5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/23

A.

keďže aktívne začleňovanie nesmie nahrádzať sociálne začleňovanie, pretože zraniteľné skupiny neschopné zúčastňovať sa na trhu práce majú právo na dôstojný život a plnú účasť v spoločnosti, a teda minimálny príjem, a prístupné a cenovo dostupné kvalitné sociálne služby musia byť dosiahnuteľné bez ohľadu na to, či je osoba schopná zúčastňovať sa na trhu práce,

B.

keďže aktívne začleňovanie súvisí nielen so schopnosťami jednotlivca, ale aj so spôsobom organizácie spoločnosti; keďže preto treba riešiť aj systémové príčiny vylúčenia vrátane diskriminácie a nedostatočného poskytovania služieb,

C.

keďže zrejmé vylúčenie z pracovného trhu môže byť skôr dôsledkom nedostatku dôstojných príležitostí na zamestnanie než nedostatku osobného úsilia,

D.

keďže integrácia na trhu práce nesmie byť podmienkou práva na minimálny príjem a prístup ku kvalitným sociálnym službám; keďže minimálny príjem a prístup ku kvalitným sociálnym službám sú nevyhnutnou podmienkou integrácie na trhu práce,

E.

keďže tí, čo sú najvzdialenejší od trhu práce, sú často ľudia s mnohými a zložitými potrebami, ťažkosťami alebo nevýhodami, napríklad dlhodobo závislí od nízkeho alebo neprimeraného príjmu, dlhodobo nezamestnaní, s nízkou úrovňou vzdelania a negramotní, vyrastajúci v zraniteľnej rodine, osoby so zdravotným postihnutím, v zlom zdravotnom stave, žijúci v oblastiach s mnohorakým znevýhodnením, s neistým bývaním, bezdomovci a osoby čeliace rasizmu a diskriminácii, preto stratégie na začlenenie musia odrážať rozmanitosť vylúčených,

F.

keďže sociálne vylúčenie a vylúčenie z pracovného trhu majú závažný dosah na duševné zdravie ľudí, ktorých sa táto situácia týka, a keďže u dlhodobo nezamestnaných hrozí vyššie riziko vzniku depresie a iných porúch duševného zdravia,

G.

keďže osoby vzdialené od trhu práce veľmi potrebujú odbornú prípravu, a to buď z dôvodu nedostatočného školského vzdelania alebo preto, že pre trvalú neprítomnosť na pracovnom trhu už nie sú schopné efektívne využiť svoje vzdelanie,

H.

keďže tí najzraniteľnejší sú často ovplyvnení podmienenosťou aktivačných politík a keďže tieto vplyvy treba monitorovať a zabrániť negatívnym dôsledkom na zraniteľné skupiny,

I.

keďže opatrenia aktívneho začleňovania sa musia uplatňovať spoločne s cieľmi EÚ a vnútroštátnymi cieľmi týkajúcimi sa boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu,

J.

keďže domácnosti vedú väčšinou ženy a väčšina osamelých rodičov a opatrovateľov sú ženy; keďže preto si politika aktívneho začleňovania vyžaduje súhrnný súbor opatrení, aby umožnila ženám najvzdialenejším od trhu práce mať praktický úžitok zo stratégií aktívneho začleňovania; keďže situácia na trhu práce pre ženy je priamo prepojená s chudobou súvisiacou s vekom, ktorá postihuje najmä ženy,

K.

keďže v časoch hospodárskej recesie a rastúcej nezamestnanosti existuje riziko, že veľké množstvo ďalších ľudí, ktorí prídu o prácu, rozšíri počet osôb, ktoré už trpia v dôsledku chudoby a vylúčenosti z trhu práce, a to najmä v prípade najzraniteľnejších sociálnych skupín, medzi ktoré patria ženy, staršie osoby a osoby s postihnutím; keďže je veľmi dôležité, aby sa sociálne začleňovanie a s tým súvisiaca politika trhu práce uskutočňovali prostredníctvom integrovaného a koherentného prístupu v rámci Plánu hospodárskej obnovy Európy; keďže verejné prostriedky by sa mali čiastočne využiť na udržanie a zlepšenie investovania do sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej oblasti a ďalších základných sociálnych služieb a služieb všeobecného záujmu,

L.

keďže názor, že najlepším spôsobom, ako sa dostať zo sociálneho vylúčenia, je mať prácu, môže byť skutočne účinný iba vtedy, ak je táto práca dlhodobá, kvalitná a primerane ohodnotená; keďže zásada „rovnaká odmena za rovnakú prácu“ sa stále neuplatňuje dostatočne,

M.

keďže rodinní opatrovatelia poskytujú základné služby starostlivosti, vzdelávania a podpory mimo systému zamestnania bez príjmu či sociálnych práv a nemajú právo opätovne vstúpiť na pracovný trh s tým, že budú uznané ich zručnosti získané alebo rozvinuté počas obdobia poskytovania rodinnej opatery,

1.

víta skutočnosť, že základom odporúčania Komisie 2008/867/ES je odporúčanie 92/441/EHS, ktoré uznáva základné právo človeka na dostatočné zdroje a pomoc, aby mohol žiť dôstojným ľudským životom, a vymedzuje spoločné zásady uplatňovania tohto práva; schvaľuje spoločné zásady a praktické usmernenia uvedené v odporúčaní 2008/867/ES o aktívnom začleňovaní opierajúcom sa o tri piliere, konkrétne o primeranú podporu príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám; a najmä zdôrazňuje, že každá stratégia aktívneho začleňovania musí byť postavená na týchto zásadách: individuálne práva, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a nediskriminácie, rovnosti príležitostí a rodovej rovnosti; na podpore integrácie do trhu práce spojenej s plnou účasťou v spoločnosti a na dodržiavaní zásad kvality, primeranosti a dostupnosti v rámci všetkých troch pilierov;

2.

súhlasí s Radou, že je potrebné zlepšiť vykonávanie odporúčania 92/441/EHS, pokiaľ ide o minimálny príjem a sociálne transfery, že sociálna pomoc by mala poskytnúť primeraný minimálny príjem na dôstojný život, ktorého výška bude prinajmenšom nad úrovňou, kde hrozí riziko chudoby, a bude dostatočná na to, aby ľudí pozdvihla z chudoby, a že vyplácanie príspevkov by sa malo zlepšiť;

3.

víta rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 17. júla 2008 vo veci C-303/06 týkajúcej sa opatrovateľov diskriminovaných na základe pomeru k zdravotne postihnutej osobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia, ktoré zabezpečia, že opatrovatelia budú pri vstupe na pracovný trh chránení pred takouto diskrimináciou, a aby podnietila členské štáty k prijatiu potrebných krokov zabezpečujúcich splnenie uvedeného rozsudku Súdneho dvora;

4.

vyzýva členské štáty, aby realizovali primeranú podporu príjmu, a aby tak bojovali proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; poukazuje na potrebu primeranej úrovne podpory príjmu založenej na odporúčaniach 92/441/EHS a 2008/867/ES pri dodržaní zásady primeranosti, transparentnosti, dostupnosti pre všetkých a trvalej udržateľnosti;

5.

považuje za životne dôležité, aby Komisia a členské štáty účinne implementovali smernicu 2000/78/ES, ktorá ustanovuje právny rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní v záujme boja proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženského presvedčenia alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

6.

podčiarkuje požiadavku adresovanú Rade, aby schválila cieľ EÚ pre systémy minimálneho príjmu a príspevkové systémy na náhradu príjmu podporujúce príjmy vo výške aspoň 60 % priemerného národného príjmu a aby okrem toho stanovila časový plán na dosiahnutie tohto cieľa vo všetkých členských štátoch;

7.

uznáva, že vzájomné pôsobenie sociálnej pomoci a činnosti trhu práce je zložité, najmä keď dostupná práca môže byť krátkodobá, sezónna, neistá alebo na čiastočný úväzok, ak majú podmienky na čerpanie podpory a systémy sociálnej ochrany alebo hraničných daňových sadzieb odradzujúci účinok pri nástupe do plateného zamestnania, a ak je systém sociálnej pomoci málo pružný, aby mohol reagovať; preto naliehavo požaduje vytvorenie systémov, ktoré jednotlivých ľudí v prechodnom období podporia namiesto toho, aby ich trestali, odradili alebo im príliš rýchlo odňali podporu, keď sa zamestnajú;

8.

zdôrazňuje význam, ktorý má poskytovanie sociálnej podpory pre práceschopné osoby v núdzi; zdôrazňuje však, že v zmysle zásady subsidiarity patrí stanovenie tejto podpory do právomoci členských štátov;

9.

poukazuje na to, že príjemcovia primeranej podpory príjmu a ich rodinní príslušníci budú mať príležitosť vyhnúť sa riziku chudoby a stať sa aktívnymi občanmi, ktorí sa podieľajú na spoločenskom a hospodárskom živote a medzigeneračnej solidarite;

10.

navrhuje, aby členské štáty aktívne zhodnotili politiku minimálnej mzdy s cieľom vyriešiť problém rastúceho počtu „chudobných pracujúcich“ a dosiahnuť, aby sa práca stala reálnou perspektívou pre tých, ktorí sú vzdialení od trhu práce;

11.

je presvedčený, že aktívne začlenenie si vyžaduje zníženie rozdielov medzi regiónmi a oblasťami v Spoločenstve prostredníctvom urýchlenej obnovy oblastí zasiahnutých hospodárskou krízou a rozvoja vidieckych regiónov;

12.

vyzýva členské štáty, aby zakročili proti nezákonnému alebo tzv. skrytému zamestnávaniu, ktoré znemožňuje príslušným osobám využívať určité sociálne nástroje a služby;

13.

žiada, aby politika aktívneho začleňovania:

14.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zúčtovanie celkových nákladov v oblasti aktívneho a sociálneho začleňovania, keďže skúsenosti ukazujú, že včasné investovanie a preventívne opatrenia môžu znížiť celkové dlhodobé náklady spoločnosti; víta skutočnosť, že odporúčanie 2008/867/ES navrhuje podľa toho zvýšenie investícií do sociálneho začleňovania;

15.

domnieva sa, že členské štáty by mali poskytovať cielené dodatočné dávky znevýhodneným skupinám (ako napríklad ľuďom so zdravotným postihnutím či chronickými chorobami, osamelým rodičom či domácnostiam s mnohými deťmi), ktoré by pokrývali zvýšené náklady okrem iného v súvislosti s osobnou podporou, využívaním špecifických zariadení a zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, čím by okrem iného zabezpečili dostupné ceny liekov pre znevýhodnené sociálne skupiny; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť slušnú úroveň invalidných a starobných dôchodkov;

16.

súhlasí – predovšetkým vzhľadom na často zložité potreby ľudí – že je nevyhnutné navrhnúť a uskutočniť opatrenia aktívneho začleňovania prispôsobené potrebám, ktoré spájajú minimálny príjem, začlenenie do trhu práce a sociálne služby, že je nutné sústrediť sa na včasnú identifikáciu a preventívne opatrenia a že prioritou by malo byť zameranie sa na najzraniteľnejšie osoby;

17.

domnieva sa, že pri navrhovaní a vykonávaní takýchto opatrení by sa mali brať do úvahy názory tých, pre ktorých sú opatrenia určené; vyzýva členské štáty, aby sa zasadzovali o posilnenie postavenia mimovládnych organizácií pôsobiacich v sociálnej oblasti s cieľom uľahčiť ich účasť na tvorbe a vykonávaní politiky začleňovania;

18.

vyzýva členské štáty, aby vyvinuli konštruktívnejší prístup k drogovej politike s dôrazom na prevenciu, vzdelanie a liečbu závislosti namiesto dôrazu na trestné sankcie;

19.

požaduje destigmatizáciu ľudí s poruchami duševného zdravia a ľudí s poruchami učenia, podporovanie duševného zdravia a pohody, prevenciu duševných porúch, ako aj viac zdrojov na liečbu a starostlivosť;

20.

vzhľadom na to, že problémy spojené s vylúčenosťou sa v mnohých prípadoch vyskytujú od ranej mladosti, domnieva sa, že sú veľmi dôležité preventívne opatrenia, pomocou ktorých sa už v skorom veku zistia najviac ohrozené deti a mladí ľudia, a to skôr než vystúpia zo systému vzdelávania a odbornej prípravy; konštatuje, že mladí ľudia, ktorí nechodia do školy, skôr podľahnú asociálnemu a kriminálnemu správaniu, čo neskôr zhoršuje otázku vstupu na trh práce; domnieva sa, že rozsiahly dialóg zúčastnených strán a podpora preventívnych opatrení a sociálnych služieb zameraných na zlepšenie príležitostí pre zraniteľné deti a mladých ľudí sú pre úspešnosť politiky začleňovania mimoriadne dôležité; zdôrazňuje tiež závažnosť problémov vylúčenia v prípade starších ľudí, ktorí prídu o prácu a nemajú možnosť opätovne vstúpiť na trh práce;

21.

domnieva sa, že by sa mal brať osobitný zreteľ na potreby mladých ľudí uchádzajúcich sa o prvé zamestnanie a že na vnútroštátnej úrovni by sa mali prijať politiky a opatrenia podporujúce prechod od vzdelávania na pracovný trh; navyše sa domnieva, že s činnosťou inštitúcií EÚ a členských štátov by sa mal nepretržite spájať štruktúrovaný dialóg s mládežníckymi organizáciami;

22.

vyzýva členské štáty, aby riešili problémy, s ktorými sa stretávajú opatrovatelia, vrátane práva na slobodné rozhodnutie, či chcú byť opatrovateľmi a do akej miery, možnosti kombinovať opatrovateľstvo s odmeňovanou prácou a so zamestnaním a prístupu k sociálnemu zabezpečeniu a starobným dôchodkom, aby sa predišlo schudobneniu v dôsledku opatrovníctva;

23.

víta uznanie potreby všeobecného prístupu k dostupným a kvalitným sociálnym službám ako základné právo a podstatný prvok európskeho sociálneho modelu a podporu na udržanie ľudí v práci, ako aj zásady stanovené v odporúčaní 2008/867/ES; domnieva sa, že medzi tieto sociálne služby patrí stabilné, cenovo dostupné bývanie, dostupná verejná doprava, základná odborná príprava a poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj prístup k cenovo dostupnej energii a iným sieťovým službám; konštatuje, že sa musí napredovať so zaručením povinnosti univerzálnej služby v rámci služieb všeobecného záujmu prostredníctvom vypracovania akčného plánu na vytvorenie rámcovej smernice EÚ o službách všeobecného záujmu, ktorá zaručí túto povinnosť; konštatuje, že pokrok v dosahovaní barcelonských cieľov stanovených v oblasti poskytovania finančne dostupnej starostlivosti o deti na vysokej úrovni je stále nedostatočný, mali by sa posilniť, aby zahrnuli všetky deti vo veku základného vzdelávania; konštatuje tiež, že potreby starostlivosti o ďalšie nezaopatrené osoby, napríklad veľmi staré osoby, sa takisto plnia nedostatočne a mali by sa riešiť podobne;

24.

je presvedčený, že riešenie diskriminácie, ktorej čelia ľudia v súvislosti s prístupom k tovaru, službám a zariadeniam, má ústredný význam pre dosiahnutie začlenenia, a preto víta návrh na komplexnú smernicu zameranú na boj proti diskriminácii z dôvodu veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie a náboženského presvedčenia alebo viery mimo oblasti zamestnania;

25.

žiada členské štáty, aby zvážili sociálne zvýhodnenie poplatkov pre slabšie skupiny, napr. v oblasti energie a verejnej dopravy, a možnosti získania mikroúverov s cieľom podporiť aktívne začlenenie, ako aj bezplatnú zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie pre ľudí s ťažkosťami materiálnej povahy;

26.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili profil úverových združení s cieľom ponúknuť jednotlivcom bezpečné a regulované prostredie na sporenie a požičiavanie peňazí a pomoc pri riešení stále problematickejšieho osobného dlhu; žiada členské štáty, aby dbali na to, aby jednotlivci mali právo otvoriť si bankový účet za rozumných podmienok, keďže otvorenie účtu predstavuje základný prostriedok k účasti na hospodárskej činnosti i na spoločenskom živote;

27.

vyzýva členské štáty, aby poskytovali osobám so zdravotným postihnutím dodatočnú podporu potrebnú jednak na uplatnenie sa na trhu práce, jednak podporu v priebehu práce; vyzýva tie členské štáty, ktoré zatiaľ nepodpísali a neratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol, aby tak urobili; pripomína, že členské štáty by mali vypracovať vhodné postupy a vytvoriť vhodné štruktúry na účinné uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na svojom území;

28.

je presvedčený, že mladí ľudia čelia osobitným prekážkam aktívneho začlenenia, medzi ktoré patrí neodôvodnená diskriminácia z dôvodu veku a ťažkosti v súvislosti s prístupom k finančne dostupným systémom odborného vzdelávania;

29.

víta ústup od inštitucionalizácie osôb so zdravotným postihnutím, ale berie na vedomie, že si vyžaduje dostatočnú úroveň kvalitných komunitných služieb, ktoré podporujú nezávislý spôsob života, právo na osobnú pomoc, právo na ekonomickú nezávislosť a plnú spoločenskú účasť v rámci členských štátov;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli dostatok zdrojov na uľahčenie prístupu k programom celoživotného vzdelávania ako prostriedkom na obmedzenie vylúčenia starších ľudí zo zamestnania a na podporu ich nepretržitej účasti na spoločenskom, kultúrnom a občianskom živote;

31.

je presvedčený, že by malo byť prijatých viac opatrení na riešenie domáceho násilia a zneužívania detí a starších ľudí;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že platné právne predpisy Spoločenstva o rodovej rovnosti, rovnosti vo všeobecnosti a nediskriminácii sa budú v plnej miere riadne a účinne vykonávať; žiada, aby sa rozšírili a posilnili s cieľom odstrániť systémové prekážky zamestnávania a odborného vzdelávania a prípravy;

33.

je presvedčený, že kvalitné vzdelávanie je nevyhnutným predpokladom úspechu v budúcom zamestnaní a pri integrácii; vyzýva členské štáty, aby rozšírili právne predpisy o verejnom vzdelávaní s cieľom odstrániť každú prekážku vo vzdelávaní a zabezpečiť integrované vzdelávanie a prístup k vzdelaniu pre všetkých; domnieva sa, že osoby trvalo vylúčené z trhu práce musia mať väčšie práva v oblasti financovania celoživotného vzdelávania, najmä pokiaľ ide o kľúčové kompetencie;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci celej stratégie aktívneho začleňovania uplatňovali rodové hľadisko;

35.

domnieva sa, že ponúkaná odborná príprava by mala zohľadňovať potreby dotknutých jednotlivcov a mala by byť pre nich primeraná; požaduje skôr cielenú než štandardizovanú odbornú prípravu a integračné opatrenia, ktoré často zanedbávajú potreby ľudí so zdravotným postihnutím, ľudí s opatrovateľskými povinnosťami alebo osôb so zdravotnými problémami; poukazuje na najlepšie postupy pri čerpaní Európskeho sociálneho fondu (ESF) a programu EQUAL, pokiaľ ide o cielený prístup odbornej prípravy zameranej na potreby pre ľudí, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce, keď sa uznávajú zručnosti, ktoré nie sú formálne preukázané, a zručnosti získané neformálnym vzdelávaním;

36.

odporúča, aby sa zlepšila kvalita vzdelávania a vzdelávacie systémy sa integrovali do trhu práce a kritérií sociálnej účasti, a aby sa znížili rozdiely v prístupe ku všetkým formám vzdelávania a v kvalite poskytovaného vzdelávania;

37.

domnieva sa, že odborná príprava by mala zabezpečiť aj informovanosť jednotlivcov o právach a povinnostiach v práci vrátane riadnej prípravy, pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť, ako aj o práve na členstvo v odboroch a o ich právach na informácie, konzultácie a celoživotné vzdelávanie a prípravu;

38.

konštatuje, že existuje riziko, že tvorivejšie ponímanie prípravy prístupu pre tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce, môže prísť o finančnú podporu v prospech užšieho ponímania, založeného na ľahko merateľných výsledkoch; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci štrukturálnych fondov, najmä ESF, zlepšila financovanie prístupov zdola nahor a rozvoj ukazovateľov, ktoré udávajú pokrok v sociálnom a aktívnom začleňovaní, s cieľom zamerať sa na inovatívne miestne iniciatívy na podporu aktívneho začleňovania, ktoré je súčasťou cieľov sociálneho začleňovania vyznačených ako súčasť „lisabonského vyčlenenia“ štrukturálnych fondov, ďalej financovanie navrhnuté na sociálnu inováciu, ako aj prostredníctvom ďalších zdrojov financovania;

39.

konštatuje, že podľa odhadov bude v dôsledku demografických zmien do roku 2030 pomer aktívnych a neaktívnych osôb 2:1; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili politiky aktívneho začleňovania, ktoré zabezpečia, že opatrovatelia, z ktorých mnohí budú pre opatrovateľské povinnosti nútení odísť z trhu práce, neboli v budúcnosti nepriaznivo zasiahnutí;

40.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť trh práce naklonený začleňovaniu ako základ každej aktívnej stratégie začleňovania, trh práce s dôstojnými pracovnými podmienkami a rozmanitosťou pracovných miest pre všetkých pracovníkov, ktorý zohľadňuje potreby rôznych pracovných miest, individuálne požiadavky pracovníkov, pracovné a časové modely a rôzne potreby súvisiace so zosúladením rodinného, osobného a pracovného života a rozlišuje úroveň zručností; konštatuje, že kvalitné zamestnanie je základom podpory zotrvania v pracovnom pomere;

41.

vyzýva členské štáty, aby presadzovali konkurencieschopný trh práce podporujúci rozvoj verejných a súkromných systémov sociálnej ochrany za rozumnú cenu, ktorý zainteresovaným osobám vrátane príslušníkov etnických menšín poskytne možnosť znížiť riziko vylúčenia z trhu práce;

42.

vyzýva členské štáty, aby využili rôzne prostriedky a nástroje s cieľom motivovať nimi všetkých aktérov na vytvorenie trhu práce nakloneného začleňovaniu a zlepšiť účasť tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce; ide o nástroje súvisiace s miestnym sociálnym dialógom, finančnými stimulmi, daňovými zvýhodneniami a rozvojom sociálneho hospodárstva; víta odporúčanie Komisie na poskytnutie podpory sociálnemu hospodárstvu ako rozhodujúcemu zdroju pre vstup znevýhodnených osôb na pracovný trh;

43.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány majú pri podporovaní aktívneho začlenenia trojakú úlohu: sú zamestnávateľmi, podporovateľmi hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti a poskytovateľmi verejných služieb vrátane služieb pre najzraniteľnejšie skupiny; vyzýva členské štáty, aby na regionálnej a miestnej úrovni vytvorili siete, ktoré ľuďom poradia a odkážu ich na miesta, kde môžu získať pomoc pri vstupe na trh práce a prístupe k osobitným sociálnym službám (t. j. systémom sociálnej podpory, službám starostlivosti o zdravie, duševné zdravie a sociálnej starostlivosti, a odbornej príprave) v závislosti od ich konkrétnej situácie;

44.

je pevne presvedčený, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na prekonanie prekážok, s ktorými sa pri začleňovaní stretajú uchádzači o azyl; vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o odstránenie závislosti uchádzačov o azyl od príspevkov tým, že im umožnia pracovať, a zvážili rozvoj legálnejších spôsobov prisťahovalectva;

45.

dôrazne vyzýva všetky členské štáty, aby chránili azylové politiky vychádzajúce z dodržiavania ľudských práv v súlade s dohovorom o právnom postavení utečencov a inými predmetnými právnymi predpismi v oblasti ľudských práv;

46.

uznáva, že obchodovanie s ľuďmi so sebou prináša nesmierne utrpenie a sociálne vylúčenie a vyzýva členské štáty, aby sa väčšmi usilovali o presadzovanie právnych predpisov namierených proti obchodovaniu s ľuďmi a diskriminácii, aby znovu začlenili obete obchodovania s ľuďmi do spoločnosti a najmä aby podpísali, ratifikovali a vykonávali Dohovor o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi;

47.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby odmietali zavádzajúce prirovnávanie hospodárskej migrácie k žiadaniu o azyl a ich súčasné prirovnávanie k nelegálnemu prisťahovalectvu;

48.

je presvedčený, že väznenie ľudí bez náležitej reintegrácie a vzdelávania spôsobuje vznik prekážok pre začleňovanie a často iba vedie k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu, nezamestnanosti a kriminalite;

49.

je pevne presvedčený, že zachovanie povinnej vekovej hranice pre odchod do dôchodku je prekážkou aktívneho začlenenia a z trhu práce zbytočne vytláča mnohých ľudí, ktorí by možno chceli naďalej pracovať;

50.

vyzýva Komisiu, aby dôsledne koordinovala politické postupy spojené s aktívnym začleňovaním – najmä čo sa týka kvalitných sociálnych služieb, so súčasným rozvíjaním dobrovoľného rámca kvalitných sociálnych služieb všeobecného záujmu a aby bezodkladne preskúmala všetky možné spôsoby objasnenia právneho kontextu, v ktorom sa poskytujú sociálne služby všeobecného záujmu a zabezpečenia právneho rámca ako referenčného bodu, najmä prijatím legislatívnych nástrojov vrátane rámcovej smernice;

51.

zdôrazňuje svoje nedávne požiadavky adresované Komisii a Rade, aby stanovili ciele týkajúce sa zníženia chudoby (chudoby všeobecne, chudoby detí, chudoby pracujúcich a pretrvávajúcej dlhodobej chudoby), minimálnej úrovne príjmu poskytovaného prostredníctvom dôchodkov a dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti (zníženie detskej úmrtnosti, zlepšenie zdravia, zvyšovanie dĺžky života atď.); pripomína svoju požiadavku na stanovenie cieľa EÚ, spočívajúceho v znížení chudoby detí do roku 2012 o 50 % a skoncovaní s bezdomovectvom u detí, mládeže a dospelých do roku 2015;

52.

požaduje konkrétny plán realizácie stratégií aktívneho začleňovania založený na účasti občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán vrátane ľudí žijúcich v chudobe; domnieva sa, že plán by mal obsahovať časové údaje a realistické kvalitatívne a kvantitatívne ciele stanovené na základe konkrétnych ukazovateľov a po podrobnom dialógu medzi zainteresovanými stranami; ďalej sa domnieva, že plán by mal stanoviť, ako sa má aktívne začleňovanie vykonávať a monitorovať prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania, najmä na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni; víta preto iniciatívu Komisie na účasť miestnych orgánov na monitorovaní vykonávania stratégií aktívneho začleňovania prostredníctvom financovania siete pozorovateľských stredísk miestnych orgánov zameraných na aktívne začleňovanie v rámci programu Progress; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v ďalšom procese tvorby politiky vymedzili týmto pozorovateľským strediskám významné postavenie a aby zahrnuli programy aktívneho začleňovania do vnútroštátnych reformných programov revidovanej Lisabonskej stratégie, a najmä Európskej stratégie zamestnanosti;

53.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.