Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Problematika odpadu z elektrických a elektronických zariadení v EÚ“

(2009/C 175/06)

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 17. januára 2008 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Nakladanie s OEEZ“.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 30. októbra 2008. Spravodajkyňou bola pani SYLVIA GAUCI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 449. plenárnom zasadnutí 3. a 4. decembra 2008 (schôdza zo 4. decembra) prijal 119 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Smernica o OEEZ môže zjednodušiť regulačné prostredie, čím pomôže znížiť administratívnu záťaž pre trhové sily.

1.2   Pri preskúmaní smernice by Európska únia spolu s národnými orgánmi mala dbať o to, aby smernica vytvárala rovnaké podmienky pre všetkých v rámci celej EÚ, čo bude prínosom pre životné prostredie, hospodárske subjekty a európskych občanov.

1.3   Vzhľadom na to, že základné materiály majú v súčasnosti vyššiu hodnotu ako pred 5 alebo 10 rokmi, veľké množstvo vyradených elektrických a elektronických zariadení sa dostáva mimo zvyčajných zberných kanálov. S niektorým zariadeniami potom nie je správne naložené. Nebezpečné a nepoužiteľné časti vyradených chladničiek, ako napríklad kondenzátory, sú odstraňované nesprávnym spôsobom. V súčasnosti nesú zodpovednosť za nakladanie s OEEZ výrobcovia, hoci nad ním nemajú žiadnu, alebo len malú kontrolu. Svoj podiel zodpovednosti by mali prebrať všetci účastníci reťazca, vrátane obchodníkov so šrotom a sprostredkovateľov.

1.4   Školy zohrávajú dôležitú úlohu pri vzdelávaní mladých ľudí o ich podiele na obmedzovaní tvorby odpadu. Mladí občania by preto v záujme podpory predchádzania vzniku odpadu, jeho opätovného použitia, zhodnotenia a recyklácie mali byť upozornení na nebezpečenstvá spojené s elektronickým odpadom po dobe životnosti. Vzdelávanie je prvotnou a najdôležitejšou zodpovednosťou členských štátov, avšak organizácie výrobcov majú takisto možnosť zohrávať dôležitú úlohu, ktorú aj využívajú.

1.5   Preskúmanie smernice by malo umožniť lepšiu interakciu medzi ustanoveniami na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia na jednej strane a pravidlami, ktoré ovplyvňujú hladké fungovanie vnútorného trhu na strane druhej. Predovšetkým by definícia výrobcu nemala vytvárať ďalšie prekážky pre vnútorný trh. Takýto prístup bude navyše viac v súlade s nedávnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej nesmie byť ochrana životného prostredia v rozpore s princípmi vnútorného trhu.

1.6   V súčasnosti dosahujú kolektívne systémy založené na trhovom podiele úspechy v oblasti správneho nakladania s OEEZ. Revízia smernice by nemala vytvoriť prekážky fungovaniu postupu, v rámci ktorého sa náklady na nakladanie s OEEZ delia medzi subjektmi na základe ich podielu na trhu. V súvislosti s prílohou II je potrebné umožniť zainteresovaným stranám, aby pokračovali vo vytváraní noriem nakladania.

1.7   Nákladovo účinné riešenie problematiky prúdov elektrického a elektronického odpadu by malo pomôcť eliminovať prepravu odpadu do krajín mimo EÚ, v ktorých sú požiadavky na ochranu životného prostredia nižšie a riziká pre pracovníkov, ktorí s odpadom narábajú, zase vyššie. Smernica by mala naplniť cieľ, ktorý si stanovila v sociálnej oblasti, a to chrániť životné prostredie a znížiť negatívny vplyv odpadu na ľudské zdravie. Uplatňovanie noriem na nakladanie s odpadom v krajinách mimo EÚ treba podporovať.

2.   Úvod

2.1   Zámerom smernice 2002/96/ES (1) o odpade z elektrických a elektronických zariadení je riešiť problematiku rýchlo rastúceho prúdu odpadu z elektrických a elektronických zariadení (EEZ) a smernica zároveň dopĺňa právnu úpravu EÚ v oblasti skládok a spaľovania odpadu.

2.2   Na základe informácií z mnohých zdrojov a rôznych techník odhadu sa množstvo nových EEZ, ktoré sú každoročne uvedené na trh v 27 členských štátoch EÚ, odhaduje na 10,3 miliónov ton. Podľa viacerých prognóz vzrastie objem odpadu z elektrických a elektronických zariadení každoročne o 2,5 % až 2,7 % a v roku 2020 dosiahne objem 12,3 miliónov ton. V roku 2006 boli celkovo zozbierané 2 milióny ton odpadu.

2.3   V tomto štádiu je preto dôležité zhodnotiť, či smernica priniesla očakávané výsledky v oblasti ochrany životného prostredia. Je takisto dôležité zistiť, aké zlepšenia sú možné a ako ich čo najlepšie uskutočniť.

2.4   Smernica o OEEZ vytvorila niekoľko modelov nakladania s odpadom s cieľom dosiahnuť zvýšenie objemu recyklácie elektrických a elektronických zariadení a obmedziť celkové množstvo odpadu určeného na zneškodnenie.

2.5   Stimuluje výrobcov, aby navrhovali z hľadiska životného prostredia účinnejšie elektrické a elektronické zariadenia a zároveň v plnej miere zohľadňovali otázku nakladania s odpadom. Smernica OEEZ preto zahŕňa koncepciu rozšírenej zodpovednosti výrobcu. Aby výrobcovia EEZ splnili ustanovenia smernice, budú musieť zohľadniť celý životný cyklus elektrických a elektronických výrobkov, vrátane odolnosti výrobku, jeho možnej modernizácie a opravy, demontáže a využitia materiálov, ktoré sa dajú jednoducho recyklovať. Výrobcovia sú zodpovední za príjem a recykláciu výrobkov, ktoré im odovzdali zákazníci pod podmienkou, že patria do jednej z desiatich širokých kategórií výrobkov (2). Zároveň musia poskytnúť informácie dokladajúce súlad.

2.6   Rozšírená zodpovednosť výrobcu sa uplatňuje od chvíle, keď sa trhový subjekt zaregistruje v národnom registri výrobcov, ktorý spravujú vnútroštátne orgány v každom členskom štáte. Pojem „výrobca“ sa vzťahuje na rôzne druhy činností a zahŕňa menovite výrobcov, ktorí vyrábajú pod vlastnou značkou, alebo dovozcov, či predajcov, ktorí výrobok ďalej predávajú. Pojem „výrobca“ má široký rozsah, aby zahŕňal čo najviac obchodných aktivít a tým umožnil nákladovo účinné fungovanie systému nakladania s OEEZ. Široký rozsah však môže viesť k právne neprípustnej situácii, v ktorej je viacero výrobcov zodpovedných za nakladanie s jedným výrobkom.

2.7   Zámerom smernice o OEEZ je podporovať separovaný zber prostredníctvom stanovenia kvantitatívnych cieľov. Členské štáty EÚ mali najneskôr do 31. decembra 2006 dosiahnuť mieru separovaného zberu odpadu z elektrických a elektronických zariadení z domácností v objeme najmenej 4 kg priemerne na obyvateľa a rok. Nový záväzný cieľ by mal byť stanovený do decembra 2008.

2.8   Smernica o OEEZ podporuje aj opätovné použitie a recykláciu stanovením cieľov pre zhodnotenie, opätovné použitie a recykláciu.

2.9   Posledným z pilierov smernice o OEEZ je úloha konečných užívateľov, čiže spotrebiteľov. Spotrebitelia môžu svoje zariadenia bezplatne odovzdať. V záujme prevencie tvorby nebezpečného odpadu z elektrických a elektronických zariadení nariaďuje smernica 2002/95/ES (3) zákaz a obmedzenie používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach.

3.   Všeobecné pripomienky – problematické body

3.1   Členské štáty mali na dosiahnutie súladu s ustanoveniami smernice vytvoriť vlastné národné plány nakladania s OEEZ. Prvé hodnotenie implementácie smernice o OEEZ v jednotlivých členských štátoch vedie k nasledujúcim záverom:

4.   Konkrétne pripomienky – ďalší postup

4.1   Revízia smernice by sa mala zamerať na maximalizáciu výsledkov v oblasti životného prostredia (viac zozbierať) a na zvýšenie nákladovej účinnosti spracovania odpadu z elektrických a elektronických zariadení (lepšie spracovať).

4.2   Riešiť problematiku nakladania s odpadom v EÚ tiež znamená znížiť administratívnu záťaž podnikov, aby si dokázali udržať konkurencieschopnosť a mohli investovať zdroje do zvyšovania environmentálneho výkonu svojich aktivít, či už je to v oblasti návrhu výrobku, zberných systémov, systémov na odovzdávanie odpadu alebo v oblasti informovania verejnosti.

4.3   Vlády v členských štátoch a súkromné iniciatívy môžu financovať vzdelávacie programy na školách, aby sa deti už v ranom veku zoznámili s osvedčenými postupmi týkajúcimi sa zneškodnenia a recyklácie elektrických a elektronických zariadení. Tieto programy by mali byť organizované na miestnej úrovni, aby zodpovedali miestnym podmienkam a spotrebiteľskému správaniu.

4.4   Najväčšie pozitívne zmeny v oblasti životného prostredia a najvyššiu nákladovú účinnosť je možné dosiahnuť takto:

(1)  Stanovisko EHSV o OEEZ, Ú. v. ES C 116, 20.4.2001, s. 38 – 43.

(2)  Smernici podlieha desať kategórií EEZ:

(3)  Smernica o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach nariaďuje nahradiť rôzne ťažké kovy (olovo, ortuť, kadmium, šesťmocný chróm) a brómované spomaľovače horenia (polybrómované bifenyly – PBB, alebo polybromované difenylétery – PBDE) v nových elektrických a elektronických zariadeniach uvedených na trh po 1. júli 2006.

(4)  Pozri poznámku pod čiarou 2.

(5)  V súlade s článkom 12 smernice o OEEZ s názvom „Poskytovanie informácií a správ“ výrobcovia by mali zhromažďovať informácie vrátane spoľahlivých odhadov na ročnom základe o množstve a kategóriách elektrických a elektronických zariadení, ktoré boli v rámci členských štátov uvedené na trh, zozbierané všetkými spôsobmi, opätovne použité, recyklované a zhodnotené a o vyvezenom zozbieranom odpade podľa hmotnosti alebo, ak to nie je možné, podľa počtu.

(6)  Pozri kategórie výrobkov uvedené v poznámke pod čiarou č. 2.