23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/222

1.1

Výbor sa teší z toho, že kritickým problémom širokopásmových rozdielov medzi rozvinutými a menej rozvinutými regiónmi Európskej únie, známym ako digitálne rozdelenie, sa koordinovane zaoberajú členovia Európskej komisie zodpovední za informačnú spoločnosť a médiá, hospodársku súťaž, regionálnu politiku a poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

1.2

Oznámeniu Komisie – KOM(2006)129 – „Preklenutie širokopásmových rozdielov“ – však chýba dostatočná ctižiadosť a konkrétne odporúčania, ktorými by demonštrovala svoj záväzok preklenúť širokopásmové rozdiely.

1.3

Správa Fóra o digitálnom rozdelení (1) obsahuje analýzu územného rozdelenia z hľadiska širokopásmového prístupu v Európe a identifikuje možné iniciatívy EÚ na jeho preklenutie. Vzhľadom na závažnosť problému a zaostávanie v hospodárskom a sociálnom rozvoji spôsobené širokopásmovými rozdielmi by mala Komisia prijímať ráznejšie opatrenia na vyriešenie problému zväčšujúcej sa digitálnej priepasti.

1.4

Výbor víta ministerské vyhlásenie z Rigy z 11. júna 2006, týkajúce sa iniciatívy e-Inclusion (2), ktorým sa členské štáty zaväzujú výrazne znížiť regionálne rozdiely v prístupe k internetu v celej EÚ zavedením širokopásmového pokrytia v zaostalých oblastiach a znížiť rozdiely v používaní internetu skupinami na okraji spoločnosti do roku 2010 na polovicu. Komisia teraz musí podporiť toto vyhlásenie prostredníctvom politických iniciatív a odporúčaní na rýchle preklenutie digitálneho rozdelenia.

Výbor chce v tomto stanovisku zdôrazniť oblasti špecifického záujmu a odporučiť ďalšie kroky.

2.1

Výbor sa domnieva, že vzhľadom na rastúci význam širokopásmových služieb pre hospodársky a sociálny rozvoj by širokopásmové pripojenie malo byť zahrnuté do všeobecnej definície služieb (3) ako služba dôležitého verejného záujmu.

2.2

Komisia by mala prijať všetky možné opatrenia na zaručenie toho, aby členské štáty dôsledne uplatňovali riadiaci rámec pre elektronické komunikácie (4).

2.3

Komisia by mala zvážiť špeciálne opatrenia a sankcie na urýchlenie procesu účinného uvoľňovania prístupu k účastníckemu vedeniu (Local Loop Unbundling, LLU) v členských štátoch. Meškania a technické prekážky v implementácii účinného LLU sú hlavnou príčinou slabej konkurencie v poskytovaní služieb, najmä širokopásmového pripojenia.

2.4

Komisia by mala podporovať členské štáty pri presadzovaní svojich vnútroštátnych záujmov, aby si zachovali alebo opäť získali vplyv na základnú telekomunikačnú infraštruktúru – diaľkový prenos a rozvodné siete. Vplyv vlády je potrebný na zaručenie rozvoja a využívania tohto strategického prostriedku na dosiahnutie cieľov národnej politiky, ako napríklad odstránenie širokopásmových rozdielov.

2.5

Treba preskúmať národné širokopásmové stratégie členských štátov, aby mohli byť prijaté špecifické opatrenia na odstránenie rozdielov v širokopásmovom pripojení do roku 2010. Stratégie by mali byť porovnané s osvedčenými postupmi.

2.6

Komisia by mala zaviesť účinný plánovací a riadiaci proces širokopásmového pripojenia v celej EÚ, aby tak do budúcnosti zabezpečila poskytovanie tejto základnej infraštruktúry na miestnej úrovni. Proces by zahŕňal všetky národné širokopásmové stratégie a miestne plány do celoeurópskeho operačného plánu zabezpečenia širokopásmového pripojenia v celej Európskej únii. Tento proces by bol zameraný najmä na zabezpečenie širokopásmového pripojenia vo vidieckych a chudobných regiónoch, s cieľom odstrániť digitálnu priepasť.

2.7

Komisia by mala zvážiť, ako by členské štáty mohli poskytovať finančné stimuly telekomunikačným spoločnostiam (5), aby investovali do infraštruktúry v málo rozvinutých regiónoch, konkrétne prostredníctvom silných finančných stimulov pre vytváranie verejno-súkromných partnerstiev.

2.8

Komisia by mala hľadať mechanizmy, ktorými by obecné a miestne vládne orgány mohli zohrávať proaktívnejšiu úlohu pri poskytovaní širokopásmových služieb a pri stimulovaní dopytu po širokopásmovom pripojení v svojich regiónoch. Tieto orgány by mali byť plne zapojené do rozvoja a realizácie národných širokopásmových stratégií, ako je to uvedené v bode 2.6. Okrem toho by sa mali hľadať ďalšie mechanizmy; napríklad, možno by sa tieto orgány mohli stať komerčnými účastníkmi v rámci iniciatív verejno-súkromných partnerstiev, alebo by členské štáty mohli zaviesť nariadenia týkajúce sa zavádzania káblov pre širokopásmové pripojenie alebo poskytovania tejto služby na všetkých nových sídliskách.

2.9

S cieľom umožniť výmenu technických a obchodných informácií medzi MSP v celej EÚ by Komisia mala spustiť internetovú stránku o svetových novinkách v širokopásmových technológiách a službách. Takáto vedomostná sieť by podnietila k väčšej podnikateľskej aktivite v oblasti poskytovania širokopásmového pripojenia a služieb.

2.10

S cieľom sprehľadniť skutočnú dostupnosť širokopásmových pripojení v Európe by Komisia mala stanoviť minimálnu prijateľnú účinnú prenosovú rýchlosť pripojenia, aby sa mohlo označiť za širokopásmové. Umožnilo by to vyrovnávanie územných rozdielov v širokopásmovom pripojení v celej Európskej únii.

2.11

Štrukturálne fondy a fond na rozvoj vidieka by sa mali využiť na verejné informačné kampane na podporu trhového dopytu po širokopásmovom pripojení, najmä vo vidieckych oblastiach a medzi špecifickými skupinami užívateľov, kde je zavedenie technológie problémom. Účinok tu bude dvojaký: potenciálni užívatelia budú informovaní o technológiách a trh bude viac tlačiť na dodávateľov, aby poskytovali širokopásmové služby.

2.12

Komisia by mala podporovať výskum a rozvoj širokopásmových technológií, ktoré by účinne vyriešili problém poskytovania vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia v regiónoch, ktoré nie sú vybavené dostatočnou telekomunikačnou infraštruktúrou.

2.13

Tvorcovia politík by mali vydávať usmernenia o ochrane užívateľov širokopásmových služieb, ktoré by zjednodušili terminológiu a zrozumiteľne vysvetlili ponuku služieb a ich výhody. Užívateľom by to uľahčilo robiť dobré nákupné rozhodnutia.

2.14

Širokopásmové pripojenie by malo byť na každej strednej škole, aby boli aj žiaci súčasťou informačného veku.

2.15

Komisia by mala v celej EÚ podporovať iniciatívy, ktoré oboznamujú školopovinné deti, starších občanov a sociálne znevýhodnených občanov s používaním širokopásmovej technológie (napr. vzdelávanie cez internet, videokonferencie, verejné služby on-line atď.).

2.16

Komisia by mala zaručiť, aby boli všetky budúce štatistiky týkajúce sa poskytovania širokopásmových služieb a merania digitálneho rozdelenia a širokopásmových rozdielov zhromažďované a pripravované v súlade s posledným nariadením Komisie, týkajúcim sa štatistík Spoločenstva o informačnej spoločnosti (6).

3.1

Dňa 20. marca 2006 prijala Komisia oznámenie „Preklenutie širokopásmových rozdielov“. Toto oznámenie sa sústreďuje na územný aspekt rozdelenia z hľadiska širokopásmového prístupu. Jeho zámerom je pripomenúť vládam a inštitúciám na všetkých úrovniach význam tohto rozdelenia a obavy z nedostatku primeraných širokopásmových služieb v menej rozvinutých oblastiach Európskej únie. V oznámení je zapracovaná jedna z priorít iniciatívy i2010 – európska iniciatíva pre rast a zamestnanosť (7).

3.2

Širokopásmové pripojenie umožňuje nové aplikácie v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) a zvyšuje kapacitu tých existujúcich. Prostredníctvom vytvárania nových služieb, nových investícií a pracovných príležitostí podporuje ekonomický rast. Širokopásmové pripojenie okrem toho zvyšuje produktivitu mnohých existujúcich procesov, čoho výsledkom sú lepšie platy a vyššia návratnosť investícií. Vlády na všetkých úrovniach uznali dosah širokopásmového pripojenia na každodenný život a zaviazali sa zabezpečiť, aby boli jeho výhody dostupné pre všetkých (8).

3.3

Zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti odľahlých a vidieckych regiónov si vyžaduje strategický prístup k rozvoju informačnej spoločnosti. Dostupnosť širokopásmových služieb je jedným z kľúčových prvkov pomoci miestnym spoločenstvám prilákať firmy, umožňovať prácu na diaľku, poskytovať zdravotnú starostlivosť, zlepšovať vzdelávanie a administratívne služby. Zabezpečuje nevyhnutný prístup k informáciám.

3.4

Dopyt po rezidenčných širokopásmových službách v EÚ rýchlo narastá. Za posledné dva roky sa počet širokopásmových pripojení takmer zdvojnásobil. V októbri 2005 existovalo v EÚ-25 asi 53 miliónov pripojení, čo zodpovedá miere rozšírenia 11,5 % vzhľadom na počet obyvateľov a zhruba 20 % na počet domácností. Tento vývoj bol z väčšej časti podporovaný trhom a posilnený nárastom konkurencie.

3.5

Napriek celkovému nárastu širokopásmového pripojenia je prístup v odľahlejších a vidieckych regiónoch obmedzený kvôli vysokým nákladom spôsobeným nízkou hustotou osídlenia a odľahlosťou.

3.6

V oznámení sa zdôrazňuje, že Európska únia musí zvýšiť svoje úsilie na podporu zavedenia širokopásmových služieb a ďalšieho rozvoja, najmä v menej rozvinutých oblastiach Únie. Miera verejného zásahu v zaostalých oblastiach bola zdôraznená v akčnom pláne eEurope 2005 (9), ktorý vyzdvihol úlohu, ktorú môžu zohrávať štrukturálne fondy pri zavádzaní širokopásmového pripojenia v znevýhodnených regiónoch.

3.7

V oznámení sa zdôrazňuje kľúčová úloha miestnych a regionálnych orgánov v rozvoji širokopásmových služieb. Práve oni môžu najlepšie naplánovať širokopásmové projekty, ktoré zohľadňujú miestne potreby a technické požiadavky. Národné stratégie pre široké pásmo treba posilniť, aby zahŕňali a odrážali miestne potreby.

3.8

V oznámení je identifikovaných niekoľko politických nástrojov, ktoré majú k dispozícii vlády na úrovni EÚ, aby sa preklenuli rozdiely v širokopásmovom pripojení:

3.9

Toto oznámenie vyzýva všetky vládne úrovne v Európskej únii, aby aktívnejšie využívali dostupné nástroje a technológie na preklenutie digitálneho rozdelenia. Vyzýva členské štáty, aby aktualizovali svoje existujúce národné širokopásmové stratégie tak, aby poskytovali dodatočné usmernenia všetkým zúčastneným stranám. Ich dokumenty môžu určovať ciele týkajúce sa pokrytia i využívania na základe aktívneho partnerstva s regionálnymi orgánmi a hľadať synergie medzi alternatívnymi zdrojmi financovania (národné, štrukturálne fondy, fond na rozvoj vidieka). Národné širokopásmové stratégie by mali tiež obsahovať ciele týkajúce sa možnosti pripojenia škôl, verejných správ a zdravotných stredísk.

4.1.1

Univerzálna dostupnosť vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia je nevyhnutná pre hospodársky a sociálny rozvoj každého regiónu v EÚ – mestského aj vidieckeho. Platí to najmä pre celosvetovú, na vedomostiach založenú ekonomiku, ktorá dnes tak veľmi podporuje rozvoj. Podniky založené na vedomostiach sa budú rozvíjať tam, kde existujú schopnosti a infraštruktúra na ich podporu. Nízkonákladová, širokopásmová infraštruktúra na svetovej úrovni je základnou súčasťou dynamického hospodárstva 21. storočia. Pribúdanie moderných služieb v odvetví zdravotníctva, školstva a sociálnych služieb bude závisieť od dostupnosti širokopásmového pripojenia. Bez tejto dostupnosti budú obyvatelia znevýhodnených komunít naďalej diskriminovaní.

4.1.2

V porovnaní so Spojenými štátmi a niektorými ázijskými krajinami je väčšina európskych krajín pomalá pri poskytovaní širokopásmového pripojenia svojim občanom. Aj skromné údaje uvedené v oznámení vyjadrujúce 20 % mieru širokopásmového pripojenia do domácností v EÚ-25 k októbru 2005 zastierajú skutočnosť, že v mnohých prípadoch je kvalita pripojenia (rýchlosť prístupu) veľmi nízka – s prenosovou rýchlosťou pod 512 kbps tak v mestských, ako aj vo vidieckych regiónoch. Najväčšia hustota širokopásmového pripojenia je v mestských oblastiach, zatiaľ čo vo vidieckych oblastiach je pripojených iba 8 % domácností.

4.1.3

Vidiecka spoločnosť je obzvlášť citlivá na rýchle makroekonomické zmeny. Kým nebude mať táto spoločnosť rovnaký prístup k širokopásmovému pripojeniu, bude nevyhnutne vystavená úpadku. V krajinách s hospodárstvom založeným na vedomostiach sa regióny a mestá predbiehajú v prilákaní a rozvíjaní informačných firiem, ktoré zvýšia ich prosperitu a širokopásmová infraštruktúra zohráva v tejto súťaži kľúčovú rolu.

4.1.4

Prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému internetovému pripojeniu doma a v práci by mal byť „právom“ každého občana EÚ a odmietame tvrdenie Komisie, že „…širokopásmové pripojenie ešte nie je nevyhnutné pre bežnú účasť v spoločnosti a chýbajúci prístup neznamená sociálne vylúčenie“. Komisia by mala pri najbližšej príležitosti opätovne zvážiť zahrnutie širokopásmového pripojenia do všeobecnej definície služieb.

4.1.5

Komisia by mala tiež stanoviť minimálnu prijateľnú účinnú prenosovú rýchlosť pripojenia, aby mohlo byť označené za širokopásmové internetové pripojenie. Je to potrebné pre to, aby normy pre infraštruktúru a služby boli dostatočne vysoké a podporili tak poskytovanie internetových služieb. Takéto nariadenie Komisie by objasnilo skutočnú situáciu v Európe pokiaľ ide o poskytovanie širokopásmového pripojenia (štatistiky týkajúce sa pripojenia sú v súčasnosti nadnesené, pretože kvalita širokopásmových služieb poskytovaných konečným užívateľom je príliš nízka na to, aby boli považované za širokopásmové). –Tak by sa vyvinul tlak na dodávateľské služby, aby poskytovali skutočné širokopásmové pripojenie.

4.2.1

I keď možno širokopásmové pripojenie poskytovať na rôznych platformách, obmedzenia niektorých existujúcich technológií bránia v poskytovaní pripojenia v mnohých vidieckych oblastiach.

4.2.2

Vysokorýchlostná prenosová kapacita káblových televíznych systémov môže byť vynikajúcim prenosovým prostriedkom pre širokopásmové služby. Žiaľ, v mnohých vidieckych oblastiach nie sú káblové televízne systémy a pokiaľ aj sú, často si vyžadujú nákladný prechod na novšie verzie, aby mohli poskytovať širokopásmové služby.

4.2.3

Digitálna účastnícka linka (DSL) je prevládajúcou účastníckou širokopásmovou technológiou vo veľkej časti Európy a varianty DSL môžu poskytovať veľmi vysokú rýchlosť pripojenia pri nízkych nákladoch. Existuje tu však niekoľko obmedzení:

4.2.4

Zdedená chrbtová infraštruktúra môže byť prekážkou poskytovania vysokorýchlostných širokopásmových služieb, najmä v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva. Napríklad v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch používali mnohé krajiny pre telekomunikačné chrbtové siete digitálnu mikrovlnú technológiu. Táto rádiová technológia efektívne zabezpečovala vysokokvalitné digitálne telefónne a nízkorýchlostné dátové služby v mnohých vidieckych oblastiach. Početné zavedenia digitálnej mikrovlnej technológie však zanechali chrbtovú infraštruktúru, ktorá nie je vhodná na poskytovanie vysokorýchlostných internetových služieb, ktoré dnes definujú širokopásmové pripojenie – teda internetové videoslužby. V prípade Írska sa odhaduje, že až 50 % národných ústrední (vo vidieckych oblastiach), ktorých telekomunikačné služby využíva 15 % užívateľov, závisí na tomto digitálnom rádiovom základe a s využitím existujúcej národnej telekomunikačnej infraštruktúry nikdy nebudú môcť mať vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie. Vyriešiť tento problém vybavením vidieckych oblastí vláknovými káblami je veľmi nákladné a nemohlo by byť odôvodnené čisto obchodnými argumentmi. Obnovu siete by musela dotovať vláda.

4.2.5

Komisia by sa mala zaoberať tým, ako by sa zo strany EÚ a národných vlád mohlo podporiť riešenie tohto problému – obnovenia existujúcej infraštruktúry (chrbtové medzimestské obvody, ústredne a účastnícke vedenie), aby poskytovala vysokorýchlostné širokopásmové služby – možno finančnými stimulmi a/alebo verejno-súkromnými partnerstvami.

4.2.6

Satelitné a bezdrôtové technológie sa využívajú na poskytovanie širokopásmových služieb v oblastiach, kde nie je verejná telekomunikačná infraštruktúra schopná podporovať poskytovanie širokopásmového pripojenia. Náklady a technické problémy však obmedzujú účelnosť týchto technológií na preklenutie širokopásmových rozdielov. V oblasti výskumu a vývoja sa robia pokroky pokiaľ ide o vývoj nízkonákladových, širokopásmových bezdrôtových technológií, ktoré by poskytovali efektívne širokopásmové pripojenie. Tvorcovia politík by mali proaktívne podporovať tento vývoj a zaoberať sa problémom dostupnosti rádiového spektra, aby boli tieto riešenia realizovateľné.

4.2.7

Inovácie v poskytovaní širokopásmových služieb pre každého by mohli byť podporované rozvojom vedomostnej siete zameranej na najmodernejšie širokopásmové technológie medzi MSP v celej Európe. Vytvorenie vedomostnej siete by uľahčila internetová stránka, ktorá by zhromažďovala a šírila informácie.

4.3.1

So vznikom širokopásmových sietí a sieťových technológií založených na internetových protokoloch (IP) náklady na siete prudko klesli a flexibilita ponuky služieb na mieru je takmer neobmedzená. V krajinách ako Taliansko, Francúzsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo sú všetky siete zavádzané telekomunikačnými spoločnosťami založené na internetových protokoloch, čím dosahujú obrovské úspory v nákladoch na prevádzkovanie sietí. Nižšie náklady budovania nových IP sietí a deregulácia oslabili dominantných poskytovateľov služieb a rýchlo pribúdajú telekomunikačné spoločnosti ponúkajúce maloobchodné služby.

4.3.2

Táto zmena v technológii zmenila obchodný model telekomunikačných spoločností. Nový model oddeľuje vlastníctvo siete od poskytovania služby konečnému užívateľovi. Na výkonných, rozvinutých trhoch rozdeľuje novovzniknutý model telekomunikačné spoločnosti na veľkoobchodné a maloobchodné spoločnosti, pričom niekoľkí poskytovatelia veľkoobchodných služieb súťažia v predaji širokopásmových služieb veľkému počtu poskytovateľov maloobchodných služieb. To je dôsledkom nových technológií, dynamiky nákladov a riadiacich rámcov, kvôli ktorým sa telekomunikačné spoločnosti už neorientujú na sieť ale na služby. Na menej rozvinutých a menej výkonných trhoch je poskytovanie telekomunikačných služieb stále kontrolované dominantnými poskytovateľmi, ktorí nemajú žiadnu motiváciu oddeliť veľkoobchodné a maloobchodné podniky a umožniť vznik skutočnej konkurencie. K tomuto rozdeleniu dôjde iba vtedy, ak ho budú tvorcovia politík podporovať vhodnými opatreniami politiky hospodárskej súťaže.

4.3.3

Pred 25 rokmi vlastnili v Európe prevažnú časť telekomunikačnej infraštruktúry národné vlády a tieto aktíva sa rozvíjali pre spoločný prospech. Odvtedy došlo v EÚ v odvetví telekomunikácií k progresívnej privatizácii, ktorá bola väčšinou pozitívnym prínosom pre priemysel, užívateľov a spoločnosť. Telekomunikačné spoločnosti poháňané obchodom však nemajú sociálne, zdravotné a vzdelávacie ciele alebo ciele týkajúce sa ekonomického rozvoja – zameriavajú sa na maximalizáciu zisku, efektívne riadenie aktív a ich vlastný rast. Dnes, keď máme nedostatok sietí potrebných na poskytovanie širokopásmových služieb v zaostalých regiónoch, nemajú komerčne zamerané telekomunikačné spoločnosti žiadnu motiváciu investovať do tejto sociálne nevyhnutnej infraštruktúry. Pokiaľ to bude možné, vlády by si mali ponechať silný vplyv na poskytovanie a údržbu národnej telekomunikačnej infraštruktúry, aby boli vyvážené vysoké zisky z investícií do infraštruktúry v oblastiach s vysokou hustotu obyvateľstva s oveľa menej atraktívnymi investíciami potrebnými v zaostalých regiónoch.

4.3.4

Rozšíreniu širokopásmového pripojenia v Európe, najmä v zaostalých oblastiach, prekáža rozsiahle zlyhanie trhu. Podmienky na mnohých trhoch stále neumožňujú potenciálnym novým poskytovateľom služieb preniknúť na trh, pričom dominantní poskytovatelia infraštruktúry odkladajú uvoľnenie prístupu k účastníckemu vedeniu tak dlho ako sa dá a reštriktívne postupy bránia v prístupe k národným chrbtovým sieťam. Tam, kde nie je žiadne alebo iba málo kvalitné širokopásmové pripojenie, nemajú existujúci poskytovatelia infraštruktúry dôvod na ďalšie investície.

4.4.1

Problém latentného dopytu po širokopásmových službách, a najmä rozdiel medzi zavádzaním dostupných služieb vo vyspelých oblastiach s oveľa pomalším tempom zavádzania v menej rozvinutých oblastiach, má veľa nepriamych príčin: sociálno-ekonomických, nízkej kvality dostupného pripojenia, slabej konkurencie, vysokých nákladov a nedostatočnej informovanosti o výhodách tejto technológie a o jej použití.

4.4.2

Tvorcovia politík a vlády môžu silne ovplyvňovať dopyt po širokopásmových službách. Výbor víta odporúčania Komisie, aby členské štáty preskúmali možnosti finančných stimulov pre účastníkov s cieľom znížiť skutočné náklady zavedenia širokopásmového pripojenia. Tiež súhlasí s myšlienkou, aby vlády dali prednosť rozvoju verejných služieb on-line a zabezpečeniu pripojenia pre orgány verejnej správy, školy a zdravotné zariadenia, aby boli užívatelia informovaní o výhodách širokopásmového pripojenia a aby sa zvýšil dopyt.

4.4.3

Na dopyt užívateľov po širokopásmovom pripojení má nepriaznivý vplyv nejasnosť v terminológii a v ponuke balíkov služieb. Treba vynaložiť úsilie na zjednodušenie terminológie a vysvetlenie ponuky služieb ľahko zrozumiteľným jazykom.

4.4.4

S cieľom zvýšiť na trhu dopyt po širokopásmových službách treba organizovať verejné informačné kampane v oblastiach, kde je zavedenie technológie problémom. To bude mať dvojaký účinok: informovanie potenciálnych užívateľov o technológiách a zvýši sa tlak trhu na dodávateľov širokopásmových služieb.

4.5.1

V našom informačnom veku je širokopásmové pripojenie nevyhnutnou službou. S rozvíjajúcou sa ekonomikou založenou na vedomostiach a bohatými skúsenosťami s internetom narastá potreba rýchlejších, lacnejších a všadeprítomných širokopásmových služieb.

4.5.2

Do roku 2010 budeme v Európe potrebovať univerzálnu širokopásmovú službu s dostatočnou šírkou pásma na podporu skutočného multimediálneho zážitku pre všetkých užívateľov. Potom budú môcť firmy i spoločnosť urobiť výrazný pokrok smerom k informačnej spoločnosti.

4.5.3

Komisia môže túto víziu realizovať tým, že ju preformuluje na zmysluplné technické a obchodné kritériá a bude presadzovať politiky, ktoré budú prekonávať prekážky.

4.6.1

Konkurencieschopní poskytovatelia širokopásmových služieb chcú vidieť organizovaný trhový dopyt: trh, kde užívatelia vedia, aké služby chcú a koľko chcú zaplatiť a trh, kde je dopyt zhrnutý do lákavej ponuky služieb pre nového dodávateľa. Organizovaný dopyt by pomohol rásť skutočnej konkurencii a poskytovateľom služieb by pomohol vidieť výhody poskytovania služieb v menej rozvinutých regiónoch Európskej únie. Výbor víta iniciatívu Komisie na spustenie internetovej stránky, ktorá umožní agregáciu dopytu a uľahčí poskytovanie služieb.

4.6.2

EÚ potrebuje pre každý región jasný, jednotný plán rozvoja širokopásmovej infraštruktúry a služieb. Národné stratégie pre široké pásmo treba rozšíriť o podrobné plány poskytovania širokopásmových služieb na miestnej úrovni vo všetkých oblastiach. A výbor súhlasí s Komisiou, že miestna správa musí vytvárať a podporovať tieto podrobné plány. Takéto plány by mali obsahovať podrobnú mapu celej širokopásmovej infraštruktúry v regióne a podrobný plán (až na úroveň ulíc) rozvoja želanej infraštruktúry – čo, kedy a ako. Plány by mali ďalej špecifikovať minimálny rad služieb, ktoré majú byť poskytované rôznym skupinám užívateľov a na rôznych miestach.

4.6.3

Zrýchľujúce sa tempo rozvoja telekomunikačných technológií a stále dynamickejšia povaha telekomunikačného odvetvia znamenajú, že Komisia a vlády členských štátov budú musieť zabezpečiť, aby bola v každom regióne EÚ dostupná najlepšia, najefektívnejšia širokopásmová infraštruktúra.

4.6.4

Miestna správa a obecné orgány môžu hrať dôležitú úlohu v podpore poskytovania širokopásmového pripojenia v svojich regiónoch – riadením iniciatív na vytváranie verejno-súkromných partnerstiev a implementáciou nariadení, ktoré budú od stavebných investorov vyžadovať, aby do svojich projektov zahŕňali telekomunikačnú infraštruktúru pre širokopásmové pripojenie.

4.6.5

Niektoré členské štáty odviedli lepšiu prácu ako iné a zahrnuli konkrétne opatrenia do svojich národných širokopásmových stratégií na preklenutie územných širokopásmových rozdielov (10).

4.6.6

Prostredníctvom politiky národných širokopásmových stratégií môže Komisia koordinovať a podporovať národné vlády v celej Európskej únii pri prijímaní opatrení na rozvoj širokopásmových služieb. Táto politika by mala byť ďalej rozvinutá, aby zaručila, že vlády budú pri rozvoji svojich plánov čerpať z osvedčených postupov s cieľom vypracovať komplexný plán pre EÚ, ktorý preklenie širokopásmové digitálne rozdelenie do roku 2010.