2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/65

Spravodajca:

Giuseppe GUERINI

Pomocný spravodajca:

Krister ANDERSSON

1.1.

EHSV sa domnieva, že keďže kolaboratívne hospodárstvo vytvára v prostredí digitálneho hospodárstva sociálnu hodnotu, môže priniesť krajinám Európskej únie nové príležitosti rastu a rozvoja, pretože umožňuje zmobilizovať nevyužité zdroje a povzbudiť vlastnú iniciatívu jednotlivých občanov. EHSV jasne rozlišuje medzi kolaboratívnym hospodárstvom, digitálnym hospodárstvom a hospodárstvom digitálnych platforiem vzhľadom na rôznu intenzitu a dosah ich inkluzívneho a kolaboratívneho rozmeru.

1.2.

Hoci je rozšírenie kolaboratívneho hospodárstva priaznivo ovplyvňované a umocňované šírením nových informačných a komunikačných technológií, pričom nachádza najmä v digitálnych platformách a rozsiahlom využívaní smartfónov mimoriadne účinný prostriedok, EHSV sa domnieva, že je dôležité posúdiť fenomén kolaboratívneho hospodárstva komplexne a nestotožňovať ho úplne s digitálnym hospodárstvom.

1.3.

EHSV zastáva názor, že EÚ nesmie premeškať príležitosť, ktorú kolaboratívne hospodárstvo ponúka na inováciu vzťahov medzi inštitúciami, podnikmi, občanmi a trhmi Avšak vzhľadom na osobitnú plynulosť a rýchlosť vývoja v tomto sektore je nevyhnutné, aby sa daňové režimy inteligentne a pružne prispôsobili novému kontextu kolaboratívneho hospodárstva a všeobecnejšie digitálneho hospodárstva.

1.4.

EHSV si nemyslí, že by bol potrebný nový osobitný režim zdaňovania podnikov kolaboratívneho hospodárstva. Za nevyhnutné však považuje zlepšiť spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi a rôznymi príslušnými orgánmi správy vo vnútri jednotlivých členských štátov tak, aby verejné orgány dokázali udržať krok, pokiaľ ide o rýchlosť a dynamiku rozvoja digitálneho a kolaboratívneho hospodárstva.

1.5.

EHSV odporúča, aby sa v systéme zdaňovania kolaboratívneho hospodárstva dodržiavala zásada neutrality (t. j. aby systém nebol v rozpore s vývojom trhu) a stanovili primerané a spravodlivé mechanizmy zdaňovania rozličných foriem podnikov pôsobiacich v rámci kolaboratívneho hospodárstva alebo v tradičných formách.

1.6.

EHSV dúfa, že sa rýchlo vytvorí homogénny a integrovaný európsky systém, ktorý zaručí spoločné pravidlá pre všetky členské štáty, pokiaľ ide o fenomén digitálneho hospodárstva, a zohľadní prirodzenú tendenciu digitálnych sietí fungovať cezhranične. Preto by bolo na škodu, keby sa v každom členskom štáte pripravovali rozdielne pravidlá, a je potrebný autentický európsky prístup.

1.7.

EHSV vyzýva európske orgány, aby vyvinuli čo najväčšie úsilie o vytvorenie takých foriem medzinárodnej mimoeurópskej spolupráce, ktorých cieľom bude stanoviť určité základné pravidlá digitálneho hospodárstva, keďže potenciál digitálnych sietí umožňuje riadiť poskytovanie služieb a výmenu tovaru v ktorejkoľvek časti sveta prostredníctvom digitálnej platformy umiestnenej na jedinom mieste na Zemi.

1.8.

EHSV sa domnieva, že by sa existujúce pravidlá a zásady mali prispôsobiť novým situáciám, ktoré sa líšia od minulosti, a to čiastočne z dôvodu príležitostí vytváraných novými technológiami, aby sa tak zabezpečilo jednotné a primerané posudzovanie všetkých hospodárskych subjektov vykonávajúcich určité činnosti v tradičnej forme alebo v rámci digitálneho hospodárstva.

1.9.

EHSV nabáda Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na prijatí všeobecného právneho rámca pre digitálne hospodárstvo, prostredníctvom ktorého by bolo možné koordinovať a harmonizovať daňové pravidlá uplatňované na túto novú formu hospodárstva.

1.10.

EHSV sa domnieva, že aj v záujme jednoduchšej správy daňového režimu a hlavne na uľahčenie uplatňovania DPH by sa v kontexte stále rozšírenejšieho cezhraničného a menej vnútroštátneho pôsobenia, v ktorom sa vyvíja digitálne a kolaboratívne hospodárstvo, mohlo ako užitočné ukázať testovanie „virtuálnej stálej prevádzkarne“.

1.11.

EHSV okrem toho považuje za potrebné pripomenúť, že okrem vhodného daňového režimu je dôležité zabezpečiť ochranu a rešpektovanie i) práv spotrebiteľov; ii) súkromia a pravidiel spracovania osobných údajov; iii) pracovníkov a poskytovateľov služieb, ktorých sa týkajú nové podnikateľské modely, ako aj činnosť kolaboratívnych platforiem.

2.1.

Ako vyplýva z rôznych údajov, kolaboratívne hospodárstvo zväčšuje svoj objem a rýchlo rastie. V roku 2015 sa príjmy súvisiace s kolaboratívnym hospodárstvom v Európskej únii odhadovali približne na 28 miliárd EUR (v predchádzajúcom roku to bola ešte len polovica tejto sumy).

2.1.1.

Významné investície veľkých platforiem od roku 2015 ešte viac podporili rozvoj odvetvia a odhaduje sa, že v budúcnosti by kolaboratívne hospodárstvo mohlo v celej EÚ dosahovať obrat 160 až 572 miliárd EUR.

2.2.

Ako vyplýva z číselných údajov, kolaboratívne hospodárstvo sa rozširuje do čoraz väčšieho počtu odvetví a má potenciál tvoriť pridanú hodnotu, vytvárať pracovné miesta na rôznych úrovniach a zabezpečovať pre európskych spotrebiteľov dobré služby za konkurenčné ceny.

2.3.

Odvetvie kolaboratívneho hospodárstva však zároveň prináša viaceré výzvy pre európskeho zákonodarcu, ktorého povinnosťou je zabezpečovať zásady a pravidlá určené na stanovenie jasného a predvídateľného právneho rámca (1). Jeho regulačná činnosť však nesmie ohroziť veľký inovačný potenciál, ktorý odvetvie doteraz vykazovalo.

2.4.

Anglický pojem collaborative economy (kolaboratívne hospodárstvo) sa často používa zameniteľne s pojmom sharing economy (hospodárstvo spoločného využívania zdrojov). V roku 2015 bol do oxfordského slovníka anglického jazyka pridaný nový pojem sharing economy, pričom bol vymedzený ako „hospodársky systém, v ktorom majetok alebo služby spoločne využívajú súkromnéosoby, a to buď zadarmo, alebo za poplatok, zvyčajne prostredníctvom internetu“.

2.5.

V tomto stanovisku sa bude používať pojem „kolaboratívne hospodárstvo“, ako bol vymedzený v oznámení Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 2. júna 2016 s názvom „Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo“.

2.6.

Kolaboratívne hospodárstvo sa konkrétnejšie týka podnikateľských modelov, v ktorých sú činnosti sprostredkované kolaboratívnymi platformami umožňujúcimi dočasné využívanie tovaru alebo služieb poskytovaných často súkromnými osobami.

2.6.1.

Kolaboratívne hospodárstvo zahŕňa tri kategórie subjektov: i) poskytovateľov služieb, ktorí spoločne využívajú majetok, zdroje, čas a/alebo spôsobilosti, pričom to môžu byť súkromné alebo odborne spôsobilé osoby; ii) používateľov takýchto služieb; iii) sprostredkovateľov, ktorí prostredníctvom online platforiem (kolaboratívnych platforiem) spájajú poskytovateľov služieb s konečnými používateľmi. Transakcie kolaboratívneho hospodárstva vo všeobecnosti nezahŕňajú zmenu vlastníctva a možno ich vykonávať s cieľom dosahovania zisku alebo neziskovo.

2.7.

Presnejšie povedané, kolaboratívne hospodárstvo otvára prostredníctvom prepojovacích a kooperatívnych platforiem cestu k jednoduchšiemu a efektívnejšiemu prístupu k tovaru a službám než v minulosti, a tým uľahčuje uspokojenie dopytu spotrebiteľov po tovare a službách, ktoré môžu poskytovať odborne spôsobilé osoby (profesionáli) alebo neprofesionáli.

2.8.

Využívanie efektívnych technológií a prepojovacích platforiem radikálne zmenilo rôzne odvetvia, napríklad prepravu na krátke a dlhé vzdialenosti, ubytovacie služby alebo správu prenájmu domov alebo izieb, pretože tieto technológie a platformy umožňujú organizovať služby a zosúladiť dopyt a ponuku veľmi efektívne a rýchlo.

2.8.1.

V tejto súvislosti sa etablovali niektoré veľké subjekty, ktoré navyše majú sídlo mimo Európskej únie a sú jasným príkladom rastúceho rozvoja kolaboratívneho hospodárstva. Tieto príklady ukázali veľký rastový potenciál daného odvetvia, ale aj problémy, ktoré zákonodarcovia musia riešiť z právneho a daňového hľadiska, ako aj v súvislosti s predpismi upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy a sociálne zabezpečenie a poistenie zamestnancov.

2.9.

Do sféry kolaboratívneho hospodárstva patria okrem týchto odvetví čoraz častejšie aj ďalšie oblasti, ako sú určité finančné služby, služby osobnej starostlivosti a zdravotnícke služby. V nadchádzajúcich rokoch sa k nim pripoja ďalšie odvetvia, čím kolaboratívne hospodárstvo získa ešte významnejšie postavenie. Je teda jasné, že úplná diskusia o regulačných a daňových aspektoch tejto problematiky je v súčasnosti nielen užitočná, ale aj nevyhnutná.

3.1.

Rozširovanie nástrojov informačných a komunikačných technológií a tzv. internetu vecí viedlo k vzniku mnohých nových technologických spoločností. V súčasnosti jestvujú viaceré obchodné modely napojené na odvetvie digitálneho a kolaboratívneho hospodárstva. Tieto modely sa odlišujú svojou štruktúrou a veľkosťou podniku, ako aj z hľadiska rozsahu príslušných trhov, spôsobu využívania technológií a organizačného modelu. Pokiaľ ide o daňové posudzovanie, môžeme identifikovať tri kategórie:

3.2.

Pokiaľ ide o model veľkých platforiem všeobecného vyhľadávania na internete, takáto platforma umožňuje spracovanie údajov a tvorbu pridanej hodnoty, ktorá sa potom môže prispôsobiť konkrétnemu dopytu spotrebiteľov a predávať.

3.3.

V tejto súvislosti by EHSV rád poukázal na osobitnú hodnotu údajov, ktoré boli dokonca označené za „novú menu“ (2). Pridaná hodnota podlieha DPH a uplatňuje sa zásada krajiny určenia. Môže však byť ťažké posúdiť veľkosť tvorby hodnoty v rôznych fázach, a teda rozdeliť daňové povinnosti.

3.4.

Rýchle pribúdanie nových podnikateľských modelov si vyžaduje celkové posúdenie tvorby hodnoty a daňových povinností.

3.5.

Pokiaľ ide o model platforiem, ktoré sprostredkovávajú nadväzovanie kontaktov v dopyte a ponuke (model Uber), dôležitá predbežná otázka sa týka možnosti stanoviť pravidlá a požiadavky prístupu na trh, ktoré by sa mali vzťahovať na digitálne platformy pôsobiace v kolaboratívnom hospodárstve a predovšetkým na poskytovateľov služieb využívajúcich takéto platformy.

3.5.1.

Požiadavky na prístup na trh môžu zahŕňať potrebu úradného povolenia na podnikanie, licenčné povinnosti alebo minimálne kvalitatívne požiadavky (napr. veľkosť priestorov alebo typu vozidla, poistenie alebo požiadavky na vklad atď.). Dosiahnutý príjem sa často posudzuje a pripisuje osobe alebo obchodnému subjektu podliehajúcemu dani z príjmov právnických osôb.

3.6.

V smernici o službách sa stanovuje, že požiadavky na prístup na trh stanovené v rôznych členských štátoch musia byť odôvodnené a primerané, pričom sa zohľadňuje konkrétny podnikateľský model a súvisiace inovatívne služby bez uprednostňovania niektorého modelu riadenia podniku alebo služieb pred iným (zásada neutrality).

3.7.

EHSV súhlasí s pripomienkou Komisie v jej ročnom prieskume rastu za rok 2016, podľa ktorej by pružnejšia regulácia trhov so službami vrátane trhov v oblasti kolaboratívneho hospodárstva viedla k vyššej produktivite, uľahčeniu vstupu nových hráčov na trh, zníženiu cien za služby a zabezpečeniu rozsiahlejších možností pre spotrebiteľov.

3.8.

Preto dúfa, že požiadavky na prístup na trh, ktoré sa vzťahujú na kolaboratívne hospodárstvo v prípade, že existujú v rôznych národných právnych systémoch, budú v súlade so smernicou o službách a zabezpečia sa nimi: i) rovnaké podmienky pre rôzne hospodárske subjekty v odvetviach, v ktorých súčasne existujú tradiční prevádzkovatelia a prevádzkovatelia kolaboratívneho hospodárstva; ii) regulačné požiadavky, ktoré budú jasné a jednoduché a budú podporovať inovačný potenciál a príležitosti, ktoré kolaboratívne hospodárstvo môže ponúknuť stále väčšiemu počtu osôb.

4.1.

Vzhľadom na to, že odvetvie kolaboratívneho hospodárstva pozostáva z online služieb poskytovaných digitálnymi platformami, presahuje aspoň čiastočne koncepciu územnej pôsobnosti, ktorou sa vyznačujú konvenčné hospodárske činnosti. Preto je dôležité vytvoriť primeraný a jasný regulačný rámec aj pre kolaboratívne hospodárstvo, ktorý by odrážal celkový cieľ Európskej komisie zdaňovať zisky tam, kde sa dosahujú.

4.2.

EHSV sa domnieva, že právna istota by bola podporená pravidlom, podľa ktorého by sa pri podnikoch poskytujúcich alebo podporujúcich kolaboratívne hospodárstvo predpokladalo, že majú daňové väzby na Európu. V súvislosti s tým a hlavne v súvislosti s osobitnými charakteristikami digitálnych podnikov sa diskutuje o možnosti nového modelu virtuálneho sídla podniku, ktoré sa vymedzuje ako „virtuálna stála prevádzkareň“. Ide o zaujímavú formuláciu, ktorou by sa predišlo problémom so stanovovaním miesta podnikania pri tomto druhu činnosti, ale vyžaduje si rozsiahlejšie posúdenie a štúdiu, ktorá by sa mala vykonať v najbližších rokoch. Umožnilo by to určiť sídlo v EÚ, pokiaľ ide o činnosti vykonávané prostredníctvom digitálneho trhu, a zabezpečiť, že ekonomická hodnota plnenia by sa zdaňovala v Európe a všeobecnejšie tam, kde sa vytvára hodnota.

4.3.

Kolaboratívne hospodárstvo by mohlo zjednodušiť prácu štátnych daňových orgánov v dôsledku digitalizácie platieb uskutočnených prostredníctvom kolaboratívnych platforiem a úplnej vysledovateľnosti týchto platieb. Koncepcia platobných systémov by mohla prevádzkovateľom v odvetví uľahčiť plnenie daňových povinností, ako to je v prípade Estónska, kde sa v spolupráci s digitálnymi platformami zjednodušil postup pre vodičov a niektorých poskytovateľov služieb vykazovať svoj príjem.

4.4.

EHSV vo všeobecnosti dúfa, že výmena presných a vysledovateľných informácií medzi daňovými orgánmi, prevádzkovateľmi a kolaboratívnymi platformami pomôže znížiť administratívnu záťaž spojenú s platením daní v odvetví kolaboratívneho hospodárstva a zaťaženie finančných orgánov pri presadzovaní práva, pričom sa zjednoduší a bude istejšia spolupráca v technologickom prostredí, v ktorom sa transakcie uskutočňujú.

5.1.

Pokiaľ ide o zdaňovanie kolaboratívneho hospodárstva, treba poznamenať, že vo svojej správe z 28. mája 2014 skupina odborníkov na zdaňovanie digitálnej ekonomiky, ktorú zriadila Európska komisia, upozornila, že by sa nemali zriaďovať osobitné systémy zdaňovania digitálnej ekonomiky a digitálnych podnikov, keďže sa považuje za vhodnejšie upraviť predpisy a existujúce daňové modely na nové podmienky a opierať sa pritom o rozsiahlu vysledovateľnosť na účely zdaňovania tých plnení, ktoré sa uskutočňujú cez platformy kolaboratívneho hospodárstva.

5.2.

V praxi si nové obchodné modely vyžadujú osobitnú pozornosť Európskej komisie a štátnych daňových orgánov, najmä ak ide o platformy so sídlom mimo EÚ, aby sa dosiahlo spravodlivé a primerané rozloženie daňového zaťaženia na hospodársku hodnotu vytvorenú rôznymi subjektmi: dodávateľmi, príjemcami, čiže užívateľmi a sprostredkovateľskými platformami.

5.3.

EHSV sa domnieva, že je potrebné zaujať rozumný a primeraný prístup pri prispôsobovaní všeobecných pravidiel a zásad upravujúcich daňové záležitosti v odvetví kolaboratívneho hospodárstva. Tento prístup by mal zaručiť jasné a predvídateľné pravidlá pre prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby nevznikali nadmerné náklady na dodržiavanie predpisov, ktoré by mohli ohroziť rast nedávno rozvinutého odvetvia s vyhliadkami do budúcnosti, ktoré sú rozsiahle, ale ešte nie sú úplne predvídateľné ani merateľné.

5.4.

V rámci každej budúcej európskej iniciatívy týkajúcej sa zdaňovania podnikateľských modelov digitálneho hospodárstva by sa mali zohľadňovať rôzne iniciatívy proti daňovým únikom, ktoré Európska komisia zaviedla v posledných rokoch v daňovej oblasti, a všetky regulačné opatrenia by sa mali vzájomne koordinovať ako súčasť komplexného a koherentného akčného rámca.

5.5.

Na posilnenie vnútorného trhu v Európe a na podporu jeho rastu je potrebná zosúladená iniciatíva za zdaňovanie digitálneho hospodárstva, pretože ide o odvetvie, ktoré už tvorí významnú časť európskeho hospodárstva a v nasledujúcich rokoch má zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu.

5.5.1.

V tejto súvislosti poskytujú články 113 a 115 zmluvy solídny právny základ na vypracovanie pravidiel priameho i nepriameho zdaňovania kolaboratívneho hospodárstva zameraných na konsolidáciu vnútorného trhu a zlepšenie jeho fungovania.

5.6.

Niektoré členské štáty sa rozhodli podniknúť kroky na zdanenie odvetvia digitálneho hospodárstva prostredníctvom nových záväzných právnych predpisov, zatiaľ čo iné schválili usmernenia určené prevádzkovateľom v tomto sektore. Ako už bolo spomenuté, bola by potrebná iniciatíva týkajúca sa zdaňovania digitálneho hospodárstva na európskej úrovni.

5.7.

EHSV by preto uvítal legislatívny počin na európskej úrovni týkajúci sa digitálneho hospodárstva, ktorým by sa stanovila primeraná koordinácia a zapojenie členských štátov s cieľom upevniť vnútorný trh a naplno využiť príležitosti vyplývajúce z digitálneho hospodárstva.

5.8.

Poskytovatelia služieb v kolaboratívnom hospodárstve určite podliehajú daňovým povinnostiam. Sú však určité ťažkosti identifikovať daňovníkov, v neposlednom rade preto, že svoju činnosť môžu vykonávať buď profesionálne (napríklad ponúkať trvalo určitú službu), alebo príležitostne (ako formu dosahovania príjmov bez toho, aby sa činnosť stala povolaním). Okrem ťažkostí pri určovaní daňovníkov je často zložitou úlohou presne merať zdaniteľný príjem.

5.9.

V tejto súvislosti EHSV považuje stanovenie minimálnej výšky príjmu ako prahovej hodnoty za užitočný spôsob ako rozhodnúť, či sa určitá činnosť má považovať za profesionálnu alebo nie. Dúfa však, že stanovenie týchto prahových hodnôt bude podložené dôkazmi alebo dôvodmi.

5.10.

Pokiaľ ide o nové obchodné modely, je potrebná koordinácia v celej EÚ s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a obchádzaniu daňovej povinnosti. Členské štáty by mali zaviesť a uplatňovať dobré modely zdaňovania hlavne tých podnikov, ktoré spravujú a vykonávajú činnosti v oblasti zosúlaďovania dopytu a ponuky prostredníctvom digitálnych sprostredkovateľských platforiem. Európska komisia by mala koordináciu noriem zabezpečiť tým, že v zodpovedajúcej smernici stanoví niektoré jednotné a spoločné pravidlá.

5.11.

EHSV zároveň vyzýva štátne finančné správy, aby uverejnili usmernenia s cieľom poskytnúť jasné pokyny poskytovateľom služieb pôsobiacim v kolaboratívnom hospodárstve. Keďže poskytovatelia služieb sú často súkromnými osobami, je skutočne potrebné poskytnúť informácie o daňových povinnostiach, pretože tieto subjekty často nevedia, či podliehajú zdaňovaniu.

5.12.

EHSV dúfa, že sa v európskych a štátnych predpisoch stanovia mechanizmy na podporu spolupráce medzi prevádzkovateľmi v kolaboratívnom hospodárstve a daňovými orgánmi. Vďaka rozsiahlemu používaniu spoľahlivých a vysledovateľných údajov by táto spolupráca mohla prispieť k zjednodušeniu a daňovej transparentnosti s možnosťou dospieť k stavu, že pri takých činnostiach sa digitálne platformy v spolupráci s daňovými orgánmi stanú substitútmi na priame odvádzanie dane.

5.12.1.

V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že pri rýchlom vývoji a raste nových obchodných modelov je potrebné venovať osobitnú pozornosť daňovým istotám, čo zvyšuje obavy z neistoty v daňových veciach a jej vplyvu na cezhraničný obchod a investície, najmä v súvislosti s medzinárodným zdaňovaním (3).

5.13.

EHSV poukazuje na to, že kolaboratívne hospodárstvo by mohlo potenciálne rozšíriť celoštátny daňový základ vytvorením nových pracovných miest a nových zdrojov v hospodárstve. Príslušné štátne orgány by na využitie tohto nového základu mali vytvoriť efektívnejšie systémy vzájomnej výmeny informácií. Tieto údaje by v kombinácii s novými technologickými príležitosťami mohli vytvoriť väčšie daňové istoty s nižšími nákladmi, tak pre poskytovateľov služieb, ako aj pre daňové orgány. Keďže digitálna platforma, poskytovateľ služieb a zákazník sa môžu nachádzať v rôznych členských štátoch, táto problematika by sa mala ďalej skúmať na úrovni EÚ, aby sa náležitá pozornosť venovala cezhraničnej ochrane údajov.

6.1.

Pokiaľ ide o činnosti súvisiace s kolaboratívnym hospodárstvom a skutočnosť, či podliehajú DPH, treba najskôr rozlišovať medzi činnosťami vykonávanými podľa rôznych nových podnikateľských modelov, napr. priamo prostredníctvom kolaboratívnych platforiem, a službami jednotlivých poskytovateľov služieb registrovaných na takýchto platformách alebo činnosťami podľa modelov, ktoré sa opierajú o platformy a vykonávajú rôzne činnosti, napríklad predaj priestoru alebo údajov užívateľov na umiestňovanie reklamných oznamov.

6.2.

Pokiaľ ide o tieto modely, spoločnosti už podliehajú dani z príjmov právnických osôb. Takáto spoločnosť zhromažďuje informácie od používateľa vždy, keď používateľ zadá pojem na vyhľadávanie. Tieto informácie potom môže predávať inzerentom a iným zainteresovaným subjektom, a ak vznikne hodnota, mala by táto výmena údajov podliehať DPH (zhromažďovanie a predaj informácií).

6.3.

Pokiaľ ide o modely, ktoré pracujú so spájaním dopytu a ponuky, možno sa domnievať, že sa vytvára „pridaná hodnota“ poskytnutím služby a umožnením plnenia/výmeny medzi zákazníkmi a vodičmi, a preto by služba mala podliehať DPH.

6.4.

Všeobecne treba na účely DPH rozlišovať medzi rôznymi situáciami, pokiaľ ide o spôsob platenia za služby poskytované v rámci kolaboratívneho hospodárstva: i) situácie, keď sa služby poskytujú za peňažnú úhradu; ii) situácie, v ktorých sa odmena za službu neposkytuje v peniazoch, ale vo forme inej služby alebo nepeňažnej odmeny a iii) situácie, v ktorých sa služba poskytuje bezplatne bez protihodnoty.

6.5.

Pravidlá zdaňovania daňou z pridanej hodnoty uplatniteľné na situáciu i) možno odvodiť od pravidiel a zásad platných právnych predpisov stanovených Súdnym dvorom EÚ, zatiaľ čo situácia ii) by mohla nepatriť do pôsobnosti terajších pravidiel zdaňovania daňou z pridanej hodnoty.

6.5.1.

Vzhľadom na konkrétne prípady, na ktoré sa potenciálne vzťahuje bod ii), EHSV vyzýva na dôkladné preskúmanie toho, či činnosti kolaboratívnych platforiem podliehajú povinnostiam súvisiacim s DPH. Právny rámec v tejto oblasti je v súčasnosti nejasný, najmä pokiaľ ide o služby, ktoré si, ako už bolo uvedené, nevyžadujú peňažnú platbu, ale používajú sa pri nich na komerčné účely údaje o spotrebiteľoch, ich preferenciách a návykoch.

6.6.

Podľa názoru EHSV je dôležité, aby Komisia v rámci svojho akčného plánu riešila a regulovala problematiku DPH v rámci kolaboratívneho hospodárstva, prípadne uplatňovaním zjednodušených pravidiel a zásad pod určitými limitmi obratu, ako sa už uplatňujú v niektorých krajinách, a to s cieľom obmedziť náklady na dodržiavanie predpisov, najmä pre MSP a príležitostných poskytovateľov služieb.

6.7.

Európska komisia a štátne daňové orgány by mali presadzovať spoluprácu a koordináciu pri uplatňovaní pravidiel v oblasti DPH na odvetvie kolaboratívneho hospodárstva.

7.1.

EHSV podporuje stanovisko Európskeho parlamentu týkajúce sa Európskej agendy pre kolaboratívne hospodárstvo, v ktorom EP poznamenáva, že „európski podnikatelia majú silný sklon k vytváraniu kolaboratívnych platforiem na sociálne účely, a uznáva rastúci záujem o kolaboratívne hospodárstvo založené na družstevných podnikateľských modeloch“ (4).

7.2.

Osobité charakteristiky kolaboratívneho hospodárstva, jeho inovačný potenciál a potreba zosúladiť daňové pravidlá s exponenciálnym rastom tohto odvetvia hovoria v prospech zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti do konzultačných a analytických činností pod záštitou Európskej komisie, ktorá by mala spojiť zainteresované strany tohto odvetvia, zástupcov inštitúcií EÚ, štátnych finančných správ a akademických odborníkov s cieľom začať spoločnú diskusiu o problematike zdaňovania kolaboratívneho hospodárstva.

7.3.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla ďalšie odporúčania na zlepšenie výmeny informácií medzi štátnymi daňovými orgánmi a zabezpečenie rovnakého daňového posudzovania poskytovateľov služieb. Výbor sa domnieva, že na ďalšie posúdenie požiadaviek daňovej politiky, ako aj vplyvu a výsledkov zdaňovania digitálneho hospodárstva bude potrebné nadväzujúce stanovisko.

7.4.

Pokiaľ ide o práva pracovníkov a spotrebiteľov zapojených do kolaboratívneho hospodárstva, EHSV odkazuje na stanovisko s názvom Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a samoregulácia  (5). V tejto súvislosti je však dôležité pripomenúť, že vplyv kolaboratívneho hospodárstva na trh práce je veľmi veľký, takže si vyžaduje osobitnú pozornosť z hľadiska ochrany zamestnancov, osobitne pokiaľ ide o príspevky do systému sociálneho a zdravotného zabezpečenia a starostlivosti.

7.4.1.

V tejto súvislosti EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu zvážiť vplyv kolaboratívneho hospodárstva na trh práce a poukazuje na to, že úplná ochrana pracovníkov a poskytovateľov služieb je cieľom, ktorý by mali mať zákonodarcovia EÚ a členských štátov neprestajne na zreteli.