2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/29

Spravodajca:

Alfred GAJDOSIK

Pomocný spravodajca:

Thomas WAGNSONNER

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje rozvojovú politiku, ktorá rozvoj vníma ako proces uskutočňovaný rovnocenne zapojenými krajinami, založený na vzájomnom rešpekte a nezávislých rozhodnutiach. Financovanie a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré boli dohodnuté na úrovni Organizácie Spojených národov (OSN), si vyžaduje celosvetovo koordinované úsilie. EHSV by chcela zdôrazniť, že Hospodárska a sociálna rada OSN by mohla vo vzťahu k daňovým záležitostiam zohrávať významnejšiu úlohu, keďže je vhodným fórom pre túto otázku. To by zaručilo zameranie sa na ciele udržateľného rozvoja v Agende 2030, ako aj zapojenie sa všetkých krajín za rovnakých podmienok.

1.2.

Na základe medzinárodných dohôd o reforme medzinárodného daňového práva, napríklad prostredníctvom akčného plánu OECD v oblasti BEPS, by sa mal posúdiť účinok úsilia o tieto medzinárodné reformy vo vzťahu k cieľom udržateľného rozvoja a mal by sa lepšie zohľadniť pri vytváraní medzinárodných daňových politík. EHSV konštatuje, že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje finančné zdroje. Mnohé krajiny však čelia veľkým výzvam, pokiaľ ide o generovanie verejných príjmov prostredníctvom výnosov z daní. V rozvojových krajinách dôvody tohto stavu súvisia na jednej strane s ťažkou implementáciou systémov dane z príjmu a dane z obratu, na strane druhej ich nepriaznivo ovplyvňuje celosvetová konkurencia v oblasti dane z príjmu právnických osôb a v neposlednom rade aj forma zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ďalšími faktormi sú kapacitné obmedzenia a nedostatočný prenos informácií.

1.3.

EHSV výslovne víta, že Európska únia (EÚ) a jej členské štáty vynaložili v rámci medzinárodnej reformy značné úsilie na odstránenie nedostatkov medzinárodného daňového systému. Toto úsilie je vítané a treba ho podporovať, účinne implementovať a aj podrobovať pravidelnému monitorovaniu. V čele tohto úsilia o reformy však v prvom rade stoja veľké rozvinuté krajiny v rámci OECD. Malo by sa určiť, či by OSN z dôvodu globálneho členstva – najmä rozvojových krajín – nebola vhodnejším fórom na vypracovanie medzinárodnej daňovej politiky v celosvetovom meradle. EHSV však poukazuje na nedostatok zdrojov a zamestnancov v príslušných daňových orgánoch OSN. OSN preto treba poskytnúť dostatočné prostriedky.

1.4.

Opatrenia EÚ týkajúce sa medzinárodnej daňovej transparentnosti a akčného plánu BEPS budú mať tiež vplyv na rozvojové krajiny. EHSV víta skutočnosť, že Európsky parlament (EP) a Európska komisia sa už k spoločným aspektom daňovej a rozvojovej politiky vyjadrili. Dobrým krokom je aj vznik platformy pre dobrú správu daňových záležitostí, ktorú zriadila Európska komisia. Na tejto platforme bol ako pracovný dokument predstavený súbor nástrojov týkajúcich sa účinku presahovania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s rozvojovými krajinami, ktorý slúži ako základ pre úvahy členských štátov o prepracovaní zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s rozvojovými krajinami.

1.5.

EHSV berie na vedomie, že EP v správe z roku 2015 žiadal viacero zlepšení, k ich implementácií však zatiaľ nedošlo. EHSV v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých odzneli pripomienky predovšetkým k vykazovaniu podľa jednotlivých krajín a k boju proti praniu špinavých peňazí, ako aj odporúčania týkajúce sa registrov verejného vlastníctva. EHSV upozorňuje, že sa vypracováva zoznam jurisdikcií, ktoré nespolupracujú, pokiaľ ide o daňové záležitosti. Vyzýva, aby sa vyvinulo intenzívnejšie úsilie implementovať požiadavky EP a odporúča, aby sa zohľadnila príslušná kritika zo strany mimovládnych organizácií. Je zmysluplné usilovať sa o celosvetové zavedenie týchto opatrení prostredníctvom medzinárodných daňových dohôd, aby sa zlepšila dostupnosť informácií pre daňové orgány v rozvojových krajinách. Cieľom by malo byť dosiahnuť rovnaké normy na celom svete, pričom rozvojové krajiny by sa mohli rovnocenne podieľať na ich tvorbe.

1.6.

EHSV vyzýva, aby sa zaistil súlad medzi medzinárodnými daňovými politikami členských štátov a cieľmi rozvojovej politiky, aby sa predišlo konfliktom medzi daňovými politikami jednotlivých krajín a spoločnými rozvojovými prioritami.

1.7.

EHSV vníma posúdenie dosahu medzinárodných daňových politík členských štátov ako dobrý spôsob testovania vplyvu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a daňových stimulov na rozvojové krajiny. Malo by sa podporovať a stať sa bežnou praxou. V prípade potenciálnych konfliktov s európskou rozvojovou politikou by vypracovanie takýchto posúdení bolo vhodné aj zo strany Európskej únie. Existujúce zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia by sa mali preskúmať, zatiaľ čo nové zmluvy, o ktorých sa má rokovať, by sa mali uzavrieť po zohľadnení týchto úvah.

1.8.

Modelová zmluva OECD o zdaňovaní, ktorá je v súčasnosti najpoužívanejšia, sa vytvorila predovšetkým so zreteľom na záujmy rozvinutých krajín. EHSV preto odporúča členským štátom EÚ, aby pri rokovaniach o zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia s rozvojovými krajinami brali väčší ohľad na ich potreby. EHSV berie na vedomie, že na základe zmluvy OECD sa vypracovala taktiež modelová zmluva OSN s cieľom upraviť zdaňovanie medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami a v tejto súvislosti priznať zdrojovým krajinám viac práv pri zdaňovaní.

1.9.

EHSV podporuje súkromné investície na podporu rozvoja, ak je tento rozvoj v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a ak sa rešpektujú základné hospodárske, environmentálne a sociálne práva, základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a program dôstojnej práce. Právna istota je dôležitým faktorom pri podpore podnikateľskej klímy priaznivej pre investície a zároveň aj pre zahraničné priame investície. Keďže otázky zdaňovania sú prepojené s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, dane z príjmu právnických osôb by sa mali odvádzať tam, kde vzniká formou tvorby hodnôt (napr. výrobou, ťažbou nerastných surovín) príslušný zisk.

1.10.

EHSV berie na vedomie, že EÚ a jej členské štáty sa v rámci nového Európskeho konsenzu o rozvoji zaviazali spolupracovať so svojimi partnerskými krajinami pri rozširovaní progresívneho zdaňovania, protikorupčných opatrení a politík prerozdeľovania, ako aj v boji proti nezákonným finančným tokom. V každom prípade by bolo potrebné, aby bola daňová politika ešte významnejšou zložkou európskej rozvojovej politiky. EHSV víta angažovanosť Európskej komisie v oblasti regionálnych fór a organizácií občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách, ktoré sa venujú oblasti daní. Organizácie občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách plnia kontrolnú a podpornú funkciu, a to aj v oblasti daní, preto by sa malo zabezpečiť ich intenzívnejšie zapájanie do procesov a mali by sa podporovať. Podpora vhodných opatrení na budovanie daňových kapacít, vrátane partnerského učenia a spolupráce medzi krajinami juhu, by mala trvalý vplyv na rozvoj projektov.

1.11.

Dobrá správa daňových záležitostí by mala byť neoddeliteľnou súčasťou sociálnej zodpovednosti podnikov v súvislosti s oznamovacou povinnosťou spoločností.

1.12.

EHSV odporúča, aby sa v snahe podporovať trvalo udržateľný rozvoj do všetkých relevantných zmlúv medzi EÚ a tretími krajinami alebo regiónmi začlenili doložky o dobrej správe daňových záležitostí.

1.13.

EHSV odporúča preskúmať možnosť podrobiť pri uzatváraní nových alebo prepracovaných dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a rozvojovými krajinami analýze aj dvojstranné daňové zmluvy. Takéto preskúmanie by sa malo vykonať prostredníctvom posúdenia vplyvu zameraného na účinky medzinárodných daňových politík členských štátov na ciele rozvojovej politiky.

2.1.

Vo viacerých vedeckých štúdiách (1) bola nastolená otázka, či medzinárodná politika členských štátov, a to najmä veľké množstvo ustanovení v bilaterálnych zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, nepôsobí kontraproduktívne pri dosahovaní cieľov európskej rozvojovej politiky. Okrem toho skutočnosť, že rozvojové krajiny sú čistými vývozcami kapitálu do rozvinutých krajín, je do značnej miery dôsledkom kapitálových tokov na účely vyhýbania sa daňovej povinnosti. To by najviac zasiahlo rozvojové krajiny s najnižšími príjmami, keďže nedisponujú skoro žiadnymi domácimi zdrojmi financovania.

2.2.

EÚ je spolu so svojimi členskými štátmi najväčším darcom finančných prostriedkov na rozvojovú spoluprácu a významným tvorcom medzinárodných dohôd o zdaňovaní. Spolu sa zaviazali splniť ciele trvalo udržateľného rozvoja, hoci iba niekoľko členských štátov dosiahlo cieľ v oblasti zahraničnej pomoci stanovený na 0,7 % HDP. Účinky brexitu na ďalšie financovanie európskej rozvojovej spolupráce sa zatiaľ nedajú odhadnúť. Plánujú sa ďalšie opatrenia na podporu súkromných investícií do plnenia cieľov rozvojovej politiky. Zdroje oficiálnej rozvojovej politiky závisia od politiky darcov.

2.3.

Ciele trvalo udržateľného rozvoja pre rozvojové krajiny zahŕňajú okrem iných mobilizáciu domácich zdrojov, medzinárodnú podporu budovania kapacít na výber daní, obmedzenie nezákonných finančných tokov a účasť na práci v inštitúciách globálneho riadenia. Z toho vyplýva, že stabilný základ verejných príjmov, úsilie o boj proti nezákonnému odlevu zdrojov, a rovnaké právo všetkých krajín pri tvorbe globálnych pravidiel zdaňovania sú dôležitými piliermi udržateľného rozvoja. Deti, ženy a ďalšie zraniteľné skupiny v spoločnostiach rozvojových krajín majú z rozvoja mimoriadny prospech (2).

2.4.

Finančné prostriedky z verejnej rozvojovej spolupráce nie sú dostatočné na financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Na ich dosiahnutie, rovnako, ako to bolo v prípade miléniových rozvojových cieľov, sú nevyhnutné domáce finančné prostriedky (3). Na to, aby sa tieto zdroje mobilizovali, sa musí zlepšiť výber daní a prostredníctvom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozšírenia daňového základu sa musia zvýšiť daňové príjmy.

3.1.

Zdaňovanie je stabilnejší zdroj financovania než iné druhy príjmov, avšak pre mnohé rozvojové krajiny je ťažšie vytvárať dostatočné daňové príjmy než pre rozvinuté krajiny.

3.2.

V posledných desaťročia sa prostredníctvom znižovania dovozných a vývozných ciel presadzovala liberalizácia svetového obchodu so zámerom podporiť hospodársky rozvoj, investície a prosperitu celého obyvateľstva. Tieto v zásade pozitívne účinky umožňujú aj rozšíriť daňový základ, pokiaľ ich daňové správy dokážu využiť. Tým sa však znížili aj príjmy rozvojových krajín z dôležitých a ľahko prístupných zdrojov. Rast a investície sa ale musia odraziť aj v štruktúre príjmov rozvojových krajín.

3.3.

Rozvojové krajiny na kompenzáciu straty príjmov často zavádzajú dane z predaja, ktoré môžu mať regresívny účinok. Daňový systém, ktorý je postavený na viacerých rozdielnych druhoch daní, znižuje závislosť na jednom type dane a zaisťuje stabilné domáce príjmy.

3.4.

V rozvojových krajinách je často náročné uplatňovať zdaňovanie pozemkov a majetku. Keďže príjmy sú rozvojových krajinách nízke, výnos z dane z príjmu je pomerne obmedzený. Daň z príjmu sa vyberá predovšetkým od zamestnancov verejného sektora a ľudí, ktorí pracujú pre medzinárodné spoločnosti. Okrem toho tu často existuje rozsiahla tieňová ekonomika.

3.5.

V správe Mbekiho skupiny sa príjmy z vyhýbania sa daňovým povinnostiam zaraďujú medzi nezákonné finančné toky (4). Podľa všetkého tak tieto toky presahujú prílev zdrojov z rozvojovej spolupráce (5). Na zastavenie týchto nezákonných tokov je dôležitá väčšia medzinárodná spolupráca medzi orgánmi, podpora transparentnosti a posilnenie legislatívnych a regulačných opatrení. Významnou prekážku pre odliv kapitálu je aj posilnenie vlastníckych práv.

3.6.

Dane z príjmu právnických osôb v štruktúre daní z príjmov zohrávajú v rozvojových krajinách významnejšiu úlohu ako v rozvinutých. Preto sa na ne aj oveľa viac sústredia stratégie na vyhýbanie sa daňovej povinnosti. Zároveň od 80. rokov 20. storočia klesajú v celosvetovom meradle nominálne aj skutočné sadzby dane z príjmu právnických osôb s cieľom prilákať investície. Daň z príjmu právnických osôb patrí z pohľadu podnikateľa k dôležitejším indikátorom investičnej klímy. Takto sa vytvorila medzinárodná daňová konkurencia, ktorá je pre rozvojové krajiny z hľadiska štruktúry ich daňových príjmov problematickejšia ako v prípade rozvinutých krajín. Medzinárodný menový fond (MMF) sa už zaoberal presahujúcimi účinkami daňovej konkurencie (6). Mnohé rozvojové krajiny tak dokážu pritiahnuť iba malý počet veľkých investičných firiem, ktoré majú významný podiel na príjmoch zo zdanenia právnických osôb.

3.7.

Pre daňové orgány je zložité vypočítať transferové ceny na základe princípu nezávislého vzťahu v prípade cezhraničných transakcií medzi spoločnosťami v rámci skupiny. V rozvojových krajinách existujú na takúto prácu obmedzené kapacity a daňovo motivované manipulovanie ceny za prevod ostáva naďalej významným problémom.

3.8.

V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sa jasne stanovujú práva pri zdaňovaní a upravuje sa aj výmena informácií medzi daňovými orgánmi, čím sa vytvára právna istota. Podnikateľské subjekty to môžu považovať za stimul pre priame zahraničné investície, čím sa v konečnom dôsledku môže podporiť aj rast. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia môžu mať efekt aj na práva zdrojových krajín pri zdaňovaní. Sadzby zrážkovej dane na dividendy, úroky a licenčné poplatky sú vo všeobecnosti nižšie ako vnútroštátne daňové sadzby. Iné ustanovenia, ako je napríklad reštriktívne vymedzenie miesta podnikateľskej činnosti, môžu tiež obmedziť práva pri zdaňovaní. Rozvojové krajiny majú samozrejme záujem o ďalšie investície, môžu však prísť o práva pri zdaňovaní. Ak je hlavným cieľom krajiny získať daňové informácie z iných jurisdikcií, lepšou alternatívou by teda mohli byť dohody o výmene informácií týkajúcich sa daní.

3.9.

Najviac využívaná modelová zmluva OECD o zdaňovaní je zameraná viac na záujmy rozvinutých krajín (7). Modelová zmluva OSN predstavuje alternatívu pre rozvojové krajiny a vo väčšej miere sa v nej zohľadňujú ich záujmy (8). Vo všeobecnosti sa v nej stanovuje udeliť viac práv pri zdaňovaní skôr zdrojovým krajinám než krajine, v ktorej sídli výrobca.

3.10.

Rozvojové krajiny môžu prísť o daňové príjmy, ak spoločnosti zriadia účelové subjekty v rôznych krajinách s cieľom nechať krajiny konkurovať si svojimi zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia tak, aby dosiahli nižšie dane. Pre zdrojové krajiny tiež môže byť ťažké zdaniť služby a nepriamy prevod aktív na základe ustanovení zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Mala by sa zohľadniť snaha o vhodné možnosti prenosu technológií s cieľom podporiť trvalo udržateľný rozvoj v rozvojových krajinách.

3.11.

Vzniklo niekoľko štúdií, ktoré sa zameriavajú na straty príjmov rozvojových krajín. Holandská mimovládna organizácia SOMO odhadla ročné straty príjmov zo zrážkovej dane z úrokov a dividend, vyplývajúce zo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Holandskom a 28 rozvojovými krajinami na 554 miliónov EUR (9). Rakúska štúdia dospela k záveru, že by sa mali vykonávať posúdenia vplyvu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, pretože môžu viesť k stratám príjmov, a to aj pri náraste investícií (10). Podľa odhadov Unctad zo správy o svetových investíciách v roku 2015 odviedli nadnárodné koncerny do rozpočtov rozvojových krajín okolo 730 miliárd USD. Ak sa však prichádzajúce zahraničné investície prevedú cez investičné centrá v daňových rajoch, rozvojové krajiny ročne stratia na príjmoch z daní okolo 100 miliárd USD (11), konštatuje sa v správe. Takéto straty príjmov sú v rozpore s už uvedenými cieľmi udržateľného rozvoja.

4.1.

Podporovanie rozvojových krajín v oblasti daní je predmetom zvýšeného úsilia, napríklad prostredníctvom daňovej iniciatívy Addis. Medzinárodná daňová politika patrí do právomoci členských štátov. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa uzatvárajú dvojstranne, kým legislatívne nástroje EÚ sú v zásade obmedzené na nástroje na dobudovanie vnútorného trhu. Európska únia a jej členské štáty spolupracujú na súdržnosti politík v záujme rozvoja (12). Vplyv medzinárodného daňového systému na rozvoj uznáva aj Európska komisia a tejto problematike sa aj venuje (13). Na zaistenie súdržnosti rozvojovej politiky je nevyhnutné preskúmať, ako na rozvojové krajiny vyplývajú daňové politiky v EÚ, ktoré nie sú zlučiteľné s cieľmi rozvojovej politiky, a prípadne aj prijať náležité opatrenia.

4.2.

Na úrovni OSN sa pracuje na otázkach zdaňovania v rámci procesu Financovania rozvoja, Hospodárskej a sociálnej rady OSN (Ecosoc), daňového výboru OSN a špecializovaných agentúr ako je Unctad. Na žiadosť skupiny G20 sa v OECD schválili ďalekosiahle reformy zahŕňajúce projekt na boj proti narúšaniu základu dane a presun ziskov. Medzi hlavné úlohy bolo zahrnuté obmedzenie hľadania najvýhodnejších zmluvných podmienok, odstraňovanie škodlivých daňových praktík zo strany vlád (ako sú patentové kolónky a neprehľadné rozhodnutia), hybridných nesúladov v zaobchádzaní s dlhom a neúčinného transferového oceňovania a vykazovania. Vzhľadom na význam, ktorý majú príjmy zo zdaňovania príjmu právnických osôb pre rozvojové krajiny, sa očakáva, že aj akčný plán na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (akčný plán BEPS) im prinesie pozitívne vplyvy.

4.3.

Mnohé krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, medzi nimi aj africké krajiny, sa pripojili ku komplexnému rámcu akčného plánu BEPS. Celkovo 103 krajín sa zaviazalo podieľať sa na multilaterálnom dohovore o BEPS prijatom v júni 2017, ktorým sa zjednodušuje interpretácia bilaterálnych daňových zmlúv v zmysle akčného plánu BEPS. OSN, OECD, MMF a Svetová banka okrem toho založili platformu na spoluprácu v oblasti daní so zámerom prehĺbiť medzinárodnú spoluprácu v daňových otázkach. Táto iniciatíva môže prispieť k lepšej súdržnosti práce OECD a orgánov OSN. Bude potrebné monitorovať, či sa dosiahne želaný účinok.

4.4.

EHSV uznáva úsilie, ktoré OECD vynakladá pri vytváraní lepšieho medzinárodného daňového systému. Organizácie občianskej spoločnosti (14) však kritizujú skutočnosť, že rozvojové krajiny v rámci OECD nemajú hlasovacie právo. Pozvanie na účasť dostanú až po tom, ako sa vypracuje akčný plán BEPS. Podobne sa vyjadril aj EP, ktorý vyzval na posilnenie príslušných orgánov OSN s cieľom umožniť rovnoprávne vytvorenie a reformu medzinárodnej daňovej politiky (15). Experti v pracovnom dokumente MMF však vyjadrili aj obavy z dôsledkov, ktoré akčný plán BEPS môže mať pre rozvojové krajiny (16).

4.5.

S cieľom zhodnotiť dôsledky reformných krokov, prípadne ich prispôsobiť, by bolo potrebné posilniť príslušné orgány OSN, predovšetkým výbor OSN pre daňové otázky, a poskytnúť im viac zdrojov. Európska komisia by v každom prípade mala monitorovať účinné vykonávanie multilaterálneho dohovoru BEPS, ktorý bol podpísaný v júni 2017, a pokračovať v prehlbovaní medzinárodnej spolupráce OSN, OECD a medzinárodných finančných inštitúcií v daňovej oblasti.

4.6.1.

V balíku opatrení na boj proti daňovým únikom sa riešili otázky týkajúce sa medzinárodných daňových politík, t. j. nad rámec pôsobnosti EÚ (17). Informácie z rámca vykazovania podľa jednotlivých krajín (18), prijatého EÚ, skupinou G20 a OECD, sú pre daňové správy dôležitým nástrojom. Celosvetové zverejnenie údajov za jednotlivé krajiny poskytuje širšej verejnosti, napríklad aj zamestnancom a zodpovedným investorom, lepší prehľad o tom, do akej miery platia podniky dane práve tam, kde svoje zisky vytvárajú. EHSV berie na vedomie, že EP v správe z roku 2015 žiadal viacero zlepšení, k ich implementácií však zatiaľ nedošlo. EHSV v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých odzneli pripomienky predovšetkým k vykazovaniu podľa jednotlivých krajín a k boju proti praniu špinavých peňazí, ako aj odporúčania týkajúce sa registrov verejného vlastníctva. ESHV upozorňuje, že sa vypracováva zoznam jurisdikcií, ktoré nespolupracujú, pokiaľ ide o daňové záležitosti. Vyzýva, aby sa vyvinulo intenzívnejšie úsilie implementovať požiadavky EP a odporúča, aby sa zohľadnila príslušná kritika zo strany mimovládnych organizácií. Je zmysluplné usilovať sa o celosvetové zavedenie týchto opatrení prostredníctvom medzinárodných daňových dohôd, aby sa zlepšila dostupnosť informácií pre daňové orgány v rozvojových krajinách. Cieľom by malo byť dosiahnuť rovnaké normy na celom svete, pričom rozvojové krajiny by sa mohli rovnocenne podieľať na ich tvorbe.

4.6.2.

Zmenami v smernici o vzájomnej pomoci sa ustanovila automatická výmena daňových informácií v EÚ (19). Rozvojové krajiny však aj naďalej musia uzatvárať dvojstranné dohody o vzájomnej pomoci s európskymi krajinami. Na to je potrebná vzájomná výmena údajov a zaistenie ich bezpečnosti, čo pre rozvojové krajiny často znamená kapacitný problém.

4.6.3.

Komisia v oznámení o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (20) rieši problematiku, ktorou sa zaoberá toto stanovisko. Spoločný európsky zoznam daňových jurisdikcií, ktoré nie sú ochotné spolupracovať, sa v súčasnosti pripravuje (21). EHSV vypracovanie takéhoto zoznamu uvítal. Mimovládne organizácie sa naopak stavajú k takémuto zoznamu skôr skepticky (22). Aj EP vyzval na celosvetovo platné vymedzenie daňových rajov, ktorý by zahŕňal aj členské štáty EÚ a jej zámorské územia (23).

4.6.4.

Odporúčanie týkajúce sa daňových zmlúv (24) sa zaoberá dôležitými otázkami súvisiacimi so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, a nalieha na členské štáty, aby posilnili svoje daňové zmluvy s cieľom zabrániť ich zneužívaniu a hľadaniu najvýhodnejších zmluvných podmienok. Na druhej strane sa v ňom nepožaduje žiadne posúdenie dosahu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, najmä pokiaľ ide o dosah na súdržnosť rozvojovej politiky alebo presahujúce účinky. Platforma pre dobrú správu daňových záležitostí, ktorej pôsobenie možno uvítať a ktorá sa so zapojením organizácií občianskej spoločnosti venuje otázkam medzinárodného zdaňovania, predložila na tento účel pracovný dokument (25). Členské štáty by to mali zohľadniť.

4.6.5.

Stratégie vyhýbania sa daňovým povinnostiam často súvisia s neprehľadným vlastníctvom majetku. V nadväznosti na zmenu štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (26) neboli zriadené žiadne verejne prístupné registre vlastníctva pre zverenecké fondy a iné spoločnosti, ktoré vykonávajú investície. Takéto registre by rozvojovým krajinám pomohli vyšetrovať prípady podozrenia z prania špinavých peňazí a daňových podvodov.

4.6.6.

Návrhy k spoločnému (konsolidovanému) základu dane z príjmov právnických osôb (CC(C)TB) sú predmetom iného stanoviska EHSV (27). V súvislosti s účasťou na medzinárodných daňových dojednaniach a so vzťahom daňových orgánov rozvojových krajín k nim by takáto dohoda – a z nej vyplývajúce informácie – mohla slúžiť ako vzor pre zmluvy s tretími krajinami o zamedzení dvojitého zdanenia. Údaje z Európy by taktiež mohli poslúžiť ako orientačný bod pre porovnávacie výpočty v rozvojových krajinách. Cieľom by malo byť dosiahnutie rovnakých noriem na celom svete, pričom rozvojové krajiny by mali rovnocenné právo podieľať sa na ich tvorbe.

4.6.7.

EHSV odporúča, aby sa v snahe podporovať trvalo udržateľný rozvoj do všetkých relevantných zmlúv medzi EÚ a tretími krajinami alebo regiónmi začlenili doložky o dobrej správe daňových záležitostí.

4.6.8.

EHSV odporúča preskúmať možnosť podrobiť pri uzatváraní nových alebo prepracovaných dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a rozvojovými krajinami analýze aj dvojstranné daňové zmluvy. Takéto preskúmanie by sa malo vykonať prostredníctvom posúdenia vplyvu zameraného na účinky medzinárodných daňových politík členských štátov na ciele rozvojovej politiky. To by mohlo prispieť aj k vykonávaniu požiadaviek uvedených v správe Európskeho parlamentu.

5.1.

V súlade s balíkom opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a v záujme zabezpečenia súladu s rozvojovou politikou členských štátov a EÚ sa medzinárodná daňová politika a zmluvy členských štátov o zamedzení dvojitého zdanenia musia pravidelne podrobiť posúdeniu vplyvu (28). Európska komisia by v záujme lepšej koordinácie rozvojovej politiky EÚ a daňových politík členských štátov mala zaistiť, aby členské štáty, ktoré s rozvojovou krajinou rokujú o zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, zodpovedajúcim spôsobom zohľadnili koordinované rozvojové politiky EÚ. V tejto súvislosti sa víta aj odporúčanie Európskej komisie týkajúce sa vykonávania opatrení proti zneužívaniu daňových zmlúv (29). Prihliadnuc na rozvojové ciele by sa mali lepšie zohľadniť potreby rozvojových krajín. V tomto kontexte by sa mala zvýšiť aj angažovanosť EÚ na úrovni OSN – vo výbore OSN pre daňové otázky – a úsilie na podporu budovania kapacít, pokiaľ ide o vytvorenie globálneho fóra s rovnakým zapojením všetkých štátov.

5.2.

Musia sa stanoviť prechodné obdobia, aby sa rozvojovým krajinám umožnila účasť na opatreniach umožňujúcich automatickú výmenu informácií už v priebehu vytvárania kapacít.

5.3.

Dobrá správa daňových záležitostí by mala byť neoddeliteľnou súčasťou sociálnej zodpovednosti podnikov v súvislosti s oznamovacou povinnosťou spoločností.

5.4.

V súvislosti s plánmi na užšie zapojenie súkromných investorov do európskej rozvojovej politiky sa otázka daňových úľav v záujme angažovanosti do rozvoja stáva pálčivejšou (30). Keďže otázky zdaňovania sú prepojené s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, dane z príjmu právnických osôb by sa mali odvádzať tam, kde formou tvorby hodnôt vzniká zisk (31). Toto by sa malo zabezpečiť podporou zapojenia súkromného sektora.

5.5.

Vo všeobecnosti by sa mala venovať pozornosť aj tomu, aby sa daňovými úľavami neznemožnilo vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

5.6.

EHSV podčiarkuje svoje pripomienky k verejnému registru skutočných vlastníkov bankových účtov, podnikov, zvereneckých fondov a transakcií (32) a považuje za zmysluplné, aby sa prostredníctvom daňových zmlúv presadzovalo zavedenie týchto opatrení na celom svete. Okrem toho by sa mali tieto opatrenia zohľadniť v úsilí o budovanie kapacít na podporu boja proti nezákonným finančným tokom z rozvojových krajín. Keďže pretrvávajú obavy z toho, že mnohé európske podniky pôsobiace v rozvojových krajinách nebudú spadať pod povinnosť vykazovania podľa jednotlivých krajín, EHSV upozorňuje na svoje pripomienky v tejto veci (33). Odporúča zhodnotiť aj iné príslušné pravidlá, najmä tie, ktorých pôsobnosť sa vymedzuje na základe ročného obratu, a to pokiaľ ide o ich vplyv na rozvojové krajiny.

5.7.

EHSV berie na vedomie, že EÚ a jej členské štáty sa v rámci nového Európskeho konsenzu o rozvoji zaviazali spolupracovať so svojimi partnerskými krajinami pri rozširovaní progresívneho zdaňovania, protikorupčných opatrení a politík prerozdeľovania, ako aj v boji proti nezákonným finančným tokom (34). Kým sa v rozvojových krajinách vytvoria technické a personálne kapacity na to, aby sa tieto krajiny v plnej miere zapájali do medzinárodných dohôd, mali by existovať možnosti vzájomnej výmeny informácií s cieľom dosiahnuť ciele uvedené v konsenzuálnych dokumentoch. Uznáva sa angažovanosť Komisie (35) pri podpore regionálnych fór (36) v rámci výboru OSN pre daňové otázky a táto jej činnosť by sa mala posilniť. Je potrebné zabezpečiť, aby tieto fóra charakterizovala vysoká miera účasti zainteresovaných strán a konzultačné postupy. Organizácie občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách plnia kontrolnú a podpornú funkciu aj v oblasti daní, preto by sa mali viac podporovať.

5.8.

V rámci rozvojovej spolupráce by sa mal brať väčší ohľad na daňový systém danej krajiny. Budovaním kapacít by sa krajiny prijímajúce pomoc mali primäť, aby pomohli sami sebe, a zároveň sa posilnili účinné daňové systémy a legitimita štátu. V oblasti priamej výmeny informácií medzi daňovými správami, ktoré čelia podobným výzvam (partnerské učenie), sa získali obzvlášť dobré skúsenosti, to platí rovnako aj pre spoluprácu krajín s podobnými podmienkami rozvoja (napr. spolupráca „juh-juh“). To vytvára možnosti na zladenie činností v reakcii na podobné výzvy a umožňuje výmenu osvedčených postupov, ktoré sú primerané kapacitám.

5.9.

EHSV zdôrazňuje, že pre vývoj v daňových záležitostiach je veľmi dôležitá súdržnosť politiky, pretože opatrenia prijaté v EÚ majú medzinárodný dosah na rozvojové krajiny. Tento účinok sa preto musí zohľadniť a príslušné rozvojové krajiny musia byť zapojené.