13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/91

Spravodajca:

Etele BARÁTH

1.1.

Oznámenie Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy je pre EHSV sklamaním, keďže vyvoláva dojem, že všetky hlavné ciele a požiadavky programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý navrhla OSN, už pokrývajú a plnia existujúce politiky EÚ. Týmto oznámením sa v politike EÚ nezavádza zmena paradigmy, ktorú prináša program 2030, t. j. posun smerom k novému modelu rozvoja, ktorý bude hospodársky udržateľnejší, sociálne inkluzívnejší a z dlhodobého hľadiska ohľaduplnejší k životnému prostrediu. Ako upozornilo Európske centrum politickej stratégie (EPSC) (1) a tiež EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, takáto zmena paradigmy je naliehavo potrebná, aby sa mohlo v EÚ plne realizovať 17 cieľov udržateľného rozvoja vzhľadom na rastúce sociálne nerovnosti a vysokú mieru nezamestnanosti v krajinách Európy, ako aj vzhľadom na neudržateľný environmentálny dosah jej hospodárstva.

1.2.

EHSV ocenil, že po vytvorení programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 prejavila Komisia snahu chopiť sa vedenia. EHSV sa však domnieva, že teraz, keď je nevyhnutné zaviesť 17 cieľov udržateľného rozvoja do praxe, takéto konkrétne vedenie zo strany EÚ chýba, keďže nepredložila ambiciózny akčný plán realizácie týchto cieľov do roku 2030 a neprejavila ani snahu kriticky prehodnotiť a zmeniť svoje súčasné politiky.

1.3.

Doposiaľ sa program 2030 nevyužil ako príležitosť vytvoriť novú, proaktívnu, transformačnú a pozitívnu predstavu o Európe, ako o to žiadali EHSV, EP a mnoho ďalších aktérov z radov občianskej spoločnosti: novú víziu udržateľnejšej a sociálne inkluzívnejšej Európy, ktorá bude prospešná pre všetkých občanov a na nikoho nezabudne; perspektívnu predstavu do budúcnosti, založenú na hodnotách, vďaka ktorým sa Európa stala úspešným príkladom, ako sú solidarita a ľudské práva, sociálna spravodlivosť a rovnosť, demokracia a participácia, podnikateľský duch a environmentálna zodpovednosť. Ani v bielej knihe Komisie o budúcnosti Európy, ani v Rímskom vyhlásení pri príležitosti 60. výročia vzniku EÚ sa dostatočne nezdôrazňuje význam európskeho udržateľného rozvoja pre európskych občanov.

1.4.

EHSV ľutuje, že Komisia nerozbehla participatívny proces, na základe ktorého by sa vytvorila zastrešujúca a integrovaná stratégia pre trvalo udržateľnú Európu v roku 2030 a po ňom. Takáto stratégia je nevyhnutná, aby sa zabezpečila potrebná dlhodobá vízia, politická koordinácia a súdržnosť v záujme vykonávania programu OSN 2030. Mala by byť súčasťou nového, jediného dlhodobého rámca na obdobie po roku 2020.

1.5.

EHSV má obavy z nedostatočnej koordinácie medzi EÚ a členskými štátmi pri realizácii programu 2030. Spomínaná zastrešujúca stratégia by mala slúžiť ako spoločný rámec pre koordinovanú činnosť.

1.6.

EHSV oceňuje prácu, ktorú Komisia vykonala, aby zistila, ako by jej desať priorít mohlo prispieť k uplatňovaniu programu 2030. Zdôrazňuje však, že mapovanie politík EÚ prispievajúcich k cieľom udržateľného rozvoja sa musí doplniť o podrobnú analýzu skutočných nedostatkov z hľadiska plnenia týchto cieľov, ktoré sú v súčasnosti v EÚ badateľné. Jedine posúdenie reálnej situácie umožní EÚ určiť oblasti, v ktorých treba prioritne konať, a kriticky zhodnotiť účinnosť súčasných politík EÚ, pokiaľ ide o plnenie cieľov udržateľného rozvoja.

1.7.

EHSV víta rozhodnutie Komisie vytvoriť platformu viacerých zainteresovaných strán zameranú na realizáciu cieľov udržateľného rozvoja v EÚ (2). EHSV upozorňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby mohli v rámci tejto platformy mimovládne zainteresované strany spolupracovať so zástupcami inštitúcií ako rovnocenní partneri, s cieľom preniesť tento multilaterálny prístup k programu 2030 do politiky EÚ v oblasti udržateľného rozvoja. Platforma musí umožňovať zapojiť široké spektrum mimovládnych zainteresovaných strán do celého cyklu realizácie cieľov udržateľného rozvoja v EÚ, od navrhovania nových politických iniciatív, dlhodobých stratégií a osvetových aktivít až po revíziu a monitorovanie uplatňovania politiky a výmenu osvedčených postupov. Okrem toho by mala uľahčovať spoluprácu a partnerstvá medzi viacerými zainteresovanými stranami. EHSV podporí činnosť platformy tým, že vymenuje člena, ktorý bude v platforme zastupovať výbor a poskytovať odborné poznatky a skúsenosti, a tiež tým, že uľahčí komunikáciu s občianskou spoločnosťou a prispeje ďalšími aktivitami.

1.8.

Pokiaľ ide o posilnenie udržateľného rozvoja, EHSV sa domnieva, že viacročný finančný rámec po roku 2020 sa musí zosúladiť s prioritami udržateľného rozvoja v EÚ. Mal by sa podstatne zvýšiť podiel vlastných zdrojov a príjmov a implementácia by mala byť efektívnejšia a účinnejšia.

1.9.

Podľa názoru EHSV je nevyhnutné, aby sa okrem všeobecne akceptovaného ukazovateľa HDP, ktorý bol doteraz preukázateľne relevantný, zaviedli ďalšie ukazovatele umožňujúce merať nielen hospodársky rast, ale aj jeho dosah a výsledky z hľadiska blahobytu občanov a životného prostredia (3). Úspešnosť želaného procesu rozvoja do roku 2030 možno totiž zaručiť len tak, že sa zavedú a budú monitorovať komplexné sociálne a environmentálne zmeny.

2.1.

Programom OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 sa v roku 2015 svetoví lídri dohodli na bezprecedentnom rozsiahlom akčnom pláne s cieľom skoncovať s chudobou, chrániť planétu, zaistiť rešpektovanie ľudských práv a zaručiť blahobyt pre všetkých. Na splnenie 17 cieľov udržateľného rozvoja stanovených do roku 2030 budú nevyhnutné transformačné zmeny vo všetkých krajinách, rozvojových aj rozvinutých.

2.2.

Na základe výsledkov, ktoré vyplynuli z viacerých konferencií, vyslovil EHSV v roku 2016 v troch stanoviskách (4) svoje odporúčania v súvislosti s uplatňovaním programu 2030 v EÚ.

2.3.

V oznámení Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy  (5) predostrela Komisia svoj prístup k realizácii programu 2030 v rámci vnútorných a vonkajších politík EÚ. Súbežne s týmto oznámením bolo zverejnených niekoľko ďalších dokumentov, napríklad oznámenie o novom Európskom konsenze o rozvoji a oznámenie o obnovenom partnerstve s krajinami AKT. EHSV sa k týmto oznámeniam vyjadril v dvoch samostatných stanoviskách (6).

3.1.

V úvode oznámenia sa píše, že Európska únia je plne odhodlaná byť priekopníkom pri vykonávaní programu 2030 (7).

3.2.

Komisia však neukázala v tejto súvislosti svoju vedúcu úlohu a nepredložila ambiciózny plán realizácie cieľov udržateľného rozvoja.

3.3.

Oznámenie nespĺňa svoj cieľ, uvedený v pracovnom programe Komisie na rok 2016, t. j. predstaviť „nový prístup s cieľom zabezpečiť hospodársky rozvoj a sociálnu a environmentálnu udržateľnosť Európy aj po roku 2020 a integrovaným spôsobom zaviesť ciele udržateľného rozvoja do vnútorných a vonkajších európskych politík“.

3.4.

Reakcia EÚ na program 2030 zahŕňa podľa oznámenia dva prístupy: úplné začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do existujúcich politík EÚ a úvahu o dlhodobej realizácii cieľov udržateľného rozvoja po roku 2020.

3.5.

EHSV uznáva úsilie Komisie, ktoré je z oznámenia badateľné, spojiť ciele udržateľného rozvoja so súčasnými politikami EÚ a desiatimi pracovnými prioritami Komisie. Oznámenie sa však priveľmi zameriava na aktuálny stav politík EÚ. Komisia nevníma program 2030 ako výzvu na kritické posúdenie a zmenu svojich vlastných politík. V oznámení sa neprihliada na zmenu paradigmy, ktorú predstavujú ciele udržateľného rozvoja (8): „nový hospodársky model, ktorý bude hospodársky udržateľnejší, sociálne inkluzívnejší a z dlhodobého hľadiska ohľaduplnejší k životnému prostrediu a ktorým sa zaistí, že sa zdroje našej planéty budú rozdeľovať spravodlivo s ohľadom na rastúcu svetovú populáciu“ (9).

3.6.

Doposiaľ ani Komisia, ani Rada nevyužili program 2030 ako príležitosť vytvoriť novú, proaktívnu, transformačnú a pozitívnu predstavu o Európe, ako o to žiadali EHSV, EP (10) a mnoho ďalších aktérov z radov občianskej spoločnosti – novú víziu udržateľnejšej a sociálne inkluzívnejšej Európy, ktorá bude prospešná pre všetkých občanov a na nikoho nezabudne (11). Biela kniha Komisie o budúcnosti Európy ani Rímske vyhlásenie vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov, Komisie, Európskej rady a Európskeho parlamentu pri príležitosti 60. výročia vzniku EÚ v dostatočnej miere nezohľadňujú význam udržateľného rozvoja pre európskych občanov a skutočnosť, že na jeho dosiahnutie je nevyhnutná jednotná Európa.

3.7.

Okrem toho oznámenie neposkytuje naliehavo potrebný rámec pre budúcu činnosť v súvislosti s implementáciou programu 2030. Komisia zatiaľ neplánuje rozbehnúť participatívny proces na vytvorenie preklenujúcej a integrovanej stratégie pre udržateľnú Európu v roku 2030 a po ňom, ako o to EHSV žiadal (12). Európske strategické rámce sú v súčasnosti zamerané do roku 2020. Je to neprijateľné, nielen preto, lebo program OSN je zameraný do roku 2030 a Parížska dohoda o klíme má ešte dlhodobejšie vyhliadky, ale tiež vzhľadom na to, ako dlho trvá proces hospodárskej a sociálnej modernizácie. Mala by sa vytvoriť jediná zastrešujúca stratégia na obdobie po roku 2020, ktorá by vychádzala z desiatich pracovných priorít Európskej komisie, zo stratégie Európa 2020 a jej siedmich hlavných iniciatív a z 11 tematických cieľov politiky súdržnosti EÚ a zohľadňovala by viacročný finančný rámec po roku 2020.

3.8.

Komisia plne neuplatňuje prístup spočívajúci na zapojení viacerých zainteresovaných strán stanovený v programe 2030. Na rozdiel od procesu, ktorý viedol k prijatiu programu 2030, nebol doterajší prístup Komisie veľmi transparentný a inkluzívny.

4.1.1.

Toto mapovanie sa zdá byť čisto mechanickou záležitosťou: je to kompilácia politík EÚ, ktoré sa istým spôsobom zaoberajú otázkami spojenými so 17 cieľmi udržateľného rozvoja. Mapovanie dostatočne neodráža realitu v Európe. Neodôvodňuje záver Komisie, že všetkých sedemnásť cieľov udržateľného rozvoja je už súčasťou činnosti Európskej únie, keďže sa neuskutočnilo žiadne posúdenie, či sú tieto politiky skutočne účinné alebo ich oslabujú konfliktné opatrenia. Napríklad sa tu uvádza, že stratégia Európa 2020 sa zaoberá cieľmi udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o zníženie chudoby a nerovnosti, nespomína sa však, že príslušné hlavné ciele stratégie Európa 2020 nebudú dosiahnuté.

4.1.2.

Mapovanie politík EÚ by sa preto malo doplniť o podrobnú analýzu nedostatkov, aby sa mohlo posúdiť, ako na tom EÚ s plnením cieľov udržateľného rozvoja skutočne je (13). Jedine posúdenie reálnej situácie umožní európskym tvorcom politiky určiť správne priority pre realizáciu týchto cieľov. Závery, ku ktorým Komisia dospela na základe zmapovania politík, nie sú dosť dôveryhodné a nezakladajú sa na faktoch.

4.1.3.

Súčasne s oznámením zverejnil Eurostat prvý štatistický prehľad o súčasnej situácii v členských štátoch EÚ v súvislosti s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (14). Komisia sa však nepokúsila vytvoriť potrebné prepojenie medzi svojím mapovaním, štatistickými údajmi a určením priorít pre realizáciu cieľov.

4.1.4.

EHSV dúfa, že zavedenie plne monitorovaného rámca pre plnenie cieľov udržateľného rozvoja umožní zaujať prístup väčšmi založený na faktoch a pomocou neho zistiť, aké sú hlavné nedostatky a výzvy pre EÚ v súvislosti s programom 2030.

4.1.5.

Ako už EHSV upozornil, oblasti, v ktorých musí EÚ urobiť najviac, aby dosiahla ciele udržateľného rozvoja, sú zníženie jej vplyvu na životné prostredie a vytvorenie sociálne inkluzívnejšej Európy: cieľ 12 (udržateľná spotreba a výroba), cieľ 13 (ochrana klímy), ciele 14 a 15 (zachovanie ekosystému), cieľ 2 (udržateľné poľnohospodárstvo), cieľ 9 (investovanie do infraštruktúry a inovácie), cieľ 10 (zmenšenie rozdiely), cieľ 8 (dôstojná práca a zamestnanosť), cieľ 1 (zníženie chudoby), cieľ 5 (rodová rovnosť), cieľ 4 (vzdelávanie) (15).

4.2.1.

Oznámenie ukazuje, ako môže desať pracovných priorít Komisie prispieť k plneniu cieľov udržateľného rozvoja. Komisia by však mala mať aj odvahu prehodnotiť a prispôsobiť svoje pracovné priority, ak je to potrebné, aby mohla plne využiť potenciálne synergie s prácou na plnení cieľov udržateľného rozvoja.

4.2.2.

Podľa názoru EHSV by sa mala venovať väčšia pozornosť kultúrnemu rozmeru udržateľného rozvoja a úlohe komunikácie pri propagovaní programu 2030.

4.3.1.

EHSV odporúča zaviesť spolu s dlhodobou stratégiou uplatňovania programu 2030 aj rámec pre riadenie a koordináciu v snahe zaistiť súlad medzi centralizovanými a decentralizovanými opatreniami a zapojiť organizovanú občiansku spoločnosť na národnej a regionálnej úrovni.

4.3.2.

Európsky semester by sa mal rozvinúť na nástroj vertikálnej, viacúrovňovej koordinácie z hľadiska plnenia cieľov udržateľného rozvoja v členských štátoch (16). Komisia, žiaľ, v oznámení nevyužila príležitosť, aby európsky semester viac rozvinula v tomto smere.

4.3.3.

EHSV sa domnieva, že hoci od roku 2010 bol trvalo udržateľný rozvoj zahrnutý do stratégie Európa 2020, nebola dosiahnutá súdržnosť medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi cieľmi. Je nevyhnutné posilniť mechanizmy na zabezpečenie súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja.

4.3.4.

EHSV víta integrovanejší prístup, ktorý sa prejavil v novej štruktúre Komisie, a koordinačnú úlohu prvého podpredsedu v súvislosti s napredovaním práce na plnení cieľov udržateľného rozvoja. Koordinačné jednotky v rámci Komisie budú však musieť mať primerané kapacity na to, aby mohli tieto procesy viesť dostatočne energicky vpred.

4.3.5.

Je na lídroch EÚ, aby využili možnosti na lepšiu správu vecí verejných, posilnili riadenie, pochopili význam metódy prierezovej koordinácie, ktorej cieľom je zlepšiť vzájomné interakcie, a aby počas prípravnej fázy podľa možnosti delegovali kontrolu na sociálno-hospodárskych aktérov, a tak zabezpečili efektívnejšiu participatívnosť. Vďaka tomu budú môcť využiť úžasné skryté sily, ktoré sa plne prejavia v procese realizácie.

4.3.6.

V oznámení Komisie sa, žiaľ, nepíše o tom, akým spôsobom by sa tento proces mohol uznať a zlepšiť.

4.4.1.

Zostavovanie viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2020 by sa malo využiť ako príležitosť na to, aby sa výdavky fondov EÚ zosúladili s implementáciou priorít udržateľného rozvoja v EÚ.

4.4.2.

EHSV súhlasí s tým, že by EÚ mala ďalej rozvinúť svoj systém finančnej podpory, ktorý zlepšuje hospodárske výsledky na územnej, regionálnej a miestnej úrovni a zasadzuje sa za všeobecné blaho, pričom by sa mali zohľadniť aj potreby udržateľnosti. Hospodárskym základom cieľov udržateľného rozvoja by mala byť hospodárska prosperita, mali by sa však zaviesť pravidlá, ktoré zabezpečia, že sociálne a environmentálne ciele budú dosiahnuté. EHSV sa domnieva, že reforma európskeho daňového systému by mohla priniesť zvýšenie rozpočtových prostriedkov a podporiť lepšie uplatňovanie programu 2030.

4.4.3.

Komisia kladie osobitný dôraz na aspekty spojené s udržateľným financovaním. Podľa názoru EHSV je obzvlášť dôležité vytvoriť správne rámcové podmienky pre súkromných a verejných investorov na rozsiahle dlhodobé investície do modernizácie infraštruktúry a inovácie, ktoré sú nevyhnutné, aby sa mohlo ľahšie prejsť na udržateľnejšie hospodárstvo (17).

4.5.1.

EHSV víta zámer Komisie vykonávať podrobnejšie, pravidelné monitorovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v kontexte EÚ a čerpať pri tom zo širokej škály nepretržitého monitorovania v rámci Komisie, agentúr, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a členských štátov. Chýbajú však konkrétne informácie o tom, ako bude tento systém monitorovania vyzerať.

4.5.2.

EHSV oceňuje prácu ESTAT v súvislosti so súborom ukazovateľov na monitorovanie plnenia cieľov udržateľného rozvoja v EÚ. EHSV zdôrazňuje, že rozhodnutia o monitorovaní a najmä navrhovanie ukazovateľov majú veľké politické dôsledky. O ďalšom rozvoji ukazovateľov treba preto transparentne diskutovať a treba ho konzultovať s občianskou spoločnosťou.

4.5.3.

EHSV očakáva, že po zverejnení pravidelnej správy ESTAT o monitorovaní cieľov udržateľného rozvoja a dostatočne dlhej lehote, ktorá organizáciám občianskej spoločnosti umožní konzultácie so svojimi volebnými obvodmi, sa v rámci platformy viacerých zainteresovaných strán uskutoční diskusia o záveroch vyplývajúcich z monitorovania a o potrebných zmenách politiky.

4.5.4.

Viaceré štúdie EHSV potvrdili, že je nevyhnutné, aby sa okrem všeobecne akceptovaného ukazovateľa HDP, ktorý bol doteraz preukázateľne relevantný, zaviedol ďalší ukazovateľ umožňujúci merať nielen hospodársky rast, ale aj jeho dosah a výsledky (gross domestic result). Monitorovanie želaného procesu rozvoja do roku 2030 musí spočívať na komplexnom súbore hospodárskych, sociálnych a environmentálnych ukazovateľov (18).

4.5.5.

Monitorovací rámec by takisto mal byť prepojený s európskym semestrom.

4.5.6.

Program 2030 si vyžaduje, aby vlády zaviedli rámec pre monitorovanie a prehodnotenie, a tak vytvorili nástroje pre celý politický cyklus navrhovania, zavádzania, monitorovania a prehodnocovania stratégií. Štádium prehodnotenia Komisia v oznámení nezohľadnila. Dôvodom by mohla byť skutočnosť, že neexistuje žiadna zastrešujúca stratégia ani akčný plán v súvislosti s plnením cieľov udržateľného rozvoja, ktoré by sa mohli pravidelne prehodnocovať.

4.6.1.

Ciele trvalo udržateľného rozvoja sú programom, do ktorého sú zapojené viaceré zainteresované strany. Dosiahneme ich iba v prípade, ak sa budú občianska spoločnosť, podniky, odborové zväzy, miestne komunity a iné zainteresované strany aktívne zapájať a prevezmú svoj diel zodpovednosti. Mechanizmy participatívneho riadenia musia zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach: od miestnej a národnej úrovne až po úroveň EÚ a OSN. Ciele udržateľného rozvoja si vyžadujú integrovanú spoluprácu inštitúcií a zainteresovaných strán v rôznych oblastiach.

4.6.2.

Nedávno zverejneným rozhodnutím vytvorila Komisia platformu viacerých zainteresovaných strán zameranú na realizáciu cieľov udržateľného rozvoja v EÚ (19). EHSV víta tento nový projekt a rád by prispel k tomu, aby bola platforma úspešná.

4.6.3.

EHSV je však sklamaný, že Komisia v oznámení nereagovala na jeho návrh vytvoriť v spolupráci s ňou fórum v oblasti udržateľného rozvoja a na jeho odporúčania, ako takéto fórum navrhnúť (20), ktoré vychádzali zo záverov vyplývajúcich z príspevkov o navrhovanom fóre, ktoré odzneli na konferenciách, v rámci pracovných skupín Rady, Komisie a konzultácií so zainteresovanými stranami, kde účastníci vyjadrili podporu vytvoreniu takéhoto fóra.

4.7.

EHSV oceňuje, že Komisia vo svojom rozhodnutí týkajúcom sa vytvorenia platformy viacerých zainteresovaných strán rozšírila úlohy platformy, pokiaľ ide o dosledovanie realizácie cieľov udržateľného rozvoja a výmenu osvedčených postupov, a že poradnú úlohu zástupcov občianskej spoločnosti zahrnula do reflexie o dlhodobej realizácii cieľov udržateľného rozvoja, ako aj zapojenie do monitorovania a revízie realizačných opatrení. Okrem toho by platforma mala uľahčovať spoluprácu a partnerstvá medzi viacerými zainteresovanými stranami. EHSV sa domnieva, že tento typ participatívnej platformy musí zohrávať kľúčovú úlohu v novom európskom riadení, ktoré by sa malo vyznačovať spoločnou zodpovednosťou.