9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/85

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (COM(2008)0040),

—

so zreteľom na správu UNESCO o výžive z roku 2002,

—

so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom „Food and Nutrition Policy for Schools“ (Výživová a stravovacia politika pre školy),

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie z 30. mája 2007 s názvom Stratégia riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (COM(2007)0279),

—

so zreteľom na závery európskej ministerskej konferencie WHO o výžive a neprenosných ochoreniach v súvislosti s programom Zdravie 2020, ktorá sa konala 4. a 5. júla 2013 vo Viedni,

—

so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva zo 17. októbra 2003,

—

so zreteľom na zahrnutie stredomorskej stravy do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO 16. novembra 2010 a 4. decembra 2013,

—

so zreteľom na zahrnutie francúzskych gastronomických pochúťok do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO (rozhodnutie 5.COM 6.14),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0127/2014),

A.

keďže súčasné i budúce zdravie a dobré životné podmienky obyvateľov sú podmienené výživou a životným prostredím, a teda aj metódami poľnohospodárstva, rybolovu a chovu hospodárskych zvierat;

B.

keďže WHO v rámci svojej celosvetovej iniciatívy za zdravie v školách považuje vzdelávacie strediská za dôležité miesto získavania teoretických a praktických vedomostí o zdraví, výžive, potravinách a gastronómii;

C.

keďže zlá životospráva môže mať katastrofálne dôsledky; keďže na európskej ministerskej konferencii WHO, ktorá sa konala v júli 2013, európski ministri zdravotníctva žiadali koordinované opatrenie s cieľom riešiť obezitu a zlú životosprávu, ktoré sú príčinami šírenia neprenosných ochorení, ako sú srdcové problémy, cukrovka a rakovina;

D.

keďže stereotypné predstavy o vzhľade tela a strave, ktoré v spoločnosti prevládajú, môžu spôsobovať závažné poruchy stravovania a psychiky, ako sú anorexia a bulímia; keďže je dôležité o týchto veciach otvorene hovoriť, najmä s dospievajúcimi;

E.

keďže podľa Európskej rady potravinárskych informácií bolo v roku 2006 v Európe približne 33 miliónov ľudí ohrozených podvýživou; keďže situácia sa od vypuknutia krízy ešte zhoršila;

F.

keďže detstvo je rozhodujúcim obdobím na poskytovanie vzdelania o zdravom správaní a poznatkov vedúcich k osvojeniu zdravého životného štýlu a keďže škola je miestom, kde sa môžu rozvíjať účinné opatrenia zamerané na formovanie dlhodobého zdravého správania budúcich generácií;

G.

keďže vzdelávacie strediská majú priestory a prostriedky, ktoré môžu prispieť k poznaniu a príprave potravín a pomôcť vytvoriť stravovacie návyky, ktoré spolu s primeraným pravidelným cvičením môžu vytvoriť základ zdravého životného štýlu;

H.

keďže informácie, vzdelanie a zvyšovanie povedomia tvoria súčasť stratégie EÚ na podporu členských štátov v obmedzovaní škôd spôsobených alkoholom (COM(2006)0625) a keďže v tejto stratégii sa uvádzajú vhodné návyky jeho požívania; keďže Rada vydala 5. júna 2001 odporúčanie o požívaní alkoholu mladými ľuďmi, najmä deťmi a mladistvými, v ktorom sa predpokladá podpora prístupu k vzdelávaniu z viacerých sektorov;

I.

keďže potrebu zahrnúť otázku potravín do učebných osnov, pokiaľ ide výživu a gastronómiu, uznala aj European Nutrition Foundations Network (európska sieť nadácií z oblasti výživy) na svojom zasadnutí na tému „Stravovanie v európskych stredných školách: úloha nadácií“, pričom sa jednomyseľne dohodla informovať o tejto potrebe aj Európsky parlament a Komisiu;

J.

keďže viaceré krajiny prostredníctvom rôznych vnútroštátnych subjektov presadili uznanie stredomorskej stravy ako súčasti nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, čoho výsledkom je podpora a etablovanie vzorov správania, ktoré zabezpečujú zdravý životný štýl vďaka holistickému prístupu, v ktorom sa zohľadňujú aspekty týkajúce sa vzdelávania, potravín, školy, rodinného života, výživy, územia, krajiny a pod.;

K.

keďže stredomorská strava ponúka vyváženú a zdravú kombináciu stravovacích návykov a životného štýlu, ktorý priamo súvisí s prevenciou chronických ochorení a podporou zdravia v školskom aj rodinnom prostredí;

L.

keďže cieľom európskych programov „strava v školách“ (food at schools) je zabezpečiť, aby strava podávaná v školských jedálňach obsahovala všetky potrebné súčasti vysokokvalitnej, vyváženej stravy; keďže vzdelávanie v najširšom zmysle slova vrátane témy potravín upevňuje u detí v školskom veku predstavu o zdravom životnom štýle založenom na vyváženej strave;

M.

keďže serióznym vzdelávaním o otázkach výživy sa zabezpečuje informovanosť verejnosti o otázkach, ako je súvislosť medzi potravinami, ich udržateľnosťou a zdravím planéty;

N.

keďže zvyšovanie cien účtovaných v školských jedálňach a cien potravín všeobecne znemožňuje mnohým domácnostiam, najmä deťom, prístup k vyváženej, vysokokvalitnej strave;

O.

keďže oznamy a reklamy v médiách majú vplyv na stravovacie návyky;

P.

keďže ak ľudia majú mať možnosť získať podrobné informácie o používaných výrobkoch a ich skutočnej kvalite a chuti, je veľmi dôležité vytvárať udržateľné systémy označovania, ktoré poskytujú všetkým spotrebiteľom jasné informácie o zložení a pôvode výrobkov;

Q.

keďže odborná príprava pracovníkov v odvetví gastronómie prispieva k procesu odovzdávania vedomostí o európskej gastronómii, k zlepšovaniu jej obrazu, k ochrane a rozvoju;

R.

keďže gastronómia je kombináciou poznatkov, skúseností, umenia a zručností, ktoré zabezpečujú zdravú a chutnú stravu;

S.

keďže gastronómia je súčasťou našej identity a základným prvkom európskeho kultúrneho dedičstva a kultúrneho dedičstva členských štátov;

T.

keďže Európska únia podporuje identifikáciu a medzinárodnú ochranu zemepisných označení, označení pôvodu a tradičných špecialít v oblasti agropotravinárskych výrobkov;

U.

keďže gastronómia je nielen najvyššou formou umenia založeného na starostlivej príprave potravín, ale potvrdzuje aj hodnotu používaných surovín, ich kvalitu a potrebu prvotriednej práce vo všetkých fázach spracovania potravín, pričom tento rámec zahŕňa aj rešpektovanie zvierat a prírody;

V.

keďže gastronómia je úzko spojená s poľnohospodárskymi postupmi na európskych územiach a s ich miestnymi výrobkami;

W.

keďže je dôležité zachovať rituály a zvyky súvisiace napr. s miestnou a regionálnou gastronómiou a podporovať rozvoj európskej gastronómie;

X.

keďže gastronómia je jedným z najvýznamnejších prejavov kultúry človeka a keďže pod týmto pojmom treba chápať nielen tzv. haute cuisine („gurmánsku kuchyňu“), ale aj všetky kulinárske výtvory rôznych regiónov a spoločenských vrstiev vrátane tých, ktoré súvisia s tradičnou miestnou kuchyňou;

Y.

keďže zachovanie typickej kuchyne ako súčasti nášho kuchárskeho a kultúrneho dedičstva je veľmi často ohrozené inváziou normalizovaných potravín;

Z.

keďže z hľadiska kvality, povesti a rozmanitosti európskej gastronómie má zásadný význam, aby sa v Európe produkovalo dostatočné množstvo potravín dostatočnej kvality;

AA.

keďže gastronómia sa definuje na základe rôznych aspektov stravovania a keďže jej tri základné piliere tvoria zdravie, stravovacie návyky a potešenie z jedla; keďže v mnohých krajinách je kuchárske umenie dôležitým aspektom spoločenského života a pomáha zbližovať ľudí; keďže skúsenosti z rôznych gastronomických kultúr sú formou kultúrnej výmeny a spoločného využívania; keďže to má pozitívny vplyv aj na sociálne a rodinné vzťahy;

AB.

keďže uznanie stredomorskej stravy ako nehmotného kultúrneho dedičstva organizáciou UNESCO je dôležité, pretože UNESCO považuje toto stravovanie za súbor vedomostí, zručností, postupov, rituálov, tradícií a symbolov, ktoré súvisia s poľnohospodárskymi plodinami, rybolovom, chovom hospodárskych zvierat a s metódami konzervovania, spracovania, úpravy, podávania a konzumácie potravín;

AC.

keďže stravovacie návyky európskeho obyvateľstva sú bohatým sociálno-kultúrnym dedičstvom, ktoré sme povinní odovzdávať ďalším generáciám; keďže školy sú spolu s rodinami ideálnym miestom na získanie vedomostí v tejto oblasti;

AD.

keďže gastronómia sa stáva jednou z hlavných atrakcií cestovného ruchu a keďže prepojenie cestovného ruchu s gastronómiou a výživou má na podporu cestovného ruchu mimoriadne pozitívny vplyv;

AE.

keďže je dôležité odovzdávať ďalším generáciám informácie o gastronomickom bohatstve ich regiónu a o európskej gastronómii všeobecne;

AF.

keďže gastronómia pomáha podporovať regionálne dedičstvo;

AG.

keďže je veľmi dôležité na jednej strane podporovať miestne a regionálne výrobky s cieľom chrániť naše gastronomické dedičstvo a na druhej strane zaručiť primeranú odmenu výrobcom a čo najširšiu dostupnosť daných výrobkov;

AH.

keďže gastronómia je zdrojom kultúrneho aj hospodárskeho bohatstva pre územia, ktoré tvoria Európsku úniu;

AI.

keďže európske dedičstvo pozostáva zo súboru hmotných a nehmotných prvkov a v prípade gastronómie a potravín ho tvoria aj lokalita a krajina, z ktorých výrobky určené na spotrebu pochádzajú;

AJ.

keďže dlhovekosť, rozmanitosť a kultúrna bohatosť európskej gastronómie majú základ v dostupnosti vysokokvalitnej miestnej produkcie;

1.

žiada, aby členské štáty zahrnuli do školského vzdelávania od raného detstva poznatky i zmyslové skúsenosti týkajúce sa stravy, výživy, nutričného zdravia a stravovacích návykov vrátane historických, zemepisných, kultúrnych a empirických aspektov, čo by prispelo k zlepšeniu zdravia a dobrých životných podmienok obyvateľstva, ku kvalite potravín a k rešpektovaniu životného prostredia; víta programy s gastronomickým vzdelávaním uskutočňované v školách vo viacerých členských štátoch, niektoré v spolupráci s poprednými šéfkuchármi; zdôrazňuje význam kombinácie vzdelávania o zdravých stravovacích návykov s opatreniami na boj proti stereotypom, ktoré môžu spôsobovať závažné poruchy stravovania a psychické poruchy, ako sú anorexia a bulímia;

2.

rovnako zdôrazňuje význam vykonávania odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie na riešenie problémov obezity a zlej životosprávy; vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcim problémom podvýživy v Európe a nad jej zvýšeným výskytom od vypuknutia krízy a naliehavo žiada členské štáty, aby vykonali všetko, čo je v ich silách, a umožnili zdravé stravovanie všetkým, napríklad zabezpečením, aby školské a obecné jedálne ponúkali vysokokvalitné jedlá a boli otvorené pre verejnosť;

3.

poukazuje na to, že je potrebné zahrnúť do učebných osnov viac informácií o gastronomickej kultúre, (najmä na miestnej úrovni), o procese prípravy, výrobe, konzervovaní a distribúcii potravín, ich sociálno-kultúrnom vplyve, ako aj o právach spotrebiteľa; naliehavo žiada členské štáty, aby zahrnuli do učebných osnov tvorivé dielne zamerané na rozvíjanie zmyslov, najmä chuti, v ktorých sa spájajú informácie o nutričnom prínose potravín s informáciami o regionálnom a národnom gastronomickom dedičstve;

4.

pripomína, že v niektorých európskych krajinách je už téma výživy zahrnutá v učebných osnovách, zatiaľ čo v iných krajinách nie je samostatne povinná, ale sprostredkúva sa prostredníctvom rôznych zdrojov, ako sú programy miestnych orgánov alebo súkromných subjektov;

5.

pripomína, že je potrebné, aby sa v školách vyučovalo o výžive a kvalitnom, zdravom a chutnom stravovaní;

6.

poukazuje na to, že by sa mala posilniť športová a fyzická aktivita na základných a stredných školách v celej EÚ;

7.

pripomína, že správna výživa detí prispieva k zlepšeniu ich zdravotného stavu, zlepšuje ich schopnosť učiť sa a zároveň zvyšuje ich odolnosť voči chorobám a pomáha im zdravo sa rozvíjať;

8.

poukazuje na to, že stravovacie návyky získané počas detstva môžu ovplyvniť preferencie a výber potravín – i metódy prípravy a prijímania potravy – v dospelom veku, že detstvo je preto najlepším obdobím na výchovu rozvíjania chute a že škola ponúka ideálnu príležitosť oboznámiť žiakov s rozmanitosťou výrobkov a gastronómiou;

9.

pripomína, že by sa mali ponúkať programy s cieľom poskytovať vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti o dôsledkoch nevhodného požívania alkoholu a podporovať správne a rozumné návyky jeho požívania na základe poznania osobitných charakteristík vín, ich zemepisného označenia, odrôd viniča, výrobných procesov a významu tradičných pojmov;

10.

vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala projekty zahŕňajúce výmenu informácií a postupov v oblasti výživy, potravín a gastronómie, napríklad v rámci programu Comenius (školské vzdelávanie), ktorý je súčasťou programu Erazmus+; vyzýva ďalej EÚ a jej členské štáty, aby podporovali medzikultúrnu výmenu v oblasti stravovania, potravín a gastronómie a využívali pritom možnosti programu Erasmus + na kvalitnú odbornú prípravu, mobilitu a prax pre študentov i profesionálov;

11.

zdôrazňuje, že na vzdelávaní v oblasti výživy a gastronómie – vrátane rešpektovania prírody a životného prostredia – by sa mali zúčastňovať aj rodina, učitelia, vzdelávacia komunita, informačné zdroje a všetci odborníci v oblasti vzdelávania;

12.

zdôrazňuje užitočnosť informačných a komunikačných technológií (IKT) ako vhodného nástroja na pomoc pri vzdelávaní; nabáda na vytvorenie interaktívnych platforiem, ktoré uľahčia prístup k európskemu, národnému a regionálnemu gastronomickému dedičstvu a jeho šírenie s cieľom podporiť zachovanie a odovzdávanie tradičných poznatkov medzi odborníkmi, remeselníkmi a občanmi;

13.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zvážili prísnejšiu kontrolu obsahu programov a reklám zameraných na potravinárske výrobky, najmä z hľadiska výživy;

14.

pripomína členským štátom, aby zabezpečili úplný zákaz reklamy a sponzorovania nezdravej stravy (junk food) v školách;

15.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s odborníkmi na výživu a lekármi zabezpečili riadnu prípravu učiteľov s cieľom zaistiť správnu výučbu „vedy o stravovaní“ na školách a univerzitách; poukazuje na to, že výživa a životné prostredie navzájom od seba závisia, preto žiada aktualizáciu poznatkov o prírodnom životnom prostredí;

16.

vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmala študijné programy vzdelávania odborníkov v gastronómii; nabáda členské štáty, aby takúto odbornú prípravu podporovali; zdôrazňuje význam takejto odbornej prípravy, ktorá zahŕňa miestnu a európsku gastronómiu, rozmanitosť výrobkov a procesov prípravy, výrobu, konzervovanie a distribúciu potravín;

17.

zdôrazňuje význam prípravy gastronomických odborníkov s dôrazom na tzv. domácu výrobu, miestnu výrobu a na rozmanitosť výroby;

18.

žiada členské štáty, aby si vymieňali poznatky a osvedčené postupy v oblasti gastronomického vzdelávania a aby podporovali gastronomické povedomie v jednotlivých regiónoch; vyzýva aj na výmenu osvedčených postupov alebo na zváženie skrátenia potravinového reťazca zameraním sa na miestnu sezónnu produkciu;

19.

poukazuje na potrebu využívať programy financovania v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 – 2020 na podporu zdravého stravovania v školách;

20.

pripomína, že impulz, ktorý vznikol uznaním stredomorskej stravy a francúzskych gastronomických pochúťok za nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva UNESCO, viedol k vytváraniu inštitúcií a orgánov podporujúcich šírenie poznatkov, postupov a vzdelávania o hodnotách a návykoch zdravej a vyváženej stravy;

21.

zdôrazňuje, že je potrebné šíriť informovanosť o rozmanitosti a kvalite regiónu, krajiny a výrobkov, ktoré sú základom európskej gastronómie tvoriacej súčasť nášho kultúrneho dedičstva a tiež jedinečný a medzinárodne uznávaný životný štýl; zdôrazňuje, že to niekedy vyžaduje dodržiavanie miestnych zvykov;

22.

poukazuje na to, že gastronómia je nástrojom, ktorý možno využiť na rozvoj rastu a tvorby pracovných miest v mnohých oblastiach hospodárstva, napr. v odvetví stravovania, cestovného ruchu, agropotravinárstva a výskumu; poznamenáva, že vďaka gastronómii sa môže vyvinúť aj hlboký zmysel pre ochranu prírody a životného prostredia, čo zabezpečí autentickejšiu chuť potravín a menšiu mieru používania prídavných a konzervačných látok pri ich spracovaní;

23.

zdôrazňuje význam gastronómie pri podpore sektora stravovacích a ubytovacích služieb v celej Európe a opačne;

24.

uznáva úlohu, ktorú zohrávajú naši zruční a talentovaní šéfkuchári v zachovávaní a šírení nášho gastronomického dedičstva, a význam udržiavania nášho kuchárskeho umenia ako kľúčového faktora, ktorý prináša pridanú hodnotu pre vzdelávanie i hospodárstvo;

25.

víta iniciatívy zamerané na podporu európskeho gastronomického dedičstva, ako sú veľtrhy a miestne a regionálne gastronomické festivaly, ktoré posilňujú myšlienku blízkosti ako prvku rešpektovania životného prostredia a nášho okolia a zaručujú väčšiu dôveru spotrebiteľov; vyzýva, aby sa do týchto iniciatív zahrnul európsky rozmer;

26.

víta tri systémy EÚ, pokiaľ ide o zemepisné označovanie a označovanie tradičných špecialít, známe ako chránené označenie pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenie (CHZO) a zaručená tradičná špecialita (ZTŠ), ktoré zvyšujú hodnotu európskych poľnohospodárskych produktov na úrovni EÚ i na medzinárodnej úrovni; vyzýva členské štáty a ich regióny, aby vytvorili etikety pre chránené označenie pôvodu, najmä spoločné etikety pre výrobky rovnakého druhu pochádzajúce z cezhraničných zemepisných oblastí;

27.

víta iniciatívy ako Slow food („Pomalé jedlo“), ktorá pomáha ľuďom naučiť sa oceniť spoločenský a kultúrny význam jedla, ako aj iniciatívu Wine in Moderation („Víno s mierou“), ktorá podporuje umiernenosť v životnom štýle i v užívaní alkoholu;

28.

zdôrazňuje tiež úlohu, ktorú zohrávajú gastronomické akadémie, Európska federácia nadácií z oblasti výživy a Medzinárodná gastronomická akadémia so sídlom v Paríži v štúdiu a šírení gastronomického dedičstva;

29.

žiada členské štáty, aby vypracovali a vykonávali politiky zamerané na kvalitatívne a kvantitatívne zlepšenie gastronomického priemyslu ako takého i v súvislosti s jeho významom pre cestovný ruch v rámci kultúrneho a hospodárskeho rozvoja jednotlivých regiónov;

30.

zdôrazňuje, že gastronómia je dôležitým prvkom kultúrneho exportu pre EÚ a jednotlivé členské štáty;

31.

žiada členské štáty, aby podporovali iniciatívy súvisiace s agroturistikou, ktoré napomáhajú rozvoj vedomostí o kultúrnom a krajinnom dedičstve, a aby podporovali regióny a rozvoj vidieka;

32.

vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby rozvíjali kultúrne aspekty gastronómie a podporovali stravovacie návyky, ktoré pomáhajú udržiavať zdravie spotrebiteľov, rozvíjajú kultúrnu výmenu, podporujú regióny a zároveň prispievajú k potešeniu z jedla, družnosti a spoločenským kontaktom;

33.

vyzýva členské štáty, aby navzájom spolupracovali a podporovali iniciatívy zamerané na udržanie vysokej kvality, rozmanitosti, rôznorodosti a jedinečnosti tradičných miestnych, regionálnych a národných výrobkov s cieľom bojovať proti homogenizácii, ktorá z dlhodobého hľadiska povedie k ochudobneniu európskeho gastronomického dedičstva;

34.

nabáda Komisiu, Radu a členské štáty, aby dôraz na podporu výroby udržateľnej a rozmanitej európskej stravy vysokej kvality a v dostatočnom množstve považovali za neoddeliteľnú súčasť svojich úvah o potravinovej politike s cieľom zachovať rozmanitosť európskej kuchyne;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili opatrenia na uznávanie a označovanie európskych potravinárskych výrobkov s cieľom zvýšiť ich hodnotu, poskytovať spotrebiteľom lepšie informácie a chrániť rozmanitosť európskej gastronómie;

36.

poukazuje na to, že je dôležité uznať a posilniť hodnotu vysokokvalitnej gastronomickej produkcie; naliehavo vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zvážili zavedenie povinnosti poskytovateľov stravy informovať spotrebiteľov o jedlách pripravených na mieste z nespracovaných výrobkov;

37.

nabáda Komisiu, Radu a členské štáty, aby skúmali vplyv právnych predpisov, ktoré prijímajú, na kapacitu, rozmanitosť a kvalitu potravinárskej výroby v Európskej únii a aby prijali opatrenia na boj proti falšovaniu výrobkov;

38.

podporuje iniciatívy, ktoré vyvíjajú členské štáty a ich regióny na podporu a zachovanie všetkých území, krajín a výrobkov, ktoré tvoria ich miestne gastronomické dedičstvo; naliehavo vyzýva regióny, aby podporovali miestnu a dietetickú gastronómiu v školách a zariadeniach spoločného stravovania v spojení s miestnymi výrobcami s cieľom chrániť a posilňovať regionálne gastronomické dedičstvo, stimulovať miestne poľnohospodárstvo a skracovať dodávateľské reťazce;

39.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zachovanie európskeho dedičstva súvisiaceho s gastronómiu, ako je ochrana architektonického dedičstva tradičných potravinových tržníc, vinárskych závodov a iných zariadení, ako aj artefaktov a zariadení z oblasti potravín a gastronómie;

40.

zdôrazňuje význam identifikácie, katalogizácie, odovzdávania a šírenia kultúrneho bohatstva európskej gastronómie; prihovára sa za zriadenie európskeho observatória pre gastronómiu;

41.

navrhuje, aby Európska komisia zahrnula európsku gastronómiu do svojich kultúrnych programov a iniciatív;

42.

víta zahrnutie francúzskych gastronomických pochúťok spolu so stredomorskou stravou, chorvátskym perníkom a tradičnou mexickou kuchyňou do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO a nabáda členské štáty, aby požiadali o zahrnutie svojich gastronomických tradícií a postupov do Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva s cieľom prispieť k ich zachovaniu;

43.

navrhuje, aby sa európske mestá v rámci programu siete tvorivých miest uchádzali o titul Mesto gastronómie UNESCO;

44.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.