2.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 351/39

A.

keďže neštandardné formy zamestnania zaznamenali od roku 1990 podstatný nárast a z tejto kategórie je aj väčšina pracovných miest zaniknutých z dôvodu súčasnej hospodárskej krízy, keďže za atypické formy zamestnania sa označujú nové druhy zmlúv, ktoré vykazujú jeden alebo viaceré z týchto znakov: zamestnanie na čiastočný pracovný úväzok, príležitostná práca, dočasná práca, práca na dobu určitú, práca doma a práca na diaľku, práca na čiastočný úväzok do 20 hodín týždenne,

B.

keďže potreba pružného zamestnania bola zdôraznená pri viacerých príležitostiach,

C.

keďže globalizácia a rýchly technologický rozvoj prinášajú ďalekosiahlu hospodársku reštrukturalizáciu, ktorá spôsobuje zmeny v pracovných vzťahoch a pracovnej náplni, spolu s postupnými vlnami novo vznikajúcich firiem jedného človeka vo všetkých sektoroch a vekových skupinách, a vytvára potrebu opätovného vymedzenia pracovných vzťahov s cieľom vyhnúť sa deformáciám (ako napríklad falošným samostatne zárobkovo činným osobám),

D.

so zreteľom na finančnú a hospodársku krízu, ktorá sa vyvinula do závažnej krízy zamestnania s obrovskou stratou pracovných miest, a viedla k nestabilite na trhoch práce a k zvyšovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia, a to najmä v prípade už zraniteľných jednotlivcov a znevýhodnených skupín,

E.

keďže počet zamestnaných, ktorí žijú v chudobe, sa zvyšuje a dosiahol 8 % európskej pracovnej sily, pričom miera pracujúcich s nízkymi zárobkami sa v súčasnosti pohybuje na úrovni približne 17 %,

F.

keďže treba vyvinúť pevný, komplementárny prístup EÚ s výrazným zameraním na účinnú správu a vzájomne sa podporujúci súbor politických opatrení v oblasti hospodárstva, životného prostredia, zamestnanosti a sociálnych politík a podnikania, v súlade so zásadami Európskej stratégie zamestnanosti, ktorej cieľom je docieliť, aby členské štáty plnili spoločné ciele vychádzajúce zo štyroch zásad: zamestnateľnosti, podnikania, schopnosti prispôsobiť sa a rovnakých príležitostí,

G.

keďže miera nezamestnanosti v EÚ 27 stúpla na 10 % (v roku 2009) a nezamestnanosť pravdepodobne nebude kulminovať skôr ako v prvej polovici roku 2011,

H.

keďže analýza zmien v oblasti zamestnanosti v závislosti od úrovne vzdelania ukazuje, že počet zamestnaných osôb s nízkou kvalifikáciou v posledných rokoch klesol,

I.

keďže v priemere každý rok zmení zamestnanie pätina až štvrtina všetkých európskych pracovníkov,

J.

keďže miera prechodu zo stavu nezamestnanosti do stavu zamestnanosti je vysoká, pričom tretina nezamestnaných osôb a 10 % neaktívneho obyvateľstva si nájde prácu v priebehu jedného roka, avšak keďže veľký počet pracovníkov, najmä v prípade atypických typov zamestnania, stratí prácu a nové zamestnanie si nenájde,

K.

keďže v EÚ 27 je 45 % všetkých období nezamestnanosti dlhších ako rok v porovnaní s približne 10 % v USA,

L.

keďže fluktuácia pracovných síl je vyššia medzi ženami ako medzi mužmi (rozdiel piatich percentuálnych bodov) a medzi mladšími pracovníkmi (do 24 rokov) a klesá s vyššou úrovňou vzdelania, čo naznačuje, že fluktuácia je skôr nutnosťou než voľbou a súvisí s krátkodobými a nestabilnými zmluvami a mladí ľudia si často nenájdu prácu primeranú ich vysokoškolskému vzdelaniu,

M.

keďže podľa odhadov jeden zo šiestich pracovníkov sa stará o staršieho alebo závislého príbuzného alebo priateľa,

N.

keďže niektoré členské štáty zaznamenali zvýšený výskyt nelegálnej práce, čo by mohlo vyvolať vážne hospodárske (najmä fiškálne), sociálne a politické problémy,

O.

keďže hodnotenie flexiistoty je komplikované a vyžaduje si celostný prístup, a to najmä vzhľadom na zmeny, ktoré môže súčasná kríza priniesť v správaní spoločností tým, že ich podnecuje nadväzovať stále menej chránené a veľmi neisté zamestnanecké vzťahy,

P.

keďže v rámci politík zamestnanosti treba aktívne presadzovať rovnaké príležitosti pre ženy a mužov, zosúladenie pracovného života, vzdelávania a rodinného života a zásady nediskriminácie,

Q.

keďže napriek tomu, že sociálny dialóg sa v Európe vyvinul rôznymi spôsobmi, z celkového hľadiska viedli narastajúce hospodárske a finančné ťažkosti k intenzívnejšiemu trojstrannému dialógu,

R.

keďže kolektívne vyjednávanie je v Európe najčastejším spôsobom určovania výšky miezd – na dve tretiny pracovníkov sa vzťahuje kolektívna zmluva o mzdách, či už na úrovni podniku alebo na vyššej úrovni,

S.

keďže ministri práce a sociálnych vecí členských štátov EÚ na svojom neformálnom zasadnutí 19. januára 2007 v Berlíne prišli k záveru, že Európa potrebuje väčšie a spoločné úsilie na presadzovanie dobrej práce; dobrá práca znamená práva a účasť zamestnancov, spravodlivé mzdy, ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj takú organizáciu práce, ktorá je priaznivá pre rodinný život; dobré a spravodlivé pracovné podmienky spolu s primeranou sociálnou ochranou sú nevyhnutné na to, aby Európska únia bola zo strany svojich občanov akceptovaná,

T.

keďže koncepcia dobrej práce by mala poskytnúť základné usmernenie pre ďalšiu fázu ESZ,

1.

vyzýva Európsku radu, aby na svojom jarnom zasadnutí v roku 2010 stanovila jasné usmernenia a konkrétne opatrenia zamerané na zachovanie dôstojnej práce a kvalitného zamestnania a vytvorenie udržateľných pracovných príležitostí v rámci ambicióznej stratégie EÚ 2020, ktorá zohľadní dôsledky krízy na hospodárstvo, spoločnosť a pracovný trh;

2.

vyzýva Komisiu, aby posúdila úsilie vyvinuté v rámci misie pre flexiistotu; vyzýva členské štáty, aby zásady flexiistoty presadzovali vyváženejším a spravodlivejším spôsobom a poukazuje na to, že vzájomné učenie sa a výmeny najlepších postupov, ako aj otvorená metóda koordinácie (OMK) sú základnými nástrojmi koordinácie rozdielnych politických prístupov členských štátov; konštatuje však, že OMK by sa dala skvalitniť a na zvýšenie jej účinnosti je potrebné upevniť jej správu;

3.

berie na vedomie široké spektrum pracovných tradícií, zmluvných foriem a modelov podnikania na trhoch práce a upozorňuje, že v kontexte takejto rôznorodosti je potrebné uprednostniť ochranu európskych modelov a zavedených pracovných práv; pri vypracovaní nových pracovných stratégií odporúča uplatniť prístup zdola nahor, ktorý by umožnil dialóg a účasť politických a sociálnych orgánov na všetkých úrovniach;

4.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali a podporili osobitné postavenie nezávislých samostatne zárobkovo činných pracovníkov, ktorí predstavujú veľmi dôležitú silu pri oživovaní hospodárstva, spôsob prístupu na pracovný trh alebo alternatívu k nemu; konštatuje, že samostatná zárobková činnosť je stále populárnejšia, predovšetkým medzi mladými pracovníkmi a ženami, a tiež v čase prechodu z pracovného života do dôchodku; domnieva sa, že k nezávislým pracovníkom treba pristupovať ako k jedinečnej podskupine mikropodnikov, a požaduje prijatie opatrení na minimalizáciu regulačnej záťaže a podporu nezávislých pracovníkov pri začatí a rozvíjaní svojho nezávislého podnikania a podporu celoživotného vzdelávania pre túto skupinu;

5.

zdôrazňuje význam samostatnej zárobkovej činnosti, najmä pre mikropodniky a malé podniky, a zdôrazňuje význam slobodných povolaní a ich osobitný charakter; zdôrazňuje, že termín slobodné povolanie jednoducho označuje konkrétne kvalifikované povolanie, ktoré sa môže vykonávať aj samostatne;

6.

domnieva sa, že všetkým zamestnancom, bez ohľadu na ich pracovnoprávne postavenie by sa mal garantovať súbor základných práv; odporúča, aby sa priority reformy pracovného práva zameriavali v prípade potreby na: urgentné rozšírenie ochrany pracovníkov v atypických pracovných pomeroch; zoskupenie atypických zmlúv v záujme zjednodušenia; trvalo udržateľnú tvorbu normálnych pracovných pomerov; objasnenie štatútu závislej zárobkovej činnosti vrátane preventívnych opatrení týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov v atypických pracovných pomeroch; prijatie opatrení proti nelegálnej práci; podporu vytvárania nových pracovných miest, vrátane tých, ku ktorým sa viažu atypické zmluvy, a uľahčenie prechodu medzi jednotlivými stavmi zamestnanosti a nezamestnanosti prostredníctvom podpory politík ako sú zvláštne pracovné príspevky, celoživotné vzdelávanie, rekvalifikačné školenia a vzdelávanie v práci; podporuje kroky na objasnenie stavu závislej pracovnej činnosti a vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné usmernenia o rozsahu pracovných pomerov v súlade s odporúčaniami MOP z roku 2006;

7.

víta, že niektoré členské štáty zaviedli opatrenia, ktoré umožňujú zamestnancom starajúcim sa o rodinu zlúčiť svoje povinnosti s pracovnými záväzkami prostredníctvom pružnejšej úpravy pracovného času; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na pracoviskách aktívne podporovali tých, ktorí majú povinnosť starostlivosti, tým že im poskytnú pružné pracovné podmienky vrátane nároku na dovolenku, pružného pracovného času, práce na skrátený úväzok a práce z domu, ktoré by viacerým takýmto pracovníkom vo všetkých členských štátoch umožnili zostať v platenom zamestnaní alebo sa do neho vrátiť;

8.

poukazuje na to, že Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok rozlišuje medzi atypickými a veľmi atypickými pracovnými pomermi; domnieva sa, že mnohé druhy atypických pracovných pomerov sú dôležité pre ľudí s povinnosťou starostlivosti o niekoho, študentov a ostatných, ktorí sú závislí od krátkodobých zmlúv a práce na čiastočný úväzok, napríklad z hľadiska možnosti privyrobiť si; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby pracovníci v atypických pracovných pomeroch mali minimálne práva a boli chránení pred zneužívaním;

9.

nabáda členské štáty, aby podporovali prechádzanie na produktívne a uspokojujúce kvalitné pracovné miesta a aby navrhli opatrenia pracovného práva, ktoré účinne ochránia práva tých osôb, ktoré sú zamestnané v atypických formách pracovného pomeru, čím zabezpečia rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi so štandardnými zmluvami na plný pracovný úväzok na základe maximálnej úrovne ochrany pracovníkov;

10.

odporúča, aby sa na pracovníkov s atypickými pracovnými zmluvami vzťahovali už platné smernice EÚ, ktoré sa uplatňujú na kategórie pracovníkov v EÚ, vrátane smernice o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (93/104/ES), smernice o dočasnej agentúrnej práci (2008/104/ES), smernice týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas (97/81/ES) a Smernice Rady o rámcovej dohode o práci na dobu určitú (1999/70/ES);

11.

konštatuje, že trend zvyšovania podielu neštandardných alebo atypických zmlúv má výrazný rodový a medzigeneračný rozmer, keďže ženy, starší a mladší pracovníci sú nepomerne častejšie zamestnávaní neštandardnou formou; konštatuje, že v niektorých sektoroch boli zaznamenané rýchle štrukturálne zmeny; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby dôvody tohto vývoja preskúmali, aby v príslušných oblastiach prijali vhodné cielené opatrenia na boj proti tejto nerovnováhe, a to uľahčením prechodu k trvalému zamestnaniu a najmä presadzovaním opatrení, ktoré umožnia mužom, ako aj ženám zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života väčším zameraním na sociálny dialóg so zástupcami pracovníkov v spoločnostiach, a aby tieto opatrenia monitorovali a informovali o ich úspechu; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že za využívaním neštandardných alebo atypických zmlúv sa nebude skrývať neohlásená práca, ale aby sa týmito zmluvami prostredníctvom výmeny zručností podporilo smerovanie mladých a nezamestnaných k účinnej integrácii do pracovného trhu, a to tak, že sa zamestnancom a spoločnostiam poskytne prostredie istoty a flexibility, ktorá posilní ich zamestnateľnosť a konkurencieschopnosť;

12.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnejšie vykonávanie smernice 97/81/ES o práci na kratší pracovný čas a smernice 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, so zreteľom najmä na základný princíp nediskriminácie; zdôrazňuje význam odborného a celoživotného vzdelávania pre uľahčenie zmien zamestnania, čo je obzvlášť dôležité pre pracovníkov so zmluvami na dobu určitú;

13.

zdôrazňuje, že využitie možnosti atypického pracovného pomeru by malo byť osobnou voľbou a nie požiadavkou, ktorá bola nadiktovaná stále väčšími prekážkami prístupu na trh práce pre niektoré skupiny alebo nedostatkom dostupných vysokokvalitných pracovných miest; konštatuje, že predovšetkým pre viacnásobne znevýhodnených pracovníkov môžu byť voľbou atypické, na mieru šité zmluvy poskytované sociálnymi podnikmi zameranými na pracovnú integráciu, keďže predstavujú odrazový mostík k zamestnaniu;

14.

víta prijatie smernice 2008/104/ES o agentúrnej práci a vyzýva na jej urýchlené vykonávanie;

15.

poukazuje na skutočnosť, že pracovníkom v atypických formách zamestnania sa musí zmluvne poskytnúť kurz odbornej prípravy a zdôrazňuje, že neštandardné formy práce môžu, ak sú riadne chránené a zahŕňajú podporu v oblasti sociálnej istoty, pracovných práv a prechodu k stabilnému a chránenému zamestnaniu, byť jednou z možností, avšak musia byť úzko spojené s podporou pracovníkov, ktorí sa nachádzajú v situácii, keď prechádzajú z jedného pracovného miesta alebo pracovnoprávneho postavenia do druhého, prostredníctvom cielených politík aktívnej zamestnanosti; vyjadruje ľútosť nad tým, že táto skutočnosť sa často zanedbávala;

16.

povzbudzuje členské štáty, aby vyvinuli politiky včasnej a aktívnej intervencie, ktoré by pracovníkom, predovšetkým ženám, ktorí znovu vstupujú na trh práce, poskytovali nárok na individuálnu podporu počas obdobia potrebného na absolvovanie odbornej prípravy a/alebo (re)kvalifikácie; nezamestnané osoby by sa mali podporovať pevným systémom sociálneho zabezpečenia a účinným systémom aktívnych politík, aby mohli urýchlene znovu vstúpiť na trh práce, aj keď ich predchádzajúce zmluvy boli atypické, pretože je dôležité udržať ľudí na trhu práce a podporiť ich prechod k dôstojným, stabilným, chráneným, vysokokvalitným formám zamestnania; ak k opätovnému vstupu na pracovný trh dochádza na základe atypických zmlúv, tieto zmluvy musia zaistiť riadne a bezpečné pracovné podmienky;

17.

vyzýva Komisiu, aby s prispením sociálnych partnerov analyzovala a monitorovala rôzne typy nástrojov vyvinutých v rámci vnútroštátnych aktivačných politík;

18.

vyzýva Úniu a členské štáty, aby s pomocou sociálnych partnerov účinne bojovali proti nelegálnemu zamestnávaniu, predovšetkým prevenciou a sankciami s odrádzajúcim účinkom, a verí, že stanovením stratégií zameraných proti nelegálnemu zamestnávaniu, a to aj na európskej úrovni, sa môže pomôcť v boji proti nelegálnemu zamestnávaniu a v obmedzovaní nechránených, obzvlášť atypických pracovných pomerov; domnieva sa, že súčasťou boja proti nelegálnej práci by mali byť opatrenia zamerané na vytvorenie realizovateľných a trvalo udržateľných alternatív zamestnania a na podporu ľudí pri získavaní prístupu na otvorený trh práce;

19.

zdôrazňuje potrebu vytvárať vysokokvalitné, udržateľné a isté pracovné miesta, v prípade potreby po období odbornej prípravy zameranej na udržateľné zamestnanie na plný úväzok vrátane zelených a bielych (zdravotníctvo) pracovných miest a zabezpečiť sociálnu súdržnosť;

20.

zdôrazňuje, že nie všetky formy atypických pracovných pomerov nevyhnutne vedú k nestabilnej, neistej, príležitostnej pracovnej sile s nižšou úrovňou ochrany sociálneho zabezpečenia, nižšími mzdami a obmedzenému prístupu k ďalšiemu odbornému a celoživotnému vzdelávaniu; konštatuje však, že takéto neisté formy zamestnávania často súvisia s atypickými zmluvnými vzťahmi;

21.

poukazuje na to, že vysoká miera nezamestnanosti a segmentácia trhu práce sa musia prekonať poskytnutím rovnakých práv všetkým pracovníkom a investovaním do vytvárania pracovných miest, dopĺňania kvalifikácie a celoživotného vzdelávania; vyzýva preto členské štáty, aby upustili od všetkých foriem neistých pracovných vzťahov;

22.

poukazuje na to, že upustenie od rizikových foriem pracovných vzťahov si vyžaduje silný záväzok zo strany členských štátov zabezpečiť pomocou svojich politík pracovného trhu primerané „odrazové mostíky“ na prechod z rizikového pracovného pomeru na riadny, trvalý pracovný pomer s lepšími právami pracovníkov a väčšou sociálnou ochranou;

23.

zdôrazňuje skutočnosť, že Európska únia sa zaviazala splniť cieľ umožniť ľuďom zosúladenie pracovného a súkromného života; kritizuje však skutočnosť, že Komisia ani členské štáty nevyvinuli žiadne zmysluplné, ani účinné kroky na to, aby tento záväzok uviedli do praxe;

24.

konštatuje, že hlbšie zosúladenie pracovného a súkromného života sa dá najlepšie dosiahnuť aktualizáciou modelu štandardného pracovného pomeru: trvalými zmluvami s kratším plným úväzkom ako všeobecná norma a stanovením noriem pre prácu na čiastočný úväzok tak, aby sa len odôvodnená a sociálne chránená práca na čiastočný úväzok (15 – 25 hodín týždenne) ponúkla tým, ktorí chcú pracovať na čiastočný úväzok; zdôrazňuje potrebu zrovnoprávniť pracovný pomer na plný a pracovný pomer na čiastočný úväzok, pokiaľ ide o hodinovú mzdu, nárok na vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, kariérne príležitosti a sociálnu ochranu;

25.

verí, že je nevyhnutné aktualizovať aktuálne vnímanie flexiistoty na európskej úrovni so zreteľom na súčasnú krízu, aby sa podporil rast produktivity a kvalita pracovných miest tým, že sa zaručí istota a ochrana zamestnania, ako aj práv pracovníkov, pričom sa osobitná podpora poskytne osobám, ktoré sú na pracovnom trhu znevýhodnené, a zároveň sa firmám poskytne potrebná organizačná flexibilita na vytvorenie alebo zrušenie pracovných miest v súlade s meniacimi sa potrebami na trhu; domnieva sa, že spravodlivé a vyvážené zavedenie zásad flexiistoty môže prispieť k tomu, aby sa trhy práce stali odolnejšími v prípade štrukturálnych zmien; ďalej sa domnieva, že požiadavky na flexibilitu a istotu a aktívne politiky na trhu práce si nemusia vzájomne odporovať, ale môžu sa navzájom dopĺňať a podporovať, ak sú vytýčené na základe spravodlivého porovnania názorov sociálnych partnerov, vlád a európskych inštitúcií, spolu s recipročným vzdelávaním a výmenou najlepších postupov; domnieva sa, že tieto požiadavky sa nebrali v dostatočnej miere do úvahy vo výsledkoch európskeho rastu zamestnanosti za posledné roky;

26.

zdôrazňuje, že čoraz častejšie sa vyskytuje problém s falošnými samostatne zárobkovo činnými osobami, ktoré sú zamestnávateľmi často donútené pracovať za ťažkých podmienok; voči zamestnávateľom, ktorí využívajú pracovnú kapacitu „nepravých“ samostatne zárobkovo činných osôb, sa musia uplatňovať aj sankcie;

27.

domnieva sa, že flexiistota nemôže riadne fungovať bez silnej sociálnej ochrany a podpory pre osoby opätovne vstupujúce na trh práce, čo sú zásadné prvky v období prechodu zo vzdelávacieho procesu do zamestnania, z jedného zamestnania do druhého a zo zamestnania do dôchodku;

28.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí dospieť k vyváženej realizácii politík v rámci flexiistoty prostredníctvom vypracovania analýzy aktuálnej situácie v členských štátoch, pričom je potrebné skontrolovať, či boli adekvátne použité bezpečnostné pracovné postupy, a aby podporila členské štáty a sociálnych partnerov pri zavádzaní zásad flexiistoty s cieľom uplatňovať tieto zásady so zreteľom na získané sociálne práva na európskej úrovni a v súlade s osobitnou povahou pracovných trhov, rôznymi tradíciami v rámci pracovnej politiky a kolektívneho vyjednávania a so štruktúrou sociálneho zabezpečenia; poznamenáva, že vzájomné učenie a výmeny najlepších postupov a metóda otvorenej koordinácie sú základnými nástrojmi koordinácie rôznych stratégií v rámci členských štátov;

29.

konštatuje, že najmä v kontexte súčasnej hospodárskej situácie je ešte potrebnejšia kontrola výsledkov aplikácie flexiistoty v členských štátoch a že sociálni partneri budú podporovať reformy v oblasti pracovného práva a trhu práce len vtedy, ak je ich cieľom aj účinné znižovanie rozdielov v zaobchádzaní z pohľadu rozdielnych druhov zmlúv; konštatuje, že uplatňovanie zásad flexibility si vyžaduje primeranú sociálnu ochranu, ktorá zabezpečí, aby ľudia mohli žiť a skvalitňovať svoje schopnosti, spolu s osobitnou podporou pre osoby hľadajúce zamestnanie a solídnymi zákonmi v pracovnej oblasti pre všetky druhy zamestnaní na základe zrozumiteľného inštitucionálneho rámca, a potrebuje byť doplnené silnejšími ochrannými mechanizmami, aby sa zabránilo vzniku situácií núdze;

30.

zdôrazňuje, že požiadavka väčšej flexibility v pracovnom živote by nemala dosiahnuť bod, kedy by príliš obmedzovala životy a vývoj osôb a veľmi by im sťažovala zakladanie rodín a starostlivosť o ne, poskytovanie starostlivosti o príbuzných a účasť na spoločenskom živote;

31.

zdôrazňuje význam aspektu istoty vo flexiistote, ktorý musí pracovníkom pri hľadaní zamestnania poskytovať podporu v prechodných situáciách a garantovať im dôstojné životné podmienky; súčasťou tejto podpory musia byť primerané vzdelávacie opatrenia, ktoré ľuďom umožnia prispôsobiť sa potrebám trhu práce;

32.

je presvedčený, že spoločnosti sa obávajú trvalého nesúladu medzi svojimi potrebami a kompetenciami, ktoré uchádzači o zamestnanie ponúkajú, chýba im prístup k úverom, ktoré by im umožnili pristúpiť k najímaniu ľudí a investovaniu a neinvestujú adekvátne do trhu práce; so zreteľom na súčasnú hospodársku krízu zdôrazňuje význam vytvorenia dlhodobej vízie zo strany európskeho výrobného systému; priaznivého podnikateľského prostredia a primeraných finančných zdrojov a zabezpečenia dobrých pracovných podmienok; a zvýšenia právnej istoty a transparentnosti pre zamestnávateľov, ako aj pracovníkov, pokiaľ ide o rozsah, pokrytie a presadzovanie pracovného práva;

33.

zdôrazňuje význam prevencie, odhaľovania a sankcionovania nelegálneho zamestnávania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala súbor konkrétnych iniciatív vrátane osobitných pravidiel na riešenie problému tzv. schránkových firiem, opatrení v oblasti spoločného a nerozdielneho ručenia v subdodávateľských reťazcoch a vytvorenia agentúry EÚ na prevenciu a odhaľovanie nelegálneho zamestnávania;

34.

je presvedčený, že v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy v niektorých členských štátoch nedokážu spoločnosti nájsť na pracovnom trhu také zmluvné formy, ktoré by im najlepšie umožnili splniť požiadavky v rámci flexibility, ktoré sú potrebné ako reakcia na nepredvídateľné fluktuácie dopytu na trhu, obmedzovanie výdavkov a ochranu istoty pracovníkov;

35.

v súvislosti s modernou organizáciou práce požaduje vytvorenie pružných a bezpečných zmluvných podmienok zaisťujúcich rovnaké zaobchádzanie; je pevne presvedčený, že pracovné zmluvy na dobu neurčitú musia ostať hlavnou formou zamestnávania a nazdáva sa, že v rámci modernej organizácie práce je potrebné zabezpečiť zmluvy, ktoré by boli flexibilné, pokiaľ ide o pracovné podmienky, a bezpečné, pokiaľ ide ochranu pracovných miest a práva; berie na vedomie, že vytvorenie právneho rámca pre pracovné zmluvy na dobu neurčitú a to, ako sú tieto zmluvy prispôsobené koncepcii flexiistoty vo vnútroštátnom pracovnom práve, má rozhodujúci význam pre ich akceptovanie zo strany spoločností a zamestnancov;

36.

ostro odsudzuje nahrádzanie riadneho pracovného pomeru formami atypických zmlúv, ktoré vedú k horším a menej istým pracovným podmienkam než v prípade riadneho zamestnaneckého pomeru a fungujú na úkor širokej verejnosti, zamestnancov a konkurencie; zdôrazňuje, že protiprávnou praxou sa porušuje a destabilizuje európsky sociálny model, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby všetkými dostupnými prostriedkami proti protiprávnej praxi dlhodobo bojovali, napríklad udeľovaním prísnejších sankcií;

37.

je pevne presvedčený, že pri zohľadnení rôznych tradícií v členských štátoch by každú formu zamestnania mal sprevádzať základný súbor práv, ktorý by mal zahŕňať: mzdy zodpovedajúce vysokým životným nákladom a odstránenie rozdielov v platení príslušníkov rozdielnych pohlaví a etnických skupín; primeranú sociálnu ochranu; nediskrimináciu a rovnaké zaobchádzanie pri hľadaní zamestnania a počas zamestnania, vzdelávania a rozvoji kariéry; ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov a opatrenia týkajúce sa času na prácu a na odpočinok, dôchodkové práva, slobodu združovania a zastupovania, kolektívne vyjednávanie, kolektívne kroky, prístup k odbornej príprave a rozvoju kariéry a ochranu v prípade straty zamestnania;

38.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie investovať do zručností a odbornej prípravy s cieľom podporiť stabilnú a udržateľnú zamestnanosť; vyzýva preto členské štáty, aby investovali do ľudí prostredníctvom dôrazného vykonávania a financovania stratégií vzdelávania zameraných na požiadavky trhu a uznávania neformálnych zručností a schopností pri rešpektovaní prístupu životného cyklu; ďalej žiada členské štáty, aby zaviedli opatrenia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktorými sa zabezpečí, aby každý mladý človek mal po skončení školy prístup k pracovnému miestu alebo vyššiemu vzdelaniu, alebo získal odborné vzdelanie;

39.

vyzýva členské štáty, aby realizovali politiky, ktoré všetkým osobám, vrátane najslabších a znevýhodnených skupín, poskytnú účinný prístup na pracovný trh a umožnia lepšie zosúladiť pružnú prácu a súkromný a rodinný život, zabezpečia silnú podporu rovnakých príležitostí a všetkých na to potrebných služieb, napríklad prostredníctvom presadzovania sprievodných opatrení, napríklad materskou, otcovskou a rodičovskou dovolenkou, pružným pracovným časom a finančne dostupnými a prístupnými zariadeniami starostlivosti o deti;

40.

vyzýva členské štáty, aby navrhli politiky zamerané na vytváranie nových pracovných príležitostí; uvedomuje si zodpovednosť a riziká, ktorým čelia tí, ktorí takéto pracovné miesta vytvárajú, vrátane tých, ktorí majú atypické zmluvy;

41.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia umožňujúce návrat pracovníkov po rodičovskej dovolenke do práce, v prípade potreby po absolvovaní kurzu na obnovenie potrebných vedomostí;

42.

dôrazne odporúča, aby iniciatíva EÚ v oblasti zamestnanosti zahŕňala včasnú podporu nezamestnaných osôb už v okamihu, keď dochádza k skutočným stratám pracovných miest, v neposlednom rade v záujme zníženia rizika vylúčenia týchto osôb z trhu práce a straty ľudského kapitálu, ktorý predstavujú;

43.

vyzýva členské štáty, aby posilnili podporné systémy, najmä pre osoby s nízkou kvalifikáciou a osoby s postihnutiami, a to formou zaužívaných prístupov, osobného poradenstva, intenzívnej rekvalifikácie pracovníkov, dotovaných pracovných miest a poskytovaním grantov pre začínajúce samostatne zárobkovo činné osoby a podnikateľov; nástojí však na tom, že táto pomoc musí byť štruktúrovaná tak, aby sa úplne zamedzilo vytláčaniu bežných pracovných miest;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili administratívnu záťaž v prípade, že neslúži na ochranu záujmov pracujúcich, a podporili tým podnikateľské prostredie, najmä v prípade malých a stredných podnikov; zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť, aby zmeny nemali žiaden vplyv na bezpečnosť alebo zdravie zamestnancov; poukazuje na to, že MSP sú z dôvodu veľkého počtu hlavnými prvkami boja proti nezamestnanosti v EÚ; zdôrazňuje, že sa musia pri vypracúvaní politík v oblasti zamestnanosti zohľadniť ich osobitné požiadavky, ako aj požiadavky súvisiace s územím, na ktorom sa nachádzajú;

45.

vyzýva členské štáty, aby informovali o aktuálnom stave reflexie o možnostiach flexiistoty a ich implementácii;

46.

vyjadruje nesúhlas s príliš úzkym vnímaním flexiistoty zo strany Rady a Komisie; vyzýva Komisiu a Radu, aby sa zaviazali k programu pre dobrú prácu a začlenili ho do ďalšej generácie integrovaných usmernení a európskej stratégie zamestnanosti: podporovanie istoty pracovných miest a zamestnania pre pracovníkov, prístup k aktívnym politikám trhu práce a k celoživotnému vzdelávaniu, ktorý je založený na právach, komplexná bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, univerzálne a rovnocenné sociálne práva a práva pracovníkov pre všetkých, rovnováha medzi prácou a súkromným životom a zosúladenie pracovného a súkromného života a zlepšenie kvality zamestnania a celkovej pohody pri práci;

47.

vyzýva členské štáty, aby nedopustili prepúšťanie výhradne z hospodárskych dôvodov, kým nie sú zavŕšené všetky snahy o preškolenie, či vyškolenie pracovníkov;

48.

domnieva sa, že formálne uznanie úlohy sociálnych partnerov v novej zmluve je pokrokom, pretože uznáva ich autonómiu a potvrdzuje význam ich úlohy pri presadzovaní sociálneho dialógu, a v tejto súvislosti vyzdvihuje osobitný význam sektorového sociálneho dialógu, v ktorom je zatiaľ zastúpených 40 odvetví;

49.

obáva sa však dôsledkov nedávneho rozsudku ESD vo veci Laval, Rüffert, Viking a Luxembursko o slobode združovania a o slobode konať s cieľom zlepšiť pracovné podmienky;

50.

domnieva sa, že uznanie trojstranného samitu pre rast a zamestnanosť ako inštitucionálneho orgánu prispieva k zapojeniu sociálnych partnerov do hospodárskych politík EÚ;

51.

domnieva sa, že prínos európskych a národných sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o napĺňanie stratégie EÚ 2020 je mimoriadne dôležitý so zreteľom na plnenie cieľov v oblasti zamestnanosti a aktualizácie a vykonávania projektu flexiistoty;

52.

vyzýva Komisiu a národné vlády, aby cítili zodpovednosť za situáciu „outsiderov“ (zamestnancov s atypickými alebo veľmi atypickými zmluvami) a zabezpečili vyváženie ich práv a požiadaviek na sociálnu ochranu s právami a požiadavkami tých ostatných;

53.

vyzýva sociálnych partnerov na európskej a vnútroštátnej úrovni, aby podporovali investície do stratégií vzdelávania zameraných na požiadavky trhu a víta dokument s názvom Rámec akcií pre rozvoj celoživotného vzdelávania v oblasti schopností a kvalifikácie, na ktorom sa už sociálni partneri dohodli;

54.

domnieva sa, že osoby zapojené do opatrení na začleňovanie do trhu práce alebo opatrení na ich prípravu na (opätovný) vstup na trh práce, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, ktoré im tieto služby poskytujú alebo ich zastupujú, by mali byť súčasťou navrhovania, uvádzania do praxe a realizácie politík, ktoré ich ovplyvňujú;

55.

konštatuje, že účasť sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti na tvorbe a vykonávaní politiky sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne odlišuje, vo všeobecnosti je však trendom využívať širšiu kombináciu nástrojov na uskutočňovanie politických cieľov; domnieva sa, že kvalita spoločenského a inštitucionálneho uznania sociálnych partnerov by sa mala na vnútroštátnej úrovni ďalej zvyšovať a mala by mať významnejší charakter, pretože je dôležitým determinantom kvality ich prínosu; osobitne však zdôrazňuje, že kvalita sociálneho dialógu sa v závislosti od krajiny a odvetvia výrazne líši, a sociálnych partnerov dôrazne vyzýva na vytvorenie skutočného sociálneho partnerstva na všetkých úrovniach;

56.

verí, že kolektívne vyjednávanie sa ukázalo ako účinný nástroj na udržanie zamestnanosti a zamestnávateľom a zamestnancom umožňuje nájsť účinné riešenia pri zvládaní hospodárskeho poklesu; v tejto súvislosti poukazuje na význam pevnej dohody medzi sociálnymi partnermi vo vnútroštátnych systémoch, kde je ochrana pracovného práva nastavená na minimum;

57.

je presvedčený, že úspešný sociálny dialóg na pracovisku je zväčša podmienený možnosťami, ktoré majú zástupcovia zamestnancov v súvislosti s poskytovaním kvalitných informácií, pravidelným vzdelávaním a dostatkom času;

58.

je presvedčený, že vlády majú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní podmienok pre inkluzívne a účinné kolektívne vyjednávanie a využívaní trojstranných štruktúr s cieľom zahrnúť sociálnych partnerov do inštitucionálne formalizovanej a konkrétnej tvorby verejnej politiky založenej na rovnocennom základe, a to v súlade s vnútroštátnymi postupmi a tradíciami;

59.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru pre sociálnu ochranu, Európskemu výboru pre zamestnanosť a vládam, ako aj parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.