8.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 131/1

—

so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako aj článok 67 a článok 81 ods. 2 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na konzultačný dokument Komisie o uplatňovaní alternatívneho riešenia sporov (ARS) ako prostriedku na riešenie sporov týkajúcich sa obchodných transakcií a postupov v Európskej únii z 18. januára 2011 a na Zhrnutie odpovedí uverejnené v apríli 2011,

—

so zreteľom na konzultačný dokument Komisie o ARS v oblasti finančných služieb z 11. decembra 2008 a na Zhrnutie odpovedí na verejnú konzultáciu o alternatívnom riešení sporov v oblasti finančných služieb zo 14. septembra 2009,

—

so zreteľom na Zelenú knihu o alternatívnom riešení sporov v občianskom a obchodnom práve z 19. apríla 2002 (KOM(2002)0196),

—

so zreteľom na odporúčania Komisie z 30. marca 1998 o zásadách uplatniteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne urovnanie spotrebiteľských sporov (1) a zo 4. apríla 2001 o zásadách mimosúdnych orgánov zapojených do konsenzuálneho riešenia spotrebiteľských sporov (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (KOM(2011)0206),

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 25. mája 2000 o sieti vnútroštátnych orgánov na mimosúdne urovnanie spotrebiteľských sporov na úrovni celého Spoločenstva (3) a na európsku mimosúdnu sieť, ktorá začala fungovať 16. októbra 2001,

—

so zreteľom na memorandum o porozumení o sieti cezhraničných mimosúdnych sťažností pre finančné služby v Európskom hospodárskom priestore z 30. marca 1998 a na sieť FIN-NET,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (4),

—

so zreteľom na Európsky kódex správania pre mediátorov (ďalej len „kódex správania“) zavedený v roku 2004,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (5),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom The Cost of Non ADR – Surveying and Showing the Actual Costs of Intra-Community Commercial Litigation z 9. júna 2010, ktorú vypracovala spoločnosť ADR Center, Rím, Taliansko,

—

so zreteľom na zistenia Európskeho podnikateľského skúšobného panelu (EBTP) o ARS, ktoré sa týkajú obdobia od 17. decembra 2010 do 17. januára 2011,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2003 o Zelenej knihe Komisie o alternatívnom riešení sporov v občianskom a obchodnom práve (6),

—

so zreteľom na odporúčanie z 19. júna 2007 vychádzajúce zo správy vyšetrovacieho výboru vo veci krízy spoločnosti Equitable Life Assurance Society  (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o správe a partnerstve na jednotnom trhu (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o vykonávaní smernice o mediácii v členských štátoch, jej vplyve na mediáciu a jej uplatňovaní súdmi (10),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0343/2011),

A.

keďže prístup k spravodlivosti je základným právom,

B.

keďže priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako je stanovený v zmluvách, musí spĺňať potreby občanov a podnikov, napríklad tým, že sa vytvoria jednoduchšie a zrozumiteľnejšie postupy a zároveň sa zlepší prístup k spravodlivosti,

C.

keďže ciele súdneho procesu a alternatívnych spôsobov riešenia sporov sú úzko späté s úsilím o rýchle obnovenie právneho zmieru medzi stranami sporu, o primeranú ochranu hmotného subjektívneho práva a o vyriešenie sporov medzi stranami,

D.

keďže ARS, ktoré pomáha stranám, aby sa vyhli tradičným rozhodcovským postupom, môže byť rýchlou a z hľadiska nákladov efektívnou alternatívou k súdnemu procesu,

E.

keďže ARS je mechanizmom na dosiahnutie mimosúdneho vyrovnania tým, že spotrebiteľom a obchodníkom pomáha vyriešiť konflikty prostredníctvom zásahu tretej strany (mediátora alebo rozhodcu),

F.

keďže v mnohých krajinách zohrávajú orgány verejnej správy – vrátane ombudsmanov a regulačných orgánov – významnú úlohu pri podpore riešenia sporov,

G.

keďže posilňovaním dôvery občanov vo vnútorný trh môže dôvera v presadzovanie práv v cezhraničných sporoch prispieť k oživeniu hospodárstva EÚ,

H.

keďže úroveň poznatkov a informovanosti občanov EÚ o systémoch alternatívneho riešenia sporov je v celej Európe nízka a chaotická a len malé percento občanov vie, ako podať sťažnosť orgánu ARS,

I.

keďže je dôležité zabezpečiť lepšie informovanie o existencii mechanizmov ARS a viac nabádať spotrebiteľov a odborníkov, aby ich používali ako alternatívu súdnych konaní, ktorá umožňuje vyhnúť sa konfrontačnému prístupu a ponúka vyhliadky na obojstranne výhodné riešenie,

J.

keďže je nutné snažiť sa o vyvážený prístup zohľadňujúci pružnosť systémov ARS na jednej strane a potrebu zabezpečiť ochranu spotrebiteľov a spravodlivé postupy na strane druhej,

K.

keďže Parlament opakovane vyzýval k ďalšej aktivite na rozvoj ARS; keďže vo svojom uznesení zo 6. apríla 2011 o správe vecí verejných a partnerstvu na jednotnom trhu vyzval Komisiu, aby do konca roka 2011 predložila legislatívny návrh o využívaní alternatívneho riešenia sporov v EÚ,

L.

keďže Komisia v záujme posilnenia postavenia spotrebiteľov zaradila legislatívny návrh o ARS do svojho pracovného programu na rok 2011 ako strategickú iniciatívu a tiež ho zahrnula do svojho oznámenia z 13. apríla 2011 o Akte o jednotnom trhu ako jednu z dvanástich hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery,

M.

keďže lehota na vykonávanie smernice 2008/52/ES uplynula 21. mája 2011,

1.

víta nedávne konzultácie Komisie o ARS, ktoré sú napriek svojho rozsiahlemu názvu výlučne zamerané na spotrebiteľské transakcie;

2.

vyjadruje však presvedčenie, že ARS je súčasťou všeobecnej agendy „spravodlivosť pre rast“ v rámci všetkých odvetví; zastáva názor, že akýkoľvek prístup k ARS by mal presahovať rámec spotrebiteľských sporov s cieľom zahrnúť občianske a obchodné transakcie medzi podnikmi nezávisle od toho, či ide o spory medzi súkromnými alebo verejnými podnikmi, rodinné spory, prípady ohovárania a iné spory vo všeobecnom záujme alebo spory strán s odlišným právnym postavením;

3.

víta skutočnosť, že smernicou 2008/52/ES sa harmonizovali niektoré normy v oblasti mediácie; zdôrazňuje, že je potrebné vymedziť spoločné termíny a zachovať procesné záruky vo všetkých oblastiach ARS; domnieva sa, že by sa mali zrevidovať odporúčania Komisie z rokov 1998 a 2001 a kódex správania;

4.

nazdáva sa, že i keď má sebaregulácia naďalej svoj význam, potrebné sú legislatívne opatrenia určujúce minimálne normy, o ktoré sa môžu opierať schémy ARS, s cieľom stanoviť v právnych poriadkoch členských štátov rámec pre ARS, ako sa ukázalo i na príklade smernice 2008/52/ES; zdôrazňuje, že treba mať na zreteli, aby žiadny takýto rámec neobmedzoval rozmanitosť v oblasti ARS, keďže neexistuje jednotné riešenie pre všetky prípady, ktoré by mohlo vyriešiť rôznorodé problémy vznikajúce v rozličných právnych oblastiach;

5.

zdôrazňuje potrebu lepšieho pochopenia rozličných typov mechanizmov a procesov (vrátane činností verejných orgánov, ako sú ombudsmani), ktoré sú často spoločne označované ako ARS; domnieva sa, že hoci existuje významná miera spoločných prvkov medzi technikami vyjednávania a pomoci pri riešení sporov, ktoré v systémoch ARS možno bežne nájsť, štruktúra a architektúra ARS sa medzi členskými štátmi výrazne líši;

6.

domnieva sa, že legislatívne opatrenia prijímané na úrovni Európskej únie uľahčia uplatňovanie ARS a budú nabádať fyzické a právnické osoby, aby ho využívali častejšie, a to najmä v cezhraničných sporoch, keďže súdne konania na vyriešenie tohto typu sporov sú zložitejšie, nákladnejšie a zdĺhavejšie;

7.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2011 predložila legislatívny návrh o využívaní alternatívnych riešení sporov spotrebiteľov v EÚ a zdôrazňuje význam jeho rýchleho prijatia;

8.

vyjadruje presvedčenie, že normy týkajúce sa ARS by mali zahŕňať: uplatňovanie ARS/dohodu o ARS; nezávislosť, transparentnosť, účinnosť, spravodlivosť, nestrannosť a dôvernosť; účinky na premlčanie a preklúziu; vykonateľnosť dohôd, ktoré sú výsledkom ARS; stanovenie tretích strán;

9.

zastáva názor, že orgány v oblasti ARS by mali monitorovať a pravidelne posudzovať nezávislí posudzovatelia;

10.

s cieľom neohroziť prístup k spravodlivosti odmieta akékoľvek celoplošné zavedenie povinného systému ARS na úrovni EÚ, ale navrhuje, aby sa preskúmal povinný systém, v rámci ktorého by sa zúčastnené strany podnecovali k tomu, aby zvážili možnosti vyplývajúce z ARS;

11.

upozorňuje na taliansky tzv. spoločný zmier ako príklad možného osvedčeného postupu založeného na protokole dohodnutom a podpísanom podnikom a združeniami spotrebiteľov, prostredníctvom ktorého sa podnik zaväzuje, že bude vopred súhlasiť s ARS na riešenie akýchkoľvek sporov, ktoré môžu vzniknúť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje protokol;

12.

zdôrazňuje, že žiadna doložka o ARS by nemala brániť prístupu k spravodlivosti, najmä na slabšej strane, ktorou môže byť za určitých okolností i MSP, a preto sa domnieva, že v tomto smere rozhodnutia ARS môžu byť záväzné iba s výslovným súhlasom všetkých zúčastnených strán;

13.

zastáva názor, že povinnosť zverejniť okolnosti, ktoré ovplyvňujú nezávislosť tretej strany alebo spôsobujú konflikt záujmov, a povinnosť slúžiť všetkým stranám rovnako, ako je stanovená v kódexe správania, by sa mala uplatňovať na ARS všeobecne;

14.

vyzýva, aby boli zúčastnené strany a, v prípade potreby, tretia strana povinné zachovávať dôvernosť informácií o ARS, ako sa uvádza v kódexe správania; takisto zvažuje vo vhodných prípadoch prijatie rozsiahlejších opatrení, ako je vytvorenie profesionálnej výsady, súbežne s ustanoveniami článku 7 smernice 2008/52/ES;

15.

konštatuje však, že hoci je rešpektovanie dôvernosti osobných údajov dôležité, v rámci procesu ARS by tiež mala byť zaručená určitá úroveň transparentnosti, čo umožní členským štátom a orgánom ARS odhaľovať a šíriť osvedčené postupy a poskytne nezávislým regulačným orgánom možnosť kontrolovať postup v prípadoch, v ktorých boli podané sťažnosti;

16.

vyjadruje presvedčenie, že nielen mediácia, ale vo všeobecnosti aj ARS (článok 8 smernice 2008/52/ES) by mali mať vplyv na premlčacie a prekluzívne obdobia; uznáva riziko, ktoré predstavujú mnohé formy ARS a riziko neprimeraného odkladu súdnych procesov; poznamenáva, že štúdiou uskutočniteľnosti, ktorá sa týka európskeho zmluvného práva (11), sa stanovuje pozastavenie preklúzie v prípade arbitráže a mediácie a v niektorých ďalších situáciách spojených s ARS; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v činnosti v tejto oblasti;

17.

vyjadruje presvedčenie, že urýchlené a nenákladné presadzovanie dohôd vyplývajúcich z ARS je nevyhnutné, a to aj na cezhraničnej úrovni; na tento cieľ vyzýva na prijatie legislatívnych opatrení;

18.

pripomína, že je nevyhnutná osobitná odborná príprava pre neutrálne tretie strany; vyzýva Komisiu, aby zhromaždila údaje o požadovanom druhu a rozsahu odbornej prípravy a aby podporovala odvetvia pri rozvoji systémov odbornej prípravy a kontroly kvality;

19.

podporuje Komisiu v jej želaní podporovať využívanie alternatívnych riešení sporov, ktoré sú dostupné, rýchle, účinné a lacné a sú schopné umožniť vytvorenie a udržanie kvalitných obchodných, hospodárskych, sociálnych a susedských vzťahov založených na dôvere a prispieť k vysokej úrovni ochrany spotrebiteľov na základe obojstrannej výhodnosti prinášajúcej prínosy pre obe strany, na rozdiel od súčasnej súdnej praxe;

20.

zdôrazňuje, že aj keď je v súčasnosti v Európe veľa systémov ARS, ktoré účinne fungujú, medzi hlavné prekážky ich používania patrí nedostatočne rovnomerný rozvoj takýchto systémov v celej EÚ z geografického aj odvetvového hľadiska; navrhuje preto, aby boli urýchlene odstránené súčasné nedostatky týkajúce sa geografického pokrytia ARS v Európe; vyjadruje poľutovanie nad značnými odvetvovými medzerami, ktoré pretrvávajú vo väčšine členských štátov, pričom podporuje zlepšenie odvetvového pokrytia s účasťou zainteresovaných strán, ktoré by poznali mechanizmy fungovania daného odvetvia; nabáda členské štáty, aby zvážili zavedenie jednotných kontaktných miest pre každé odvetvie s cieľom poskytovať informácie o tom, ako začať ARS;

21.

pripomína, že ARS je v osobitnom záujme MSP; opakuje svoju výzvu Komisii, aby preskúmala súčinnosť medzi ARS a nástrojom v zmluvnom práve EÚ; takisto by uvítal usmernenia o doložkách o ARS v štandardných zmluvách;

22.

uznáva výsledky sietí FIN-NET a ECC-Net a SOLVIT, ale vyjadruje presvedčenie, že pokiaľ ide o informovanie strán a financovanie, naďalej je priestor na zlepšenie a vyzýva Komisiu, aby podporila, posilnila a rozšírila možnosti existujúcich orgánov fungujúcich v tejto oblasti, ktoré preukázali svoju účinnosť a hodnotu;

23.

vníma výrazný potenciál online ARS, najmä v prípade menších žalôb; poznamenáva, že obvyklé postupy ARS existujú online spolu s ďalšími postupmi, ktorých cieľom je zamedziť sporom alebo uľahčiť ich riešenie; zdôrazňuje, že ak tradičné ARS prebieha online, nemali by sa znižovať procesné normy, a že takisto by sa mali riešiť otázky, ako je vykonateľnosť náhrady; vidí osobitný prínos v online systémoch známky dôveryhodnosti; poukazuje na činnosť pracovnej skupiny UNICTRAL pre online riešenie sporov (12) so zameraním na transakcie medzi podnikmi a transakcie medzi podnikmi a spotrebiteľmi;

24.

vyjadruje presvedčenie, že „hierarchia“ urovnania sporov, ktorá zahŕňa, po prvé, interný systém vybavovania sťažností, po druhé, ARS a až v krajnom prípade súdny proces, prinesie skrátenie času a zníženie nákladov; vyzýva Komisiu, aby podporovala odvetvia pri presadzovaní takýchto systémov;

25.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu určitých typov ARS v rodinných sporoch, v prípade ktorých môže znížiť psychologickú ujmu, pomôcť stranám opäť začať komunikovať a najmä tým prispieť k zabezpečeniu ochrany detí; vidí potenciál v cezhraničnom ARS, najmä z hľadiska jeho flexibility, takisto upozorňuje na činnosť mediátora Európskeho parlamentu pre prípady medzinárodných únosov detí ich rodičmi;

26.

je takisto ako Komisia presvedčený, že na zabezpečenie vhodného prístupu k náprave na vnútornom trhu je potrebná možnosť ľahko uplatňovať ARS, ako aj existencia účinného systému kolektívneho odškodnenia, pričom obe tieto možnosti sú doplňujúce a vzájomne sa nevylučujú;

27.

vidí potenciál pre ARS v rámci prebiehajúcej diskusie o kolektívnom odškodnení, keďže využitie ARS je účinným prostriedkom urovnaní sporov, ktorým sa možno vyhnúť súdnemu procesu;

28.

nazdáva sa, že na úrovni EÚ je potrebné ARS v oblasti slobody tlače a práv osobnosti, keďže najmä v prípadoch ohovárania a porušovania práv osobnosti môžu byť náklady na súdne konanie, najmä v niektorých členských štátoch, neúnosné a keďže ARS by mohlo prispieť k zlepšeniu súčasnej situácie;

29.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť európskym spotrebiteľom prístup k systémom ARS pri cezhraničných i vnútroštátnych sporoch, najmä v oblasti online trhu, ktorý je v Európskej únii na silnom vzostupe; konštatuje, že používanie systémov ARS umožňuje vyššiu úroveň ochrany práv spotrebiteľa a pozdvihuje dôveru spotrebiteľov v trh, podniky a inštitúcie na ochranu práv spotrebiteľa tým, že ich zatraktívňuje a podporuje cezhraničný obchod a zvyšovanie prosperity všetkých subjektov na trhu EÚ;

30.

žiada účinný systém mimosúdneho urovnávania spotrebiteľských sporov, ktorý bude fungovať v celej EÚ;

31.

navrhuje, aby budúci legislatívny návrh Komisie o využívaní ARS spotrebiteľmi v EÚ obsahoval hlavné zásady, ktoré treba dodržiavať v rámci systémov ARS zavedených v Európe, medzi ktoré patrí:

32.

vyzýva Komisiu, aby v prípade cezhraničných spotrebiteľských sporov ustanovila koordinačnú štruktúru na zjednodušenie prístupu k vnútroštátnym systémom ARS a systémom iniciovaným podnikmi a ich koordináciu;

33.

v súvislosti s cezhraničnými spotrebiteľskými spormi v oblasti elektronického obchodu vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na rýchle zavedenie viacjazyčnej platformy, ktorá by spotrebiteľom umožnila riešiť spory výlučne online, pričom by mala mať na pamäti, že táto platforma musí spĺňať normy kvality a musí byť založená na existujúcich systémoch ARS v členských štátoch;

34.

zastáva názor, že poskytovanie informácií spotrebiteľom je zodpovednosťou, ktorú spoločne znášajú verejné orgány, informačné a poradenské siete, regulačné orgány a spotrebiteľské skupiny, a odporúča, aby každý z týchto subjektov na príslušnej úrovni uskutočnil kampane na zvýšenie informovanosti a pilotné projekty v tejto oblasti;

35.

kritizuje chaotický charakter súčasnej databázy ARS Komisie; navrhuje Komisii vytvoriť viacjazyčný európsky webový portál ARS, kde by sa každý spotrebiteľ mohol informovať o spôsobe, akým funguje ARS, čo zahŕňa a o svojich právach a povinnostiach, pričom by sa vychádzalo z existujúcich databáz a sietí; zdôrazňuje, že v záujme spotrebiteľov sa dôraz musí klásť na používateľskú jednoduchosť a prehľadnosť online portálu;

36.

zdôrazňuje, že spotrebitelia musia mať možnosť získať všetky príslušné online informácie o ARS riadne preložené do svojho jazyka pomocou ľahko prístupných, používateľsky jednoduchých online prekladateľských nástrojov;

37.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby spotrebiteľ vedel o existencii a výhodách ARS pred začatím spotrebiteľského sporu; trvá na tom, že v tomto smere je nevyhnutné posilniť zmysel pre zodpovednosť podnikov a organizácií podnikov; domnieva sa, že podniky a združenia podnikov sú povinné informovať spotrebiteľov o dostupných mechanizmoch ARS; navrhuje, aby sa informácia „o ďalších možnostiach“ v súvislosti s uplatnením ARS uvádzala vo všetkých zmluvných dokumentoch, ktoré vypracujú profesionáli, spolu s kontaktnými údajmi a postupmi podania v rámci systémov ARS; táto požiadavka by však nemala viesť k dodatočným nákladom a byrokracii;

38.

odporúča zavedenie označenia kvality spojeného s mediáciou ako možný stimul pre podniky, pokiaľ ide o spotrebiteľské spory, ktoré by vychádzalo z usmernení vychádzajúcich z osvedčených postupov, aby spotrebitelia dokázali rýchlo zistiť, ktoré podniky sa rozhodli pre používanie systémov ARS; domnieva sa, že k tomuto návrhu by bolo potrebné najskôr vypracovať analýzu nákladov a prínosov; zdôrazňuje, že Komisia by mala zaistiť riadne používanie a presadzovanie tohto označenia;

39.

poznamenáva, že je potrebné zlepšiť celkovú informovanosť o právach a ich presadzovaní a špecifickú informovanosť o systémoch ARS, vrátane ich existencie, fungovania a umiestnenia; domnieva sa, že informačné programy by mali poukazovať aj na hlavné výhody výberu ARS, ako sú napríklad nižšie náklady v porovnaní so súdnym sporom, miera úspešnosti a časová efektívnosť v porovnaní so súdnym sporom; zastáva názor, že takéto programy by sa mali zameriavať najmä na občanov a MSP; vyjadruje presvedčenie, že ARS možno najúčinnejšie poskytnúť v rámci siete, ktorá je blízko občanom, a na základe spolupráce s členskými štátmi;

40.

zároveň vyzýva Komisiu, aby podnikla okamžité kroky na zaistenie lepšej informovanosti spotrebiteľov a podnikov o existujúcich legislatívnych nástrojoch, ako sú napríklad nariadenie (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou, smernica 2008/52/ES o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach a nariadenie (ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky; so zreteľom na to navrhuje, aby sa vnútroštátne orgány, súdy, advokátske a obchodné komory, spotrebiteľské poradenské organizácie, poisťovatelia právnej ochrany a iné príslušné organizácie zapojili do komplexnej informačnej kampane; žiada, aby sa na európske a vnútroštátne kampane tohto druhu poskytovala finančná podpora;

41.

poznamenáva, že miera využívania tribunálov pri podaniach s nízkou hodnotou sporu je v niektorých členských štátoch naďalej veľmi nízka a že treba urobiť viac, pokiaľ ide o právnu istotu, jazykové bariéry a transparentnosť konania; vyzýva Komisiu, aby pri formulovaní svojho legislatívneho návrhu týkajúceho sa využívania ARS v spotrebiteľských sporoch v EÚ venovala osobitnú pozornosť týmto právnym orgánom;

42.

konštatuje, že vzhľadom na zmierlivú povahu ARS existuje vyššia pravdepodobnosť, že riešenie sporu bude považované za výhodné pre všetky strany, a zdôrazňuje, že riešenia dosiahnuté prostredníctvom ARS sa vo všeobecnosti rešpektujú; domnieva sa preto, že aktuálne štatistiky týkajúce sa tejto problematiky by sa mali zverejňovať spolu s verejnými informáciami o ARS;

43.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi uskutočnila informačné kampane zamerané na vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov aj podnikov o výhodách využívania tohto nástroja;

44.

domnieva sa, že informačné kampane o ARS by sa mali viesť v spolupráci s obchodnými komorami, skupinami spotrebiteľov a orgánmi pre hospodársku súťaž takým spôsobom, aby sa zaručila ich koordinácia a účinnosť;

45.

zastáva názor, že poskytovanie informácií podnikom je zodpovednosťou, ktorú spoločne znášajú verejné orgány a zastupujúce organizácie, a odporúča, aby každý z týchto subjektov na príslušnej úrovni uskutočnil kampane na zvýšenie informovanosti a pilotné projekty v tejto oblasti;

46.

pripúšťa, že k hlavným prekážkam využívania systémov ARS patrí neochota podnikov zapájať sa do takýchto mechanizmov; navrhuje, aby boli obchodné komory, ako aj zastrešujúce organizácie na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ a ďalšie profesijné organizácie povinné informovať podniky o existencii ARS, o možných prínosoch ich využívania, konkrétne pokiaľ ide o ich využívanie namiesto súdnych sporov, imidž podniku, a nakoniec o možnosti obnoviť obchodné vzťahy medzi stranami založené na dôvere, ktoré ponúkajú ARS na rozdiel od arbitráže a rozsudku súdu;

47.

vyzýva Komisiu, aby na základe zhromaždených údajov a spoľahlivého hodnotenia vplyvu preskúmala vytvorenie minimálnych noriem pre ARS naprieč odvetviami, rozvinula už existujúce systémy a nabádala členské štáty a sektory, na ktoré sa tieto systémy vzťahujú, aby zvýšili financovanie, keďže ARS síce stranám ponúka nízkonákladovú alternatívu, nesmie byť však „lacnou spravodlivosťou“;

48.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.