23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/92

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor pozitívne prijíma postup, ktorý Komisia iniciovala vo svojej zelenej knihe. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že zelená kniha sa zaoberá len biologickým odpadom, a nie celkovo biologicky rozložiteľným odpadom.

1.2

Ak nie je možné uplatňovať spoločné predpisy, výbor navrhuje, aby vznikli predpisy s harmonizovanými zásadami a harmonizovaným technickým prístupom.

1.3

EHSV zdôrazňuje, že treba rešpektovať hierarchiu spôsobov nakladania s odpadom a podporovať a rozvíjať recykláciu ako aj zhodnocovanie odpadu, najmä energetické zhodnocovanie.

1.4

Súhlasí, že by sa mala maximálne rozvíjať prevencia vzniku odpadu u spotrebiteľov a priemyselných výrobcov, pričom si uvedomuje, že takto je možné zabrániť len vzniku pomerne malého objemu odpadu. Keďže nakladanie s biologickým odpadom a možnosti využívania vzniknutého materiálu do veľkej miere závisia od miestnych podmienok, výbor sa nazdáva, že Európska únia by namiesto jednotných zväzujúcich pravidiel produkcie kompostu mala momentálne radšej vydať jasné usmernenia a definovať ciele v oblasti kvality. Členské štáty by si teda pri realizácii európskych cieľov mali zachovať určitý manévrovací priestor. Realizácia opatrení Európskej únie v tejto oblasti by sa mala vyhodnotiť po piatich rokoch uplatňovania prípadných usmernení a ak sa toto hodnotenie ukáže ako neuspokojivé, malo by sa uvažovať o záväznejšej legislatíve.

2.1

Patrí sem biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový alebo kuchynský odpad z domácností, reštaurácií alebo maloobchodných predajní (sektor stravovania) ako aj obdobný odpad zo závodov, kde sa spracúvajú potraviny. Podľa tejto definície teda biologický odpad nezahŕňa zvyšky z činností v poľnohospodárstve a lesníctve, hnoj, odpadové kaly a iný biologicky rozložiteľný odpad ako napr. prírodný textil, papier alebo spracované drevo. Predmetom zelenej knihy je teda biologický odpad, a nie biologicky rozložiteľný odpad, ktorý je širším pojmom, zahŕňajúcim aj biologický odpad.

2.2

Celkovo sa v EÚ ročne vyprodukuje od 76,5 do 102 Mt potravinového a zeleného odpadu, ktorý je zahrnutý v zmiešanom tuhom komunálnom odpade a 37 Mt odpadu pochádzajúceho z poľnohospodárstva a potravinárstva.

3.1

Na úvod možno skonštatovať, že jednotlivé členské štáty k tejto oblasti pristupujú veľmi odlišne. Mali by sme teda zistiť, či aktivity, ktoré vyvíjajú jednotlivé štáty sú dostatočné, alebo či by bolo vhodnejšie a účinnejšie, aby začalo konať Spoločenstvo. Zároveň treba prihliadnuť na to, že konkrétne miestne podmienky, najmä klíma, sú takisto dôležité.

3.2

Podľa rámcovej smernice o odpadoch má Komisia vykonať hodnotenie nakladania s biologickým odpadom a v nutnom prípade predložiť legislatívny návrh alebo usmernenia.

3.3

V roku 1999 a 2001 boli vydané dva pracovné dokumenty, no situácia sa odvtedy značne vyvinula, najmä kvôli vstupu dvanástich nových krajín do EÚ.

3.4

Cieľom zelenej knihy je teda zamyslieť sa nad možnosťami, ako zlepšiť nakladanie s biologickým odpadom v Európskej únii. Mala by sa rozprúdiť diskusia o príležitosti na začatie aktivít Spoločenstva, ktoré zohľadnia hierarchiu spôsobov nakladania s odpadom a prípadné hospodárske, sociálne a environmentálne výhody. Táto úloha je tým ťažšia, že v tejto otázke existuje viacero nejasností.

4.1

V členských štátoch sa používajú tieto techniky:

4.2

V členských štátoch sa využívajú všetky uvedené techniky, pričom prevládajú tri možnosti: spaľovanie (so zámerom obmedziť skládkovanie), vysoké zhodnocovanie, no s pomerne nízkou mierou spaľovania a skládkovanie.

4.3

Súčasné normy sa tiež líšia. Existujú normy v oblasti využívania a kvality kompostu – tie sa takisto rôznia v závislosti od štátu. Normy existujú aj v oblasti energetického zhodnocovania, ktoré vydalo Spoločenstvo.

4.4

Vplyv na životné prostredie aj na hospodárstvo sa líši v závislosti od konkrétnej techniky. Skládkovanie sa považuje za najmenej nákladné riešenie, spaľovanie si vyžaduje vyššie investície. Pokiaľ ide o biologické spracovanie, techniky sa rôznia natoľko, že je ťažké uviesť určitú výšku nákladov.

5.1.1

Zelená kniha sa nezameriava na všetok biologicky rozložiteľný odpad. Tento výber je obmedzujúci, pretože biologicky rozložiteľný odpad sa tu nezohľadňuje ako celok. Určitým spôsobom sa tu vytvára nová kategória biologicky rozložiteľného odpadu, ktorá zahŕňa len biologicky rozložiteľný odpad z parkov a záhrad a potravinový odpad z domácností, stravovacích zariadení a z poľnohospodárstva a potravinárstva.

5.1.2

Systémy zberu a spracovania biologického odpadu a biologicky rozložiteľného odpadu a niekedy aj systémy ich zhodnocovania sa navrhujú a prevádzkujú pre obidve kategórie odpadu spoločne. Preto by bolo logickejšie, keby sa jedny predpisy zaoberali globálne a jednotne celou oblasťou. Ak by sa ukázalo, že takéto jednotné predpisy nie je možné v praxi uplatňovať, mali by sa vytvoriť predpisy na základe harmonizovaných zásad a harmonizovaného technického prístupu.

5.1.3

Spôsoby nakladania s biologickým odpadom (a vo všeobecnosti aj s biologicky rozložiteľným odpadom) musia samozrejme rešpektovať hierarchiu spôsobov nakladania s odpadom: prevencia, recyklácia (v tomto prípade neprichádza opätovné použitie do úvahy), iné zhodnotenie vrátane energetického zhodnotenia a napokon eliminácia.

5.1.4

Samozrejme by sa mala uplatňovať prevencia. V praxi by sa predovšetkým mal obmedziť podiel zvyškov potravy v odpade a malo by sa obmedzovať aj vytváranie zeleného odpadu prostredníctvom vhodných pestovateľských metód. Realisticky však treba uznať, že produkcii biologického odpadu sa nie je možné úplne vyhnúť.

5.1.5

Pri tomto type odpadu by sa za prioritný spôsob spracovania mala považovať recyklácia. Ide hlavne o produkciu materiálu zlepšujúceho kvalitu pôdy prostredníctvom kompostovania či dokonca o produkciu hnojiva prostredníctvom metanogenézy. Veľmi dôležitý je aj spôsob zberu pred biologickým spracovaním. Možno robiť selektívny zber pri zdroji alebo hromadný zber, po ktorom nasleduje triedenie v závode. Treba zdôrazniť, že kvalita vstupného materiálu má pri výrobe kompostu obrovský vplyv na kvalitu konečného produktu. Dôležité je, aby sa bez ohľadu na zvolenú technológiu alebo spôsob organizácie dosiahli ciele v oblasti recyklácie a kvality konečného materiálu.

5.1.6

Výsledky zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu sa ďalej zlepšujú metanogenézou. Energetické zhodnocovanie zvyškovej časti odpadu je pri recyklovaní biologicky rozložiteľného odpadu nevyhnutným krokom, ktorým sa využíva energia ukrytá v odpade.

5.2.1

Treba podčiarknuť, že kompost sa v závislosti od členských štátov využíva značne rozdielnymi spôsobmi. Dovozné a vývozné obchodné vzťahy sú navyše veľmi obmedzené, trh s kompostom sa rozvíja predovšetkým v miestnom meradle. V niektorých krajinách sa kompost využíva predovšetkým v poľnohospodárstve, v iných je jeho využitie zamerané skôr na rekultiváciu alebo hnojivá pre jednotlivcov. V predpisoch by sa teda logicky mal zohľadniť spôsob, akým sa konečný produkt využije. Možno určiť tri hlavné typy využitia či produktu:

5.2.2

Vo všetkých prípadoch sa musia kritériá zdravotnej a environmentálnej kvality konečného materiálu (kompostu alebo digestátu) určovať na základe vedeckých štúdií rizika. Konečné kritériá kvality kompostu alebo digestátu treba stanoviť v závislosti od plánovaného využitia a skutočných analýz rizika s využitím kvalitnej a overenej metodológie.

5.3.1

Pri rozvoji spracovania biologického odpadu, ktoré prebieha v rozličných podmienkach v závislosti od geografickej polohy, klimatických pomerov a možností využitia kompostu, by mali mať hlavné slovo členské štáty, a to v rámci jasných európskych usmernení a v súlade s vedecky stanovenými referenčnými kritériami kvality.

5.3.2

Základom politiky EÚ by mala byť definícia noriem pre kompost, dôrazná podpora separovaného zberu a recyklácie, definícia noriem procesov výroby kompostu a výmena osvedčených postupov. Celý súbor opatrení by mal však zostať pružný – preto by sa mali uprednostniť skôr jasné usmernenia než nadmerne zväzujúce legislatívne opatrenia, nedostatočne prispôsobené miestnym podmienkam. Miestne orgány majú totiž k dispozícii širokú škálu opatrení, vrátane vyberania poplatkov a daní. Napríklad ak sa vo Francúzsku obec rozhodne pre selektívne triedenie odpadu, znamená to zníženie poplatku za odvoz odpadu, čo prospieva priamo daňovým poplatníkom a stimuluje miestne orgány. Je však pravdou, že separovaný zber sa ľahšie realizuje na vidieku alebo v prímestských oblastiach než v centre miest, najmä v starých mestách.

5.5.1

Malo by sa podporovať biologické spracovanie pred ostatnými formami spracovania, najmä pred skládkovaním. Treba poznamenať, že v tejto súvislosti možno využiť rôzne hospodárske a daňové nástroje ako stimul na hľadanie iných riešení než je skládkovanie – napríklad zvyšovanie alebo zavedenie poplatkov či daní za skládkovanie, ktoré sa následne využijú na financovanie ich záverečného spracovania. Avšak treba zabezpečiť, aby existovali cenovo prístupné alternatívy.

5.5.2

Treba upozorňovať na hierarchiu spôsobov spracovania odpadu a posilniť preventívne opatrenia.

6.2.1

So všeobecným cieľom predchádzať vzniku odpadu možno len súhlasiť. Prevencia môže byť kvantitatívna a/alebo kvalitatívna. V prvom prípade sa obmedzuje množstvo odpadu, ktoré vstupuje do systémov kolektívneho spracovania kompostovaním v domácnostiach alebo v obytných štvrtiach, no v praxi sú tieto techniky obmedzené pokiaľ ide o objem spracovaného odpadu a z krátkodobého a strednodobého hľadiska nemajú veľký vplyv. V druhom prípade ide o snahu zabrániť kontaminácii biologicky rozložiteľného odpadu.

6.2.2

V obidvoch prípadoch treba informovať a vzdelávať obyvateľstvo, ktoré je hlavným aktérom nielen pri produkcii odpadu, ale aj pri jeho triedení a zbere. Správne by sa osveta mala zamerať najprv na najväčších producentov odpadu.

6.2.3

Možno navrhnúť tieto konkrétne opatrenia:

6.3.1

Ďalšie obmedzenie skládkovania biologického odpadu prináša ekologické výhody a umožnilo by energetické zhodnotenie biologického odpadu, recykláciu materiálu a produkciu väčšieho množstva kompostu. Zároveň si však vyžaduje, aby existovali cenovo prístupné alternatívy.

6.3.2

Mali by sa podporovať biologické spôsoby spracovania, napríklad prostredníctvom finančných nástrojov. Vo Francúzsku sa zvýšenie poplatkov za skladovanie spája s prerozdelením prostriedkov pre biologické spôsoby spracovania. Malo by sa okrem toho uvažovať aj o stanovení podielu recyklovaného biologicky rozložiteľného odpadu.

6.4.1

Ako vhodná možnosť sa ukazuje anaeróbna digescia odpadu spolu s energetickým zhodnocovaním bioplynu a využitím digestátu na výrobu kompostu. Táto metóda je v súlade s koncepciou tzv. „životného cyklu“, keďže je pomocou nej možné znížiť emisie skleníkových plynov, zlepšiť kvalitu pôdy vďaka kompostu a energeticky zhodnotiť bioplyn.

6.4.2

V každom prípade a bez ohľadu na zvolenú techniku by sa mala uprednostňovať recyklácia s výrobou hnojív zameraných na návrat do pôdy, a to prostredníctvom biologického spracovania, ktorého prínos pre životné prostredie je jednoznačne uznávaný.

6.4.3

Koncept životného cyklu je zaujímavý, ale jeho praktickému využitiu bráni skutočnosť, že momentálne dostupné nástroje ho neumožňujú realizovať. Treba zlepšiť metódy hodnotenia spracovania tak, aby zohľadňovali vplyvy klimatických zmien a otázka kvality pôdy.

6.4.4

Pre spaľovanie homogénneho odpadu by kvôli nižšiemu riziku pri spaľovaní mala existovať možnosť menej prísnych ustanovení.

6.5.1

Mestský biologicky rozložiteľný odpad prispieva k produkcii 2,6 % obnoviteľnej energie. Tento podiel je výsledkom v súčasnosti používaných metód spracovania ako spaľovanie, spracovanie bioplynu z odpadu a bioplynu vzniknutého metanogenézou.

6.5.2

Podľa Európskej environmentálnej agentúry predstavuje mestský odpad energetický potenciál vo výške 20 milión tón ekvivalentu ropy, čo je takmer 7 % celkového potenciálu obnoviteľných energií, ktoré budeme mať k dispozícii v roku 2020. V tejto oblasti je teda ešte možné značné zlepšenie. Energetické zhodnocovanie biologického odpadu by sa teda nemalo vopred posudzovať negatívne. Za zaujímavú možnosť hodnú podpory by sa mal považovať aj rozvoj metanogenézy biologického odpadu.

6.5.3

Mal by sa podporovať vývoj nových a účinnejších technológií umožňujúcich intenzívnejšiu likvidáciu odpadu prostredníctvom zariadení na výrobu bioplynu, ako aj rozvoj iných foriem využitia odpadu na výrobu biopalív.

6.6.1

Musíme podporovať intenzívnejšiu recykláciu a zhodnocovanie biologického odpadu. Treba nielen informovať a posmeľovať producentov biologického odpadu, ale zároveň aj pôsobiť na orgány, ktoré sa touto oblasťou zaoberajú. Napríklad by sme mohli uvažovať o tom, ako stimulovať členské štáty, aby si stanovili za cieľ využívanie hnojív obnoviteľného pôvodu.

6.6.2

Mohli by sme uvažovať o týchto opatreniach:

6.7.1

Vzhľadom na to, že existujú rôzne druhy kompostu a ich využitie je rôzne, by sa mali stanoviť pravidlá jednak pre komposty a jednak pre ich používanie.

6.7.2

Pokiaľ ide o komposty, treba stanoviť limity kontaminujúcich látok, znečisťujúcich látok a patogénnych prvkov.

6.7.3

Pri využití kompostov by sa mali stanoviť:

6.7.4

Každý cieľ by mal zodpovedať charakteristike a vlastnostiam príslušného kompostu. Vo všetkých uvedených prípadoch by sa mali stanoviť kritériá zdravotnej a environmentálnej kvality konečného materiálu na základe vedeckých štúdií rizika. Tieto kritériá by sa týkali znečisťujúcich látok, patogénov a nečistôt.

6.7.5

V súvislosti s využitím kompostu získaného zo zmiešaného odpadu vyvstávajú otázky pokiaľ ide o spôsob spracovania. Selektívny zber pri zdroji je najistejšou možnosťou, no zároveň je najväčšmi náročný na organizáciu. Ďalším riešením je hromadný zber, po ktorom nasleduje triedenie v továrni alebo triediacom centre. Keďže existuje viacero techník, malo by sa zabezpečiť, aby sa dosiahli ciele v oblasti recyklácie a kvality konečného materiálu bez ohľadu na použitý postup.

6.8.1

Všetky zariadenia na spracovanie odpadu musia byť pod dohľadom a prísnou kontrolou. Osobitný text týkajúci sa nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom, ktorým by sa stanovili minimálne európske normy, by umožnil (bez toho, aby sa menili limity uvedené v smernici o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania) lepšiu kontrolu zariadení na kompostovanie, ktoré často tieto limity nepresahujú.

6.9.1

V zelenej knihe sa uvádza hierarchia spôsobov spracovania odpadu. Preto je správne podporovať obmedzenie skládkovania. Spaľovanie môže byť dobrým prostriedkom na zhodnotenie biologického odpadu, no už podľa definície sa v tomto prípade výživné látky, ktoré biologický odpad obsahuje, nevyužívajú na zlepšenie kvality pôdy. Výhodou kompostovania je, že sa ním vytvára materiál, ktorý je kvalitným hnojivom a možno ním zlepšiť kvalitu pôdy. Nevýhodou je, že pri výrobe kompostu vznikajú skleníkové plyny. Anaeróbna digescia odpadu, pri ktorej dochádza k energetickému zhodnocovaniu a vzniká bioplyn a zároveň sa digestát využíva na výrobu kompostu, je zložitejšia a vyžaduje si rozsiahlejšie investície než kompostovanie. Je ňou však možné získať čistejší obnoviteľný zdroj energie.

6.9.2

V každom prípade by si operátori mali zachovať schopnosť venovať sa technologickým inováciám, aby dokázali zabezpečiť napredovanie tohto odvetvia a zlepšiť ho či už po hospodárskej alebo kvantitatívnej aj kvalitatívnej stránke. Hlavné je dosiahnuť čo najvyššiu kvalitu získaného kompostu. Takisto sa treba zamerať na požiadavku výsledkov, a to vďaka vedecky stanoveným limitom, a nie na určovanie vopred stanovených technických prostriedkov.