5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/11

1.1

Vzhľadom na to, že dobrovoľnícka práca je:

1.1.1

dôležitou hybnou silou inkluzívneho rastu, ktorá pomáha budovať sociálny a ľudský kapitál, prehlbuje solidaritu medzi generáciami a zároveň prináša veľkú hospodársku hodnotu;

1.1.2

kľúčovým faktorom mnohých opatrení sociálnej politiky a ukazovateľom dosahu verejnej politiky, ktorý by sa mal náležite posudzovať a monitorovať, aby mohol rozhodovacím orgánom poskytovať správne informácie;

1.1.3

predmetom prieskumu, ktorý sa v súčasnosti posudzuje v nedostatočnej miere pomocou nesúrodých a príliš obmedzených ankiet, kde sa opomínajú také otázky, ako je dobrovoľná pomoc poskytovaná ľuďom priamo, mimo akýchkoľvek organizačných štruktúr, a neprihliada na hospodársku hodnotu dobrovoľníckej práce;

1.2

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby:

1.2.1

vytvorila podmienky na to, aby sa mohli začať metodologické práce a pilotné prieskumy s cieľom stanoviť zásady prieskumu dobrovoľníckej práce, ktorý by vykonávali národné štatistické úrady krajín EÚ. Mala by sa pri tom využiť príručka Medzinárodnej organizácie práce Manual on the Measurement of Volunteer Work (Príručka pre posudzovanie dobrovoľníckej práce) a doterajšie skúsenosti krajín, ktoré už takýto prieskum rozbehli na základe riešení odporúčaných v tejto príručke;

1.2.2

v priebehu niekoľkých rokov vypracovala jednotnú metodológiu prieskumu dobrovoľníckej práce a zabezpečila jej prijatie prostredníctvom príslušného nariadenia Európskej komisie na účely pravidelného prieskumu, ktorý budú vykonávať členské krajiny;

1.2.3

podnikla kroky, ktoré povzbudia národné štatistické úrady členských krajín, aby sa začali venovať prieskumu dobrovoľníckej práce ešte skôr, ako bude takéto nariadenie prijaté;

1.2.4

zhromažďovala a sprístupňovala koherentné informácie o výsledkoch prieskumov dobrovoľníckej práce, ktoré sa uskutočňujú v jednotlivých krajinách alebo na úrovni EÚ;

1.2.5

zaviedla na úrovni EÚ a v členských štátoch záväzné právne opatrenia, ktoré umožnia neziskovému sektoru spolufinancovať verejné granty, pričom sa hospodárska hodnota dobrovoľníckej práce ocení na základe spoľahlivých štatistických údajov získaných pomocou štatistických nástrojov, ktoré budú vytvorené v súlade s týmto stanoviskom.

1.3

Okrem toho EHSV využíva túto príležitosť, aby zopakoval, že je nevyhnutné podporovať dobrovoľnícke aktivity a vytvoriť pre ne priaznivé prostredie. Konkrétne návrhy v súvislosti s prostredím, ktoré by bolo priaznivé pre dobrovoľnícku činnosť, boli vypracované počas Európskeho roka dobrovoľníckej práce 2011 a zahŕňajú aj trvalú podporu pre dobrovoľnícke aktivity, ktoré podstatnou mierou prispievajú k spoločnému blahu (1).

2.1

Podľa zaužívanej definície (v inštitúciách EÚ) pojem „dobrovoľnícka činnosť“ zahŕňa akúkoľvek formu dobrovoľníckych aktivít, či už formálnych alebo neformálnych, ktoré daná osoba vykonáva z vlastnej vôle, vlastného rozhodnutia a vlastných dôvodov, bez nároku na odmenu.

2.2

V podobnom duchu, hoci presnejšie, vymedzuje dobrovoľnícku prácu aj definícia použitá v príručke Medzinárodnej organizácie práce (MOP) Manual on the Measurement of Volunteer Work, ktorá poskytuje koncepčný rámec pre posudzovanie formálnej a neformálnej dobrovoľníckej práce v rôznych kultúrnych a právnych podmienkach. Podľa tejto definície dobrovoľnícka práca označuje dobrovoľnú (nepovinnú) nezárobkovú činnosť, t. j. čas, ktorý jednotlivci bezplatne venujú na aktivity vykonávané prostredníctvom nejakej organizácie alebo priamo v prospech iných osôb mimo vlastnej domácnosti (2). Táto definícia presne vymedzuje črty dobrovoľníckej činnosti a mala by sa používať v medzinárodnom porovnávacom prieskume. Vychádza z nevyhnutnosti zohľadniť všetky dôležité vlastnosti dobrovoľníckej práce zachytené v definíciách, ktoré sa používajú v jednotlivých štátoch, čím sa zabezpečí, že oblasť výskumu bude vymedzená jednotne, bez ohľadu na miestne špecifiká.

2.3

V uplynulých rokoch, najmä v súvislosti s Európskym rokom dobrovoľníckej práce 2011, sa v mnohých dokumentoch EK, EP a Rady, ako aj EHSV, VR a európskych organizácií občianskej spoločnosti, poukazovalo na to, že dobrovoľnícka práca je spätá so základnými hodnotami EÚ, ako je zapojenie občanov či solidarita s tými, ktorí potrebujú pomoc. Zdôrazňovalo sa, že dobrovoľnícka činnosť veľkou mierou prispieva k tej časti blahobytu spoločnosti, ktorá sa nemeria pomocou HDP, a má veľký vplyv na kvalitu života ľudí. Zo systémového hľadiska sa dobrovoľnícka práca podieľa na tvorbe spoločenského kapitálu, pričom pomáha budovať a upevňovať dôveru a spoluprácu a zároveň zveľaďovať všeobecne prijaté normy a hodnoty. Neformálna dobrovoľnícka činnosť je dôležitým spôsobom investovania do ľudského kapitálu, okrem iného prostredníctvom neformálnej starostlivosti o deti a mládež a ich vzdelávania, zatiaľ čo formálna dobrovoľnícka činnosť zohráva dôležitú úlohu napríklad pri rozvoji prierezových zručností a získavaní nových odborných zručností. Dobrovoľná starostlivosť o starších, ako aj jej poskytovanie staršími ľuďmi, má takisto nesmierny význam pre našu starnúcu európsku spoločnosť. Vzhľadom na všetky tieto črty, ktoré vyzdvihujú úlohu dobrovoľníctva pri budovaní sociálnej súdržnosti a v úsilí ľahšie si nájsť zamestnanie, sa dobrovoľnícka činnosť považuje za dôležitý prvok inkluzívneho rastu, ktorý je jedným z troch pilierov rozvojovej stratégie EÚ Európa 2020.

2.4

Jedným z kľúčových prvkov spomínanej diskusie boli odporúčania, ktoré poukázali na to, že je potrebné zbierať porovnateľné údaje odrážajúce sociálny a hospodársky význam dobrovoľníckej činnosti. v tejto súvislosti bola ako vhodný model na realizáciu štatistického prieskumu v tejto oblasti vyzdvihnutá metodika navrhovaná v príručke MOP (3).

2.5

Tieto odporúčania sa jednoznačne spájali so zistením, že dostupné údaje o dobrovoľníctve nie sú postačujúce. a toto zistenie je stále aktuálne.

2.6

V jednotlivých krajinách sa už uskutočnilo niekoľko prieskumov dobrovoľníckej činnosti týkajúcich sa množstva dôležitých aspektov dobrovoľníctva (nielen miery zapojenia do dobrovoľníckej práce a demografického profilu osôb, ktoré sa tejto práci venujú, ale napríklad aj ich motivácie). Jednou z prekážok, prečo sa tieto prieskumy nedajú využiť pri analýze v celoeurópskom meradle, je nejednotnosť z hľadiska rozsahu definície a spôsobu definovania dobrovoľníckej činnosti, ako aj ďalšie metodologické rozdiely (napr. napríklad dĺžka obdobia, ktorého sa výskum týka, rozdiely vo vekových kategóriách respondentov, odlišné metódy prieskumu, presnosť výsledkov) a tiež rozdielne termíny prieskumov. Ako sa zdôrazňuje v správe, ktorú na žiadosť Európskej komisie vypracovala konzultantská firma GHK, rozdiely vo výsledkoch môžu často dosahovať až 30 – 40 percentuálnych bodov (4).

2.7

Pravidelne zhromažďované a v medzinárodnom meradle porovnateľné údaje o dobrovoľníckej činnosti majú dosť obmedzený rozsah, pretože sa zameriavajú hlavne na to, do akej miery je rozšírená dobrovoľnícka práca (rôzne definovaná), ktorú vykonávajú organizácie (formálna dobrovoľnícka činnosť) a na demografický profil osôb, ktoré sa tejto činnosti venujú. Niekedy sa prieskum zaoberá aj ďalšími otázkami, napríklad tým, ako často sa respondent zapája do dobrovoľníckej práce (5). Niektoré štúdie sa neobmedzujú len na všeobecnú otázku o dobrovoľníckej činnosti, definovanej takým alebo onakým spôsobom, ale opierajú sa o zoznam viacerých typov organizácií alebo aktivít, ktorým ľudia venujú svoj voľný čas (6). Relatívne najmenej častou otázkou je otázka, koľko hodín zasvätia dobrovoľníci tejto práci (7).

2.8

Napriek značným rozdielom vo výsledkoch jednotlivých medzinárodných prieskumov, ako aj medzi národnými a medzinárodnými výsledkami, aj tak možno povedať, že dobrovoľnícka činnosť – dokonca aj keď sa vezme do úvahy len tá formálna – je veľmi rozšírená. Odhadovaný počet dobrovoľníkov nad 15 rokov osciluje v EÚ medzi 92 až 150 miliónmi, čo by znamenalo, že dobrovoľnej, nezárobkovej činnosti v rôznych druhoch organizácií sa venuje 22 až 36 % dospelých vo všetkých krajinách EÚ (8). Stanoviská, ktoré najdôležitejšie inštitúcie EÚ prijali v súvislosti s dobrovoľníckou činnosťou, vychádzali z relatívne nízkeho odhadovaného počtu dobrovoľníkov, nie viac ako 100 miliónov (9).

2.9

Na základe v súčasnosti dostupných údajov o dobrovoľníckej činnosti nie je možné vypracovať analýzu, o ktorú EK, Európsky parlament, Európska rada alebo EHSV žiadajú vo svojich dokumentoch. v súčasnosti nie je možné spoľahlivo monitorovať hospodársky význam dobrovoľníckej činnosti alebo jej prínos k politike na úrovni EÚ. Nedá sa určiť celkový čas venovaný dobrovoľníckej práci ani jej peňažná hodnota, a tak zhodnotiť jej rozsah na základe univerzálnych ekonomických ukazovateľov, ako je miera národnej zamestnanosti (počet osôb pracujúcich v národnom hospodárstve) alebo HDP. Jediné v súčasnosti dostupné údaje, ktoré sa však obmedzujú len na formálnu dobrovoľnícku činnosť v rámci neziskových organizácií a posudzujú sa na základe dosť nejednotných metód, pochádzajú z medzinárodného porovnávacieho projektu neziskového sektora (Comparative Nonprofit Sector Project), ktorý koordinuje Univerzita Johnsa Hopkinsa. Na základe týchto údajov sa podiel dobrovoľníckej práce vykonávanej v neziskových organizáciách stanovil v pomere k HDP a pracovnému potenciálu ekonomicky činného obyvateľstva len v troch krajinách EÚ: v Českej republike (0,2 % HDP, 0,5 % ekonomicky činného obyvateľstva), vo Francúzsku (1,4 %, 3,2 %) a v Belgicku (0,7 %, neuvádza sa) (10).

2.10

Na základe metodologických zásad stanovených v príručke MOP národné štatistické úrady troch krajín EÚ (Poľsko, Maďarsko a Taliansko) už uskutočnili prieskumy zamerané na rozsah a hodnotu dobrovoľníckej práce a v niekoľkých ďalších krajinách sa takéto prieskumy pripravujú (11). v súčasnosti sú dostupné údaje pre Poľsko za rok 2011. Podľa nich formálna a neformálna dobrovoľnícka činnosť celkovo zodpovedala práci 9,6 % pracujúcich v širšom národnom hospodárstve (vrátane dobrovoľníckej práce) a 2,8 % širšie vymedzeného HDP. v Poľsku, kde sú široké rodinné vzťahy mimoriadne silné, dobrovoľnícka práca zahŕňala najmä neformálnu dobrovoľnícku činnosť. Jej podiel v počte osôb pracujúcich v národnom hospodárstve, ktoré zahŕňa aj dobrovoľnícku prácu, dosahoval 8 % a jej prínos k širšie vymedzenému HDP bol 2,2 %. Formálna dobrovoľnícka činnosť predstavovala 1,6 % (počet pracujúcich) a 0,6 % (HDP) (12).

3.1

Ako sme už uviedli, príručka o posudzovaní dobrovoľníckej práce vydaná pod záštitou MOP sa takmer vo všetkých dokumentoch EÚ o dobrovoľníckej činnosti spomína ako vhodný model na realizáciu štatistického prieskumu v tejto oblasti. Metodologické riešenia uvedené v príručke vyzdvihla aj Medzinárodná konferencia štatistikov práce ako vhodný základ pre prieskum v oblasti dobrovoľníckej práce, ktorý by sa mal začleniť do oficiálnej štatistiky práce (13). Riešenia navrhované v príručke si získali aj podporu zainteresovaných strán z tretieho sektora, o čom svedčí aj to, že mnoho mimovládnych organizácií propaguje tento model prieskumu dobrovoľníctva (14).

3.2

Metodologický prístup navrhovaný v príručke MOP je tiež odpoveďou na nedostatok alebo nekonzistentnosť dostupných údajov o dobrovoľníctve v treťom sektore, čo je problém, na ktorý poukázal Comparative Nonprofit Sector Project a ktorý bol neskôr označený za vážnu prekážku pre vypracovanie presných štatistík v súvislosti s národnými účtami a satelitným účtom neziskového sektora (15).

3.3

Zvolený metodologický prístup sa zakladá na operačnej definícii javu, ktorý sa v príručke nazýva „dobrovoľníckou prácou“ (volunteer work). Toto vymedzenie nespočíva na konkrétnom termíne alebo termínoch jednotne používaných pri výskume v každej krajine, kde prieskum prebieha, ide skôr o opisnú definíciu, v ktorej sa zdôrazňujú tri hlavné črty: Dobrovoľnícka práca je definovaná ako aktivity, ktoré:

Príručka MOP obsahuje mnoho ďalších vysvetlení, ktoré pomáhajú vyjasniť prípadné pochybnosti, pokiaľ ide o výklad týchto kritérií (16).

3.4

V príručka sa stanovuje široká oblasť prieskumu, čo umožňuje zohľadniť informačné potreby množstva zainteresovaných strán. Kľúčová definícia dobrovoľníckej práce uvedená v príručke pokrýva široké spektrum prieskumu, zahŕňajúce formálnu dobrovoľnícku činnosť (ktorú MOP nazýva nepriamou dobrovoľníckou prácou) aj neformálnu dobrovoľnícku činnosť (ktorú MOP nazýva priamou dobrovoľníckou prácou). Okrem toho sa prieskum nezameriava len na jediný sektor, ale zahŕňa oba typy dobrovoľníckej činnosti, v treťom sektore aj v inštitúciách verejného sektora, a údaje by sa mali rozdeliť napríklad podľa oblasti a inštitucionálneho sektora. Zozbierané údaje sú jasne vymedzené a zároveň flexibilné pre spotrebiteľov.

3.5

Model prieskumu navrhnutý v príručke MOP spočíva na niekoľkých všeobecných zásadách, ktoré zaručujú koherentnosť, bez ohľadu na to, aký typ sondáže sa pri prieskume použije:

3.6

Navrhovaná metodológia umožňuje zamerať prieskumné úsilie predovšetkým na získavanie údajov, ktoré sú potrebné na to, aby sa objem a hodnota dobrovoľníckej práce mohli vyčísliť v štandardných ekonomických jednotkách, ktoré umožnia porovnanie s národnou zamestnanosťou alebo HDP. Pomocou zozbieraných údajov možno určiť množstvo a hodnotu rôznych druhov dobrovoľníckej práce v závislosti od inštitucionálneho a hospodárskeho sektora, formy činnosti. regiónu, úrovne urbanizácie atď.

3.7

Na základe údajov zozbieraných pomocou tohto modelu prieskumu dobrovoľníckej práce je možné vypracúvať aj množstvo analýz sociálnej povahy. Možno analyzovať rozsah a intenzitu dobrovoľníckej práce, ako aj jej formy (pre ľudí alebo organizácie – v prípade formálnych štruktúr je možné špecifikovať oblasť činnosti alebo sektor). Táto analýza môže zohľadňovať rôzne charakteristické črty dobrovoľníkov: demografické hľadisko (napr. vek, pohlavie, rodinný stav), miesto (napr. región, veľkosť obce), profesiu, vzdelanie a materiálnu situáciu. Ak sa do modelu prieskumu dobrovoľníckej práce doplnia ďalšie otázky, je možné analyzovať aj motiváciu dobrovoľníkov, dôvody, prečo sa ľudia nezapájajú do dobrovoľníckej činnosti atď.

3.8

Vzhľadom na to, že respondenti sú zvyčajne schopní poskytnúť podrobné a vierohodné informácie len v súvislosti s nedávnou minulosťou, v príručke bolo pre otázky o dobrovoľníckej práci prijaté 4-týždňové referenčné obdobie. Vychádza to z potreby čo najpresnejšie určiť počet hodín venovaných dobrovoľníckej práci. Na druhej strane je štvortýždňové obdobie podstatne kratší časový úsek ako zvyčajný 12-mesačný časový rámec, ktorý sa používa pri väčšine prieskumov zameraných na dobrovoľnícku činnosť. Pri kratšom referenčnom období sú ukazovatele rozsahu dobrovoľníckej práce (počet dobrovoľníkov) nižšie a hrozí, že získané výsledky budú skreslené sezónnymi výkyvmi. Pre lepšiu porovnateľnosť sa preto odporúča používať štvortýždňové obdobie a zároveň nájsť spôsoby ako vyvážiť sezónne výkyvy a zaručiť vhodnú veľkosť vzorky, aby sa v prieskume zabezpečil dostatočný počet dobrovoľníkov pre ďalšie odhady v súvislosti s počtom hodín v odlišných zoskupeniach.

3.9

V príručke sa ako vhodná metóda prieskumu dobrovoľníckej práce odporúča prieskum pracovnej sily („výberové zisťovanie pracovných síl“ – VZPS) alebo iné formy ankiet zameraných na domácnosť. Používanie VZPS má viacero výhod:

3.10

S prieskumom dobrovoľníckej činnosti založeným na prieskume pracovnej sily VZPS sa spájajú aj určité obmedzenia a problémy, ktoré sa riešia v súlade s miestnymi podmienkami alebo na základe univerzálneho prístupu:

3.11

Príručka pre posudzovanie dobrovoľníckej práce je komplexná, pretože zahŕňa aj usmernenia v súvislosti s organizáciou a realizáciou prieskumu, ako aj odporúčania týkajúce sa spracovávania a prezentácie výsledkov. Na posudzovanie hodnoty dobrovoľníckej práce sa odporúča metóda náhrady nákladov v plnej výške (full replacement cost), pri ktorej sa používa výška priemerného platu v národnom hospodárstve pre daný typ aktivity (povolanie) a hospodársky a inštitucionálny sektor subjektu, pre ktorý sa dobrovoľnícka práca vykonáva.

3.12

Nezávisle od univerzálneho prístupu a vierohodného zdôvodnenia navrhovaných riešení sa v príručke MOP zachováva značná pružnosť v súvislosti s mnohými otázkami, ktoré môžu vyriešiť jednotlivé krajiny v závislosti od miestnych podmienok. Týka sa to problémov, ako je prispôsobenie formulácie miestnym podmienkam a viac alebo menej podrobný spôsob, ako vyčísliť hodnotu dobrovoľníckej práce (niektoré ďalšie príklady sú uvedené v bode 3.10). Na druhej strane by sa v snahe zabezpečiť porovnateľnosť údajov v medzinárodnom meradle mali používať kľúčové prvky definícií dobrovoľníckej práce.

3.13

Pružnosť príručky vychádza zo snahy zabezpečiť jej univerzálnosť a široké použitie, bez ohľadu na veľké kultúrne a spoločenské rozdiely v celosvetovom kontexte. v EÚ sú tieto rozdiely pomerne malé, a preto je možné vytvoriť jednotnejšiu metodológiu a vďaka tomu získať porovnateľnejšie údaje.

4.1

Keďže údaje o dobrovoľníckej činnosti sú veľmi potrebné vzhľadom na to, že dobrovoľnícka činnosť má rozhodujúci význam pri tvorbe inkluzívneho rastu a podpore sociálnej súdržnosti, spoločenského a ľudského kapitálu, neformálneho vzdelávania, začlenenia do trhu práce a solidarity medzi generáciami, mali by sa na úrovni EÚ zabezpečiť podmienky, ktoré budú podporovať systematický, porovnateľný prieskum dobrovoľníckej práce v členských štátoch. EHSV chápe, že všetky nové aktivity, ktoré vyvíjajú inštitúcie EÚ a členské štáty, musia mať zabezpečené primerané stabilné financovanie, a preto si želá preskúmať všetky možnosti podpory a financovania výskumu zameraného na posudzovanie dobrovoľníckej činnosti, vrátane návrhu uvedeného v bode 4.2.

4.2

V nadväznosti na odporúčania uvedené v dokumentoch EÚ, aby členské štáty rozvinuli prieskum dobrovoľníckej činnosti na základe príručky MOP, EHSV naliehavo žiada Európsku komisiu, aby v priebehu niekoľkých rokov vypracovala jednotnú metodológiu prieskumu dobrovoľníckej práce a zabezpečila jej prijatie prostredníctvom príslušného nariadenia na účely pravidelného prieskumu, ktorý budú vykonávať členské krajiny.

4.3

Kým bude nariadenie prijaté, EK by mala podniknúť opatrenia na podporu metodologickej práce a pilotných štúdií, s cieľom stanoviť koherentné zásady prieskumu dobrovoľníckej práce, ktorý budú vykonávať národné štatistické úrady, pričom by sa mali použiť hlavné zásady uvedené v príručke MOP a využiť skúsenosti krajín, ktoré už uskutočnili prieskum na základe riešení uvedených v tejto príručke. Pri navrhovaní podrobných ustanovení tohto nariadenia sa treba usilovať zminimalizovať náklady a administratívnu záťaž. Preto bude najlepšie začleniť prieskum dobrovoľníckej práce do jedného z prieskumov, ktoré národné štatistické úrady členských štátov v súčasnosti už realizujú.

4.4

Keďže je veľmi potrebné mať k dispozícii údaje o rozsahu formálnej a neformálnej dobrovoľníckej činnosti a jej vplyve na všeobecnú úroveň blahobytu a vybrané oblasti verejného života v jednotlivých krajinách ako aj v celej EÚ, mali by sa vytvoriť podmienky, ktoré Európskej komisii umožnia zhromažďovať a sprístupňovať náležite zosúladené údaje zo štúdií zrealizovaných v členských štátoch a na úrovni EÚ. Príkladom ako možno skúmať účinky dobrovoľníckej práci by mohla byť anketa Adult Education Survey, v rámci ktorej by sa mohli zbierať a analyzovať údaje o vplyve dobrovoľníckej práce na získavanie zručností, ktoré môžu dobrovoľníkovi pomôcť nájsť si vytúžené zamestnanie.

4.5

Hospodársku hodnotu dobrovoľníckej práce musia verejné orgány vziať na vedomie a náležite doceniť. Európska komisia a členské štáty by mali zaviesť predpisy, ktoré umožnia, aby sa hospodárska hodnota práce dobrovoľníkov stala jedným zo spôsobov spolufinancovania projektov realizovaných s pomocou verejných prostriedkov. Skúsenosti a údaje získané prieskumom hospodárskej hodnoty dobrovoľníckej práce na základe jednotnej metodológie v celej Európskej únii budú veľmi užitočné pri navrhovaní praktických riešení.