11.2.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/57

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Budovať udržateľné hospodárstvo zmenou nášho modelu spotreby“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 44/10

Spravodajkyňa: pani DARMANIN

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. júla 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Budovať udržateľné hospodárstvo zmenou nášho modelu spotreby“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. júna 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 464. plenárnom zasadnutí 14. a 15. júla 2010 (schôdza z 15. júla 2010) prijal 98 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

0.   Preambula

V kontexte krízy, ktorej Európa ešte stále čelí, sa mnohí Európania snažia o udržanie zamestnania alebo zabezpečenie príjmu. Keďže malé a stredné podniky sa musia viac usilovať o prežitie, udržateľné spotrebiteľské návyky môžu pôsobiť ako luxus. Politiky zamerané na udržateľnosť by však mali zahrnúť aj parametre na riešenie tejto súčasnej situácie v Európe. Predkladané stanovisko sa zameria na malú časť udržateľnosti, a to spotrebu. EHSV sa nazdáva, že základnou zásadou dlhodobého riešenia na dosiahnutie udržateľnej spotreby je podpora občianskej uvedomelosti Európanov, a to nielen prevodom spotrebiteľských práv, ako je to stanovené v Lisabonskej zmluve, ale aj podporou hodnoty občianstva, aby občania mali nielen práva, ale aj morálnu zodpovednosť za udržateľné správanie.

1.   Závery a odporúčania

1.1   V trvalo udržateľnom hospodárstve by spôsoby výroby a spotreby podporovali trvalý rozvoj jednotlivcov, spoločnosti a prírody. Väčšina činiteľov v spoločnosti by sa riadila súborom spoločných hodnôt. EHSV zdôrazňuje, rovnako ako v predchádzajúcich stanoviskách, že na posúdenie úspechu vládnej politiky by sa mali spolu s HDP použiť environmentálne a sociálne ukazovatele.

1.2   Súčasný európsky systém výroby a spotreby je považovaný za environmentálne neudržateľný, najmä pokiaľ ide o jeho závislosť od energií, materiálov, pôdy a vody, ako aj jeho vplyv na celosvetovú klímu a biodiverzitu. Ak by každý vo svete žil európskym štýlom života, potrebovali by sme viac ako 2,5 planéty.

1.3   Rada EÚ schválila, že priemyselné krajiny by mali do roku 2050 znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 80 – 95 %. EHSV preto odporúča, aby stratégia EÚ 2020 zohľadnila opatrenia zamerané na trvalo udržateľnú výrobu, ako aj trvalo udržateľnú spotrebu. Vzhľadom na to, že výroba a spotreba sú úzko prepojené, treba sa nimi zaoberať, ak máme znížiť na minimum ich vplyv na planétu.

1.4   Zníženie emisií o 80 – 95 % v priebehu 40 rokov a zároveň udržanie ročného hospodárskeho rastu na úrovni 2 – 3 % znamená zníženie intenzity CO2 v hospodárstve o 6 – 10 % ročne. Takáto miera technologickej zmeny s trvalým vplyvom na celé hospodárstvo nemá obdobu. Bolo by preto rozumné začať vážnu diskusiu o možnostiach zmeny spotrebiteľských návykov a celkového hospodárskeho a sociálneho modelu, ktorý sa zakladá na rozširovaní výroby a spotreby, a tiež hľadať spôsob, ako čo najrýchlejšie zlepšiť výrobné a dodávateľské reťazce.

1.5   Úsilie o dosiahnutie zmeny zhora nadol pravdepodobne nebude úspešné. Sociálna zmena často začína u malých skupín v spoločnosti a šíri sa prostredníctvom rôznych komunikačných kanálov. Úloha EÚ, národných a regionálnych vlád môže spočívať v určovaní, povzbudzovaní a podpore existujúcich skupín snažiacich sa o trvalo udržateľný životný štýl.

1.6   Potrebný je dialóg, do ktorého budú zapojené inštitúcie EÚ, národné vlády a územné samosprávy, ako aj všetci sociálni partneri. Jedným z riešení by bola spolupráca Komisie s EHSV pri vytvorení fóra o udržateľnej spotrebe, ktoré preskúma:

—	hodnoty, ktoré by mohli formovať trvalo udržateľné hospodárstvo a tlaky medzi rastom a ekologickou udržateľnosťou, sociálnym začlenením a osobnou slobodou, kvalitou života súčasnej populácie a budúcich generácií atď.;

—	či musíme znížiť spotrebu v určitých oblastiach;

—	čo bráni občanom vo výbere udržateľnejších spotrebiteľských návykov a ako môžu územné samosprávy, národné vlády a EÚ pomôcť;

—	skúsenosti jednotlivcov a skupín, ktoré si zvolili životný štýl s nízkym dosahom na prostredie a potenciál ich ďalšieho šírenia;

—	opatrenia potrebné na podporu udržateľnejšej spotreby u určitých skupín, napríklad u starších ľudí, mladých ľudí, nezamestnaných, nových prisťahovalcov, rodín s malými deťmi.

1.7   Dialóg musí byť prepojený s konkrétnou činnosťou, vrátane podpory experimentovania skupín, ktoré sa snažia o trvalo udržateľný životný štýl a sprostredkovania nadobudnutých skúseností, prispôsobenia a posilnenia relevantných politík a tiež praktických opatrení v rámci inštitúcií EÚ, ktorých cieľom bude usmerňovať a poukázať na možnosti uplatnenia udržateľnejších postupov. Ďalej by sa mali propagovať osvedčené postupy s cieľom preukázať možnosť zmeny spotrebiteľských modelov.

1.8   Udržateľná spotreba nemôže byť považovaná len za otázku environmentálnej politiky. Bude si vyžadovať iniciatívy v mnohých oblastiach, vrátane zdravia, vzdelávania, zamestnanosti, obchodu, spotrebiteľských otázok, dopravy, poľnohospodárstva a energetiky.

2.   Potreba odlišného hospodárskeho a sociálneho modelu

2.1   O povahe trvalo udržateľného hospodárstva sa diskutuje už polstoročie (1). V takomto hospodárstve by spôsoby výroby a spotreby podporovali trvalý rozvoj jednotlivcov, spoločnosti a prírody.

2.2   Aby mohol byť ekonomický model sebestačný, väčšina činiteľov v spoločnosti sa musí riadiť súborom spoločných hodnôt, ako je to v súčasnosti v členských štátoch EÚ. Vlády teraz zavádzajú súbor ekonomických hodnôt s dôrazom na HDP a iné ukazovatele, ktoré by mali usmerňovať politiku. Nedostatky HDP ako miery ľudského, sociálneho a ekologického rastu boli už v rozsiahlej miere preukázané. EHSV navrhol (2), aby sa na meranie pokroku smerom k dosiahnutiu trvalo udržateľného hospodárstva ako ukazovateľ spolu s HDP používala „ekologická stopa“ spolu s ukazovateľmi kvality života. Ekologická stopa je výpočtom produktívnej rozlohy pôdy, ktorá je potrebná na udržanie spôsobu života jedného človeka, skupiny ľudí, inštitúcie alebo regiónu. Ukazovateľ kvality života by mal zohľadniť zdravie, materiálne bohatstvo, prístup k verejným službám, zapojenie do spoločnosti a integráciu prisťahovalcov, voľný čas a kvalitu životného prostredia.

2.3   Mohlo by sa očakávať, že využitie rozsiahlejšieho súboru ukazovateľov pri posudzovaní úspechu vládnej politiky povedie k tomu, že pri tvorbe politiky sa bude klásť menší dôraz na podporu rastu HDP a viac sa budú zdôrazňovať iné rozmery ľudského, sociálneho a ekologického blahobytu.

3.   Ekologická výzva

3.1   Európska agentúra pre životné prostredie vo svojej najnovšej správe o stave životného prostredia a výhľade za rok 2010 zdôrazňuje dve hlavné oblasti problémov: 1. klíma a energie a 2. biodiverzita a ekosystémy (3). Hlavným ohrozením udržateľnosti európskej spoločnosti je ničenie ekosystémov, ktoré ju zásobujú, a základne prírodných zdrojov vrátane energií, pôdy a vody. V roku 2003 sa priemerná ekologická stopa v EÚ odhadovala na 5 hektárov na osobu s rastúcou tendenciou, pričom celosvetová dostupnosť pôdy bola len na úrovni 1,8 hektára na osobu s klesajúcou tendenciou (4). Ak by každý vo svete žil európskym štýlom života, potrebovali by sme viac ako 2,5 planéty.

3.2   Klimatické zmeny sú obzvlášť dôležité, pretože okrem ich priameho vplyvu na ľudský život môžu zhoršiť aj vplyv spoločnosti na biodiverzitu, sladkovodné zdroje a iné systémy. K ekologickej stope Európy najviac prispieva využívanie fosílnych palív a produkovanie skleníkových plynov. Ďalším významným prvkom je poľnohospodárske využitie pôdy, doprava a budovy. Ekologická stopa dobre neodráža ostatné významné vplyvy európskeho hospodárstva, vrátane využívania vody (najmä v poľnohospodárstve) a vzácnych nerastov.

3.3   Rada EÚ schválila, že priemyselné krajiny by mali do roku 2050 znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 80 – 95 %, čo každoročne predstavuje zníženie o 4 – 7 %. Zaviazala sa k zníženiu emisií o 20 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 1990 alebo o 30 %, ak ostatné krajiny prijmú podobné záväzky. EHSV navrhol (5), aby bol cieľ 30 % zníženia bezpodmienečný.

3.4   EÚ sa snaží o zníženie emisií skleníkových plynov najmä prostredníctvom technologických prostriedkov, pričom sa zachová hospodársky rast. Hoci existuje technológia, ktorá by mohla splniť tieto ciele stanovené do roku 2020, implementácia pokračuje pomaly. EÚ 15 sa v roku 1997 zaviazala k zníženiu emisií o 8 % do roku 2008 – 2012 v porovnaní s úrovňou v roku 1990, ale v roku 2006 boli emisie nižšie len o 2,2 %. Emisie v EÚ 27 sa v tomto období znížili o 7,7 %, ale od roku 2000 narástli o 1,5 % (6). Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa energetická účinnosť EÚ zlepšila len o 0,5 % ročne (7).

3.5   Zníženie emisií o 80 – 95 % v priebehu 40 rokov a zároveň udržanie ročného hospodárskeho rastu na úrovni 2 – 3 % znamená zníženie intenzity CO2 v hospodárstve o 6 – 10 % ročne. Takáto miera technologickej zmeny s trvalým vplyvom na celé hospodárstvo nemá obdobu. Bolo by preto rozumné začať vážnu diskusiu o možnostiach zmeny spotrebiteľských návykov a celkového hospodárskeho a sociálneho modelu, ktorý sa zakladá na rozširovaní výroby a spotreby, a tiež hľadať spôsob, ako čo najrýchlejšie zlepšiť výrobné a dodávateľské reťazce.

4.   Udržateľná spotreba: možnosť voľby

4.1   Vlády európskych štátov sa v roku 1992 na summite o planéte Zem v Rio de Janeiro zaviazali k odstráneniu neudržateľných spotrebiteľských návykov a výrobných postupov. V rámci marakéšskeho procesu sa ďalej zaviazali, že do roku 2010 vytvoria akčné plány pre udržateľnú spotrebu a výrobu, ktoré v roku 2011 preskúma Komisia OSN pre trvalo udržateľný rozvoj.

4.2   Prebieha čoraz viac výskumov trvalo udržateľnej spotreby a spôsobov, ako ju možno dosiahnuť (8). Spotrebitelia sa väčšinou cítia byť viazaní súčasným životným štýlom – hoci by napríklad chceli menej používať svoje autá, nevedia si predstaviť ako. Spotrebu formujú a obmedzujú viaceré vplyvy, vrátane fyziologických potrieb, osobnosti, sociálneho prostredia, kultúrnych faktorov, dostupnosti a ceny alternatívnych tovarov a služieb. V konzumnej spoločnosti zohrávajú spotrebiteľské preferencie hlavnú úlohu pri plnení sociálnych a psychologických potrieb – napr. pri príslušnosti k skupine, sebaúcte a definovaní osobnej identity. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa jednotlivci ťažko rozhodujú pre zmenu a vlády ťažko zavádzajú politiky zamerané na zmenu v oblasti spotreby. Keď boli takéto politické opatrenia uplatnené, ich účinky boli bohužiaľ väčšinou nepatrné alebo pomalé a ťažko prekonávali vžité zvyky a záujmy.

4.3   Motivácia, spotrebiteľské návyky a pravdepodobné reakcie na konkrétne opatrenia sa medzi rôznymi jednotlivcami značne líšia. Môžu sa však líšiť aj u samotných ľudí podľa konkrétnej situácie. Preto neexistuje jednoduché politické riešenie na dosiahnutie udržateľnej spotreby. Ovplyvniť by to však mohla široká škála politických opatrení v oblasti poľnohospodárstva a zamestnanosti, ako aj vzdelávania a zdravia. Na podporu udržateľnejšej spotreby u určitých skupín, napríklad u starších a mladých ľudí, budú možno potrebné špecifické stratégie.

4.4   Ľudia sa dokážu dobrovoľne hromadne obmedzovať v čase krízového stavu v krajine a vojny, ale ekologická kríza sa vo všeobecnosti nepovažuje za núdzovú situáciu v takom rozsahu. V poslednej dobe si však rastúci počet ľudí predsa len zvolil jednoduchší spôsob života s cieľom znížiť svoj dosah na životné prostredie. Niektoré najúspešnejšie snahy o zmenu spotrebiteľských návykov sa zakladajú na vytváraní komunitných skupín – napr. prístup Ecoteam uplatňovaný v niektorých krajinách prostredníctvom globálneho akčného plánu, ktorý spája malé skupiny ľudí v jednotlivých štvrtiach, na pracoviskách alebo v škole, aby sledovali odpad, spotrebu vody a energií a prijali opatrenia, ktoré im umožnia žiť udržateľnejším spôsobom.

4.5   Úsilie o zmenu zhora nadol pravdepodobne nebude úspešné, najmä ak sa o ovplyvňovanie verejnosti snažia politici s vysoko konzumným životným štýlom. Pre väčšinu ľudí nie je udržateľná spotreba hlavnou prioritou. Spoločenské zmeny však často začínajú malými skupinami v spoločnosti a šíria sa rozličnými komunikačnými kanálmi, vrátane mienkotvorných médií a umenia, neformálnymi priateľskými sieťami a organizáciami rozličných vierovyznaní. Úlohou politických činiteľov by malo byť skôr identifikovať a podporovať existujúce skupiny, ktoré sa snažia o dosiahnutie udržateľného spôsobu života, ako vnucovať celej spoločnosti vlastné názory na to, čo je potrebné.

4.6   Voľba udržateľného životného štýlu by sa nemala chápať a označovať ako luxus pre ľudí, ktorí majú finančné prostriedky na takýto životný štýl. EHSV zdôraznil, že udržateľné výrobky by nemali mať vyššiu cenu (9), ale mali by byť dostupné všetkým. Dôležité je zabrániť tomu, aby bola spotreba s nízkym dosahom na prostredie pre jednotlivcov nákladnejšia, pretože to by poskytlo možnosť výberu len jednej časti spoločnosti, pričom chudobnejšie skupiny s nižšími príjmami by boli marginalizované.

4.7   EHSV zdôrazňuje, že s cieľom umožniť voľbu spotreby s nízkym dosahom na prostredie sa treba zaoberať ostatnými kritickými oblasťami blahobytu, pričom niektoré sú chápané ako zásadnejšie, ako sú pracovné príležitosti, adekvátne ohodnotenie za vykonanú prácu, dôstojná práca a prístup k úverom pre MSP.

5.   Politické otázky, ktoré je potrebné riešiť

5.1   Inštitúcie EÚ majú pri budovaní jednotnej Európy skúsenosti so stanovovaním vízie a vedením v prípade radikálnych zmien. Väčšinou však pracovali s pluralistickým modelom, ktorý uľahčuje skôr dohodu medzi vládami ako riadenie zmeny, ktorá by mala prebiehať určitým konkrétnym smerom. V niektorých prípadoch riadila EÚ napr. opatrenia v oblasti zdravotných a environmentálnych noriem. Tieto skúsenosti môžu byť cenné pri budovaní udržateľného hospodárstva. Riadenie a inšpirácia môžu byť rovnako dôležité ako odborné znalosti a administratívne schopnosti.

5.2   Výbor pozitívne prijal akčný plán Komisie pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu (10). Mnohé iné existujúce iniciatívy EÚ sa týkajú udržateľnej spotreby, patrí medzi ne aj systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS), smernica o označovaní palivovej účinnosti áut, nariadenie o CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel, smernica o biopalivách, smernica o energetickej hospodárnosti budov, smernica o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a environmentálne opatrenia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Politické opatrenia EÚ sa však zameriavajú na trhové nástroje a technologické/produktové normy. Len ETS sa zaoberá absolútnymi hodnotami emisií skleníkových plynov. Dochádza k napätým stretom s inými politickými cieľmi, ako je zvyšovanie mobility. Len veľmi málo opatrení sa zameriava na spotrebu a životný štýl a politiky zjavne nepostačujú na splnenie cieľov zníženia emisií skleníkových plynov a zbavenia sa závislosti od nevhodných nerastných zdrojov.

5.3   Potrebný je dialóg, do ktorého budú zapojené inštitúcie EÚ, národné vlády a územné samosprávy, ako aj všetci sociálni partneri. Jedným z riešení by bola spolupráca Komisie s EHSV a inými inštitúciami pri vytvorení fóra o udržateľnej spotrebe, ktoré preskúma:

—	hodnoty, ktoré budú formovať trvalo udržateľného hospodárstvo a tlaky, ktorými sa treba zaoberať, napr. tlaky medzi rastom a ekologickou udržateľnosťou, sociálnym začlenením a osobnou slobodou, kvalitou života súčasnej populácie a budúcich generácií atď.;

—

či musíme znížiť spotrebu v určitých oblastiach. Väčšinu emisií skleníkových plynov možno vysledovať k spotrebe potravín, energie a k doprave. Dochádza k tlakom medzi udržateľnosťou a inými cieľmi, ale aj prípadnými synergiami (napr. bicyklovanie môže byť prospešné pre zdravie aj pre životné prostredie);

—

čo bráni občanom vo výbere udržateľnejších spotrebiteľských návykov a ako môžu územné samosprávy, národné vlády a EÚ pomôcť. Táto pomoc sa môže poskytovať napríklad zabezpečením toho, že súčasné politické opatrenia (napr. smernica o energetickej hospodárnosti budov) budú v plnej miere implementované, ako aj posilnením opatrení v rámci akčného plánu pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu s cieľom umožniť spotrebiteľom, aby si vyberali potraviny vyrobené udržateľnejším spôsobom;

—

skúsenosti jednotlivcov a skupín, ktoré si zvolili životný štýl s nízkym dosahom na prostredie a potenciál ich ďalšieho šírenia. Môžu sem patriť organizácie, ako je globálny akčný plán, ktorého skupiny EcoTeams zvyčajne dosahujú 40 – 50 % zníženie nerecyklovateľného odpadu, siete ako Transition Towns, ktoré sa snažia o vytvorenie miestnych komunít odolných voči klimatickým zmenám a zmenšovaniu zdrojov, a skupiny rôznych vierovyznaní ako sú Kvakeri, ktoré už dlho vyznávajú hodnoty presadzujúce životný štýl s nízkym dosahom na prostredie. Jednotlivci v niektorých týchto skupinách a sieťach vytvorili plnohodnotný životný štýl, pričom využívajú o 60 – 80 % menej materiálu a zdrojov energie, ako je priemer v EÚ;

—	opatrenia potrebné v období prechodu na udržateľnejšiu spotrebu na podporu prispôsobenia určitých skupín, napríklad u starších ľudí, mladých ľudí, nezamestnaných, nových prisťahovalcov, rodín s malými deťmi;

—	spôsob, akým sa môže zosúladiť prechod na spotrebu s nízkym dosahom na prostredie a udržateľnú výrobu s konkurencieschopnosťou vnútorného trhu.

5.4   Politické opatrenia by sa mali zamerať na okamžité aj dlhodobé opatrenia zamerané na zmenu spotreby. V mnohom sa môžeme použiť zo skúseností, napríklad z problematiky fajčenia, v ktorej kombinácia ceny, regulácie, označovania a osvety priniesla podstatnú zmenu v prístupe a správaní.

5.4.1   Cenové stimuly sú dôležitou súčasťou politického balíka, vytvára sa však napätie medzi zámerom Komisie znižovať ceny energií (11) a potrebou znižovať spotrebu. Zdanenie emisií uhlíka alebo obchodovanie s nimi musia dopĺňať aj iné opatrenia. Napríklad, bez dôraznej podpory zatepľovania bytov a domov a alternatívnych zdrojov energie môže vysoká cena emisných kvót uhlíka alebo palív zvýšiť energetickú chudobu.

5.4.2   EHSV už pri viacerých príležitostiach zdôraznil význam vzdelávacích programov pre dosiahnutie efektívneho udržateľného správania. EHSV opätovne vyzdvihol, že takéto vzdelávacie programy by sa nemali zameriavať len na školy a mladých ľudí, čo je dôležité, ale na ľudí v každej etape života. Odborná príprava, celoživotné vzdelávanie a programy by mali byť určené aj pre starších ľudí. Je nevyhnutné, aby udržateľné návyky ďalej nepodporovali marginalizáciu skupín, ako sú nezamestnaní.

5.5   Dialóg musí byť prepojený s konkrétnou činnosťou, vrátane podpory experimentovania skupín, ktoré sa snažia o trvalo udržateľný životný štýl a sprostredkovania nadobudnutých skúseností. Ak má byť užitočný, inštitúcie ho musia brať vážne, pričom povedie k prispôsobeniu a posilneniu relevantných politík a tiež praktických opatrení v rámci týchto inštitúcií, ktorých cieľom bude usmerňovať a poukázať na možnosti uplatnenia udržateľnejších postupov.

5.6   Udržateľná spotreba nemôže byť považovaná len za otázku environmentálnej politiky. Bude si vyžadovať iniciatívy v mnohých oblastiach politiky, vrátane zdravia, vzdelávania, zamestnanosti, obchodu, spotrebiteľských otázok, dopravy, poľnohospodárstva a energetiky.

5.7   EHSV dôrazne vyzýva Komisiu, aby v rámci pracovného programu na rok 2010 – Je čas konať (12), a tým aj v rámci stratégie EÚ 2020, vážne uvažovala o zaradení opatrení zameraných na udržateľnú spotrebu.

---

(1)  Boulding, K. „The economics of the coming spaceship earth“, in Environmental Quality in a Growing Society, (Baltimore: Johns Hopkins University Press, 1966) str. 253 a nasledujúce.

(2)  Stanovisko Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 53.

(3)  Európska agentúra pre životné prostredie, publikácia Signals 2010.

(4)  Global Footprint Network a WWF, Europe 2007: Gross Domestic Product and Ecological Footprint.

(5)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 73.

(6)  EEA, správa Annual European Community greenhouse gas inventory 1990–2006 and inventory report 2008: Submission to the UNFCCC Secretariat, (Kodaň: EEA, 2008).

(7)  Tipping, P. et al., Impact Assessment on the Future Action Plan for Energy Efficiency, vypracovali ECN (NL) a WS Atkins (UK) pre GR TREN. Dodávateľ: ECORYS, NL (2006).

(8)  Jackson, T. Motivating Sustainable Consumption: A Review of Evidence on Consumer Behaviour and Behavioural Change, správa sieti Sustainable Development Research Network, 2005, dostupné na http://www.sd-research.org.uk/.

(9)  Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 46.

(11)  Monti, M.,A New Strategy for the Single Market, Report to the President of the European Commission, máj 2010.

(12)  KOM(2010) 135 v konečnom znení, časť 1.

---