Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Umelá inteligencia pre Európu

[COM(2018) 237 final]

(2018/C 440/08)

Spravodajca:	Giuseppe GUERINI
Pomocný spravodajca:	Gonçalo LOBO XAVIER

Konzultácia	Európska komisia, 12/07/2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	04/09/2018
Prijaté v pléne	19/09/2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	199/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa domnieva, že umelá inteligencia a automatizované procesy majú obrovský potenciál zlepšiť európsku spoločnosť, pokiaľ ide o inováciu a pozitívnu transformáciu, prinášajú však so sebou aj veľké výzvy, riziká a obavy. Je preto nevyhnutné, aby sa európske inštitúcie začali rýchlo a podrobne zaoberať tým, ako umelú inteligenciu plne rozvinúť a regulovať.

1.2.

Pokrokový prístup k umelej inteligencii v Európe musí zahŕňať niekoľko oblastí, a to: i) verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja a do vyspelej digitálnej infraštruktúry; ii) implementáciu nových legislatívnych predpisov alebo prispôsobenie platných predpisov; iii) rozvoj primeraných znalostí a zvýšenie povedomia občanov a spotrebiteľov a iv) špecializované programy odbornej prípravy pre pracovníkov.

1.3.

Najmä výzvy z hľadiska zodpovednosti, ktoré sa v kontexte nových digitálnych technológií vynárajú, by sa mali systematicky zisťovať a riešiť v medzinárodnom meradle, ako aj na úrovni EÚ a členských štátov. EHSV by chcel úzko spolupracovať s inštitúciami EÚ na analýze a posudzovaní všetkých právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú zodpovednosti za škodu, bezpečnosti výrobkov a občianskoprávnej zodpovednosti a ktoré bude potrebné zmeniť.

1.4.

EHSV súhlasí s cieľom oznámenia Komisie, ktorým je posilniť technologickú a priemyselnú kapacitu EÚ v snahe rozšíriť umelú inteligenciu po celom vnútornom trhu. Udržať krok s ostatnými svetovými aktérmi si vyžaduje také veľké úsilie, že je naliehavo potrebné zabezpečiť koordináciu všetkých nástrojov a zdrojov financovania dostupných na európskej a štátnej úrovni. Napriek tomu by sa hodnoty a zásady EÚ nemali obetovať v záujme celosvetovej konkurencieschopnosti.

1.5.

Vzhľadom na cieľ Komisie zabezpečiť, aby „umelú inteligenciu využívali všetci potenciálni používatelia s dôrazom na malé a stredné podniky“ (MSP), sa EHSV domnieva, že ak chceme dosiahnuť celosvetovú konkurencieschopnosť, musí byť umelá inteligencia dostupná pre čo najväčší počet subjektov. Je preto kľúčové sprístupniť ju všetkým rôznym formám podnikov na celom európskom jednotnom trhu vrátane MSP, poľnohospodárov, sociálnych podnikov, družstiev, živnostníkov a združení spotrebiteľov.

1.6.

Európska komisia a členské štáty by mali spoločne vytvoriť usmernenia pre etiku umelej inteligencie a mali by do tohto úsilia zapojiť všetky príslušné verejné a súkromné zainteresované strany. Tieto usmernenia musia zahŕňať zásady transparentnosti pri používaní systémov umelej inteligencie na nábor zamestnancov a na hodnotenie alebo kontrolu ich výkonu. Okrem etických zásad EHSV odporúča vytvoriť na európskej úrovni jasný, zosúladený a povinný právny rámec s cieľom zabezpečiť riadnu reguláciu umelej inteligencie a aktualizovať platné predpisy, ktorých sa umelá inteligencia dotýka, s osobitným dôrazom na predpisy zamerané na zodpovednosť výrobcov a ochranu spotrebiteľov. EHSV by chcel úzko spolupracovať s inštitúciami EÚ pri analýze a hodnotení príslušných právnych predpisov EÚ, ktoré si v budúcnosti v dôsledku rozvoja umelej inteligencie budú vyžadovať zmeny.

1.6.1.

Európska komisia bude takisto musieť vykonať dôkladné posúdenie účinkov umelej inteligencie na pracovný trh. Pri tomto posúdení sa musí zohľadniť možné nahradenie niektorých pracovníkov elektronickými zariadeniami alebo robotmi a skutočnosť, že určité funkcie, hoci nebudú plne automatizované, sa v dôsledku nových technológií zásadne zmenia.

1.7.

Z tohto dôvodu EHSV upozorňuje, že vyslovené želanie „aby nikto nezaostal“, by nemalo zostať len návrhom alebo výzvou, ale malo by sa premietnuť do konkrétnych skutočností.

1.8.

Je dôležité zdôrazniť úlohu programov odbornej prípravy pri ochrane európskych pracovníkov pôsobiacich v prostredí, ktoré sa postupným zavádzaním umelej inteligencie zásadne mení. Európski občania by mali mať prístup k potrebným informáciám, ktoré im umožnia stať sa zodpovednými a informovanými používateľmi zariadení a aplikácií dostupných vďaka rýchlemu technologickému rozvoju.

1.9.

V prípadoch, keď nové opatrenia umožnia verejným správam používať technológiu na to, aby mohli robiť organizačné rozhodnutia a dokázali sa rýchlejšie rozhodnúť, bude potrebné vyriešiť otázku účinnej právnej zodpovednosti za tieto rozhodnutia v jasnom právnom rámci, ktorý zaručí plnú zodpovednosť verejnej správy voči občanom.

1.10.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať úlohe organizácií občianskej spoločnosti a sociálneho hospodárstva v úsilí zvýšiť aktívnu účasť obyvateľstva na hospodárskych a sociálnych procesoch, ktoré vďaka umelej inteligencii posilnia participatívnosť v našej spoločnosti. Organizácie občianskej spoločnosti a sociálne podniky môžu zohrávať dôležitú úlohu v snahe zlepšiť pochopenie technológií a ich prijatie zo strany jednotlivcov, najmä prostredníctvom mechanizmov spolupráce, ktoré umožnia zapojiť do súčasnej digitálnej transformácie občanov.

1.11.

Súčasná technologická revolúcia sa nemôže a nesmie uskutočniť bez náležitého a aktívneho zapojenia pracovníkov, spotrebiteľov a sociálnych organizácií, a prebiehajúci technologický rozvoj treba nasmerovať tak, aby zabezpečil väčšiu a zodpovednejšiu účasť riadne informovaných občanov. Práve preto EHSV odporúča, aby Európska komisia pri zriaďovaní Európskej aliancie pre umelú inteligenciu zohľadnila potrebu vytvoriť inkluzívnu, viacodborovú a reprezentatívnu platformu pre rôzne zainteresované strany, ktoré zastupujú európskych občanov, vrátane zástupcov pracovníkov, ktorí budú musieť interagovať s inteligentnými strojmi (1).

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Digitálne zariadenia a veľkokapacitné učiace sa stroje každodenne zvyšujú kapacitu algoritmov, aby mohli pracovať s obrovským množstvom údajov, a táto kapacita sa pravdepodobne bude v budúcnosti ďalej zvyšovať vďaka „neurónovým sieťam“ (ktoré už využívajú napríklad smartfóny na vizuálne rozpoznávanie predmetov, tvárí a obrázkov).

2.2.

V dôsledku takéhoto vývoja sa mení tradičný spôsob „učenia“, ktoré prístroje umelej inteligencie doposiaľ používali, takže sa už nemusia učiť len odvodzovaním pravidiel z dát, ale rozvíjajú aj flexibilnú a adaptabilnú schopnosť učiť sa. Tento proces zvýši schopnosť umelej inteligencie učiť sa a konať v reálnom svete.

2.3.

Vzhľadom na veľmi rýchle prebiehajúce technologické zmeny je teraz nevyhnutné, aby Európska komisia a členské štáty spoločne podrobne preskúmali nové problémy, ktoré rýchly rozvoj umelej inteligencie so sebou prináša a aby do tohto procesu zapojili všetky príslušné verejné a súkromné zainteresované strany tak, aby to neohrozilo možnosti pokroku a technologického rozvoja.

2.4.

V oznámení COM(2018) 237 sa Komisia zasadzuje za posilnenie priemyselnej a technologickej kapacity EÚ a nabáda na rozširovanie umelej inteligencie v európskom hospodárstve, a to tak v súkromnom sektore, ako aj vo verejnej správe. Ako už bolo uvedené v stanovisku z vlastnej iniciatívy (2), EHSV podporuje iniciatívu Komisie, ktorá vo svojom oznámení skutočne zohľadnila niektoré z predchádzajúcich návrhov výboru, ale naliehavo ju vyzýva, aby rýchlo a rozhodne začala konať.

2.5.

Zaujať k umelej inteligencii účinný európsky prístup znamená okrem iného podnecovať značné investície do výskumu a inovácií, ako aj do digitálnej infraštruktúry, potrebných na to, aby sme sa pripravili na veľké sociálnoekonomické výzvy, ktoré pokrok nových technológií postaví pred európsku spoločnosť a trhy v nadchádzajúcich rokoch.

2.6.

Európska komisia a členské štáty by mali spoločne sformulovať určité etické usmernenia pre umelú inteligenciu a mali by do tohto úsilia zapojiť všetky príslušné verejné a súkromné zainteresované strany.

2.7.

Zároveň sa na európskej úrovni musí schváliť harmonizovaný legislatívny rámec v súlade s Chartou základných práv EÚ a so zásadami zakotvenými v zmluvách EÚ. Nový regulačný rámec by mal obsahovať presné ustanovenia zamerané na odbúranie rizík spojených so strojovým učením, ako sú netransparentnosť trhu, slabá hospodárska súťaž, diskriminácia, nekalé obchodné praktiky, ohrozenie kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti výrobkov. Prísne regulačné opatrenia by mali existovať najmä pre situácie, v ktorých sa údaje pre fungovanie systémov umelej inteligencie získavajú automaticky pri používaní elektronických zariadení a počítačov.

2.8.

EHSV konštatuje, že v pracovnom dokumente útvarov Komisie SWD(2018) 137 final pripojenom k oznámeniu sa podrobne analyzujú dôsledky umelej inteligencie pre právne predpisy EÚ a mapujú sa výzvy z hľadiska zodpovednosti, ktoré sa v kontexte nových digitálnych technológií vynárajú.

2.9.

Okrem toho budú potrebné komplexné akčné plány, ktoré i) podporia modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy rozvíjaním nových zručností požadovaných na pracovnom trhu budúcnosti a ii) zaručia primeranú ochranu občanov a pracovníkov v súvislosti s očakávanými zmenami (3).

2.10.

EHSV nabáda Komisiu, aby urýchlene prijala ďalšie opatrenia v oblasti regulácie a podpory investícií, pretože súčasné rýchle zmeny si vyžadujú rýchle prispôsobenie.

3.   Návrh Európskej komisie: európska podpora pre umelú inteligenciu a európske investície do umelej inteligencie

3.1.

Komisia vo svojom oznámení uvádza, že bude podporovať rozširovanie umelej inteligencie tak v základnom výskume, ako aj v priemyselnom využití. V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť do tohto procesu všetky typy subjektov vrátane MSP, spoločností poskytujúcich služby, sociálnych podnikov, poľnohospodárov, družstiev, združení spotrebiteľov a združení zastupujúcich starších ľudí.

3.2.

Vzhľadom na cieľ Komisie zabezpečiť, aby „umelú inteligenciu využívali všetci potenciálni používatelia s dôrazom na malé a stredné podniky“, sa EHSV domnieva, že ak chceme dosiahnuť celosvetovú konkurencieschopnosť, musí byť umelá inteligencia dostupná pre čo najväčší počet subjektov. Okrem toho, čo už Komisia naplánovala s cieľom vytvoriť „platformu umelej inteligencie na požiadanie“, je tiež dôležité stanoviť vhodné formy zapojenia rôznych zainteresovaných strán a konzultácie s nimi, a to vrátane MSP, sietí sociálneho hospodárstva a organizácií občianskej spoločnosti (tieto organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v úsilí zapájať európskych občanov informovaným a aktívnym spôsobom).

3.3.

Komisia oznámila, že bude podporovať inovácie založené na umelej inteligencii prostredníctvom pilotného programu Európskej rady pre inováciu, na ktorý boli na roky 2018 – 2020 vyčlenené rozpočtové prostriedky vo výške 2,7 miliardy EUR.

3.4.

EHSV sa domnieva, že táto iniciatíva môže byť užitočná pre rozvoj umelej inteligencie, ale zároveň zdôrazňuje, že vo financovaní výskumu by sa malo rýchlo prejsť od fázy experimentovania do štrukturálneho štádia. Je tiež dôležité, aby Komisia podporovala rôzne výskumné centrá, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v členských štátoch, s cieľom vytvoriť sieť spolupráce na európskej úrovni venovanú umelej inteligencii.

3.5.

EHSV konštatuje, že Komisia má v úmysle do konca roka 2020 zvýšiť investície do umelej inteligencie v rámci programu Horizont 2020 na približne 1,5 miliardy EUR. Ak sa tento prístup rýchlo uplatní v súčasných verejno-súkromných partnerstvách, mohol by v priebehu dvoch rokov priniesť ďalšie investície vo výške 2,5 miliardy EUR. Rovnaký prístup sa musí uplatňovať aj v budúcom rámcovom programe Európsky horizont.

3.6.

Na druhej strane je dobrým znamením, že Európska komisia a Európsky fond pre strategické investície, ktorý by mal mať ústrednú riadiacu úlohu pri podpore rozvoja umelej inteligencie v EÚ, vytvorili program VentureEU. Ide o fond rizikového kapitálu vo výške 2,1 miliardy EUR na posilnenie investícií do inovatívnych podnikov v celej Európe.

3.7.

Udržať krok s ostatnými svetovými aktérmi si však vyžaduje také veľké úsilie, že je naliehavo potrebné zabezpečiť koordináciu všetkých nástrojov a zdrojov financovania na európskej a štátnej úrovni a synergie medzi nimi. Je jasné, že ak chceme v oblasti umelej inteligencie súperiť s Čínou a USA, musia všetky verejné a súkromné zainteresované strany pôsobiace na európskej úrovni spojiť svoje sily a zabezpečiť, aby EÚ zohrávala vedúcu úlohu v celosvetovom meradle.

3.8.

Na to, aby sa EÚ v oblasti umelej inteligencie stala úspešne konkurencieschopnou, bude potrebné v dostatočnej miere investovať aj do vhodných softvérov, hardvérov a digitálnej infraštruktúry, ktoré môžu EÚ zaručiť dôveryhodnosť.

3.9.

Pri investovaní do umelej inteligencie by sa malo prihliadať na skutočnosť, že európske podniky sú mimoriadne silné v oblasti automatizácie a robotiky. Tieto odvetvia, ktoré sú súčasťou umelej inteligencie v širokom zmysle slova, by preto mali dokázať, že sú skutočne dôležité v úsilí zaručiť EÚ dôležité celosvetové postavenie so zreteľom na aktuálny technologický rozvoj, a preto si zaslúžia mimoriadnu pozornosť.

4.   Umelá inteligencia a jej vplyv na občanov a pracovníkov

4.1.

Je nesporné, že rozvoj umelej inteligencie napreduje veľmi rýchlym tempom. Z tohto dôvodu musia európske inštitúcie pri posudzovaní vplyvu každého regulačného opatrenia v súvislosti s umelou inteligenciou zaujať multidisciplinárny prístup, ktorý zohľadní nielen administratívne, právne a ekonomické aspekty, ale tiež antropologické, psychologické, sociologické a technologické hľadisko.

4.2.

V snahe podporiť tieto inovácie a predovšetkým usmerniť ich tak, aby sa zabezpečilo, že stredobodom pozornosti budú i naďalej ľudia, je dôležité, aby sa Európska únia snažila dosiahnuť vysoký stupeň technologickej konkurencieschopnosti a aby zároveň neprehliadala základné etické, sociálne a ľudské aspekty.

4.3.

EHSV preto považuje za kľúčové, i) aby sa na súkromie jednotlivcov a zodpovedné spracúvanie údajov jednotlivcov uplatňovali primerané právne predpisy, ako je napríklad účinné vykonávanie nového všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktoré bude treba v prípade potreby neustále aktualizovať v snahe udržať tempo s rýchlym rozvojom umelej inteligencie; ii) aby sa preskúmali dôležité časti platných legislatívnych predpisov EÚ a v prípade potreby prispôsobili novým okolnostiam, ktoré vzniknú v dôsledku umelej inteligencie, a iii) aby sa rozvinuli schopnosti a zručnosti, ktoré občania, orgány verejnej správy a európske podniky potrebujú, ak majú skutočne profitovať z výhod, ktoré umelá inteligencia ponúka.

4.4.

Pri preskúmaní by bolo vhodné vychádzať z predpokladu, že umelá inteligencia spočíva vo využívaní a spracúvaní veľkého množstva dát, ktoré sú základom každej aplikácie vychádzajúcej z nových technológií. Keďže je to tak, hlavnou úlohou pre európske regulačné orgány je zabezpečiť transparentný a regulovaný prístup k údajom koncových používateľov.

4.5.

Čím lepšia je kvalita spracovaných dát, tým lepšia je presnosť a výkonnosť systémov umelej inteligencie. Nesmie sa však zabúdať na to, že údaje týkajúce sa jednotlivcov sa musia získať legálne a použiť spôsobom, s ktorým boli priamo dotknuté osoby oboznámené, aby sa zaručilo, že osobné údaje budú použité na vopred určený a transparentný účel, na ktorý dal používateľ najprv riadny a informovaný súhlas.

4.6.

Treba poznamenať, že viaceré dôležité časti európskych právnych predpisov – napríklad tie, ktoré sa týkajú online reklamy, nekalých obchodných praktík, bezpečnosti výrobkov a zodpovednosti za škodu nimi spôsobenú, práv spotrebiteľov, neprijateľných zmluvných podmienok, predaja a záruk, poistenia a uvádzania cien – bude možno potrebné zmeniť a riadne prispôsobiť novým scenárom, ktoré prinesie rozsiahlejšie a presnejšie používanie umelej inteligencie, s cieľom chrániť koncových spotrebiteľov.

4.7.

Rozhodujúcou otázkou bezpečnosti výrobkov a zodpovednosti za škodu nimi spôsobenú sa Komisia náležite zaoberala vo svojom pracovnom dokumente SWD(2018) 137 final, v ktorom skúma prípadové štúdie a predkladá zoznam častí legislatívy EÚ, ktoré treba podrobnejšie preskúmať a posúdiť. EHSV nabáda Komisiu, aby v tejto práci pokračovala, a chcel by k nej prispieť svojím dielom.

4.8.

V snahe chrániť práva európskych občanov vzhľadom na pokrok umelej inteligencie je dôležité zdôrazniť na jednej strane úlohu kultúrnej, vzdelávacej a akademickej prípravy, na druhej strane poskytovanie potrebných informácií širokej verejnosti. Obzvlášť dôležité je zabezpečiť transparentnosť a správnosť z hľadiska riadenia algoritmov umelej inteligencie a databáz, ktoré využívajú.

4.9.

Je preto veľmi dôležité, aby sa európskym občanom poskytli primerané odborné školenia, ako aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo im umožní stať sa zodpovednými a informovanými používateľmi zariadení a aplikácií dostupných vďaka súčasnému rýchlemu technologickému rozvoju, ktoré sú čoraz viac rozšírené na všetkých úrovniach.

4.10.

Vzhľadom na všetky tieto požiadavky musia EÚ a členské štáty ponúknuť jasné a účinné riešenia, najmä podporovaním moderného vzdelávacieho systému a neustálym rozširovaním celoživotného vzdelávania na trhu práce a v občianskej spoločnosti.

4.11.

Európska komisia bude musieť vykonať dôkladné posúdenie účinkov umelej inteligencie na pracovný trh. Táto skutočnosť najviac znepokojuje mnohých európskych pracovníkov, ktorí sú už dlho pracovne činní, ale k dôchodkovému veku majú ešte ďaleko a na prebiehajúce zmeny pozerajú s nedôverou a strachom. Pri tomto posúdení sa musí zohľadniť možné nahradenie niektorých pracovníkov elektronickými zariadeniami alebo robotmi a skutočnosť, že určité funkcie, hoci nebudú plne automatizované, sa v dôsledku nových technológií zásadne zmenia. Preskúmanie a posúdenie by sa preto malo zamerať nielen na nevyhnutné a očakávané zmeny vo výrobných reťazcoch, ale aj na prehodnotenie organizačných postupov a podnikateľských cieľov v nadväznosti na sociálny dialóg s pracovníkmi.

4.12.

V niektorých situáciách, ako sú tie, ku ktorým došlo a dochádza v prípade mnohých iných technológií, by bolo rozumné skôr než sa umelá inteligencia začne plne využívať, otestovať ju v jednotlivých fázach a nadväzných stupňoch prispôsobenia, aby sa tým, ktorých sa to týka, umožnilo osvojiť si nové technológie, a to aj pomocou primeraných odborných školení, a aby sa napravili prípadné chyby z hľadiska prispôsobenia počas tohto procesu (4).

4.13.

Zavádzanie nových technológií v podnikoch si vyžaduje sociálny dialóg medzi jednotlivými zainteresovanými partnermi. V tejto súvislosti bude nevyhnutné neustále informovať organizácie pracovníkov a odborové zväzy a radiť sa s nimi.

5.   Umelá inteligencia, verejná správa a občianska spoločnosť

5.1.

Umelá inteligencia je technologická a sociálna inovácia schopná radikálne zmeniť celú spoločnosť a zlepšiť verejný sektor, ako aj vzťah medzi občanmi a verejnou správou. Príležitosti, ktoré umelá inteligencia ponúka, by mohli zvýšiť tak efektívnosť verejnej správy, ako aj spokojnosť občanov so službami poskytovanými verejnou správou a s jej účinným fungovaním.

5.2.

Ak chceme tieto ciele dosiahnuť, je nevyhnutné, aby aj štátni zamestnanci boli pripravení na zmeny a výzvy, ktoré európskej spoločnosti umelá inteligencia prinesie. Verejní zamestnávatelia a vedúci pracovníci verejnej správy – spolu s učiteľmi, školiteľmi a univerzitnými pracovníkmi, ako sme už spomenuli – musia byť schopní plne pochopiť jav umelej inteligencie a rozhodnúť, aké nové nástroje zaviesť do postupov verejnej správy.

5.3.

Zavedenie umelej inteligencie do verejného a súkromného sektora si vyžaduje navrhnutie postupov, ktoré zlepšia pochopenie a prijatie technológií zo strany používateľov prostredníctvom mechanizmov spolupráce, ktoré občanom umožnia, podľa možnosti prostredníctvom systémov participačného riadenia, prispievať k rozvoju technológií umelej inteligencie.

5.4.

Aby sa v tejto oblasti dosiahli pozitívne výsledky, mohlo by byť užitočné rozvíjať čoraz spoľahlivejšie druhy spolupráce a partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom zamerané na využívanie príležitostí, ktoré ponúkajú technologické aplikácie, umelá inteligencia a robotika.

5.5.

Verejná správa stojí pred obzvlášť náročnou výzvou z hľadiska práva a legitimity, keďže bude potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi verejnými záujmami (vrátane výkonu verejnej moci) a záujmami jednotlivcov (konkrétny prejav slobody jednotlivca). V tejto súvislosti si napríklad využívanie umelej inteligencie vo verejnej správe bude vyžadovať zosúladenie zásady transparentnosti a zverejňovania úradných dokumentov s ochranou osobných údajov a právom jednotlivca na súkromie v jasnom a explicitnom regulačnom rámci.

5.6.

V prípadoch, keď nové opatrenia umožnia orgánom verejnej správy používať technológiu na to, aby mohli robiť organizačné rozhodnutia a dokázali sa rýchlejšie rozhodnúť, napríklad pri výbere dodávateľa vo verejnom obstarávaní, spravovaní zoznamu čakateľov pre konkrétne služby alebo nábore nových zamestnancov do verejnej správy, bude potrebné riešiť otázku účinnej právnej zodpovednosti za tieto rozhodnutia v jasnom právnom rámci, ktorý zaručí plnú zodpovednosť verejnej správy voči občanom.

5.7.

Organizácie občianskej spoločnosti a sociálne podniky musia zohrávať dôležitú úlohu v úsilí o lepšie pochopenie a prijatie technológií zo strany jednotlivcov, najmä prostredníctvom mechanizmov spolupráce, ktoré umožnia zapojenie do procesov digitálnej transformácie. V tejto súvislosti je dôležitá možnosť vytvoriť pre tieto nástroje participačné systémy riadenia, napríklad formou spolupráce, počnúc digitálnymi platformami, ktoré sa už používajú na vytváranie nových foriem hospodárskych vzťahov v riadení práce.

5.8.

Administratívne orgány zodpovedné za mechanizmy monitorovania trhu by mali mať znalosti a právomoci na to, aby mohli chrániť spravodlivú hospodársku súťaž, práva spotrebiteľov, ako aj bezpečnosť a práva zamestnancov. Verejné alebo nezávislé orgány by mali mať na starosti audit algoritmov. Súbežne by mali podniky zaviesť účinné mechanizmy auditu využívania dát v systémoch umelej inteligencie.

---

(1)  Pozri prijaté stanovisko EHSV INT/845 na tému Umelá inteligencia – predvídanie jej vplyvu na prácu s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajkyňa: Franca Salis-Madinier (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(2)  Stanovisko INT/806 z 31. mája 2017 – Umelá inteligencia – vplyv umelej inteligencie na (digitálny) jednotný trh, výrobu, spotrebu, pracovné príležitosti a spoločnosť ( Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 1).

(3)  Prijaté stanovisko EHSV SOC/578 – Riadenie prechodu na digitalizovaný svet práce (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 15).

(4)  Pozri prijaté stanovisko EHSV INT/845 na tému Umelá inteligencia – predvídanie jej vplyvu na prácu s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajkyňa: Franca Salis-Madinier (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).