2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/167

Spravodajca:

Pavel TRANTINA (CZ – III)

Pomocný spravodajca:

Antonello PEZZINI (IT – I)

1.1.

Hoci EHSV víta tieto iniciatívy a súhlasí s ich zásadami, chcel by využiť túto príležitosť na vyjadrenie svojho názoru na význam zaistenia prostriedkov potrebných na podporu zlepšovania systémov vzdelávania v Európe v snahe dosiahnuť vysokú kvalitu vzdelávania pre všetkých, ako aj na význam zlepšenia schopnosti vzdelávania s cieľom reagovať na spoločenské výzvy a efektívne pripraviť študentov na kvalitný život a zamestnanie. Uplatňovaním vlastných hodnôt Európa môže a musí zohrávať vedúcu inovačnú úlohu pri budovaní udržateľného a inkluzívneho hospodárstva. Takéto hospodárstvo by malo byť schopné posilniť konkurencieschopnosť a zabezpečiť budúcnosť svojho osobitného sociálneho modelu. Spolupráca v oblasti vzdelávania dáva skutočný zmysel samotnému konceptu EÚ a podporuje imidž „spoločenstva“, t. j. EÚ ako niečo konštruktívne.

1.2.

Vzhľadom na súčasnú politickú situáciu v Európe EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili potrebu ceniť si kultúrnu rozmanitosť a toleranciu do politík týkajúcich sa vzdelávania ako ďalšiu oblasť na posilňovanie aktívneho občianstva v rámci cieľov EÚ zameraných na podporu základných hodnôt EÚ. Všetci sme zodpovední za vzdelávanie ľudí a za dosiahnutie toho, aby naozaj poznali spoločnú európsku históriu a hodnoty, ako aj význam tolerancie a ľudských práv.

1.3.

EHSV sa domnieva, že na to, aby sme boli schopní reagovať na čoraz väčšie výzvy súčasnosti, potrebujeme ambicióznejšiu iniciatívu, ktorá by viedla k holistickejšej stratégii meniacej súčasnú paradigmu s cieľom podporiť naše deti a mládež a poskytnúť rýchle riešenia pre existujúce výzvy.

1.4.

Zásadný význam pre skvalitnenie vzdelávania má zlepšenie postavenia učiteľov a riaditeľov škôl a ich podpora. Treba poskytovať ďalšie vzdelávanie nielen učiteľom a riaditeľom škôl, ale aj osobám, ktoré vychovávajú deti a mladých ľudí v skutočnom živote mimo vzdelávacieho prostredia, t. j. rodičom, komunite a poskytovateľom neformálneho vzdelávania. Je dôležité, aby sa vybudovali spojenectvá s týmito skupinami.

1.5.

Mali by sa vydávať konkrétnejšie návrhy pre členské štáty, pokiaľ ide o vzdelávanie a podporu učiteľov, aj pokiaľ ide o zlepšenie školského prostredia ako súčasti ich pracovných podmienok a podmienok vzdelávania žiakov. Niektoré návrhy by sa mohli sformulovať v rámci európskeho semestra v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny.

1.6.

Vzhľadom na nadchádzajúci samit na vysokej úrovni o vzdelávaní plánovaný na začiatok roka 2018, ktorý organizuje Komisia, EHSV dôrazne nabáda členské štáty, aby urobili významný krok vpred a vytvorili – a to aj prostredníctvom účinného sociálneho a občianskeho dialógu – systémy vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ktoré ponúknu študentom sľubnú budúcnosť v Európe.

1.7.

EHSV považuje za základný kameň zlepšovania a modernizácie vzdelávacích systémov tieto dva prvky: dostupnosť spravodlivého prideľovania dostatočného objemu finančných prostriedkov a koordinované riadenie v rámci kvalitného a účinného sociálneho dialógu. V budúcich diskusiách by sa tomu malo dostať väčšie uznanie. Zdroje v oblasti vzdelávania by sa nemali zameriavať len na výkon, ale aj na inkluzívnosť v záujme študentov zo znevýhodneného prostredia a utečencov.

1.8.

EÚ musí investovať viac do odbornej prípravy, výskumu a inovácií tým, že zvýši objem finančných prostriedkov vyčlenených na programy Erasmus+ a Horizont 2020 a ich plánované nadväzujúce programy. Mohlo by to viesť k zvýšeniu počtu pracovných miest v budúcnosti a otvoreniu nových príležitostí.

1.9.

Okrem toho by EHSV chcel poukázať na význam efektívneho zapojenia sociálnych partnerov a ostatných organizácií občianskej spoločnosti do tohto procesu.

1.10.

Hoci je oznámenie zamerané na školy a vysokoškolské vzdelávanie, treba sa venovať aj spolupráci a prepojeniu medzi formálnym, neformálnym a informálnym vzdelávaním a uznaniu ich výsledkov.

1.11.

EHSV vyzdvihuje význam prijatia komplexného prístupu k podnikaniu. Je potrebné stanoviť výsledky vzdelávania v oblasti podnikania pre všetkých pedagógov s cieľom zaviesť do škôl účinné metodiky nadobúdania podnikateľského vzdelávania. Rozvíjanie sociálnych projektov na školách alebo mimo nich je ideálnou príležitosťou na získanie týchto zručností a nevyhnutného zmýšľania, pričom zároveň prispieva k lepšiemu prepojeniu s inými druhmi vzdelávacieho prostredia.

1.12.

EHSV sa domnieva, že účel vzdelávania v širšom kontexte spočíva v rovnováhe a úzkej spolupráci medzi predmetmi v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a spoločenskými a humanitnými vedami. EHSV preto žiada interdisciplinárnejší prístup k vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu, ktorý by sa sústreďoval na partnerstvá a flexibilné formy presahujúce jedinú úroveň vzdelávania a konkrétny študijný odbor.

2.1.

V nadväznosti na svoje oznámenie o zlepšení a zmodernizovaní vzdelávania (7. decembra 2016) Európska komisia 30. mája 2017 spustila novú iniciatívu pre mladých ľudí zameranú na školy a vysokoškolské vzdelávanie s názvom Stratégia pre vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie orientované na budúcnosť. Balík pozostáva z dvoch obnovených programov EÚ zameraných na modernizáciu vzdelávania – jeden na školách a druhý v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

2.2.

Pokiaľ ide o školy, na základe údajov od členských štátov sa určili tri oblasti, v ktorých je potrebné prijať opatrenia a v ktorých podpora EÚ môže pomôcť pri riešení dôležitých výziev:

2.3.

Komisia navrhuje doplniť opatrenia prijímané členskými štátmi v týchto troch oblastiach podporovaním vzájomného učenia, posilňovaním dôkazov o tom, čo v rámci vzdelávania funguje, a poskytovaním pomoci s vnútroštátnymi reformami v tých členských štátoch, ktoré si to prajú. Medzi príklady takejto podpory patrí: povzbudzovanie rozvoja kompetencií a medzikultúrneho vzdelávania prostredníctvom partnerstiev škôl, projektov mobility a eTwinningu v rámci programu Erasmus+, posilňovanie partnerského učenia v kariérnom a profesionálnom rozvoji učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl a vytváranie nových podporných mechanizmov na pomoc členským štátom, ktoré žiadajú o pomoc pri navrhovaní a uskutočňovaní reforiem v oblasti vzdelávania.

2.4.

Obnovená stratégia v oblasti vysokoškolského vzdelávania vychádza z programu modernizácie z roku 2011. V oznámení Komisia stanovuje svoje plány v štyroch kľúčových oblastiach:

2.5.

Napokon, s cieľom zabezpečiť, aby vysokoškolské vzdelávanie pomáhalo podporovať rast a vytváranie pracovných miest, musia univerzity prispôsobiť učebné plány súčasným a očakávaným potrebám hospodárstva a spoločnosti, pričom potenciálni študenti potrebujú aktuálne a spoľahlivé informácie, ktoré im pomôžu rozhodnúť sa, aké kurzy si vybrať. Komisia preto v rámci nového programu v oblasti zručností pre Európu zároveň predložila paralelný návrh k odporúčaniu Rady týkajúcemu sa sledovania uplatnenia absolventov, ktorý sa okrem absolventov vysokoškolského vzdelávania bude vzťahovať aj na absolventov programov odborného vzdelávania a odbornej prípravy. To by malo povzbudiť a podporiť orgány členských štátov pri zlepšovaní kvality a dostupnosti informácií o tom, ako absolventi po ukončení štúdia napredujú vo svojej kariére alebo ďalšom vzdelávaní.

3.1.

EHSV víta tieto iniciatívy a chcel by využiť túto príležitosť na vyjadrenie svojho názoru na význam poskytnutia prostriedkov potrebných na podporu zlepšovania systémov vzdelávania v Európe v snahe dosiahnuť vysokú kvalitu vzdelávania pre všetkých, ako aj na význam zlepšenia schopnosti vzdelávania s cieľom reagovať na spoločenské výzvy a efektívne pripraviť študentov na kvalitný život a zamestnanie. Schvaľuje dôraz, ktorý sa kladie na vzdelávanie v ranom detstve, investície do vzdelávania učiteľov, podporu spolupráce medzi rôznymi zainteresovanými stranami, zlepšovanie riadenia škôl a synergie s výskumom, a celkový dôraz na sociálne začlenenie.

3.2.

Hoci sa všeobecne zdôrazňuje, že vzdelávanie je kľúčovým nástrojom na znižovanie sociálno-ekonomických nerovností a podporovanie sociálneho začlenenia (1), v nedávnom odporúčaní Komisie pre európsky pilier sociálnych práv a Parížsku deklaráciu z roku 2015 (2) sa konštatovalo, že nerovnosti sa vo väčšine krajín EÚ naďalej zväčšujú. Zmeny, ku ktorým dochádza po celom svete a ktoré majú vplyv na prácu, dopyt po zručnostiach a spoločnosti, neboli nikdy také rýchle. EÚ by preto mala nabádať členské štáty, aby svoje vzdelávacie systémy prispôsobili tejto novej realite. V tomto kontexte by malo pomôcť priebežné hodnotenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhu práce. Na vybudovanie spoločnosti, v ktorej existujú skutočne rovnaké príležitosti, je tiež potrebné zabezpečiť, aby boli učebné plány a vyučovacie postupy flexibilnejšie, inovatívnejšie a holistickejšie, a to zohľadňovaním mnohých príkladov najlepších postupov, ktoré boli vyzdvihované v posledných rokoch.

3.3.

EHSV by však veľmi chcel poznamenať, že vzdelávanie predstavuje spoločné blaho a malo by zostať kľúčovým nástrojom na podporu verejného záujmu prostredníctvom cieleného používania investícií na znižovanie súkromných a verejných nákladov na nedostatočné vzdelanie v mnohých oblastiach, ako sú prevencia násilia, zlepšovanie zdravia prostredníctvom športu a podpory dobrých životných podmienok, zvyšovanie povedomia o zmene klímy a zabezpečovanie sociálneho zmieru v čoraz rozmanitejších spoločnostiach. V tomto kontexte by sa reformy v oblasti vzdelávania nemali zameriavať len na šírenie súborov zručností, kompetencií a vedomostí budúcnosti, ktoré mladí ľudia potrebujú na prístup na trh práce, ale aj na zvyšovanie schopnosti študentov reagovať na naliehavé spoločenské otázky, ktoré majú vplyv na každodenný život európskych občanov.

3.4.

Prechod z jednej úrovne vzdelávania na druhú a spolupráca medzi rôznymi poskytovateľmi vzdelávania vo formálnom aj neformálnom prostredí si vyžadujú, aby sa im v plánovanej stratégii Komisie venovala osobitná pozornosť. Hoci EHSV víta dôraz, ktorý sa kladie na budovanie inkluzívnych a prepojených systémov vysokoškolského vzdelávania a na povzbudzovanie škôl k tomu, aby rozvíjali lepšie prepojenia a spoluprácu s vysokoškolským vzdelávaním v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), je presvedčený, že účel vzdelávania v širšom kontexte spočíva v rovnováhe a úzkej spolupráci medzi STEM a spoločenskými a humanitnými vedami. EHSV preto žiada interdisciplinárnejší prístup k vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu, ktorý by sa sústreďoval na partnerstvá a flexibilné formy presahujúce jedinú úroveň vzdelávania a konkrétny študijný odbor. Takýto prístup by tiež prispel k boju proti rôznym nerovnostiam, napríklad rodovej nerovnosti v rámci STEM a vo vede vo všeobecnosti, pretože by sa ním odstránili stereotypné názory na to, čo je vhodnejšie a/alebo spoločné na základe pohlavia, rasy a iných osobných vlastností.

3.5.

Výbor preto opätovne (3) vyzýva Komisiu, aby zohrávala aktívnu úlohu pri zavádzaní inovatívnejších riešení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj v oblasti monitorovania a podpory postupov a inovatívnych prístupov, ktoré sa už využívajú v jednotlivých členských štátoch. EHSV je pevne presvedčený, že teraz je vhodný čas na zásadnú zmenu v cieľoch a fungovaní sektoru vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj v oblasti chápania jeho miesta a úlohy v spoločnosti, či na uznanie skutočnosti, že samotné vzdelávanie predstavuje rozhodujúci faktor pre produktivitu. Proaktívny prístup na úrovni EÚ je kľúčovým prvkom pri vytváraní lepšieho vzdelávania pre budúcnosť.

3.6.

Ako už EHSV uviedol v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk, „mobilizácia všetkých zainteresovaných strán a podpora tvorby ‚partnerstiev v oblasti vzdelávania‘ v spoločnosti, ako aj zapojenie škôl, podnikov, mestských zastupiteľstiev, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, mimovládnych mládežníckych organizácií, pracovníkov s mládežou a iných sociálnych pracovníkov, rodičov a žiakov do prípravy a vykonávania učebných osnov, sú kľúčové […] pre zásadnú zmenu vo vzdelávaní“ (4).

3.7.

Už od prvých rokov školskej dochádzky treba mladým ľuďom pomáhať pri rozvoji portfólia ich zručností, ktoré sa nemá týkať len ich vedomostí, ale aj ich schopností, inovatívnosti a tvorivosti, kritického ducha a povedomia o spoločných európskych dejinách. Tieto kompetenčné profily by takisto mali venovať dostatok priestoru ich rôznym digitálnym zručnostiam, schopnostiam v oblasti medziľudských vzťahov a schopnosti pracovať v tíme, ako aj schopnosti uznať rôzne kultúry. To možno dosiahnuť podporou ich vzdelávacích pracovníkov a pracovníkov s mládežou.

3.8.

Pôvodný názov iniciatívy (iniciatíva pre mládež) vysielal zlý signál, pretože vzbudzoval dojem, že iniciatíva sa zameriava len na mladých ľudí, pričom do formálnych systémov vzdelávania sa v čoraz väčšom počte zapájajú dospelé vzdelávajúce sa osoby. Je poľutovaniahodné, že „dospelí“ sa sotva spomínajú v oznámení o vysokoškolskom vzdelávaní, pričom toto vzdelávanie môže zohrávať kľúčovú úlohu v rámci celoživotného vzdelávania vo všetkých vekových skupinách a tiež aktualizovať zručnosti, schopnosti a vedomosti zamestnaných a nezamestnaných osôb.

3.9.

Kľúčom k zlepšeniu a modernizácii vzdelávacích systémov je zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, ktoré sú spravodlivo prideľované, a koordinované riadenie v rámci vysoko kvalitného a účinného sociálneho dialógu. Komisia to vo svojich pracovných dokumentoch dostatočne neuznáva a nekladie dostatočný dôraz na skutočnosť, že zdroje v oblasti vzdelávania by sa nemali zameriavať len na výkon, ale aj na začlenenie individuálnych študentov zo znevýhodneného prostredia a na integráciu utečencov. Okrem toho len minimálne uznáva význam konzultácií a zapájania rôznych zainteresovaných strán do tohto procesu, najmä organizácií občianskej spoločnosti.

4.1.

Základné odborné zručnosti sú potrebné, ale to platí aj pre mäkké a prierezové zručnosti, kompetencie a vedomosti.

4.1.1.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia zabezpečila, aby členské štáty prijali holistické vymedzenie potrieb študentov, t. j. vrátane odborných a mäkkých zručností, ako aj kompetencií a interdisciplinárnych vedomostí. Tieto tri aspekty by nemali pokrývať len schopnosti potrebné na prácu, ale mali by zahŕňať aj širší účel sledovania osobného rozvoja všetkých jednotlivcov počas ich života. Zlepšenia v oblasti vzdelávania, najmä v systémoch vysokoškolského vzdelávania, sa preto musia zamerať aj na to, ako lepšie podporovať aktívne občianstvo, posilňovanie postavenia mládeže, celoživotné vzdelávanie a vedomosti o fungovaní EÚ a výhodách, ktoré poskytuje. Stojí za to pripomenúť si, že vzdelávanie nemôže samo osebe vyriešiť sociálno-ekonomické rozdiely, keďže predpokladom udržateľnejšieho riešenia sú synergie s doplnkovými sociálnymi politikami a politikami zamestnanosti.

4.1.2.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať rozvoju takzvaných mäkkých zručností, keďže zamestnávatelia si ich čoraz viac cenia a sú užitočné aj mimo pracovného prostredia. EHSV preto podporuje také opatrenia, aké sa uvádzajú v oznámení Komisie: projekty na posudzovanie tvorivosti, riešenia problémov, spolupráce (5), tímovej práce a kritického myslenia. Tvorcovia politík musia dostávať primeranú podporu a odbornú prípravu, aby pochopili celkový rozmer týchto zručností.

4.1.3.

Hoci EHSV víta podporu spolupráce medzi univerzitami a svetom práce, nemala by sa obmedzovať len na podnikateľský sektor. Budovanie partnerstiev medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami by nemalo byť odôvodnené len kritériom, či sú mladí ľudia „priamo zamestnateľní“, alebo nie. Podniky musia byť schopné plne využívať ľudský potenciál, a to mobilizovaním tých správnych zručností a sprístupňovaním nových príležitostí, ktoré priniesla digitálna revolúcia, všetkým vekovým skupinám. Podniky by navyše mali mladých ľudí podporovať v absolvovaní odbornej prípravy, keď vstúpia do sveta práce: vzdelávanie je nepretržitý proces, ktorý nemôže za obmedzený počet rokov formálneho vzdelávania uspokojiť každú potrebu.

4.1.4.

Ako však už EHSV zdôraznil, je potrebné, aby [európske inštitúcie] „podporili v školách zavádzanie duálnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú zložené z výučby v učebniach a na pracovisku, a informovali vzdelávacie inštitúcie a podniky o význame týchto iniciatív“ (6). Na vytvorenie kvalifikovanej a udržateľnej zamestnanosti mladých ľudí sú kľúčové pracovné skúsenosti študentov škôl a užšie vzťahy medzi školami, priemyslom, univerzitami a výskumom.

4.1.5.

Napriek potrebe „tvrdých zručností“ ekonomika nemôže diktovať smer, akým sa má uberať (vysokoškolské) vzdelávanie. Inými slovami, iniciatívy ako sledovanie absolventov by mali zaistiť, že programy a plány vysokoškolského vzdelávania nebudú založené na inštrumentalizovaných výsledkoch vzdelávania, ako sú mzdy alebo úrovne zamestnanosti absolventov. Niektoré členské štáty už majú vlastný systém sledovania, takže prípadný nový systém na úrovni EÚ by ich mal zjednotiť a v každom prípade treba zabrániť tomu, aby slúžil na odôvodnenie úsporných opatrení v humanitných a spoločenskovedných študijných programoch.

4.2.

Podpora kvalitných učiteľov a celoživotného vzdelávania

4.2.1.

V „digitálnom veku vzdelávania“ musí byť používanie technológie prínosom pre vzdelávací proces: napríklad hoci naučiť sa programovať nie je samotným cieľom, študenti musia chápať logiku programovania a nadobudnúť súbor zručností potrebných na používanie rozvíjajúcich sa technologických prostriedkov vo vzdelávacom prostredí a v živote.

4.2.2.

Hoci IKT ponúkajú príležitosti v mnohých oblastiach, otvárajú dvere skutočnému nebezpečenstvu, akým je počítačová kriminalita, škodlivý a nebezpečný obsah, rastúca komercializácia služieb, ako aj možnosť technologického monitorovania a zneužitia osobných údajov. Treba preto posilniť digitálnu gramotnosť a poskytnúť tým každej osobe správne nástroje umožňujúce integráciu do budúceho pracovného sveta. IKT sa dostali na všetky úrovne priemyslu a služieb, a preto musia byť neoddeliteľnou súčasťou celoživotného vzdelávania.

4.2.3.

Zlepšenie digitálneho vzdelávania by malo mladým ľuďom tiež pomôcť jasnejšie rozlišovať medzi informáciami a vedomosťami, rozvíjať kritické myslenie a primeranú mediálnu gramotnosť, pričom by mali byť schopní napríklad rozpoznať falošné správy alebo chrániť si súkromie na internete.

4.2.4.

Hoci sa oznámenie sústreďuje na školy a vysokoškolské vzdelávanie, nevenuje sa v ňom dostatočná pozornosť spolupráci a prepojeniam medzi formálnym, neformálnym a informálnym vzdelávaním a uznaniu jeho výsledkov, ako sa zdôrazňuje v záveroch Rady z roku 2012 (7) o „partnerstve a flexibilných formách celoživotného rozvíjania zručností“. Dokonca aj v súčasnosti má komplexnú stratégiu v oblasti celoživotného vzdelávania zavedenú len polovica členských štátov EÚ (8). V tomto smere môžu byť technológie prínosné aj z hľadiska diverzifikácie prístupov k vzdelávaniu.

4.2.5.

Komisia sa už niekoľko rokov sústreďuje na rozvíjanie sietí v EÚ a podporu spolupráce v oblasti výmeny osvedčených postupov a partnerského učenia. Bolo by však takisto zaujímavé zhodnotiť, do akej miery pedagógovia skutočne podporujú tieto nástroje a mechanizmy. Je veľmi pravdepodobné, že mnohí učitelia a pedagógovia stále nevedia o všetkých podporných, finančných a školiacich zdrojoch, ktoré majú k dispozícii na úrovni EÚ. Zlepšenie budovania kapacít a pracovných podmienok vrátane platov pre učiteľov by malo byť pre členské štáty prioritou.

4.2.6.

Na základe odporúčaní Komisie musia členské štáty uľahčovať celoživotné vzdelávanie pre pedagógov a učiteľov a tiež zvyšovať ich mobilitu napríklad prostredníctvom programov Erasmus+. Osobitnú pozornosť treba venovať zlepšovaniu participatívnych aspektov výučby, keďže sa ukázalo, že ide o veľmi dobrú pedagogickú prax, ktorá umožňuje študentom získať vedomosti a rozvíjať určité prierezové zručnosti, ako napríklad komunikačné zručnosti. To by predstavovalo pozoruhodný posun od vzdelávania zameraného na učiteľov k výučbe zameranej na študentov, pričom učiteľ by sa stal skôr sprostredkovateľom výučby.

4.3.

Podnikateľské vzdelávanie prostredníctvom sociálnych projektov

4.3.1.

Vzdelávanie musí posilňovať kľúčové kompetencie, zručnosti a postoje, ktoré sú potrebné na to, aby sa človeku darilo v reálnom živote aj po ukončení formálneho vzdelávania, ako sú napríklad tímová práca a riadenie projektov. Tento nový súbor zručností by nielenže pomohol zvýšiť zamestnateľnosť, ale zároveň by zlepšil schopnosť budúcich dospelých vytvárať si vlastné pracovné miesta individuálne aj kolektívne. Akčné vzdelávanie a vzdelávanie založené na skúsenostiach sú alternatívne prístupy k vzdelávaniu, ktoré môžu zvýšiť schopnosť uchovávať si vedomosti a oproti odborným znalostiam v konkrétnej problematike sú užitočnejšie pri rozvíjaní praktických zručností.

4.3.2.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité prijať komplexný prístup k podnikaniu a využívať pritom nový rámec podnikateľských schopností EntreComp (9). Rozvíjanie sociálnych projektov na školách alebo mimo nich je ideálnou príležitosťou na získanie týchto zručností a nevyhnutného zmýšľania, pričom zároveň prispieva k lepšiemu prepojeniu s inými druhmi vzdelávacieho prostredia. Z tohto pohľadu musí byť podpora iniciatívy Európskych zborov solidarity pre mladých ľudí na školách a v rámci vysokoškolského vzdelávania kľúčovým opatrením členských štátov. Okrem toho sa zvyšuje záujem o sociálne podnikanie, ktorý je jedným zo spôsobov ako splniť očakávania mladých ľudí v súvislosti so zmysluplnejšími pracovnými miestami.

4.3.3.

Podnikateľský duch je silným motorom hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest. Je potrebné zamerať pozornosť najmä na rozvíjanie podnikateľských zručností. Ako už EHSV zdôraznil, vzdelávanie v oblasti podnikania v celej Európe, v rámci učebných plánov a ako súčasť celoživotného vzdelávania si stále vyžaduje skutočný záväzok zo strany rozhodujúcich činiteľov. Ambície, tvorivosť a podnikanie sa musia ceniť samy osebe a mali by sa podporovať, pričom by sa nemali zamieňať s obchodnou činnosťou alebo vytváraním zisku. Tvorivosť sa rozvíja učením vo formálnych i neformálnych systémoch. Pedagógovia musia byť plne zapojení, aby sa zabezpečilo odovzdanie toho správneho posolstva. Učitelia nemusia mať priaznivý postoj k úzkemu vymedzeniu podnikania, ak to má znamenať zakladanie podnikov, ale môžu byť prístupnejší širokému pojmu, ktorý predstavuje kľúčovú kompetenciu pre život. Tzv. podnikateľský rebríček na rozvoj činností a výučby sa môže používať na to, aby vniesol do triedy podnikateľského „ducha“ (10).

4.3.4.

U mladých ľudí, ktorí mali možnosť podnikateľského vzdelávania, sa – bez ohľadu na to, či si neskôr založia vlastné podniky alebo sociálne podniky – rozvinú podnikateľské znalosti a prístupy vrátane tvorivosti, iniciatívy, vytrvalosti, tímovej práce, chápania rizika a zmyslu pre zodpovednosť. To je práve to podnikateľské zmýšľanie, ktoré pomáha pretaviť nápady na skutky a výrazne zvyšuje zamestnateľnosť. Je potrebné stanoviť výsledky vzdelávania v oblasti podnikania pre všetkých pedagógov s cieľom zaviesť do škôl účinné metodiky nadobúdania podnikateľských skúseností. Členské štáty by preto mali podporovať podnikateľské zručnosti novými a kreatívnymi spôsobmi vyučovania a štúdia od základných škôl a zároveň sa od sekundárneho po vysokoškolské vzdelávanie zameriavať na možnosti zakladania podnikov ako profesionálnej dráhy. Do všetkých disciplín by mali byť zaradené praktické pracovné skúsenosti pomocou učenia založeného na riešení problémov a na prepojení s podnikateľským prostredím, ktoré by sa mali prispôsobiť každému stupňu vzdelávania.