala svojim používateľom zaručiť rešpektovanie ich súkromia.

4.11

V trhovom hospodárstve má všetko svoju cenu, ale s touto alternatívou by sa namiesto súkromia platilo peniazmi. Táto poloverejná služba by sa mohla z väčšej časti financovať z daní, ako všetky verejné služby. Zvyšná časť finančných prostriedkov by bola pokrytá relatívne malými finančnými príspevkami používateľov, aby sa chránilo ich súkromie pred nenásytným hladom po súkromných údajoch súčasných „sociálnych“ platforiem. Ak by EÚ a národné vlády členských štátov oficiálne vyhlásili, že takáto platforma je preferovaným partnerom a používali by ju ako alternatívu k súčasným dátožravým predátorom, dosiahla by úspory z rozsahu potrebné na to, aby mala šancu súperiť so súčasnými účastníkmi trhu. EÚ môže použiť aj existujúce vyhľadávače, ktoré ako preferovaní partneri zaručujú úplné súkromie, nainštalovať ich ako predvolené aplikácie do všetkých počítačov, ktoré používajú inštitúcie EÚ a odporučiť ich ako predvolené aplikácie vládnym inštitúciám v členských štátoch. Komisia by takisto mohla zohrávať aktívnejšiu úlohu a preskúmať regulačné možnosti týkajúce sa algoritmov a rozpustenia monopolov.

4.12

Overovanie faktov síce problém nevyrieši, ale má veľký význam. Slúži ako prvý krok k pochopeniu, odhaleniu a analyzovaniu dezinformácií, čo je potrebné, skôr ako bude možné navrhnúť protiopatrenia. Získanie pozornosti širšieho publika si tiež vyžaduje veľké úsilie, pretože nie každý používa platformy sociálnych médií, či dokonca internet. Osloviť obyvateľov vzdialených regiónov môže byť obzvlášť náročné. Dôležitá je viditeľnosť v médiách. Televízia je pre ľudí ešte stále najbežnejším zdrojom informácií a pravidelné programy, v ktorých by sa vysvetľovali prípady dezinformovania v národných jazykoch môžu značne prispieť k zvýšeniu informovanosti verejnosti o tomto probléme. Je dôležité, aby overovanie faktov vykonávali odborníci, aby sa predišlo chybám, ktoré poznačili nedávny prvý pokus Komisie. Takýmto problémom sa môže zabrániť spoluprácou s vydavateľstvami a mediálnymi organizáciami, ktorých novinári sa zapájajú do overovania faktov.

4.13

Jedným z problémov v súvislosti s dezinformáciami je fakt, že totožnosť zdrojov šíriacich dezinformácie prostredníctvom internetu nie je možné overiť. V kybernetickom priestore sa príliš jednoducho používa falošná totožnosť a vo všeobecnosti presne to robia osoby, ktoré aktívne a so zlým úmyslom pôsobia online. Komisia predkladá niekoľko návrhov, ktoré sa uvádzajú v spoločnom oznámení o kybernetickej bezpečnosti uverejnenom v septembri 2017. Problémom je, že tieto návrhy nie sú záväzné: používatelia si môžu vybrať, či budú na online platformách komunikovať s ďalšími osobami, ktoré uviedli svoju totožnosť. Komisia bude propagovať používanie dobrovoľných online systémov, ktoré umožňujú identifikáciu poskytovateľa informácií atď. Je tu samozrejme možný konflikt záujmov medzi súkromím a úplnou kontrolou a pri pasívnom surfovaní na internete by sa malo umožniť zachovanie anonymity. Ak však chceme naozaj dosiahnuť zmenu v boji proti dezinformáciám, pravdepodobne budeme potrebovať prísnejšie identifikačné opatrenia v prípade, keď ľudia proaktívne používajú internet. Koniec koncov takto fungujú kvalitné médiá v súlade s Kódexom z Bordeaux z roku 1954, ktorý vytvorila Medzinárodná federácia novinárov a v ktorom stanovila veľmi jasné a prísne zásady práce so zdrojmi. Tradičné kvalitné spravodajské organizácie niekedy z opodstatnených dôvodov uverejňujú príbehy s použitím anonymného zdroja, vždy však uvedú, že meno a adresa zdroja je redakcii známa.

4.14

Technológie nie sú ani „dobré“, ani „zlé“ – sú neutrálne. Môžu sa použiť dobrým alebo zlým spôsobom, to však závisí od rozhodnutí osôb, ktoré ich používajú. Aj nové, vznikajúce technológie, ktoré sa dnes používajú v umení šírenia dezinformácií, majú potenciál zohrať ústrednú úlohu v boji proti dezinformáciám. EHSV preto víta zámer Komisie naplno využiť pracovný program Horizont 2020 a jeho následný program Horizont Europe v snahe mobilizovať výskum a technológie, ako sú umelá inteligencia, blockchain a algoritmy, aby sa v budúcnosti lepšie identifikovali zdroje, overovala spoľahlivosť informácií a posudzovala kvalita a presnosť informačných zdrojov. Mimoriadne dôležité je však podrobne zanalyzovať aj iné možnosti financovania na boj proti dezinformáciám, pretože väčšina týchto iniciatív sa nedá aplikovať na programy Horizont.

4.15

Bezpečné a odolné volebné procesy sú základom demokracie v EÚ, avšak ich bezpečnosť a odolnosť už nie je viac zaručená. V posledných rokoch sa počas volieb najmenej v osemnástich krajinách zistili taktiky online manipulácie a šírenia dezinformácií a dezinformačné taktiky prispeli k tomu, že celková sloboda na internete už siedmy rok neustále klesá. So zreteľom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 EHSV víta iniciatívy, ktoré začala Komisia v snahe určiť najlepšie postupy na identifikovanie, zmiernenie a riadenie rizík, ktoré pre volebný proces predstavujú kybernetické útoky a šírenie dezinformácií.

4.16

Mediálna a digitálna gramotnosť, ako aj občianska výchova sú nevyhnutnými stavebnými prvkami pri zvyšovaní odolnosti spoločnosti najmä preto, že mladí ľudia vo veľkej miere používajú online platformy a sú veľmi citliví na dezinformácie. Štát zodpovedá za politiku vzdelávania, a preto je úlohou národných vlád zabezpečovať mediálnu gramotnosť a občiansku výchovu na všetkých úrovniach národných vzdelávacích systémov a vyškoľovať učiteľov v tejto téme. Vzdelávanie o mediálnej a informačnej gramotnosti v národných vzdelávacích systémoch žiaľ často nie je hlavnou prioritou politických programov vlád. To by sa malo zlepšiť ako prvé, aj keď mediálna a informačná gramotnosť sa týka nielen vzdelávacích systémov. Treba ju propagovať a zlepšovať vo všetkých skupinách spoločnosti bez ohľadu na vek. Mimovládne organizácie by mali byť v týchto oblastiach aktívne. Mnohé z týchto organizácií v celej Európe už pracujú, avšak väčšina z nich pôsobí v malom rozsahu a nemá potrebný dosah. Národné iniciatívy zamerané na spoluprácu medzi mimovládnymi organizáciami a národnými vládami by mohli túto priepasť preklenúť.

4.17

Kvalitné spravodajské médiá a spoľahlivá žurnalistika zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní spoľahlivých a rôznorodých informácií verejnosti. Takéto tradičné médiá však čelia finančným problémom, pretože spomínané platformy šíria nimi vytvorený obsah ale bez hradenia vzniknutých nákladov, a napokon predajom reklamy znižujú príjmy týchto médií. Mala by sa rýchlo prijať dohoda o reforme autorských práv EÚ, aby sa zlepšilo postavenie vydavateľov a zabezpečilo, že držitelia práv budú za svoju prácu odmenení, ak výsledky ich práce používajú iní na komerčné účely. Navyše sa odporúča hľadať riešenia, ako rozšíriť iniciatívu, ktorú v septembri 2018 ohlásil Európsky parlament a ktorá sa týka európskeho financovania osobitne určeného na podporu investigatívnej žurnalistiky v EÚ. Silná a spoľahlivá tlač vedie k odolnej a udržateľnej demokracii, v ktorej pretrvávajú hodnoty pravdy a zodpovednosti. Financovanie je osobitne dôležité v prípade menších médií, ktoré často čelia súdnym žalobám a kverulantským žalobám, ktorých cieľom je ich umlčať.

4.18

Na boj proti vnútorným a vonkajším dezinformačným hrozbám zriadila Komisia v roku 2015 pracovnú skupinu East StratCom, ktorá sa zameriava na aktívnu strategickú komunikáciu o politikách EÚ s cieľom bojovať proti destabilizačným pokusom Ruska. Výbor EHSV by uvítal, keby Komisia proaktívnejšie informovala širokú verejnosť o práci East StratCom a odkázala ju na informácie na webových stránkach pracovnej skupiny, aby tak zvýšila povedomie verejnosti o ohrození našej demokracie a odolnosť voči takýmto hrozbám. Takisto je potrebné zvýšiť rozpočet pracovnej skupiny. V októbri 2017 Európsky parlament schválil rozpočet vo výške 1 000 000 EUR. Tento rozpočet je sotva porovnateľný s finančnými zdrojmi, ktoré investujú iné subjekty ako napr. Ruská federácia. (Ministerstvo zahraničných vecí USA odhaduje, že sofistikovaná kampaň Kremľa, ktorej cieľom je ovplyvňovanie, zahŕňa 1,4 miliardy amerických dolárov určených na systém vnútornej a vonkajšej propagandy s dosahom na približne 600 miliónov ľudí v 130 krajinách a v 30 jazykoch).

4.19

Okrem iných iniciatív odporúčame Komisii, aby svoju pozornosť upriamila na skutočnosť, že vnútroštátne inštitúcie a predpisy týkajúce sa informačnej bezpečnosti sú v členských štátoch často nedostatočne rozvinuté. Regulačné prostredie je zastarané, čo príslušným regulačným orgánom bráni v tom, aby riadne preverili súlad dezinformačných nástrojov s právnymi normami. Medziinštitucionálna spolupráca je nedostatočná, zjavne chýbajú dlhodobé národné stratégie zamerané na boj proti dezinformačným kampaniam vedeným zo zahraničia a na vytváranie jednotných naratívov smerom k zraniteľným skupinám obyvateľstva. Dôkladná revízia smernice EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá v súčasnosti umožňuje médiám zaregistrovať sa v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ, pokiaľ jeden z členov predstavenstva mediálnej spoločnosti má bydlisko v tejto krajine, je taktiež mimoriadne dôležitá, pretože umožňuje osloviť publikum v európskych krajinách, a zároveň využívať medzery v právnych predpisoch EÚ.

---

(1)  Informačná správa REX/432 – Využívanie médií na ovplyvnenie sociálnych a politických procesov v EÚ a východných susedných krajinách.

(2)  2016/2276 (INI).

(3)  https://euvsdisinfo.eu.

(4)  Komisia vo svojom dokumente používa slovo „ekosystém“. V tejto súvislosti by bolo vhodnejšie slovo „infraštruktúra“.

(5)  Oznámenie Komisie, COM(2018) 236 final.

(6)  http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+TA+P8-TA-2017-0272+0+DOC+PDF+V0//SK

(7)  http://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=50271http://ec.europa.eu/newsroom/dae/document.cfm?doc_id=50271

(8)  http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/european-council/2015/03/19-20/; http://www.consilium.europa.eu/media/33457/22-euco-final-conclusions-en.pdf; https://www.consilium.europa.eu/media/35936/28-euco-final-conclusions-en.pdf

(9)  The Strategy and Tactics of the Pro-Kremlin Disinformation Campaign, EEAS.