7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 258/1

—

so zreteľom na spoločné ustanovenia článkov 355 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktoré priznávajú najvzdialenejším regiónom osobitné postavenie, a na čl. 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ o režime štátnych podpor pre tieto regióny,

—

so zreteľom na článok 174 a nasledovné články ZFEÚ, ktoré špecifikujú cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a ktoré vymedzujú štrukturálne finančné nástroje na jej dosiahnutie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. mája 2004 s názvom Posilnené partnerstvo pre najvzdialenejšie regióny“ (COM(2004)0343),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o posilnenom partnerstve pre najvzdialenejšie regióny (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2007 s názvom Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky (COM(2007)0507) a pracovný dokument útvarov Komisie z 12. septembra 2007 s názvom Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky (SEC(2007)1112), ktorý je prílohou k tomuto oznámeniu,

—

so zreteľom na uznesenie EP z 20. mája 2008 o stratégii pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2008 s názvom Najvzdialenejšie regióny: prínos pre Európu (COM(2008)0642),

—

so zreteľom na spoločné memorandum najvzdialenejších regiónov zo 14. októbra 2009 o najvzdialenejších regiónoch do roku 2020,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na memorandum Španielska, Francúzska, Portugalska a najvzdialenejších regiónov zo 7. mája 2010 o obnovenej vízii európskej stratégie voči najvzdialenejším regiónom,

—

so zreteľom na závery 3022. zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti zo 14. júna 2010 (3),

—

so zreteľom na prvú správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. septembra 2010 o dosahu reformy programu POSEI z roku 2006 (COM(2010)0501),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 24. septembra 2010 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie (COM(2010)0498),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500 – časti 1 a 2),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady z 29. júna 2011, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0398),

—

so zreteľom na správu určenú členovi Európskej komisie Michelovi Barnierovi s názvom Najvzdialenejšie európske regióny a jednotný trh: vplyv EÚ vo svete z 12. októbra 2011, ktorú predložil Pedro Solbes Mira,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade z 18. októbra 2010 s názvom Stanovisko Komisie podľa článku 355 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie k iniciatíve francúzskej vlády za zmenu štatútu ostrova Svätý Bartolomej voči Európskej únii (COM(2010)0559) a na rozhodnutie 2010/718/EÚ Európskej rady z 29. októbra 2010 o zmene štatútu ostrova Svätý Bartolomej vo vzťahu k Európskej únii (4),

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie 17. konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov Európskej únie, ktorá sa konala 3. a 4. novembra 2011,

—

so zreteľom na príspevok najvzdialenejších regiónov z 15. januára 2010 k verejnej konzultácii o pracovnom dokumente Komisie – Konzultácia o budúcej stratégii EÚ do roku 2020 (COM(2009)0647),

—

so zreteľom na spoločný príspevok najvzdialenejších regiónov z 28. januára 2011 o piatej správe o ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti,

—

so zreteľom na príspevok najvzdialenejších regiónov EÚ z 28. februára 2011 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu (COM(2010)0608 z 27. októbra 2010),

—

so zreteľom na spoločnú platformu zo 6. júla 2010 adresovanú predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Durãovi Barrosovi od Konferencie európskych poslancov najvzdialenejších regiónov v Európskom parlamente,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0084/2012),

A.

keďže v zmluve sa v jej článku 349 stanovuje riadny právny rámec založený na primárnom práve, na základe ktorého sa upevnil špecifický právny štatút a spoločné politiky v prospech najvzdialenejších regiónov;

B.

keďže politika súdržnosti sa musí zosúladiť so stratégiou EÚ 2020, v rámci ktorej sa plánujú organizovať politické iniciatívy s ohľadom na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a integrovať jej prvky podporovaním hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré podporuje sociálnu a územnú súdržnosť, a musí vhodne zohľadniť postavenie najvzdialenejších regiónov; keďže východiskové podmienky najvzdialenejšieho regiónu sú pri dosahovaní týchto cieľov zložitejšie než podmienky niektorých iných regiónov, keďže najvzdialenejšie regióny sú otvorené spolupráci zameranej na konkretizáciu piatich cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020 v oblasti zamestnanosti, inovácie, vzdelávania, sociálneho začleňovania, klímy a energií, a keďže potreba zamerať ciele stratégie Európa 2020 na využívanie ich potenciálu a na rast špičkových odvetví však nedovolí ignorovať či už štrukturálne prekážky, ktorým tieto regióny čelia, alebo zásadnú úlohu, ktorú pri raste zohrávajú tradičné odvetvia;

C.

keďže politiky súdržnosti musí zostať jedným z najzákladnejším nástrojom európskej činnosti na zníženie rozdielov v európskych regiónoch vo všeobecnosti a v najvzdialenejších regiónoch osobitne s cieľom zapojiť tieto regióny do vnútorného trhu a presadiť ich v príslušnej geografickej oblasti, podporiť rozvoj a hospodárske zbližovanie týchto regiónov s kontinentálnou EÚ, ako aj plniť ciele stratégie EÚ 2020, pričom prvoradými nástrojmi sú európske fondy, ale keďže táto európska politika samotná nemôže vyriešiť všetky ťažkosti, ktorým najvzdialenejšie regióny čelia;

D.

keďže veľkou úlohou hospodárstiev najvzdialenejších regiónov je premena ich obmedzení na potenciál a na možnosti rastu pomocou nástrojov na zmierňovanie rozdielov v oblasti voľného pohybu osôb, tovaru, kapitálu a služieb a keďže výzvy, akými sú globalizácia, zmena klímy, dodávky energie, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými, morskými a poľnohospodárskymi zdrojmi, ochrana biodiverzity, sociálne začleňovanie, boj proti chudobe a demografické tlaky, vyžadujú koordináciu všetkých politík a nástrojov Európskej únie;

E.

keďže zhoršenie hospodárskej situácie spôsobené hospodárskou, sociálnou a finančnou krízou osobitným spôsobom zasiahlo najvzdialenejšie regióny, pretože zvýraznilo štrukturálne nedostatky ich hospodárstiev a ich závislosť od vonkajšieho sveta;

F.

keďže európske investície do najvzdialenejších regiónov nepredstavujú len politiku doháňania omeškaní a kompenzácie znevýhodnení, ale sú taktiež investíciami, ktoré sa uskutočňujú v prospech celej Európskej únie;

1.

trvá na skutočnosti, že v zmysle Zmluvy o fungovaní Európskej únie majú najvzdialenejšie regióny nárok na diferencovaný a jednotný prístup, ktorý im umožní využiť maximálnu výšku pomoci bez ohľadu na úroveň ich rozvoja, tak aby sa ich výnimočnosť dostatočne zohľadnila a chránila;

2.

zdôrazňuje, že je v súlade so závermi piatej správy o hospodárskom, sociálnom a územnom rozvoji potrebné zvýšiť pružnosť nástrojov politiky súdržnosti takým spôsobom, aby umožňovali investície schopné zabezpečiť úroveň rastu a rozvoja v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 aj v prípade osobitných geografických a demografických podmienok;

3.

zastáva názor, že najvzdialenejšie regióny musia plniť základné ciele definované v stratégii EÚ 2020, ale trvá na tom, že je potrebné ich upraviť podľa ich vlastnej reality s ohľadom na ich regionálnu rozmanitosť, štrukturálnu situáciu a ich potenciálne výhody, pričom zdôrazňuje, že článok 349 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje prijatie osobitných opatrení zameraných na zmiernenie následkov charakteristických znakov najvzdialenejších regiónov, by sa mal viac využívať a mal by mať právnu, inštitucionálnu a politickú váhu potrebnú na to, aby sa pre najvzdialenejšie regióny zabezpečila spravodlivá integrácia a aby sa im umožnil ich hospodársky a sociálny rozvoj v rámci vnútorného trhu a v širšom meradle v rámci Únie, rovnako ako ich plná účasť na všetkých relevantných programoch Únie na rovnakej úrovni ako u ostatných regiónov;

4.

považuje za vhodné preukázať pružný prístup k najvzdialenejším regiónom, pokiaľ ide o zameranie na tri hlavné tematické ciele stanovené v nových návrhoch nariadení od roku 2014, čím by sa predišlo neprimeranému obmedzeniu možností diverzifikácie a rozvoja existujúceho potenciálu, ako aj možností využitia ich komparatívnych a konkurenčných výhod;

5.

žiada o využívanie ďalších kritérií na posudzovanie oprávnenosti najvzdialenejších regiónov na pridelenie štrukturálnych fondov, keďže kritérium HDP „na obyvateľa“ neodráža ich špecifickú realitu a je v rozpore s duchom štatútu najvzdialenejších regiónov a so samotnou zmluvou; z tohto dôvodu požaduje zavedenie osobitného kritéria, ktorým by sa najvzdialenejšie regióny uvádzali medzi najmenej rozvinutými regiónmi, bez ohľadu na úroveň ich HDP, keďže tento prístup je najviac prispôsobený ich konkrétnej situácii; okrem toho trvá na tom, aby miera spolufinancovania najvzdialenejších regiónov predstavovala 85 % v prípade všetkých nástrojov pomoci týmto regiónom; žiada predĺženie lehoty na využitie finančných prostriedkov v najvzdialenejších regiónoch s cieľom ich lepšieho čerpania;

6.

vyjadruje poľutovanie, že v rámci dodatočných subvencií EFRR bol predložený návrh na výrazné zníženie subvencií, ktoré sa majú prideliť najvzdialenejším regiónom a regiónom s nízkou hustotou obyvateľstva vo finančnom rámci 2014 až 2020, a obáva sa, že tieto subvencie, ktoré boli pôvodne navrhnuté na vyrovnanie následkov štrukturálneho znevýhodnenia najvzdialenejších regiónov a regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva, budú narušené prevedením 50 % ich objemu na iné ciele; požaduje, aby sa tieto subvencie zvýšili na úroveň spolufinancovania vo výške 85 %, ako tradičné EFRR; v tejto súvislosti žiada, aby finančné opatrenia na uskutočnenie stratégie EÚ 2020 zahrnovali prístup k európskym podporám aspoň v rovnakej výške v reálnych číslach, akú poskytuje súčasný finančný rámec, aby sa stratégia Európa 2020 mohla vykonávať koherentným a účinným spôsobom;

7.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že došlo k zníženiu v iných oblastiach v rámci politiky súdržnosti, a najmä nad tým, že Komisia navrhuje všeobecné zníženie finančných opatrení na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť vo výške 5,1 % v stálych cenách 2011 na budúce programové obdobie, z toho zníženie o 20,2 %, pokiaľ ide o financovanie opatrení v prospech konvergenčných regiónoch (s výnimkou prechodných regiónov), o 5,6 %, pokiaľ ide o financovanie konkurencieschopných regiónov, a o 2,9 %, pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky vyčlenené pre Kohézny fond;

8.

víta skutočnosť, že Komisia plánuje začleniť rozpočtový riadok určený pre najvzdialenejšie regióny a regióny s nízkou hustotou obyvateľstva do viacročného finančného rámca 2014 – 2020, čo umožní presnejšie vymedziť vzťah medzi rozpočtovými prostriedkami pridelenými týmto regiónom a ich cieľmi;

9.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v návrhu nariadenia budúceho ESF sa situácia najvzdialenejších regiónov opäť neuvádza, nielen pokiaľ ide o štrukturálne znaky vymenované v článku 349 ZFEÚ, ale taktiež o ich osobitnú hospodársku situáciu, na základe ktorej sa radia medzi regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ;

10.

zdôrazňuje nevyhnutnosť prispôsobiť európske fiškálne a colné politiky, aby sa posilnila konkurencieschopnosť hospodárstiev najvzdialenejších regiónov, a zásadný význam, ktorý má existencia zodpovedajúcich fiškálnych a colných opatrení pre diverzifikáciu hospodárskej činnosti a pre vytváranie trvalých pracovných miest v najvzdialenejších regiónoch;

11.

zdôrazňuje potrebu občanov najvzdialenejších regiónov využívať výhody vnútorného trhu na rovnakej úrovni ako ostatní občania Európskej únie a požaduje, aby sa prijali opatrenia v súlade s odporúčaniami uvedenými v Solbesovej správe; požaduje, aby sa preskúmala možnosť vytvorenia rámca pre štátnu pomoc najvzdialenejším regiónom, a vyslovuje sa za zachovanie súčasnej úrovne podpory investícií do veľkých, stredných a malých podnikov a možnosti poskytnúť neklesajúcu a časovo neobmedzenú prevádzkovú podporu v pružnom regulačnom rámci, keďže sa preukázalo, že táto podpora nepoškodzuje hospodársku súťaž a že pomáha najvzdialenejším regiónom pri plnení cieľov stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o inováciu, výskum a životné prostredie; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam verejných služieb pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť najvzdialenejších regiónov, najmä v odvetviach leteckej a námornej dopravy, pošty, energetiky a komunikácií;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať malé a stredné podniky prideľovaním finančných prostriedkov z fondov Únie s cieľom rozvíjať výrobné štruktúry najvzdialenejších regiónov a posilniť zručnosti pracovníkov, a tým podporiť špecifické regionálne výrobky a miestne hospodárstvo;

13.

domnieva sa, že cieľom intervencií Únie musí byť zohrávanie kľúčovej úlohy a povzbudzovanie iniciatív zameraných na rozvoj stredísk špičkovej úrovne v najvzdialenejších regiónoch, ktoré by využili výhody a know-how v odvetviach ako odpadové hospodárstvo, obnoviteľné zdroje energie, energetická sebestačnosť, biodiverzita, mobilita študentov, výskum v oblasti klímy alebo krízový manažment; domnieva sa, že opatrenia prijaté v rozsahu a na základe všeobecných charakteristických znakov európskeho kontinentu nie sú vždy účinné v najvzdialenejších regiónoch, ale experimentálne opatrenia povolené článkom 349 Zmluvy, ktoré sú naozaj úspešné, sa môžu uplatniť vo zvyšku Únie; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila experimentovanie v týchto regiónoch v záujme inovatívneho, solidárneho a trvalo udržateľného rastu;

14.

vyzýva na posilnenie opatrení na pomoc poľnohospodárstvu v rámci programu POSEI s cieľom reagovať na konkurenciu výrobcov, ktorí majú nižšie výrobné náklady, a požaduje zachovanie osobitných opatrení venovaných najvzdialenejším regiónom v rámci SPP;

15.

obhajuje potrebu vopred uskutočniť posúdenie vplyvu projektov európskych právnych predpisov na úrovni hospodárstiev najvzdialenejších regiónov;

16.

zdôrazňuje potrebu zachovať opatrenia na trvalo udržateľné riadenie a ochranu morských zdrojov, postupne obmedziť prístup k morským oblastiam identifikovaným ako biogeograficky citlivé oblasti len pre miestne flotily a používať rybárske zariadenia, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, zhodnotiť akvakultúru a opätovne zaviesť možnosť poskytovať podporu na modernizáciu flotily s cieľom zlepšiť bezpečnosť a hygienu a uplatňovať osvedčené postupy a vyzýva na zvýšenie náhrad za dodatočné náklady v rámci programu POSEI v oblasti rybolovu; zdôrazňuje potrebu prístupu, ktorý je lepšie prispôsobený realite každého regiónu, pričom treba využívať modely rozvoja sektora, ktoré vypracovali miestne subjekty;

17.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva sa dostatočne nezohľadňuje situácia a realita najvzdialenejších regiónov; trvá na námornom rozmere najvzdialenejších regiónov a na význame rybolovu, pokiaľ ide o územné plánovanie a zamestnávanie miestneho obyvateľstva, s ohľadom na výlučnú hospodársku oblasť týchto regiónov, ktorých potenciál je potrebné premeniť pomocou konkrétnych a súdržných opatrení zameraných na skutočné námorné hospodárstvo a ktorý bude treba riadne zohľadniť v rámci programu európskej integrovanej námornej politiky; pripomína rastúci ekonomický záujem vyvolaný obrovským biogenetickým, minerálnym a biotechnologickým potenciálom morského dna najvzdialenejších regiónov a význam zohľadnenia tejto skutočnosti v novej európskej stratégii pre najvzdialenejšie regióny s cieľom zabezpečiť rozvoj znalostnej ekonomiky založenej na mori; v tejto súvislosti zastáva názor, že najvzdialenejšie regióny musia byť kľúčovým prvkom námornej politiky Únie, pričom zdôrazňuje ich úlohu v oblasti udržateľného využívania mora a pobrežných oblastí, ako aj v oblasti medzinárodného riadenia námorných záležitostí, a že úlohou atlantických najvzdialenejších regiónov je podieľať sa na pripravovanej atlantickej stratégii;

18.

pripomína význam odvetvia cestovného ruchu a vyzýva Komisiu, aby urýchlila vykonávanie európskeho akčného plánu a zaručila lepšiu koordináciu súčasných línií financovania s osobitnou pozornosťou venovanou najvzdialenejším regiónom;

19.

trvá na skutočnosti, že najvzdialenejšie regióny sa mienia zamerať na stratégiu výskumu a inovácií a na rast svojej podnikovej siete, a to najmä podporovaním podnikateľského ducha u mladých ľudí s cieľom rozvíjať MSP a odstrániť nezamestnanosť mladých ľudí; podporuje vytvorenie technologických infraštruktúr a inovačných centier európskych rozmerov, rozvoj projektov a partnerstva subjektov z oblasti vedy a techniky a výmenu myšlienok a osvedčených postupov prostredníctvom európskych sietí na podporu inovácie a stratégií inteligentnej špecializácie, ako je platforma S3, a dlhodobých investícií do najvzdialenejších regiónov v rámci financovania súdržnosti a zabezpečenie aktívnej účasti na hlavných projektoch stratégie Európa 2020; žiada, aby sa pokračovalo v doterajšom úsilí zameranom na najvzdialenejšie regióny s cieľom rozšíriť zavádzanie miestnych programov výskumu zodpovedajúcich potenciálu a aby sa poskytla podpora a pomoc rozvoju atraktívnych a výkonných univerzít dotovaných skutočnými prostriedkami, ktoré budú dosahovať úroveň univerzít na ostatnom území EÚ;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať súčinnosť medzi finančnými prostriedkami politiky súdržnosti a rámcovým programom pre výskum a rozvoj s cieľom urýchliť rozvoj najvzdialenejších regiónov a odstrániť nedostatočné využívanie finančných prostriedkov určených na výskum;

21.

zdôrazňuje, že jednotný európsky dopravný priestor sa musí podieľať na zabezpečení inkluzívneho rastu najvzdialenejších regiónov, zmierniť ich nedostatky v dostupnosti a bojovať proti zmene klímy; vyzýva na vytvorenie osobitného rámca na podporu dopravy v najvzdialenejších regiónoch, najmä v prospech verejnej dopravy, a na rozvoj medziostrovnej námornej dopravy; vyzýva okrem toho na vybudovanie logistických platforiem a žiada, aby sa uskutočňovali projekty, ako sú námorné diaľnice; zdôrazňuje potenciál programu Marco Polo pre najvzdialenejšie regióny; vyzýva Komisiu, aby zmiernila jeho podmienky a predĺžila ho aj po roku 2013 a aby nástroj na prepojenie Európy obsahoval osobitný odkaz na najvzdialenejšie regióny; trvá na začlenení najvzdialenejších regiónov do siete TEN-T a zavedení nového nástroja na uľahčenie prepojenia Európy;

22.

pripomína, že závislosť najvzdialenejších regiónov od dovážaných fosílnych palív je príčinou vysokých dodatočných nákladov; zároveň konštatuje, že investície regionálnej politiky do najvzdialenejších regiónov na boj proti zmene klímy sú relatívne nízke; navrhuje posilniť odvetvie obnoviteľných energií a energetickej účinnosti prostredníctvom iniciatív, ako je pakt ostrovov, ktorých cieľom je vypracovanie miestnych akčných plánov pre obnoviteľné energie a rentabilné projekty zamerané na zníženie emisií CO2 najmenej o 20 % do roku 2020, vytvorením vlastného programu pre výskumné projekty v oblasti obnoviteľných energií a diverzifikácie regionálnej energetickej základne a obzvlášť v oblasti geotermálnej energie, energie prílivu a energie vodíka, a vytvoriť v oblasti energetiky špecifický program s cieľom znížiť náklady vznikajúce z dôvodu vzdialenosti, náklady na infraštruktúry a na poskytované služby s cieľom podporiť ambiciózne politiky, ktoré najvzdialenejšie regióny uplatnili v oblasti rozvoja obnoviteľných energií;

23.

vyjadruje znepokojenie nad účinkami zmeny klímy v najvzdialenejších regiónoch, najmä pokiaľ ide o stúpajúcu vodnú hladinu; vyzýva EÚ, aby riešila tieto otázky v rámci svojej stratégie predchádzania zmene klímy a reakcie na ňu; odporúča vhodným spôsobom využívať energetické zdroje a rozvíjať potenciál obnoviteľných zdrojov;

24.

vyzýva Komisiu, aby v oblasti energetiky, dopravy a informačných a komunikačných technológií vytvorila špecifický program na základe programov POSEI, ktorý má najvyššiu možnú mieru súčinnosti s ostatnými aspektmi činnosti Únie v týchto oblastiach;

25.

považuje za nevyhnutné podporovať členské štáty v úsilí zaistiť obyvateľom týchto regiónov úplný prístup k informačným a komunikačným prostriedkom, ktoré poskytujú nové technológie, napr. širokopásmové technológie a bezdrôtové technológie vrátane satelitov, a najmä prístup k širokopásmovým infraštruktúram v záujme podpory hospodárskeho rastu a lepšej správy prostredníctvom digitalizácie služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby všetkým obyvateľom najvzdialenejších regiónov zabezpečili prístup k širokopásmovému internetu do roku 2013;

26.

vzhľadom na skutočnosť, že digitálna ekonomika je nepochybne hybnou silou hospodárskeho rozvoja v EÚ, uznáva dôsledky stále rastúceho problému digitálnej priepasti, ktorý sa môže stať závažnou prekážkou rozvoja;

27.

domnieva sa, že inovatívne financovanie politiky súdržnosti by mohlo predstavovať čiastočnú odpoveď na chronický nedostatok investícií mikropodnikov a malých a stredných podnikov v najvzdialenejších regiónoch, a zdôrazňuje potrebu zlepšiť prístup podnikov v najvzdialenejších regiónoch k financovaniu, najmä nadviazaním dialógu s tzv. skupinou EIB a podporovaním vytvárania miestnych investičných fondov v každom najvzdialenejšom regióne, ako aj rozvojom regionálnych trhov rizikového kapitálu v súlade s uvedeným návrhom v správe Pedra Solbesa Miru o najvzdialenejších regiónoch a jednotnom trhu; vyzýva Komisiu, aby v tomto zmysle predložila Parlamentu a Rade návrh legislatívneho aktu;

28.

želá si, aby sa v ohraničených oblastiach zavádzali v regiónoch experimentálne programy týkajúce sa verejného obstarávania tak, aby sa zvážili postupy udeľovania zákaziek zohľadnením územnej pôsobnosti uchádzačov vo verejnej súťaži.

29.

požaduje väčšiu účasť regionálnych orgánov najvzdialenejších regiónov na príprave a vykonávaní programov a politík Únie podľa zásady pružnosti, prispôsobivosti a modularity v rámci subsidiarity a viacúrovňového riadenia a v rámci partnerstva so súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou s cieľom zabezpečiť, aby sa ich osobitné potreby zohľadnili na všetkých úrovniach rozhodovania, a požaduje aj väčšie zviditeľnenie týchto regiónov v európskych inštitúciách;

30.

domnieva sa, že jednou z hlavných slabých stránok najvzdialenejších regiónov je riadenie zdrojov; vyjadruje presvedčenie, že je potrebné zabezpečiť pre ne dostatočné základné prostriedky, ktoré im umožnia riadiť svoje investície, a to najmä pokiaľ ide o dopravnú infraštruktúru, ale aj infraštruktúru v oblasti dodávok vody, energie a nakladania s odpadom;

31.

pripomína, že uvedená správa Pedra Solbesa Miru o najvzdialenejších európskych regiónoch a jednotnom trhu ukázala, že hospodárstva najvzdialenejších regiónov sú takmer v každom ohľade obmedzované dodatočnými nákladmi; upriamuje tiež pozornosť Európskej komisie na monopolné situácie, zneužitie dominantného postavenia a nezákonné cenové kartely, ktoré majú za následok nespravodlivé zvyšovanie životných nákladov; žiada Komisiu, aby vypracovala podrobnú štúdiu o tvorbe cien v najvzdialenejších regiónoch, aby sa určili náležité činitele na zefektívnenie spoločného trhu na týchto územiach;

32.

upozorňuje na úlohu najvzdialenejších regiónov ako hranice EÚ so zvyškom sveta a požaduje prístup, najmä prostredníctvom ďalších úvah oznámených Komisiou v partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi, ktorý by uznával susedstvo EÚ s tretími krajinami vrátane krajín s privilegovanými historickými a kultúrnymi vzťahmi; upozorňuje na problémy pri začleňovaní do príslušných geografických oblastí a na potrebu nájsť osobitné inovatívne formy, ktorými by sa podporilo skutočné regionálne začlenenie prostredníctvom spoločných programov a projektov medzi najvzdialenejšími regiónmi a susednými tretími krajinami a napomohlo vytvorenie dobrej konektivity v príslušných geografických oblastiach; zdôrazňuje význam vonkajšieho aspektu niektorých európskych politík pre najvzdialenejšie regióny a trvá na tom, že je potrebné vypracovať štúdie na meranie vplyvu medzinárodných obchodných dohôd a dohôd v oblasti rybného hospodárstva a ich účinkov na najvzdialenejšie regióny a ich miestnu produkciu a vypracovať tiež kompenzačné opatrenia, ktoré by umožnili zmierniť škody vyplývajúce z uzatvorenia týchto dohôd;

33.

vyjadruje poľutovanie nad počiatočným nezáujmom GR pre obchod zohľadniť špecifiká najvzdialenejších regiónov pri prerokovávaní dohôd o hospodárskom partnerstve a naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej hľadala kompromisy, ktoré rešpektujú záujmy príslušných najvzdialenejších regiónov v rámci definitívnych znení dohôd, ktoré budú uzatvorené s krajinami AKT;

34.

opätovne pripomína potrebu lepšej súčinnosti medzi fondmi politiky súdržnosti a Európskym rozvojovým fondom v záujme zlepšenia projektov spoločného záujmu a regionálneho začlenenia najvzdialenejších regiónov; v tejto súvislosti pripomína opakovaný návrh Európskeho parlamentu na začlenenie ERF do rozpočtu;

35.

zdôrazňuje význam územnej spolupráce pre najvzdialenejšie regióny a požaduje, aby sa pokračovalo v programoch územnej spolupráce v najvzdialenejších regiónoch; v tejto súvislosti požaduje zmiernenie pravidiel s cieľom dosiahnuť lepšie využívanie dostupných dotácií a spresnenie projektov spolupráce, ako aj zvýšenie miery spolufinancovania EFRR na 85 %, vyčlenenie väčšieho priestoru pre nadnárodnú spoluprácu a odstránenie kritéria 150 km morských hraníc v cezhraničnej spolupráci v prípade najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje tiež, že výsadná zemepisná poloha najvzdialenejších regiónov predstavuje významnú pridanú hodnotu pre Európsku úniu v rámci jej vzťahov s africkými krajinami, krajinami Strednej Ameriky a Spojenými štátmi americkými;

36.

domnieva sa, že rozvoj cezhraničných služieb elektronickej verejnej správy prispeje k začleneniu najvzdialenejších regiónov do vnútorného trhu Únie.

37.

pripomína, že dánske, francúzske a holandské zámorské oblasti a územia vymenované v odsekoch 1 a 2 článku 355 ZFEÚ sa môžu rozhodnúť, že sa stanú najvzdialenejšími regiónmi, a vybrať si štatút, ktorý najlepšie zodpovedá ich situácii, a upozorňuje súčasné najvzdialenejšie regióny na rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu hrať pri podpore a posilňovaní svojho štatútu;

38.

oznamuje, že región Mayotte získa najbližšie štatút najvzdialenejšieho regiónu a vyzýva Komisiu, aby posilnila sprievodné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na správne čerpanie fondov; v tejto súvislosti pripomína rozpočtový riadok, ktorý je k dispozícii na prípravnú akciu na podporu regiónu Mayotte, a potrebu stanoviť osobitné opatrenia pre tento región alebo akékoľvek iné územie, ktorého by sa mohol prípadne týkať budúci viacročný finančný rámec, v procese prechodu na štatút najvzdialenejšieho regiónu, s cieľom poskytnúť podporu územiam, ktoré sú v transformačnom procese, aby sa stali najvzdialenejšími regiónmi;

39.

poveruje svojho predsedu, aby predložil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.