31.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 173/45

Spravodajkyňa:

Indrė VAREIKYTĖ

Pomocná spravodajkyňa:

Tatjana BABRAUSKIENĖ

1.1.

Výbor víta nový program v oblasti zručností pre Európu, ktorý navrhla Komisia, a domnieva sa, že predstavuje pozitívny krok smerom k lepšiemu vyváženiu zručností, ktoré potrebujú jednotlivci, trh práce a spoločnosť. Domnieva sa tiež, že lepším zosúlaďovaním ponúkaných a požadovaných zručností by sa mal zlepšiť prístup osôb s príslušnými zručnosťami a kompetenciami na trh práce.

1.2.

Je pochopiteľné, že nový program a jeho iniciatívy sa zameriavajú na vyriešenie súčasných otázok, najmä zmenou existujúcich nástrojov a opatrení na zlepšenie ich používania a fungovania. Je však potrebné zaviesť inovačnejšie riešenia v oblasti vzdelávania a rozvoja zručností, lebo Európa potrebuje skutočnú zmenu cieľov a fungovania odvetvia vzdelávania a chápania jeho miesta a úlohy v spoločnosti.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že zvýšenie účasti trhu práce, uspokojenie potrieb meniacich sa, neistých a komplexných trhov práce, boj proti chudobe, nerovnostiam a diskriminácii v EÚ nemožno riešiť bez zohľadnenia súvisiacich sociálnych a rodových hľadísk.

1.4.

Výbor žiada Komisiu, aby poskytla širší pohľad na fungovanie a interakciu medzi celkovými systémami vzdelávania a odbornej prípravy, práce a sociálnymi systémami a ich jednotlivými opatreniami, najmä v otázkach týkajúcich sa vyššej úrovne vzdelávania, úlohy celoživotného vzdelávania, cezhraničnej mobility, podnikateľského zmýšľania, kreativity, inovácií, sociálnych a medzikultúrnych zručností.

1.5.

EHSV by chcel vidieť aj jasnejšie spojenia medzi novým programom, európskym semestrom a stratégiou Európa 2020 – najmä pokiaľ ide o ich ciele v oblasti vzdelávania a zamestnanosti. Takisto by chcel predvídať úlohu nového programu v oblasti zručností pre Európu, pokiaľ ide o program 2030, stratégiu digitálneho jednotného trhu, stratégiu pre obehové hospodárstvo, strategický záväzok k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016 – 2019, európsky pilier sociálnych práv a ciele udržateľného rozvoja.

1.6.

Výbor vyjadruje poľutovanie v súvislosti s tým, že v novom programe sa nedostatočne stanovujú špecifické opatrenia týkajúce sa kľúčovej úlohy, ktorú plní neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa a pri príprave mladých ľudí na život. Navyše v novom programe nie je podnikavosť vo svojom širšom zmysle (t. j. zmysel pre iniciatívnosť) zdôraznená ako zručnosť pre život, z ktorej ťažia všetci jednotlivci. V tejto súvislosti by Komisia mala tiež venovať zvláštnu pozornosť osobitným potrebám zručností v prípade slobodných povolaní (1).

1.7.

EHSV nemôže akceptovať, že nie je naplánované žiadne nové financovanie na presadenie nového programu, a je presvedčený, že čo najlepšie možné využitie existujúcich programov financovania nebude postačovať na podporu ambícií programu. Navyše navrhnuté zdroje financovania pre program – konkrétne ESF a Erasmus+ – sa plánujú a rozdeľujú už na vnútroštátnej úrovni, takže ich využitie na účely vykonávania programu je ešte neistejšie.

1.8.

Výbor oceňuje silné zameranie na dialóg so sociálnymi partnermi a podnikmi v programe a podporuje ďalšie zintenzívnenie tohto dialógu, ako aj dialógu s relevantnými organizáciami občianskej spoločnosti (OOS) a organizáciami, ktoré pracujú priamo s príjemcami a majú dosah na zraniteľných ľudí.

1.9.

EHSV sa domnieva, že navrhovaná záruka získania zručností prinesie hmatateľné výsledky, len ak sa získajú ponaučenia z vykonávania záruky pre mladých ľudí.

1.10.

Rozvoj zručností v digitálnej ére sa prebieha v prostredí rýchlych a niekedy rušivých zmien, keď sa môžu zásadne zmeniť obchodné modely. EHSV sa preto domnieva, že len samotná pomoc jednotlivcom pri získaní minimálneho súboru zručností nepostačuje a že je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa záruka získania zručností stala zaručenou cestou, ktorá ľuďom umožňuje ďalej napredovať a získať najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zručností, a nabáda ich na to. EHSV nalieha na ďalšie riešenia na zvýšenie finančných prostriedkov, napríklad verejné a súkromné investície, ktoré sú potrebné na zabezpečenie rýchleho poskytovania zručností. Preskúmať by sa mali aj nástroje, ktoré používajú niektoré členské štáty EÚ, ako napríklad kolektívne dohody o platenom voľne na odbornú prípravu

1.11.

Zároveň je dôležité uznať, že samotné zlepšenie individuálnych zručností neprinesie želaný účinok zamestnateľnosti, ak sa ďalej nerozvinú aj úzko prepojené podporné sociálne, hospodárske a rodové politiky.

1.12.

EHSV sa domnieva, že úsilie o ďalší rozvoj európskeho kvalifikačného rámca (EKR) by sa malo zamerať na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a všetkými zainteresovanými stranami, význam uznania zručností a ďalšieho vzdelania a na potvrdenie zručností získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s osobitnou pozornosťou venovanou prierezovým zručnostiam. Ďalej – najmä pokiaľ ide o dosiahnutie vysokej úrovne zručností – je dôležité zlepšiť neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa tak, aby sa mohli bez prekážok integrovať do existujúcich systémov formálneho vzdelávania a odbornej prípravy spôsobom, ktorý bude akceptovateľný pre všetky relevantné zainteresované strany.

1.13.

Rozhodujúce je, aby sa úsilie o zlepšenie EKR nestalo príliš zaťažujúcim a byrokratickým, a takisto dosiahnuť väčšiu súdržnosť medzi nástrojmi kvalifikácie EÚ – konkrétne EKR, Európskym systémom kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a európskym referenčným rámcom zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET). Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO) by mala podporovať rozvoj EKR a jeho využívanie, je však dôležité dokončiť priraďovací proces, aby ESCO mohla prispievať.

1.14.

EHSV dôrazne podporuje nový rámec Europass, najmä zmenu z používania Europassu ako nástroja založeného na dokumentoch, na platformu založenú na službách. Domnieva sa, že transparentnosť, použiteľnosť, dostupnosť a účinnosť by mali byť v jeho rozvoji hlavnými hnacími silami. Je mimoriadne dôležité, aby bol obnovený rámec Europass dostupný osobám so zdravotným postihnutím.

1.15.

EHSV má však výhrady k tomu, či je etické využívať prostriedky programu Erasmus+ ako zdroj počiatočného financovania. Komisia by zároveň mala opätovne realistickejšie posúdiť vplyv na rozpočet, najmä pokiaľ ide o finančné dôsledky pre členské štáty a vplyv na rozpočet vyplývajúci z popularizácie nového rámca Europass verejnosti.

2.1.

Komisia prijala nový program v oblasti zručností pre Európu s cieľom zabezpečiť, aby si ľudia rozvíjali široký súbor zručností od ranného detstva, a čo najviac využiť ľudský kapitál Európy, čo by malo oživiť zamestnateľnosť, konkurencieschopnosť a rast v Európe.

2.2.

Komisia odhaduje, že 70 miliónom Európanov chýbajú primerané zručnosti v čítaní a písaní, chýba im matematická gramotnosť a viac ako 20 % prakticky nevie pracovať s počítačmi (2), čím sa vystavujú riziku nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia. Na druhej strane viac ako 30 % vysokokvalifikovaných mladých ľudí pracuje v zamestnaniach, ktoré nezodpovedajú ich nadaniu a ambíciám, pričom 40 % európskych zamestnávateľov udáva, že sa im nedarí nájsť ľudí so správnymi zručnosťami v snahe dosahovať rast a inovovať. Zároveň má príliš málo ľudí podnikateľské zmýšľanie a schopnosti, aby mohli začať vlastné podnikanie a prispôsobovali sa meniacim sa požiadavkám trhu práce.

2.3.

Komisia sa domnieva, že zvyšujúca sa úroveň zručností, podpora prierezových zručností a hľadanie spôsobov, ako lepšie predvídať potreby trhu práce, a to aj na základe dialógu s priemyslom, sú veľmi dôležité na zlepšenie šancí ľudí v živote a podporujú spravodlivý, inkluzívny a udržateľný rast, ako aj súdržnejšie spoločnosti. Komisia ako pomoc na riešenie týchto výziev v oblasti zručností navrhuje desať iniciatív, ktoré sa majú realizovať v priebehu ďalších dvoch rokov:

3.1.

EHSV sa v tomto stanovisku zameriava na samotný program a tri iniciatívy, ktoré už boli navrhnuté s programom: záruka získania zručností, preskúmanie európskeho kvalifikačného rámca a revízia rámca Europass.

3.2.

Výbor takisto reaguje na žiadosť maltského predsedníctva Rady Európskej únie o poskytnutie prieskumného stanoviska na tému Zvyšovanie zručností osôb na trhu práce. Vzhľadom na podobnosť rozsahu pôsobnosti a oblasti bola odpoveď výboru na uvedenú žiadosť zahrnutá do tohto stanoviska a dopĺňa ho rozvinutím názorov výboru na sociálny rozmer a aspekty zručností a zamestnateľnosti súvisiace s rodom.

4.1.

Výbor víta nový program v oblasti zručností pre Európu, ktorý navrhla Komisia, a domnieva sa, že predstavuje pozitívny krok smerom k lepšiemu vyváženiu zručností, ktoré potrebujú spoločnosť a podniky. Hoci je pochopiteľné, že nový program a jeho iniciatívy sa zameriavajú na vyriešenie súčasných otázok najmä úpravou existujúcich nástrojov a opatrení na zlepšenie ich používania a fungovania, EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť inovatívnejšie riešenia v oblasti vzdelávania a rozvoja zručností. Mnohé členské štáty a štáty EHSV už majú zriadené rôzne inovatívne prístupy, ktoré však nie sú monitorované a spomenuté v programe a už vôbec nie sú propagované členským štátom.

4.2.

EHSV je presvedčený, a pomerne malý vplyv celkových opatrení EÚ (3) v oblastiach vzdelávania a zamestnania mladých ľudí od roku 2009 podporuje toto presvedčenie, že teraz je čas na skutočnú zmenu paradigmy cieľov a fungovania odvetvia vzdelávania a odbornej prípravy so zahrnutím všetkých ich prvkov – formálneho, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, pričom treba chápať jeho miesto a úlohu v spoločnosti, ako aj uznať samotné vzdelávanie ako faktor v produktivite. Silnejšie zameranie na investície do rozvoja ľudí má zásadný význam pre budúcnosť Európy; nový program by mal preto poskytnúť nielen čiastočné riešenia existujúcich nerovností trhu práce, ale aj opatrenia na posilnenie každej jednotlivej osoby v EÚ, aby sa stala lepšou, kvalifikovanejšou a flexibilnejšou pri výbere hospodárskych činností.

4.3.

Zvyšovanie a priraďovanie zručností, ako aj rekvalifikácia a kontinuálny profesijný rozvoj sú veľmi dôležité v súvislosti so sociálnymi a politickými záväzkami Európskej únie s cieľom zvýšiť účasť na trhu práce a plniť potreby meniacich sa trhov práce, a takisto bojovať proti chudobe, nerovnostiam a diskriminácii v EÚ. Tieto otázky nemožno riadne riešiť bez zohľadnenia súvisiacich sociálnych a rodových hľadísk. Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že nový program sa zameriava na zručnosti a zamestnateľnosť všeobecne, ale nie sú v ňom identifikované konkrétne opatrenia na zapojenie možných jednotlivcov do práce na kratší čas a do neistej práce, ani na zapojenie ekonomicky nečinných žien, starších občanov a osôb so zdravotným postihnutím, ktorí by mohli významne prispieť k rozvoju a rastu EÚ.

4.4.

EHSV sa domnieva, že hlavné aspekty rodových nerovností (4) v súvislosti s rozvojom zručností boli počas fázy plánovania programu vynechané. Patria medzi ne: tlak na ženy, aby prevzali úlohy starostlivosti a zlúčili pracovný a rodinný život, diskriminácia, stereotypy, vyššie zastúpenie žien v neštandardných pracovných miestach, obmedzené voľby zamestnania pre prácu na kratší čas (čo zvyšuje riziko nadmerného vzdelania, najmä v prípadoch horšej práce) a oblasti štúdia, v ktorých sú ženy a muži veľmi zastúpení, takže hrozí vyššia pravdepodobnosť nadmerného vzdelania na trhu práce.

4.5.

Program sa dôrazne zameriava na poskytnutie minimálneho súboru zručností a rozvoj nízkej a strednej úrovne zručností, výbor však konštatuje nedostatočne široký pohľad Komisie na fungovanie a interakciu medzi celkovými systémami vzdelávania, práce a sociálnymi systémami a ich jednotlivými opatreniami. Takýto obmedzený pohľad prehliada rovnako dôležité otázky napríklad vyššej úrovne vzdelania a odbornej prípravy, úlohy celoživotného vzdelávania, cezhraničnej mobility, podnikavosti, kreativity, inovácií, sociálnych zručností a medzikultúrneho vzdelávania. V tejto súvislosti by Komisia mala venovať zvláštnu pozornosť osobitným potrebám zručností v prípade slobodných povolaní (5).

4.6.

EHSV preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala koordinovaný súdržný a dôsledný prístup k svojim politickým iniciatívam, najmä keď zahŕňajú rozvoj zručností. Chýba efektívna koordinácia medzi paralelnými iniciatívami navrhnutými jednotlivými GR, ktoré sú úzko prepojené. Lepšia koordinácia by mohla výrazne zvýšiť efektívnosť a účinok týchto opatrení.

4.7.

Keďže takýto rozvoj zručností má silný vplyv na hospodársky rast, a s cieľom zabezpečiť skutočný účinok, výbor by chcel vidieť aj viac priamych prepojení medzi novým programom a európskym semestrom (najmä odporúčania pre jednotlivé krajiny) a stratégiou Európa 2020. Týka sa to najmä ich cieľov v oblasti vzdelávania a zamestnania, ako aj úlohy programu vo vzťahu k programu 2030, stratégii digitálneho jednotného trhu, stratégii pre obehové hospodárstvo, strategickému záväzku k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016 – 2019, európskemu pilieru sociálnych práv (najmä navrhnutým referenčným schémam) a cieľom udržateľného rozvoja. Zriadením takýchto spojení by sa posilnilo miesto programu medzi dlhodobými cieľmi EÚ a prierezovými politickými rámcami, a tak by sa zaručilo jeho postavenie strategickej iniciatívy.

4.8.

Výbor uznáva, že efektívne zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností je veľmi podstatné, lebo situácia, keď 30 % mladých Európanov je príliš kvalifikovaných pre svoju prácu z hľadiska získaného formálneho vzdelania, a pritom 40 % zamestnávateľov udáva nedostatok zamestnancov s požadovaným súborom zručností, je neudržateľná. Je však veľmi dôležité prepojiť zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností s tvorbou kvalitných pracovných miest a takisto zdôrazňovať význam cezhraničnej mobility ako metódy zosúlaďovania ponúkaných a požadovaných zručností s cieľom dosiahnuť plne funkčnú a efektívnu spoločnosť.

4.9.

V novom programe sa zdôrazňuje význam inklúzie aj získavanie zručností pre zamestnateľnosť. Hoci je zameraný zväčša na potreby priemyslu, EHSV sa okrem toho domnieva, že by sa mal viac zameriavať na zručnosti, ktoré sú všeobecnejšie relevantné pre spoločnosť. Zručnosti sú takisto v širší prospech jednotlivcov a spoločnosti – ako napríklad prierezové, prenosné alebo mäkké zručnosti (napr. kritické a kreatívne myslenie, sociálne, občianske a kultúrne schopnosti) (6). Výbor takisto vyjadruje poľutovanie nad tým, že v novom programe nie je podnikavosť (v širšom zmysle, t. j. zmysel pre iniciatívnosť) zdôraznená ako životná zručnosť, z ktorej ťažia všetci jednotlivci.

4.10.

EHSV ďalej opäť zdôrazňuje premárnenú príležitosť v hodnote viacerých miliárd eur v dôsledku nedostatočnej podpory podnikania žien (7). Ženy v obchode vytvárajú pracovné miesta, inovácie a nové zručnosti vo všetkých odvetviach priemyslu. Okrem toho sú aktívne v sociálnom podnikaní, zlepšujú a podporujú komunitné a sociálne inovácie (8).

4.11.

EHSV uznáva, že je nevyhnutné, aby všetci mladí ľudia mali základné zručnosti, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v novom programe chýbajú konkrétne opatrenia na riešenie kľúčovej úlohy, ktorú neformálne vzdelávanie a informálne učenie plní v príprave mladých ľudí na život. Zručnosti a schopnosti získané mimo formálneho vzdelania a odbornej prípravy poskytujú mladým ľuďom príležitosť zamestnať sa a zaujať miesto v širšej spoločnosti a prispievať k nej. Väčšina komunikačných, kultúrnych, riadiacich a osobných zručností, ktoré zamestnávatelia hľadajú, sa získa prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a tieto schopnosti sa musia potvrdiť a uznať (9).

4.12.

Po zohľadnení prioritizácie finančných investícií do oblastí vzdelávania, ktoré sa považujú za relevantnejšie na oživenie národných hospodárstiev, sa výbor domnieva, že nový program by nemal povzbudzovať vlády, aby odstúpili od záväzkov prijatých v bukureštskom komuniké bolonského procesu týkajúcich sa zabezpečenia náležitého financovania vysokoškolského vzdelávania. Takéto rozdiely by mohli narušiť ostatné oblasti vzdelávania a obmedziť všeobecný prístup k vzdelávaniu a všeobecným zručnostiam.

4.13.

Aby sa ďalej uľahčovalo začleňovanie mladých ľudí do dnešného trhu práce, členské štáty by sa mali opätovne zaviazať k uplatňovaniu strategického rámca pre spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) a programu z Osla z roku 2006, ktoré sú aj dnes naďalej veľmi dôležité. Bez dosiahnutia ďalšieho pokroku v oblasti „STEM“ a v oblasti praktických zručností bude ťažké zlepšiť systém odborného vzdelávania a prípravy a systém učňovskej prípravy.

4.14.

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že vnútroštátne systémy vzdelávania sú prvou úrovňou zodpovednou za efektívne a dobre fungujúce vzdelávanie a odbornú prípravu. Zodpovednosť za zabezpečenie minimálnych úrovní základných zručností teda nesú vlády členských štátov. Preto je veľmi dôležité, aby Komisia opäť posúdila, či nový program umožní schválenie a presadenie potrebných zmien na vnútroštátnej úrovni a skutočne pomôže členským štátom lepšie využiť existujúce prostriedky. V každom prípade je dôležité podporovať vnútroštátny mechanizmus pre konzultácie medzi vládami a zainteresovanými stranami s cieľom posilniť sociálny dialóg, podporiť spoluprácu, zabezpečiť efektívnu distribúciu najlepších postupov a rýchle zhromažďovanie spätnej väzby a relevantných údajov.

4.15.

Výbor však vyjadruje znepokojenie nad tým, že hodnota navrhnutých iniciatív by sa mohla stratiť, keďže európske krajiny v skutočnosti stále čelia kríze. Rozpočtové škrty, najmä pokiaľ ide o zdroje určené na vzdelávanie a odbornú prípravu, môžu ohroziť nápravu základných nerovností mladých ľudí a podporu vysokokvalitného celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých.

4.16.

EHSV nemôže prijať, že nie je naplánovaná nijaká nová schéma financovania na presadenie nového programu. Navrhuje začleniť program do podporného makroekonomického rámca, kde sa k investíciám do zručností a schopností ľudí nepristupuje ako k nákladom, ale ako k výdavkom, ktoré prinesú časom pozitívny prínos.

4.17.

EHSV je pevne presvedčený, že čo najlepšie využitie existujúcich programov financovania nebude postačovať na podporenie ambícií programu. Preto bude potrebné ďalšie financovanie okrem možných úprav počas preskúmania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 v polovici obdobia, ktoré sú naplánované v dokumente. EHSV takisto nabáda členské štáty, aby zvýšili výdavky na vzdelávanie a zabezpečili ich efektívne vynaloženie. Domnieva sa, že príspevky členských štátov na krytie výdavkov na vzdelávanie a odbornú prípravu by nemali byť zahrnuté v rámci použitom na výpočet ich rozpočtového deficitu.

4.18.

Okrem toho výbor zdôrazňuje, že navrhnuté zdroje financovania pre nový program – konkrétne ESF a Erasmus+ – sa plánujú a rozdeľujú už na vnútroštátnej úrovni, takže ich využitie na účely realizácie programu je ešte neistejšie.

4.19.

Výbor oceňuje, že nový program sa výrazne zameriava na dialóg a konzultáciu so sociálnymi partnermi a s podnikmi, a podporuje ďalšie posilnenie tohto dialógu s cieľom zlepšiť zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností a zabezpečiť lepší prístup kvalifikovaných pracovníkov na trh práce, a to v rámci vyhlásenia Nový začiatok pre sociálny dialóg  (10), ako aj v rámci členských štátov. Takisto je dôležité uznať a podporiť úlohu OOS so zreteľom na ich obrovské skúsenosti s poskytovaním služieb v rámcoch sociálnych podnikov a na ich pripravenosť poskytnúť zručnosti v oblasti sociálneho podnikania, ktoré sú základným stavebným blokom programu. Okrem toho najmä z hľadiska využitia podnikateľského myslenia a podnikateľských zručností je dôležité začleniť do dialógu profesijné zastupiteľské orgány.

4.20.

EHSV vyzdvihuje takisto potrebu klásť väčší dôraz na cielené opatrenia na oslovenie znevýhodnených skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím. To zahŕňa zber údajov na vnútroštátnej úrovni na posúdenie vplyvu súčasných opatrení na cieľové skupiny a zabezpečenie, aby boli opatrenia prispôsobené špecifickým potrebám študentov, pokiaľ ide o prístup, trvanie a prijatie. To znamená prácu v partnerstve s orgánmi s rozhodovacou právomocou, organizáciami a združeniami, ktoré pracujú priamo s možnými príjemcami. Niektoré tieto združenia sú pomerne malé, čo im bráni v prístupe ku grantom EÚ. Mali by sa preto nájsť riešenia na uľahčenie ich prístupu k takejto finančnej podpore.

5.1.

EHSV sa domnieva, že navrhovaná záruka získania zručností prinesie hmatateľné výsledky, len ak sa z vykonávania záruky pre mladých ľudí získajú ponaučenia (t. j. zamedzenie prelínaniu sa, zabezpečenie väčšej konzistentnosti). Cieľom záruky získania zručností by malo byť najmä zabezpečiť rýchlejšie vykonávanie, integrovaný prístup so sprievodnými sociálnymi službami, viac otvorenosti pre partnerstvá s podnikmi, sociálnymi partnermi a OOS a väčšia flexibilita na vyhovenie používateľom s osobitnými integračnými potrebami. Dôležité je, aby sa záruka získania zručností vnímala ako intervenčné opatrenie s pridanou hodnotou a nie len ako opatrenie na tvorbu pracovných miest.

5.2.

Výbor už v minulosti zdôraznil (11), že rozvoj zručností v digitálnej ére prebieha v prostredí rýchlych a niekedy rušivých zmien, keď sa môžu zásadne zmeniť obchodné modely. Vplyv digitalizácie na zamestnanosť je už čiastočne viditeľný, pričom z rôznych odhadov vyplýva, že približne 50 % dnešných stredne kvalifikovaných pracovných miest je ohrozených nahradením digitálnou technológiou v najbližších dvadsiatich rokoch a že v budúcnosti budú pracovníci potrebovať komplexné rekvalifikačné opatrenia každých päť rokov (12). Preto sa stáva čoraz dôležitejší kontinuálny prístup k rekvalifikácii a celoživotnému vzdelávaniu, ako aj intenzívny dialóg s podnikmi, sociálnymi partnermi a zainteresovanými stranami. EHSV nalieha na ďalšie riešenia na zvýšenie finančných prostriedkov, napríklad verejné a súkromné investície, ktoré sú potrebné na zabezpečenie rýchleho poskytovania zručností. Preskúmať by sa mali aj nástroje, ktoré používajú niektoré členské štáty EÚ, ako napríklad kolektívne dohody o platenom voľne na odbornú prípravu

5.3.

EHSV sa preto domnieva, že len samotná pomoc jednotlivcom pri získaní minimálneho súboru zručností nepostačuje a že je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa záruka získania zručností stala zaručenou cestou, ktorá ľuďom umožní ďalej napredovať a dosiahnuť najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zručností. Cieľom záruky by nemalo byť len zlepšenie základných zručností, ale aj umožnenie napredovať smerom k vyššej kvalifikácii a širšiemu súboru zručností. Inak zostanú tieto osoby – najmä ženy (13) a staršie osoby – uväznené v nezamestnanosti alebo nízkokvalifikovaných pracovných miestach, ktoré v digitálnom svete neprestajne ubúdajú.

5.4.

Zároveň je dôležité uznať, že samotné zlepšenie individuálnych zručností neprinesie želaný účinok zamestnateľnosti, ak sa ďalej nerozvinú aj úzko prepojené podporné sociálne, hospodárske a rodové politiky. Ide najmä o politiky týkajúce sa týchto oblastí: služby umožňujúce rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, podpora podnikania, podpora služieb pre osamelých rodičov v ťažkostiach, poskytovanie kvalitných, prístupných a dostupných celodenných zariadení pre starostlivosť o deti ako jednu z hlavných hnacích síl na podporu účasti žien aj mužov na trhu práce a dostupnosti riadnych opatrovateľských služieb pre starších obyvateľov atď. (14).

5.5.

EHSV vyzdvihuje kľúčovú úlohu, ktorú v zlepšovaní zručností a rozvoji politík zohrávajú sociálni partneri a ich činnosti (15). Výbor sa tiež domnieva, že úloha relevantných OOS by sa mala lepšie presadzovať vzhľadom na ich rozsiahle skúsenosti s opatreniami na zvyšovanie zručností pre osoby, ktoré v súčasnosti nemajú prístup na trh práce. Tieto skupiny zvyčajne korelujú s nižšou kvalifikáciou a majú slabšie spojenia s inými dodávateľmi zručností, ako sú napríklad verejné služby zamestnanosti, poskytovatelia formálneho vzdelávania a odbornej prípravy atď. Okrem toho rozmanitosť používateľov služieb zoskupených neziskovými poskytovateľmi služieb pomoci pri hľadaní práce – niekedy so zložitými potrebami – znamená, že OOS sú pripravené poskytnúť prispôsobené vzdelávacie ponuky, čo je jedným z troch pilierov záruky získania zručností. Ak majú byť hlavným cieľom záruky získania zručností ľudia s nízkou kvalifikáciou, OOS by teda mali byť uznané ako hlavné subjekty v procese vykonávania.

5.6.

EHSV sa domnieva, že úlohy a zodpovednosti týkajúce sa získavania kvalifikácie a druhej šance a programov zameraných na zvyšovanie úrovne zručností by mali spoločne vykonávať štát, spoločnosti, študenti a poskytovatelia vzdelávania a činnosti by mali budovať na úspešnej spolupráci. Stimuly potrebné na to, aby zamestnávatelia a zamestnanci prijali a spoločne vykonávali tieto úlohy a povinnosti pri zvyšovaní úrovne zručností, však stále nie sú jasné.

6.1.

EHSV sa domnieva, že ďalší rozvoj EKR by mal byť zameraný na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami, čím sa vybuduje dôvera vo vzájomné kvalifikačné rámce a systémy zabezpečenia kvality vzdelávania. Podľa zásad celoživotného vzdelávania je dôležité mať na zreteli význam uznávania zručnosti a kvalifikácie pre ďalšie vzdelávanie a nielen pre trh práce. Vo formálnej kvalifikácii sa musia nájsť spôsoby potvrdenia zručností získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa s osobitným dôrazom na prierezové zručnosti. Predstavuje to len spôsob získania znalostí iným a flexibilnejším spôsobom učenia sa, ktorému poskytujú pevný základ hlavné zásady výsledkov vzdelávania a kvalifikačné rámce.

6.2.

Treba poznamenať, že aj keď má ESCO veľký potenciál, stále je vo vývoji a v členských štátoch vyvoláva neistotu. ESCO by mala podporovať rozvoj EKR a jeho využívanie, je však dôležité dokončiť priraďovací proces, aby ESCO mohla prispievať.

6.3.

Výbor súhlasí s tým, že je potrebné zlepšiť chápanie a porovnateľnosť rôznych kvalifikácií. Preto je veľmi vítané zameranie navrhnutej revízie na posilnenie transparentnosti a dôslednosti EKR. Je však veľmi dôležité, aby sa úsilie o zlepšenie EKR nestalo príliš zaťažujúcim a byrokratickým.

6.4.

EHSV zdôrazňuje, najmä pokiaľ ide o dosiahnutie vysokej úrovne zručností, že stále je potrebné vynaložiť veľa práce na zlepšenie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa tak, aby sa mohli bez prekážok integrovať do existujúcich systémov formálneho vzdelávania a odbornej prípravy spôsobom, ktorý bude akceptovateľný pre všetky relevantné zainteresované strany. Takáto integrácia je v súčasnosti veľmi obmedzená z dôvodu chýbajúcich spoločne akceptovaných vymedzení rovnosti, malej vzájomnej dôvery vo vnútroštátne kvalifikačné rámce a obrovských rozdielov úrovne priraďovania medzi vnútroštátnymi kvalifikačnými rámcami a EKR.

6.5.

EHSV takisto odporúča zabezpečiť väčšiu súdržnosť medzi kvalifikačnými nástrojmi EÚ – konkrétne EKR, ECVET a EQAVET.

7.1.

EHSV dôrazne podporuje nový rámec Europass, najmä zmenu z používania Europassu ako nástroja založeného na dokumentoch na platformu založenú na službách.

7.2.

Výbor sa domnieva, že transparentnosť, použiteľnosť, dostupnosť a efektívnosť by mali byť hlavnými hnacími silami pri zriadení celoeurópskej platformy, prostredníctvom ktorej môžu jednotlivci pristupovať k rôznym službám. Je nevyhnutné, aby bol nový rámec Europass dostupný osobám so zdravotným postihnutím. Je tiež dôležité zohľadniť dostupnosť informácií z hľadiska fyzického prostredia, keďže niektoré zdravotné postihnutia majú vplyv na schopnosť používať systémy IT, a v takýchto prípadoch by mali byť k dispozícii osobitné prístupové miesta alebo iné alternatívne možnosti prístupu.

7.3.

EHSV má však výhrady k tomu, či je etické využívať prostriedky programu Erasmus+ – odhadom 2 500 000 EUR – ako počiatočný zdroj financovania na vývoj webových služieb pre zručnosti a kvalifikácie. Výbor zároveň naliehavo vyzýva Komisiu, aby opätovne realistickejšie posúdila vplyv na rozpočet, keďže nastanú finančné dôsledky pre členské štáty z dôvodu väčšieho rozsahu zhromaždených informácií a vyplývajúcej potreby modernizovať nástroje a kanály na zasielanie ich údajov.

7.4.

Výbor sa domnieva, že je takisto dôležité posúdiť vplyv popularizácie nového Europassu medzi verejnosťou na rozpočet, lebo úspech nového rámca nezávisí do veľkej miery len od všeobecného zvýšenia kvality a počtu služieb, ale aj od zreteľného nárastu používateľov.