17.2.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 51/8

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zmeny a perspektívy kovospracujúceho priemyslu“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 51/02

Spravodajca: José Isaías RODRÍGUEZ GARCÍA-CARO

Pomocný spravodajca: Enrico GIBELLIERI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. februára 2010 podľa článku 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Zmeny a perspektívy kovospracujúceho priemyslu“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. septembra 2010.

Vzhľadom na nové funkčné obdobie výboru sa plenárne zhromaždenie rozhodlo hlasovať o tomto stanovisku na svojom októbrovom plenárnom zasadnutí a v súlade s článkom 20 rokovacieho poriadku vymenovalo pána Rodrígueza Garcíu-Cara za hlavného spravodajcu.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 466. plenárnom zasadnutí 21. októbra 2010 72 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 8 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Strategický význam

Kovospracujúci priemysel má mimoriadny význam pre prechod na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a produkujúce nízke emisie CO2 v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020. Cieľ zvýšenia efektivity využívania zdrojov je pre tento sektor výzvou a zároveň obchodnou príležitosťou: hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje nemôže existovať bez kovospracujúceho priemyslu. Je to silný sektor, ktorý vytvára veľa pracovných miest, má zásadný význam pre tvorbu pridanej hodnoty, posilňuje európsky hodnotový reťazec a tvorí článok hodnotového reťazca vedúceho k hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje.

1.2   Kovospracujúci priemysel má tiež mimoriadny význam ako inovatívne a dodávateľské priemyselné odvetvie zvlášť vo vzťahu k iniciatíve „Európa efektívne využívajúca zdroje“, ktorej úlohou je pomôcť odpojiť hospodársky rast od využívania zdrojov, podporiť prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, modernizovať sektor dopravy a podporiť energetickú účinnosť.

1.3   Zviditeľnenie

Problémom kovospracujúceho priemyslu je to, že je slabo zviditeľnený.

1.4   Je potrebné upozorniť, že kovospracujúci priemysel sa nesmie zamieňať s priemyslom výroby kovov. V jednej zo štatistických publikácií Eurostatu nesúcej názov „European facts and figures“ sa výroba železa, ocele a zliatin železa (Nace 27) analyzuje spolu s výrobou kovových výrobkov, teda kovospracujúcim priemyslom (Nace 28). Preto je veľmi ťažké správne analyzovať zamestnanosť a priemyselné tendencie kovospracujúceho priemyslu. Nízke povedomie o ňom sa prejavuje v posúdeniach vplyvu, ktoré sotva zohľadňujú významný mikroekonomický dosah budúcich predpisov v tomto odvetví. Je veľmi dôležité podporovať rozvoj jeho potenciálu, zvlášť v oblasti rastu vývozu, a vziať si praktické ponaučenie z jeho podnikovej a inovačnej kultúry.

1.4.1   EHSV preto žiada Európsku komisiu, aby toto odvetvie spracovateľského priemyslu vzala náležite do úvahy pri organizovaní a rozdeľovaní ľudských zdrojov a aby zlepšila úroveň jeho zastúpenia a dialógu s ním v rámci GR pre podnikanie a priemysel alebo GR pre obchod v súlade s jeho špecifickým významom a vplyvom na zamestnanosť, pretože vytvára 4,3 milióna pracovných miest v Európskej únii. EHSV preto odporúča Európskej komisii, aby kovospracujúcemu priemyslu vymedzila väčšie formálne zastúpenie v rámci svojich útvarov a činností (napríklad v rámci dialógu EÚ - Čína).

1.5   Správnym rámcom na jeho dosiahnutie by bolo uplatnenie zásady „myslieť najskôr na malé podniky“.

Administratívna záťaž, ktorú predstavuje poskytovanie informácií úradom v súlade s vnútroštátnymi a európskymi predpismi, je veľmi veľká, čo neuľahčuje existenciu malým a stredným podnikom. Rovnako vzhľadom na všeobecnú investičnú atmosféru v mnohých krajinách je pre podniky čoraz ľahšie, vhodnejšie a efektívnejšie kúpiť časť svojich výrobkov mimo EÚ než zvýšiť výrobu, vyvíjať technológiu a investovať do inovácie. Takýto postup znevýhodní konkurencieschopnosť z dlhodobého hľadiska a odradí mladých technikov.

EHSV súhlasí s tým, aby sa zásada „myslieť najskôr na malé podniky“ skutočne a účinne zohľadnila pri uplatňovaní stratégie EÚ 2020 v oblasti priemyselnej politiky, ktorú teraz vypracúva Komisia a ktorú predstaví na schôdzi Európskej rady v júni 2010, ako aj v budúcom oznámení o agende priemyselnej politiky pre Európu, ktorá sa opiera o hlavnú iniciatívu „Priemyselná politika vo veku globalizácie“.

1.5.1   Rovnako je veľmi dôležité, aby vnútroštátne orgány členských štátov podporili podnikateľov na všetkých úrovniach tým, že im poskytnú nástroje na zakladanie podnikov a ocenia ich podnikateľského ducha. EHSV ich k tomu vyzýva.

Ďalším veľmi dôležitým aspektom všeobecných podmienok, v ktorých podniky pôsobia, je sociálna politika a politika zamestnanosti. EHSV žiada členské štáty, aby spoločným úsilím prispeli, predovšetkým v oblasti sociálnej politiky, k vytvoreniu lepšieho prostredia, ktoré by podporilo rozvoj konkurencieschopných a rentabilných podnikov. Tieto podniky by umožnili vytvoriť udržateľné pracovné miesta v európskom kovospracujúcom priemysle. Je potrebné zabezpečiť, aby tento priemysel mohol vďaka sociálnemu dialógu a presným a efektívnym konzultáciám a informáciám predvídať možné zmeny v podnikaní alebo stratégií odberateľských podnikov a podnikov vyrábajúcich materiály. V tejto súvislosti by sa mohla zvážiť možnosť podporiť výmenu medzi členskými štátmi a sociálnymi partnermi EÚ, aby sa vzájomne od seba učili a nachádzali účinné nástroje, ako aj úloha flexiistoty.

1.6   Kvalifikovaní zamestnanci, dostatočné predvídanie potrieb v oblasti odbornej prípravy a propagovanie odvetvia medzi mladými ľuďmi

Vzhľadom na priemernú veľkosť podnikov je ešte dôležitejšie mať k dispozícií dostatok kvalifikovaných zamestnancov. Kľúčovou otázkou by preto boli opatrenia v oblasti boja proti nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, či už ide o vysoko kvalitných učňov, kvalifikovaných robotníkov, technikov, inžinierov alebo výskumných pracovníkov, ak aj na poskytnutie vhodného (všeobecného a odborného) vzdelania a odbornej prípravy.

1.6.1   EHSV zdôrazňuje, že na všetkých úrovniach je potrebné zlepšovať imidž a príťažlivosť toho priemyselného odvetvia v očiach mladých ľudí. Je nevyhnutné, aby toto odvetvie vyžadujúce relatívne intenzívne využívanie pracovnej sily mohlo udržať, prípadne dokonca zvýšiť počet a kvalitu svojich zamestnancov. EHSV žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť vykonania štúdie na európskej úrovni o vzdelaní a odbornej kvalifikácii, ktoré sú potrebné v metalurgickom priemysle s cieľom predvídať potreby v oblasti odbornej prípravy. Táto štúdia by mohla byť významným referenčným dokumentom na zintenzívnenie spolupráce medzi týmto odvetvím a technickými vysokými školami a strediskami odbornej prípravy. EHSV odporúča, aby nedávno vytvorený európsky sociálny dialóg pre odvetvie kovov viedol a podnietil túto štúdiu a aby sa v jeho rámci preskúmali všetky možnosti výmeny informácií, ktoré budú považované za vhodné na zlepšenie situácie malých a stredných podnikov a ich zamestnancov.

1.7   Inovácia

Pre úspech výskumu a vývoja má mimoriadny význam spolupráca medzi výrobcami kovov a kovospracujúcim priemyslom. Celkovo by sa viac finančných prostriedkov vyčlenených na európsky výskum malo venovať odvetviu výroby kovov a odvetviu kovospracujúceho priemyslu, najmä technológiám materiálov a nanotechnológiám s cieľom zlepšiť mechanické vlastnosti kovových materiálov v podnikovom výskume a tým zlepšiť a podporiť vedúce postavenie odvetvia v oblasti konkurencieschopnosti a inovácie. EHSV odporúča, aby orgány EÚ, najmä Európska komisia, pri stanovení štruktúry 8. rámcového programu pre výskum a vývoj vyvinulo čo najväčšie úsilie o uľahčenie všeobecného prístupu k projektom. Zvlášť je potrebné podporiť spoluprácu s malými a strednými podnikmi, pretože tieto podniky majú len obmedzené ľudské zdroje na stanovenie, prezentáciu a realizáciu možných projektov v oblasti inovácie.

1.7.1   Keďže priemyselné inovácie z veľkej časti nevychádzajú len z nových vedeckých poznatkov, ale aj z mnohých foriem inovácie (napríklad nových koncepcií logistiky alebo marketingu, organizačnej inovácie, inovácie podnikateľského modelu, dizajnu výrobkov) EHSV vyzýva, aby inovačné politiky EÚ lepšie odrážali túto skutočnosť.

1.7.2   Vzhľadom na to, že dizajn a vývoj výrobkov sa presúva do počiatočných alebo koncových fáz výrobného reťazca, stále väčšou výzvou je ochrana práv duševného vlastníctva a otázka falšovania. Aj v tomto smere existuje veľmi málo kovospracujúcich podnikov, ktoré môžu vyčleniť na ochranu duševného vlastníctva také finančné prostriedky, aké na tento účel vyčleňujú veľké podniky.

1.8   Chýbajúci imidž

Kovospracujúci priemysel trpí „chýbajúcim imidžom“. Sprostredkovať zodpovedajúci obraz tohto odvetvia a príležitostí, ktoré ponúka, je úloha, ktorej sa toto priemyselné odvetvie musí ujať, a pri ktorej by jej prospela aj podpora zo strany príslušných orgánov. V tomto zmysle EHSV odporúča národným a európskym orgánom, aby vykonali analýzu situácie odvetvia z hľadiska jeho úlohy priemyselného barometra a spoľahlivého ukazovateľa „zdravotného stavu“ priemyselného výrobného reťazca a príspevku malých a stredných podnikov do tohto reťazca.

Problematickou sa zdá byť všeobecne chýbajúca akceptácia priemyslu a priemyselných projektov vyplývajúca z negatívneho obrazu, ktorý sa vytváral po desaťročia. Musí sa dosiahnuť nová spolupráca medzi politikou, priemyslom a úradmi, aby podniky, ktoré spĺňajú všetky právne požiadavky, získali lepší imidž.

1.9   Obchodná politika

Tak GR pre obchod, ako aj GR pre podnikanie a priemysel by mali mať dostatočné poznatky o kovospracujúcom priemysle a pri prijímaní opatrení s dosahom na podniky tohto odvetvia by mali zaujať vyvážaný prístup. EHSV preto odporúča Európskej komisii, aby pri prijímaní rozhodnutí o určitom priemyselnom odvetví prijala vhodné opatrenia a aby pri tom brala do úvahy záujem Spoločenstva a príslušný dosah na celý hodnotový reťazec a celú priemyselnú štruktúru. Európska komisia by mala vo vzťahoch s tretími krajinami zachovať princíp reciprocity, hlavne v obchodnej politike.

1.10   Zoskupenia (clustre)

Existuje výrazný záujem o vypracovanie určitej vízie pre kovospracujúci priemysel, ktorá by bola založená na rôznych zoskupeniach (clustroch) existujúcich po celej Európe. Už boli určené hlavne tieto zoskupenia (clustre): Baskicko (Španielsko), Bresca (Taliansko), Flámsko (Belgicko), Litva, Pays de la Loire (Francúzsko), Sliezsko (Poľsko), južné Westfálstko (Nemecko), Vorarlberg (Rakúsko), Valencia (Španielsko). Bolo by však vhodné uskutočniť viacej štúdií na vyhodnotenie dôsledkov, hlavných tendencií, zmien priemyselnej štruktúry a prípadne vykonať komparatívne hodnotenia týchto oblastí (benchmarking).

1.11   Finančné krytie

EHSV by privítal, keby sa väčšia pozornosť venovala potrebe poskytnúť spracovateľskému priemyslu, hlavne malým a stredným podnikom tohto priemyselného odvetvia, mechanizmy financovania, čo by mohlo viesť k lepším postupom v celej Európe.

2.   Úvod

2.1   Lisabonská zmluva stanovuje nový rámec fungovania Európskej únie. Európska komisia v novom obsadení začala svoju činnosť a v Európskom parlamente sa začalo nové volebné obdobie v roku 2009. Tak Európska únia všeobecne, ako aj európska priemyselná základňa osobitne sú konfrontované s globálnou dynamikou a výzvami, aké tu od vzniku EÚ ešte neboli.

2.2   Týmto výzvam je potrebné čeliť rozhodne, ak chceme zastaviť nárast nezamestnanosti, zvyšujúcu sa deštrukciu podnikateľskej a priemyselnej štruktúry a strácajúcu sa dôveru občanov.

2.3   Týmto stanoviskom z vlastnej iniciatívy na tému európskeho kovospracujúceho priemyslu chce EHSV ponúknuť niekoľko z možných odpovedí na otázky, ktoré budú dlhodobo rozhodovať o tom, či sa zachová inovačná sila, hospodárska odolnosť a medzinárodné konkurenčné postavenie európskeho kovospracujúceho priemyslu. CCMI skúma výzvy a príležitosti, ktoré pre toto priemyselné odvetvie vyplývajú z prechodu na udržateľné hospodárstvo s efektívnejším využívaním zdrojov tak, ako je stanovené v stratégii Európa 2020.

2.4   Patria medzi ne tieto otázky: Ako čeliť týmto výzvam? Dokážu inštitúcie Spoločenstva reagovať? Kde môžu vytvoriť pridanú hodnotu? Je „EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ vhodným nástrojom na dosiahnutie úspechu?

3.   S kovospracujúcim priemyslom sa stretneme všade

3.1   Kovospracujúce podniky existujú všade, prakticky vo všetkých regiónoch a mestách Európy. Sú to flexibilné, inovačné, často (relatívne) malé, pragmatické podniky založené na poskytovaní služieb, vytvárajúce (a zachovávajúce) pracovné miesta, hlboko zakorenené v známom priemyselnom dodávateľskom reťazci. Tieto podniky sú natoľko jeho súčasťou, že ich často považujem za samozrejmé. Hoci boli urobené prvé kroky, ktoré treba privítať (najmä prvú celoeurópsku štúdiu, ktorú nedávno zverejnila Európska komisia), niektoré podniky kovospracujúceho priemyslu, ktoré sú, pravdepodobne vďaka svojej veľkosti, rozmanité, mnohostranné a odolné, však zostávajú (v rozpore so zastúpením záujmov celého odvetvia) pre oči politikov aj naďalej do veľkej miery neviditeľné a mimo ich „politického zorného poľa“.

3.2   Táto „neviditeľnosť“ sa odráža napríklad v jednej zo štatistických publikácií Eurostatu nesúcej názov „European facts and figures“, kde sa výroba železa, ocele a zliatin železa (Nace 27) analyzuje spolu s výrobou kovových výrobkov, teda s kovospracujúcim priemyslom (Nace 28). Preto je veľmi ťažké oddelene a správne analyzovať zamestnanosť a priemyselné tendencie kovospracujúceho odvetvia.

3.3   Túto neviditeľnosť však už nemožno ďalej ospravedlňovať. Kovospracujúci priemysel je základným „skrytým“ článkom, ktorý má veľký význam pre priemyselný dodávateľský reťazec EÚ a ktorý aj napriek pomerne malej veľkosti svojich podnikov vykazuje v rámci európskej ekonomiky skutočne prekvapujúce čísla.

3.4   Nasledujúce údaje poskytujú základnú predstavu o veľkosti a strategickom význame kovospracujúceho priemyslu pre európske hospodárstvo a európsku pracovnú silu.

3.4.1

V Európe ho tvorí veľký počet malých podnikov (400 000), väčšina ktorých (približne 95 %) má menej než 50 pracovníkov.

3.4.2

Kovospracujúci priemysel zamestnáva v Európe 4,2 milióna ľudí, teda približne 12 % populácie zamestnanej v priemysle.

3.4.3

Je to odvetvie vytvárajúce pracovné miesta. Je dôležité, že na rozdiel od väčšiny ostatných odvetví sa jeho miera zamestnanosti v Európe za posledných desať rokov stále zvyšovala a to až do nedávneho hospodárskeho útlmu. Napríklad za obdobie 2000 až 2006 vzrástla zamestnanosť v tomto odvetví približne o 8 %.

3.4.4

Je to veľmi významné hospodárske odvetvie: v roku 2008 dosiahla hodnota jeho výroby 530 miliárd EUR.

3.4.5

Zohráva kľúčovú úlohu v priemyselnej štruktúre EÚ, pretože vyrába komponenty pre iné priemyselné odvetvia.

4.   Strategický význam kovospracujúceho priemyslu

4.1   Základný článok dodávateľského reťazca

Európsky kovospracujúci priemysel tvorí základný článok európskeho priemyselného dodávateľského reťazca, pretože vyrába komponenty a hotové výrobky pre všetky ostatné výrobné odvetvia.

—	Komponenty sa dodávajú najmä pre automobilový, letecký a kozmický, dopravný a strojársky priemysel (zahŕňajúci najmä výrobu strojov), čo samo o sebe robí z toho odvetvia kľúčový prvok prechodu na hospodárstvo s efektívnejším riadením zdrojov.

—	Oceľové profily a plechy sú veľmi dôležité pre stavebníctvo (oceľových konštrukcie budov, výstuhy, oceľové rámy, obloženie, materiálové vybavenie budov atď.).

—	Nádoby pre spracovateľský priemysel, napríklad pre potravinársky, farmaceutický, chemický, petrochemický a iný priemysel.

—	Výrobky ako spojovací materiál (skrutky, matice, čapy a svorky) a náčinie používané tak v priemysle, ako aj medzi spotrebiteľmi.

4.2   Stabilné priemyselné odvetvie

Kovospracujúci priemysel má pevnú štruktúru, ktorá nie je náchylná na nadmerné kapacity.

4.3   Odvetvie vytvárajúce veľa pracovných príležitostí

Kovospracujúci priemysel zamestnáva približne 12 % pracovnej sily priemyslu EÚ 27 členských štátov a zahŕňa približne pätina výrobných podnikov pôsobiacich v EÚ.

4.4   Odvetvie, ktoré je tvorcom pridanej hodnoty

Európsky kovospracujúci priemysel vytvoril 10 % pridanej hodnoty v priemysle EÚ-27 a jeho podiel na priemyselnej výrobe predstavoval 7,4 % (v roku 2006). Z tohto hľadiska je kovospracujúci priemysel (hrubou produkciou a objemom výroby) jedným z najlepších tvorcov európskej „pridanej hodnoty“ a jasne prekonáva iné priemyselné odvetvia.

4.5   Veľké odvetvie malých podnikov

Európsky kovospracujúci priemysel je plným právom významným priemyselným odvetvím napriek tomu (alebo práve vďaka tomu), že ho tvorí veľké množstvo rôznych väčšinou malých podnikov (1) (vyše 90 % z nich sú malé a stredné rodinné podniky). Okrem toho v tomto odvetví v mnohých krajinách (okrem Nemecka, ktoré tu je najdôležitejšou výnimkou) prevládajú mikropodniky (10 a menej zamestnancov), ktoré predstavujú 80 % podnikov tohto odvetvia (2006).

4.6   Odvetvie, ktoré spevňuje európsky dodávateľský reťazec

4.6.1   Je pravdepodobné, že pri priemyselnej štruktúre kovospracujúceho priemyslu nejde o náhodné alebo ľubovoľné usporiadanie, ale o praktické prispôsobenie potrebám trhu, ktoré napokon sformovali európsky priemyselný dodávateľský reťazec tak, aby poskytoval potrebnú pružnosť, inováciu a funkciu vyplňovania medzier na trhu, ktorú v súčasnej dobe má kovospracujúci priemysel. Z tohto hľadiska sa skutočnosť, že určitý kovospracujúci podnik je malý alebo stredný, nemôže považovať za nedostatok, ale skôr za relatívnu výhodu.

4.6.2   A to hlavne preto, že štúdie dokazujú, že tento priemysel je a naďalej aj bude z veľkej časti odvetvím malých a stredných podnikov. V skutočnosti sa stávajú ešte menšími v porovnaní so svojimi veľkými partnermi v dodávateľskom reťazci, ktorí na rozdiel od kovospracujúceho priemyslu prechádzajú rozsiahlym procesom konsolidácie. Možnosti konsolidácie v rámci kovospracujúceho priemyslu sú však tak zo všeobecných, ako aj štrukturálnych dôvodov veľmi obmedzené.

4.6.3   Je potrebná úzka spolupráca v celom dodávacom reťazci. V súvislosti s dodávateľským reťazcom EHSV žiada, aby sa Európska komisia a členské štáty zaoberali dôležitou otázkou zlepšenia partnerstva a zintenzívnenia spolupráce v rámci dodávateľského reťazca a hlavne vytvorenia kanálov, ktoré by umožnili kovospracujúcemu priemyslu definovať a ovplyvniť vývoj nových kvalít a tried ocele prispôsobených prezentovaným požiadavkám.

4.7   Odvetvie v zovretí

Pokiaľ ide o veľkosť a úspory z rozsahu, vzťahy kovospracujúceho priemyslu s odberateľmi a dodávateľmi budú v budúcich rokoch stále asymetrickejšie. Kovospracujúci priemysel sa preto nachádza v (stále silnejšom) zovretí, ktoré znižuje jeho možnosti ovplyvňovať svoj osud a vplývať na svoje podnikateľské prostredie. Táto situácia vyvoláva stále väčší tlak na fixné náklady a kvalitu zamestnanosti v tomto odvetví.

4.8   Odpovede pre budúcnosť založené na presných analýzach

Na základe týchto strategických prvkov by toto stanovisko z vlastnej iniciatívy chcelo predložiť odpovede vychádzajúce z reálnych skúseností odvetvia kovov, ktorého podniky a zoskupenia (clustre) posilňujú všetky veľké európske regióny pracovnými miestami, odborným vzdelávaním a príležitosťami. Je to mnohostranné, odolné a inovačné odvetvie s mimoriadnou schopnosťou prispôsobiť sa a zachovať pracovné miesta v tých najrôznejších situáciách, ktoré môže byť vzorom pre nachádzanie odpovedí na budúce výzvy, hlavne tie, ktoré vyžadujú zmenu.

5.   Čo je potrebnú robiť na európskej úrovni?

5.1   Kovospracujúci priemysel: jednotka medzi malými a strednými podnikmi

5.1.1   Aj keď v absolútnych číslach existujú regionálne rozdiely (napríklad v Nemecku sú kovospracujúce podniky zvyčajne väčšie než v ostatných krajinách EÚ), kovospracujúci priemysel sa od podnikov iných hospodárskych odvetví jasne odlišuje veľkosťou, pretože v ňom prevládajú všade sa vyskytujúce malé a stredné podniky.

5.1.2   EHSV sa nazdáva, že politici by sa nemali obmedziť len na to, že tento aspekt vezmú na vedomie a potom sa s ním jednoducho prestanú zaoberať. Posledné analýzy ukazujú, že tento špecifický aspekt malých a stredných podnikov sa nesmie hodnotiť ako okrajový aspekt kovospracujúceho priemyslu alebo jeho náhodný atribút, ale skôr ako základný prvok sily tohto odvetvia.

5.1.3   EHSV žiada Európsku úniu, aby pokračovala v dôkladnom skúmaní základných atribútov tohto odvetvia, aby jasne a presne stanovila, ktoré aspekty kovospracujúceho priemyslu sú pre ňu užitočné a predstavujú jeho silné stránky a sú činiteľmi tvorby pridanej hodnoty v rámci výrobného reťazca Európskej únie.

5.1.4   Potom by Európska únia mala prijať politické opatrenia v oblasti malých a stredných podnikov na uspokojenie týchto konkrétnych potrieb. Mali by sa vypracovať optimálne politické opatrenia a osvedčené postupy, aj využitím nástrojov komparatívneho vyhodnotenia (benchmarking), na uspokojenie špecifických potrieb malých a stredných podnikov európskeho kovospracujúceho priemyslu. Takto by sa zlepšili a zvýraznili kvality a silné stránky odvetvia a pomohlo by sa mu aj naďalej zostať európskou jednotkou medzi malými a strednými priemyselnými podnikmi.

5.1.5   Okrem toho štúdie založené na silných stránkach odvetvia by pomohli dokázať, že je jedným z hnacích motorov priemyselnej inovácie v Európe, zvýrazniť jeho silné stránky a zlepšiť jeho imidž, čo je veľmi potrebné na to, aby odvetvie prilákalo pracovné sily (zvlášť mladých pracovníkov). Je potrebná určitá politická vízia, aby sa európsky spracujúci priemysel dostal v politike do popredia ako článok priemyselného reťazca, ktorý vytvára pracovné miesta a je jeho inovačnou silou.

V čase, keď rôzne administratívne orgány v celej Európe dávajú teoretické, rétorické a často nejasné sľuby v súvislosti s významom malých a stredných podnikov v Európe, by bolo potrebné namiesto navrhovania nejasných, univerzálnych prístupov vylepšiť a skonkretizovať praktické a reálne opatrenia na pochopenie, poslinenie a ochranu tohto dôležitého odvetvia.

5.1.6   Vzhľadom na, že podniky tohto odvetvia sú strednej veľkosti, väčšina pracovníkov kovospracujúceho priemyslu nemá prístup k „Európskym podnikovým radám“ alebo rovnocenným európskym sieťam, ktoré by zastupovali ich záujmy. Väčšina podnikov tohto odvetvia však pôsobí buď v európskom hodnotovom reťazci alebo majú konkurentov v iných podnikoch tohto odvetvia mimo Európskej únie. V dôsledku tohto sú mzdy, ako aj pracovný čas a pracovné podmienky v mnohých prípadoch podmienené priamou konkurenciou. S cieľom vyhnúť sa nevyváženosti v oblasti informovanosti sa EHSV zasadzuje za efektívne a presné informácie, ako aj za konzultácie s pracovníkmi a podporu sociálneho dialógu. Vzhľadom na význam pracovných miest v malých a stredných európskych podnikoch by európska politika mala byť schopná reagovať na potreby týchto pracovníkov.

5.2   Dostupnosť surovín, hlavne ocele

5.2.1   Zaručenie dostupnosti surovín a spravodlivých cien má pre kovospracujúci priemysel kľúčový význam, pretože vplyv surovín na transformovaný a globalizovaný trh je stále citeľnejší.

5.2.2   Vzhľadom na svoju malú veľkosť kovospracujúce podniky v EÚ nemôžu súťažiť v rámci EÚ v oblasti nákladov na prácu, ani dosiahnuť úspory z rozsahu, aké dosahujú ich dodávatelia ako napríklad ocieliarne. Preto je nevyhnutné, aby k svojim vstupom mali prístup za konkurencieschopných trhových podmienok, predovšetkým pokiaľ ide o suroviny a energiu.

5.2.3   EHSV rovnako odporúča Európskej komisii, aby vo vzťahoch s tretími krajinami trvala na zachovaní princípu reciprocity a v tomto zmysle preskúmala niektoré činitele, ktoré v prístupe k surovinám znevýhodňujú európske podniky v porovnaní s podnikmi iných krajín, napríklad s Čínou, ktoré v Európe súťažia pri nákupe starého železa, bez toho, aby európske podniky mali vzhľadom na uzavretosť trhu danej krajiny rovnaký prístup k nákupu starého železa.

5.2.4   Dôležité je tiež podporiť ich schopnosti v oblasti plánovania a zvládania nestálosti cien a rôznych možných scenárov (riadenie rizík), ako aj dbať na to, aby regulačné prostredie európskeho kovospracujúceho priemyslu nebolo prekážkou pre investície v tomto odvetví Európskej únie. Prechod od viacročných alebo ročných zmlúv na stále kratšie zmluvy alebo stále častejšie spotové transakcie túto tendenciu pravdepodobne zvýrazní a postupne zhorší možnosti plánovania kovospracujúcich podnikov. EHSV odporúča, aby európske inštitúcie vzali do úvahy túto tendenciu a vypracovali opatrenia, ktoré by malým a stredným podnikom kovospracujúceho priemyslu umožnili zvládať stále väčšiu nestálosť cien. EHSV osobitne odporúča, aby sa tento dôležitý aspekt vzal do úvahy pri vypracúvaní budúceho oznámenia o európskej stratégii v oblasti surovín.

5.2.5   EHSV tiež upozorňuje na zvyšujúcu sa koncentráciu v odvetví baníctva a ocele a žiada Európsku komisiu, aby mala na zreteli riziká, ktoré môže pre európsky priemysel znamenať vytvorenie virtuálnych monopolov na celosvetovej úrovni, ako v svojich stanoviskách vyjadrili európske odvetvia ocele, strojárstva a výroby motorových vozidiel pri príležitosti oznámenia fúzie ťažobných spoločností BHP Billiton Plc a Rio Tinto Plc.

5.3   Energia

5.3.1   Zabezpečenie stabilných dodávok energie má mimoriadny význam pre kovospracujúci priemysel Európskej únie. Dodávky energie zo všetkých zdrojov musia byť zabezpečené v konkurencieschopných trhových podmienkach.

5.3.2   Vytvorenie a financovanie infraštruktúry a potrebných cezhraničných prepojení, ako aj odstránenie bariér na štátnych hraniciach, najmä pre prenos elektriny, je kľúčovou otázkou pre zabezpečenie konkurencie medzi dodávateľmi a distributérmi elektrickej energie.

5.3.3   Rovnako dôležité je pri prijímaní rozhodnutí v oblasti energetickej politiky nastoliť správnu rovnováhu medzi environmentálnym hľadiskom a hospodárskymi dôsledkami pre stabilitu a ceny dodávok. Táto rovnováha je kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti tohto odvetvia.

5.4   Hospodárska súťaže za rovnakých podmienok

5.4.1   Podniky so sídlom v EÚ sa tiež stretávajú s veľkou medzinárodnou konkurenciou tak na vnútornom trhu s dovážanými výrobkami, ako aj na exportných trhoch. Situáciu sťažujú aj veľmi rozdielne podmienky v rámci EÚ (napríklad ceny energie, postupy na získavanie povolení pre zariadenia / závody, prevádzkové podmienky). EHSV naliehavo žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila, že hospodárska súťaž v rámci EÚ a vo vzťahu s tretími krajinami bude prebiehať za rovnakých podmienok

5.4.2   EHSV žiada Európsku komisiu, aby sa postarala o zabezpečenie konkurencieschopnosti na základe rovnosti s ostatnými krajinami na medzinárodnej úrovni.

5.4.3   Nakoniec orgány poverené ochranou hospodárskej súťaže musia venovať oveľa väčšiu pozornosť prípadom zneužívania na základe rozdielov vo veľkosti podnikov tohto odvetvia vzhľadom na podniky odberateľov a zvlášť dodávateľov.

5.5   Financovanie

5.5.1   Finančné inštitúcie zohrávajú významnú úlohu pri dosahovaní cieľov priemyselnej politiky tým, že prijímajú alebo odmietajú riziká alebo určujú mieru dostupnosti finančných prostriedkov.

Finančná kríza, ktorá od konca roku 2008 zahmlieva perspektívy reálneho hospodárstva, neušetrila ani kovospracujúci priemysel. Kým záujem o úvery v nepriaznivej hospodárskej situácii roku 2009 relatívne ochabol, neočakávane silné oživenie v roku 2010 vedie k nedostatku finančných prostriedkov pre podnikanie, pretože záujem o úvery opäť narastá. Tento nedostatok výraznejšie pociťujú malé a stredné podniky, ktoré sú skoro výlučne odkázané na financovanie bánk. Kovospracujúci priemysel s vysokým podielom malých a stredných podnikov už teraz zažíva problémy, ktoré môžu prerásť do veľkej krízy.

5.5.2   Banky sa nebránili rizikám, keď investovali do zaisťovacích fondov a iných cenných papierov, veľmi sa im však bránia, keď majú splniť svoju základnú úlohu a poskytnúť finančné prostriedky reálnemu hospodárstvu. Je dôležité zdôrazniť, že finančný sektor musí byť prostriedkom na dosiahnutie cieľa. V tejto situácii sa bankový sektor pripravuje na implementáciu smernice EÚ o kapitálových požiadavkách (CRD), ktorá bankám vnúti ďalšie odbúranie finančných pák (deleverage) a oveľa obmedzujúcejší postoj voči podstupovaniu rizík. Je potrebné dôkladnejšie preskúmať predpisy, aby sa predišlo negatívnym vedľajším účinkom na dostupnosť úverov pre celé odvetvie.

5.5.3   EHSV by privítal, keby sa väčšia pozornosť venovala potrebe poskytnúť spracovateľskému priemyslu, hlavne malým a stredným podnikom tohto priemyselného odvetvia, mechanizmy financovania, čo by mohlo viesť k lepším postupom v celej Európe.

5.5.4   Kovospracujúci priemysel je významným odvetvím pre európsky vývoz. EHSV by privítal opatrenia na podporu rozvoja jeho potenciálu, hlavne v oblasti rastu vývozu. Niektoré z týchto opatrení sa určite budú musieť týkať aj zlepšenia jeho prístupu k finančným prostriedkom a exportným úverom.

---

(1)  Pozri European Commission FWC Sector Competitiveness Studies - Competitiveness of the EU Metalworking and Metal Articles Industries, záverečná správa z 18. novembra 2009, strana 91, kapitola Industry structure and size distribution of companies – Extent and role of SMEs in the MMA sector: „Analýza odvetvia kovospracujúceho priemyslu podľa veľkosti podnikov (podľa počtu pracovných miest) (pozri tabuľku nižšie) ukazuje, že v tomto sektore prevládajú mikropodniky (s menej než 10 zamestnancami), ktoré v roku 2006 tvorili 80 % všetkých podnikov v odvetví kovospracujúceho priemyslu. Zároveň bolo možné v roku 2006 približne 17 % všetkých podnikov v sektore kovospracujúceho priemyslu zaradiť medzi malé podniky (10 až 49 zamestnancov). Znamená to teda, že 95 % všetkých podnikov v sektore kovospracujúceho priemyslu zamestnávalo v roku 2006 menej než 50 pracovníkov, 3 % bolo možné zaradiť medzi stredné podniky (50 až 249 zamestnancov) a len približne % medzi veľké podniky (nad 250 zamestnancov).“

---