28.7.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/73

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha – Účinný výkon rozsudkov v Európskej únii: Transparentnosť aktív dlžníka“

KOM(2008) 128 v konečnom znení

(2009/C 175/12)

Európska komisia sa 6. marca 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Zelená kniha – Účinný výkon rozsudkov v Európskej únii: Transparentnosť aktív dlžníka“

KOM(2008) 128 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. novembra 2008. Spravodajcom bol pán J. Pegado Liz.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 449. plenárnom zasadnutí 3. a 4. decembra 2008 (schôdza z 3. decembra 2008) prijal 161 hlasmi za, 2 členovia hlasovali proti, pričom 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   Zelená kniha na tému Účinný výkon rozsudkov v Európskej únii: Transparentnosť aktív dlžníka (KOM(2008) 128 v konečnom znení zo 6. marca 2008) nasleduje po zelenej knihe o zablokovaní bankových účtov (KOM(2006) 618 v konečnom znení) a začleňuje sa do rozsiahleho súboru opatrení, ktoré Komisia prijala s cieľom vytvoriť európsky justičný priestor, ktorý by z hľadiska súdnych aspektov podporil vytvorenie vnútorného trhu.

1.2   EHSV tiež podporil tieto iniciatívy, upozornil však na potrebu, aby boli riadne odôvodnené pokiaľ ide o subsidiaritu a proporcionalitu na jednej strane a súlad so základnými zásadami občianskeho procesného práva, ktoré majú členské štáty spoločné, a úplné rešpektovanie základných práv na strane druhej.

1.3   EHSV už v stanovisku k predchádzajúcej zelenej knihe o zablokovaní bankových účtov ako aj v predkladanom stanovisku vyjadril názor, že tieto iniciatívy nepovažuje za dostatočne založené na faktoch definujúcich a charakterizujúcich situáciu, ktorú sa snažia riešiť, ale tiež, že niektoré navrhnuté opatrenia v zmysle proporcionality do značnej miery presahujú potrebnú mieru a hranicu toho, čo nemožno dosiahnuť existujúcimi prostriedkami na úrovni jednotlivých štátov, a v určitých prípadoch dokonca môžu ohroziť niektoré základné práva občanov ako ochrana súkromia alebo rovnováha obranných prostriedkov.

1.4   EHSV sa nazdáva, že v analyzovaných oblastiach je možné aj nutné značne pokročiť pokiaľ ide o zlepšenie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, zvýšenie účinnosti a dosiahnutie promptnejšieho fungovania existujúcich vnútroštátnych prostriedkov, lepšieho prístupu k informáciám a k platným registrom ako aj v oblasti zlepšenia výmeny informácií a lepšieho vzájomného spoznávania spôsobu, akým fungujú systémy jednotlivých štátov a ako ich možno posilniť.

1.5   EHSV sa teda jasne vyslovuje proti myšlienke vytvorenia európskeho centrálneho registra obyvateľstva, prístupu k daňovým registrom a registrom sociálneho zabezpečenia všeobecne a bez obmedzenia pre každého veriteľa a proti myšlienke vytvoriť na úrovni Spoločenstva štandardný formulár deklarovania všetkých aktív dlžníka.

1.6   EHSV je toho názoru, že viac informácií o vnútroštátnych exekučných systémoch a o ich fungovaní v súdnej praxi možno získať vytvorením databázy komparatívneho práva, ktorú by vypracovali skúsení odborníci a ktorá by bola pravidelne aktualizovaná.

1.7   EHSV na záver konkrétne navrhuje (bod 5.8), aby sa zvážila možnosť alternatívnych iniciatív, ktoré budú v súlade s cieľom stanoveným v zelenej knihe, bez toho, aby bolo potrebné vytvárať viac právnych predpisov Spoločenstva.

2.   Stručné zhrnutie zelenej knihy

2.1   Komisia predkladanou zelenou knihou začala druhé kolo (1) konzultácií so zainteresovanými stranami o tom, ako zlepšiť výkon rozsudkov, v tomto prípade týkajúcich sa spôsobu prekonania prekážok spôsobených problematickým prístupom k spoľahlivým informáciám o mieste pobytu dlžníkov alebo o ich aktívach.

2.2   Komisia sa nazdáva, že základom pre účinnejšie konania o výkone rozhodnutia je poznať správnu adresu dlžníka a mať prístup k presným informáciám o jeho aktívach, uznáva však, že aj napriek tomu, že vnútroštátne systémy registrov a vyhlásení dlžníkov o ich aktívach sú porovnateľné, existujú značné rozdiely v podmienkach prístupu, postupoch pre získanie informácií a ich obsahu, čo spochybňuje ich dôveryhodnosť a promptnosť.

2.3   Berúc do úvahy, že cezhraničnému vymáhaniu pohľadávok bránia rozdielne vnútroštátne právne systémy a nedostatočná znalosť na strane veriteľov o štruktúrach na získavanie informácií v iných členských štátoch sa Komisia prostredníctvom predkladanej zelenej knihy snaží prijať súbor opatrení na európskej úrovni, ktoré by mohli zlepšiť transparentnosť aktív dlžníka a posilniť právo veriteľov a vnútroštátnych exekučných orgánov získať informácie, ktoré by zabezpečili účinný výkon rozsudkov o exekúcii s cieľom vyplatiť dlhy občianskej a obchodnej povahy, a to vždy pod podmienkou rešpektovania platných zásad ochrany osobných údajov stanovených v smernici 95/46/ES.

2.4   Komisia v snahe dosiahnuť tento cieľ podrobne skúma formu prípadných opatrení, ktorých parametre uvádza v 10 otázkach.

3.   Rámec iniciatívy

3.1   Táto iniciatíva sa správne začleňuje do rozsiahleho súboru opatrení prijatých Komisiou s chvályhodným cieľom vytvoriť európsky justičný priestor, ktorý by z hľadiska súdnych aspektov podporil vytvorenie jednotného trhu (2), konkrétne by pomohol zjednodušiť výkon rozsudkov v Európskej únii, a to prostredníctvom opatrení umožňujúcich zistiť bydlisko alebo sídlo dlžníka, kam mu môže byť doručený oznam o exekúcii, ako aj získanie presných informácií o všetkých aktívach dlžníka, ktoré by mohli pokryť dlžnú sumu, a to kdekoľvek na území členských štátov.

3.2   Výbor pozitívne hodnotí, že v tomto prípade si Komisia dala záležať a o odpovede požiadala nielen 15 členských štátov, ktorých situácia bola analyzovaná v štúdii, ktorá bola základom pre predkladanú zelenú knihu (3), ale aj všetkých zostávajúcich 12 štátov patriacich v súčasnosti do Európskej únie. Zozbierané údaje však nie sú vždy presné alebo neboli správne interpretované.

3.3   Zároveň treba vyzdvihnúť, že táto iniciatíva zjavne vzala do úvahy odporúčanie EHSV uvedené v jeho stanovisku k zelenej knihe o zablokovaní bankových účtov týkajúce sa nevyhnutnej potreby „…adekvátneho posúdenia opatrení týkajúcich sa väčšej transparentnosti majetku dlžníkov…“.

3.4   Komisia však bohužiaľ neposkytuje žiaden údaj, najmä štatistický, o rozmere problému, ktorý sa snaží riešiť a ani presne nedefinuje povahu tohto problému, či komu presne slúžia hypoteticky navrhnuté opatrenia.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Predkladaná zelená kniha je pokračovaním a doplnením zelenej knihy o zablokovaní bankových účtov (KOM(2006) 618 v konečnom znení), ku ktorému EHSV 31.7.2007 (4) vydal svoje stanovisko a na pripomienky tohto stanoviska sa teraz odvoláva.

4.2   Ako už bolo spomenuté, problematika, ktorou sa zaoberá táto zelená kniha logicky predchádza problematike zablokovania bankových účtov a správne interpretuje potrebu v dostatočnej miere zistiť aktíva dlžníka, aby bolo možné vytvoriť efektívnu spoločnú záruku pre veriteľov, čo je základnou a paradigmatickou zásadou občianskeho procesného práva. Touto problematikou sa však nemožno zaoberať bez toho, aby sa preskúmala harmonizácia celého súboru oblastí občianskeho práva hmotného na európskej úrovni, ktoré jej logicky predchádzajú.

4.3   EHSV preto uznáva, že je potrebné, aby mali orgány ktoréhokoľvek členského štátu zodpovedné za exekúciu prístup k presným informáciám o mieste pobytu dlžníkov, a o ich bydlisku alebo sídle, ako aj o hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, ktorý nezávisle od umiestnenia tvorí jeho aktíva.

4.4   Rovnako ako v spomínanom predchádzajúcom stanovisku, EHSV aj teraz vyjadruje vážne výhrady a dôvodné pochybnosti pokiaľ ide o skutočnú potrebu zaviesť špecifické opatrenia pre legislatívnu harmonizáciu tejto oblasti na európskej úrovni. Napriek tomu však uznáva, že Európska únia v tejto oblasti právomoc má a že právny základ pre takéto opatrenia existuje.

4.5   Naopak, komplexná potreba lepšej informovanosti, kvalitnejších údajov a jednoduchšieho prístupu, ako sa uvádza v zelenej knihe, nevyhnutne neznamená nutnosť vytvoriť nové registre na úrovni Spoločenstva alebo nové povinnosti vyhlásenia o aktívach. Obáva sa tiež, že tieto opatrenia by mohli viesť k neprípustnému porušeniu základných práv a okrem toho nie sú v súlade ani so zásadou proporcionality.

4.6   Výbor sa však nazdáva, že skôr ako vytváranie registrov obyvateľstva, podnikateľov alebo spotrebiteľov, hnuteľného a nehnuteľného majetku a registrov sociálneho zabezpečenia bude na zabezpečenie rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania pri označovaní aktív dlžníka postačovať lepšia výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a jednoduchší a rýchlejší prístup k existujúcim údajom, a to bez ohľadu na charakter alebo národnosť dlžníka.

4.7   Nebráni to však vytváraniu stimulov a stanoveniu usmernení na úrovni Spoločenstva týkajúcich sa zlepšení po obsahovej stránke, lepšieho fungovania a prístupu k spomínaným štátom spravovaným registrom a ostatným súkromným databázam za predpokladu, že bude riadne zaručená ochrana osobných údajov, a to v súlade so smernicami Spoločenstva a vždy pod podmienkou obmedzenia prístupu k týmto informáciám výhradne na sledovaný účel a len ak budú potrebné na pokrytie dlžnej sumy.

4.8   Nemalo by tiež existovať rozdielne zaobchádzanie medzi súkromnými a štátnymi veriteľmi pokiaľ ide o prístup k údajom. Štátni veritelia by vzhľadom na svoje privilegované postavenie nemali byť zvýhodnení v tom, že majú rýchlejší a účinnejší prístup k verejným registrom, a to či už ide o daňové registre, registre sociálneho zabezpečenia alebo štátom spravované registre s údajmi o aktívach dlžníka.

4.9   Rovnako by mala byť zaručená spolupráca s tretími krajinami, a to s Andorrou, Švajčiarskom, Lichtenštajnskom a so všetkými ostatnými krajinami, ktoré majú silné prepojenie s daňovými rajmi alebo finančnými trhmi v Európe.

5.   Konkrétne pripomienky: 8 otázok

5.1   Iniciatíva na úrovni Spoločenstva?

5.1.1   Z desiatich otázok, ktoré predkladá táto zelená kniha, bude stanovisko výboru podrobnejšie analyzovať osem.

5.1.2   EHSV sa nazdáva, že pokiaľ ide o zisťovanie, či majú byť na úrovni Spoločenstva prijaté opatrenia na zlepšenie transparentnosti dlžníkov a v súlade s výhradami vyjadrenými vo všeobecných pripomienkach, by sa mali realizovať len iniciatívy Spoločenstva zamerané na lepšiu koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi a iniciatívy týkajúce sa zlepšenia obsahovej stránky a prístupu k existujúcim registrom členských štátov, ktoré umožnia identifikáciu a lokalizáciu dlžníkov a aktív potrebných na pokrytie dlžnej sumy.

5.2   Príručka o exekučných systémoch členských štátov?

5.2.1   EHSV sa nazdáva, že podporu a povzbudenie by si malo získať každé opatrenie, ktoré by mohlo prispieť k lepšiemu poznaniu a informovanosti o zákonoch a postupoch jednotlivých členských štátov. Nemyslí si však, že by sa tento cieľ dal dosiahnuť vypracovaním jednoduchej „príručky“, a to vzhľadom na komplexnosť celej problematiky. Zjednodušením tejto príručky a jej prispôsobením na používanie „širokej verejnosti“ by mohlo dôjsť k zníženiu kvality a presnosti.

5.2.2   EHSV preto navrhuje, aby Komisia namiesto toho zvážila možnosť vytvoriť databázu komparatívneho práva v oblasti exekučných postupov 27 členských štátov, pričom by zabezpečila jej pravidelnú aktualizáciu a doplnila vysvetlivky. Táto databáza by bola dostupná v elektronickej podobe a pripravili by ju kompetentní odborníci s oprávnením od príslušných členských štátov.

5.3   Väčšie množstvo informácií v obchodných registroch a lepší prístup k nim?

5.3.1   Stupeň harmonizácie v tejto oblasti sa zdá byť dostatočný vzhľadom na stanovené účely a nepovažuje sa za potrebné alebo vhodné pristúpiť k vytvoreniu centrálnych obchodných registrov na úrovni Spoločenstva, ale naopak, mala by sa zvážiť možnosť harmonizácie príslušných spoločných prvkov.

5.3.2   Zároveň nič nebráni ani tomu, aby vznikli iniciatívy zamerané na zlepšenie obsahu informácií nachádzajúcich sa v týchto registroch, najmä informácií o jednotlivých podnikateľoch, ich aktualizáciu a jednoduchší prístup k nim, hlavne elektronicky.

5.3.3   To isté platí v prípade registrov nehnuteľností podľa vzoru EULIS (European Land Information Service), európskeho konzorcia orgánov spravujúcich registre nehnuteľnosti (5).

5.4   Lepší prístup k registrom obyvateľstva?

5.4.1   Za prijateľné sa nepovažuje ani vytvorenie akéhokoľvek centrálneho registra európskeho obyvateľstva, pretože správa centrálnych či miestnych registrov obyvateľov a stanovenie podmienok prístupu k nim prislúcha členským štátom, ktoré zabezpečujú, že nedôjde k neodôvodnenej diskriminácii v tomto prístupe.

5.4.2   To však nebráni tomu, aby bol exekučným orgánom z ktoréhokoľvek štátu zaručený jednoduchý prístup k týmto registrom s cieľom získať informácie o pobyte konkrétnych dlžníkov, a to najmä elektronickou formou.

5.5   Lepší prístup k daňovým registrom a k registrom sociálneho zabezpečenia?

5.5.1   EHSV dôrazne odmieta myšlienku poskytnutia prístupu k daňovému registru a registru sociálneho zabezpečenia všetkým bez rozdielu.

5.5.2   EHSV sa nazdáva, že prístup k údajom nachádzajúcim sa v týchto registroch budú môcť mať len súdne orgány, a to v jasne stanovených prípadoch a za podmienky účinnej ochrany osobných údajov v registroch.

5.5.3   V každom prípade bude takýto prístup k registrom v inej krajine ako v krajine orgánu vykonávajúceho exekúciu nevyhnutne podmienený spoluprácou so súdnym orgánom krajiny, v ktorej je register vedený.

5.6   Lepšia výmena informácií medzi exekučnými orgánmi?

5.6.1   Ako bolo spomenuté vo všeobecných pripomienkach, EHSV sa nazdáva, že iniciatívy Spoločenstva by sa mali byť zamerané najmä na oblasť lepšej spolupráce za účelom výmeny informácií medzi exekučnými orgánmi jednotlivých štátov, a to konkrétne vytvorením systému priamej výmeny informácií elektronickou formou s cieľom identifikovať a lokalizovať dlžníkov a zistiť ich aktíva.

5.6.2   Vždy však bude dôležité zabezpečiť, aby v štátoch, v ktorých nie sú exekučné orgány verejnými orgánmi, boli získané informácie kontrolované príslušnými súdnymi orgánmi, ktoré budú dohliadať na proces exekúcie.

5.6.3   Po potrebných úpravách môžu systémy, ako napríklad systémy navrhované v nariadení č. 1206/2001 (6) o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach alebo v smernici 76/308/EHS (7), slúžiť ako vzory vhodné nasledovania.

5.6.4   Využívanie elektronických prostriedkov alebo dokonca vytvorenie systému intranetu, v rámci ktorého by boli všetky orgány jednotlivých štátov vzájomne prepojené, by sa malo považovať za základný predpoklad.

5.6.5   Informácie, ktoré by cirkulovali prostredníctvom tejto siete spolupráce by mali byť prístupné len orgánom riešiacim prípady exekúcie, ako sú napríklad exekuční úradníci, strany žiadajúce exekúciu, súdy, správcovia konkurznej podstaty. Dlžníci by mali byť o výsledkoch vždy informovaní.

5.6.6   Pri výmene informácií medzi vnútroštátnymi exekučnými orgánmi nemožno opomenúť ani využívanie IMI – systému pre výmenu informácií o vnútornom trhu.

5.7   Európske vyhlásenie o aktívach?

5.7.1   EHSV zásadne odmieta, aby bol na úrovni Spoločenstva prijatý štandardný formulár vyhlásenia o všetkých aktívach dlžníka na účely exekúcie a v žiadnom prípade nepripúšťa, aby bol dlžník za nesplnenie tejto povinnosti kedykoľvek potrestaný odňatím slobody.

5.7.2   Dôvodom je najmä to, že dlžník za svoje dlhy neručí celým svojím majetkom a prislúcha členským štátom, aby stanovili, ktoré aktíva nemožno absolútne, relatívne alebo čiastočne zabaviť.

5.7.3   Výbor dodáva, že povinnosť priznať majetok by sa mala týkať iba aktív potrebných na pokrytie pohľadávky a vnútroštátne súdne systémy by mali zabezpečiť, aby bolo toto vyhlásenie o aktívach dlžníka pravdivé, a to pod hrozbou peňažných sankcií.

5.7.4   EHSV sa tiež nazdáva, že zavedenie jednotného štandardného formulára vyhlásenia o aktívach na úrovni Spoločenstva do značnej miery presahuje ciele, ktoré by malo opatrenie tohto typu sledovať. Naopak, nazdáva sa, že ide o oblasť, v ktorej by mohli exekučné orgány lepšie spolupracovať, a to tým, že by sa zákonnými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii snažili o zistenie aktív dlžníka potrebných na vyrovnanie dlžnej sumy, konkrétne tým, že sudcovia by dostali právomoc k oficiálnemu prešetreniu aktív dlžníka.

5.7.5   V každom prípade bude potrebné dlžníkovi zaručiť možnosť vyhnúť sa vyhláseniu o svojom zabaviteľnom majetku, ak vopred uhradí pohľadávku alebo uvedie aktíva, ktoré budú dostatočné na uhradenie dlžnej sumy, prípadne poskytne kauciu alebo zábezpeku úhrady, napr. bankovú záruku a podobne. Taktiež je potrebné zaručiť dlžníkovi právo na vyjadrenie nesúhlasu s nadmerným zabavením majetku, ktorý nie je potrebný na uhradenie pohľadávky a jej zákonného navýšenia.

5.7.6   Vyjadruje tiež absolútny nesúhlas so zverejnením akýchkoľvek vyhlásení o aktívach dlžníkov vo verejne prístupných registroch (zoznamoch dlžníkov), pretože by došlo k porušeniu základnej zásady ochrany súkromia dlžníka.

5.8   Ďalšie opatrenia na zlepšenie transparentnosti?

5.8.1   Výbor uvádza niekoľko nezáväzných návrhov:

a)	poskytnúť prístup k registrom akcií a podielov na majetku spoločnosti, ktoré vlastní dlžník v akomkoľvek komerčnom podniku;

b)	umožniť prístup, s náležitou opatrnosťou, k registrom údajov o spotrebiteľoch za účelom poskytovania spotrebného úveru alebo hypotekárneho úveru;

c)	vytvoriť jednotný register vozidiel na európskej úrovni (8);

d)	vytvoriť register všetkých prebiehajúcich exekučných procesov, ktorý by bolo možné konzultovať online z každého členského štátu;

e)	poskytnúť prístup k registru investícií na burze od určitej minimálnej hranice;

f)	poskytnúť prístup k registrom nehnuteľností s informáciami o majiteľoch nehnuteľností.

---

(1)  Prvým bola zelená kniha o zablokovaní bankových účtov (KOM (2006) 618 v konečnom znení), stanovisko EHSV: Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 2.

(2)  Takéto opatrenia sú v rozsiahlej miere vymenované v stanovisku CESE – Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 2, k spomínanej zelenej knihe o zablokovaní bankových účtov, na ktoré sa odvoláva.

(3)  Aby bolo možné úplne objasniť znenie predkladanej zelenej knihy, je potrebné brať do úvahy nielen pracovný dokument Komisie (SEK(2006) 1341), 24.10.2006, ale aj štúdiu č. JAI/A3/2002/02, v jej aktualizovanej verzii z 18.2.2004, ktorej autorom je prof. Dr. Burkhard HESS, riaditeľ Ústavu pre komparatívne medzinárodné súkromné právo Univerzity v Heidelbergu. Text správy sa nachádza na adrese http://europa.eu.int.comm/justice_home/doc_centr/civil/studies/doc_civil_studies_en.htm.

(4)  Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 2.

(5)  Toto konzorcium je združením orgánov zodpovedných za registre nehnuteľností, ktoré bolo vytvorené v roku 2006 a predstavuje prvý krok v oblasti prístupu k registrom nehnuteľností v členských štátoch tohto konzorcia (Anglicko, Írsko, Litva, Nórsko, Wales, Holandsko a Švédsko). Internetová stránka: www.eulis.org.

(6)  Nariadenie Rady č. 1206/2001 z 28. mája 2001, Ú. v. ES L 174, 27.6.2001. V tejto súvislosti ako obzvlášť dôležitú vyzdvihuje otázku komunikácie medzi orgánmi, pokiaľ ide o jazykové rozdiely, pre ktoré sa ustanovenie článku 5 tohto nariadenia javí byť nedostatočné.

(7)  Smernica Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976, Ú. v. ES L 073, 19.3.1976.

(8)  Ako to už bolo navrhnuté v stanovisku z vlastnej iniciatívy CESE 1630/2004 o európskych pravidlách cestnej premávky a registri vodidiel, ktorého spravodajcom bol spravodajca predkladaného stanoviska (Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 34).

---