9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/27

—

so zreteľom na články 1, 10 a 16 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 15 a 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 11 ZEÚ a povinnosť inštitúcií viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami a občianskou spoločnosťou,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 41 (právo na dobrú správu vecí verejných) a 42 (právo na prístup k dokumentom),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1700/2003 z 22. septembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS, Euratom) č. 354/83 o otvorení historických archívov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu pre verejnosť (2),

—

so zreteľom na uznesenie zo 14. septembra 2011 o prístupe verejnosti k dokumentom za obdobie 2009 – 2010 (3),

—

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Všeobecného súdu o prístupe k dokumentom, najmä na rozsudky Súdneho dvora vo veciach Access Info Europe (vec C-280/11 P), Donau Chemie (C-536/11), IFAW/Komisia (C-135/11) (4), My Travel (C-506/08 P), Turco (spojené veci C-39/05 P a C-52/05 P) a na rozsudky Všeobecného súdu vo veciach In ‘t Veld/Rada (T-529/09), Nemecko/Komisia (T-59/09), EnBW/Komisia (T-344/08), Sviluppo Globale (T-6/10), Internationaler Hilfsfonds (T-300/10), European Dynamics (T-167/10), Jordana (T-161/04) a CDC (T-437/08),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 30. apríla 2008 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2008)0229),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 20. marca 2011 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2011)0137),

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o prístupe k úradným dokumentom z roku 2008,

—

so zreteľom na výročné správy Rady, Komisie a Európskeho parlamentu o prístupe k dokumentom za roky 2011 a 2012, ktoré boli predložené v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1049/2001,

—

so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z roku 2010,

—

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2002 o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o výročnej správe o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2012 (5), a zo 17. decembra 2009 o zlepšení právneho rámca pre prístup k dokumentom potrebnom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (nariadenie (ES) č. 1049/2001) (6),

—

so zreteľom na výročnú správu európskeho ombudsmana za rok 2012,

—

so zreteľom na článok 48 a článok 104 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0148/2014),

A.

keďže Lisabonská zmluva je v platnosti štyri roky; keďže v článku 15 ZFEÚ sa ustanovuje ústavný rámec pre transparentnosť inštitúcií EÚ a základné právo občanov EÚ a všetkých fyzických alebo právnických osôb s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ; keďže toto právo by sa malo uplatňovať v súlade so všeobecnými zásadami a obmedzeniami, ktoré sa stanovujú v nariadeniach prijatých Parlamentom a Radou;

B.

keďže v článku 298 ZFEÚ sa ustanovuje otvorená, efektívna a nezávislá európska administratíva;

C.

keďže je všeobecným pravidlom, že prístup k legislatívnym dokumentom by sa mal poskytovať v plnej miere, pričom výnimky týkajúce sa nelegislatívnych dokumentov by sa mali zúžiť;

D.

keďže pre demokratickú Európsku úniu občanov, v ktorej sa môžu plne podieľať na demokratickom procese a vykonávať verejnú kontrolu, je nevyhnutná transparentnosť; keďže transparentná správa je prínosom z hľadiska záujmu občanov, boja proti korupcii a legitimity politického systému a právnych predpisov Únie;

E.

keďže rozsiahly prístup verejnosti k dokumentom je dôležitým prvkom fungujúcej demokracie;

F.

keďže v zdravej demokracii by sa občania pri zabezpečovaní transparentnosti právomocí a činností svojich vlád nemali spoliehať na informátorov;

G.

keďže občania majú právo vedieť, ako funguje rozhodovací proces a ako pracujú ich zástupcovia, brať svojich zástupcov na zodpovednosť a vedieť, ako sa prideľujú a vynakladajú verejné finančné prostriedky;

H.

keďže správne orgány Únie ešte stále riadne neuplatňujú právne predpisy EÚ o prístupe k dokumentom; keďže tieto správne orgány uplatňujú výnimky stanovené v nariadení (ES) č. 1049/2001 rutinne a nie výnimočne;

I.

keďže podľa judikatúry, pokiaľ inštitúcia odmietne prístup k dokumentu, o ktorého poskytnutie bola požiadaná, musí v zásade poskytnúť vysvetlenie, ako môže prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutočne narušiť záujem chránený výnimkou stanovenou v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (pozri In ‘t Veld/Rada  (7));

J.

keďže konkrétne a predvídateľné ohrozenie dotknutého záujmu nemôže vyplývať z jednoduchej obavy, že občanom EÚ sa odhalia rozdielne názory inštitúcií týkajúce sa právneho základu medzinárodnej činnosti Európskej únie, a že tak vzniknú pochybnosti o zákonnosti tejto činnosti (pozri In ‘t Veld/Rada  (8));

K.

keďže šesť z desiatich vzorových prípadov vyšetrovania európskeho ombudsmana v roku 2012 sa týkalo transparentnosti;

L.

keďže zo štatistík uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001 vyplýva pokles počtu prvých žiadostí vo všetkých troch inštitúciách;

M.

keďže počet vyžiadaných konkrétnych dokumentov Parlamentu sa znížil (z 1 666 v roku 2011 na 777 v roku 2012); keďže sa však zvýšil percentuálny podiel žiadostí o sprístupnenie nešpecifikovaných dokumentov Parlamentu, napríklad „všetkých dokumentov, ktoré sa týkajú …“ (z 35,5 % v roku 2011 na 53,5 % v roku 2012); keďže sa znížil počet vyžiadaných dokumentov Rady (z 9 641 v roku 2011 na 6 166 v roku 2012) (9);

N.

keďže z kvantitatívnych údajov predložených vo výročných správach za rok 2012 vyplýva, že v Komisii (z 12 % v roku 2011 na 17 % v roku 2012) aj v Rade (z 12 % v roku 2011 na 21 % v roku 2012) sa zvyšuje podiel dokumentov s plne zamietnutým prístupom, kým v prípade Parlamentu je podiel dokumentov s úplne zamietnutým prístupom stabilný (5 % v roku 2011 aj 2012);

O.

keďže v prípade Komisie sa ukazuje výrazný nárast počtu opakovaných žiadostí (zo 165 v roku 2011 na 229 v roku 2012), ktoré viedli k miernemu nárastu plne revidovaných rozhodnutí, zníženiu počtu čiastočne revidovaných rozhodnutí a zvýšeniu počtu potvrdených rozhodnutí, kým v prípade Rady aj Parlamentu je počet opakovaných žiadostí pomerne stabilný (Rada: z 27 v roku 2011 na 23 v roku 2012; Parlament: zo 4 v roku 2011 na 6 v roku 2012);

P.

keďže viacero žiadostí malo za následok predloženie sťažnosti európskemu ombudsmanovi (Komisia: z 10 v roku 2011 na 20 v roku 2012; Rada: z 2 v roku 2011 na 4 v roku 2012; Parlament: 1 v roku 2011 aj 2012);

Q.

keďže európsky ombudsman uzavrel v rokoch 2011 a 2012 viacero sťažností kritickými poznámkami alebo návrhom na ďalšie opatrenia (Komisia: z 10 z 18 v roku 2011 na 8 z 10 v roku 2012; Rada: žiadne informácie; Parlament: z 0 z 0 v roku 2011 na 1 z 1 v roku 2012);

R.

keďže viacero žiadostí o sprístupnenie dokumentov viedlo k podaniu žaloby na Všeobecnom súde alebo k odvolaniu na Súdnom dvore (Komisia: z 15 žalôb a 3 odvolaní v roku 2011 na 14 žalôb a 1 odvolanie v roku 2012; Rada: z 1 žaloby a 2 odvolaní v roku 2011 na 1 odvolanie v roku 2012 (10); Parlament: žiadne v roku 2011 ani v roku 2012);

S.

keďže Všeobecný súd v prevažnej väčšine prípadov rozhodol v prospech väčšej transparentnosti alebo, v opačnom prípade, vo viacerých prípadoch podal vysvetlenie k nariadeniu (ES) č. 1049/2001 (Komisia: 5 zo 6 (11) v roku 2011 a 5 z 5 v roku 2012 (12); Rada: 1 z 1 v roku 2011 (Access Info Europe, T-233/09) a 1 z 4 v roku 2012 (In ‘t Veld, T-529/09); Parlament: 1 z 2 v roku 2011 (13) (Toland, T-471/08) a 1 z 1 v roku 2012 (Kathleen Egan a Margaret Hackett, T-190/10);

T.

keďže Súdny dvor rozhodol v prospech väčšej transparentnosti v týchto veciach – Komisia: 1 z 1 v roku 2011 [My Travel, C-506/08] a 1 z 3 v roku 2012 [IFAW, C-135/11 P] (14); Rada a Parlament: v roku 2011 a 2012 neboli vydané žiadne rozhodnutia;

U.

keďže vo výročných správach Komisie, Rady a Parlamentu sa nepredkladajú porovnateľné štatistiky; keďže tieto tri inštitúcie nedodržiavajú pri predkladaní štatistík rovnaké normy úplnosti;

V.

keďže najčastejšie uvádzaným dôvodom pre výnimky, ktorý Komisia a Rada používajú pri prvých žiadostiach, je „ochrana rozhodovacieho procesu“ (Komisia: 17 % v roku 2011 a 20 % v roku 2012; Rada: 41 % v roku 2011 aj v roku 2012); keďže Rada ako druhý najčastejší dôvod uvádza „ochranu medzinárodných vzťahov“; keďže v prípade Parlamentu bola najčastejším dôvodom výnimky „ochrana súkromia a integrity jednotlivca“;

W.

keďže inštitúcie nevykonávajú článok 15 ods. 2 a článok 15 ods. 3 pododsek 5 ZFEÚ, pokiaľ ide o povinnosť Európskeho parlamentu a Rady verejne posudzovať návrh legislatívneho aktu a uverejňovať dokumenty týkajúce sa legislatívnych postupov v súlade s podmienkami stanovenými prostredníctvom nariadení uvedených v článku 15 ods. 3 pododsek 2;

X.

keďže v článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa ustanovuje výnimka z transparentnosti, „ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení“; keďže toto ustanovenie bolo prijaté skôr ako Lisabonská zmluva a musí sa zosúladiť s článkom 15 ZFEÚ;

Y.

keďže Súdny dvor rozhodnutím vo veci Access Info Europe  (15) potvrdil, že uverejňovanie názvov členských štátov a ich návrhov nenarušuje rozhodovací proces; keďže Všeobecný súd v tejto veci už predtým rozhodol, že „výkon demokratických práv občanmi totiž predpokladá možnosť podrobne sledovať rozhodovací proces“;

Z.

keďže medzinárodné dohody majú účinky na právne predpisy EÚ; keďže súvisiace dokumenty by mali byť v zásade verejné, bez toho, aby bola dotknutá možnosť legitímnych výnimiek; keďže uplatňovanie výnimky na ochranu medzinárodných vzťahov sa vykonáva podľa ustanovení bodu 19 rozhodnutia vo veci In ‘t Veld/Rada (T-529/09);

AA.

keďže trojstranné dialógy medzi Komisiou, Parlamentom a Radou sú určujúce pre tvorbu právnych predpisov EÚ; keďže trojstranné dialógy nie sú verejné a dokumenty, ktoré sa neformálnych trojstranných dialógov týkajú, a to vrátane programov schôdzí a súhrnných správ, nie sú automaticky sprístupňované ani verejnosti ani Parlamentu, čo je v rozpore s článkom 15 ZFEÚ;

AB.

keďže dokumenty, ktoré vypracuje alebo vlastní predsedníctvo Rady vo vzťahu k svojej činnosti v tejto úlohe by mali byť prístupné podľa pravidiel EÚ týkajúcich sa transparentnosti;

AC.

keďže rokovania o revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa dostali do slepej uličky; keďže nový nástroj bude musieť zabezpečovať omnoho väčšiu transparentnosť ako je tomu v súčasnosti;

AD.

keďže žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami v Parlamente by sa mali v zásade posudzovať v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001; keďže takéto žiadosti posúdi Parlament podľa jednotlivých prípadov, takže sa nesmú schvaľovať automaticky;

AE.

keďže klasifikácia dokumentov podľa úrovní dôvernosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti rámcovej dohody o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou z roku 2010, alebo ich označenie za „citlivé dokumenty“ podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001 by sa malo vykonávať na základe starostlivého a osobitného posúdenia; keďže neprimeraná klasifikácia vedie k zbytočnému a neúmernému utajovaniu dokumentov a k uskutočňovaniu schôdzí za zatvorenými dverami bez riadneho odôvodnenia;

AF.

keďže transparentnosť zostáva pravidlom, a to aj vo vzťahu k programu zhovievavosti voči kartelom; keďže automatický zákaz zverejňovania je porušením pravidla transparentnosti stanoveného zmluvami; keďže utajovanie je výnimočné a musí byť osobitne odôvodnené v každom jednotlivom prípade vnútroštátnymi súdmi vo vzťahu k žalobám o náhradu škody;

AG.

keďže sa odporúča vypracovanie usmernení EÚ ako vhodnej pomôcky pre sudcov; keďže v takýchto usmerneniach sa musí rozlišovať medzi dokumentmi spoločnosti a kartelovými spismi, ktoré má k dispozícii Komisia;

1.

pripomína, že transparentnosť je všeobecným pravidlom a že v Lisabonskej zmluve sa ustanovuje základné právo na prístup k dokumentom;

2.

pripomína, že je potrebný čo najširší prístup verejnosti k dokumentom s cieľom účinne umožniť občanom a občianskej spoločnosti vyjadrovať sa ku všetkým aspektom činnosti EÚ;

3.

pripomína, že transparentnosť zvyšuje dôveru verejností v európske inštitúcie tým, že občanom umožňuje získavať informácie a zúčastňovať sa na rozhodovacom procese Únie, a týmto spôsobom prispievať k demokratickejšej EÚ;

4.

pripomína, že každé odmietnutie prístupu k dokumentom musí byť založené na jasne a prísne vymedzených zákonných výnimkách a musí byť sprevádzané odôvodnením s uvedením konkrétnych dôvodov, aby občania porozumeli zamietnutiu prístupu a mohli účinne využiť dostupné právne opravné prostriedky;

5.

pripomína, že je potrebné dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi transparentnosťou a ochranou údajov, ako vyplýva z judikatúry v súvislosti s vecou Bavarian Lager, a zdôrazňuje, že ochrana údajov by sa nemala „zneužívať“, najmä nie na zastieranie konfliktov záujmov a neprípustné ovplyvňovanie v rámci správy a rozhodovania na úrovni EÚ; poukazuje na to, že rozsudok Súdneho dvora vo veci Bavarian Lager je založený na aktuálnom znení nariadenia (ES) č. 1049/2001 a nebráni zmene znenia, ktorá je nevyhnutná a naliehavá, najmä po tom, ako bolo v zmluvách a v Charte základných práv jednoznačne vyhlásené právo na prístup k dokumentom;

6.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby dôsledne uplatňovali nariadenie (ES) č. 1049/2001, s úplným prihliadnutím na súvisiacu judikatúru, a harmonizovali existujúce vnútorné pravidlá s literou a duchom nariadenia, najmä pokiaľ ide o lehoty zaslania odpovedí na žiadosti o prístup k dokumentom, a zároveň zabezpečili, že to nebude mať za následok dlhšie čakacie lehoty; vyzýva Radu, aby zverejňovala zápisnicu zo zasadnutí pracovných skupín Rady, a vzhľadom na vec Access Info Europe aj identitu členských štátov a ich návrhy;

7.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 dôsledne posudzovali možnosti čiastočného zverejnenia dokumentu, tabuľky, grafického zobrazenia, odseku či vety;

8.

vyzýva inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby sa naďalej aktívne zasadzovali za transparentnosť tým, že na svojich internetových stránkach zverejnia čo najviac kategórií dokumentov vrátane interných administratívnych dokumentov, a tým, že ich zahrnú do svojich verejných registrov; domnieva sa, že tento prístup pomôže zabezpečiť účinnú transparentnosť a zároveň zabrániť zbytočným súdnym sporom, ktoré môžu viesť k zbytočným nákladom a záťaži pre inštitúcie, ako aj pre občanov;

9.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby plne vykonávali článok 11 nariadenia (ES) č. 1049/2001 a zaviedli registre verejných dokumentov s jasnou a dostupnou štruktúrou, dobrou funkciou vyhľadávania, pravidelne aktualizovanými informáciami o nových vypracovaných a registrovaných dokumentoch, so zahrnutím odkazov na neverejné dokumenty a – s cieľom pomôcť verejným používateľom, s používateľskou príručkou o typoch dokumentov nachádzajúcich sa v príslušnom registri;

10.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby systematicky a bezodkladne zverejňovali vo svojich registroch dokumentov všetky dokumenty, ktoré predtým neboli verejne dostupné a ktoré boli sprístupnené prostredníctvom žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom;

11.

vyzýva správne orgány, aby poskytli úplné informácie o všetkých dokumentoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti o sprístupnenie dokumentov podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 na základe prvej žiadosti;

12.

zdôrazňuje, že v prípadoch, kde príslušná správa potvrdila odmietnutie prístupu k dokumentu, predstavuje cennú možnosť sťažnosť európskemu ombudsmanovi; pripomína však, že neexistujú žiadne prostriedky na presadzovanie rozhodnutí ombudsmana;

13.

zdôrazňuje, že súdna žaloba predstavuje mimoriadne zdĺhavý proces, riziko vysokých, dokonca znemožňujúcich nákladov a neistý výsledok, pričom neprimerane zaťažuje občanov, ktorí chcú spochybniť rozhodnutie o odmietnutí (čiastočného) prístupu; zdôrazňuje, že v praxi to znamená, že neexistuje žiadna účinná možnosť zákonného opravného prostriedku voči negatívnemu rozhodnutiu o žiadosti o prístup k dokumentom;

14.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby bezodkladne prijali rýchlejšie, jednoduchšie a dostupnejšie postupy na riešenie sťažností proti odmietnutiu prístupu s cieľom znížiť potrebu súdnych žalôb a vytvoriť skutočnú kultúru transparentnosti;

15.

zdôrazňuje, že vo výročných správach troch inštitúcií a orgánov a agentúr by sa mali predkladať číselné údaje v porovnateľnom formáte, ktoré by mali zahŕňať napríklad: počet vyžiadaných dokumentov, počet žiadostí, počet (čiastočne) sprístupnených dokumentov, počet žiadostí schválených pred opakovanou žiadosťou a po nej, počet prípadov, keď bol prístup udelený súdom, počet prípadov, keď bol súdom udelený čiastočný prístup, a počet prípadov, keď bol prístup odmietnutý;

16.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby nepožadovali od druhej strany sporu, aby niesla náklady súdnych žalôb, a zabezpečili, aby sa prostredníctvom neexistencie opravných prostriedkov občanom nebránilo v možnosti spochybniť rozhodnutia;

17.

pripomína, že členské štáty sa musia prispôsobiť novému rámcu pre transparentnosť, ktorý bol ustanovený Lisabonskou zmluvou, o čom svedčí vec Nemecko/Komisia (T-59/09), v ktorej Nemecko namietalo voči zverejneniu dokumentov týkajúcich sa formálneho oznámenia, ktoré mu bolo doručené, pričom sa odvolalo na ochranu verejného záujmu v kontexte „medzinárodných vzťahov“, a v ktorej Všeobecný súd rozhodol, že „medzinárodné vzťahy“ sa majú považovať za termín právnych predpisov EÚ, a preto sa neuplatňujú na komunikáciu medzi Komisiou a členským štátom;

18.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby zlepšili lehoty pre odpovede na žiadosti o prístup k dokumentom a opakované žiadosti;

19.

rozhodol sa preskúmať, ako možno zaistiť väčšiu transparentnosť rokovaní v rámci predsedníctva a konferencie predsedov, napríklad prostredníctvom vedenia podrobných zápisníc a ich zverejňovania;

20.

vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že od decembra 2011, keď bola v prvom čítaní prijatá pozícia k revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001, sa nepodarilo dosiahnuť žiadny pokrok, keďže Rada a Komisia zrejme nie sú pripravené začať vecné rokovania; vyzýva preto Radu, aby konečne pokročila s revíziou nariadenia (ES) č. 1049/2001; vyzýva Radu a Parlament, aby sa dohodli na novom nástroji, ktorým sa zabezpečí omnoho vyššia transparentnosť vrátane účinného vykonávania článku 15 ZFEÚ;

21.

vyzýva všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby uplatňovali nariadenie (ES) č. 1049/2001 spôsobom, ktorý je v súlade s ustanoveniami Aarhuského dohovoru; plne podporuje politiku Európskej agentúry pre lieky zverejňovať na požiadanie správy o klinických skúškach liečiv uvádzaných na európsky trh po skončení rozhodovacieho procesu týkajúceho sa daného lieku; zdôrazňuje, že pri akejkoľvek revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001 by sa mal v plnej miere rešpektovať Aarhuský dohovor a v súlade s ním by sa mali definovať všetky výnimky;

22.

odporúča, aby každá inštitúcia alebo orgán EÚ vymenovali niektorého člena svojich riadiacich štruktúr za úradníka pre transparentnosť, ktorý bude zodpovedať za dodržiavanie a zlepšovanie postupov;

23.

vyzýva všetky inštitúcie, aby vyhodnotili a v prípade potreby revidovali svoje vnútorné postupy na oznamovanie pochybení a žiada ochranu informátorov; vyzýva najmä Komisiu, aby Parlamentu podala správu o svojich skúsenostiach s novými pravidlami pre zamestnancov EÚ týkajúcimi sa informátorstva, ktoré boli prijaté v roku 2012, ako aj s ich vykonávacími opatreniami; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na ochranu informátorov nielen z morálneho, ale aj z finančného hľadiska, s cieľom náležite chrániť a podporovať informátorov ako súčasť demokratického systému;

24.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby harmonizovali svoje výročné správy o prístupe k dokumentom a predkladali podobné štatistiky, a to v zlučiteľnej forme a v čo najplnšom a najúplnejšom rozsahu (napríklad v tabuľkách v prílohe, čím sa umožní priame porovnanie);

25.

vzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby prijali odporúčania, ktoré Parlament predložil vo svojom predchádzajúcom uznesení o prístupe verejnosti k dokumentom;

26.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby do svojich výročných správ o transparentnosti zaradili odpoveď na odporúčania Parlamentu;

27.

vyzýva Komisiu, aby posilnila transparentnosť expertných skupín a komitologických výborov verejným uskutočňovaním ich schôdzí a uverejňovaním postupu pre nábor členov, ako aj informácií o členstve, konaniach, posudzovaných dokumentoch, hlasovaniach, rozhodnutiach a zápisniciach zo schôdzí, ktoré by sa mali uverejňovať online v štandardnom formáte; zdôrazňuje, že členovia expertných skupín a komitologických výborov musia vopred ohlásiť, či majú na prerokúvanej záležitosti osobný záujem; vyzýva Komisiu, aby zlepšila a plne vykonávala interné pokyny pre všetky GR v prípade výberového konania (týkajúce sa o. i. vyváženého zloženia, politiky konfliktu záujmov, verejných výziev) a pravidlá týkajúce sa preplácania, a aby o tejto otázke informovala nielen vo výročnej správe o prístupe k dokumentom, ale aj vo výročných správach o činnosti GR; vyzýva Komisiu, aby predkladala správy najmä o poradnej skupine zúčastnených strán Transatlantického obchodného a investičného partnerstva;

28.

vyzýva Komisiu, Radu a Parlament, aby zabezpečili väčšiu transparentnosť neformálnych trojstranných dialógov prostredníctvom verejných schôdzí a zverejňovania dokumentácie vrátane kalendárov, programov, zápisníc, skúmaných dokumentov, pozmeňujúcich návrhov, prijatých rozhodnutí, informácií o delegáciách členských štátov a ich pozíciách a zápisníc, a to v normalizovanom a ľahko dostupnom online prostredí, automaticky a bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001;

29.

pripomína, že článok 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001 o citlivých dokumentoch je kompromisom, v ktorom sa už neodrážajú nové ústavné a právne záväzky platné od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy;

30.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby viedli aktualizované verejné záznamy o počte utajovaných dokumentov, ktoré vlastnia, a to podľa ich stupňa utajenia;

31.

vyzýva Komisiu, aby navrhla nariadenie, ktorým sa ustanovia jasné pravidlá a kritériá klasifikácie dokumentov inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ;

32.

vyzýva inštitúcie, aby posudzovali a odôvodňovali žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001;

33.

vyzýva inštitúcie Únie, aby zriadili nezávislý orgán dohľadu EÚ pre klasifikáciu dokumentov a skúmanie žiadostí o uskutočnenie zasadnutí za zatvorenými dverami;

34.

vyzýva inštitúcie, aby zverejňovali a občanom sprístupňovali dokumenty týkajúce sa rozpočtu Európskej únie, jeho vykonávania a príjemcov finančných prostriedkov a dotácií Únie, a zdôrazňuje, že takéto dokumenty majú byť dostupné aj prostredníctvom osobitnej internetovej stránky a databázy, ako aj prostredníctvom databázy týkajúcej sa finančnej transparentnosti Únie;

35.

vyjadruje znepokojenie nad rutinným uplatňovaním výnimky na ochranu medzinárodných vzťahov ako odôvodnenia utajenia dokumentov;

36.

pripomína, že keď inštitúcia odmietne prístup k dokumentu, o ktorého sprístupnenie bola požiadaná, musí v zásade poskytnúť vysvetlenie, ako by mohlo sprístupnenie tohto dokumentu konkrétne a skutočne narušiť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy;

37.

zdôrazňuje, že bez ohľadu na tieto zásady sa toto ustanovenie v praxi stále nevykonáva, o čom svedčí rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci T-529/09 (In ‘t Veld/Rada), pokiaľ ide o odmietnutie Rady poskytnúť prístup k stanovisku svojho právneho útvaru k dohode o Programe na sledovanie financovania terorizmu medzi EÚ a USA;

38.

zdôrazňuje, že stanoviská právnych útvarov inštitúcií sa v zásade musia zverejňovať, na čo sa upozorňuje v rozhodnutí súdu vo veci Turco, a to že „cieľom nariadenia (ES) č. 1049/2001, ako uvádzajú jeho odôvodnenie č. 4 a článok 1, je priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup“ (16);

39.

pripomína, že predtým, ako príslušná inštitúcia posúdi, či sa uplatňuje výnimka podľa článku 4 ods. 2 druhej zarážky o ochrane právneho poradenstva, musí sa uistiť, že dokument, ktorého zverejnenie sa požaduje, skutočne obsahuje právne stanovisko, a pokiaľ je to tak, určiť, ktorých jeho častí sa skutočne týka a ktoré tak môžu patriť do pôsobnosti uvedenej výnimky (Turco, bod 38);

40.

vyzýva inštitúcie, aby dodržiavali rozsudok vo veci Turco o stanoviskách právnych útvarov vypracovaných v rámci legislatívneho procesu, v ktorom sa uvádza, že „v tomto ohľade ide konkrétne o transparentnosť, ktorá tým, že umožňuje, aby sa o rozdieloch medzi rôznymi stanoviskami otvorene diskutovalo, prispieva k väčšej legitimite inštitúcií v očiach európskych občanov a zvyšuje ich dôveru“ a že „pochybnosti u občanov, nielen pokiaľ ide o zákonnosť aktu, ale aj pokiaľ ide o zákonnosť celého rozhodovacieho procesu, vyvoláva skôr nedostatok informácií a debát“ (17);

41.

zdôrazňuje, že podľa rozhodnutia vo veci In ‘t Veld/Rada (T-529/09) (18) konkrétne a predvídateľné ohrozenie dotknutého záujmu nemôže vyplývať z jednoduchej obavy, že občanom EÚ sa odhalia rozdielne názory inštitúcií týkajúce sa právneho základu medzinárodnej činnosti Európskej únie, a že tak vzniknú pochybnosti o zákonnosti tejto činnosti;

42.

zdôrazňuje, že Súdny dvor vo veci C-536/11 v bode 43 rozhodol, že „každá žiadosť o sprístupnenie [kartelového spisu] musí byť predmetom posudzovania [vnútroštátnymi súdmi] v každom jednotlivom prípade pri zohľadnení okolností veci“;

43.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Rade Európy.