Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52006IE1155

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Sociálny cestovný ruch v Európe

    Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, p. 67–77 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    23.12.2006   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 318/67


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Sociálny cestovný ruch v Európe“

    (2006/C 318/12)

    Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 19. januára 2006 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko iniciatívy na „Sociálny cestovný ruch v Európe“.

    Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 26. júla 2006. Spravodajcom bol pán Mendoza Castro.

    Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 429. plenárnom zasadnutí 13. a 14. septembra 2006 (schôdza zo 14. septembra) 138 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

    A.   PRVÁ ČASŤ: ANALÝZA SÚČASNEJ SITUÁCIE

    1.   Úvod

    1.1

    Európsky hospodársky a sociálny výbor chcel v súlade s rôznymi stanoviskami, ktoré vypracováva ako svoj príspevok k rámcu európskej politiky cestovného ruchu, vypracovať stanovisko k tzv. sociálnemu cestovnému ruchu, v ktorom by urobil analýzu jeho pôvodu, vývoja a súčasného stavu v Európe, skúseností z rôznych členských štátov a hodnôt, ktoré reprezentuje. EHSV chce predovšetkým poskytnúť odporúčania zamerané na verejné a súkromné inštitúcie s cieľom rozšíriť sociálny cestovný ruch v Európe a sprístupniť ho všetkým. Cieľom tohto stanoviska je tiež podporiť súčasnú diskusiu o európskej politike cestovného ruchu na základe prístupu k sociálnemu cestovnému ruchu ako k neodlučiteľnej súčasti európskeho modelu cestovného ruchu.

    1.2

    Cestovný ruch v Európe: súčasný stav a budúce výzvy. Existujú rôzne štúdie, správy a stanoviská, ktoré sa zoširoka a z rôznych uhlov zaoberajú situáciou cestovného ruchu: hospodárskym, sociálnym aspektom a aspektom životného prostredia; jeho veľkým významom pre hospodárstvo Európy všeobecne a konkrétne pre určité krajiny; jeho pozitívnym prínosom pre blahobyt a zamestnanosť v Európe. Všetky tieto faktory sa spájajú a tvoria obraz silného potenciálu, stability a rastu. Poukazuje sa však tiež na skutočnosť, že s cestovným ruchom sa spájajú rôzne vnútorné a vonkajšie krátkodobé, strednodobé a dlhodobé problémy a hrozby: sezónnosť, využívanie alebo zneužívanie prírodných zdrojov, nedostatočná ochrana kultúrneho dedičstva a miestneho životného prostredia a znepokojenie vyvolané terorizmom, ktorý ohrozuje bezpečnosť miestnych obyvateľov a turistov. Z toho vyplýva, že s cestovným ruchom sa spájajú niektoré hlavné výzvy, ktoré bude potrebné riešiť v záujme trvalo udržateľného rozvoja. Tieto úlohy zahŕňajú sprístupnenie cestovného ruchu pre všetkých, jeho skutočný prínos k rozvoju mnohých nerozvinutých krajín na svete, udržateľnosť životného prostredia, dodržiavanie Etického kódexu cestovného ruchu, stabilitu a kvality zamestnanosti a prínos k svetovému mieru. Pre taký strategický priemysel v Európe, akým je cestovný ruch, sú tieto výzvy – a mnohé ďalšie – nevyhnutným krokom k lepšej kvalite života všetkých.

    1.3

    Politika cestovného ruchu v Európskej únii. Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal 6. apríla 2005 stanovisko na tému „Politika cestovného ruchu v rozšírenej Európskej únii“ , ktoré podrobne analyzovalo nielen súčasnú politiku cestovného ruchu na základe Zmluvy o Ústave, ale aj dôsledky súčasného a budúceho rozšírenia. Stanovisko pozitívne hodnotí úlohu cestovného ruchu, ktorá podporuje, koordinuje a dopĺňa ostatné európske politiky. Cestovný ruch je napríklad pevne prepojený s politikou zamestnanosti a sociálnou politikou, so zlepšením kvality, s technologickým výskumom a vývojom, ochranou spotrebiteľa, s environmentálnou politikou a rôznymi ďalšími politikami. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že cieľom tohto stanoviska je konkretizovať a analyzovať prínos sociálneho cestovného ruchu k zamestnanosti a sociálnym politikám. EHSV, v rámci kontextu rôznych stanovísk týkajúcich sa cestovného ruchu, podporuje európske politiky, ktoré sú zamerané na vytvorenie európskeho modelu cestovného ruchu, ktorý sa nezakladá nevyhnutne na právnych predpisoch, ale na hodnotách. Sociálny cestovný ruch a hodnoty, ktoré sú s ním spojené, by mohli predstavovať kľúčovú časť tohto modelu a mohli by pomôcť pri jeho vytvorení a šírení.

    1.4

    Úloha Lisabonskej agendy a sociálneho cestovného ruchu. Pozornosť je treba venovať výzve vytýčenej v Lisabonskej agende pre cestovný ruch, predovšetkým pre sociálny cestovný ruch. Keďže strategickým cieľom tejto agendy je, aby sa z Európy stalo „najkonkurencieschopnejšie a dynamické hospodárstvo založené na poznatkoch, schopné trvalo udržateľného rastu, ktoré poskytuje väčší počet a kvalitnejších pracovných miest a väčšiu sociálnu súdržnosť“, bude potrebné analyzovať, či sociálny cestovný ruch účinne a pozitívne prispieva k napĺňaniu tohto cieľa, akým spôsobom ho dosahuje a ako je možné rozšíriť jeho prínos. Ďalej v stanovisku bude vysvetlené, že EHSV sa domnieva, že prínos tu skutočne existuje, ale je možné ho ešte posilniť. Z toho dôvodu budú navrhnuté opatrenia pre rôzne subjekty podieľajúce sa na sociálnom cestovnom ruchu.

    1.5

    Základ stanoviska. Existuje široký rozsah podkladových materiálov k tomuto stanovisku, v teoretickom (štúdie, správy, časopisy) aj praktickom (aktuálne príklady iniciatív sociálneho cestovného ruchu v Európe) zmysle. Existuje mnoho príspevkov od verejných aj súkromných inštitúcií; okrem iných je potrebné spomenúť stanovisko EHSV z 29. októbra 2003 na tému „Trvalo udržateľný cestovný ruch prístupný všetkým“, ktoré zaraďuje sociálny cestovný ruch medzi 100 iniciatív (bod 5.5.2); je tiež potrebné uviesť stanovisko zo 6. apríla 2005 na tému „Politika cestovného ruchu v rozšírenej EÚ“, ktoré zahŕňa projekt európskeho sociálneho cestovného ruchu ako prípadný pilotný projekt pre spoluprácu európskych inštitúcií.

    2.   Pojem sociálny cestovný ruch

    2.1

    Právo na cestovný ruch ako základný kameň sociálneho cestovného ruchu. Každý má právo na oddych počas dňa, týždňa, roka a právo na voľný čas, ktorý umožňuje rozvíjať všetky aspekty osobnosti a sociálnej integrácie. Každý teda môže využiť toto právo na osobný rozvoj. Právo na cestovný ruch je bezpochyby konkrétnym výrazom tohto všeobecného práva a sociálny cestovný ruch je umocnený želaním zabezpečiť, aby bolo v praxi všeobecne dostupné. Sociálny cestovný ruch teda nie je okrajovou, alebo vedľajšou časťou všeobecného cestovného ruchu, ktorý je hlavným odvetvím vo svete, v Európe ako celku a predovšetkým v rôznych členských štátoch; naopak, predstavuje spôsob, akým možno uviesť do praxe toto všeobecne platné právo zúčastňovať sa na cestovnom ruchu, cestovať, poznávať iné regióny a krajiny – je to skutočný základ cestovného ruchu. Treba zdôrazniť, že toto právo je zakotvené v článku 7 Globálneho etického kódexu cestovného ruchu, schváleného Svetovou organizáciou cestovného ruchu (WTO) v Santiago de Chile 1. októbra 1999 a uznané OSN 21. decembra 2001.

    2.2

    Definícia sociálneho cestovného ruchu. Existuje mnoho názorov toho, čo sociálny cestovný ruch v skutočnosti je, a preto je ťažké presne definovať tento pojem. I keď rôzne subjekty, ktoré sa touto témou zaoberajú, používajú veľmi odlišné metódy (ako napríklad identifikácia obsahu, očakávané výsledky, ciele, názory a domnienky), vždy vychádzajú z jednej zásady: a to aby každý, vrátane najmenej zvýhodnených, mal právo na odpočinok, oddych a voľný čas počas dňa, týždňa a roka. Podľa Medzinárodného úradu pre sociálny cestovný ruch (BITS) zahŕňa sociálny cestovný ruch „všetky pojmy a javy vyplývajúce z účasti nízkopríjmových vrstiev obyvateľstva na cestovnom ruchu, ktorú umožňujú dobre definované sociálne opatrenia“. V súčasnosti BITS upravuje túto definíciu, rozširuje ju, aby zahŕňala prínos cestovného ruchu k rozvoju a solidarite.

    2.2.1

    Podľa Európskej komisie (1) „v niektorých krajinách organizujú sociálny cestovný ruch združenia, družstvá a odbory a je navrhnutý tak, aby bol prístupný čo najväčšiemu počtu ľudí, predovšetkým najmenej zvýhodneným vrstvám obyvateľstva“. Táto definícia, ktorá je už časom zastaraná, sa počas technických stretnutí v posledných rokoch priebežne reviduje. EHSV sa domnieva, že žiadna z týchto definícií nie je dosť presná; avšak, ako sa často stáva v sociálnych vedách, presná definícia nie je taká dôležitá ako identifikácia určitých vlastností.

    2.2.2

    Následne – a bez snahy podať presnú definíciu sociálneho cestovného ruchu, ale vychádzajúc z predpokladu, že cestovný ruch je všeobecným právom, ktoré by sme sa mali snažiť sprístupniť každému – môžeme povedať, že určitá činnosť má názov sociálny cestovný ruch, pokiaľ spĺňa tri podmienky:

    Okolnosti reálneho života sú také, že je úplne alebo čiastočne nemožné plne využiť právo zúčastniť sa na cestovnom ruchu. Môže to byť spôsobené finančnou situáciou, fyzickým alebo duševným znevýhodnením, osobnou alebo rodinnou izoláciou, zníženou mobilitou, geografickými ťažkosťami a mnohými inými dôvodmi, ktoré predstavujú skutočnú prekážku.

    Niekto – verejná alebo súkromná inštitúcia, spoločnosť, odborový zväz alebo jednoducho organizovaná skupina ľudí – sa rozhodne, že podnikne kroky na prekonanie alebo minimalizovanie prekážky, ktorá jednotlivcovi bráni využívať právo zúčastňovať sa na cestovnom ruchu.

    Pokiaľ sú tieto aktivity účinné a skutočne pomáhajú skupine ľudí zúčastňovať sa na cestovnom ruchu takým spôsobom, ktorý rešpektuje hodnoty trvalej udržateľnosti, prístupnosti a solidarity.

    2.2.3

    Napokon, tak ako je všeobecne cestovný ruch integrovanou činnosťou, ktorá zahŕňa rôzne vrstvy, oblasti činností a sféry rozvoja, sociálny cestovný ruch zahŕňa všetky tieto iniciatívy, prostredníctvom ktorých je cestovný ruch sprístupnený osobám so špecifickými potrebami, a zároveň vytvára sociálne a hospodárske výhody pre rôzne sektory, aktivity, oblasti a skupiny.

    2.3

    História sociálneho cestovného ruchu

    Hoci počiatok činností sociálneho cestovného ruchu, ako ich poznáme dnes, nie je jasný, pôvod môžu mať v organizáciách, ktoré sa zameriavali na dovolenky založené na fyzickom cvičení v horách, ktoré vznikli na začiatku 20. storočia, alebo v prázdninových táboroch pre deti zo sociálne slabých rodín, ktoré vznikli vo Švajčiarsku a Francúzsku.

    Po druhej svetovej vojne sa verejné orgány začali zúčastňovať na raných formách sociálneho cestovného ruchu. Ich účasť sa spájala s robotníckymi hnutiami, pričom niektoré európske krajiny (Francúzsko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko) organizovali činnosti sociálneho cestovného ruchu, pokiaľ iné (Spojené kráľovstvo, Holandsko) jednoducho zaujali neintervenčný postoj.

    V 50. a 60. rokoch 20. storočia sa skutočne začalo úsilie o podporu sociálneho cestovného ruchu a vznikli mnohé organizácie, ktorých cieľom bolo združovanie a koordinácia, napríklad Medzinárodný úrad pre sociálny cestovný ruch so sídlom v Bruseli, ktorý aj dnes vykonáva propagačnú a reprezentačnú činnosť.

    2.4

    Základy sociálneho cestovného ruchu. Podľa BITS sa sociálny cestovný ruch zakladá na piatich kritériách:

    2.4.1

    Právo väčšiny využívať cestovný ruch. Možno je to práve želanie, aby sa toto právo stalo skutočnosťou, ktoré najpodstatnejšie odôvodňuje a zdôrazňuje rôzne iniciatívy sociálneho cestovného ruchu. Podstatne vzrástol počet ľudí, ktorí dnes využívajú obdobie dovoleniek, čo vyplýva z rozšírenia cestovného ruchu v spoločnosti, ale ešte stále existuje veľa skupín, ktoré z rôznych príčin nemajú k dovolenkám prístup. Nedostatok finančných prostriedkov je všeobecným faktorom, ktorý bráni tomu, aby sa toto právo stalo všeobecne platným. Nie je pravdepodobné, aby verejné orgány mohli alebo chceli využívať verejné financie na zabezpečenie práva na cestovný ruch alebo dovolenky. Rôzne krajiny reagujú na túto otázku rôzne: niektoré sa viac venujú sociálnym dôvodom, kým iné sú menej proaktívne pri riešení situácie, ktorá bráni tomu, aby sa dovolenky stali prístupné všetkým. Je dôležité zdôrazniť, že sociálny cestovný ruch sa v žiadnom prípade nemôže, alebo by sa nemal, zamieňať s cestovným ruchom podradnej kvality; práve naopak, charakteristickým znakom aktivít sociálneho cestovného ruchu musí byť zabezpečenie čo najvyššej kvality vybavenia a služieb.

    2.4.2

    Prínos sociálneho cestovného ruchu k sociálnej integrácii. Cestovný ruch je silným hnacím mechanizmom sociálnej integrácie, podporuje kontakt s inými kultúrami, miestami, zvykmi a predovšetkým s ľuďmi: bez cestovania, dovoleniek a cestovného ruchu by nebolo možné, aby sa ľudia stretávali, rozprávali, uznávali sa navzájom ako rovnocenní, aj keď kultúrne odlišní. Táto kultúrna výmena a využívanie voľného času sú cenným prostriedkom pre osobný rozvoj turistov i miestneho obyvateľstva. Táto kultúrna výmena je cenná najmä pre mladých ľudí, pre ich intelektuálny rozvoj a obohacovanie ich všeobecného rozhľadu. V prípade EÚ by sociálny cestovný ruch mohol byť účinný pri podpore budovania Európy občanov. Je dôležité poukázať na to, že prevláda názor, že dovolenky sociálneho cestovného ruchu by sa nemali odlišovať od dovoleniek cestovného ruchu všeobecne, ale mali by podporovať sociálnu integráciu. Ponuka všeobecného cestovného ruchu by mala poskytovať rôznym skupinám sociálneho cestovného ruchu vhodné podmienky na využívanie svojich dovoleniek a nie naopak. Z toho jasne vyplýva, že je potrebné vyvinúť úsilie nielen s ohľadom na vybavenie, ale aj druh služby, a teda poskytnúť tiež odborné školenia zamestnancom v danom sektore.

    2.4.3

    Vytvorenie trvalo udržateľných štruktúr cestovného ruchu. V skutočnosti nemožno vždy nazývať infraštruktúry v turistických destináciach a oblastiach trvalo udržateľnými, predovšetkým preto, lebo cestovný ruch sa často rozvíjal v podmienkach krátkodobej rentability, zneužívania prírodných zdrojov a obsadenia tých najlepších oblastí – zvyčajne pobreží a hôr. Sociálny cestovný ruch, ktorý sa zameriava viac na sociálne podmienky ako na hospodárske aspekty, môže pomôcť vybudovať alebo obnoviť turistické destinácie a dodržiavať pritom hospodárske, sociálne a environmentálne kritériá trvalej udržateľnosti. Spôsob, akým sa organizujú rôzne druhy sociálneho cestovného ruchu je kľúčovým faktorom pre trvalú udržateľnosť turistických destinácií a oblastí. Ak trvalá udržateľnosť znamená hlavne vyváženie rôznych aspektov ľudskej činnosti, potom sociálny cestovný ruch je nástrojom trvalo udržateľného rozvoja pre veľa menej rozvinutých krajín, pre ktoré je cestovný ruch zdrojom hospodárskej činnosti, ktorá môže odstrániť ich chudobu.

    2.4.4

    Prínos k zamestnanosti a hospodárskemu rozvoju. Cestovný ruch už pravdepodobne je alebo sa jedného dňa stane najsilnejším svetovým odvetvím a jedným z najväčších prispievateľov k zamestnanosti, rozvoju, blahobytu a kvalite života obyvateľov v turistických destináciách. Sociálny cestovný ruch prispieva k tomuto hospodárskemu aspektu, ale ešte si dostatočne neuvedomuje svoju silu, svoj hospodársky význam a svoju schopnosť zabezpečiť, aby bola voľba destinácií podmienená trvalou udržateľnosťou. Spoločnosti a orgány sociálneho cestovného ruchu musia pri rozvoji svojich aktivít prihliadať nielen na hospodárske kritériá. Jedným z kritérií, ktoré by sa malo použiť, je vytvorenie stabilnej, kvalitnej zamestnanosti, ktorá je základom trvalo udržateľného rozvoja turistických destinácií. Hlavný prínos sociálneho cestovného ruchu (malý alebo veľký) je v potlačení sezónnosti, čo je základným kritériom pre kvalitu a stabilitu zamestnanosti a mal by byť neoddeliteľnou súčasťou európskeho modelu cestovného ruchu. Partnerstvo verejného a súkromného sektora v riadení sociálneho cestovného ruchu môže byť užitočným nástrojom a ukazovateľom dodržiavania daného kritéria.

    2.4.5

    Prínos sociálneho cestovného ruchu k svetovému rozvoju. Bolo už spomenuté, že cestovný ruch, predovšetkým sociálny cestovný ruch, môže mnohým spoločenstvám poskytovať únikovú cestu z nedostatočného rozvoja alebo priemyselnej krízy a kolapsu banskej, priemyselnej alebo poľnohospodárskej činnosti. Nevyhnutné podmienky na rozvoj sociálneho cestovného ruchu sa zhodujú s podmienkami nevyhnutnými na to, aby bol cestovný ruch pre určitú oblasť a jej obyvateľov hnacím motorom rozvoja. Miestne hospodárstvo a sociálna stabilita sa bude posilňovať, pokiaľ bude môcť turistická činnosť poskytovať spoločenstvám živobytie. Podľa odporúčania mnohých medzinárodných orgánov je turistická činnosť dobrým protipólom k vojnám a ich dôsledkom. Cestovný ruch predstavuje prijatie, výmenu, rozšírenie miestnych aktív, priateľstvo a komunikáciu medzi ľuďmi, na rozdiel od vojny, ktorá predstavuje agresiu, inváziu a deštrukciu prírody. Ak niekto miluje len to, čo pozná, potom cestovný ruch môže povzbudiť ľudí, aby sa zbližovali a navzájom sa spoznávali, a tak podporiť mier, súlad a rozvoj. Sociálny cestovný ruch môže a mal by byť posilnený, mal by pomôcť pri vytváraní podmienok rovnosti, spravodlivosti, demokracie a blahobytu, ktoré umožňujú vzájomne sa podporujúci rozvoj všetkých národov na celom svete.

    2.5

    Zásady a podmienky sociálneho cestovného ruchu a jeho riadenie. Je dôležité analyzovať faktory a kritériá, ktoré charakterizujú sociálny cestovný ruch a spôsob jeho riadenia, s cieľom rozlíšiť tie aspekty, ktoré môžu byť označené ako „sociálne“ a tie, ktoré tak nemožno označiť. V súlade s BITS môžeme poukázať na niektoré z kritérií, ktoré určujú všeobecný pojem cestovného ruchu:

    základným cieľom by malo byť zvýšenie prístupnosti cestovného ruchu pre všetky skupiny, ktoré majú určité prekážky zúčastňovať sa na cestovnom ruchu, alebo pre jednu osobitnú skupinu;

    mal by byť otvorený rôznym skupinám a vrstvám užívateľov. Mal by byť otvorený rôznym spôsobom riadenia a rôznym subjektom, pôsobiacim v oblasti sociálneho cestovného ruchu;

    mali by byť presne určené skupiny, na ktoré sú aktivity zamerané: sociálne kategórie, vekové skupiny, osoby s postihnutím; a vždy treba dodržiavať kritériá nediskriminovania na základe rasy, kultúry alebo sociálnej situácie;

    mali by sa zahrnúť iniciatívy a ciele, ktoré sú humanistické, vzdelávacie, kultúrne a týkajú sa všeobecne osobného rozvoja;

    hospodárska stránka tejto činnosti by mala byť transparentná, jej prínos by mal byť vyvážený s potrebou dosiahnutia sociálnych cieľov;

    do produktu cestovného ruchu integrovať pridanú nepeňažnú hodnotu;

    vyjadriť jasné prianie integrovať udržateľným spôsobom aktivity cestovného ruchu do miestneho prostredia;

    ľudské zdroje by mali byť riadené spôsobom, ktorý podporuje pracovné uspokojenie a integráciu a zameriava sa na kvalitu zamestnanosti v organizáciách sociálneho cestovného ruchu.

    Tieto a podobné kritériá možno použiť ako usmernenia pre činnosť pre subjekty riadiace sociálny cestovný ruch a na identifikáciu danej činnosti.

    2.6

    Ziskovosť spoločností a sociálny cestovný ruch. Sociálny cestovný ruch je oprávnene hospodárskou činnosťou (aj keď nie výhradne) a mal by sa riadiť základnými zásadami návratnosti investícií a zisku nevyhnutného na sledovanie a dosiahnutie základných cieľov. Len prevádzka takých podnikov, ktoré sú konkurencieschopné a ziskové v tom najširšom zmysle slova môže byť účinná, bezpečná a môže spotrebiteľom poskytnúť záruku. Súčasná nestála situácia v oblasti sociálneho cestovného ruchu ukazuje, že podniky a organizácie, ktoré sa venujú tejto činnosti, sú ziskové, len ak si už vybudovali svoju štruktúru, majú správny trh a primerané ceny. Je potrebné spomenúť, že organizácie sociálneho cestovného ruchu vytvárajú pracovné miesta počas celého roka, aj mimo sezóny, a tak pomáhajú pri poskytovaní zamestnania takýmto zamestnancom.

    2.7

    Sociálna ziskovosť cestovného ruchu. Hoci je cestovný ruch hospodárskou činnosťou, je tiež jasne sociálnou činnosťou, ktorá prináša prospech v tejto oblasti. Návštevníci majú prospech zo svojich dovoleniek, zamestnancom v cestovnom ruchu prináša prospech ich práca a spoločnosť ako celok profituje. V prípade EÚ má sociálny cestovný ruch stále väčší vplyv na budovanie Európy občanov a určite bude aj naďalej narastať. Skutočnosť, že v rámci Európy bude cestovať čo najviac občanov, môže viesť k prehlbovaniu vedomostí, k porozumeniu a tolerancii.

    2.8

    Pojmy a ciele sociálneho cestovného ruchu v Európe. V rôznych členských krajinách EÚ, ktoré rozvíjajú programy sociálneho cestovného ruchu, znamená dnes sociálny cestovný ruch niečo iné, existujú však tri spoločné prvky:

    skutočná možnosť ísť vo voľnom čase na dovolenku;

    finančná možnosť cestovať;

    existencia spôsobu, štruktúry alebo nástroja, ktoré sprístupňujú tieto práva.

    2.8.1

    Sociálny cestovný ruch teda zahŕňa cestovanie a aktivity organizované odborovými zväzmi, rodinné cestovanie, cestovanie z náboženských dôvodov, cestovanie, ktoré organizujú podniky pre svojich zamestnancov, cestovanie organizované verejnými inštitúciami, cestovanie ľudí s postihnutím, mladých ľudí alebo starších občanov s nízkymi príjmami a mnoho ďalších situácií.

    2.9

    Orgány sociálneho cestovného ruchu. Existujú rôzne orgány, ktoré pracujú a riadia sociálny cestovný ruch v Európe, zahŕňajúce:

    národné zväzy alebo konzorciá;

    verejné inštitúcie zamerané na sociálny cestovný ruch alebo na činnosti s tým spojené;

    asociácie sociálneho cestovného ruchu, športové alebo kultúrne asociácie;

    orgány spolupráce;

    odborové zväzy;

    spoločné podniky.

    3.   Účastníci sociálneho cestovného ruchu a ich úlohy

    3.1

    Európske inštitúcie. Podľa výsledkov rôznych štúdií, stanovísk, správ a konferencií, ktoré organizovali, podporovali alebo koordinovali Parlament, Komisia a EHSV, sa v európskych inštitúciách odráža rastúci záujem o sociálny cestovný ruch. Ich činnosť sa zásadne zameriava na získavanie, klasifikáciu a cirkuláciu mnohých skúseností, ktoré nadobudli európske krajiny. Úlohou Komisie je predovšetkým propagovať nové iniciatívy v každej krajine a vzájomne nakontaktovávať zodpovedné subjekty v rôznych krajinách, aby spolupracovali na medzinárodných iniciatívach. V súčasnosti sa zdá, že úlohou Komisie nie je konať ako hlavný koordinátor pre iniciatívy sociálneho cestovného ruchu na úrovni EÚ. Je potrebné spomenúť, že nedávny prieskum, ktorý vykonalo oddelenie pre cestovný ruch GR pre podnikanie a priemysel, sa zameral na účasť občanov EÚ na dovolenkách a na dôvody, prečo približne 40 % z nich sa na aktivitách cestovného ruchu nezúčastnilo. Nezdá sa nereálne, že Komisia bude môcť jedného dňa prevziať úlohu hlavného koordinátora a sprostredkovateľa platformy sociálneho cestovného ruchu na európskej úrovni. Táto úloha si nebude nevyhnutne vyžadovať finančný príspevok od európskych inštitúcií na vytvorenie uvedenej spoločnej medzinárodnej platformy.

    3.2

    Štátne správy členských štátov. Ako už bolo uvedené, účasť štátnych správ členských štátov na sociálnom cestovnom ruchu je veľmi odlišná v závislosti od historických, ideologických a sociálnych dôvodov. Národné, regionálne alebo miestne správy v niektorých krajinách poskytujú značnú finančnú pomoc. Tieto finančné prostriedky sú často zamerané na rôzne skupiny: mladých ľudí, starších občanov, ľudí s postihnutím, ľudí zo sociálne slabších vrstiev atď. V súčasnosti štátne správy podnikajú kroky, ktoré prostredníctvom rôznych druhov medzinárodných výmen prekračujú národné limity svojich programov sociálneho cestovného ruchu.

    3.3

    Zamestnávatelia. Je dôležité uviesť, že existujú iniciatívy, ako napríklad „dovolenkový poukaz“, ktorými zamestnávatelia finančne prispievajú svojim zamestnancom na dovolenku. Navyše, ako bolo uvedené, je potrebné myslieť na to, že sociálny cestovný ruch je hlavnou hospodárskou činnosťou s veľkým potenciálom a ako taký láka podnikateľov zo sektora cestovného ruchu, ktorí ho považujú za prostriedok propagácie svojej činnosti, ako je poskytovanie služieb alebo sprostredkovanie. Jednou z iniciatív, ktoré tu treba spomenúť, je iniciatíva španielskej spoločnosti „Mundo Senior“ („Senior World“), ktorá zahŕňa rôzne veľké spoločnosti cestovného ruchu a pôvodne bola vytvorená pre riadenie programov sociálneho cestovného ruchu ministerstva práce a sociálnych vecí, a ktorá rozšírila svoj sociálny rozsah a činnosť prostredníctvom ponúk špecifických turistických produktov pre starších občanov. Kritérium konkurencieschopnosti nepochybne nie je obmedzované sociálnym charakterom tejto činnosti. V budúcnosti bude spolupráca verejného a súkromného sektora potrebná pre vytvorenie ziskových programov sociálneho cestovného ruchu v rámci jednotlivých členských krajín, ako aj medzi rôznymi krajinami.

    3.4

    Zamestnanci. Odkedy sa po prvýkrát objavil pojem sociálny cestovný ruch, mali odborové zväzy ako orgány obhajujúce práva zamestnancov veľký podiel na cestovnom ruchu, ktorý slúži ako prostriedok na získanie výhod pre svojich členov. Túto účasť demonštruje podpora prirodzenej infraštruktúry, dovolenkových komplexov, ubytovní atď. a špecializovaných služieb. Úroveň skúseností a zaangažovanosti je v jednotlivých krajinách rôzna, ale takmer vo všetkých krajinách existuje nejaký druh aktivít sociálneho cestovného ruchu, na ktorých sa podieľajú odborové zväzy. Je potrebné poukázať na organizácie odborových zväzov najnovších členských štátov, ktoré sa snažia o platný model sociálneho cestovného ruchu a vzťahy so skúsenejšími orgánmi. Treba tiež spomenúť zaujímavú štúdiu, ktorú v máji 2005 vykonal BITS. Týka sa rôznych turistických aktivít odborových zväzov pre zamestnancov a sú v nej uvedené všetky aktivity, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú v 25 krajinách EÚ. Je užitočným zdrojom informácií a analýzou súčasného stavu.

    3.5

    Špecializované asociácie. Tieto asociácie zahŕňajú spotrebné družstvá, ktoré majú v určitých krajinách (Taliansko a Spojené kráľovstvo) rozsiahle siete agentúr organizujúcich sociálny cestovný ruch. Treba spomenúť mládežnícke organizácie a organizácie na ochranu životného prostredia, ktoré pracujú v tejto oblasti. Zároveň asociácie, ktoré patria k orgánom sociálneho cestovného ruchu, ako je BITS, ktorý poskytuje dôležitú podporu, koordináciu a propagáciu.

    3.6

    Skupiny priamo alebo nepriamo zainteresované na sociálnom cestovnom ruchu. Hlavnými účastníkmi rôznych programov a aktivít sociálneho cestovného ruchu sú zjavne samotní užívatelia. Oni majú prospech po prvé, z hospodárskych výhod, ktoré im umožňujú využívať svoj voľný čas a dovolenky, zúčastňovať sa na športových alebo kultúrnych aktivitách, ktoré sa im páčia. Po druhé, majú prospech z cestovného ruchu, ktorý rešpektuje geografické zdroje, dedičstvo a životné prostredie a vzťah medzi užívateľmi a obyvateľmi hostiteľských oblastí. Tieto činnosti spoločne pomáhajú podporovať vzájomné poznanie, oddych a pocit pohody. Miestne spoločenstvá, v ktorých sa sociálny cestovný ruch uskutočňuje, majú tiež prospech zo zamestnanosti, hospodárskej činnosti a rozvoja.

    4.   Skutočná situácia v oblasti sociálneho cestovného ruchu v súčasnej Európe

    4.1

    Teoretický, legislatívny a plánovací kontext. Teoretický, legislatívny a plánovací rámec pre sociálny cestovný ruch v súčasnosti nie je v Európe veľmi rozsiahly, existuje však mnoho štúdií a prieskumov, ktoré komparatívnym spôsobom skúmajú a analyzujú rôzne príklady sociálneho cestovného ruchu v Európe. Niektoré sa uvádzajú v časti D tohto stanoviska ako dokumentačné a technické referencie.

    4.2

    Rôzne praktické skúsenosti v Európe. Ako už bolo uvedené, počas prác študijnej skupiny počas zasadania v Barcelone, v dňoch 4. a 5. mája 2006 a v informáciách o skúsenostiach prezentovaných na konferencii „Cestovný ruch pre všetkých“, ktorú organizovali BITS a Komisia, bolo možné vidieť a bližšie sa oboznámiť s mnohými vybranými praktickými iniciatívami v Európe, ktoré možno jasne označiť ako úspešné. Cieľom tohto stanoviska nie je podrobne skúmať tieto skúsenosti. Považujeme však za vhodné uviesť niekoľko tých najdôležitejších, ktoré jednoznačne pomáhajú zlepšiť profil sociálneho cestovného ruchu. Môžu tiež slúžiť ako pomôcka pre ostatných, ktorí pracujú v sektore sociálneho cestovného ruchu alebo pre štáty či územia, ktoré z rôznych dôvodov nemajú v tejto oblasti rozpracované programy.

    4.2.1

    Francúzska Agence Nationale pour les Chèques-Vacances (ANCV) [Národná agentúra pre dovolenky na poukazy] mala v roku 2005 odhadovaný obrat približne 1 miliardu EUR. Bola založená v roku 1982 ako „verejný orgán s priemyselným a obchodným charakterom“ a po viac ako 23 rokoch činnosti je stále užitočným nástrojom sociálnej politiky v oblasti cestovného ruchu.

    4.2.1.1

    Jej ciele sú trojaké:

    pomáhať čo najväčšiemu počtu ľudí, predovšetkým ľuďom s nízkymi príjmami, aby mohli ísť na dovolenku;

    poskytovať slobodný výber vďaka rozsiahlej siete odborníkov cestovného ruchu, schopných kvalitne uspokojiť všetky požiadavky;

    spolupracovať pri rozvoji cestovného ruchu, pomôcť pri dosiahnutí ešte väčšieho rozšírenia cestovného ruchu v regiónoch.

    4.2.1.2

    Treba spomenúť, že každoročne dostane dovolenkové poukazy približne 2,5 milióna ľudí a príspevok približne 7 miliónov cestovateľov. ANCV má viac ako 21 000 pobočiek, ktoré sa podieľajú na jej financovaní a približne 135 000 profesionálov v oblasti cestovného ruchu a voľného času sa zúčastňuje na poskytovaní služieb.

    4.2.1.3

    Navyše jej program podporuje poskytovanie dovoleniek predovšetkým sociálne slabým skupinám, ľuďom s postihnutím, mladým ľuďom, atď. prostredníctvom dovolenkových príspevkov do výšky 4,5 miliónov EUR. Agentúra tiež vynakladá značné sumy na modernizáciu zariadení sociálneho cestovného ruchu.

    4.2.1.4

    Celkovo by sa zdalo, že programová plynulosť a ziskovosť je zabezpečená; ekonomické štúdie jasne potvrdzujú, že finančná kompenzácia prostredníctvom dopadu na hospodárstvo je skutočná.

    4.2.1.5

    Cieľom agentúry v nasledujúcich rokoch je pokračovať v rozširovaní a propagovaní svojich služieb medzi užívateľmi a profesionálmi z oblasti cestovného ruchu. Prostredníctvom dohôd s európskymi krajinami by tento cieľ mohol dať programu medzinárodné rozmery; prospech bude nepochybne vzájomný, príkladný a z hospodárskeho a sociálneho hľadiska veľmi dôležitý.

    4.2.2

    Program sociálneho cestovného ruchu IMSERSO v Španielsku má podobné ciele, ale využíva iný prístup a nástroje. Každoročne pomáha viac ako jednému miliónu ľudí, predovšetkým starších ľudí, aby sa skupinovo zúčastňovali na organizovaných výletoch mimo hlavnej turistickej sezóny. Španielsko investuje do tohto programu ročne približne 75 miliónov EUR, ale prostredníctvom rôznych daňových mechanizmov (DPH, daň z obchodnej a odbornej činnosti, daň zo zisku a príjmov fyzických osôb), zvýšených príjmov z príspevkov sociálneho zabezpečenia a úspor na dávkach v nezamestnanosti je výnos programu približne 125 miliónov EUR, a preto je z ekonomického hľadiska vysoko ziskový.

    4.2.2.1

    Sociálna a ekonomická rentabilita programu je jednoznačná, pretože umožnila širokým vrstvám staršej populácie po prvýkrát cestovať, spoznávať iné mestá a miesta, rozširovať sieť svojich sociálnych vzťahov na rovnocenných základoch, zlepšiť svoj fyzický stav a to všetko dodržiavajúc princípy kvality a garantujúc spokojnosť užívateľov. Okrem toho náklady sú kompenzované, pretože za každé 1 EUR investované do programu sa vráti 1,7 EUR.

    4.2.2.2

    Je potrebné spomenúť vplyv tohto programu na zamestnanosť, keďže sa odhaduje, že v hoteloch a iných zariadeniach a prevádzkach, ktoré sú otvorené aj mimo hlavnej sezóny, pracuje približne 10 000 pracovníkov, ktorí by boli inak nezamestnaní.

    4.2.2.3

    Program sa stále rozširuje a vyvíja, vyhľadáva nové formy sociálneho cestovného ruchu s väčšou kultúrnou, zdravotnou a sociálnou hodnotou, ako napríklad kúpeľné pobyty, ktoré majú nepochybne úspech, alebo kultúrne zájazdy a akcie.

    4.2.2.4

    Tak ako v prípade Francúzska, široký priestor na rozširovanie programu existuje nielen v rámci krajiny, ale aj v zahraničí. V súčasnosti uzatvoril španielsky Imserso dohodu s portugalským partnerom o výmene turistov a snaží sa o to isté s Francúzskom. To by mohol byť veľmi cenný model pre zvyšok Európy.

    4.2.3

    Ďalšie skúsenosti. Okrem týchto dvoch hlavných programov sociálneho cestovného ruchu v Európe existujú ďalšie dobré príklady, možno viac limitované, užšie zamerané na špecifickejšie určených užívateľov, nie však menej hodnotné. Týka sa to aj príkladu, ktorý bol analyzovaný na zasadnutí v Barcelone, s názvom „Plataforma Representativa Estatal de Discapacitado Físicos“ (PREDIF) [Reprezentačná štátna platforma pre telesne postihnutých ľudí], ktorá sa zameriava na veľmi špecifickú skupinu, ale úspešne pre ňu riadi program dovoleniek.

    4.2.3.1

    Odlišná, ale predsa zaujímavá je iniciatíva troch organizácií, jednej zo Spojeného kráľovstva (Family Holiday Association), jednej z Belgicka (Toerisme Vlaanderen) a jednej z Francúzska (Vacances Ouvertes), ktoré sa zosúladili s cieľom zjednodušiť vo svojich krajinách „cestovný ruch pre všetkých“.

    4.2.3.2

    Aktivity sociálneho cestovného ruchu možno nájsť tiež v ostatných európskych krajinách vrátane Portugalska, Poľska a Maďarska, kde hrajú významnú úlohu odborové zväzy, a v Taliansku, kde program sponzorujú spotrebné družstvá. Na záver možno povedať, že v celej Európe narastajú rôzne iniciatívy, počet užívateľov a ich rôznorodosť.

    4.2.3.3

    Podobne treba pripomenúť, že niektoré regióny a mestá rozvíjajú rôzne formy iniciatív sociálneho cestovného ruchu, napr. Autonómna oblasť Baleárskych ostrovovPlán OCI 60.

    4.2.3.4

    Vláda v Andalúzii (Španielsko) tiež rozvíja na regionálnej úrovni program „Residencias de Tiempo Libre“ [Penzióny pre voľný čas] a zároveň program „Conoce tu Costa“ [Poznaj svoje pobrežie], ktorý zahŕňa spoluprácu medzi regionálnou správou a miestnymi úradmi, s cieľom podporiť účasť starších ľudí na cestovnom ruchu v rámci autonómnej oblasti.

    4.2.3.5

    Ďalej je potrebné spomenúť existenciu sociálneho cestovného ruchu na portáli cestovného ruchu Európskej únie, www.visiteurope.com, ktorý je zameraný na konzultácie pre všetky činnosti cestovného ruchu v Európe vrátane sociálneho cestovného ruchu.

    4.3

    Celkové hodnotenie sociálneho cestovného ruchu. Sociálny cestovný ruch prináša Európskej spoločnosti mnoho hodnôt, z ktorých môžeme spomenúť nasledovné:

    uspokojenie užívateľov, nielen priamo dovolenkou, ale aj „zvláštnou“ povahou tejto činnosti vo voľnom čase;

    ľudský rozmer a hodnoty tohto druhu činnosti;

    zlepšenie pocitu pohody a osobného rozvoja účastníkov a hostiteľského spoločenstva;

    prospech a hospodársky zisk pre cestovný ruch, predovšetkým prostredníctvom predlžovania hlavnej sezóny;

    prospechu z vytvorenia stabilných a kvalitných pracovných miest počas celého roka;

    zabezpečenie trvalej udržateľnosti v hostiteľských oblastiach;

    zlepšenie miestneho životného prostredia a jeho prírodných, sociálnych a kultúrnych zdrojov a dedičstva;

    posilnenie poznávania a výmeny medzi krajinami EÚ.

    4.3.1

    Tieto hodnoty spolu s úspechom, ktorý už sociálny cestovný ruch dosiahol, s predpokladmi pre rast, s výskumom nových produktov a ich zavedením do praxe prispievajú k celkovému pozitívnemu hodnoteniu sociálneho cestovného ruchu v Európe.

    4.3.2

    Takéto celkové pozitívne hodnotenie znamená, že sociálny cestovný ruch môžeme nazvať „zázrakom“, pretože všetci profesionáli a užívatelia získajú všetky druhy výhod: ekonomické, sociálne, zdravotné, výhodu zamestnanosti, európskeho občianstva, … táto činnosť nikoho nepoškodzuje, … v konečnom dôsledku to znamená, že by bolo ťažké nájsť ľudskú hospodársku činnosť, ktorá je tak všeobecne uznávaná a podporovaná.

    4.3.3

    Z uvedeného vyplýva, že toto stanovisko vrelo odporúča návrhy a definície, ktoré na jednej strane konsolidujú a zlepšia súčasné programy a zároveň rozšíria svoje výhody na širšie vrstvy obyvateľstva.

    B.   DRUHÁ ČASŤ: NÁVRHY

    5.   Za európsku platformu sociálneho cestovného ruchu

    5.1

    Predpoklady. Už bolo uvedené, že bez ohľadu na existujúce definície sociálneho cestovného ruchu alebo jeho financovanie či riadenie, je sociálny cestovný ruch silným, ziskovým a stabilným ekonomickým a sociálnym faktorom, ktorý plní svoje ciele a zároveň uspokojuje svojich užívateľov, prispieva k zamestnanosti a znižuje sezónny charakter cestovného ruchu. Skutočne je činnosťou, ktorá má vo svete a predovšetkým v Európe veľkú hodnotu. Preto sa treba snažiť o to, ako možno prospech sociálneho cestovného ruchu rozšíriť na jednotlivcov, podniky a spoločnosť ako celok.

    5.1.1

    Nie je jednoduché zahrnúť aktivity sociálneho cestovného ruchu na európskej úrovni pod jeden pojem: môžeme hovoriť o platforme, projekte, programe, iniciatíve … I keď tieto výrazy neoznačujú nevyhnutne to isté, všetky sa zmieňujú o organizovanej činnosti s jasnými cieľmi nadnárodného, európskeho rozsahu. V tomto stanovisku, keďže má charakter všeobecného odporúčania, sa tieto výrazy používajú striedavo s tým, že budúcnosť tejto platformy ukáže, ktorý názov je najvhodnejší.

    5.1.2

    Na druhej strane je však zrejmé, že cestovný ruch v Európe má určité nedostatky a riziká zo strednodobého hľadiska, ako napríklad:

    vážny a rastúci fenomén sezónnosti v priemysle cestovného ruchu v severnej aj strednej Európe, ako aj na pobreží Stredozemného mora, kde mimo sezóny ostávajú celé oblasti opustené a chýba primeraná celoročná infraštruktúra;

    nedostatočné využívanie ľudských zdrojov mimo sezóny, v predsezóne a po sezóne;

    výrazný nárast pracujúcej populácie v dôsledku emigrácie, preto je nevyhnutné zvýšiť hospodársku činnosť s cieľom udržať tú istú životnú úroveň;

    pre cestovný ruch je problematické udržať dostatočnú celoročnú úroveň cien a vyťaženia s cieľom zabezpečenia priemernej ziskovosti v strednodobom horizonte;

    objektívne obmedzenia podľa počtu miest, ktoré možno využiť na tento účel;

    pre trvalú udržateľnosť rozvoja v odvetví cestovného ruchu je nevyhnutné zvýšiť pridanú hodnotu za každé miesto počas celého roka: zvýšením kvality a následne ceny, alebo priemerného ročného vyťaženia prostredníctvom predĺženia sezóny, počas ktorej budú turistické zariadenia otvorené.

    vznik mnohých turistických destinácií po celom svete, ktoré ponúkajú konkurenčné inovatívne produkty a služby. Táto nová konkurencia by mala byť predovšetkým stimulom pre vylepšenie kvality a konkurencieschopnosti.

    5.1.3

    Existujú aj faktory, ktoré jasne predstavujú príležitosti na životnosť budúcej európskej platformy alebo projektu sociálneho cestovného ruchu:

    postupný nárast počtu tých občanov v Európe, v absolútnom aj relatívnom vyjadrení, ktorí nepracujú, ale majú dôchodok a primeranú životnú úroveň;

    postupné zvyšovanie priemernej dĺžky života Európanov;

    zvýšenie priemernej dĺžky voľného času, ktorý má jednotlivec počas života k dispozícii, predovšetkým vo vyššom veku;

    zníženie nákladov na dopravu spôsobené rýchlym rozvojom nízkorozpočtových leteckých spoločností, ktorých cieľom je mobilita a cestovný ruch;

    stúpajúca úroveň kultúrneho povedomia, ktorá podporuje zodpovedný, trvalo udržateľný cestovný ruch;

    dobré a úspešné skúsenosti s programami sociálneho cestovného ruchu v rámci celej Európy;

    vstup krajín do EÚ, čo zvyšuje možnosti trhu a príležitosti pre cestovanie.

    5.2

    Európska platforma sociálneho cestovného ruchu by mohla mať rôzne ciele:

    zovšeobecniť a rozšíriť súčasné programy a počet užívateľov sociálneho cestovného ruchu v Európe, pokiaľ nebude mať každá krajina svoj vlastný program;

    skĺbiť medzinárodnú povahu súčasných programov prostredníctvom bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd o spolupráci;

    vytvoriť podmienky na navrhnutie a zavedenie európskej platformy sociálneho cestovného ruchu, v ktorej sú potenciálnymi užívateľmi občania Európy, pre ktorých by bola návšteva inej krajiny cenovo prístupná a únosná; v tomto kontexte by bolo užitočné zistiť, koľko Európanov ešte nikdy nenavštívilo inú európsku krajinu, pretože táto skupina by bola pomerne veľká a podporila by tento program;

    propagovať postupné zavádzanie aktivít sociálneho cestovného ruchu európskeho rozmeru, ktorých by sa zúčastňoval čo najväčší počet členských štátov.

    5.3

    Subjekty a skupiny zainteresované na európskej platforme sociálneho cestovného ruchu. Medzi subjekty alebo skupiny, ktoré by mohli byť zainteresované, patria:

    organizácie, ktoré v súčasnosti riadia programy sociálneho cestovného ruchu v rôznych krajinách;

    organizácie odborových zväzov a družstvá, ktoré sa zúčastňujú na programe;

    zamestnávatelia v sektore cestovného ruchu (v najširšom zmysle), ktorí sa zúčastňujú na zvýšení trvalo udržateľnej ziskovosti svojich zariadení;

    národné, regionálne a miestne správy, ktoré sa podieľajú na činnostiach v oblasti cestovného ruchu, jeho zlepšení, na osobnom a sociálnom rozvoji svojich občanov;

    EÚ a jej inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na podpore a propagácii zamestnanosti, hospodárskej činnosti a európskeho občianstva. Keďže charakter platformy je nadnárodný, úlohou inštitúcií EÚ by tiež mala byť koordinácia a monitorovanie podmienok, v ktorých sa program vyvíja a tiež riadenie jeho implementácie;

    organizácie sociálneho cestovného ruchu, predovšetkým BITS.

    5.4

    Kľúčové aspekty európskeho sociálneho cestovného ruchu. Aby bola európska platforma sociálneho cestovného ruchu sociálne a hospodársky funkčná, musí spĺňať nasledujúce kritériá:

    Musí sa zameriavať na ekonomicky, územne a sociálne najviac znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Predovšetkým na osoby s telesným alebo mentálnym postihnutím alebo s prekážkami na cestovanie vyplývajúcimi z geografickej reality, v ktorej títo ľudia žijú, ako napríklad európske ostrovy. To znamená prevziať čiastočnú, spravodlivú a rovnakú zodpovednosť za financovanie, nezávisle od dĺžky trvania dovolenky, alebo miestom pobytu, ako spôsob kompenzácie tejto situácie znevýhodnených skupín vo veľmi širokom ponímaní.

    Celkovo musí byť rentabilný z hospodárskeho i sociálneho hľadiska, v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom horizonte na verejnej aj súkromnej úrovni.

    Musí vytvárať stabilné a kvalitné pracovné miesta počas celého roka. Prostredníctvom centralizovaného riadenia a úsilia o maximálneho predĺženia pobytov v turistických zariadeniach bude možné splniť cieľ zamestnanosti.

    Musí byť zavedený počas obdobia mimo sezóny.

    Musí byť trvalo udržateľný a zabezpečovať osobné a sociálne obohatenie účastníkov a zároveň aj hostiteľských spoločenstiev.

    Musí zabezpečovať vysoko kvalitné služby, ktoré zodpovedajú cieľom.

    Musí sa rozvíjať formou spolupráce verejného a súkromného sektora.

    Ak budú splnené tieto podmienky, sociálny cestovný ruch bude bezpochyby základným integračným elementom Európskeho modelu cestovného ruchu.

    5.5

    Verejno-súkromná spolupráca na projekte. Realizovateľnosť programu môže závisieť od účinnej spolupráce verejného a súkromného sektora pri plánovaní, navrhovaní a riadení, ale môže mať z nej tiež prospech. Minimálne by bolo možné, aj keď nie jednoduché, nájsť organizácie a podniky v Európe, ktoré sú ochotné zaoberať sa vývojom európskej platformy sociálneho cestovného ruchu.

    6.   Vplyvy a výsledky platformy európskeho sociálneho cestovného ruchu

    6.1

    Na rast a zamestnanosť. Ak by bola táto platforma zavádzaná v jednotlivých fázach, vplyv na rast a zamestnanosť by bol veľký a určite by pomohol pri napĺňaní cieľov lisabonského summitu. Napríklad program IMSERSO realizovaný v Španielsku jasne dokumentuje prospešný vplyv sociálneho cestovného ruchu pri udržiavaní a vytváraní pracovných miest mimo turistickej sezóny.

    6.2

    Na platné právo prístupu k cestovnému ruchu. Hoci podľa dostupných štatistík v súčasnosti približne 40 % populácie nechodieva na dovolenku, cieľom európskej platformy sociálneho cestovného ruchu by bolo, a nepochybne by aj pomohlo, podstatne znížiť toto percento, jeho prostredníctvom by bol cestovný ruch reálny pre všetkých a zároveň by prispel k lepšiemu vzájomnému spoznávaniu národov Európy.

    6.3

    Na európsky model cestovného ruchu. EHSV vo svojich rôznych stanoviskách k cestovnému ruchu vyjadril presvedčenie, že je možné vybudovať európsky model cestovného ruchu založený nie na legislatíve, ale na všeobecne prijímaných a uplatňovaných hodnotách. Jednou z hodnôt, ktoré môže tento model obsahovať, je nepochybne všeobecný prístup k cestovnému ruchu – cestovný ruch pre všetkých. Platforma európskeho sociálneho cestovného ruchu by podstatne podporila propagáciu európskeho modelu cestovného ruchu.

    7.   Prínos cestovného ruchu a predovšetkým sociálneho cestovného ruchu k budovaniu európskej identity a rozmeru

    7.1

    Posledné roky ukázali, že európsky projekt nie je malou ani jednoduchou záležitosťou, a dokonca aj dnes existuje mnoho nejasností a ťažkostí, ktoré je potrebné prekonať. Sociálny cestovný ruch by mohol byť silným nástrojom informovanosti a vzájomného porozumenia občanov a solidarity medzi národmi. Mohol by pomôcť pri budovaní Európy občanov nie prostredníctvom obetí alebo bojov, ale prostredníctvom využívania voľného času, cestovania a dovoleniek. Špeciálne mladí ľudia sú skupinou, ktorá sa zdá byť naklonená myšlienke častejšie cestovať počas hlavnej sezóny, keď rôzne vzdelávacie inštitúcie nie sú obsadené a mohli by na určité obdobie uvítať aktivity cestovného ruchu, podobné programu Erasmus.

    7.2

    Zdá sa, že aktivity cestovného ruchu sú dobrým spôsobom, ako vytvoriť Európu občanov. Rôzne skupiny obyvateľstva, ktoré sú takto zainteresované ako ekonomický turistický sektor a miestne spoločenstvá sa môžu v svojich záujmoch zosúladiť a realizovať ich príjemne a s prístupom pre všetkých.

    C.   TRETIA ČASŤ: ZÁVERY A ODPORÚČANIA

    8.   Závery

    8.1

    Prvým všeobecným záverom, ktorý možno vyvodiť z analýzy súčasného stavu sociálneho cestovného ruchu v Európe, uvedenej v tomto stanovisku je, že ide o environmentálnu, hospodársky a sociálne udržateľnú činnosť a o činnosť, ktorá je v každej z týchto troch oblastí prvoradá.

    8.2

    Hospodársky, sociálny, zdravotný a integračný prospech, ktorý získajú všetci účastníci a subjekty podieľajúci sa na týchto programoch, je všeobecne uznávaný a má značnú pridanú hodnotu.

    8.3

    Tieto programy nesmierne podporujú rôzne skupiny účastníkov sociálneho cestovného ruchu a predovšetkým ľudí s postihnutím a/alebo zníženou mobilitou aby sa plne, ako jednotlivci, integrovali.

    8.4

    Na tomto základe je sociálny cestovný ruch v Európe charakteristický množstvom subjektov, foriem rozvoja, verejných cieľov, finančných nástrojov, atď., ktoré ho obohacujú, diverzifikujú a prispievajú k jeho rozvoju a vývoju.

    8.5

    Môžeme tiež povedať, že prospešnosť sociálneho cestovného ruchu je zlučiteľná a pozitívne prepojená s ekonomickou ziskovosťou.

    8.6

    Je ekonomicky reálne a sociálne žiaduce, aby každá európska krajina vytvorila národný program sociálneho cestovného ruchu s rôznymi prístupmi a spôsobmi riadenia.

    8.7

    Je ekonomicky reálne a sociálne žiaduce, aby bola vytvorená medzinárodná platforma európskeho sociálneho cestovného ruchu.

    8.8

    Každá aktivita sociálneho cestovného ruchu by mala zahŕňať súbor hodnôt trvalej udržateľnosti a vytvorenie pracovných miest v súlade s Lisabonskou stratégiou.

    8.9

    Sociálny cestovný ruch môže byť veľmi cenným nástrojom pre vytvorenie Európy občanov, Európy všetkých občanov, ale špeciálne veľký význam v tomto procese majú mladí ľudia.

    8.10

    Sociálny cestovný ruch je aktivitou, ktorá prináša niekoľko hodnôt, ktoré možno začleniť do európskeho modelu cestovného ruchu.

    8.11

    Všetky miestne spoločenstvá v Európe aktivitami sociálneho cestovného ruchu získavajú, vďaka jeho prínosu ako strážcu kultúrneho a miestneho dedičstva.

    8.12

    Na záver je treba spomenúť, že aktivity sociálneho cestovného ruchu sú dnes už zrelými aktivitami, rozšírenými už v mnohých členských štátoch Európy, ktoré majú dobré riadenie a adekvátne organizačné štruktúry. Sociálny cestovný ruch je pripravený posunúť sa o krok vpred, rozšíriť sa do všetkých krajín a poskytovať služby nadnárodného charakteru, čo bude znamenať kvantitatívny a kvalitatívny nárast.

    9.   Odporúčania

    9.1

    Základným odporúčaním je jasne podporiť prípadných užívateľov programov sociálneho cestovného ruchu, aby sa zúčastnili na takej aktivite, akou je cestovný ruch, na ktorú majú právo, ale ku ktorej možno z mnohých príčin nemali prístup. Sociálny cestovný ruch jasne propaguje integráciu, rozširovanie vedomostí a osobný rozvoj, a preto je účasť na jeho aktivitách žiaduca.

    9.2

    S ohľadom na množstvo subjektov, ktorí sa zúčastňujú na riadení rôznych programov sociálneho cestovného ruchu, by sme chceli v prvom rade vyjadriť uznanie ich práci, ich oddanosti poslaniu ich organizácií a úsiliu, s ktorým užívateľom poskytujú prístupné, ale vysoko kvalitné služby. Ale mali by sme ich tiež podporiť v ďalšom zlepšovaní produktov, predovšetkým tých, ktoré majú nadnárodný rozmer. Koordinácia programov a tvorba asociácií medzi zodpovednými organizáciami je dobrým spôsobom zlepšovania a výmeny skúseností.

    9.3

    S ohľadom na podniky v sektore cestovného ruchu by sme odporúčali, aby sa rozhodne podieľali na aktivitách sociálneho cestovného ruchu. Hodnoty sociálneho cestovného ruchu sú z krátkodobého ale hlavne strednodobého a dlhodobého hľadiska zlučiteľné s dobrým riadením podnikov, konkurencieschopnosťou a ziskovosťou a umožňujú poskytnúť pracovné miesta pre mnohých pracovníkov počas celého roka.

    9.4

    S ohľadom na národné, regionálne a miestne inštitúcie a správy by sme odporúčali, aby si vytvorili programy sociálneho cestovného ruchu pre svoj sociálny ale aj hospodársky prospech. Ďalšia návratnosť z daní a príspevkov, úspory na dávkach v nezamestnanosti sú jasným stimulom pre poskytovanie primeraných dotácií finančne, sociálne alebo zdravotne znevýhodneným skupinám s istotou, že náklady sa vrátia aj s úrokmi.

    9.5

    Európskym inštitúciám odporúčame, aby mali na pamäti, že sociálny cestovný ruch je významnou činnosťou, ktorá má spoločné ciele s cestovným ruchom a sociálnou politikou, je činnosťou, ktorá si zasluhuje uznanie, rozvoj, špecializovanú technickú pomoc, podporu a podnety (nie nevyhnutne finančné). Oživenie, technická koordinácia, šírenie skúseností a fórum pre uzatváranie medzinárodných dohôd sú hlavnými úlohami, ktoré môže zabezpečiť Komisia, predovšetkým prostredníctvom svojho oddelenia pre cestovný ruch, zo svojich vlastných zdrojov, s cieľom vytvoriť účinnú európsku platformu sociálneho cestovného ruchu. Z aspektu propagovania sociálneho cestovného ruchu by bola iniciatíva Komisie nepochybne cenným nástrojom pri napĺňaní stanovených cieľov a uplatňovaní jednotlivých činností.

    9.6

    Inštitúcie by mali posilniť svoje politiky s cieľom odstrániť všetky druhy prekážok, v dopravnej infraštruktúre, v ubytovaní a službách cestovného ruchu. Európske ostrovy sú jasným príkladom toho, že ich geografická poloha silne podmieňuje mobilitu a dostupnosť cestovného ruchu svojim obyvateľom.

    9.7

    Európsky parlament by mal vzhľadom na svoje politické, sociálne a hospodárske rozmery prísť s iniciatívami na podporu diskusie a uznesení podporujúcich sociálny cestovný ruch v Európe.

    9.8

    EHSV súhlasí s tým, aby bolo toto stanovisko známe, uverejnené a rozšírené ako „Vyhlásenie z Barcelony o sociálnom cestovnom ruchu v Európe“, a aby bolo prínosom k Európskemu fóru o cestovnom ruchu 2006 a k tohoročnému svetovému dňu cestovného ruchu.

    D.   ŠTVRTÁ ČASŤ: REFERENČNÉ DOKUMENTY

    Rôzne koncepcie sociálneho cestovného ruchu: vývoj dopytu a ponuky, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo XXIII, oddelenie cestovného ruchu, 1993.

    Montrealská deklarácia: o humanistickom, sociálnom obraze cestovného ruchu, BITS, september 1996.

    Svetový etický kódex cestovného ruchu, WTO Santiago de Chile, 1. október 1999.

    Správa zo seminára: Podpora pre dovolenky v Európskej únii, Európsky parlament, Štrasburg, marec 2000.

    Koncepcia cestovného ruchu pre všetkých a sociálneho cestovného ruchu v Európskej únii, BITS, seminár, Bruges, jún 2001.

    Správa o výsledkoch prieskumu k programu Cestovný ruch pre všetkých, jún 2001.

    Stanovisko: Sociálne udržateľný cestovný ruch pre všetkých, EHSV, október 2003.

    Štúdia o programe Dovolenky pre starších, Španielsky inštitút pre migráciu a sociálne služby (IMSERSO), Španielsko, máj 2004.

    Európske fórum o sociálnom cestovnom ruchu, BITS, Budapešť, apríl 2005.

    Správa o cestovnom ruchu s rozvoji, Európsky parlament A6-0173/2005, máj 2005.

    Správa o nových vyhliadkach a nových výzvach pre trvalo udržateľný európsky cestovný ruch, Európsky parlament A6-0235/2005, júl 2005.

    Cestovný ruch pre všetkých. Akčný plán španielskeho zastupiteľského výboru pre ľudí s postihnutím (CERMI), december 2005.

    Konzultácia o aktivitách cestovného ruchu a o dovolenkách pre pracovníkov, BITS, Brusel, máj 2005.

    Európska konferencia o sociálnom cestovnom ruchu, hospodárskom raste a zamestnanosti, vláda Baleárskych ostrovov, Palma de Mallorca, november 2005.

    Konferencia na tému Cestovný ruch pre všetkých: Situácia a súčasné postupy v EÚ, BITS a Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre podnikanie, oddelenie pre cestovný ruch, január 2006.

    Svetový kongres o sociálnom cestovnom ruchu. „Smerom k rozvojovému a solidárnemu cestovnému ruchu“, Aubagne (Francúzsko), máj 2006.

    V Bruseli 14. septembra 2006

    Predsedníčka

    Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Anne-Marie SIGMUND


    (1)  Rôzne pojmy sociálneho cestovného ruchu: vývoj ponuky a dopyt. GR XXIII. Oddelenie cestovného ruchu 1993.


    Top