23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/93

1.1

EHSV sa domnieva, že existencia osobitne znevýhodnených prírodných oblastí (horské regióny, najvzdialenejšie regióny a najmä ostrovné regióny) by mala byť všeobecne a politicky uznaná, aby sa mohlo pristúpiť k vypracovaniu špecifických politík, ktoré zohľadnia potreby týchto regiónov.

1.2

Zatiaľ čo regióny alebo členské štáty a Európska komisia rokujú o programoch rozvoja vidieka a regionálnych programoch zameraných na konkurencieschopnosť, Európsky hospodársky a sociálny výbor by rád poukázal na význam a potreby poľnohospodárstva v osobitne znevýhodnených prírodných oblastiach (horské oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie oblasti).

1.3

Zaznamenávajúc tieto znevýhodnenia, výbor žiada Európsku komisiu, aby navrhla skutočné osobitné politiky podpory týchto oblastí, aby koordinovala jednotlivé politiky, ktoré sa na ne vzťahujú a rozvíjala súčinnosť medzi súčasnými opatreniami.

1.4

Zatiaľ čo druhý pilier SPP, t.j. rozvoj vidieka, je považovaný za kľúčovú, a teda prioritnú politiku, je treba konštatovať, že táto politika bola jednou z hlavných premenných pri úpravách, ktorá umožnili dospieť k dohode o finančnom výhľade. Zaznamenajúc toto zníženie rozpočtových prostriedkov, výbor žiada Komisiu a Radu, aby prostriedky určené na rozvoj vidieka sústredili prednostne do najzraniteľnejších oblastí, ktoré tieto financie potrebujú najviac, t.j. do trvalo znevýhodnených prírodných oblastí.

1.5

Výbor žiada Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní programov rozvoja vidieka a regionálnych programov v rámci štrukturálnych fondov dohliadali na komplementaritu a súlad programov zameraných na znevýhodnené prírodné oblasti.

1.6

EHSV navrhuje, aby sa podobne ako pri súčasných programoch zameraných na podporu horských regiónov (napr. program EUROMONTANA) podporil rozvoj iniciatív na spoluprácu v ostrovných a najvzdialenejších regiónoch, ktoré by sa venovali hlavne otázkam poľnohospodárskej politiky a získali by aktívnu podporu zo strany občianskej spoločnosti.

1.7

Vzhľadom na zložité podmienky poľnohospodárstva a jeho význam v týchto regiónoch sa EHSV domnieva, že je potrebné vytvoriť európske monitorovacie stredisko pre tieto oblasti (horské, ostrovné a najodľahlejšie regióny). Ide o to, aby sa rozvinulo európske vnímanie poľnohospodárstva v týchto oblastiach, ktoré bude slúžiť ako východiskový bod pre monitorovanie, analýzu a šírenie informácií o celkovej situácii poľnohospodárstva v týchto zónach a súčasne aj ako príležitosť na výmenu názorov, úvahy a dialóg medzi jednotlivými správnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou a európskymi organizáciami, v rámci ktorej by sa mohli prezentovať európske iniciatívy v oblasti ochrany a rozvoja poľnohospodárstva v týchto regiónoch.

1.8

EHSV však poukazuje na skutočnosť, že okrem horských, ostrovných a najvzdialenejších oblastí, o ktorých sa hovorí v tomto stanovisku, existuje aj mnoho ďalších poľnohospodársky znevýhodnených oblastí, ktoré sa musia vyrovnať s podobným znevýhodnením pri poľnohospodárskej činnosti, súvisiacim s polohou hospodárstiev, výrobnými nákladmi a klimatickými pomermi. Platí to najmä o „ostatných znevýhodnených oblastiach“ ako aj o „oblastiach s osobitným znevýhodnením“. EHSV sa týmito oblasťami bude zaoberať v jednom zo svojich ďalších stanovísk.

1.9

Objektívne znevýhodnenie pri poľnohospodárskej činnosti by malo byť v popredí aj pri vymedzení ostatných znevýhodnených oblastí. Do úvahy by sa však v dostatočnej miere mali vziať aj regionálne špecifiká.

2.1

Pozadie stanoviska:

3.1

Nariadenia týkajúce sa rozvoja vidieka a regionálnych politík sú už prijaté. Rozdelenie finančných prostriedkov bolo problematické vzhľadom na zníženie prostriedkov vyčlenených na tieto politiky. Na základe dohody o finančnom výhľade na roky 2007-2013 budú znížené čiastky vyčlenené na rozvoj vidieka v starých členských štátoch a vo väčšej miere rozptýlené prostriedky na regionálnu politiku.

3.2

Po dlhých rokoch boli niektoré znevýhodnené horské a najvzdialenejšie prírodné oblasti zohľadnené v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a regionálnej politiky, ale ostrovným regiónom táto výhoda udelená nebola.

3.2.1

Horské oblasti sa v európskom kontexte javia ako významné. Pokrývajú tretinu územia a žije v nich približne 18 % obyvateľstva 25 členských štátov Európskej únie. Po pristúpení Rumunska a Bulharska sa územie Európskej únie rozšíri o rozsiahle horské oblasti. Európske horské oblasti sa od seba navzájom výrazne líšia fyzickými črtami ako sú topografia a podnebie a tiež socio-hospodárskymi črtami ako sú demografia, prístupnosť a spojenie so susednými oblasťami. Líšia sa aj podľa využitia pôdy, úlohy poľnohospodárstva, sociálnej súdržnosti a, čo je ešte významnejšie, podľa stupňa ich hospodárskeho rozvoja.

3.2.2

EUROSTAT používa na určenie ostrovných regiónov päť kritérií: rozloha regiónu musí byť prinajmenšom 1 km2, jeho vzdialenosť od pevniny musí byť najmenej 1 km, na danom území musí mať trvalý pobyt minimálne 50 obyvateľov, dotknuté územie nesmie byť prepojené s pevninou žiadnou trvalou štruktúrou a v tejto oblasti by sa nemalo nachádzať žiadne z hlavných miest EÚ.

3.2.3

Ostrovy, na ktorých sa nachádza niektoré z hlavných miest EÚ, sú z definície EUROSTATu vylúčené. Vzhľadom na túto skutočnosť boli pred posledným rozšírením z tejto definície vylúčené Spojené kráľovstvo a Írsko. Na druhej strane sú však od mája 2004 súčasťou EÚ dva pomerne malé ostrovy – Cyprus a Malta. EHSV preto navrhuje, aby sa kritériá vyššie uvedenej definície prehodnotili, a to takým spôsobom, aby sa mohla vzťahovať aj na tieto dva členské štáty. Tento argument už EÚ uznala vo svojom návrhu o nových štrukturálnych fondoch a o kohéznom fonde, ako aj v Zmluve o Ústave pre Európu, ktorý obsahuje odkaz na túto problematiku.

3.2.4

Najvzdialenejšie regióny, t.j. francúzske zámorské departementy, Azory, Madeira a Kanárske ostrovy sú plnoprávnou súčasťou EÚ, avšak vyznačujú sa osobitnou situáciou. Ide o regióny, ktorých navzájom príbuzné podmienky sa vyznačujú kombináciou zemepisných, fyzikálnych a historických faktorov, ktoré do značnej miery určujú ich hospodársky a sociálny rozvoj.

3.2.5

Ďalšie osobitné oblasti menšieho rozsahu, ako prímestské oblasti (7), vlhké oblasti, poldery (nížiny, ktoré vznikli vysušením mora) atď. môžu byť vystavené znevýhodneniam iného druhu, ktorým by sa mala venovať zvláštna pozornosť v širšom a decentralizovanejšom rámci uplatňovania európskych politík. Výbor by sa mohol týmito otázkami zaoberať v niektorom zo svojich ďalších stanovísk.

3.3

Tieto oblasti sú poznačené trvalými prírodnými znevýhodneniami ako je izolácia, z ktorej vyplývajú zvýšené náklady na zabezpečenie odbytu výrobkov, zásobovanie a služby ako aj sťažený prístup na trhy. Ďalším dôsledkom izolácie sú zvýšené náklady na infraštruktúru, dopravu a energiu.

3.4

Preto je obzvlášť dôležité, aby sa v týchto znevýhodnených oblastiach rozvíjala poľnohospodárska činnosť, ktorá podporí hospodársky rozvoj, spoločenský život, kultúrne dedičstvo (vysoké percento obyvateľov týchto oblastí je poľnohospodársky činné) ako aj územnú rovnováhu a životné prostredie.

3.5

SPP nedávno prešla mnohými zásadnými zmenami, ktoré nevyhnutne ovplyvnia trvalo udržateľný rozvoj európskych regiónov a najmä osobitne znevýhodnených prírodných oblastí, hlavne v dôsledku oslabenia druhého piliera podpory starých členských štátov. Tieto zmeny súvisia s dvoma tendenciami: na jednej strane ide o reakciu Európy na rokovania WTO (Svetová obchodná organizácia) a snahu o dosiahnutie konkurencieschopnosti na medzinárodných trhoch a na druhej strane o nesplnené želanie posilniť opatrenia na podporu životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a vidieka.

3.6

Teoretickým cieľom reformy SPP z roku 2003 bolo zvýšiť konkurencieschopnosť a prispôsobiť poľnohospodársku výrobu potrebám trhu. Vplyv trhových síl sám o sebe by však viedol k zániku poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach. Je preto potrebné rozvíjať proaktívnu politiku na udržanie poľnohospodárskej činnosti v týchto problematických oblastiach.

3.7

Dosah reformy „prvého piliera“ prijatej 29. septembra 2003, ktorá zahŕňala oddelené platby, podmienenosť a moduláciu, je ťažko predvídateľný, pretože jednotlivé štáty a regióny pri prijímaní strategických rozhodnutí postupovali odlišne. Javí sa však, že táto reforma obnáša riziko zrušenia a/alebo presunu výroby (vzhľadom na to, že nárok na získanie priamej pomoci nie je podmienený výrobou) napríklad v oblasti živočíšnej výroby a výkrmu zvierat.

3.8

Zatiaľ čo Komisia rokuje s európskymi regiónmi a členskými štátmi o programoch rozvoja vidieka a regionálnej politiky, je nevyhnutné, aby sa trvalo znevýhodneným prírodným regiónom venovala mimoriadna pozornosť, s cieľom zabezpečiť územnú súdržnosť, ktorá je potrebná pre úspech Lisabonskej stratégie. Zameriavanie verejných politík len na stratégie konkurencieschopnosti by v tomto zmysle bolo v protiklade so sledovanými cieľmi. Zdá sa však, že niektoré štáty Únie sa chcú uberať týmto smerom.

3.9

Poľnohospodárstvo musí zostať hospodárskou činnosťou založenou na vôli poľnohospodárov podnikať. Neznamená to, že zo znevýhodnených oblastí by sa mali vytvárať „skanzeny“, v ktorých by sa zachovávali zastaralé poľnohospodárske postupy, ani prírodné rezervácie zamerané hlavne alebo výlučne na ochranu životného prostredia. Poľnohospodársky sektor sa doteraz dokázal vyvíjať a modernizovať takým spôsobom, aby spĺňal očakávania spotrebiteľov a občanov. Táto dynamika musí pokračovať, aby sa dali čo najefektívnejšie využiť inovačné a podnikateľské schopnosti poľnohospodárov. Poľnohospodárstvo v znevýhodnených oblastiach musí napredovať v tomto smere a dospieť k vytvoreniu agropotravinárskeho sektoru na základe miestnej produkcie, aby sa mohla zabezpečiť hospodárska životaschopnosť týchto oblastí. K dosiahnutiu tohto cieľa by mala prispieť obzvlášť štátna pomoc určená pre regióny.

4.1

Úvod: osobitosti horského poľnohospodárstva a problematika rozvoja vidieka

4.1.1

Horské poľnohospodárstvo v Európe sa vyznačuje viacerými špecifickými črtami. Hoci sa európske horské oblasti od seba navzájom odlišujú z environmentálneho hľadiska, z hľadiska pôdy, podnebia, ako aj z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, zdieľajú podobné obmedzenia (znevýhodnenia) týkajúce sa poľnohospodárskej činnosti, ktoré spôsobujú svahy, členitý terén a všeobecne nepriaznivé klimatické podmienky. Tieto obmedzenia zužujú možnosti produkcie na pasienky a živočíšnu výrobu. V dôsledku uvedených faktorov sa tento druh poľnohospodárstva ťažšie prispôsobuje podmienkam konkurencie a zvyšujú sa jeho náklady, ktoré mu bránia vo výrobe konkurencieschopných lacných produktov. Na druhej strane však z neho vyplývajú mnohé výhody pre trvalo udržateľný rozvoj horských území.

4.1.2

Výzvy týkajúce sa rozvoja vidieka v horských oblastiach súvisia hlavne s nedostatkom využiteľnej pôdy, s konkurenciou iných činností ako napr. lesné hospodárstvo a mestský rozvoj, s opúšťaním poľnohospodársky využívaných pozemkov, s pustnutím krajiny, s rozvojom cestovného ruchu, s prístupnosťou (alebo izoláciou) horských oblastí, so službami všeobecného záujmu, s vodohospodárstvom, so spravovaním prírodných zdrojov a hlavne so zachovaním biodiverzity. Týkajú sa tiež bezpečnosti majetku a osôb, vzhľadom na skutočnosť, že poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo zohrávajú pozitívnu úlohu v boji proti prírodným nebezpečenstvám ako sú zosuvy pôdy, záplavy, lavíny a požiare.

4.2.1

Správa Európskeho dvora audítorov a štúdia zadaná Európskou komisiou nazvaná „Zones de montagne en Europe: analyse des régions de montagne dans les États membres actuels, les nouveaux États membres et d'autres pays européens“ (Horské oblasti v Európe: analýza horských regiónov v súčasných a nových členských štátoch a ďalších európskych krajinách [neoficiálny preklad]), ktorá bola publikovaná v januári 2004 na internetovej stránke http://europa.eu.int/comm/regional_policy/sources/docgener/studies/study_fr.htm poskytujú Komisii prostriedky na dosiahnutie harmonizovanej definície horských oblastí.

4.3.1

Horské poľnohospodárstvo má nenahraditeľný vplyv na životné prostredie a krajinu. Poľnohospodárska činnosť predstavuje prínos pre miestne hospodárstvo, životné prostredie a celú spoločnosť.

Ide o jej „pozitívny vonkajší vplyv“ resp. „multifunkčný“ charakter. Poľnohospodárstvo predstavuje účinný spôsob prepojenia územného plánovania, spravovania prírodných zdrojov a je kľúčovým prvkom pri tvorbe krajiny. Tieto aspekty majú osobitný význam pre horské prostredie vzhľadom na jeho rozsiahle vodné zdroje, biodiverzitu, ktorá je preň charakteristická a turistickú atraktívnosť takmer všetkých horských regiónov. Horské poľnohospodárstvo prispieva k zachovaniu určitých rastlinných a živočíšnych druhov, či už ich priamym využívaním (plemená dobytka a oviec vyvážané do celého sveta vďaka ich odolnosti alebo špecifické rastlinné druhy ako napr. kvety určené na výrobu parfumov alebo niektoré obilniny, ktoré si spotrebitelia znovu obľúbili) alebo vďaka účinku poľnohospodárskej činnosti (údržba pasienkov atď.). Horské poľnohospodárstvo prispieva zároveň aj k rôznorodosti poľnohospodárskych a potravinových výrobkov na trhu, hlavne vďaka tomu, že často ponúka originálne výrobky, ktoré sú všeobecne známe a tým pádom vystavené nižšej konkurencii, čo umožňuje výrobcom zachovávať tradičné pracovné metódy a odborné poznatky. Na záver treba dodať, že horské poľnohospodárstvo podporuje zamestnanosť na vidieku a je úzko späté aj s inými činnosťami nepoľnohospodárskeho charakteru, pretože vysoké percento obyvateľov mnohých týchto regiónov má súčasne viacero zamestnaní.

4.3.2

Ak nezaujmeme stanovisko, že tieto pozitívne vonkajšie vplyvy by sa dali fakturovať ako poskytované služby (vo všeobecnosti tomu tak v súčasnosti nie je), celkové zníženie podpory pre poľnohospodárov v horských oblastiach by malo okamžitý negatívny dopad na tieto výhody: urýchlilo by zánik poľnohospodárskej činnosti a následkom toho aj jej funkcie zachovávať krajinu. Ide tu o otázku všeobecného záujmu, ktorá sa týka všetkých verejných rozhodovacích činiteľov a celej spoločnosti. Táto problematika sa nedá ignorovať, ak chceme skutočne podporiť trvalo udržateľný rozvoj.

4.3.3

Potreba zachovať produktívnu poľnohospodársku činnosť v horských oblastiach je dôležitá najmä z hľadiska vidieckeho hospodárstva, pretože táto činnosť umožňuje transformáciu a prínos pre tieto oblasti, t.j. zamestnanosť, hospodársky rast atď. Okrem toho, horské produkty sú často súčasťou mimoriadne bohatého kultúrneho dedičstva horských oblastí, ktorého prežitie závisí od miestnych výrobkov, ako je napríklad syr Artisou de Margeride  (9), v súvislosti s ktorým sa pravidelne usporadúva festival syrov, syr z oblasti Mahón na Baleárskych ostrovoch alebo múzeum anízu v meste Rute [španielska provincia Cordoba].

4.3.4

Horské poľnohospodárstvo je vystavené viacerým osobitným a trvalým obmedzeniam. Vzhľadom na zavedenie prvého piliera SPP, ktorý je tradične založený na úrovni produkcie poľnohospodárskych systémov, získavajú horské oblasti nižšiu podporu ako nížiny. Podpora vyplývajúca z druhého piliera má v skutočnosti pre tieto oblasti rovnako vysoký význam ako podpora v rámci prvého piliera. Osobitná politika podpory horských oblastí musí umožniť celkové a súvislé zohľadňovanie špecifických problémov vyplývajúcich z využívania horských oblastí na poľnohospodárske alebo pastevné účely. Táto politika je výrazom skutočnosti, že spoločnosť vynakladá prostriedky na podporu dynamického horského poľnohospodárstva, ktoré dokáže zabezpečiť poľnohospodársku výrobu a spravovanie krajiny, ktoré sú nevyhnutné pre plánovanie a budúci rozvoj týchto území.

4.3.5

V rámci európskej siete pre rozvoj vidieka výbor žiada Komisiu, aby vytvorila tematickú pracovnú skupinu, ktorá by sa zamerala na otázky týkajúce sa horských oblastí.

4.3.6

Stredomorské pohoria sú vystavené znevýhodneniam charakteristickým pre horské oblasti a zároveň aj znevýhodneniam vyplývajúcim zo stredomorského podnebia (sucho, požiare, búrky atď.). Táto osobitosť by mala byť na európskej úrovni zohľadnená, aby sa mohli prispôsobiť politiky na regionálnej úrovni.

4.4.1

Zatiaľ čo rozpočtové prostriedky starých členských štátov na rozvoj vidieka sa znižujú alebo stagnujú a nové členské štáty majú tendenciu vyčleňovať finančné prostriedky pre oblasti, ktoré sú z krátkodobého hľadiska najproduktívnejšie, Komisia by mala dohliadať na to, aby sa európske prostriedky udeľovali prednostne trvalo znevýhodneným prírodným oblastiam, ktoré potrebujú pravidelnú finančnú podporu.

4.5.1

Kompenzácia prírodných znevýhodnení a z nich vyplývajúcich zvýšených výrobných nákladov predstavuje najdôležitejšie opatrenie v rámci podpory horského poľnohospodárstva. Jeho význam už v súčasnosti nikto nespochybňuje, hoci na toto úsilie sa nevynakladajú dostatočné prostriedky na to, aby sa stanovené ciele dali splniť.

4.5.2

Horské podmienky na poľnohospodársku výrobu sa vyznačujú hlavne výraznými obmedzeniami vyplývajúcimi z nadmorskej výšky, svahovitosti, snehových zrážok a problémov s komunikáciou. Tieto obmedzenia majú za následok dva druhy problémov. Zvyšujú dodatočné náklady na vybavenie (budovy a zariadenie) a dopravu a zároveň znižujú produktivitu faktorov ako sú pôda, kapitál a práca v závislosti od systému výroby a rozsahu znevýhodnení.

4.5.3

Slabšia produktivita faktorov poľnohospodárskej výroby v horských regiónoch je spôsobená kratším vegetačným obdobím, ktoré v nížinách dosahuje osem mesiacov, ale vo výške 1 000 m n. m. klesá pod šesť mesiacov. To znamená, že v horských oblastiach je potrebné zozbierať na výživu zvierat prinajmenšom o tretinu krmiva viac, a to na území s menšou produktivitou na jednotku plochy.

4.5.4

Príspevok na kompenzáciu prírodných znevýhodnení (ICHN – Indemnité compensatrice de handicaps naturels) je prvým nástrojom podpory, ktorý zahŕňa tieto ciele. Bolo by vhodné obmedziť maximálnu výšku tohto príspevku, aby sa obmedzilo rozširovanie stredne veľkých až veľkých hospodárstiev, s cieľom zachovať dostatočný počet hospodárstiev, čím by sa zabránilo degradácii pôd.

4.6.1.1

Agroenvironmentálne opatrenia umožnili počas predchádzajúcich plánovacích období zaviesť politiku zameranú na podporu pasienkov v zónach s extenzívnym chovom. V tomto úsilí by sa malo pokračovať prostredníctvom jednoduchých opatrení, ktoré budú dostupné čo najvyššiemu počtu chovateľov a doplnené ďalšími cielenejšími opatreniami v oblastiach so špecifickými environmentálnymi problémami.

4.6.1.2

Obmedzenie agroenvironmentálnej podpory len na tento typ oblastí by bolo v protiklade so sledovaným cieľom, pretože by takmer nevyhnutne viedlo k zániku chovateľskej činnosti a k opätovnej premene krajiny na zanedbanú prírodu, ktoré by negatívne vplývali na predchádzanie prírodným nebezpečenstvám, na multifunkcionalitu dotknutých území a ochranu biodiverzity. Je však potrebné podotknúť, že v každom prípade sú agroenvironmentálne opatrenia, ktoré vstúpia do platnosti v roku 2007 selektívnejšie ako v minulosti, pretože odteraz budú obsahovať povinnú neuhrádzanú základnú čiastku spojenú so zavedením princípu podmienenosti.

4.6.2.1

Zvýšené náklady na výstavbu budov v horských oblastiach sú spôsobené mnohými faktormi: odolnosť proti snehovej záťaži a silným vetrom, izolácia, náročnejšie zemné práce, dlhodobejšie držanie zvierat v maštaliach a tým pádom zvýšený objem krmiva a hnoja. Zvýšené náklady na mechanizáciu vyplývajú zo špeciálnych zariadení, ktoré si vyžaduje práca na strmých svahoch a z ich predčasného opotrebovania v dôsledku klimatických podmienok. Súvisia taktiež so skutočnosťou, že používané zariadenia sa vyrábajú v malých množstvách. Rovnako ako kompenzácia prírodných znevýhodnení je na udržanie poľnohospodárskej činnosti dôležitá aj podpora investícií, a preto by sa mala v horských regiónoch zvýšiť.

4.6.3.1

Podľa súčastných tendencií má záujem o prácu v horskom poľnohospodárstve ako aj v poľnohospodárstve všeobecne menej ľudí, vzhľadom na chýbajúce perspektívy v tejto oblasti, fyzickú náročnosť a finančnú záťaž týkajúcu sa potrebného kapitálu. Na troch poľnohospodárov, ktorí sa prestanú venovať poľnohospodárskej činnosti pripadá len jeden poľnohospodár, ktorý túto činnosť rozvíjať začne.

4.6.3.2

Avšak vzhľadom na krehkosť horských poľnohospodárskych systémov a na vyššie investície v porovnaní s nížinami je práve tu potrebné podporovať obnovovanie generácií a rozvíjanie poľnohospodárskej činnosti. Tento cieľ sa dotýka priamo poľnohospodárstva, ale ide tu zároveň aj o všeobecný záujem, ako už bolo zdôraznené vyššie.

4.6.4.1

Zvýšené náklady na služby spojené s umelým oplodňovaním a zberom úrody vyplývajú z nižšej hustoty osídlenia v horských oblastiach, čím sa predlžujú vzdialenosti na dopravu ako aj zo samotných podmienok dopravy, ktoré sú náročné a odrážajú sa na predčasnom ojazdení dopravných prostriedkov. Úsilie o zachovanie poľnohospodárskej činnosti v horských regiónoch si vyžaduje podporu týchto služieb a najmä podporu nákladov na zber mlieka, ktoré v súčasnosti pokrývajú samotní poľnohospodári. Argument, podľa ktorého by takáto podpora narúšala súťaž v tomto prípade nie je opodstatnený, pretože pravidlá trhu sa nevzťahujú rovnakým spôsobom na všetky územia.

4.6.5.1

Aby bolo možné zhodnocovať produkty horského poľnohospodárstva, je nevyhnutné zabezpečiť priamo na mieste výroby podnikateľskú infraštruktúru pre ich spracovanie a odbyt. Agropotravinársky priemysel v horských oblastiach je však tiež vystavený obmedzeniam ako sú odľahlosť trhov, zvýšené náklady na dopravu, výstavbu a údržbu. Vytvorením potrebnej infraštruktúry by sa v týchto oblastiach vytvorili aj nové pracovné miesta, čo je pre vidiecke regióny veľmi významný faktor.

4.6.5.2

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je dlhodobá podpora týchto činností opodstatnená a potrebná. Agropotravinársky priemysel by mal mať priamy prístup k prostriedkom regionálnej pomoci.

4.6.6.1

V niektorých horských regiónoch Európy ako napr. v Rakúsku je agroturistika značne rozvinutá a predstavuje doplnkové príjmy, ktoré sú nevyhnutné na prežitie poľnohospodárskej činnosti v týchto oblastiach. A naopak, k rozvoju cestovného ruchu v týchto oblastiach, vrátane oblastí, ktoré nie sú využívané na poľnohospodárske účely, dochádza vďaka atraktívnosti krajiny a kultúry, ktoré ovplyvňuje hlavne poľnohospodárska činnosť.

4.6.7.1

Väčšina horských poľnohospodárov nedokáže konkurovať poľnohospodárskej činnosti prevádzkovanej v nížinách tým, že by masovo produkovali štandardizované výrobky a predávali ich za rovnakú cenu (alebo často za nižšiu cenu v dôsledku odľahlosti horských oblastí). Usilovanie sa o kvalitu, autentickosť a originalitu výrobkov ako aj zavádzanie mechanizmov na podporu agropotravinárskej produkcie a štruktúr, ktoré umožnia zvýšiť ich pridanú hodnotu, sú predovšetkým v horských oblastiach nevyhnutným predpokladom na to, aby sa zvýšili poľnohospodárske príjmy týchto regiónov. Mnohé označenia pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín pochádzajú z horských oblastí.

4.6.7.2

Primeraná ochrana kvalitných horských agropotravinárskych výrobkov, ktorá u spotrebiteľov zabezpečuje dôveru a u výrobcov zhodnocovanie ich výrobkov, predstavuje významnú výzvu pre budúcnosť horského poľnohospodárstva. Výbor preto podpísal Chartu kvalitných agropotravinárskych výrobkov (10) a bol by rád, keby inštitúcie Spoločenstva tento krok podporili.

4.7.1

Európska regionálna politika napríklad zahŕňa cieľ územnej súdržnosti, ktorý sa v SPP vyskytuje veľmi zriedkavo. SPP má však vidiecky rozmer, ktorý by sa mohol posilniť. Tieto dve politiky by mohli vzájomným koordinovaným pôsobením výrazne a pozitívne vplývať na trvalo udržateľný rozvoj horských oblastí.

4.8.1.1

Vznik a rozsiahly rozvoj chovu oviec v európskych horách bol možný vďaka vyhubeniu dravcov. Ich obnovený výskyt (vlky v Alpách a medvede v Pyrenejach) však komplikuje súčasný spôsob chovu oviec, v rámci ktorého sú tieto zvieratá strážené minimálne.

4.8.1.2

Existujú však iniciatívy ponúkajúce vyvážené riešenia, ktoré by mohli pomôcť skĺbiť extenzívny chov na pasienkoch v horských oblastiach s ochranou dravcov, hlavne v Taliansku a Španielsku (účinné ochranné prostriedky, kompenzácia strát, kompenzácia dodatočných opatrení vyplývajúcich zo spolužitia s dravcami atď.) Tieto iniciatívy by sa mali ďalej rozvíjať. Tieto skúsenosti by mali využiť aj ďalšie horské regióny Európy.

4.8.2.1

Celková rozloha horských lesov v európskej pätnástke sa odhaduje na 28 miliónov hektárov a v európskej dvadsaťpäťke predstavuje 31 miliónov hektárov. Narastá rýchlejšie ako rozloha všetkých európskych lesov. Lesné hospodárstvo často predstavuje dodatočný príjem pre horských poľnohospodárov. V rámci súčasného úsilia o lepšie využívanie biomasy, hlavne na energetické účely, by táto hmota mohla predstavovať ďalšiu príležitosť pre trvalo udržateľný rozvoj horských regiónov, pod podmienkou, že sa bude racionálne riadiť výsadba nových lesov. Výber adaptovaných druhov a odrôd podľa najvhodnejších mechanických vlastností by takisto predstavoval príležitosť pre horské regióny a trhy so stavebným drevom, pričom by sa obmedzil dovoz z tretích krajín, ktorý môže viesť k ekologickým katastrofám.

4.8.2.2

Z funkčného hľadiska sa lesné ekosystémy horských regiónov tiež vyznačujú osobitými vlastnosťami. Zohrávajú centrálnu a kľúčovú úlohu pri regulácii povrchových a podzemných vôd a sú mimoriadne citlivé na vonkajšie vplyvy (znečistenie, premnoženie zveri, búrky, hmyz). Okrem toho sú náchylné na požiare, ktorým sa ťažko predchádza a proti ktorým sa ťažko bojuje v oblastiach s obmedzeným prístupom a v oblastiach, v ktorých sa rýchlo šíria.

4.8.2.3

Ekologická stabilita horských ekosystémov nie je dôležitá len pre tieto regióny, ale rovnako aj pre ochranu nižšie položených regiónov.

4.8.3

Výbor víta skutočnosť, že Európske spoločenstvo schválilo poľnohospodársky protokol Alpského dohovoru. V rámci tohto úsilia by mala Európska komisia podporiť každú medzinárodnú spoluprácu tohto druhu týkajúcu sa európskych horských oblastí.

5.1.1

Viac ako 10 miliónov Európanov, t.j. 3 % celkovej populácie, žije v 286 ostrovných regiónoch, ktoré predstavujú plochu viac ako 100 000 km2, teda 3,2 % celkovej rozlohy Európskej únie. Týchto 286 ostrovov je zoskupených do súostroví, preto hovoríme o 30 ostrovných regiónoch. Napríklad Baleárske ostrovy, ktoré podľa definície EÚ predstavujú 4 ostrovy, sú považované za jeden ostrovný región. Vo všeobecnosti poľnohospodárstvo týchto 286 ostrovov vykazuje nižšiu mieru hospodárskeho rozvoja ako európsky kontinent. Ostrovné regióny vytvárajú 2,2 % celkového HDP EÚ, čo predstavuje len 72 % priemeru EÚ.

5.1.1.1

Ide v podstate o stredomorské ostrovy: na týchto ostrovoch žije 95 % obyvateľov európskych ostrovov, zatiaľ čo atlantické a severomorské ostrovy obýva len 5 % Európanov. Približne 85 % európskej ostrovnej populácie je sústredených v 5 stredomorských ostrovných regiónoch (Sicília, Corcega, Cerdeña, Baleárske ostrovy a Kréta).

5.1.1.2

Často sa hovorí o ostrovných nákladoch, t. j. o dodatočných nákladoch spojených so životom na ostrove. Je však potrebné položiť si otázku, či tieto náklady zodpovedajú skutočnosti. Je konzumácia a produkcia na ostrovoch naozaj drahšia ako na pevnine? Aby sa dalo na túto otázku odpovedať, je potrebné akceptovať nasledujúci predpoklad: Pokiaľ sa domnievame, že prírodné prostredie má vplyv na ľudskú činnosť a tým pádom aj na poľnohospodársku činnosť, možno hovoriť o ostrovných nákladoch.

5.2.1

Hoci jednotlivé ostrovné regióny sa navzájom od seba líšia, ich poľnohospodárstvo má dve spoločné črty: dualitu a závislosť, t. j. existuje tu vedľa seba moderné poľnohospodárstvo orientované „na export“ a tradičné poľnohospodárstvo viac menej zamerané na pokrytie životných potrieb, ktoré do značnej miery závisí od vonkajších trhov, čo sa týka výrobných faktorov ako aj konečného určenia výrobkov, či už ide o miestny alebo vonkajší obchod. Obchodná bilancia jasne ukazuje, že tieto regióny vyvážajú niekoľko druhov „špecializovaných“ výrobkov, zatiaľ čo dovážajú širokú škálu poľnohospodárskych produktov, ktoré sú určené pre vlastnú spotrebu.

5.2.2

V každom prípade rozvoj vidieka obmedzujú viaceré spoločné trvalé problémy, ktoré vyplývajú z geografickej a hospodárskej izolácie týchto oblastí, pričom tieto problémy ešte viac komplikujú ďalšie vyššie uvedené prírodné znevýhodnenia.

5.3.1

Všeobecné a poľnohospodárske znevýhodnenia:

5.3.2

Poľnohospodárske znevýhodnenia

6.1.1

Európska komisia sa rozhodla prijať spoločnú politiku pre tieto regióny prostredníctvom orientačných programov zameraných na problémy súvisiace s odľahlosťou a ostrovným charakterom najvzdialenejších území (POSEI – programmes d'orientation spécifique à l'éloignement et à l'insularité des régions ultrapériphériques): POSEIDOM pre francúzske zámorské departementy (Martinique, Guadeloupe, Guyana et Réunion), POSEICAN pre Kanárske ostrovy a POSEIMA pre Madeiru a Azorské ostrovy.

6.2.1

Poľnohospodárstvo najodľahlejších regiónov predstavuje nezávisle na jeho podiele na regionálnom HDP (ktorý je každopádne vyšší ako priemer Spoločenstva) kľúčový sektor pre hospodárstvo týchto oblastí (pričom má nepriamy vplyv na dopravu a ďalšie súvisiace činnosti), pre sociálnu rovnováhu a stabilitu v otázke zamestnanosti, pre územné plánovanie, zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva, ako aj pre strategické otázky týkajúce sa bezpečnosti a zásobovania.

6.3.1

Výrobné náklady v dotknutých oblastiach sa zvyšujú kvôli prírodným hraniciam a problémom so získavaním výrobných prostriedkov a potrebnej techniky.

6.3.2

Pre tieto regióny je obzvlášť ťažké konkurovať výrobkom dovážaným na miestne trhy, pretože miestna výroba je nákladnejšia, zároveň je rozptýlená, fragmentovaná a v dotknutých oblastiach chýbajú primerané štruktúry na spracovanie a zabezpečenie odbytu. Stále narastajúci počet hypermarketov a veľkých distribučných sietí riešeniu súčasnej situácie vôbec nepomáha.

6.3.3

Skutočnosť, že miestne trhy sú malé, často fragmentované a neobsahujú partnerské štruktúry (družstvá atď.), nedostatok (a niekedy úplná absencia) bitúnkov a malých spracovateľských prevádzok tieto problémy ešte ďalej komplikuje.

6.3.4

Miestny spracovateľský priemysel, ktorého rozvoj takisto brzdia uvedené problémy, nepredstavuje ani primeraného zákazníka, vzhľadom na to, že možnosť vytvorenia pridanej hodnoty pre dané výrobky je veľmi obmedzená.

6.3.5

Problémy týkajúce sa vývozu sú podobné: ide o rozptýlenú a fragmentovanú ponuku, odlišné systémy infraštruktúry a zabezpečovania odbytu, sťažený prístup k cieľovým distribučným centrám ako aj neschopnosť promptne reagovať na trhové zmeny atď.

6.3.6

Mnohých pôvodných obyvateľov (najmä mládež) priťahujú iné hospodárske sektory, hlavne cestovný ruch a často ostrovné regióny na trvalo opúšťajú.

6.3.7

V miestnom poľnohospodárstve zohrávajú kľúčovú úlohu ženy a väčšinou ide o malé rodinné farmy. Poľnohospodárstvo väčšinou poskytuje zamestnanie len na čiastočný úväzok a farmári nedokážu túto činnosť rozširovať vzhľadom na nadmernú fragmentáciu a problémy s mechanizáciou.

6.3.8

Keďže v týchto oblastiach nie sú vo veľkej miere rozvinuté žiadne odvetvia priemyslu, hospodársky rozvoj sa sústreďuje na cestovný ruch, ktorý ohrozuje citlivé životné prostredie a stavia poľnohospodárstvo do nevýhodnej pozície, pretože tieto dva sektory bojujú o lepšie pozemky, vodu a pracovnú silu. Okrem toho sťahovanie obyvateľstva do pobrežných oblastí spôsobuje problémy s eróziou a degradáciou pôdy.

6.4.1

Poľnohospodárske produkty ako sú rajčiaky, tropické ovocie, rastliny a kvety by mali byť schopné na svojich trhoch konkurovať podobným produktom pochádzajúcich z iných krajín, ktoré uzavreli dohody o pridružení s EÚ, ako sú napr. krajiny Karibiku a Tichomoria a Maroko, alebo krajiny profitujúce z preferenčných opatrení.

6.4.2

Poľnohospodárske programy POSEI zatiaľ nie sú využívané úplne optimálnym spôsobom, pretože niektoré opatrenia boli prijaté ešte len nedávno. Mali by sa preto rešpektovať stanovené finančné stropy, pričom by sa na tieto programy mali vyčleniť dostatočné prostriedky na dosiahnutie stanovených cieľov.

6.4.3

Zmeny v rámci nastávajúcej reformy spoločnej organizácie trhu s banánmi, podľa ktorých by mala byť zachovaná úroveň príjmov a zamestnanosti výrobcov Spoločenstva, s cieľom zaručiť budúcnosť produkcie banánov v Spoločenstve.

6.4.4

Konečný výsledok rokovaní v rámci WTO (návrh na úpravu colných poplatkov).Ak si to bude situácia vyžadovať, bude potrebné prijať primerané opatrenia na zabezpečenie zamestnanosti a príjmov dotknutých sektorov.

6.4.5

Vzhľadom na prostredie, v ktorom sa tieto regióny nachádzajú, je potrebné zaviesť a posilniť kontroly v oblasti zdravia rastlín a zvierat s využitím všetkých potrebných ľudských a technických prostriedkov.

7.1

Výbor konštatuje, že poľnohospodárska činnosť zohráva v uvedených regiónoch strategickú úlohu a predstavuje dôležitý faktor pre sociálnu, kultúrnu, územnú a prírodnú rovnováhu ako aj pre symbiózu krajiny.

7.2

Po preskúmaní viacerých vyššie uvedených dokumentov výbor konštatuje, že v ostrovných a najvzdialenejších regiónoch existujú štrukturálne znevýhodnenia pre rozvoj poľnohospodárskej činnosti.

7.3

Výbor tiež považuje za potrebné adresovať Európskej komisii viacero odporúčaní, pričom ju vyzýva, aby prijala konkrétne opatrenia na kompenzáciu znevýhodnení ostrovných a najodľahlejších oblastí, ktoré postihujú 16 miliónov európskych občanov a rozvoj poľnohospodárskej činnosti na týchto územiach.

7.4

V súvislosti s ostrovnými a najodľahlejšími regiónmi výbor žiada Európsku komisiu:

7.4.1

aby všetkým týmto oblastiam udelila štatút znevýhodnených poľnohospodárskych oblastí. Znevýhodnenia týkajúce sa rozvoja poľnohospodárstva na ostrovoch Malta a Gozo (11) predstavujú významný precedens pre uplatnenie tohto opatrenia na všetky ostrovné a najodľahlejšie oblasti.

7.4.2

aby vypracovala systém podpory pre prepravu poľnohospodárskych výrobkov medzi týmito územiami a pevninou ako aj pre medziostrovnú dopravu. Dotovanie nákladov na prepravu by malo umožniť poľnohospodárskym výrobkom pochádzajúcim z ostrovov a najodľahlejších regiónov konkurovať ostatným poľnohospodárskym výrobkom Únie na európskom trhu.

7.4.3

aby vypracovala plán, ktorý v týchto regiónoch zabezpečí rovnaké ceny základných výrobných poľnohospodárskych prostriedkov (napr. palivo, hnojivo, poľnohospodárske stroje), s cieľom upraviť zvýšené náklady na poľnohospodársku výrobu v ostrovných a najodľahlejších oblastiach. Je potrebné prijať opatrenia zamerané na podporu dovozu základných produktov v oblasti krmív.

7.4.4

Zahrnúť európske spolufinancovanie do plánov rozvoja vidieka a zvýšiť jeho mieru, vrátane výstavby a investícií do infraštruktúry potrebnej na kompenzáciu znevýhodnení ostrovných a najodľahlejších oblastí. Do týchto plánov spadajú zavodňovacie systémy využívajúce čistenú vodu, drenážne systémy, infraštruktúra prístavov a skladov, podpora pre marketing atď.

7.4.5

aby prijala špeciálne opatrenia na monitorovanie a kontrolu oligopolistických aktivít (ktoré sa vyskytujú hlavne v ostrovných oblastiach), pretože veľkosťou obmedzený miestny trh podporuje vznik nízkeho počtu distribučných spoločností, ktoré niekedy dosahujú výrazné obchodné marže. Boj proti týmto praktikám podporí rozvoj voľného obchodu v daných územiach.

7.5

V súvislosti s opatreniami zameranými špecificky na ostrovné regióny Únie (ktoré nepatria medzi najodľahlejšie oblasti), výbor žiada Európsku komisiu:

7.5.1

aby prijala osobitné programy činnosti pre ostrovné regióny Únie, ktoré nespadajú pod najodľahlejšie oblasti. Tieto špeciálne programy, ktoré nadväzujú na programy prijaté pre najodľahlejšie regióny (12), by mali ostrovným regiónom umožniť dosiahnuť podobné výsledky ako dosiahlo sedem najodľahlejších regiónov. V obdobiach rokov 1994-1999 a 2000-2006 tieto územia získali zo štrukturálnych fondov o 33 % finančných prostriedkov na obyvateľa viac ako zvyšok obyvateľov regiónov spadajúcich pod cieľ č. 1. Táto pomoc podporila hospodársky rast a viedla k zníženiu nezamestnanosti, ktorá v týchto oblastiach dosahovala oveľa vyššiu mieru ako v mnohých iných regiónoch EÚ.

7.5.2

aby v rámci nového plánovacieho obdobia regionálnej politiky (2007-2013) zvýšila príspevky z európskych fondov na pokrytie celkových subvencovateľných nákladov, pričom by maximálna výška týchto prostriedkov bola stanovená na 85 %, tak ako tomu už je v najodľahlejších regiónoch a v najokrajovejších gréckych ostrovných oblastiach (13). Nový návrh Komisie (obdobie 2007-2013) (14) pre ostrovné oblasti sa javí ako nedostatočný (maximálne 60 %).

7.5.2.1

umožniť územným samosprávam, aby mohli realizovať program JEREMIE (15) formou investičného fondu, ktorý by poskytoval finančné prostriedky mladým poľnohospodárom zamýšľajúcim venovať sa pestovaniu potravinárskych plodín.

7.5.3

Výbor navrhuje, aby sa pre pobrežné regióny vypracoval osobitný prístup v rámci nových štrukturálnych fondov.

7.6

Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje žiadna konkrétna politika zameraná na kompenzáciu ostrovných nákladov, výbor vyzýva všetky zainteresované strany, t. j. vlády, občiansku spoločnosť atď., aby spoločnými silami vytvorili platformu, pomocou ktorej by sa riadilo a koordinovalo riešenie problémov v uvedenej oblasti. Toto úsilie umožní poľnohospodárom – mužom aj ženám, naďalej žiť a pracovať v ostrovných regiónoch.