This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52010AE1626
Opinion of the European Economic and Social Committee on the ‘Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council on the right to information in criminal proceedings’ COM(2010) 392 final — 2010/0215 (COD)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady …/…/EÚ o práve na informácie v trestnom konaní KOM(2010) 392 v konečnom znení
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady …/…/EÚ o práve na informácie v trestnom konaní KOM(2010) 392 v konečnom znení
Ú. v. EÚ C 54, 19.2.2011, p. 48–50
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
19.2.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 54/48 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady …/…/EÚ o práve na informácie v trestnom konaní
KOM(2010) 392 v konečnom znení
(2011/C 54/15)
Hlavný spravodajca: pán PEZZINI
Rada sa 29. septembra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom
„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o práve na informácie v trestnom konaní“
KOM(2010) 392 v konečnom znení – 2010/0215 (COD).
Predsedníctvo poverilo 20. októbra 2010 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo.
Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán PEZZINI rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 467. plenárnom zasadnutí 8. – 9. decembra 2010 (schôdza z 8. decembra 2010) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 161 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:
1. Závery a odporúčania
1.1 EHSV oceňuje prácu Komisie zameranú na zavedenie celkového legislatívneho balíka, ktorého cieľom je zabezpečiť spoločný základ procesných práv jednotlivcov v trestnoprávnych konaniach v členských krajinách.
1.2 Právo na včasné a presné informácie je súčasťou právnej tradície Únie a vďaka mobilite občanov členských krajín nadobúda ešte väčší význam.
1.3 Aj občania štátov mimo EÚ, ktorí čoraz častejšie prichádzajú do krajín Európskej únie, musia vidieť, že v EÚ existuje právna kultúra a že sú stanovené jasné postupy rešpektujúce práva človeka, aj keď je objektom trestného konania.
1.4 Aproximácia vnútroštátnych predpisov, ktorá je základom smernice, by sa podľa EHSV mala stať kľúčovým prvkom spolupráce v oblasti súdnictva, a to aj preto, aby sa zohľadnila Charta základných práv, ktorá je súčasťou európskych zmlúv (Zmluva o fungovaní EÚ a Zmluva o EÚ).
1.5 Podľa EHSV predstavuje ochrana základných práv osôb vďaka spoločným a jednotným postupom jeden z hlavných prvkov súdržnosti a posilnenia zásady voľného pohybu osôb v EÚ.
2. Všeobecné úvahy
2.1 EÚ prijala, s cieľom zaručiť základné právo na spravodlivé trestnoprávne konanie v súlade so zásadou právneho štátu, osobitné opatrenie zamerané na posilnenie procesných práv osôb podozrivých alebo obvinených v trestnom konaní.
2.2 Toto opatrenie zahŕňa aj posilnenie práv v oblasti obhajoby. Takéto spoločné opatrenie je veľmi dôležité, najmä preto, že má prispieť k zvýšeniu dôvery v európsky priestor spravodlivosti, ako aj zabezpečiť účinnosť zásady vzájomného uznávania trestnoprávnych rozhodnutí.
2.3 Odstránenie vnútorných hraníc a narastajúce uplatňovanie práva na voľný pohyb a pobyt vedie k tomu, že narastá počet osôb zúčastnených na trestnom konaní v inom členskom štáte ako v štáte ich pobytu.
2.4 V uznesení Rady EÚ z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ C 295, 4.12.2009, s. 1), ktoré sa odvoláva na:
— |
závery zasadnutia Európskej rady v Tampere v roku 1999, |
— |
Haagsky program z roku 2004, |
— |
štokholmský program z decembra 2009 na obdobie rokov 2010 – 2014, |
sa navrhuje, aby sa vo všeobecnosti zaručilo – aj v ďalších krokoch – plné uplatňovanie a jednotné rešpektovanie „práva na spravodlivé konanie“.
2.4.1 To vyplýva zo zásady, ktorú výslovne stanovuje článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ktorá už je považovaná za spoločný základ, pokiaľ ide o ochranu práv osôb podozrivých alebo obvinených v trestnom konaní.
2.5 Právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu sú okrem toho zakotvené v článkoch 47 a 78 Charty základných práv Európskej únie (1).
2.6 Šesťbodový plán, schválený uvedeným uznesením Rady, konkrétne uvádza ako prioritné tieto opatrenia:
— |
Opatrenie A: ak sa majú môcť v plnej miere využiť práva na obhajobu, musia ich príslušné osoby poznať, preto sa ustanovuje, že ak podozrivá alebo obvinená osoba, nehovorí jazykom, ktorý sa používa v konaní, alebo mu nerozumie, má mať k dispozícii tlmočníka a má sa jej poskytnúť preklad základných procesných dokumentov (2), |
— |
Opatrenie B: stanovuje sa, že osoba, ktorá je podozrivá alebo obvinená z trestného činu, by mala byť informovaná o svojich základných právach ústne alebo písomne (zoznam práv). Okrem toho sa uvádza, že dotknutá osoba má právo urýchlene dostať informácie o povahe a dôvodoch obvinenia vzneseného voči nej a vo vhodný čas právo aj na všetky informácie potrebné na prípravu svojej obhajoby. |
3. Obsah návrhu
3.1 Komisia, v zmysle požiadavky uvedeného uznesenia Rady, vypracovala 27. júla 2010 návrh smernice „o práve na informácie v trestnom konaní“, KOM(2010) 392 v konečnom znení.
3.2 Cieľom návrhu smernice je vytvoriť podmienky na vykonávania opatrenia B uvedeného plánu tým, že sa stanovia spoločné minimálne normy v súvislosti s právom na informácie v trestnom konaní v celej Európskej únii.
3.3 Návrh právneho predpisu teda ukladá vyšetrujúcemu orgánu povinnosť nielen poskytnúť obvinenému potrebné informácie, ale aj postarať sa o to, aby tieto informácie mala obhajoba skutočne k dispozícii.
3.4 Tieto pozitívne a rozumné opatrenia by mali okrem iného v praxi viesť k skráteniu času a nákladov súdnych konaní a predchádzať justičným omylom a znížiť počet odvolaní.
3.5 Mohla by sa teda takto zaznamenať určitá pozitívna kompenzácia – aj keď len v obmedzenej miere – pokiaľ ide o dodatočné finančné zaťaženie, ktoré so sebou bezpochyby prinesie príprava a zavedenie týchto opatrení o informáciách do praxe.
4. Konkrétne pripomienky
4.1 Odôvodnenie (18): slovné spojenie „informácie o právach by sa […] mali poskytnúť bez meškania, ihneď na začiatku“ sa môže zdať rozporuplné, preto by mal byť presne stanovený moment, keď má byť, či už v ústnej alebo v písomnej forme, poskytnutá informácia o obvinení.
4.2 Odôvodnenie (19): slovné spojenie „bezprostredne relevantných procesných právach“, uvedené na začiatku odôvodnenia, sa nezdá byť dostatočne jasné, preto by bolo vhodné lepšie špecifikovať povahu a rozsah týchto procesných práv, ktoré sú podstatné vzhľadom na zabezpečenie účinnej obhajoby.
4.3 Odôvodnenie (21): záverečné slovné spojenie „alebo vážne ohrozenie vnútornej bezpečnosti“ sa samo o sebe môže zdať vágne. Príslovka „vážne“ by v ňom však mala byť považovaná za nenahraditeľnú, aby sa zabránilo možnosti „politického“ svojvoľného rozhodovania členských štátov pod zámienkou, že chcú zabezpečiť „vnútornú bezpečnosť“.
4.4 Odôvodnenie (22): slovné spojenie „mechanizmus umožňujúci overiť, či podozrivá alebo obvinená osoba“ by mohlo byť stanovené presnejšie, pokiaľ ide o rozsah transparentnosti, tým, že sa za slovo „overiť“ doplní „prostredníctvom formálnych postupov“.
4.5 Článok 3.1: výraz „bez meškania“ by mohol byť vhodne nahradený výrazom „hneď od začiatku“.
4.6 Článok 3 ods. 2, posledná zarážka: „bez meškania predvedený pred súd“ by sa malo nahradiť spojením „ihneď predvedený pred sudcu“, ako je uvedené v článku 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
4.7 Článok 4 ods. 1: slovo „bez meškania“ by bolo vhodnejšie nahradiť výrazom „hneď na začiatku“.
4.8 Článok 6: vzhľadom na to, že smernica sa týka práva na informácie o obvineniach, a to nielen v procesnej fáze, ale aj v „predsúdnej“ fáze, mal by právny predpis stanovovať, že informácie o obvinení sa budú poskytovať aj počas policajného vyšetrovania, alebo prinajmenšom vtedy, keď sa prípad postupuje iným orgánom činným v trestnom konaní a keď je vznesené počiatočné obvinenie.
4.9 Článok 6 ods. 1: znenie by sa malo zmeniť takto: „Členské štáty zabezpečia, aby podozrivej alebo obvinenej osobe boli poskytnuté také informácie o obvineniach a jeho dôvode, ktoré postačujú na zabezpečenie spravodlivosti trestného konania.“, s cieľom zachytiť odkaz vyplývajúci z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6 ods. 3), ktorý vyslovene spomína dôvod obvinenia.
4.10 Článok 6 ods. 2: výraz „urýchlene“ by mal byť nahradený spojením „v čo najkratšej lehote“ s cieľom priblížiť sa k zneniu obsiahnutému v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého interpretácia už bola mnohokrát predmetom judikatúry.
4.11 Článok 6 ods. 3 písm. a): namiesto vyjadrenia „… okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný…“ by sa malo povedať „… okolností, za ktorých mal byť trestný čin spáchaný…“, pretože v čase obvinenia ešte možno nie je dokázané, že trestný čin bol naozaj spáchaný, k tomuto záveru možno dospieť až po vynesení rozsudku.
4.12 Článok 6 ods. 3 písm. a): výraz „vrátane času, miesta a stupňa účasti“ by bol presnejší, keby sa slovo „stupeň“ nahradilo „skutočnou úlohou v rámci“.
4.13 Článok 6 ods. 3: Doplniť tri nove zarážky v tomto znení:
„c) |
rozsah trestov, ktorý sa uplatňuje na predmetný trestný čin; |
d) |
lehoty a prostriedky na obhajobu a predkladanie dôkazov; |
e) |
relatívna hodnota prípadného priznania.“ |
4.14 Článok 7 ods. 2: takéto zavedenie tajomstva, na základe ktorého sa môže odmietnuť prístup k určitým dokumentom po skončení vyšetrovania, by malo zabrániť tomu, aby súdne orgány prijímali v nadmernom rozsahu svojvoľné rozhodnutia, vzhľadom na to, že po ukončení vyšetrovania sú vo všeobecnosti dostupné všetky procesné dokumenty.
4.15 Článok 7 ods. 3: vo všetkých jazykových verziách smernice sa má zachovať odkaz na „predbežné vyšetrovanie“ a vypustiť výraz „predsúdne konanie“, keďže mnohé procesné postupy už túto fázu neobsahujú.
V Bruseli 8. decembra 2010
Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Staffan NILSSON
(1) Článok 5 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na slobodu a bezpečnosť) hovorí, že „každý, kto je zatknutý, musí byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, oboznámený s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu“.
Nasledujúci článok 6 ods. 3 (právo na spravodlivé súdne konanie) stanovuje, že každý obvinený má právo: „a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu; b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby; […] e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom, alebo ak týmto jazykom nehovorí“.
Tieto isté záruky spravodlivého procesu sú výslovne prevzaté aj v článku 111 talianskej ústavy, v znení novely ústavným zákonom č.2/1999.
(2) Smernica 2010/64/EÚ, uverejnená v Ú. v. EÚ L 280, 26. októbra 2010, ktorá nadobudla účinnosť 20. októbra 2010.