21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/6

1.1

Zamestnanosť žien by už nemala byť ďalším predmetom diskusie o rodovej rovnosti, ale mala by sa považovať za hospodársky imperatív, ktorý prináša Európskej únii prosperitu a pracovné miesta, a spoločenskú nevyhnutnosť riešenia demografických, sociálnych a environmentálnych otázok, aby sa zabezpečil udržateľný rast.

1.2

Zvýšenie miery zamestnanosti žien v uplynulých päťdesiatich rokoch už významne prispelo k hospodárskemu rastu. Aby sa však plne využil potenciál prínosu žien k hospodárskemu rastu, je potrebné zaviesť cielenejšie opatrenia na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Je však dôležité zabezpečiť, aby takéto opatrenia boli komplexné a zohľadňovali nielen najzjavnejšie hospodárske prekážky, ale riešili aj oblasť daní, systému sociálnych dávok a dôchodkových systémov, pracovného práva, rozhodovacích postupov, podnikania, vzdelávania, stereotypov a násilia. Takisto je zjavné, že tak ženy, ako aj muži musia zohrať svoju úlohu, ak sa takéto rozmanité problémy majú riešiť. Ženy a muži by tiež mali byť zapojení do dialógu a spolupráce medzi príslušnými zainteresovanými stranami a do uplatňovania úspešných postupov.

1.3

Popri nasledujúcich konkrétnych odporúčaniach uvedených v celom texte sú dôležitými predpokladmi dosiahnutia vyššej miery zamestnanosti žien a prínosu k rastu tieto aspekty:

2.1

Výbor je pevne presvedčený, že hospodársky rast samotný už nedokáže zabezpečiť reálny pokrok spoločnosti, ak nie je inkluzívny a udržateľný. Rovnosť žien a mužov sa tak stáva dôležitou podmienkou dosiahnutia tohto pokroku. Zároveň by sa meranie HDP už nemalo zakladať výlučne na paradigme výroby a spotreby, ale malo by zahŕňať ukazovatele, ako sú blahobyt a udržateľnosť (z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska) v záujme „vyváženejšej politiky“ (3).

2.2

Rovnosť žien a mužov sa často považuje za obmedzenie alebo finančnú záťaž. Je nevyhnutné uvedomiť si náklady na absenciu rovnosti a pozitívny hospodársky prínos rodovej rovnosti ako investície a produktívneho činiteľa.

2.3

Ciele stratégie Európa 2020 – predovšetkým zvýšiť mieru zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov do roku 2020 na 75 % a znížiť počet osôb ohrozených chudobou alebo žijúcich v chudobe aspoň o 20 miliónov – nie je možné dosiahnuť bez väčšej účasti žien na trhu práce a na verejnom živote. Okrem toho by dosiahnutie plnej konvergencie miery zamestnanosti žien a mužov do roku 2030 predstavovalo zvýšenie HDP na obyvateľa o 12 % (4).

2.4

Vzhľadom na ubúdanie populácie v produktívnom veku (5) Európa nedosiahne zamýšľaný rast bez zvýšenia potenciálu žien na trhu práce. V roku 2012 miera zamestnanosti mužov (vo veku 20 – 64 rokov) dosahovala 74,6 %, zatiaľ čo u žien to bolo iba 62,4 %. Ak sa zamestnanosť meria podľa ekvivalentu plného pracovného úväzku, je situácia ešte horšia, pretože súčasná miera zamestnanosti žien je 53,5 % všetkých žien zamestnaných na plný úväzok (6).

2.5

Zvýšenie miery zamestnanosti žien v uplynulých päťdesiatich rokoch už značne prispelo k hospodárskemu rastu. Je však dôležité poznamenať, že neplatená práca žien v domácnosti sa nepočíta ako prínos pre ekonomiku. Vytvorenie pracovných miest v oblasti služieb poskytovaných domácnostiam by prispelo k pretvoreniu tejto neviditeľnej formy práce na platené zamestnanie a prinieslo by daňové príjmy, príspevky do systému dôchodkového zabezpečenia atď.

2.6

Výbor upozorňuje na skutočnosť, že nezamestnané ženy nie sú vždy zaradené do štatistiky a nie sú registrované ako nezamestnané, ale v podstate predstavujú nevyužitý potenciál. Zníženie zamestnanosti žien sa vlastne neprejaví priamo ako nezamestnanosť, ale ako neaktívna zložka, zložka bez zamestnania alebo vo forme čiernej práce, pretože „odrádzajúci“ účinok vedie k veľmi malej ponuke práce pre ženy. Preto štatistické údaje, na národnej a európskej úrovni, nemôžu presne ukázať reálnu a skutočnú situáciu. EHSV preto žiada, aby boli údaje o zamestnanosti žien, ktoré sa zozbierajú a vyhodnotia na európskej úrovni, vo veľkej miere rozčlenené podľa oblastí súkromných služieb.

2.7

EHSV poznamenáva, že v ročnom prieskume rastu by sa mali stanoviť ciele pre zamestnanosť žien (7), pretože cielenými opatreniami je možné preklenúť rozdiely medzi ženami a mužmi a podporiť začlenenie, čo by výrazne zvýšilo potenciál rastu hospodárstva EÚ (8). Takéto opatrenia, ktoré by okrem iného zahŕňali aj poskytovanie služieb starostlivosti o závislých rodinných príslušníkov a odstránenie finančných demotivačných prvkov pre prácu druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti, sú nevyhnutné na zvýšenie účasti žien na trhu práce. Členské štáty by mali využívať takéto opatrenia na zlepšenie zamestnateľnosti a podporu prístupu k zamestnaniu a návratu do zamestnania.

2.8

Prísne úsporné opatrenia vedú ku škrtom vo verejnom sektore a v oblasti verejných služieb. U žien je tak väčšia pravdepodobnosť, že prídu o prácu, keďže tvoria väčšinu pracovníkov vo verejnom sektore. Skupinu, ktorú najviac postihlo zníženie životnej úrovne v dôsledku znižovania výdavkov vo verejných službách, tvoria osamelí rodičia, z ktorých väčšina sú tiež ženy. Zároveň poskytujú neplatené opatrovateľské služby väčšinou ženy, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou musieť kompenzovať škrty v službách sociálnej starostlivosti (9). Komisia by mala pripraviť rozsiahlu štúdiu o dosahu úsporných opatrení na rovnaké príležitosti s cieľom navrhnúť lepšie riešenia, ako aj realizovať výskum na tému, ako úsporné opatrenia ovplyvnili kvantitu a kvalitu pracovných miest pre ženy, a to tak vo verejnom sektore, ako aj v sektore súkromných služieb.

2.9

Za povšimnutie stojí skutočnosť, že politickí činitelia EÚ sa zameriavajú na všeobecnú zamestnateľnosť, ale neurčujú opatrenia na zapojenie potenciálu ekonomicky neaktívnych žien, ktoré by mohli podstatným spôsobom prispieť k hospodárskemu rastu v EÚ.

2.10

EHSV odporúča, aby sa pri prideľovaní prostriedkov EÚ viac zohľadňovalo rodové hľadisko a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby odporúčania uvedené v dokumente „Posúdenie podpory rodovej rovnosti z Európskeho sociálneho fondu“ (10) uvádzali do praxe.

3.1

Zvýšenie úrovne vzdelania predstavuje 50 % nárast HDP v krajinách EÚ v období rokov 1960 až 2008; polovica tohto prírastku sa dosiahla vyššou úrovňou vzdelania žien (11).

3.2

Zo správ Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) (12) a OECD vyplýva, že v porovnaní s mužmi majú ženy z rôznych príčin menej možností zamestnania a za tú istú prácu dostávajú menej peňazí, hoci v súčasnosti dosahujú ženy vo väčšine krajín EÚ vyššie vzdelanie než muži.

3.3

Systematické rozdiely medzi ženami a mužmi (13) pri výbere študijných odborov znemožňujú hospodárstvam plne využiť ich potenciál talentov, a tým vyvolávajú plytvanie ľudským kapitálom a stratu potenciálnej inovácie a hospodárskeho rastu. Inštitúcie EÚ a členské štáty by mali bojovať proti rodovým rozdielom vo vzdelávaní a podporovať zmenu v prístupe študentov, učiteľov, rodičov a celej spoločnosti. S takýmito opatreniami by sa malo začať hneď na začiatku školskej dochádzky, skôr než zavládne stereotypné vnímanie a názory na to, v čom chlapci a dievčatá vynikajú a čo ich baví robiť.

3.4

Výbor odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala iniciatívam a projektom, ktoré sú financované z nástrojov EÚ (financovanie z ESF, programov celoživotného vzdelávania atď.). Tieto nástroje by sa mohli použiť na to, aby sa zlepšili možnosti opätovného nadobudnutia zručností žien vracajúcich sa do pracovného života, ich prístupu k zamestnaniu resp. kariérneho rastu žien.

4.1

Väčšina členských štátov EÚ čelí dvojakému problému, a tým je starnutie obyvateľstva a nízka miera pôrodnosti. Tieto faktory znamenajú, že v najbližších 20 rokoch klesne počet pracovných síl, ak miera účasti mužskej a ženskej pracovnej sily na trhu práce zostane nezmenená (14).

4.2

Je potrebné natrvalo zmeniť prevládajúcu rodovú nerovnosť v európskych spoločnostiach. Podpora lepšej rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom mužov je dôležitým krokom k dosiahnutiu rovnomernejšieho rozdelenia platenej a neplatenej práce medzi ženami a mužmi. Vyváženejšie rozdelenie rodičovskej dovolenky medzi oboma rodičmi by zmenšilo zábrany, ktoré majú zamestnávatelia pri zamestnávaní žien v reprodukčnom veku.

4.3

Zmeny dopytu po pracovnej sile – napr. v dôsledku vzniku nových výrobných metód a odlišných pracovných podmienok a najmä prechodu od výroby a poľnohospodárstva k službám – sú dôležitou hnacou silou rozšírenia účasti žien na trhu práce a vyvolávajú väčší dopyt po zamestnávaní žien.

4.4

Hoci práca na čiastočný úväzok podnietila viac žien k tomu, aby sa zamestnali, z dlhodobého hľadiska môže táto práca znižovať možnosti odbornej prípravy, kariérneho postupu, ovplyvniť dôchodky a zvyšovať riziko chudoby, a to počas kratších období, ako aj v starobe. Obzvlášť sa to prejavuje pri „nedobrovoľnom“ zamestnaní na čiastočný úväzok, ktoré je v súčasnosti čoraz častejšie (15), keďže ako reakcia na krízu sú ženám okamžite ponúkané pracovné miesta na čiastočný úväzok, a tie sú nútené takéto pracovné zmluvy prijať, či už preto, že nemajú inú možnosť, pokiaľ ide o podmienky pracovnej zmluvy, alebo nechcú prísť o prácu. Pozornosť by sa mala venovať veľkej nerovnováhe medzi ženami a mužmi pracujúcimi na čiastočný úväzok (31,6 % žien oproti 8 % mužov). Mali by sa odstrániť všetky prekážky brániace prechodu od práce na čiastočný úväzok k práci na plný úväzok.

4.5

Výbor poukazuje na to, že opatrenia, ktoré podporujú domácnosti s dvoma zarábajúcimi osobami a pomáhajú dospelým zvládať svoje rodinné povinnosti, sú dôležitými faktormi zvýšenia účasti žien na trhu práce. Vhodná kombinácia peňažnej a vecnej podpory tiež zohráva dôležitú úlohu.

4.6

Vyššie daňové zaťaženie druhej zárobkovo činnej osoby v rodine môže znižovať účasť žien na trhu práce, pretože odrádza ženy od nástupu do zamestnania (16). Je potrebné upraviť systémy daní a sociálnych dávok tak, aby neodrádzali druhé osoby v rodine od zárobkovej činnosti.

4.7

Osobitná pozornosť by sa mala venovať neformálnej práci bez istoty zamestnania, vrátane zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti. Týka sa to viac žien než mužov, čo zvyšuje riziko ich vykorisťovania. Členské štáty EÚ by mali neodkladne ratifikovať 189. dohovor ILO o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti (17), ktorý stanovuje normy práce pre pracovníkov vykonávajúcich prácu v domácnosti.

5.1

EHSV vyzýva politických činiteľov, aby znížili rodovú nerovnosť odstránením rozdielov v odmeňovaní žien a mužov (ktoré predstavujú v priemere 16,2 %), pretože poskytovanie rovnakej odmeny bude prospešné nielen pre ženy, ale aj pre celú spoločnosť. Podľa hodnotenia európskej pridanej hodnoty znížením rozdielov v odmeňovaní mužov a žien o jeden percentuálny bod sa zvýši hospodársky rast o 0,1 % (18).

5.2

EHSV vyjadruje svoje znepokojenie nad enormne veľkými rozdielmi v dôchodkoch mužov a žien – priemer pre 27 krajín EÚ predstavuje 39 % (19), čo je dvakrát väčší rozdiel, než je rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Obzvlášť znepokojujúce je to, že o tomto probléme existuje nedostatočné povedomie. Nielenže vo väčšine členských štátov EÚ existujú veľké rozdiely, ale sú aj mimoriadne zložité, pretože závisia od priebehu zamestnaní (predovšetkým rozdielov v odmeňovaní, pracovného času a počtu odpracovaných rokov), dôchodkových systémov a najmä od vplyvu zárobkov počas pracovnej kariéry na dôchodky a od toho, do akej miery dôchodkové systémy kompenzujú prerušenie zamestnania kvôli starostlivosti o deti alebo príbuzných odkázaných na pomoc.

5.3

EHSV sa preto domnieva, že vyrovnávanie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien a započítavanie „času venovaného rodine“, t. j. starostlivosť o deti a starých ľudí, pomoc členovi rodiny počas krátkodobej a/alebo dlhodobej choroby atď., do systému dôchodkového zabezpečenia mužov i žien (pričom by zamestnanci mali možnosť čerpať rodinnú dovolenku na účely starostlivosti alebo pomoci) by znížilo rozdiely v ich dôchodkoch (20).

6.1

V nedávnej štúdii OECD (21) sa zdôrazňuje, že rodové rozdiely v podnikaní sú veľké a pretrvávajú v rôznych aspektoch, vrátane subjektívnych preferencií, pokiaľ ide o podnikanie, veľkosť podniku a finančnú výkonnosť, prístup k finančnému kapitálu a jeho využívanie. Ženy podnikateľky majú okrem maximalizácie zisku aj ďalšie ciele a rozsiahlejšie meradlá ich výkonnosti vyzdvihujú ich príspevok k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju.

6.2

Umožnenie väčšiemu počtu žien zakladať podniky a podporovanie rastu existujúcich podnikov riadených ženami môže prispieť (22) k vytváraniu väčšieho počtu pracovných miest, k väčšej inovatívnosti, vyššej konkurencieschopnosti a hospodárskemu rastu a tiež k obmedzeniu sociálneho vylúčenia. V záujme plného využitia potenciálu podnikov na trvalo udržateľný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Európe najmä po kríze je potrebné prijať zásadné opatrenia.

6.3

EHSV už navrhol, aby sa na podporu podnikania žien na úrovni EÚ prijali tieto kroky (23):

7.1

Medzinárodné štúdie (24) potvrdzujú, že ženy v riadiacich funkciách majú kladný vplyv na finančné výsledky spoločností, podnikovú kultúru, štýl riadenia a odolnosť voči kríze. Ženy menej riskujú a ich prioritou je udržateľný rozvoj, avšak prekážky, ktoré bránia dosiahnutiu rodovej rovnosti v rozhodovacom procese, sú oveľa väčšie, než sa otvorene priznáva.

7.2

EHSV dúfa, že v rámci samoregulácie prijmú všetky verejné a súkromné rozhodovacie orgány minimálne normy rovnakého zastúpenia žien a mužov v rozhodovacom procese. Kótované podniky a všetky orgány verejného sektora by mali podporovať transparentné postupy výberu a vymenovávania a kultúru začleňovania a možnosti voľby. Veľa sa toho však nedosiahne, ak muži aj ženy nebudú ochotní prijať konštruktívne opatrenia.

7.3

EHSV by politickým činiteľom a podnikom odporučil, aby v záujme dosiahnutia vyrovnaného zastúpenia žien a mužov vo všetkých rozhodovacích orgánoch preskúmali nasledovné otázky:

7.4

Aby sa Stratégia rovnosti žien a mužov (2010 – 2015) (25) mohla uskutočňovať, EHSV vyzýva na vyvážené zastúpenie žien a mužov vo verejnom živote a najmä v politike, pretože nedostatočné zastúpenie žien v súčasnosti obmedzuje ich práva na spolurozhodovanie (26). Inštitúcie EÚ a členské štáty, ako aj organizácie sociálnych partnerov by mali ísť príkladom a vo svojich politických a administratívnych orgánoch, najmä na najvyššej úrovni, by mali vytýčiť ciele sledujúce rovnosť žien a mužov.

8.1

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje účasť žien na trhu práce, je prístup k službám celodennej starostlivosti o malé deti. Zvýšenie verejných výdavkov na tieto služby je priamo spojené s nárastom zamestnanosti žien na plný pracovný úväzok (27).

8.2

Dosiahnutie barcelonských cieľov je preto nevyhnutnosťou. Podľa nedávnej správy Komisie však v roku 2010 len 10 členských štátov dosiahlo barcelonský cieľ zameraný na deti do 3 rokov. V kategórii detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky iba 11 členských štátov dosiahlo v tom istom roku cieľových 90 % (28).

8.3

Keďže najvyššia pôrodnosť je v tých členských štátoch, ktoré sa najviac pričinili o zosúladenie pracovného a súkromného života rodičov a ktoré vykazujú vysokú zamestnanosť žien (29), mali by členské štáty poskytovať účinnejšiu, cenovo prijateľnejšiu, dostupnejšiu a kvalitnejšiu podporu rodinám s deťmi prostredníctvom opatrení (30), ako sú napr.:

9.1

Hoci sa so zvýšenou mierou dosiahnutého vzdelania u dievčat v posledných desaťročiach zvýšil aj potenciál zárobkov žien, postoj spoločnosti k pracujúcim ženám a rozpor medzi rodinnými hodnotami a rovnoprávnosťou zostávajú prekážkou rovnováhy medzi mužmi a ženami na trhu práce.

9.2

EHSV znepokojuje najmä diskriminácia žien, ktoré majú zdravotné postihnutie, prisťahovalecký pôvod alebo sú príslušníčkami národnostnej menšiny. V tomto zmysle požaduje urýchlené vykonávanie smernice o rovnakom zaobchádzaní (31).

9.3

Násilie páchané na ženách je nielen spoločensky neprijateľné, ale spôsobuje aj vysoké ekonomické náklady. Odhaduje sa, že násilie voči ženám spôsobuje v 47 členských štátoch Rady Európy ročne náklady vo výške minimálne 32 miliárd EUR (32). Opatrenia proti rodovo podmienenému násiliu zohrávajú dôležitú úlohu, ale tradičné vnímanie úlohy žien v spoločnosti sa zmení iba vtedy, keď ženy budú mať rovnaký prístup k moci ako muži.

9.4

Mediálny priemysel zohráva rozhodujúcu úlohu v presadzovaní rodovej rovnosti. Médiá nielen odrážajú spoločensko-kultúrne vzory a normy, ale ich aj vytvárajú a sú mocnými aktérmi pri formovaní verejnej mienky a kultúry. Obsah prezentovaný v médiách tiež prispieva k tomu, aby všetci aktéri v spoločnosti, vrátane politických činiteľov a verejnosti, pochopili komplexnú problematiku rodovej rovnosti a že je teda naliehavo potrebné bojovať proti pretrvávajúcim nerovnostiam vo forme nedostatočného zastúpenia žien (najmä na vyšších pozíciách), prekážok postupu v zamestnaní a nízkej mzdy (v porovnaní s mužmi) v odvetví médií (33).