28.7.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/63

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Priemyselné zmeny, územný rozvoj a zodpovednosť podnikov“

(2009/C 175/11)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 17. januára 2008 v súlade s článkom 29 ods. 2 vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Priemyselné zmeny, územný rozvoj a zodpovednosť podnikov“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 18. novembra 2008. Spravodajcom bol pán PEZZINI, pomocným spravodajcom pán GAY.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 449. plenárnom zasadnutí 3. a 4. decembra 2008 (schôdza z 3. decembra 2008) prijal 168 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor považuje v rámci Lisabonskej a Göteborskej stratégie za potrebné obnoviť miestne územné siete alebo – inými slovami – organické skupiny verejných a súkromných subjektov, štruktúr a infraštruktúry, ktoré na základe spoločných iniciatív v prospech rozvoja územia spoja vysokú úroveň prosperity a konkurencieschopnosti s celoplošnou sociálnou a environmentálnou zodpovednosťou. V podstate ide o proces, ktorý určuje výsledok série interakcií na každom mieste územia.

1.2   Výbor naliehavo žiada o iniciatívu Spoločenstva zameranú na rozvoj tzv. sociálne zodpovedného územia, ktorá bude zahŕňať ciele demokracie blízkej občanom, ciele zodpovednosti orgánov a všetkých verejných a súkromných subjektov v záujme komplexnej strategickej koncepcie zameranej na čo najlepšie využitie miestnych zdrojov a zvýšenie konkurencieschopnosti.

1.3   Výbor žiada, aby iniciatívu týkajúcu sa sociálne zodpovedného územia sprevádzal európsky akčný program zameraný na:

—	presadzovanie začleňovania územného rozmeru do politík Spoločenstva, najmä v rámci Lisabonskej a Göteborskej stratégie;

—	podporovanie začleňovania priorít stanovených v územnej agende a v Lipskej charte do národných, regionálnych a miestnych politík;

—	podporovanie a spolufinancovanie postupov územnej participatívnej prognózy (foresight) s cieľom vytvárať spoločné vízie sociálne zodpovedného územného rozvoja;

—	zavádzanie regionálnych sietí najvyššej kvality a európskych skupín pre územnú spoluprácu v rámci tejto témy.

1.4   Výbor si v nadväznosti na iniciatívu Spoločenstva o sociálne zodpovednom území (1) a príslušný akčný program želá, aby:

—	Spoločenstvo významným spôsobom znížilo administratívne a byrokratické zaťaženie hospodárskych a sociálnych subjektov v regiónoch prostredníctvom zjednodušovania obsahov a postupov Európskej únie a využívaním tzv. metódy otvorenej koordinácie;

—	členské štáty jednotne uplatňovali ustanovenia Spoločenstva v záujme zachovania jednoty európskeho vnútorného trhu;

—	miestne a regionálne orgány verejnej správy plne zapájali hospodárske a sociálne subjekty a rozvíjali stratégie zamerané na zosúladenie spolupráce, inovácie a hospodárskej súťaže;

—	súkromný sektor pripravil konštruktívny sociálny dialóg, rozšírený o občiansku spoločnosť, na tému spoločnej vízie predvídajúcej priemyselné zmeny.

1.5   Výbor dôrazne podporuje rozvoj demokracie blízkej občanom, ktorá by združovala politických, hospodárskych a sociálnych predstaviteľov daného územia v rámci činností zameraných na zlepšovanie kvality života a stimulovanie konkurencieschopného a trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja území Európskej únie.

1.6   Podľa výboru sa musia uskutočniť významné investície do rozvoja spoločnej kultúry inovácie a účasti: demokratické hodnoty si musí želať celá spoločnosť daného územia a veľký počet subjektov a inštitúcií zastupujúcich záujmy jednotlivých oblastí činnosti. V tejto súvislosti by sa mali podniky vnímať ako spoločenstvo generujúce bohatstvo slúžiace na rozvoj lepšej spoločnosti daného územia.

1.7   Výbor si v tejto súvislosti želá, aby boli rýchlo uvedené do praxe vyhlásenia Európskej rady z 13. a 14. marca 2008 týkajúce sa na jednej strane kľúčovej úlohy miestnych a regionálnych samospráv pri podpore rastu a pri vytváraní pracovných miest a na druhej strane dôležitosti rozvoja riadiacich kapacít na miestnej a regionálnej úrovni prostredníctvom všetkých politických, hospodárskych a sociálnych zložiek.

1.8   Výbor je okrem iného presvedčený o potrebe vytvoriť z Európy centrum najvyššej kvality v oblasti rozvoja sociálne zodpovedného územia  (2), pričom sa treba oprieť okrem iného o kladné skúseností získané v oblastiach systému Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) a sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) a rozšíriť referenčný rámec o územný rozmer. Cieľom je zaručiť, aby sa spoločné dedičstvo zodpovednosti stalo stabilným prvkom podnikateľskej sféry. Táto zložka musí mať k dispozícii systémy sietí a zoskupení a musí sa plne zúčastňovať na makroekonomickom procese strategického územného rozvoja.

1.9   Výbor je predovšetkým toho názoru, že mikropodniky a malé podniky a sociálne orientované hospodárstvo, ktoré nadobudli rozsiahle a významné skúsenosti, by mali mať možnosť využívať podporu a odborné poznatky a mali by mať lepší prístup k úverom a mikroúverom. Cieľom je dosiahnuť rozvoj podnikového riadenia, ktoré bude rešpektovať životné prostredie, územie a jeho obyvateľov.

1.10   Výbor zastáva názor, že iniciatíva Spoločenstva týkajúca sa sociálne zodpovedného územia a jej akčný plán by mali – okrem iného – presadzovať štruktúrovaný sociálny dialóg na danom území a zároveň podporovať partnerstvá medzi miestnymi inštitúciami, predovšetkým na cezhraničnej úrovni. Cieľom je dospieť prostredníctvom pevnejších partnerstiev k celkovému posilneniu kapacít, know-how a výkonnosti územných samospráv, ktorých výkonnosť má rôznu úroveň a ktoré si často navzájom konkurujú.

1.11   Výbor napokon zdôrazňuje význam systémov viacúrovňového riadenia, ktoré by mali zabezpečiť vysokú úroveň koordinácie, aby sa na miestnej úrovni neoddeľovalo to, čo jednotný trh spojil. Tým sa má zabrániť fragmentácii a diskriminácii na regionálnej úrovni, pretože v opačnom prípade by prišlo k oslabeniu európskeho hospodárstva na svetových trhoch.

2.   Úvod

2.1   Počas konferencie o územnom dialógu, ktorú 4. marca 2008 zorganizovalo predsedníctvo Rady EÚ, bola úloha miestnych a regionálnych spoločenstiev pri uskutočňovaní cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie označená za prioritu v oblasti politiky súdržnosti.

2.2   EHSV chce prostredníctvom tohto stanoviska definovať vzájomné vzťahy medzi územiami a politickými, hospodárskymi a sociálnymi subjektmi, so zameraním na realizáciu Lisabonskej stratégie a rozvoj konkurencieschopného znalostného hospodárstva na vnútornom, ako aj svetovom trhu.

2.3   Východiskovým bodom je zlepšovanie schopnosti predvídať hospodárske, sociálne a environmentálne zmeny a zlepšenie organizácie zúčastnených strán pri vytváraní sociálne zodpovedného územia  (3) a vymedzenie zodpovednosti podnikov, orgánov samosprávy, sociálnych partnerov a všetkých subjektov zapojených do zvyšovania konkurencieschopnosti územia, pričom sa zároveň zohľadní dynamický, solidárny a koherentný európsky sociálny model (4).

Územné hospodárstvo môže byť v závislosti od svojho zloženia viac či menej vystavené medzinárodnej hospodárskej súťaži. Okrem toho ukazovateľ HDP (alebo pridanej hodnoty) už nie je odrazom úrovne bohatstva územia, a to z dvoch dôvodov. V tejto súvislosti výbor víta nedávno publikované oznámenie Európskej komisie na tému „Zelená kniha o územnej súdržnosti: Z územnej rozmanitosti urobiť prednosť“ (5), ktoré bude predmetom osobitného stanoviska.

2.4.1   Po prvé preto, lebo príjmy za vykonanú prácu a z kapitálových výnosov a dane obchodných výrobných síl nezostávajú v plnom rozsahu na území, kde boli zrealizované, ale dochádza k „vývozu“ zdrojov.

2.4.2   Po druhé preto – a toto je dôležitejšie – lebo územia sú závislé aj od iných zdrojov, ako sú zdroje výrobných síl (mzdy zamestnancov vo verejnom sektore, dôchodky, renty, príjmy z cestovného ruchu, príjmy osôb pracujúcich mimo daného územia, iné sociálne dávky ako dôchodky atď.).

Škála riadiacich nástrojov určených na podporu politík a programov trvalo udržateľného rozvoja, zrealizovaná orgánmi verejnej správy a podnikmi, je čoraz rozsiahlejšia a podrobnejšia a zakladá sa na týchto prvkoch:

2.5.1   Normy

—	smernice a nariadenia v oblasti ochrany životného prostredia,

—	systémy environmentálneho riadenia,

—	certifikáty ISO 14000 a usmernenia ISO 26000,

—	norma BS OHSAS 18001/2007 týkajúca sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

—	nariadenie o systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS),

—	sociálny audit (SA8000),

—	ekologické nákupy a „ekologické“ verejné obstarávania,

—	analýzy životného cyklu výrobkov,

—	integrovaná politika týkajúca sa výrobkov.

2.5.2   Štruktúry

—	zoskupenia, priemyselné oblasti, centrá konkurencieschopnosti alebo najvyššej kvality a technologické parky,

—	akčné plány miestnej Agendy 21,

—	regionálne/miestne monitorovacie strediská územných vplyvov rozvoja,

—	kluby miestnych podnikov,

—	podpora Európskeho sociálneho fondu v prospech územného riadenia,

—	európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS), nové nástroje ustanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 (6),

—	platformy pre vypracovanie analýz a prognóz,

—	verejno-súkromné partnerstvá (PPP).

2.5.3   Dohody

—	iniciatívy týkajúce sa flexiistoty (7),

—	sociálna zodpovednosť podnikov,

—	štruktúrovaný územný sociálny dialóg,

—	environmentálne účtovníctvo/bilancia,

—	predkladanie správ týkajúce sa trvalej udržateľnosti,

—	nástroje plánovania a územného programovania,

—	územná ekologická bilancia,

—	územné socio-ekonomické dohody (územné pakty, programové dohody, atď.),

—	osobitné ekonomické zóny v rámci hraníc prípustných na základe pravidiel hospodárskej súťaže (8).

2.6   Výbor sa domnieva, že je nevyhnutné vo väčšej miere konsolidovať, integrovať a koordinovať uplatňovanie týchto legislatívnych, regulačných a dobrovoľných nástrojov, skoordinovať tak jednotlivé ciele a rôzne úrovne účasti a dosiahnuť účinné výsledky, ku ktorým by prispeli všetky zúčastnené strany.

2.7   Územná súdržnosť, so zreteľom na Lipskú chartu (9) a Územnú agendu Európskej únie z roku 2007, ku ktorej sa výbor už mohol vyjadriť (10), nadobudla väčšiu dôležitosť a jej cieľom je:

—	viac zapájať ľudí na miestnej úrovni,

—	pomocou investícií do oblastí s najvyšším potenciálom rastu spojiť vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť Európy,

—	zabezpečiť súčinnosť a komplementárnosť politík Spoločenstva,

—	vypracovať lepšie riadiace mechanizmy (11).

2.8   Územná agenda predstavuje strategický rámec pre orientáciu politík územného rozvoja prostredníctvom realizácie Lisabonskej a Göteborskej stratégie.

2.9   Výbor vo svojom stanovisku k regionálnej a miestnej politike pre zvládnutie priemyselných zmien (12) zdôraznil, že „objavenie regionálnej a miestnej identity je založené na zmesi podpory, uznania a empatie pre súhrn spoločných hodnôt v rámci spoločnej vízie do budúcnosti“. Ďalej zdôraznil integrovaný územný prístup a stratégiu riadenia v prospech sociálne zodpovedného rozvoja regiónov. Podľa EHSV musí takáto stratégia zahŕňať najmä tieto aspekty:

—	sústavné zlepšovanie poznávacích a inovačných kvalít a schopností územného výrobného systému,

—	vytvorenie sietí územných štruktúr pre verejný a súkromný sektor,

—	vysoká úroveň ekologickej a sociálnej trvalej udržateľnosti rozvoja,

—	efektívne a konsolidované metódy tvorby, šírenia a kolobehu vedomostí, informácií a neustáleho ďalšieho vzdelávania,

—	vypracovanie „miestnych a regionálnych sociálnych bilancií“,

—	porovnávacie analýzy územných systémov trvalej udržateľnosti zo strany sociálnych aktérov.

Takéto iniciatívy okrem vysokej úrovne koordinácie na zabezpečenie súčinnosti a zabránenie prekrývaniu a vzájomným konfliktom vyžadujú od miestnych, regionálnych, národných a európskych orgánov verejnej správy aj:

—	pokrokové štruktúry všeobecného a odborného vzdelávania, ktoré by funkčne zodpovedali požiadavkám hospodárskeho a priemyselného vývoja založeného na vedomostiach a konkurencieschopnosti,

—	opatrenia na vytváranie kapacít vo vzťahu k inštitúciám a združeniam a na podporu sociálneho dialógu,

—	integrovanú územnú politiku, v rámci ktorej sa zmobilizuje potenciál miestneho vývoja a posilní sa schopnosť adaptácie a inovatívnej anticipácie,

—	konsolidovaný sociálny dialóg na miestnej a regionálnej úrovni (13), ktorý je dôležitý na maximálne využitie výhod z predvídania priemyselných zmien a zmien na trhu, ako aj zo všeobecného a odborného vzdelania ľudských zdrojov,

—	podporovanie sociálnej zodpovednosti podnikov a jej dobrovoľné prijatie zo strany podnikov ako ich príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju,

—	zlepšenie integrovaného viacúrovňového systému riadenia sociálne zodpovedných území (14), definovaných ako území, ktorým sa podarí dosiahnuť dostatočnú mieru prosperity a zároveň splniť záväzky v rámci sociálnej zodpovednosti.

2.10.1   V tomto procese tak dochádza k posilňovaniu právomocí a kapacít politických a administratívnych rozhodovacích štruktúr, aby sa zabezpečili potrebné podmienky a istota na prilákanie dlhodobých investícií do ich regiónov a aby došlo k podpore vzniku mikropodnikov a malých podnikov v rámci trvalo udržateľného rozvoja.

Výbor prisudzuje podstatný význam procesu, vďaka ktorému sa územie môže definovať ako sociálne zodpovedné územie  (15).

2.11.1   To sa uskutoční, ak územia dokážu v súlade s participatívnou demokraciou zohľadniť sociálne a environmentálne úvahy pri hospodárskych rozhodnutiach, modely a hodnoty na zvýšenie konkurencieschopnosti, osvedčené postupy a trvalý dialóg medzi príslušnými subjektmi s cieľom stimulovať inovácie a zvyšovať konkurencieschopnosť.

3.   Demokracia blízka občanom v prospech konkurencieschopného a trvalo udržateľného rozvoja

3.1   EHSV sa v súvislosti so zlepšovaním kvality života a konkurencieschopného a trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov EÚ domnieva, že je vhodné rozvíjať demokraciu blízku občanom, ktorá spojí politických, hospodárskych a sociálnych predstaviteľov daného regiónu. Na dosiahnutie tohto cieľa sa musia rôzne verejné a súkromné subjekty dohodnúť na spoločnom postupe a zohľadniť pritom silné a slabé stránky týchto regiónov a perspektívu rastu podnikov a zamestnanosti.

3.2   Demokracia blízka občanom má ako základný pilier európskeho riadenia rôzne formy a spôsoby v závislosti od jednotlivých národných kontextov. Mala by mať tieto prvky:

—	proces koordinácie subjektov, sociálnych skupín a inštitúcií so zameraním na dosiahnutie cieľov prediskutovaných a skoordinovaných v rámci štruktúrovaného dialógu, individuálnej a spoločnej zodpovednosti medzi sociálnymi partnermi a najmä so zastúpením zamestnancov a podnikových klubov;

—	uplatňovanie zásad subsidiarity, územnej súdržnosti a participatívnej demokracie, ako sú stanovené v Lisabonskej zmluve;

—

dobre koordinovaná štruktúra viacúrovňového riadenia, s cieľom zabezpečiť súdržnosť rozhodovacích úrovní, ktoré sú najbližšie k občanovi a na druhej strane politickej, hospodárskej, sociálnej a environmentálnej zodpovednosti, ktorá najviac zodpovedá územným právomociam a identitám, a súčasne zabezpečiť súlad s národnými a európskymi rámcami a otvorený, kooperatívny a koordinovaný prístup zameraný na dosiahnutie synergie rôznych úrovní;

—	rozvoj vzdelávajúceho sa regionálneho spoločenstva, založený na schopnosti sebahodnotenia a neustáleho prispôsobovania cieľov a stratégií miestneho rozvoja a na posilňovaní rozšírenej kultúry inovácie zahŕňajúcej všetky oblasti;

—

vypracovanie spoločnej a anticipačnej vízie o rozvoji miestneho hospodárstva a spoločenstva s cieľom: — určiť „špecifické zdroje“ daného územia, — vyhodnotiť výzvy a hrozby konkurencie iných území, — vyhodnotiť možnosti vstupu na národný a medzinárodný trh, — nájsť metódy a prostriedky, ktoré umožnia riešiť špecifické problémy daného územia pomocou miestnych odborných kapacít, — prijať rozhodnutia na zlepšenie opatrení týkajúcich sa hospodárskej súťaže;

—

podpora vytvárania a posilňovania úlohy miestnych hospodárskych a sociálnych rád alebo podobných nástrojov (16) – ktoré v niektorých členských štátoch už pôsobia – ako inštitucionálnych účastníkov diskusie v rámci rozhodovacieho a realizačného procesu na úrovni daného územia, s právom iniciovať rôzne aktivity a monitorovať realizované opatrenia;

—

schválenie komplexných nástrojov participatívneho územného riadenia, ako elektronické poskytovanie verejných služieb (e-government), analýzy SWOT (17), postupy participatívnej prognózy (18), všeobecné uplatňovanie mechanizmov EMAS (19) v súkromnom a verejnom sektore, prijatie noriem sociálnej zodpovednosti podnikov, metódy referenčného porovnávania hodnôt (benchmarking), hodnotiaca tabuľka pre otvorenú koordináciu, systémy oblastných a medzioblastných sietí (20), systémy vzdelávania cez internet;

—	aktívna úloha obchodných, priemyselných, živnostenských a poľnohospodárskych komôr, ako aj profesijných združení a spotrebiteľských organizácií;

—	kultúrna podpora najvyššej kvality v oblasti univerzitného vzdelávania a optimalizácie vzťahov medzi priemyslom a akademickou obcou.

3.3   Územný rozvoj predpokladá nielen úplné uplatňovanie demokracie blízkej občanom, ale aj štruktúrované miestne riadenie pre správu rozvoja (21).

3.4   Dobré územné riadenie musí predovšetkým podporovať a rozvíjať všetky formy spolupráce, všetky procesy obojstranne výhodného partnerstva medzi podnikmi, ako aj medzi podnikmi a kolektívnymi subjektmi.

3.5   Demokratické územné riadenie je integrovaný decentralizovaný rozhodovací proces, ktorý sa podľa EHSV musí opierať o zásady transparentnosti a zodpovednosti a o participatívny prístup orientovaný na analýzu, vypracovanie, uplatňovanie a riadenie spoločnej strednodobej a dlhodobej strategickej vízie rozvoja.

3.6   V systéme viacúrovňového partnerstva je podľa výboru nevyhnutné optimálne prepojiť procesy prebiehajúce zdola nahor a zhora nadol: zhodnotenie nákladov a úžitku oboch procesov je nevyhnutným predpokladom úspechu.

3.7   Výbor sa domnieva, že je nutné masívne investovať do rozvoja kultúry inovácie a účasti, pretože dopyt po demokratických hodnotách musí prichádzať od celej spoločnosti daného územia a od veľkého počtu subjektov a inštitúcií zastupujúcich záujmy jednotlivých oblastí činnosti.

Výbor je presvedčený, že rozvoj území Európskej únie závisí od optimalizácie ich špecifického potenciálu prostredníctvom účinných a trvalo udržateľných stratégií rozvoja, založených na koncepcii sociálne zodpovedného územia.

3.8.1   Výbor v tomto ohľade opakovane potvrdzuje postoj, ktorý prijal v tejto oblasti v jednom zo svojich nedávnych stanovísk (22).

4.   Úsilie Spoločenstva o rozvoj sociálne zodpovedného územia

Výbor naliehavo žiada o iniciatívu Spoločenstva zameranú na rozvoj sociálne zodpovedného územia, ktorá bude zahŕňať ciele demokracie blízkej občanom, posilňovanie rozšírenej kultúry inovácie a účasti, účinné územné riadenie zosúladené s rámcami Lisabonskej agendy na úrovni členských štátov a Spoločenstva, partnerstvo s mnohými subjektmi a odvetviami, schopné posilniť príťažlivosť a konkurencieschopnosť daného územia na svetovom trhu, pri súčasnom predvídaní priemyselných zmien a zhodnotení miestneho sociálneho kapitálu.

4.1.1   Prvotnou úlohou iniciatívy týkajúcej sa sociálne zodpovedného územia je zabezpečiť koordináciu a súdržnosť aktivít podniknutých na rôznych úrovniach: európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej.

4.2   Výbor žiada, aby iniciatívu týkajúcu sa sociálne zodpovedného územia sprevádzalo skutočný európsky akčný program zameraný na:

—	presadzovanie začleňovania územného rozmeru do politík Spoločenstva,

—	podporu začleňovania priorít stanovených v územnej agende a v Lipskej charte,

—	podporu a spolufinancovanie využívania postupov územnej participatívnej prognózy,

—	postupné zavádzanie metódy otvorenej koordinácie a podporu vykonávania nástrojov demokracie blízkej občanom,

—	jednotné monitorovanie a koordináciu koherentného vykonávania rôznych nástrojov územnej spolupráce Spoločenstva, najmä Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) (23),

—	vytvorenie jednotky medziútvarovej koordinácie pre územný rozvoj pri Komisii, zodpovednej za formulovanie a uplatňovanie informačnej a komunikačnej stratégie pre sociálne zodpovedné územie,

—	rozvoj využívania nástrojov na hodnotenie územného vplyvu, najmä vplyvu na malé a stredné podniky pred prijatím a po prijatí opatrení na danom území,

—	spolufinancovanie aktivít odborného vzdelávania a posilňovania kapacít verejných a súkromných subjektov na danom území, zameraných na rozvoj aktivít sociálne zodpovedného územia,

—	presadzovanie štruktúrovaného sociálneho dialógu na danom území, značka kvality sociálne zodpovedného územia 21,

—	presadzovanie a podpora zakladania a rozvoja euroregiónov (24),

—	podpora rozvoja oblastí (a metaoblastí (25)) a sietí oblastí na podporu malých a stredných podnikov na európskom a svetovom trhu.

4.3   Európske úsilie o iniciatívu týkajúcu sa sociálne zodpovedného územia – spolu s akčným programom – sa musí podľa názoru EHSV zamerať na zhromaždenie a koordináciu dobrovoľných a regulačných nástrojov, spomenutých v odseku 2.7, do koherentného systému, kde je zodpovednosť podnikov zo všetkých odvetví – vrátane finančného sektora a miestneho verejného sektora – nevyhnutná na dosiahnutie cieľov miestnej stratégie pre rast a zamestnanosť v kontexte národných a európskych stratégií.

Sociálna zodpovednosť podnikov  (26) sa podľa výboru musí začleniť do tohto rámca ako dobrovoľná zložka otvorenej, zjednodušenej a podporovanej koordinácie, najmä pre mikropodniky a malé podniky, ktoré tvoria základ miestneho rozvoja, v kontexte účasti a spoločnej vízie.

4.4.1   Iniciatíva týkajúca sa sociálne zodpovedného územia musí rozvíjať etické a osobné hodnoty participatívnej kultúry podporujúcej inováciu, ktoré nesmú byť vlastné výhradne podnikateľovi, ale musia byť prítomné a aktívne vo všetkých verejných, aj súkromných zložkách územného systému, sieťach a referenčných regionálnych a medziregionálnych zoskupeniach/oblastiach.

4.5   Vzdelávajúce sa regionálne spoločenstvo musí mať možnosť opierať sa o interaktívne a interoperabilné telematické štruktúry a infraštruktúry, začínajúc službami e-governmentu a platformy IDABC (27), ktorej úlohou je poskytovať orgánom verejnej správy, podnikom a občanom celoeurópske administratívne služby on-line s cieľom zlepšiť účinnosť európskych verejných správ a ich spoluprácu, ako aj ich spoluprácu s organizovanou občianskou spoločnosťou.

Výbor je presvedčený o tom, že Európa sa musí stať pilierom najvyššej kvality v oblasti rozvoja sociálne zodpovedného územia a mala by pritom vychádzať z kladných skúseností v oblasti EMAS a sociálnej zodpovednosti podnikov a zároveň rozšíriť referenčný rámec o územný rozmer.

4.6.1   Proces strategického územného rozvoja by pre väčšiu účinnosť nemal hľadieť na politické faktory povolebných personálnych zmien v územných samosprávach, ale mal by presadzovať vzájomnú interakciu medzi všetkými politickými zložkami daného územia – zložkami, ktoré sú pri moci i zložkami v opozícii – a vytváranie dedičstva kontinuity spoločnej zodpovednosti občana voliča alebo voleného zástupcu.

Mikropodniky a malé podniky by mali mať možnosť využívať pomoc a odborné poznatky, aby sa vďaka jednoduchému jazyku a postupom, ale tiež prostredníctvom lepšej dostupnosti úverov a mikroúverov, podporil rozvoj podnikového riadenia, ktoré bude rešpektovať životné prostredie, územie a jeho sociálny kapitál.

4.7.1   Podniky sociálneho hospodárstva majú okrem toho zohrávať úlohu pri rozvíjaní sociálne zodpovedných území, keďže stimulujú sociálnu súdržnosť a trvalú udržateľnosť, prinášajú prospech všetkým členom a uplatňujú participatívne, demokratické riadenie.

4.8   Miestny vzdelávací, univerzitný a vedecký systém by sa mal zaradiť do európskych regionálnych a medziregionálnych sietí odbornej spôsobilosti a sietí najvyššej kvality – ako to stanovuje najmä program Kapacity siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností a program Vzdelávanie a odborná príprava 2010 – aby sa pre miestny systém zabezpečili talenty a kvalifikácie potrebné pre úspech stratégie územného rozvoja, čo sú prvky, ktoré malý podnik hľadá iba veľmi ťažko.

4.9   Iniciatíva Spoločenstva o sociálne zodpovednom území by podľa názoru výboru mala okrem iného na danom území presadzovať štruktúrovaný sociálny dialóg, ako aj miestne inštitucionálne partnerstvá určené na podporu užších vzťahov medzi územnými samosprávami, s cieľom posilniť kapacity a znížiť rozdiely vo výkonnosti a mala by podporovať začatie novej Charty sociálne zodpovedného územia 21 ako nástroja na zlepšenie harmonizácie a účinnosti sociálne zodpovedného územia.

4.10   Výbor napokon žiada, aby iniciatíva Spoločenstva zameraná na sociálne zodpovedné územie obsahovala hodnotenie, referenčné porovnávanie hodnôt a kontrolu, ako aj vytvorenie databázy o príjmoch na obyvateľa na príslušnom území a predkladanie dvojročnej správy Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

5.   Úsilie národných orgánov verejnej správy

5.1   Členské štáty v záujme zachovania jednoty európskeho vnútorného trhu majú uplatňovať ustanovenia jednotne, pričom majú využívať podporné i odradzujúce mechanizmy. Orgány verejnej správy by mali predovšetkým:

—	odbúrať nadbytočnú byrokraciu, zjednodušiť štruktúry a mechanizmy postupov a uvoľniť tak zdroje na trvalo udržateľný, konkurencieschopný rozvoj a zamestnanosť,

—	s priamou podporou sociálnych partnerov a zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti participatívnym a konsenzuálnym spôsobom dohodnúť celkový referenčný strategický rámec pre rozvoj národných politík týkajúcich sa sociálne zodpovedného územia,

—	posilniť rámec pre koordináciu a decentralizáciu verejného sektora, určujúci úlohy a zodpovednosť v oblasti riadenia na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni,

—	stanoviť usmernenia politiky daňovej decentralizácie zahŕňajúce pravidlá na presúvanie medzi rôznymi úrovňami riadenia, ako to v minulosti navrhoval EHSV (28),

—	zlepšiť a posilniť funkčnosť orgánov na riadenie a koordináciu procesu decentralizácie a riadenia na miestnej úrovni,

—	ustanoviť rozpočtové položky pre rozvoj špecifických ľudských zdrojov a na spolufinancovanie vzdelávacích programov, vytváranie sietí a interoperabilnej telematickej podpory na národnej a európskej úrovni,

—

zabezpečovať koherenciu pri uplatňovaní nástrojov Interreg IV a nariadenia o systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EZÚS) na národnej úrovni ako cezhraničných organizácií umožňujúcich účasť členských štátov spolu s miestnymi a regionálnymi samosprávami na týchto inštitúciách územnej spolupráce s právnou subjektivitou podľa práva Spoločenstva,

—	rozvíjať nové partnerstvo medzi mestami a vidiekom podporou integrovaného prístupu na regionálnej úrovni a presadzovaním rovnosti prístupu k infraštruktúram a vedomostiam,

—	podporovať konkurencieschopné a inovatívne cezhraničné regionálne zoskupenia, posilňovať transeurópske technologické siete, transeurópsku správu rizík, posilňovať polycentrický rozvoj miest a rozvoj ekologických štruktúr a kultúrnych zdrojov,

—

zabezpečiť súdržnosť a koordináciu pri územnom rozmere sektorových politík a predchádzať konfliktným sektorovým opatreniam, ktoré môžu byť zdrojom zlyhania a na danom území sa môžu ukázať ako úplne neúčinné a kontraproduktívne; pomocou vhodného využitia posudzovania environmentálnych vplyvov (29) a strategického environmentálneho posudzovania (30) rozvíjať nástroje posudzovania vplyvu na územie.

5.2   Miestne a regionálne orgány verejnej správy by mali predovšetkým:

—	zapájať hospodárske a sociálne záujmové skupiny do prípravy strategických projektov územného rozvoja,

—	vyvinúť systémy vzdelávania, univerzít a škôl najvyššej kvality, ktoré sú nevyhnutné pre hospodársky a sociálny rozvoj sociálne zodpovedného územia,

—	intenzívnejšie zavádzať kritéria účinnosti nákladov, kvality a trvalo udržateľného rozvoja pri výbere verejných investícií, ako aj pri správe služieb všeobecného záujmu,

—	pravidelne vyhodnocovať verejné investičné plány,

—	pred začatím verejných investičných projektov sa ubezpečiť o úplnom ručení finančného plánu z hľadiska výšky sumy aj lehôt,

—	zabezpečiť, aby externá finančná podpora pre verejné investičné projekty bola využitá účinne v stanovenej lehote,

—	na daných územiach dozerať na životaschopnosť siete malých a stredných podnikov, pretože tento typ podnikov je schopný zaistiť prepojenie medzi mestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami, a vo vidieckych oblastiach pomáha udržiavať pracovné miesta, príjmy, obyvateľstvo a daňové zdroje,

—	podporovať reinvestície kapitálu a ziskov na miestnej úrovni na vytváranie projektových búrz, odkúpenie miestnych podnikov a regionálnych finančných nástrojov rozvojového a rizikového kapitál bez negatívneho vplyvu na vnútorný trh,

—	menej oddeľovať dane podnikov od ich geografickej základne ich presunom na nadregionálnu úroveň a dbať súčasne na to, aby nedochádzalo k negatívnemu vplyvu na prerozdeľovanie v rámci systému daňovej solidarity,

—	odborne pripravovať miestnych volených zástupcov na súčasné mechanizmy územného plánovania určené pre služby vo verejnom záujme a podpornú hospodársku infraštruktúru v záujme moderného riadenia trvalo udržateľného rozvoja podnikov.

5.3   Miestne a regionálne orgány by sa mali prioritne zamerať na výmenu osvedčených postupov a medziregionálne siete, ako aj realizáciu vhodných prognostických mechanizmov na vypracovanie spoločnej vízie.

6.   Úsilie podnikov – Podniky zodpovedné voči svojmu regiónu

6.1   Podniky by podľa výboru mali prispievať ako motor a neoddeliteľná súčasť územného systému k jeho oživeniu, pričom by sa nemala zvýšiť ich byrokratická záťaž, a mali by tiež:

—	predkladať správy o osvedčených postupoch v sociálnej, environmentálnej, územnej (alebo spoločenskej) oblasti a zavádzať nástroje, ktorými možno stanoviť úroveň sociálnej zodpovednosti podnikov,

—	v podnikoch i mimo nich podporovať odbornú kvalifikáciu prostredníctvom vytvárania pracovných miest a vzdelávania pracovníkov alebo budúcich zamestnancov,

—	komunikovať so svojimi zamestnancami, aby boli dobre informovaní o stratégii podniku a o jeho projektoch, najmä v oblasti zamestnanosti a vzdelávania,

—	spolupracovať s miestnymi hospodárskymi subjektmi s cieľom vytvoriť na danom území potenciál trvalo udržateľného rastu založený na zdravých medzipodnikových obchodných vzťahoch a dôvere,

—	podľa možností zabezpečiť prenos technológií smerom k miestnym podnikom, najmä malým a stredným podnikom, na oživenia územia prostredníctvom technologického pokroku a vyššej kvalifikácie zamestnancov,

—	spoločne s vedeckými inštitúciami, univerzitami, inými podnikmi a miestnymi odbornými organizáciami sa proaktívne podieľať na činnostiach vedeckého a technologického rozvoja daného územia a upevňovať v ňom poznatky a know-how,

—	stimulovať dodávateľov a subdodávateľov aby prijímali rovnaké zásady spolupráce s miestnymi orgánmi verejnej správy a aby dodržiavali rovnaké pravidlá sociálnej, environmentálnej a územnej správy vo svojich vlastných podnikoch,

—	vytvárať väzby najmä medzi najväčšími podnikmi a zainteresovanými stranami (miestnymi orgánmi verejnej správy) s cieľom prediskutovať technologické, hospodárske a spoločenské problémy v regióne a hľadať vhodné riešenia.

7.   Realizácia v teréne: hlavné príklady

7.1   Ako odpoveď na výzvu rozvoja sociálne zodpovedného územia v EÚ a v záujme kladného zviditeľnenia územného rozmeru v politikách Spoločenstva vznikli rôzne európske iniciatívy a politiky. Príklady týchto iniciatív sú uvedené na internetovej stránke poradnej komisie CCMI (http://www.eesc.europa.eu/sections/ccmi/index_fr.asp), obsahujúcej aj informácie o verejnej diskusii, ktorá sa konala 25. septembra 2008 v Lille v rámci prípravných prác tohto stanoviska (pozri zodpovedajúcu časť tohto stanoviska).

---

(1)  Pozri bod 1.2.

(2)  Tamže.

(3)  Pozri bod 1.2.

(4)  „…európsky sociálny model by mal prezentovať myšlienku demokratickej, zelenej, konkurencieschopnej, solidárnej a sociálne začleňujúcej oblasti pre všetkých občanov Európy.“ (Stanovisko EHSV na tému „Sociálna súdržnosť: naplniť európsky sociálny model“, Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006, s. 119).

(5)  KOM(2008) 616 v konečnom znení.

(6)  Zoznam členských štátov, ktoré prijali právnu úpravu umožňujúcu realizáciu zoskupení EZÚS je k dispozícii na stránke Výboru regiónov (rubrika Aktivity a podujatia).

(7)  S podporou sociálnych partnerov na určovanie a konkretizovanie nových zdrojov zamestnanosti.

(8)  Pozri Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, nariadenie (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008.

(9)  Lipská charta o trvalo udržateľných európskych mestách z 25. mája 2007.

(10)  Stanovisko na tému „Územná agenda“, Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 16 – 21.

(11)  Stanovisko na tému „Regionálna a miestna politika pre zvládnutie priemyselných zmien: úloha sociálnych partnerov a príspevok rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 12 – 19.

(12)  Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.

(13)  Stanovisko na tému „Reštrukturalizácia a zamestnanosť – Predvídať a sledovať reštrukturalizáciu s cieľom rozvíjať zamestnanosť – je úlohou Európskej únie“, KOM(2005) 120 konečné znenie, Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 58 – 62.

(14)  Stanovisko na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o Tematickej stratégii pre životné prostredie v mestách“, KOM(2005) 718 konečné znenie – SEK(2006) 16, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 86 – 92.

(15)  Nová stratégia Rady č. 10117/06 z 9. júna 2006, body 29 a 30. Pozri aj bod 1.2 stanoviska.

(16)  Pozri napr. regionálne komisie sociálneho dialógu v Poľsku.

(17)  SWOT = Strengths, Weaknesses, Opportunities and Threats (Silné stránky, Slabé stránky, Možnosti a Hrozby).

(18)  „Foresight is a systematic, participatory, future-intelligence-gathering and medium-to-long-term vision-building process.“ (Prognóza je systematický a participatívny proces zbierania informácií a prípravy strednodobej a dlhodobej vízie.)

(19)  EMAS = Systém Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit.

(20)  Stanovisko na tému „Európske priemyselné oblasti a nové siete založené na vedomostiach“, Ú. v. EÚ C 255, 14.10.2005, s. 1 – 13

(21)  „Perspectives territoriales de l'OCDE“ (Územné perspektívy OECD) – vyd. 2001.

(22)  Stanovisko na tému „Regionálna a miestna politika pre zvládnutie priemyselných zmien: úloha sociálnych partnerov a príspevok rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 12 (pozri poznámku pod čiarou č. 11).

(23)  EZÚS: nástroj spolupráce na úrovni Spoločenstva, ktorý zoskupeniam pre spoluprácu umožňuje realizovať projekty územnej spolupráce spolufinancované Spoločenstvom alebo vykonať opatrenia územnej spolupráce z iniciatívy členských štátov – nariadenie (ES) č. 1082/2006 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006).

(24)  Euroregióny: štruktúry cezhraničnej spolupráce medzi dvoma alebo viacerými regiónmi v rôznych krajinách EÚ alebo štátoch susediacich s EÚ zamerané na presadzovanie spoločných záujmov v cezhraničnom kontexte a na spoluprácu v prospech pohraničných spoločenstiev.

(25)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Európske priemyselné oblasti a nové siete založené na vedomostiach“,Ú. v. EÚ C 255, 14.10.2005.

(26)  Stanovisko na tému „Partnerstvo pre rast a zamestnanosť: Európa ako pilier najvyššej kvality v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti“ (KOM(2006) 136 konečné znenie), Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 53 – 60, a na tému „Zelená kniha o podpore Európskeho rámca pre sociálnu zodpovednosť podnikov“ (KOM(2001) 366 konečné znenie), Ú. v. ES C 125, 27.5.2002, s. 44 – 55,

(27)  IDABC = Interoperable Delivery of Pan-European e-Government Services to Public Administrations, Business and Citizens; pozri stanovisko výboru zverejnené v Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004, s. 83.

(28)  Stanovisko na tému Vplyv územného princípu daňového práva na priemyselné zmeny, Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 51 – 57.

(29)  Smernica 85/337/EHS v znení zmien a doplnení smernice Rady 97/11/ES z 3. marca 1997 a smernice 2003/35/ES z 26. mája 2003.

(30)  Smernica 2001/42/ES: jej cieľom je zabezpečiť určenie a posúdenie environmentálnych vplyvov niektorých plánov a programov – najmä z hľadiska ich územného rozmeru – počas ich prípravy a pred ich prijatím.

---

---

---