7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 258/8

—

so zreteľom na Výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2010 (11501/2/2011), ktorú zverejnila Európska služba pre vonkajšiu činnosť 26. septembra 2011,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

—

so zreteľom na závery Rady o neznášanlivosti, diskriminácii a násilí na základe slobody náboženského vyznania a viery, prijaté na 3069. schôdzi Rady pre zahraničné veci v Bruseli 21. februára 2011,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2010 o trinástom zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2010 o konferencii o preskúmaní Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu v Kampale v Ugande (3), uznesenia a vyhlásenia prijaté na konferencii o preskúmaní v Kampale v Ugande, od 31. mája do 11. júna 2011, a záväzky, ktoré EÚ podpísala,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde (5) a na prepracovaný akčný plán,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv, na činnosť osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre situáciu obhajcov ľudských práv, na usmernenia EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv a na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách (7),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany práv dieťaťa a usmernenia EÚ týkajúce sa detí a ozbrojených konfliktov, ako aj na mnohé uznesenia Európskeho parlamentu z minulosti, ktoré sa tejto problematiky dotýkajú,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o vonkajšom rozmere sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (10),

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000, a na jej neskoršie revízie z februára 2005 a júna 2010,

—

so zreteľom na všetky svoje uznesenia o naliehavých prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 66/167 o boji proti neznášanlivosti, negatívnym stereotypom, stigmatizácii, diskriminácii, podnecovaniu k násiliu a násiliu voči osobám na základe náboženského vyznania alebo viery,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o európskej susedskej politike prijaté 20. júna 2011 na jej 3101. zasadnutí,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o právomoci legislatívneho delegovania (12),

—

so zreteľom na vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o používaní delegovaných aktov v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020, ktoré je pripojené k jeho legislatívnemu uzneseniu z 1. decembra 2011 o spoločnom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý schválil Zmierovací výbor a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006, ktorým sa zriaďuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (13),

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa Európskej nadácie na podporu demokracie, prijaté na jej 3130. schôdzi 1. decembra 2011, a na vyhlásenie o vytvorení Európskej nadácie na podporu demokracie, ktoré schválil COREPER 15. decembra 2011,

—

so zreteľom na články 3 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti (16),

—

so zreteľom na prijatie Dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Výborom ministrov Rady Európy zo 7. apríla 2011,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 65/208 z 21. decembra 2010 o popravách bez súdu, hromadných a svojvoľných popravách,

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 46/121, 47/134 a 49/179 o ľudských právach a extrémnej chudobe, 47/196 o zavedení Medzinárodného dňa za odstránenie chudoby, a 50/107 o vyhlásení Medzinárodného roka za odstránenie chudoby a vyhlásení prvého desaťročia OSN za odstránenie chudoby,

—

so zreteľom na dokumenty Hospodárskeho a sociálneho výboru OSN č. E/CN.4/Sub.2/1996/13, E/CN4/1987/NGO/2, E/CN4/1987/SR.29 a E/CN.4/1990/15 o ľudských právach a extrémnej chudobe, E/CN.4/1996/25 o práve na rozvoj a na rezolúciu podvýboru OSN pre prevenciu diskriminácie a ochranu menšín č. 1996/25 o uplatňovaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv,

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre extrémnu chudobu a ľudské práva (A/66/265), v ktorej sa skúmajú zákony, nariadenia a praktiky, ktorými sa obmedzuje správanie osôb žijúcich v chudobe na verejných miestach,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 17(13) zo 17. júna 2011 o extrémnej chudobe a ľudských právach a na všetky ďalšie príslušné rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, 1820, 1888, 1889 a 1960 o ženách, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 65/276 z 3. mája 2011 o účasti Európskej únie na práci Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 7. decembra 2011, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť (COM(2011)0842),

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 7. decembra 2011, ktorým sa zavádza nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (COM(2011)0844),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky (17),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskej Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. marca 2011 o partnerstve pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 o novej reakcii na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681) a Štúdiu právneho rámca o ľudských právach a prostredí vzťahujúcom sa na európske podniky pôsobiace mimo Európskej únie, ktorú uskutočnila Univerzita v Edinburghu v októbri 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (18),

—

so zreteľom na odporúčanie adresované Rade 2. februára 2012 týkajúce sa jednotnej politiky voči autoritárskym režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia, keď ich vodcovia sledujú svoje osobné a obchodné záujmy v rámci EÚ (19),

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN (A/HRC/17/27) o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu z 16. mája 2011, v ktorej sa zdôrazňuje uplatniteľnosť medzinárodných noriem a štandardov v oblasti ľudských práv na právo na slobodu presvedčenia a prejavu na internete ako komunikačnom prostriedku,

—

so zreteľom na výročnú správu osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre násilie páchané na deťoch z 13. januára 2012, v ktorej sa opäť potvrdzuje normatívny základ slobody detí pred násilím v ľudských právach a vyzýva sa na univerzálnu ratifikáciu opčných protokolov k Dohovoru o právach dieťaťa a na prijatie vnútroštátnych právnych predpisov zakazujúcich všetky formy násilia voči deťom,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy (20),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv,

—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na všetky dohovory OSN o ľudských právach a na príslušné opčné protokoly (21),

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach domorodého obyvateľstva,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na prebiehajúce rokovania o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0086/2012),

A.

keďže zakladajúcimi zmluvami sa Únia zaväzuje vykonávať vonkajšiu činnosť v súlade so zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zásadou zachovávania ľudskej dôstojnosti a práv menšín, zásadami rovnosti a solidarity a princípmi Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

B.

keďže spravodlivosť a zásady právneho štátu sú piliermi udržateľného mieru a zárukami ľudských práv a základných slobôd; keďže Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu rozhodujúcim spôsobom prispieva k presadzovaniu ľudských práv, medzinárodného práva a k boju proti beztrestnosti;

C.

keďže demokracia, právny štát, spravodlivosť a zodpovednosť sú najlepšou zárukou ľudských práv, základných slobôd, tolerancie a rovnosti;

D.

keďže sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je jednou so základných hodnôt Európskej únie, čo by sa malo pevne odrážať v jej vonkajšej činnosti;

E.

keďže existuje väzba medzi ľudskými právami a rozvojom; keďže ľudské práva sú zásadne dôležité pre splnenie a zachovanie rozvojových cieľov tisícročia;

F.

keďže sloboda svedomia, náboženského vyznania, presvedčenia a prejavu bez rizika potrestania zo strany štátu sú základné univerzálne práva;

G.

keďže obhajcovia ľudských práv majú nezastupiteľné miesto, pokiaľ ide o ochranu a podporu ľudských práv a konsolidáciu demokracie;

H.

keďže mimovládne organizácie majú mimoriadny význam pre rozvoj a úspech demokratických spoločností a presadzovanie vzájomného porozumenia a tolerancie;

I.

keďže sloboda náboženského vyznania a viery je naďalej v mnohých častiach sveta čoraz viac ohrozovaná vládnymi aj spoločenskými obmedzeniami, čo vedie k diskriminácii, neznášanlivosti a násiliu voči jednotlivcom a náboženským komunitám, vrátane predstaviteľov náboženských menšín;

J.

keďže sa treba poučiť z predchádzajúcich zlyhaní Európskej únie pri pretváraní jej vonkajšej činnosti, pričom treba zakotviť ľudské práva a demokraciu do jadra jej politík a podporovať transformáciu v krajinách s autoritárskymi režimami, v ktorých sa de facto poskytovala podpora týmto režimom, a to najmä tam, kde obavy o stabilitu a bezpečnosť ohrozili zásadovú politiku podpory demokracie a ľudských práv; keďže tieto zlyhania ukázali, že je potrebné opätovne vymedziť súčasné nástroje EÚ v tejto oblasti a vytvoriť nové nástroje typu Európskej nadácie na podporu demokracie – odborný, aktívny nástroj, ktorý je k dispozícii EÚ, má jednoduchú štruktúru, a je teda efektívny z hľadiska nákladov, rozhodovania aj reakcie a je schopný využívať hĺbkové znalosti a poznatky o miestnej situácii v príslušných krajinách, a to prostredníctvom priamej spolupráce s miestnymi partnermi a spájania európskych a miestnych partnerov, i prostredníctvom priameho alebo sprostredkovaného využívania prostriedkov EÚ, členských štátov a iných zdrojov, s cieľom podporovať schopnosti občianskej spoločnosti vytvárať demokratickú opozíciu a politických aktérov usilujúcich sa o demokratickú zmenu v nedemokratických krajinách a v krajinách, v ktorých prebieha prechod k demokracii, a to obojstranne bezpečným spôsobom, pričom tento nástroj možno v prípade potreby odmietnuť;

K.

keďže slobodné a spravodlivé voľby sú len prvým krokom k demokracii, ktorá je dlhodobým procesom založeným na dodržiavaní ľudských práv, zásad právneho štátu a dobrej správy vecí verejných;

L.

keďže presadzovanie doložiek o ľudských právach a podmienenosti v oblasti ľudských práv v rámci dohôd o partnerstve medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré zahŕňajú rozvojovú pomoc EÚ, je naďalej neuspokojivé;

M.

keďže v roku 2010 sme si pripomenuli desiate výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti; keďže však jej vykonávanie v EÚ i na celom svete si vyžaduje ďalšie úsilie;

N.

keďže rozličné členské štáty majú z vlastnej minulosti jedinečné skúsenosti so zdolávaním autoritárskych režimov a keďže táto transformačná skúsenosť by sa mala lepšie využívať vo vzťahoch Únie s partnerskými krajinami v záujme posilňovania demokracie a ľudských práv;

O.

keďže výročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2010 poskytuje všeobecný prehľad politiky EÚ v tejto oblasti;

P.

keďže cieľom tohto uznesenia je preskúmanie, hodnotenie a v prípade potreby konštruktívna kritika činností Komisie, Rady, vysokej predstaviteľky a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v oblasti ľudských práv, ako aj všeobecných činností Parlamentu, s cieľom kontrolovať činnosti EÚ a poskytnúť vstupné informácie pre preskúmanie politiky Únie v tejto oblasti;

1.

zdôrazňuje, že na to, aby bola Európska únia (EÚ) dôveryhodným činiteľom v oblasti vonkajších vzťahov, musí postupovať súdržne, v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy a acquis a vyhýbať sa uplatňovaniu „dvojakého metra“, pokiaľ ide o jej politiku v oblasti ľudských práv a ostatné vonkajšie politiky, vnútorné a vonkajšie politiky a vzťahy s tretími krajinami, pričom musí tento prístup kombinovať s úlohou tvorby strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv a vykonávania akčných plánov, ktoré musia pokrývať aj demokratizáciu, ďalej musí odrážať špecifiká každej krajiny z hľadiska dôsledkov a naplno využívať relevantné nástroje EÚ;

2.

zdôrazňuje, že je nutné prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v čase hospodárskej krízy neoslabili alebo nezmenšili občianske práva a základné slobody;

3.

zároveň zdôrazňuje, že politiky Únie by tiež mali byť dôsledné a príkladné v rámci Európskej únie, ako i súdržné so základnými hodnotami a zásadami, aby sa maximalizovala dôveryhodnosť Európskej únie vo svete a účinnosť politík uskutočňovaných v oblasti ľudských práv; trvá na tom, aby sa zahrnula jasná informácia o tom, že sa budú uplatňovať odporúčania predložené vo Favovej správe z roku 2007 o preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov, a víta iniciatívu vypracovať následnú správu Parlamentu; považuje za poľutovaniahodné, že napriek výslovnej výzve Parlamentu, vyjadrenej v uvedenej správe, viaceré členské štáty neriešili otvorene a komplexne svoju spoluvinu na celosvetovom porušovaní ľudských práv, ku ktorému došlo v súvislosti s programom USA týkajúcim sa vydávania a tajného zadržiavania väzňov, a na porušovaní ľudských práv na národnej úrovni, ktoré s tým bolo spojené; domnieva sa, že táto situácia je výraznou a závažnou prekážkou presadzovania ľudských práv zo strany EÚ vo svete a jej tvrdení o morálnej autorite; vyzýva inštitúcie EÚ, aby naďalej vyvíjali nátlak na členské štáty v záujme komplexného a otvoreného vyšetrovania; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v úsilí o zodpovednosť vo vzťahu k tajnému zadržiavaniu v rámci boja proti terorizmu;

4.

pripomína, že hospodárske a sociálne práva tvoria integrálnu súčasť ľudských práv už od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1948; je preto presvedčený, že EÚ musí pomáhať pri vykonávaní týchto práv v menej rozvinutých a rozvojových krajinách, s ktorými podpisuje medzinárodné dohody, a to vrátane obchodných dohôd;

5.

je presvedčený, že prepracované znenie smerníc o azyle by malo ukončiť pretrvávajúce znepokojenie z porušovania ľudských práv, ako aj obvinenia z uplatňovania dvojakého metra členskými štátmi v tejto oblasti; trvá na tom, že členské štáty by mali poskytovať tabuľky zhody pre príslušné ustanovenia smerníc s cieľom umožniť riadnu kontrolu ich vykonávania; zdôrazňuje, že zložitá úloha vytvoriť spoločnú politiku predstavuje príležitosť vychádzať z osvedčených postupov; zdôrazňuje úlohu, ktorú má zohrávať Európsky podporný úrad pre azyl (EASO); trvá na tom, že členské štáty majú svoju úlohu pri presídľovaní utečencov a opakuje svoje výzvy na vytvorenie skutočného spoločného programu EÚ pre presídľovanie utečencov;

6.

vyzýva Spojené štáty, aby splnili svoj prísľub zatvoriť väzenské zariadenie v zálive Guantánamo; naliehavo žiada členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o opätovné presídlenie zadržiavaných osôb prepustených z väznice Guantánamo, ktoré nepochádzajú z európskych krajín a ktoré nemožno repatriovať do ich domovských štátov pre hrozbu smrti, mučenia alebo krutého a neľudského zaobchádzania;

7.

žiada EÚ, členské štáty a Komisiu, aby bezodkladne prijali opatrenia potrebné na zachraňovanie na mori prisťahovalcov, ktorí sa snažia dostať do EÚ, a aby zaručili koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi a príslušnými orgánmi s cieľom zabrániť stroskotaniu a smrti stoviek žien, detí a mužov na mori;

8.

podporuje rokovania o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

9.

víta vypracovanie strategických dokumentov jednotlivých krajín o ľudských právach a zdôrazňuje, že by mali zahŕňať aj demokratizáciu; vyzýva na ich rýchle zavedenie prostredníctvom akčných plánov na doplnenie týchto stratégií na základe rozsiahlych konzultácií s miestnymi a medzinárodnými organizáciami občianskej spoločnosti, analýz situácie a potrieb v jednotlivých krajinách a s plným využitím príslušných nástrojov EÚ; trvá na tom, že je potrebné využívať tieto strategické dokumenty jednotlivých krajín ako referenčné dokumenty, ktoré sa majú zaviesť do hlavného prúdu všetkých politík a relevantných vonkajších finančných nástrojov; pripomína svoju žiadosť o sprístupnenie strategických dokumentov jednotlivých krajín Parlamentu; zdôrazňuje potrebu dôslednosti a tiež to, že treba zamedziť používaniu dvojakého metra;

10.

zdôrazňuje veľmi dôležitú úlohu občianskej spoločnosti pri ochrane a podpore demokracie a ľudských práv; žiada, aby v rámci delegácií EÚ dokončilo vymenovanie kontaktných osôb pre styk s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv; zdôrazňuje, že kontakty EÚ s občianskou spoločnosťou by sa mali stavať na skutočnom partnerstve obsahujúcom systematický, dobre načasovaný a pravidelný dialóg na rovnocennom základe, ktorý musí zaručiť aktívne zapojenie aktérov občianskej spoločnosti do procesu dobrej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že takto získané informácie sa musia riadne využívať, ale aj chrániť politikami EÚ, a to najmä prostredníctvom doložiek o demokracii a ľudských právach; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť výmenu informácií medzi jednotlivými subjektmi pôsobiacimi v oblasti obhajoby ľudských práv na celom svete, aby sa im umožnilo lepšie porozumieť vykonávaným činnostiam a podniknutým krokom, a to najmä pokiaľ ide o konkrétne prípady a zistené ťažkosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali vytvoriť mechanizmy monitorovania občianskej spoločnosti s cieľom zaistiť, aby bola občianska spoločnosť systematicky zapojená do plnenia dohôd a programov; súčasne víta iniciatívy, ako je fórum občianskej spoločnosti Východného partnerstva, a nabáda inštitúcie EÚ, aby lepšie využívali odporúčania a vyhlásenia vypracované počas stretnutí EP a fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva konaných v roku 2009 v Bruseli, v roku 2010 v Berlíne a v roku 2011 v Poznani;

11.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré partnerské krajiny EÚ otvárajú spolitizované a sfalšované súdne konania voči osobám, čím porušujú ľudské práva a základné normy právneho štátu; je hlboko znepokojený tým, že napriek medzinárodným výzvam sa v týchto tretích krajinách neprijímajú žiadne opatrenia na zaistenie a dodržiavanie práv osôb odsúdených v politicky motivovaných prípadoch;

12.

zdôrazňuje, že priame zapájanie občanov do verejného života prostredníctvom ich priameho zapojenia do politických strán na vnútroštátnej a európskej úrovni je základným právom na vyjadrovanie vlastných názorov a je demokratickým právom;

13.

naliehavo žiada EÚ, aby vyvinula ďalšie úsilie, účinnejšie začleňovala ľudské práva a demokraciu do rozvojovej spolupráce a zabezpečila, aby rozvojové programy EÚ prispievali k plneniu medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv zo strany partnerských krajín; zároveň žiada, aby boli ľudské práva a demokracia začlenené do programov na prepájanie pomoci, obnovy a rozvoja, pretože majú zásadný význam pre proces prechodu od núdzovej humanitárnej situácie k rozvoju;

14.

víta osobitný význam, ktorý sa pripisuje ľudským právam, demokracii a zásadám právneho štátu v oznámení s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637), a zdôrazňuje, že demokracia, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, dobrá správa vecí verejných, mier a bezpečnosť sú nevyhnutnými predpokladmi pre dosiahnutie rozvoja, odstraňovanie chudoby a splnenie miléniových rozvojových cieľov a majú synergický a vzájomne sa posilňujúci vzťah, pokiaľ ide o dosahovanie týchto cieľov; opakovane potvrdzuje dôležitosť rozvojovej politiky zameranej na ľudské práva a vyzýva EÚ, aby vo svojich rozvojových programoch stanovila pre oblasť ľudských práv a demokracie konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné a časovo ohraničené ciele; vyzýva EÚ, aby svoju rozvojovú pomoc zamerala na posilnenie budovania inštitúcií a rozvoja občianskej spoločnosti v prijímajúcich krajinách, pretože tieto prvky sú rozhodujúce pre dobrú správu vecí verejných, ako aj pre zabezpečenie určenia zodpovednosti za rozvojové procesy; žiada posilnenie doložiek o ľudských právach a podmienenosti pri programoch, ktoré EÚ podporuje; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby hľadali nové spôsoby, ako zaistiť lepšie prepojenia medzi dialógmi o ľudských právach s partnerskými krajinami a rozvojovou spoluprácou;

15.

zdôrazňuje, že EÚ by mala zabezpečiť, aby sa jej opatrenia v oblasti rozvojovej politiky, budovania mieru, predchádzania konfliktom a medzinárodnej bezpečnosti vzájomne posilňovali; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť vhodné stratégie pre krajiny s nestabilnou situáciou;

16.

poukazuje na vzájomné prepojenie medzi extrémnou chudobou a nedostatočne dodržiavanými ľudskými právami a zdôrazňuje potrebu vypracovať súbor zásad o uplatňovaní noriem a kritérií týkajúcich sa ľudských práv v kontexte boja proti extrémnej chudobe;

17.

pripomína, že 70 % chudobných obyvateľov Zeme žije vo vidieckych oblastiach a ich prežitie a dobré životné podmienky priamo závisia od prírodných zdrojov a že chudobní obyvatelia mestských oblastí sa tiež spoliehajú na tieto zdroje; žiada EÚ, aby bránila prístup obyvateľstva k prírodným a životne dôležitým zdrojom ich krajiny, prístup k pôde a k potravinovej bezpečnosti ako základné právo; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že významný počet ľudí nemá k dispozícii základné komodity, ako je voda; upriamuje pozornosť na práva stanovené v Pakte OSN o sociálnej zodpovednosti, ako sú právo na primeranú výživu, minimálne sociálne normy, právo na vzdelanie, právo na zdravotnú starostlivosť, náležité a priaznivé pracovné podmienky a právo na účasť na kultúrnom živote, ku ktorým by sa malo pristupovať rovnocenne.

18.

zdôrazňuje význam výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii v analýze a hodnotení politiky EÚ v tejto oblasti; s poľutovaním konštatuje, že vysoká predstaviteľka Únie/podpredsedníčka Komisie a/alebo Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) tento rok po prvýkrát od predstavenia výročných správ o ľudských právach vo svete vôbec nepredložili správu v pléne a veľmi nabáda vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby takéto budúce správy včas predkladala Parlamentu;

19.

vyjadruje poľutovanie nad zväčša opisnou povahou výročnej správy a nad tým, že sa nadmerná pozornosť venovala jednorazovým opatreniam; pripomína svoju žiadosť, aby sa poskytovalo oveľa viac informácií systematickej povahy vrátane využitia indexov a referenčných hodnôt pre jednotlivé krajiny a aby sa vo výročnej správe analyzovala výkonnosť na základe týchto cieľov tak, aby sa umožnilo podložené posúdenie fungovania;

20.

v tohtoročnej výročnej správe víta komplexný oddiel o násilí páchanom na ženách a o právach dieťaťa; v tejto súvislosti upozorňuje na negatívne javy, ako sú vynútené potraty a potraty na základe pohlavia plodu, vynútená sterilizácia a mrzačenie ženských pohlavných orgánov; uznáva, že podpora úsilia voči celosvetovému zrušeniu trestu smrti a otázky reformy súdnictva majú mať prioritu; podporuje praktické zameranie vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie na činnosť EÚ na medzinárodných fórach;

21.

poznamenáva, že výročná správa neobsahuje konkrétnu kapitolu o rozvoji; zdôrazňuje, že najmä po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a vzhľadom na súčasnú integrovanú stratégiu v oblasti ľudských práv by do výročnej správy mala byť zahrnutá tematická kapitola venovaná ľudským právam a rozvoju;

22.

naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby sa pri vypracúvaní svojich budúcich výročných správ aktívne, systematicky a transparentne radila s Parlamentom a aby sa včas a komplexne radila s MVO pôsobiacimi v oblasti ľudských práv, pričom by mala verejne vyzvať všetky zainteresované organizácie k tomu, aby poskytli svoje podnety, a zlepšiť využívanie sociálnych sietí a médií s cieľom poradiť sa s čo najväčším možným počtom organizácií; vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby sa systematicky radila s Parlamentom a aby podávala správu o tom, ako boli zohľadnené uznesenia Parlamentu; žiada vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby pravidelnejšie informovala o stave prípravy budúcich výročných správ vždy, keď ju o to Parlament požiada;

23.

berie na vedomie vyhlásenie vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie pre Parlament z 13. decembra 2011 po dlhodobej výzve Parlamentu na vytvorenie postu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; žiada, aby mal osobitný zástupca EÚ v prípade vytvorenia takéhoto postu právomoci v rozličných oblastiach umožňujúce uskutočňovanie politiky súdržnosti zameranej na začlenenie ľudských práv do všetkých politík Európskej únie; varuje však pred akýmkoľvek pokusom o izoláciu politiky v oblasti ľudských práv od celkových stratégií vonkajšej politiky prostredníctvom vytvorenia takéhoto osobitného zástupcu;

24.

považuje za veľmi dôležité, aby medzinárodné dohody, najmä v oblasti obchodu, energetiky, readmisie, bezpečnosti a technickej spolupráce, neboli v rozpore so základnými zásadami EÚ zakotvenými v článku 21 ZEÚ navrhuje, aby sa pred začiatkom rokovaní o takýchto dohodách, ako aj vo fáze rokovaní, vykonali posúdenia vplyvu na ľudské práva s referenčnými hodnotami, po ktorých by mali nasledovať pravidelné správy o pokroku obsahujúce posúdenia od inštitúcií EÚ a útvarov zodpovedných za vykonávanie a hodnotenie od miestnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti ako súčasť inštitucionalizovaných monitorovacích mechanizmov občianskej spoločnosti; trvá na tom, aby sa v tomto smere naplno využíval článok 218 ZEÚ, podľa ktorého má Komisia povinnosť informovať Parlament a Radu vo všetkých etapách rokovaní o medzinárodných zmluvách s tretími krajinami; považuje v tomto smere za veľmi dôležité, aby mali inštitúcie EÚ k dispozícii vysokokvalifikované a nezávislé odborné znalosti o situácii v oblasti ľudských práv a demokracie v jednotlivých krajinách;

25.

odporúča, aby sa nad rámec všeobecných myšlienok začleňovania otázky ľudských práv navrhol súbor praktických opatrení, ktorý musí byť záväzný pre všetkých úradníkov EÚ pracujúcich v oblasti vonkajšej činnosti, ako aj pre všetok personál členských štátov, ktorý sa podieľa na operačných činnostiach agentúr EÚ vrátane agentúry Frontex, a pre odborníkov pracujúcich pre EÚ a financovaných z prostriedkov EÚ, ktorí musia dodržiavať medzinárodné normy a štandardy; zdôrazňuje, že odborná príprava v oblasti ľudských práv sa musí stať povinnou v rámci ESVČ a v príslušných častiach Komisie; odporúča, aby sa úlohy týkajúce sa začleňovania zahrnuli do pracovných náplní úradníkov ako súčasť ročného hodnotenia zamestnancov;

26.

ďalej odporúča, aby vždy, keď sa partnerská krajina, s ktorou EÚ uzatvorila medzinárodnú dohodu ako napríklad dohodu o partnerstve a spolupráci, dopustí hrubého porušenia ľudských práv, prijala EÚ odvážnejšie kroky pri uplatňovaní vhodných sankcií, ako sú uvedené v doložkách dohody týkajúcich sa ľudských práv, vrátane možného dočasného pozastavenia dohody;

27.

zdôrazňuje význam toho, aby sa primerané programy nadväzujúce na správy volebných pozorovateľských misií EÚ pripravovali v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom, pričom by sa malo zabezpečiť, aby tieto nadväzujúce programy mali väzbu aj na akékoľvek rozvojové programy;

28.

zdôrazňuje, že začlenenie medzinárodnej spravodlivosti musí zahŕňať systematické zohľadňovanie boja proti beztrestnosti a zásady komplementárnosti v širšom kontexte obchodu, rozvoja a pomoci v oblasti zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že v centre záujmu musí byť rehabilitácia obetí a ich opätovné začlenenie do spoločnosti, ako i postihnuté komunity, s osobitným dôrazom na zraniteľné skupiny vrátane žien, detí, mladých ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje význam vytvorenia ústavných štruktúr vrátane efektívneho právneho systému, oddelenia mocí a uznávaného a nezávislého súdnictva v záujme posilnenia presadzovania ľudských práv v akejkoľvek krajine; odporúča, aby bol Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu pridaný k balíku medzinárodných zmlúv o dobrej správe a aby zásady právneho štátu ratifikovali tretie krajiny, ktoré sú prijaté do všeobecného systému preferencií plus (GSP+); odporúča konzistentné zahrnutie ustanovení Medzinárodného trestného súdu do doložiek o ľudských právach a demokracii v rámci dohôd EÚ s tretími krajinami, pričom je nutné zohľadniť skutočnosť, že tieto doložky sa majú považovať za zásadne dôležité prvky týchto dohôd, pričom je potrebné klásť dôraz na strategické partnerstvá a krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika;

29.

víta prijatie rezolúcie 65/276 o účasti EÚ na práci OSN Valným zhromaždením OSN ako skromný začiatok väčšieho úsilia o zlepšenie úlohy EÚ v tejto organizácii; zdôrazňuje, že jednotné vystupovanie by nemalo byť na úkor otázok ľudských práv, ale naopak, zastáva názor, že EÚ musí teraz dôrazne trvať na presadzovaní svojich práv a využiť svoje silnejšie postavenie s cieľom usilovať sa o ambicióznu stratégiu v oblasti ľudských práv a presadzovania demokracie;

30.

opakuje svoju výzvu, aby Rada poverila vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie prípravou usmernení pre pravidelné konzultácie medzi veľvyslancami členských štátov a veľvyslancami EÚ, a to najmä medzi veľvyslancami pôsobiacimi na mnohostrannej úrovni na miestach ako Ženeva a New York, a to preto, aby mohla úspešne uskutočňovať svoju agendu v oblasti OSN a vystupovať na podporu a obranu ľudských práv;

31.

víta konštruktívnu úlohu, ktorú EÚ zohráva v reforme Rady pre ľudské práva, najmä jej plnú podporu nezávislosti Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, jej obranu úlohy osobitných postupov a mandátov krajín a nedeliteľnosť všetkých ľudských práv; odporúča, aby EÚ a jej členské štáty vyjadrili svoj nesúhlas s postupom predkladania tzv. čistých štítov do volieb Rady pre ľudské práva regionálnymi skupinami; víta prvý ukončený cyklus všeobecného pravidelného preskúmania a odporúča, aby šli členské štáty EÚ príkladom, pričom by už od prvého kola mali stavať na vstupných informáciách, ktoré získali po konzultáciách na vnútroštátnej úrovni; podporuje začlenenie opatrení nasledujúcich po všeobecnom pravidelnom preskúmaní do programu dialógov EÚ o ľudských právach s tretími krajinami a do strategických dokumentov jednotlivých krajín;

32.

zdôrazňuje skutočnosť, že na dosiahnutie konsenzu o väčšom množstve svojich návrhov v Rade pre ľudské práva sa musí naliehavo zlepšiť schopnosť aktívnej pomoci EÚ, a to aj prostredníctvom získavania podpory vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie pri lobovaní v tretích krajinách za podporu stanovísk EÚ; víta strategickejší, strednodobý prístup k príprave zasadnutí Rady pre ľudské práva, ktoré sa uskutočňujú v rámci pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva (COHOM);

33.

víta aktualizáciu politiky EÚ vo vzťahu k Medzinárodnému trestnému súdu z 12. júla 2011; konštatuje, že Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu vytvára mechanizmus „krajného riešenia“ pre predvedenie osôb zodpovedných za zločiny proti ľudskosti, genocídu, vojnové zločiny a zločin agresie pred súd, ako to umožňuje zásada dopĺňania zakotvená do Rímskeho štatútu; uznáva úsilie Komisie o vytvorenie súboru nástrojov EÚ v oblasti komplementárnosti zameraného na podporu rozvoja vnútroštátnych kapacít a generovanie politickej vôle po vyšetrení a stíhaní údajných medzinárodných trestných činov, a zdôrazňuje význam dôkladných konzultácií s členskými štátmi, Parlamentom a organizáciami občianskej spoločnosti v záujme dokončenia tohto súboru nástrojov; víta snahu občianskej spoločnosti členských štátov o podporu doplnkového úsilia v krajinách, kde sa odohrali trestné činy podľa medzinárodného práva a masívne porušovanie ľudských práv, a nabáda na pokračovanie tejto snahy; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby prijali súbor interných usmernení stanovujúcich kódex správania, pokiaľ ide o kontakty s osobami hľadanými Medzinárodným trestným súdom; vyzýva všetky členské štáty (najmä Cyperskú republiku, Českú republiku, Maďarsko, Taliansko, Luxembursko a Portugalsko), aby uzákonili vnútroštátne právne predpisy o spolupráci so súdom a uzatvorili rámcové dohody s Medzinárodným trestným súdom s cieľom uľahčiť spoluprácu a predovšetkým zaistiť výkon zatýkacích rozkazov a ďalších žiadostí súdu;

34.

víta schválenie zmien a doplnení Rímskeho štatútu súvisiacich s násilnými trestnými činmi a určitými vojnovými zločinmi na konferencii o preskúmaní v Kampale a vyzýva všetky členské štáty, aby ihneď ratifikovali tieto vecné zmeny a doplnenia a vykonávali ich ako súčasť svojich domácich trestnoprávnych systémov; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby využívali svoju medzinárodnú autoritu v záujme zabezpečenia a posilnenia univerzálnosti Rímskeho štatútu pre medzinárodne dohodnuté vymedzenie aktov agresie, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom; víta záväzky EÚ, najmä pokiaľ ide o boj proti beztrestnosti ako o základnú hodnotu, ktorá má byť spoločná s našimi partnermi pri uzatváraní dohôd, a vyzýva na ich dôsledné plnenie;

35.

odporúča, aby EÚ systematicky začleňovala doložky o Medzinárodnom trestnom súde do dohôd s tretími krajinami a podnecovala rešpektovanie Medzinárodného trestného súdu, spoluprácu s týmto súdom a poskytovanie pomoci tomuto súdu v rámci dohody z Cotonou a dialógov medzi EÚ a regionálnymi organizáciami ako Africká únia, Arabská liga, Organizácia amerických štátov, OBSE a tretími krajinami;

36.

víta finančnú a logistickú podporu EÚ a členských štátov pre Medzinárodný trestný súd a odporúča jej zachovanie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad výsledkom diskusií o rozpočte na Zhromaždení štátov zmluvných strán, ktoré sa konalo v decembri 2011, keďže hrozí, že súd nebude mať dostatočné finančné prostriedky, a teda jeho schopnosť zabezpečovať spravodlivosť a riešiť nové situácie bude ohrozená; žiada EÚ a jej členské štáty, aby fungovaniu súdu preukázali primeranú podporu vrátane zaujatia aktívnej úlohy pri vydávaní obžalovaných;

37.

trvá na tom, že ciele v oblasti rozvoja, demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a bezpečnosti sú navzájom previazané; opakuje svoje presvedčenie, že všetky vonkajšie činnosti EÚ musia spájať politický rozmer, ktorý podporuje pluralizmus, demokraciu a dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd a zásad právneho štátu, a rozvojový rozmer, ktorý sa zameriava na sociálno-hospodársky pokrok – vrátane odstránenia chudoby, boja proti nerovnosti a uspokojovania základných potravinových potrieb – na základe udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti dodáva, že programy rozvojovej pomoci EÚ by mali zahŕňať konkrétne a podstatné reformy na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv, transparentnosti, rodovej rovnosti a boja proti korupcii v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci; okrem toho konštatuje, že v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci a ktoré zjavne nerešpektujú základné ľudské práva a slobody a nie sú schopné prijať právne predpisy plniace medzinárodné záväzky, by sa mali uplatňovať prísnejšie podmienky a pozastavovanie pomoci;

38.

domnieva sa, že vzťahy EÚ so všetkými tretími krajinami by sa mali riadiť výkonnostným prístupom „viac za viac“, a že EÚ by mala partnerským krajinám udeľovať rozšírený štatút, len ak sú jasne splnené požiadavky týkajúce sa ľudských práv a demokracie, a že by nemala váhať pozastaviť tento štatút v prípade, ak by sa tieto podmienky neplnili; domnieva sa, že by sa to malo dôkladne zvážiť v ďalších rokovaniach s Ruskom o novej posilnenej dohode o partnerstve;

39.

žiada o systematickú podporu novým parlamentom, ktoré boli zvolené slobodne a spravodlivo, a to najmä v krajinách, v ktorých prebieha prechod k demokracii, alebo v krajinách, do ktorých EÚ vyslala volebné pozorovateľské misie; zastáva názor, že táto podpora by mala byť financovaná prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a geografických nástrojov;

40.

víta plány zriadiť Európsku nadáciu na podporu demokracie vyjadrené v spoločnom oznámení vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie a Komisie a v záveroch z 3101. a 3130. schôdze Rady, ktoré viedli k vyhláseniu o vytvorení Európskej nadácie na podporu demokracie, schválenej Výborom stálych predstaviteľov (COREPER) 15. decembra 2011, spolu s úsilím vyvinutým pracovnou skupinou pre Európsku nadáciu na podporu demokracie vytvorenou pod záštitou ESVČ v spolupráci s členskými štátmi a inštitúciami EÚ; zdôrazňuje potenciálnu funkciu tejto nadácie ako pružného a odborného nástroja na podporu subjektov usilujúcich sa o demokratickú zmenu v nedemokratických krajinách a v krajinách, v ktorých prebieha prechod k demokracii; nalieha na Radu, aby zabezpečila, aby akýkoľvek takýto nástroj medzi jej ostatnými vonkajšími činnosťami dopĺňal činnosti existujúcich nástrojov, najmä EIDHR, bez vytvorenia nepotrebných byrokratických štruktúr; zdôrazňuje, že príspevok EÚ do rozpočtu Európskej nadácie na podporu demokracie musí byť skutočne dodatkový a musí sa zabezpečiť v plnom súlade s finančnými pravidlami pri zachovaní práva rozpočtového orgánu na monitorovanie a preskúmanie;

41.

zdôrazňuje význam procesu politickej podpory, ktorý sa nezameriava len na obdobie bezprostredne pred voľbami a po voľbách, ale ktorý je kontinuálny; víta pozornosť, ktorú vysoká predstaviteľka Únie/podpredsedníčka Komisie venuje tzv. pevne zakorenenej demokracii, ktorá spája demokratické procesy s ľudskými právami, slobodou prejavu a združovania, slobodou náboženského vyznania a viery, zásadami právneho štátu a dobrou správou; zdôrazňuje, že by v tejto súvislosti malo mať náležite poprednú úlohu aj právo na náboženskú slobodu; poukazuje na to, že toto právo je vlastne všeobecne uznávané ako jedno z najzákladnejších ľudských práv vôbec;

42.

opäť zdôrazňuje význam výberu prioritných krajín pre volebné pozorovateľské misie na základe vplyvu, ktorý misia môže mať na presadzovanie skutočnej dlhodobej demokratizácie;

43.

vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby vypracovali politickú stratégiu v súvislosti s každou volebnou pozorovateľskou misiou EÚ, dva roky po ktorej bude nasledovať posúdenie pokroku demokratizácie po misii, a aby ju predkladali počas výročnej diskusie Parlamentu s vysokou predstaviteľkou Únie/podpredsedníčkou Komisie o ľudských právach; vída odhodlanie vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie zamerať sa pri pozorovaní volieb na účasť žien a národnostných menšín, ako aj osôb so zdravotným postihnutím, a to ako kandidátov aj ako voličov (22);

44.

zdôrazňuje význam vypracovania realistických a realizovateľných odporúčaní – prípadne v spolupráci s inými medzinárodnými subjektmi – po skončení každej volebnej pozorovateľskej misie, pričom šírenie a monitorovanie týchto odporúčaní budú vykonávať delegácie EÚ; domnieva sa, že stále delegácie Parlamentu a spoločné parlamentné zhromaždenia by mali zohrávať významnejšiu úlohu pri sledovaní plnení týchto odporúčaní a pri analýze pokroku dosiahnutého v oblasti ľudských práv a demokracie; preto podporuje presadzovanie trvalého a pravidelného dialógu s týmito parlamentmi tretích krajín; zdôrazňuje potrebu zlepšiť pracovnú metodiku volebných pozorovateľských delegácií Európskeho parlamentu a postarať sa o zlepšenie zručností poslancov EP, ktorí sa týchto delegácií zúčastňujú, ako aj personálu týchto delegácií;

45.

zdôrazňuje, že účasť na štruktúrovanom dialógu v oblasti ľudských práv, hoci aj vítaná, sa príliš často zneužíva ako zámienka vyhýbať sa diskusii o týchto otázkach na vyšších politických úrovniach vrátane partnerských samitov; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, členské štáty a ich veľvyslanectvá, aby sa viac snažili o začlenenie týchto dialógov do všetkých vonkajších činností EÚ; zdôrazňuje potrebu transparentnosti a skutočnej predbežnej konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj vyhodnocovania po skončení dialógov, a to s cieľom informovať o výsledkoch;

46.

vyjadruje preto sklamanie nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok v rámci početných dialógov o ľudských právach (ktorých je v súčasnosti viac ako štyridsať), a berie na vedomie názor vyjadrený niektorými stranami, že v určitých prípadoch sa manipuluje s konzultáciami EÚ o ľudských právach, ktoré sa stali skôr procesom než prostriedkom na dosahovanie merateľných, hmatateľných výsledkov;

47.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hodnotenia po dialógu/konzultácií nevedú k vypracovaniu jasných ukazovateľov výkonnosti alebo referenčných hodnôt; naliehavo žiada, aby boli ciele stanovené vopred a vyhodnotené ihneď po každom dialógu alebo konzultácii, a to transparentným spôsobom a so zapojením čo najväčšieho počtu zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že závery týchto posúdení sa musia predkladať na zasadnutiach počas samitov a v rámci iných kontaktov medzi EÚ a jej partnermi a musia poskytovať informácie potrebné z hľadiska činností EÚ a členských štátov v iných dvojstranných a mnohostranných podmienkach; domnieva sa, že tieto ukazovatele sa musia osobitným spôsobom zohľadňovať, aby sa zaistila účinnosť doložiek o demokracii a ľudských právach vo všetkých dohodách EÚ, a to bez ohľadu na ich povahu;

48.

zdôrazňuje význam a naliehavosť zlepšovania podoby a obsahu týchto dialógov po konzultácii s občianskou spoločnosťou; opakuje, že dialógy môžu byť konštruktívne a môžu mať skutočný vplyv v teréne len vtedy, ak na ne nadväzujú konkrétne kroky zohľadňujúce ciele EÚ a usmernenia EÚ pre dialógy o ľudských právach s tretími krajinami, a ak sa zavedú opravné opatrenia;

49.

pripomína, že EÚ by mala tieto dialógy využívať ako nástroj na prediskutovanie konkrétnych prípadov porušenia ľudských práv v tretích krajinách, ako sú prípady politických väzňov a zadržiavaných osôb napríklad vo Vietname a v Číne, väznených za pokojné využívanie základných práv, napríklad slobody prejavu, zhromažďovania, združovania a náboženského vyznania; okrem toho vyzýva EÚ, aby túto príležitosť pravidelne využívala a sledovala reakcie na jednotlivé prípady, s ktorými prišla, aby tieto prípady monitorovala, a aby úzko koordinovala so zapojenými organizáciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv a s inými krajinami, ktoré vedú s predmetnou krajinou dialóg o ľudských právach;

50.

s poľutovaním poznamenáva, že sa vykonal len obmedzený počet posúdení a aj to len nepravidelne, napriek ustanoveniu uvedenému v usmerneniach, že sa dialógy, „pokiaľ je to možné, musia posudzovať každé dva roky“; s hlbokým poľutovaním konštatuje, že do dnešnej doby sa Európsky parlament systematicky nezapojil do týchto posúdení, a to ani v prípade Ruska a Číny; žiada o formalizáciu prístupu Európskeho parlamentu k týmto posúdeniam a záruku, že sa bude uskutočňovať čo najotvorenejším a najtransparentnejším spôsobom; pripomína, že v usmerneniach sa uvádza, že „občianska spoločnosť sa zapojí do tohto posúdenia“ a domnieva sa, že na tieto účely si vykonávanie tohto záväzku vyžaduje vytvorenie konkrétneho mechanizmu;

51.

vyjadruje osobitné znepokojenie nad situáciou v Mali od prevratu z 22. marca 2012 a nad skutočnosťou, že táto krajina je „za ostatných dvadsať rokov obeťou vážnej humanitárnej krízy“ v dôsledku potravinovej neistoty, ktorou trpia približne tri milióny osôb, a vysídlení, ktoré vyvolali konflikty na severe krajiny; požaduje, aby sa na riešenie tejto situácie uvoľnila dodatočná humanitárna pomoc Európskej únie; považuje tiež za potrebné, aby Európska únia a jej členské štáty podporovali mierové ukončenie konfliktu zamerané na ochranu obyvateľstva, a to bez vonkajšieho zásahu do politických záležitostí krajiny;

52.

opätovne zdôrazňuje, že práva žien by sa mali stať dôležitou súčasťou dialógov o ľudských právach, ktoré vedie EÚ, a politického dialógu medzi EÚ a tretími krajinami, s ktorými boli podpísané dohody o spolupráci alebo dohody o pridružení, v súlade s doložkami o ľudských právach, ktoré sú súčasťou týchto dohôd, pričom by sa mala rozšíriť zapájanie žien do rokovaní aj ich aktívna úloha pri pokojnej zmene režimu; vyzýva Komisiu a Radu, aby v prípade akéhokoľvek porušenia týchto ustanovení prijali všetky primerané opatrenia;

53.

vyjadruje ľútosť nad tým, že napriek všetkým výzvam Parlamentu a iných medzinárodných inštitúcií bol Michail Chodorkovskij v Rusku odsúdený vo svojom druhom spolitizovanom a administratívne motivovanom súdnom procese, ktorý nespĺňal zásady spravodlivého a nezávislého justičného systému, a tým výrazne porušoval ľudské práva;

54.

žiada, aby všetky zmluvné vzťahy s tretími krajinami, industrializovanými aj rozvojovými, vrátane sektorových dohôd, obchodných dohôd a dohôd o technickej alebo finančnej pomoci zahŕňali jasne formulované záväzné ustanovenia o ľudských právach a demokracii, a to bez výnimky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prísnejšie presadzovanie dodržiavania týchto ustanovení; opakuje, že na popisné a hodnotiace účely je potrebné vytvoriť jednotný katalóg referenčných hodnôt v oblasti ľudských práv a demokracie uznávaný všetkými inštitúciami EÚ; navrhuje, že uplatňovanie Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a ďalších kľúčových dohovorov o ľudských právach by mohlo byť zásadne dôležitým prvkom takýchto referenčných hodnôt EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie;

55.

žiada Komisiu, aby neváhala využiť mechanizmus pozastavenia v prípade súčasných dohôd vždy, keď sú štandardné doložky o ľudských právach opakovane porušované;

56.

zdôrazňuje, že vykonávanie ustanovenia v jeho súčasnej podobe v dohodách o voľnom obchode, ktoré sa majú v blízkej budúcnosti dostať do Parlamentu, poskytuje príležitosť pre Parlament, aby sám preskúmal potenciál stanovenia referenčných hodnôt pred ratifikáciou s cieľom dosiahnuť konkrétny a skutočný pokrok pri dodržiavaní ľudských práv; opäť vyzýva Komisiu, aby navrhla nové vzorové ustanovenie, ktoré bude odkazovať na medzinárodné záväzky zmluvných strán a obsahovať postup konzultácie so spresnením politických a právnych mechanizmov, ktoré sa použijú v prípade, že žiadosť o spoluprácu sa pozastaví z dôvodu opakovaných alebo systematických porušovaní ľudských práv v rozpore s medzinárodným právom; zastáva názor, že mechanizmus presadzovania dodržiavania ustanovenia o ľudských právach a demokracii, ako ho vyžaduje Parlament, je jediný spôsob, ako zaručiť skutočné uplatňovanie takýchto ustanovení, a mal by sa považovať za preventívny a meniaci mechanizmus vytvárajúci dialóg medzi EÚ a partnerskou krajinou, po ktorom má nasledovať monitorovací mechanizmus; odporúča, aby sa vypracoval jasný a odstupňovaný systém sankcií, bez toho, aby bola dotknutá možnosť ich konečného pozastavenia; dôrazne trvá na tom, že je potrebné, aby sa Parlament v tejto súvislosti podieľal na rozhodovaní s Komisiou a Radou;

57.

zdôrazňuje potrebu zabezpečenia účinného monitorovania plnenia prijatých záväzkov, pokiaľ ide o rešpektovanie a podporu ľudských práv a zásad demokracie; žiada o používanie štúdií vplyvu na ľudské práva a demokraciu okrem existujúcich štúdií o udržateľnom rozvoji a o zohľadnenie posúdení a z nich vyplývajúcich záverov pri rokovaniach, ktoré by sa zohľadnili v záverečných dohodách;

58.

navrhuje, aby sa v štúdiách o vplyve ľudských práv a v ich posudzovaní používali objektívne ukazovatele;

59.

očakáva, že všetky budúce dohody o voľnom obchode budú obsahovať okrem komplexnej sociálnej a environmentálnej kapitoly aj komplexnú kapitolu o ľudských právach, a v súvislosti s práve prebiehajúcimi rokovaniami vyjadruje poľutovanie nad námietkami voči tejto zásade, ktoré vyjadrili niektorí partneri, ako napríklad India a Kanada; žiada o posilnenie kapitoly o udržateľnom rozvoji v dohodách prostredníctvom začlenenia konania o sťažnosti prístupného sociálnym partnerom a občianskej spoločnosti, zriadenie nezávislého orgánu na riešenie prípadných sporov a možnosť využiť mechanizmus urovnávania sporov so stanovením pokút a pozastavenia obchodných výhod v prípade zvýšeného porušovania príslušných environmentálnych a pracovných noriem, ktorý by bol rovnocenný s mechanizmami týkajúcimi sa ustanovení pre prístup na trh; zdôrazňuje, že monitorovací mechanizmus a mechanizmus presadzovania v rámci systému GSP+ by mali byť ďalej posilnené; žiada, aby boli ciele sociálnej zodpovednosti podnikov pre európske spoločnosti pôsobiace v krajinách so slabými inštitúciami záväzné;

60.

zastáva názor, že arabská jar preukázala neprimeranosť doterajších politík EÚ na účely účinnej podpory veľkej túžby ľudí po demokracii, dodržiavaní základných slobôd, spravodlivosti a zodpovednej a reprezentatívnej vláde v krajinách, v ktorých im je odopieraná; víta preto spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie na tému Nová reakcia na meniace sa susedstvo, ktoré vyjadruje okrem iného potrebu vytvorenia Európskej nadácie na podporu demokracie, a na tému Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím a prijatý prístup spoločných záväzkov a vzájomnej zodpovednosti so zreteľom na univerzálne hodnoty ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, silnejšej podmienenosti založenej na stimuloch, diferenciácie politík, napredovania mnohostrannej a subregionálnej spolupráce a zásady ďalšieho zapájania občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že arabská jar by sa stala paradoxom, ak by sa rozvíjala smerom popierajúcim základné ľudské práva žien, obhajcov ľudských práv, náboženských menšín a ďalších spoločenských skupín v krajinách arabskej jari;

61.

domnieva sa, že už od začiatku arabskej jari zohrávali vnútroštátne MVO a organizovaní občania zásadne dôležitú úlohu pri mobilizovaní ľudí a presadzovaní ich zapojenia do verejného života s cieľom informovať ľudí o ich právach a umožňovať im porozumieť demokracii a prijať ju za svoju; zdôrazňuje, že politické priority budúcich reforiem budú musieť vychádzať zo zúčastnených konzultácií s vnútroštátnymi MVO a obhajcami občianskych práv;

62.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať aj demokratické hnutia vo východnom susedstve; a víta nový prístup k ESP zameraný na poskytovanie väčšej podpory pre partnerov budujúcich hlbokú a udržateľnú demokraciu a podporu pre inkluzívny hospodársky rozvoj, ako aj na posilňovanie oboch regionálnych rozmerov európskej susedskej politiky;

63.

podporuje prístup založený na výkonnosti, tzv. viac za viac, v súlade s novou víziou ESP; trvá na tom, že diferenciácia by sa mala zakladať na jasne vymedzených kritériách a pravidelne monitorovaných referenčných hodnotách, a navrhuje, aby sa referenčné hodnoty stanovené v oznámeniach považovali za ciele, ktoré treba doplniť konkrétnejšími, merateľnejšími, dosiahnuteľnými, časovo viazanými referenčnými hodnotami; žiada ESVČ a Komisiu, aby poskytli jasnú a primeranú metodiku na posúdenie záznamu krajín ESP, pokiaľ ide o rešpektovanie a podporu demokracie a ľudských práv, na poskytovanie pravidelných správ, ktoré majú tvoriť základ prideľovania finančných prostriedkov v rámci prístupu viac za viac, a aby zahrnuli tieto hodnotenia do výročných správ o pokroku; zdôrazňuje, že prostriedky, ktoré nemožno vyčleniť alebo presunúť pre negatívne hodnotenie, by sa mali prerozdeliť na iné projekty uskutočnené v partnerských krajinách európskeho susedstva, a to v južnom aj východnom rozmere;

64.

zdôrazňuje rozhodujúci význam aktívnej účasti občianskej spoločnosti a jej príspevku k procesom správy a spoločenskej transformácie, pričom uznáva, že je potrebné do týchto procesov zapojiť zástupcov žien a menšinových skupín; dôrazne podporuje väčšie zapájanie občianskej spoločnosti do týchto procesov, a to jednak z hľadiska čoraz väčšieho presahu, jednak z hľadiska väčšieho dôrazu na začlenenie názorov občianskej spoločnosti do tvorby politiky; v tomto smere víta všetky programy EÚ zamerané na odbornú prípravu mladých odborníkov a zjednodušovanie výmenných programov študentov pre štátnych príslušníkov tretích krajín, keďže účinne prispievajú k rozvoju občianskej spoločnosti; zdôrazňuje potrebu nezávislej štrukturálnej a finančnej podpory pre občiansku spoločnosť; domnieva sa, že tak, ako je to v prípade procesu všeobecného pravidelného preskúmania v rámci UNHCR, mali by sa miestne a medzinárodné subjekty z občianskej spoločnosti zapojiť do správ o pokroku v rámci ESP pripravovaných Komisiou, a to tým, že sami podajú vlastné posúdenie, ktoré sa k týmto správam pridá; víta pokrok smerom k vytvoreniu nástroja občianskej spoločnosti a Európskej nadácie na podporu demokracie a žiada, aby boli v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci výrazným spôsobom financované; a trvá na tom, že v budúcnosti musí byť občianska spoločnosť zapojená tak, aby priamo prispievala prostredníctvom inštitucionalizovaného tzv. monitorovacieho mechanizmu občianskej spoločnosti;

65.

je hlboko znepokojený skutočnosťou, že štyri partnerské krajiny európskeho susedstva nepodpísali opčný protokol k dohovoru OSN proti mučeniu, jedenásť krajín ho neratifikovalo a ďalších štrnásť neurčilo požadované vnútroštátne preventívne opatrenia; žiada neodkladné opatrenia EÚ na riešenie tohto nedostatku;

66.

domnieva sa, že presadzovanie a podpora nenásilia odráža medzinárodnú hodnotu, ktorá je vhodným spôsobom, ako vnútroštátne obhajovať a presadzovať ľudské práva, najmä so zreteľom na to, že nenásilná metodika prináša skutočné výsledky z hľadiska predchádzania konfliktom a podpory demokracie, právneho štátu a občianskej spoločnosti na celom svete; navrhuje, aby nenásilie zohrávalo významnú úlohu a získalo politickú váhu v rámci vnútorných a vonkajších politík Európskej únie s podporou poskytovanou tým iniciatívam, ktoré môžu udržať a rozvinúť nenásilný a mierový aktivizmus na celom svete, a s šírením praktickej pomoci na podporu nenásilných aktivistov a obhajcov ľudských práv;

67.

pripomína svoju výzvu adresovanú podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke a členským štátom, aby sa snažili o dosiahnutie dôraznej spoločnej pozície EÚ, pokiaľ ide o kroky nadväzujúce na vyšetrovaciu misiu pre konflikt v Gaze, pričom verejne žiada, aby sa vykonali jeho odporúčania a zabezpečila sa zodpovednosť za všetky porušenia medzinárodného práva bez ohľadu na ich údajného páchateľa, a to prostredníctvom nezávislých, nestranných, transparentných a účinných vyšetrovaní; zastáva názor, že účinný mierový proces na Blízkom východe nie je možný bez zodpovednosti a spravodlivosti;

68.

konštatuje, že hoci sa objavili zásadné politické vyhlásenia v prospech ľudských práv, zaznamenalo sa oslabenie v smere programového cyklu, čím sa záväzky týkajúce sa ľudských práv vytrácajú z osobitných nástrojov a prostriedkov vyčlenených pre jednotlivé odvetvia v krajine; s poľutovaním sleduje, že ľudské práva a demokracia boli v rámci EIDHR občas izolované na úkor ich začlenenia naprieč všetkými nástrojmi;

69.

víta oznámenie Komisie o programe zmien a jeho dôraz na prepletenú povahu cieľov rozvoja, demokracie, ľudských práv, dobrej správy a bezpečnosti; víta zvýšenú pozornosť zameranú na záväzky partnerských krajín pri určovaní kombinácie nástrojov a režimov na úrovni krajiny; súčasne zdôrazňuje potrebu odstrániť súčasné dvojaké metre a zabrániť vzniku nových; víta prenesenie tejto politiky do oznámenia Komisie o budúcom prístupe k rozpočtovej podpore tretích krajín, v ktorom sa uvádza, že všeobecná rozpočtová podpora sa bude poskytovať, len ak sa partnerské krajiny zaviažu k plneniu medzinárodných ľudských práv a noriem demokracie; žiada Komisiu a ESVČ, aby premietli tento politický rámec do konkrétnych, operatívnych, časovo viazaných a merateľných činností začlenených do rôznych oblastí spolupráce a sprevádzaných potrebným posilnením inštitucionálnych rámcov a administratívnych kapacít;

70.

dôrazne odporúča, aby sa v rámci budúcich rozvojových nástrojov kládol osobitný dôraz na tematické programy, pretože sa zaoberajú najmä otázkami ľudských práv s cieľom podporiť vzájomne sa posilňujúce prepojenie medzi rozvojom a ľudskými právami;

71.

poznamenáva, že na účely maximalizácie konzistentnosti a účinnosti je potrebný strategický prístup na spájanie rôznych geografických a tematických nástrojov na ochranu a podporu ľudských práv na základe spoľahlivej analýzy miestneho kontextu s odstránením súčasných dvojakých metrov a zabránením vzniku nových; v tomto smere víta záväzok prijatý v spoločnom oznámení z 12. decembra 2011 o ľudských právach a demokracii v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu s cieľom zohľadniť stratégie krajín v oblasti ľudských práv v programových a vykonávacích cykloch pomoci EÚ a vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby vypracovala podrobnejšiu metodiku na splnenie tohto záväzku;

72.

víta návrhy Komisie na nástroje pre vonkajšiu činnosť po roku 2014, najmä zameranie na potrebu zaviesť zjednodušené a flexibilné postupy rozhodovania, ktoré umožnia rýchlejšie prijímanie vykonávacích ročných akčných programov, a teda poskytovania pomoci; oceňuje, že sa v rámci občianskej spoločnosti sa uskutočňujú rozsiahle konzultácie a verí, že záverečné dokumenty budú odrážať otázky, na ktoré upozornili všetky zainteresované strany;

73.

víta jasnejšie vymedzenie cieľov EIDHR a jej aktualizovaný rozsah, ktorý odzrkadľuje výraznejšie zameranie na hospodárske, sociálne a kultúrne práva, na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania a viery, a podporu demokracie; oceňuje novú možnosť priameho udeľovania grantov na financovanie opatrení v najzložitejších podmienkach alebo situáciách alebo na zvýšenie podpory obhajcov ľudských práv a neregistrovaných organizácií;

74.

zdôrazňuje skutočnosť, že výsadné právomoci Parlamentu sa pri programovaní EIDHR a iných nástrojov musia dodržiavať, pričom sa musí klásť osobitný dôraz na ľudské práva a demokraciu; a preto dôrazne trvá na tom, že strategické dokumenty pre tieto nástroje sa nemôžu považovať za vykonávacie akty a musia sa prijať v súlade s postupom stanoveným v článku 290 ZFEÚ o delegovaných aktoch;

75.

víta úspešný výsledok rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 65/206 z 21. decembra 2010 o moratóriu na využívanie trestu smrti, ktorý ukazuje posilňovanie celosvetovej podpory zákazu trestu smrti a rastúcu informovanosť aktivistov, sudcov, politikov a ľudí vôbec; víta tiež dôležitú úlohu, ktorú pri tomto víťazstve zohrávala EÚ; očakáva silné partnerstvo s členskými štátmi a ESVČ pri rezolúcii Valného zhromaždenia v roku 2012;

76.

opakuje, že Únia je proti trestu smrti za každých okolností, a vyzýva EÚ, aby naďalej využívala spoluprácu a diplomaciu v rámci všetkých možných fór na celom svete pri úsilí o zrušenie trestu smrti v súlade s usmerneniami EÚ pre trest smrti a tiež aby zabezpečila plnohodnotné rešpektovanie práva na spravodlivý proces v prípade každej jednotlivej osoby, ktorej hrozí poprava, a to bez používania mučenia a iného zlého zaobchádzania na dosiahnutie priznania; pokiaľ ide o krajiny, v ktorých sa napriek snahám EÚ a iných subjektov ešte stále vykonáva trest smrti, vyzýva, aby sa dodržiavali základné ľudské práva odsúdených osôb vrátane plného prístupu k informáciám o ich situácii, aspoň v prípade rodiny a blízkych príbuzných, ako aj úcty k telesným pozostatkom a práva na náležitý pohreb; odsudzuje nedávnu popravu Dmitrija Konavolova a Vladislava Kovaľova v Bielorusku a zdôrazňuje, že tieto základné práva neboli dodržané, pretože popravy boli vykonané tajne, bez toho, aby boli rodiny informované a mali možnosť získať telá popravených, aby ich mohli dôstojne pochovať; pripomína, že Európska únia je hlavnou darkyňou poskytujúcou podporu organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré bojujú proti trestu smrti; žiada Komisiu, aby tento krutý a neľudský trest ponechala medzi tematickými prioritami v rámci EIDHR;

77.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ naďalej monitorovala podmienky, v akých sa popravy uskutočňujú v tých krajinách, ktoré ešte stále majú trest smrti, a aby podporovala právne a ústavné reformy smerujúce k úplnému a celkovému zrušeniu;

78.

vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie a Komisiu, aby poskytovali usmernenia o komplexnej politike, pokiaľ ide o občanov EÚ, ktorí čelia poprave v tretích krajinách, ako aj účinné mechanizmy identifikácie, poskytovanie právnej pomoci a právnych zásahov EÚ;

79.

víta rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1236/2005, a tým sprísniť vývozné kontroly niektorých drog, ktoré možno používať na popravy, a prístrojov, ktoré možno používať na mučenie; vyzýva Komisiu, aby proti zostávajúcim medzerám v tomto nariadení bojovala zavedením všeobecného ustanovenia o koncovom použití, ktoré by zakázalo vývoz akejkoľvek drogy, ktorú možno použiť na mučenie alebo popravy;

80.

konštatuje, že 60 % všetkých jednotlivých prípadov porušovania ľudských práv v rámci aj mimo ozbrojených konfliktov zdokumentovaných organizáciou Amnesty International priamo zahŕňalo použitie ručných a ľahkých zbraní; uznáva osobitne závažné dôsledky ručných a ľahkých zbraní na práva detí a ochranu detí pred násilím; vyzdvihuje vedúce postavenie EÚ pri prijímaní právne záväznej spoločnej pozície o vývoze zbraní v roku 2008, ale poznamenáva, že je naďalej potrebné monitorovať jej vykonávanie na úrovni EÚ; nalieha na EÚ, aby preukázala vedúce postavenie v procese zameranom na dosiahnutie medzinárodnej zmluvy o obchodovaní so zbraňami na tohtoročnej konferencii OSN a aby zabezpečila schválenie spoľahlivej právne záväznej zmluvy;

81.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad využívaním detí ako vojakov; požaduje prijatie okamžitých krokov zo strany EÚ na ich odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovné začlenenie ako základného prvku do politík EÚ zameraných na posilňovanie ľudských práv, ochranu detí a nahradenie násilia politickými mechanizmami riešenia konfliktov;

82.

vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali opčný protokol k dohovoru OSN proti mučeniu, čím by sa posilnil súlad s vnútornými a vonkajšími politikami;

83.

vyzýva všetky členské štáty, vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie a ESVČ, aby aktívne zasahovali do problematiky ľudských práv zadržiavaných osôb a aby riešili otázku nadmerného počtu väznených osôb vo väzniciach v EÚ;

84.

zdôrazňuje, že je dôležité uznať rodovo špecifické formy mučenia a ponižujúceho zaobchádzania (vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, znásilňovania), a trvá na tom, aby koordinované úsilie EÚ namierené proti mučeniu náležite riešilo jeho rodový rozmer;

85.

opätovne vyzýva Komisiu, aby do nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie začlenila doložku o „konečnom využití na mučenie“, ktorou by sa členským štátom na základe predchádzajúcich informácií dala možnosť povoľovať, a teda aj odmietať vývoz takých predmetov, pri ktorých existuje značné riziko, že ich koncoví používatelia, ku ktorým smerujú, použijú na takéto účely;

86.

pripomína tragický prípad Sergeja Magnitského, ktorý bojoval proti korupcii na vysokých miestach a bol úradnými osobami umučený na smrť; ľutuje, že tento prípad ešte stále nie je vyriešený a osoby zodpovedné za smrť Sergeja Magnitského nie sú potrestané; naliehavo žiada ruské justičné orgány, aby obnovili vyšetrovanie a pomenovali a potrestali vinníkov;

87.

víta politický záväzok EÚ podporovať obhajcov ľudských práv, čo je dlhodobá súčasť politiky vonkajších vzťahov EÚ v oblasti ľudských práv, a mnohé pozitívne príklady zakročení, súdnych pozorovaní, návštev väzní a ďalšie konkrétne opatrenia prijaté misiami a delegáciami EÚ, ako sú pravidelné inštitucionálne ukotvené stretnutia s obhajcami ľudských práv, ale je naďalej znepokojený nedostatočným plnením usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv v niektorých tretích krajinách; je presvedčený, že vysoká predstaviteľka Únie/podpredsedníčka Komisie by mala vydať odporúčania pre intenzívnejšiu činnosť pre tie misie, v ktorých je vykonávanie zjavne slabé;

88.

naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby nabádali misie a delegácie EÚ k tomu, aby vyjadrovali podporu a solidaritu práci obhajcov ľudských práv a ich organizácií prostredníctvom pravidelných stretnutí a aktívneho kontaktu s nimi, prostredníctvom začlenenia ich príspevkov do rozvoja konkrétnych osobitných stratégií pre jednotlivé krajiny v oblasti ľudských práv a demokracie a prostredníctvom pravidelného kontaktu s Parlamentom;

89.

opakuje svoju výzvu, aby EÚ systematicky poukazovala na jednotlivé prípady obhajcov ľudských práv v rámci prebiehajúcich dialógov o ľudských právach, ktoré vedie s tými tretími krajinami, kde sú obhajcovia ľudských práv naďalej obeťami obťažovania a útokov;

90.

zdôrazňuje význam systematických následných opatrení vyplývajúcich zo zmlúv s nezávislou občianskou spoločnosťou, ako aj priamejší a jednoduchší prístup obhajcov ľudských práv k delegáciám EÚ v tretích krajinách; víta vymenovanie styčných dôstojníkov v delegáciách a/alebo na veľvyslanectvách členských štátov pre obhajcov ľudských práv a zdôrazňuje, že by malo ísť o skúsených a primerane vyškolených dôstojníkov, ktorých funkcie sú riadne publikované interne aj externe; veľmi víta skutočnosť, že vysoká predstaviteľka Únie/podpredsedníčka Komisie uviedla, že počas svojich návštev v tretích krajinách sa bude vždy stretávať s obhajcami ľudských práv, a žiada, aby tento postup dodržiavali všetci komisári s právomocami v oblasti vonkajších vzťahov a aby podávali Parlamentu správu o týchto kontaktoch;

91.

pripomína svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o situácii v západnej Sahare, odsudzuje prenasledovanie a útlak západosaharského obyvateľstva na okupovaných územiach a požaduje, aby sa rešpektovali jeho základné práva, najmä sloboda združovania a sloboda prejavu; žiada prepustenie 80 politických západosaharských väzňov na slobodu, predovšetkým 23 osôb, ktoré sú od novembra 2010 po zničení tábora Gdeim Izik väznené bez vynesenia rozsudku vo väznici v Salé; opakovane vyzýva na vytvorenie medzinárodného mechanizmu dohľadu nad ľudskými právami v západnej Sahare a na docielenie spravodlivého a udržateľného riešenia konfliktu založeného na práve na sebaurčenie západosaharského ľudu v súlade s rezolúciami OSN;

92.

pripomína svoju žiadosť o väčšiu medziinštitucionálnu spoluprácu v oblasti obhajcov ľudských práv; je presvedčený, že pre schopnosť EÚ reagovať a pre súlad medzi opatreniami rozličných inštitúcií v oblasti naliehavých kríz v oblasti obhajcov ľudských práv by dobre poslúžil spoločný výstražný systém založený na kontaktných miestach, a vyzýva ESVČ a Komisiu na hlbšie preskúmanie tejto oblasti spolu s Európskym parlamentom;

93.

víta záväzok Európskeho parlamentu posilniť úlohu Sacharovovej ceny a posilniť sieť laureátov Sacharovovej ceny a zdôrazňuje významnú úlohu tejto siete – okrem iného – pri podporovaní medziinštitucionálnej spolupráce v oblasti podpory obhajcov ľudských práv na celom svete; vyzýva všetky inštitúcie EÚ na väčšie zapojenie a spoluprácu a v tejto súvislosti víta odkaz na Sacharovovu cenu vo výročnej správe o ľudských právach; avšak opakuje svoju výzvu adresovanú Rade a Komisii, aby udržiavali kontakt s kandidátmi na Sacharovovu cenu a jej laureátmi, a to s cieľom zabezpečiť trvalý dialóg a monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv v príslušných krajinách a ponúknuť ochranu tým, ktorí sú prenasledovaní, a aby o tom podávali správu Európskemu parlamentu;

94.

zaväzuje sa systematickejšie začleňovať práva žien do svojich rozpráv a uznesení o ľudských právach a využívať sieť laureátov Sacharovovej ceny, najmä žien ocenených touto cenou, na obhajobu práv žien vo svete;

95.

vyzdvihuje odlišné úlohy, skúsenosti a príspevky žien v kontexte mieru a bezpečnosti; odsudzuje využívanie sexuálneho násilia v krajinách, ako je Konžská demokratická republika, a vyzýva na nulovú toleranciu pre jeho páchateľov, najmä z radov vojenských a policajných síl v misiách a operáciách s mandátom EÚ; zdôrazňuje tiež význam zabezpečenia prístupu obetí k viacodvetvovým holistickým rehabilitačným službám zahŕňajúcim všetku potrebnú kombináciu zdravotnej a psychologickej starostlivosti, ako aj právne, sociálne, komunitné, pracovné a vzdelávacie služby a dočasnú ekonomickú podporu;

96.

víta skutočnosť, že EÚ je priekopníkom v uplatňovaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 a sprievodných rezolúcií; naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby zintenzívnili úsilie o preklenutie priepasti medzi politikou a praxou, a naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré ešte neprijali národné akčné plány, aby tak urýchlene urobili;

97.

víta vytvorenie orgánu OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a vyzýva EÚ, aby úzko spolupracovala na posilnení práv žien s inštitúciami na medzinárodnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu a Radu, aby ženám v situáciách konfliktov zaistili spravodlivý prístup k systémom verejnej zdravotnej starostlivosti a k primeranej gynekologickej a tehotenskej starostlivosti tak, ako ich vymedzuje Svetová zdravotnícka organizácia; poukazuje najmä na potrebu podporovať vzdelávanie v oblasti zdravia a vhodné programy zamerané na sexuálne a reprodukčné zdravie, ktoré predstavujú významnú časť politiky EÚ v oblasti rozvoja a ľudských práv vo vzťahu k tretím krajinám;

98.

víta Chartu žien Komisie, ktorá podporuje rodovú rovnosť na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni, a akčný plán EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce na roky 2010 – 2015, a žiada, aby sa vynaložilo úsilie na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov v oblasti rodovej rovnosti a zlepšenia zdravia matiek;

99.

je znepokojený tým, že v Egypte nebola schopná Najvyššia rada ozbrojených síl vyšetriť správy o sexuálnych útokoch na protestujúce ženy vrátane takzvaných testov panenstva a hrozieb smrti adresovaných protestujúcim ženám;

100.

víta dôraz kladený na posilnenie postavenia žien zo strany vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie a žiada, aby v rámci prideľovania primeraných ľudských a finančných zdrojov na túto úlohu inštitucionalizovala medziinštitucionálnu neformálnu akčnú skupinu EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť tak, že jej poskytne predsedu na plný úväzok, ktorý bude vystupovať aj ako kontaktná osoba pre rodové hľadisko v ESVČ;

101.

vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby podporovala rovnaké, geograficky aj rodovo vyvážené príležitosti v ESVČ, ako sa stanovuje v služobnom poriadku; naliehavo žiada vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie a členské štáty, aby navrhli kandidátky na vysokej úrovni do vedúcich funkcií v misiách ESVČ a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); víta pokrok dosiahnutý v rámci misií SBOP vo vymenovaní rodových poradcov v takmer všetkých misiách a v poskytovaní odbornej prípravy počas misií; žiada Radu, aby zahrnula odkaz na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1325 do rozhodnutí Rady, ktorými sa ustanovujú mandáty misií; odporúča, aby členské štáty poskytovali všetkým vojenským a podporným civilným zamestnancom štandardizované moduly rodového školenia pred misiami;

102.

víta prijatie prelomového dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorým sa vytvoril komplexný rámec na predchádzanie násiliu, ochranu osôb a ukončenie beztrestnosti, a vyzýva všetky členské štáty a EÚ, aby rýchlo podpísali a ratifikovali tento dohovor;

103.

dôrazne odsudzuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako anachronistickú praktiku a barbarské porušovanie telesnej integrity žien a dievčat, proti ktorému je nutné bojovať právnymi predpismi zakazujúcimi túto praktiku; rázne odmieta akýkoľvek argument o kultúrnych, tradičných či náboženských praktikách ako ospravedlnenie; nalieha na Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť takýmto tradičným škodlivým praktikám vo svojej stratégii na boj proti násiliu páchanému na ženách; a vyzýva ESVČ, aby vytvorila osobitný súbor k tejto problematike v rámci stratégie uplatňovania usmernení EÚ v oblasti práv detí a násilia páchaného na ženách; blahoželá africkým hlavám štátov k tomu, že na samite Africkej únie v júli 2011 prijali rozhodnutie podporujúce rezolúciu Valného zhromaždenia OSN, ktorá zakazuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov na celom svete; rovnako odsudzuje kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, ako napríklad vynútené potraty a vynútenú sterilizáciu, a požaduje konkrétne opatrenia na boj proti týmto javom;

104.

dôrazne odsudzuje nútené sobáše, ktoré sú porušením ľudských práv, ako sa uvádza v článku 16 Všeobecnej deklarácie ľudských práv; vyzýva Radu, aby začlenila problematiku nútených sobášov a potratov podľa pohlavia do usmernení EÚ o násilí páchanom na ženách a dievčatách; nabáda Komisiu a Radu, aby vytvorili metódy a ukazovatele na zber údajov o týchto javoch, a nabáda ESVČ, aby zahrnula túto problematiku do prípravy a vykonávania stratégií krajín v oblasti ľudských práv; v oblasti nútených sobášov žiada, aby členské štáty prijali a presadzovali právne predpisy zakazujúce nútené sobáše, vypracovali spoločné vymedzenie, národné akčné plány a vymieňali si osvedčené postupy;

105.

pripomína, že rezolúcia Rady OSN pre ľudské práva o úmrtnosti a chorobnosti matiek, ktorej možno predísť, a ľudských právach a miléniových rozvojových cieľoch opäť potvrdzuje, že prístup k informáciám, ku vzdelaniu a k zdravotnej starostlivosti sú základné ľudské práva; zdôrazňuje, že EÚ by preto mala zohrať významnú úlohu pri zabezpečení toho, aby ženy počas tehotenstva neumierali; žiada, aby sa v jej politike v oblasti ľudských práv a v jej rozvojovej politike uplatňoval káhirský akčný program v záujme presadzovania rodovej rovnosti a práv žien a detí vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

106.

dôrazne odsudzuje akékoľvek stíhanie založené na náboženstve alebo viere; je naďalej odhodlaný dosiahnuť slobodu náboženského vyznania vo všetkých častiach sveta v rámci rozšíreného úsilia EÚ v jej dvojstranných a mnohostranných krokoch; opakuje svoju obavu o úplné a skutočné dodržiavanie práva na náboženské vyznanie v prípade všetkých náboženských menšín v niekoľkých tretích krajinách; znovu opakuje svoju výzvu adresovanú Rade a Komisii, aby bezodkladne vypracovali súbor nástrojov na zlepšenie práva na slobodu náboženského vyznania a viery vo vonkajšej politike EÚ vrátane mechanizmov na identifikáciu porušení a krokov, ktoré by EÚ mala v týchto prípadoch podniknúť, a aby do ich prípravy zapojili Parlament, organizácie občianskej spoločnosti a akademickú obec; víta činnosť EÚ na rozličných fórach OSN proti netolerancii a diskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery a ich neochvejný a principiálny postoj proti uzneseniam o boji proti hanobeniu náboženských vyznaní; tvrdí, že sloboda zhromažďovania sa je životne dôležitým aspektom práva na slobodu náboženstva alebo viery, a zdôrazňuje, že registrácia náboženských skupín by nemala byť podmienkou umožňujúcou praktizovanie náboženstva; vyzýva Agentúru EÚ pre základné práva, aby Parlamentu poskytla presné a spoľahlivé údaje o prípadoch porušenia slobody náboženského vyznania a viery v Európskej únii a aby mu poradila, ako je možné proti nim bojovať;

107.

zdôrazňuje najmä význam zapojenia sa do konštruktívneho dialógu s Organizáciou islamskej konferencie (OIC) v tejto problematike; vyzýva Radu a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť uplatňovaniu práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery v kandidátskych krajinách a krajinách ESP, a to najmä so zreteľom na arabskú jar; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvyšujúcim sa počtom aktov náboženskej neznášanlivosti a diskriminácie v rozličných krajinách; dôrazne odsudzuje všetky násilné činy proti kresťanom, židom, moslimom a iným náboženským komunitám, ako aj všetky formy diskriminácie a netolerancie na základe náboženstva a viery namierené proti veriacim, odpadlíkom i neveriacim; opätovne zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom (23); uznáva narastajúcu potrebu transformácie konfliktov a úsilia o zmierenie v mnohých krajinách vrátane medzináboženského dialógu na rozličných úrovniach, a naliehavo žiada EÚ a vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie, aby sa vo svojich dialógoch s tretími krajinami v rámci iniciatív EÚ v oblasti ľudských práv venovali diskriminačnému a poburujúcemu obsahu napríklad v médiách a otázke prekážok brániacich slobodnému prejavovaniu viery; domnieva sa, že v tretích krajinách, kde náboženské menšiny čelia porušovaniu svojich práv, nemôže takéto problémy vyriešiť ich ochrana a izolácia „od“ okolitých spoločností, a teda vytvorenie „paralelných spoločností“; so zreteľom na nedávne udalosti v krajinách ako Nigéria, Egypt a Indonézia naliehavo žiada ESVČ a členské štáty EÚ, aby zaviedli konkrétne kroky na pomoc pri predchádzaní začarovanému kruhu násilia;

108.

naliehavo žiada ESVČ, aby v rámci globálneho a mnohostranného generálneho riaditeľstva vytvorila trvalú schopnosť presadzovať problematiku slobody náboženského vyznania a viery do všetkých geografických riaditeľstiev a odborov, ako aj spojiť túto problematiku so všeobecným presadzovaním ľudských práv v rámci toho istého GR a presadzovať túto problematiku v medzinárodných a mnohostranných organizáciách; nabáda ESVČ, aby každoročne podávala správu o pokroku dosiahnutom v oblasti slobody náboženského vyznania a viery vo svete;

109.

vyzýva ESVČ a ostatné inštitúcie EÚ, aby bojovali proti neprijateľným praktikám, ako sú násilné konverzie a kriminalizácia/trestanie prípadov takzvanej apostázy, pričom by mali vyvíjať tlak na tretie krajiny ako Pakistan, Irán a Saudská Arábia, ktoré takéto praktiky ešte stále uplatňujú, a to s cieľom odstrániť tieto praktiky; vyzýva na rovnako pevný postoj proti zneužívaniu zákonov o rúhaní na účely stíhania príslušníkov náboženských menšín;

110.

vyzýva príslušné inštitúcie, aby na dvojstranných a mnohostranných fórach, napr. v Rade OSN pre ľudské práva, úzko spolupracovali s Komisiou USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu;

111.

odsudzuje všetky formy porušovania ľudských práv páchané na ľuďoch diskriminovaných na základe práce a pôvodu a obmedzený prístup k spravodlivosti pre obete; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby schválili návrh zásad a usmernení OSN pre účinné odstránenie diskriminácie na základe práce a pôvodu;

112.

víta skutočnosť, že EÚ uzatvorila Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím, a že prijala európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie rokov 2010 – 2020, najmä oblasť činnosti 8; odsudzuje všetky formy diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a vyzýva všetky štáty, aby Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím ratifikovali a zaviedli do praxe; pripomína, že EÚ tiež musí monitorovať zavádzanie Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím do praxe na vlastnom území; vyjadruje poľutovanie nad nečinnosťou EÚ v oblasti ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v kontexte stratégie EÚ – Afrika;

113.

oceňuje Radu, ESVČ, vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a členské štáty za ich záväzok v prospech ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov v dvojstranných vzťahoch s tretími krajinami, na viacstranných fórach a prostredníctvom nástroja EIDHR; víta, že Valné zhromaždenie OSN znovu zaviedlo sexuálnu orientáciu ako dôvod na ochranu pred popravami bez súdu, hromadnými a svojvoľnými popravami, a víta úsilie EÚ vyvíjané v tomto smere; vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o 11. verzii medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD-11) obhajovala vyňatie rodovej identity zo zoznamu duševných porúch a porúch správania a usilovala sa o zmenu tejto klasifikácie, na základe ktorej sa táto identita nebude patologizovať; pripomína, že zásada nediskriminácie, ktorá sa vzťahuje aj na diskrimináciu z dôvodu pohlavia a sexuálnej orientácie, nesmie byť v rámci partnerstva AKT – EÚ ohrozená; opakuje svoju žiadosť, aby Komisia vytvorila komplexný plán proti homofóbii, transfóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, v ktorom by sa riešilo aj porušovanie ľudských práv z uvedených dôvodov vo svete; vyzýva členské štáty, aby udeľovali azyl ľuďom utekajúcim pred prenasledovaním v krajinách, kde sú lesbičky, homosexuáli, bisexuáli a transsexuáli kriminalizovaní, a zohľadňovali pri tom opodstatnený strach žiadateľov z prenasledovania a vychádzali z toho, že samotné tieto osoby sa považujú za lesbičky, homosexuálov, bisexuálov alebo transsexuálov;

114.

víta súbor nástrojov, ktorý prijala pracovná skupina Rady pre ľudské práva v roku 2010 s cieľom pomáhať inštitúciám EÚ, členským štátom, delegáciám a iným subjektom pružne reagovať v prípadoch porušovania ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala štrukturálnymi príčinami takéhoto porušovania, a žiada Radu, aby pracovala na záväzných usmerneniach v tejto oblasti;

115.

zdôrazňuje, že tradičné komunity národnostných menšín majú osobitné potreby, ktoré sa líšia od iných menšinových skupín, a že je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s týmito menšinami v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a iných verejných služieb; poukazuje tiež na potrebu presadzovať vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života úplnú a skutočnú rovnosť medzi príslušníkmi národnostných menšín a príslušníkmi väčšiny;

116.

vyzýva EÚ, aby nabádala vlády rozvojových krajín, aby sa zaviazali uskutočniť pozemkovú reformu s cieľom zabezpečiť nároky pôvodných obyvateľov, kočovného obyvateľstva a malých a stredných poľnohospodárov, najmä žien, na pôdu a zabrániť praktikám zaberania pôdy spoločnosťami; naliehavo vyzýva EÚ, aby pri rokovaniach o obchodných dohodách uplatňovala právo na prístup k prírodným zdrojom, a to najmä pre pôvodné a domorodé obyvateľstvo; nabáda všetky členské štáty, aby nasledovali príklad Dánska, Holandska a Španielska a ratifikovali Dohovor MOP č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve, a to s cieľom dokázať svoje odhodlanie zabezpečiť im reálnu ochranu; podporuje súčasné a prebiehajúce kampane za ratifikáciu dohovoru MOP č. 169 a jeho zavedenie do praxe štátmi, ktoré nie sú jeho signatármi, a to ako prostriedku, ktorým sa okrem iného ukáže, že EÚ podporuje mnohostrannosť a OSN;

117.

odporúča iniciatívy pre právne predpisy EÚ na zabezpečenie toho, aby sa v rámci politiky EÚ v oblasti ľudských práv a nástrojov spolupráce venovala pozornosť odstraňovaniu diskriminácie na základe kasty a opatreniam v krajinách, ktorých sa týka systém kást, vrátane Nepálu, Indie, Bangladéša, Pakistanu, Srí Lanky a Jemenu;

118.

domnieva sa, že by sa mal zvýšiť rozpočet nových aj súčasných rozpočtových položiek na podporu občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, a to najmä z domorodých komunít; domnieva sa, že tieto rozpočtové položky by mali tiež súčasne preukázať schopnosť pružne a rýchlo reagovať na krízové udalosti a prebiehajúce situácie, kdekoľvek sa vyskytnú, a optimalizovať svoju rentabilitu vzhľadom na vynaložené prostriedky a vplyv; víta skutočnosť, že EÚ veľmi podporovala činnosti na budovanie kapacít pre domorodé obyvateľstvo v OSN; zdôrazňuje, že zvyšovanie účinnosti zástupcov domorodého obyvateľstva na podujatiach OSN je zásadné, a to podporovaním zodpovedajúcej logistiky, dokumentácie a informácií; vyzýva EÚ, aby pokračovala v tejto podpore;

119.

poukazuje na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na potrebu zabezpečiť čo najúplnejšiu ochranu práv, ktoré uvádza, a brániť ich porušovaniu; víta skutočnosť, že VZ OSN 19. decembra 2011 prijalo Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o dosiahnutie celosvetovej ratifikácie Dohovoru o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov a aby presadzovali ich účinné zavádzanie do praxe; požaduje rozhodné úsilie o pokrok pri uplatňovaní usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany práv dieťaťa a stratégie EÚ na boj proti všetkým formám násilia páchaného na deťoch; vyzýva vysokú predstaviteľku Únie/podpredsedníčku Komisie a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby do výročných správ EÚ o ľudských právach zaradili oddiel o právach detí;

120.

upozorňuje na vážny problém, ktorý existuje v niekoľkých krajinách subsaharskej Afriky a týka sa obvinenia detí z čarodejníctva, čo má závažné dôsledky od sociálneho vylúčenia až po vraždy detí a rituálne obetné vraždy detí; poznamenáva, že štát má zodpovednosť za ochranu detí pred všetkými formami násilia a zneužívania, a preto naliehavo vyzýva ESVČ, aby venovala osobitnú pozornosť ochrane detí pred všetkými formami násilia a osudu týchto detí pri dialógoch o ľudských právach s vládami príslušných krajín a pri plánovaní vonkajších finančných nástrojov;

121.

zdôrazňuje, že sloboda prejavu a nezávislosť a pluralizmus médií sú základnými prvkami udržateľnej demokracie, čím sa maximalizuje zapojenie občianskej spoločnosti a posilňuje postavenie občanov; vyzýva preto na výraznejšiu podporu v oblasti presadzovania slobody médií, ochrany nezávislých novinárov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania prístupu na internet

122.

naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby do prístupových rokovaní, dialógov o ľudských právach a akéhokoľvek kontaktu, ktorý sa týka ľudských práv, začlenili výzvu na skoncovanie s akýmikoľvek prejavmi nenávisti v médiách;

123.

konštatuje, že internet sa spolu so sociálnymi médiami – off-line i online – stal jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorým jednotlivci vykonávajú svoje právo na slobodu presvedčenia a prejavu, a že zohráva dôležitú úlohu pri podpore ľudských práv, demokratickej účasti, zodpovednosti, transparentnosti, hospodárskeho rozvoja a nových foriem verejného prístupu; súčasne zdôrazňuje – nezabúdajúc na to, že nie všetky časti spoločnosti, najmä staršie osoby a vidiecke obyvateľstvo, majú prístup na internet – že sa nesmie útočiť na ľudskú dôstojnosť, a odsudzuje akékoľvek iné formy diskriminácie, ktoré sa objavujú v sociálnych médiách; podporuje osobitné nariadenia a dohody EÚ s tretími krajinami, ktoré obmedzujú prístup ku komunikácii a informáciám prostredníctvom cenzúry, rušenia sietí alebo podriadenia slobody informácií komerčným záujmom; víta potenciál, ktorý internet a sociálne médiá preukázali pri vývoji počas arabskej jari; požaduje zvýšené monitorovanie používania internetu a nových technológií v autokratických režimoch, ktoré sa ich snažia obmedziť; vyzýva na výraznejšiu podporu v oblasti presadzovania slobody médií, ochrany nezávislých novinárov a blogerov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania neobmedzeného prístupu k informáciám a komunikácii a necenzurovaného prístupu na internet (digitálna sloboda);

124.

berie na vedomie potenciál, ktorý preukázal internet pri propagovaní revolúcií arabskej jari a ich podpore; konštatuje však, že IKT možno tiež zneužívať na porušovanie ľudských práv a základných slobôd a požaduje preto zvýšené monitorovanie používania internetu a nových technológií v autokratických režimoch, ktoré sa ich snažia obmedziť; víta iniciatívu Komisie v súvislosti s tzv. stratégiou žiadneho odpojenia; vyzýva Komisiu, aby najneskôr v priebehu roka 2013 predložila inteligentné regulačné návrhy zahŕňajúce vyššiu transparentnosť a zodpovednosť spoločností so sídlom v EÚ s cieľom zlepšiť monitorovanie vývozu výrobkov a služieb zameraných na blokovanie webových stránok, masový dohľad, monitorovanie všetkej internetovej premávky a (mobilnej) komunikácie, narúšanie súkromných hovorov a ich prepisy, filtrovanie výsledkov vyhľadávania a zastrašovanie používateľov internetu vrátane obhajcov ľudských práv; je presvedčený, že poskytovatelia telekomunikačných a internetových služieb sa musia poučiť z minulých chýb, ako bolo rozhodnutie spoločnosti Vodafone podľahnúť žiadostiam egyptských orgánov prerušiť služby, šíriť provládnu propagandu a sledovať opozíciu a obyvateľstvo vôbec v posledných týždňoch režimu prezidenta Mubaraka, ako aj spoločností z iných členských štátov, ktoré predali telekomunikačné a informačné technológie iným tretím štátom ako Líbyi, Tunisku atď.; je presvedčený, že poskytovatelia telekomunikačných a internetových služieb a tvorcovia softvéru sa musia poučiť z minulých chýb a mali by sa zapojiť do otvoreného dialógu s tvorcami politiky, MVO a aktivistami s cieľom vytvoriť spoločné minimálne normy pre posudzovanie vplyvu na ľudské práva a vyššiu transparentnosť;

125.

víta začlenenie zákazu vývozu technológií a služieb do reštriktívnych opatrení EÚ proti vládnucim orgánom v Sýrii; konštatuje, že tento zákaz by sa mal stať precedensom pre budúce reštriktívne opatrenia proti iným represívnym režimom, najmä proti Iránu; konštatuje však, že politiky EÚ by mali byť presné, aby boli účinné a nepoškodzovali obhajcov ľudských práv;

126.

konštatuje, že nové technológie umožňujú svedkom a obhajcom ľudských práv zbierať informácie a vymieňať si informácie o porušovaní ľudských práv, ktoré sa môžu neskôr použiť na zabezpečenie spravodlivosti pre obete; víta mnohostranné iniciatívy a etické kódexy ako iniciatíva celosvetovej siete; konštatuje však, že demokratický dohľad a obrana a presadzovanie základných práv sú základné úlohy vlády; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj a šírenie technológií digitálnej bezpečnosti s cieľom posilniť obhajcov ľudských práv prostredníctvom zabezpečených mechanizmov zberu, kódovania a uchovávania týchto citlivých údajov a použitie technológií tzv. počítačového mračna, aby sa takéto materiály nedali objaviť ani vymazať;

127.

pripomína, že EÚ si sama stanovila cieľ podpory sociálnej zodpovednosti podnikov (CSR) vo svojich vonkajších politikách a víta výzvu k lepšiemu zosúladeniu európskych a celosvetových prístupov k CSR;

128.

žiada Komisiu a členské štáty, aby dbali na to, aby sa podniky, ktoré sa riadia vnútroštátnym alebo európskym právom, nezbavovali zodpovednosti za dodržiavanie ľudských práv a sociálnych, zdravotných a environmentálnych noriem, ktorým podliehajú, keď sa usídlia v tretej krajine alebo keď tam vykonávajú svoju činnosť;

129.

okrem toho pripomína, že podpora ľudských práv a demokracie je úzko spätá s presadzovaním transparentnosti a dobrej správy vecí verejných; zastáva v tomto smere názor, že daňové raje a zámorské jurisdikcie poškodzujú boj proti korupcii a politickú zodpovednosť v rozvojových krajinách; žiada, aby EÚ v rámci EÚ a na celom svete podporovala ratifikáciu a uplatňovanie Dohovoru OSN o boji proti korupcii v rámci podpory EÚ pre programy v oblasti dobrej správy vecí verejných v tretích krajinách;

130.

chváli EÚ za podporu vzniku hlavných zásad OSN v oblasti podnikových a ľudských práv a ich jednomyseľné prijatie Radou pre ľudské práva; víta inauguračné zasadnutie pracovnej skupiny pre podnikové a ľudské práva, ktoré sa konalo 16. – 20. januára 2012, a vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala mandát tohto orgánu a prispievala k nemu; zdôrazňuje kľúčovú úlohu vnútroštátnych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a spolupráce týchto orgánov v EÚ a susedných krajinách pri dosahovaní pokroku pri uplatňovaní hlavných zásad OSN pre podnikanie a ľudské práva, ako sú uznané okrem iných dokumentov v rezolúcii Rady OSN pre ľudské práva 17/4; víta iniciatívy zamerané na prenos osvedčených postupov, koordináciu a rozhýbanie spolupráce medzi vnútroštátnymi inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv v EÚ a v susedných krajinách, ako je program spolupráce medzi verejnými ochrancami práv z krajín Východného partnerstva na obdobie rokov 2009 – 2013, ktorý spoločne vytvorili poľský a francúzsky verejný ochranca práv s cieľom zlepšiť schopnosť úradov verejných ochrancov práv, vládnych orgánov a mimovládnych organizácií v krajinách Východného partnerstva chrániť práva jednotlivcov a budovať demokratické štáty založené na zásadách právneho štátu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa takéto kroky koordinovali v rámci EÚ a aby inštitúcie EU čerpali zo skúseností získaných v súvislosti s nimi;

131.

víta záväzok EÚ spolupracovať v roku 2012 s podnikmi a zainteresovanými stranami na rozvoji usmernení v oblasti ľudských práv pre priemyselné odvetvia a MSP na základe hlavných zásad OSN; vyzýva Komisiu, aby predložila záväzok zverejniť do konca roka 2012 správu o prioritách EÚ pri vykonávaní týchto zásad a následne vydávať pravidelné správy o pokroku; trvá na tom, že všetky európske podniky by mali zachovávať podnikovú zodpovednosť pri dodržiavaní ľudských práv, ako je to stanovené v hlavných zásadách; vyzýva členské štáty EÚ, aby do konca roka 2012 vypracovali národné plány ich vykonávania;

132.

je presvedčený, že zverejnenie sociálnych a environmentálnych informácií vrátane vplyvu na ľudské práva veľkými spoločnosťami je pre transparentnosť a účinnosť týchto spoločností nevyhnutné; víta cieľ Medzinárodnej rady integrovaného výkazníctva (IIRC) vytvoriť celosvetovo akceptovaný rámec integrovaného výkazníctva;

133.

víta štúdiu vypracovanú v Edinburghu, ktorou bolo poverené GR pre podnikanie a ktorá sa zameriava na medzery v riadení existujúce v EÚ v oblasti podnikania a ľudských práv, a vyzýva Komisiu, aby na ich riešenie predložila legislatívne návrhy; vyzýva najmä EÚ, aby zabezpečila prístup obetí podnikového zneužívania spoločnosťami EÚ v tretích krajinách k sťažnostiam a mechanizmom spravodlivosti v členských štátoch EÚ, ako v nedávnom prípade spoločnosti Trafigura;

134.

berie na vedomie skutočnosť, že nadnárodné spoločnosti sa čoraz viac spoliehajú na súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti (SVBS), čo príležitostne prispieva k porušovaniu ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú zamestnanci SVBS; zastáva názor, že je potrebné prijať regulačné opatrenia EÚ vrátane komplexného normatívneho systému pre vytvorenie, registráciu, udeľovanie licencií, monitorovanie a podávanie správ týmito spoločnosťami; žiada Komisiu, aby navrhla odporúčanie, ktoré vytvorí podmienky pre prijatie smernice zameranej na zladenie vnútroštátnych opatrení regulujúcich služby SVBS vrátane poskytovateľov služieb a obstarávania služieb a návrh kódexu správania, ktorý vytvorí podmienky pre rozhodnutie, ktorým sa bude upravovať vývoz služieb SVBS do tretích krajín; žiada, aby vysoká predstaviteľka Únie/podpredsedníčka Komisie poskytovala Parlamentu podrobné informácie o najímaní SVBS na misie SBOP a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) s uvedením profesijných požiadaviek a spoločenských noriem požadovaných od dodávateľov, príslušných nariadení, právnych povinností a záväzkov, ktoré im boli uložené, a mechanizmov monitorovania;

135.

podporuje zvyšujúce sa presadzovanie žien do výkonných orgánov na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni;

136.

pripomína svoju výzvu, aby sa Rada a Komisia začali systematicky venovať uzneseniam Parlamentu a iným oznámeniam a reagovali na ne vecným spôsobom; navrhuje, aby Parlament zvážil vytvorenie systematického mechanizmu na zabezpečenie účinnejšieho a hmatateľnejšieho nadväzovania na svoje rozhodnutia;

137.

uznáva potrebu začlenenia obáv týkajúcich sa ľudských práv do práce všetkých parlamentných výborov a delegácií zaoberajúcich sa vonkajšími vzťahmi, pričom by sa mali uplatňovať odporúčania zo správ vypracovaných ad hoc pracovnými skupinami Európskeho parlamentu; odporúča, aby sa poslanci Európskeho parlamentu systematicky stretávali s obhajcami ľudských práv na svojich oficiálnych misiách do tretích krajín, a to všade tam, kde je to možné, aj s uväznenými aktivistami, s cieľom viac ich zviditeľniť; víta rozhodnutie zvýšiť zdroje dostupné podvýboru pre ľudské práva v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z Lisabonskej zmluvy;

138.

víta rozhodnutie svojho Predsedníctva z 12. decembra 2011 vytvoriť v rámci GR pre vonkajšie politiky riaditeľstvo na podporu demokracie s cieľom zjednodušiť a zaručiť súlad s prácou Parlamentu pri podpore demokracie;

139.

s potešením víta revíziu politiky v oblasti ľudských práv a demokratizačnej politiky EÚ načrtnutú v spoločnom oznámení z 12. decembra 2011 ako pozitívny prehľad potenciálu EÚ; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa plne zapojili do tohto procesu a využili jeho výsledky v rámci svojich vnútroštátnych opatrení, ako aj na európskej úrovni;

140.

podporuje skutočnosť, že oznámenie vychádza z koncepcií univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a že sa v ňom pozornosť zameriava na činnosť EÚ pri podpore dodržiavania existujúcich záväzkov a povinností tretích krajín podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva a že sa snaží posilniť systém medzinárodnej spravodlivosti;

141.

v dôsledku arabskej jari uznáva zameranie sa na prístupy zdola nahor „šité na mieru“ a na potrebu presunúť dodržiavanie ľudských práv do centra záujmu zahraničnej politiky EÚ; zdôrazňuje preto, že EÚ potrebuje podporovať a zapájať vlády, parlamenty a občiansku spoločnosť do procesu rešpektovania a monitorovania ľudských práv; domnieva sa, že EÚ sa musí poučiť z minulých chýb, ktoré symbolizuje skutočnosť, že tesne pred vypuknutím občianskej vojny v Líbyi prebiehali rokovania o rámcovej dohode a readmisnej dohode s Líbyou, o ktorých nebol Európsky parlament náležite informovaný, a to napriek dôkazu o zavraždení 1 200 väzňov spred 10 rokov, dlhodobom mučení, násilných zmiznutiach a popravách bez súdu; súčasne opakuje, že partnerstvo EÚ v procesoch demokratizácie a na hospodárskej prosperite na Juhu musí byť súbežné s jej angažovanosťou vo východnom susedstve; zdôrazňuje, že prostriedky, ktoré nebolo možné vyčleniť alebo previesť do krajín v európskom susedstve pre negatívne hodnotenie, by sa mali prerozdeliť na iné projekty uskutočňované v partnerských krajinách európskeho susedstva, a to v jeho južnom aj východnom rozmere;

142.

vyzýva na rýchly, transparentný a inkluzívny pokrok k vytvoreniu ambicióznej konečnej spoločnej stratégie EÚ s jasnými opatreniami, harmonogramami a zodpovednosťami, ktorá bude vytvorená v plnej spolupráci so zainteresovanými stranami, aby sa začala uplatňovať „strieborná niť“; zaväzuje sa spolu s Radou k pozitívnemu prispievaniu do tohto medziinštitucionálneho procesu, najskôr prostredníctvom tohto uznesenia a potom prostredníctvom parlamentného uznesenia; domnieva sa, že na konci tohto procesu by mali inštitúcie spoločne prijať spoločnú stratégiu, v ktorej sa jasne vytýči úloha a povinnosti každej inštitúcie a v rámci ktorej sa bude nepretržite vyhodnocovať ich vykonávanie, a to aj vo vzťahu k usmerneniam;

143.

domnieva sa, že niektoré opatrenia v rámci oznámenia by sa mali súbežne rozvíjať s pokrokom k celkovej stratégii, a to najmä vymenovanie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva s vysokým spoločenským profilom a medzinárodnými skúsenosťami v oblasti podpory medzinárodných ľudských práv, zriadenie stálej skupiny COHOM v Bruseli, ktorá by bežne prijímala závery o situácii v oblasti ľudských práv v jednotlivých krajinách po dialógoch o ľudských právach a vytvorenie harmonogramu dokončenia kontaktných miest delegácií EÚ pre ľudské práva a určenia styčných dôstojníkov pre styk s obhajcami ľudských práv vo všetkých tretích krajinách;

144.

víta význam, ktorý sa v tomto oznámení prikladá stratégiám jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv; je presvedčený, že by mal existovať spoločný východiskový vzor na zabezpečenie konzistentnosti a že by sa vo všetkých prípadoch mala požadovať konzultácia; zdôrazňuje, že potenciálna hodnota stratégií sa naplní len vtedy, ak sa ich význam uzná v celom spektre dvojstranných vzťahov s jednotlivými krajinami a ak budú dostatočne pružné, aby jednotne reagovali na vyvíjajúce sa situácie v oblasti ľudských práv;

145.

podporuje osobný návrh vysokej predstaviteľky Únie/podpredsedníčky Komisie týkajúci sa troch tém osobitnej kolektívnej činnosti inštitúcií počas nadchádzajúcich troch rokov; požaduje jasné kritériá pre súčasné a budúce postupy, akými sa tieto témy vyberajú; požaduje objasnenie toho, ako tieto kampane umožnia pokrok v jednotlivých oblastiach bez toho, aby ohrozili komplexný záväzok EÚ voči všetkým povinnostiam v oblasti ľudských práv;

146.

zdôrazňuje význam, ktorý sa v rámci preskúmania udeľuje občianskej spoločnosti ako skutočnému partnerovi pri vykonávaní stratégie EÚ v oblasti ľudských práv, a nielen pri realizácii projektov; uznáva mimoriadny význam obhajcov ľudských práv v tomto procese; vyzýva EÚ, aby uznala úplný potenciál miestnych subjektov pri dosahovaní zmien v oblasti ľudských práv v danej krajine a poskytla širokú základňu na podporu ich práce;

147.

je konkrétnejšie znepokojený zhoršením situácie v Turecku a zvyšovaním intenzity represií voči obhajcom ľudských práv, voči oponentom vlády vrátane zvolených zástupcov, odborárov a umelcov, a najmä voči kurdskému spoločenstvu;

148.

podporuje pojem „pevne zakorenenej demokracie“, ktorý rozvinula vysoká predstaviteľka Únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nediskriminácia a kritériá rodovej rovnosti nie sú do tohto pojmu začlenené; naliehavo vyzýva ESVČ na úplnú integráciu antidiskriminačných opatrení a referenčných hodnôt s cieľom jasne sa zamerať na problematiku práv žien a menšín, rovnakého občianstva a rovnakej politickej účasti;

149.

zdôrazňuje, že hlavné problémy pretrvávajú v súvislosti s neprimeranosťou existujúcich dialógov v oblasti ľudských práv a s monitorovaním a vykonávaním doložiek o ľudských právach; pripomína, že tieto doložky sa musia začleniť aj do všetkých obchodných a odvetvových dohôd;

150.

súhlasí s názorom, že „digitálna diplomacia“ je novým a dynamickým nástrojom; vyzýva ESVČ na vytvorenie jasných usmernení pre svoje delegácie o tom, ako čo najlepšie využívať sociálne médiá, a na vytvorenie pravidelne aktualizovaného zoznamu sociálnych médií pre subjekty v EÚ;

151.

konštatuje, že v súčasnosti takmer polovicu 100 najväčších hospodárskych subjektov sveta tvoria súkromné spoločnosti; blahoželá Komisii k jej ambicióznemu a pokrokovému oznámeniu o sociálnej zodpovednosti podnikov z roku 2011 a jej jasnému podporovaniu rozvoja hlavných zásad OSN v oblasti podnikových a ľudských práv, ktoré musia byť ťažiskom novej stratégie;

152.

berie na vedomie, že v oznámení sa uznáva potreba, aby sa všetky opatrenia na boj proti terorizmu vykonávali v plnom súlade s medzinárodnými ľudskými právami, humanitárnym právom a utečeneckým právom; x zdôrazňuje, že táto zásada musí predstavovať súčasť diskusií o všetkých nových opatreniach na boj proti terorizmu v rámci EÚ a s partnermi v tretích krajinách; je presvedčený, že EÚ sa musí so strategickými partnermi nepretržite zaoberať všetkými prípadmi opatrení na boj proti terorizmu, ktoré nie sú v súlade s predpismi, a zisťovať, kto je zodpovedný za porušovania v EÚ aj mimo nej; pripomína, že politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu by sa mala osobitne odvolávať na absolútny zákaz mučenia v kontexte boja proti terorizmu, ako sa to uznalo v záveroch Rady z 29. apríla 2008;

153.

víta uznanie potreby riešiť porušovania ľudských práv v členských štátoch a zabezpečiť súlad EÚ s medzinárodnými povinnosťami s cieľom upevniť dôveryhodnosť EÚ; vyzýva k udeleniu plného mandátu pracovnej skupine pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb (FREMP) s cieľom skúmať, kde dochádza k porušovaniam, a hľadať opravné prostriedky;

154.

považuje boj proti beztrestnosti za prioritnú oblasť činnosti EÚ; považuje aktualizáciu nástrojov EÚ týkajúcich sa Medzinárodného trestného súdu v roku 2011 za významný pokrok, ktorý sa musí odraziť v budúcej stratégii EÚ v oblasti ľudských práv;

155.

považuje za súčasť budovania skutočnej kultúry ľudských práv a demokracie, a to najmä prostredníctvom vzdelávania k občianstvu a ľudským právam, že existuje aj jasné preskúmanie úlohy, ktorú zohrávajú geografickí referenti a pracovné skupiny Rady, a toho, čo táto stratégia predstavuje pre ich každodennú prácu;

156.

vyzýva k značne posilnenej úlohe samotného Európskeho parlamentu pri podporovaní transparentnosti a zodpovednosti pri vykonávaní stratégie EÚ v oblasti ľudských práv; pripomína, že výročná správa vytvorená Radou sa sama osebe nerovná mechanizmu zodpovednosti; pripomína odporúčania Parlamentu o začlenení uvedené v predchádzajúcich výročných správach a v dokumente Politického a bezpečnostného výboru z 1. júna 2006 o začleňovaní ľudských práv do SZBP a iných politík EÚ, ktoré sa ešte v plnej miere neuplatňujú;

157.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy a vládam krajín a území uvedených v tomto uznesení.